Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dalibor Miľan
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/88/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708204707
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6708204707.21
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu DRU, a. s.,
Strážska cesta 8700/6, 960 01 Zvolen, IČO: 36 033 863, zast. JUDr. Annou Ledajovou, nar. 02.02.1963,
bytom Bratislava, Osuského 32, proti žalovanému L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. XX, XXX XX K.,
zast. JUDr. Jánom Repášom, advokátom AK Zvolen, Trhová 4, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 4 441,25
Eur., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4 441,25 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 266,29 Eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen z titulu štátom preddavkovaných
trov sumu 606,82 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4 441,25 Eur.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vo veci rozhodol na základe výsluchu účastníkov konania, z predložených listinných dôkazov,
pracovnej zmluvy žalovaného zo dňa 02. 05. 2005, spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti zo
dňa 30. 06. 2005, spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 05. 08. 2005, opisu pracovných
činností zo dňa 03.05.2005, príkazu č. 5/2006 na vykonanie inventúry zo dňa 25.05.2006, zápisu z
vykonania inventúry, prílohy k inventárnemu súpisu, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
26. 06. 2006, dohody o splácaní pohľadávky - urgencia zo dňa 09. 01. 2007, mzdových listov, písomných
vyjadrení účastníkov konania, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 16. 08. 2005, zápisnice z
prejednania výsledkov inventarizácie zásob výrobkov a tovaru VOČ zo dňa 15. 06. 2006, listiny o
potvrdení o odvode dane z pridanej hodnoty SK2020068314, výsluchom svedka R. M., M. U., L. D., U.
N., C. X., znaleckého posudku 14/2012 C.. U. U. a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento
skutkový stav:
Súd o žalobnom návrhu žalobcu rozhodol dňa 01. 03. 2010, kedy žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti
tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením 17Co/133/ 2010 - 114 zo dňa 29. 11. 2010 zrušil rozsudok prvého stupňa a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súčasne vo veci vyslovil právny názor, ktorým bol následne okresný súd viazaný.V ďalšom konaní okresný súd mal vyzvať žalobcu na doplnenie návrhu na začatie konania o skutkové
tvrdenia, za aké obdobie bola vykonaná inventúra, s akým výsledkom skončila predchádzajúca
inventúra, aký tovar a zásoby boli predmetom inventúry (bolo potrebné zistiť čo znamená: hotové
výrobky, tovar VOČ) a či inventúrny schodok vo výške 6 202,857 Eur bol určený správne.
Žalovaný bol zamestnaný u žalobcu na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.05.2005, pričom
bol zaradený do funkcie skladového zamestnanca oddelenia logistiky; a od 15. 09. 2005 bol zaradený
do funkcie vedúceho skladu logistiky. Žalobca uzatvoril so žalovaným spoločnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti, ktorú súčasne so žalovaným podpísali aj jeho ďalší dvaja spolupracovníci z oddelenia
logistiky. V bode 3 dohody sa všetci hmotne zodpovední zamestnanci, a tým aj žalovaný, písomne
zaviazali, že ak bude na zverených hodnotách, za ktoré prevzali hmotnú zodpovednosť zistený schodok,
zaväzujú sa nahradiť tento v plnej finančnej hodnote.
Žalovaný vykonával svoju prácu a v zmysle podmienok písomne dohodnutých v „Opise pracovnej
činnosti zo dňa 03. 05. 2005“, obsahujúcom v rámci popisu vykonávanej práce úpravu povinností,
právomoci a zodpovednosti žalovaného. Tento opis bol iba bližšou úpravou práv a povinností
žalovaného, ktoré mu inak vyplývali z jeho pracovného zaradenia uvedeného v pracovnej zmluve,
spoločnej dohode o hmotnej zodpovednosti a z príslušných ustanovení Zákonníka práce a to
predovšetkým z § 81, ktorý upravoval základné povinnosti zamestnanca a súčasne z § 182 a nasl.
obsahujúcich zodpovednosť zamestnanca za schodok.
Na základe pracovného zaradenia žalovaný bol plne zodpovedný za príjem a výdaj tovaru v sklade
logistiky. Jednou zo základných povinností žalovaného bolo vykonávať pravidelnú kontrolu tejto činnosti
a zisťovať skutočný stav majetku a rozdiel majetku, ktorý sa v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 431/2001
Z. z. O účtovníctve v platnom znení zisťuje inventúrou.
V rámci zisťovania fyzického stavu tovaru na sklade, ktorý mal priebežnú inventarizáciu v zmysle
svojho pracovného zaradenia žalovaný vykonávať, vykonával inventarizáciu v oddelení logistiky aj
žalobca. Pretože ku dňu 31. 03. 2006 bol ukončený pracovný pomer s jedným so zamestnancov
oddelenia logistiky R. M. a následne v mesiaci máj 2006 zostal práceneschopný žalovaný, bol
žalobca nútený z dôvodu zabezpečenia riadneho chodu spoločnosti prijať do skladu logistiky nového
zamestnanca. Pretože išlo o pracovné zaradenie, kde zamestnanci prichádzajú pri výkone svojej práce
do styku so zverenými hodnotami, žalobca uzatvoril s novo prijatým zamestnancom dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Pred jej uzatvorením bolo jeho povinnosťou, v zmysle § 184 Zákonníka práce, vykonať
inventarizáciu.
Na základe uvedeného žalobca vykonal dňa 31. 05. 2006 preberajúcu inventarizáciu, o ktorej realizácii
vopred informoval všetkých dotknutých zamestnancov oddelenia logistiky. Žalovaný sa nezúčastnil
inventarizácie, pretože napriek tomu, že o jej plánovanej realizácii bol informovaný, nenastúpil do práce
s tým, že je dočasne uznaný za práceneschopného. Žalobca bol povinný aj za takýchto okolností
inventarizáciu vykonať. Ak by tak nebol býval spravil, malo by to vplyv na platnosť dohody o hmotnej
zodpovednosti, kedy musí zamestnávateľ dokazovať stav hodnôt hodnoverným spôsobom a to práve u
osoby ktorá mala nastúpiť do skladu logistiky - p. D..
Po inventarizácii zásob hotových výrobkov a tovaru vykonanej žalobcom v oddelení logistiky ku dňu 31.
05. 2006 bol zistený schodok vo výške 186 867,27 Sk včítane DPH. Okrem schodku inventarizačná
komisia zistila v sklade logistiky aj viaceré prípady porušených alebo prázdnych paletových a
kartónových balení uskladnených tovarov, za ktoré zodpovedali zamestnanci oddelenia logistiky - teda
aj žalovaný.
Následne žalobca predpísal žalovanému k náhrade prislúchajúci podiel na schodku vo výške 97 302,--
Sk, ktorý však nezaplatil a to aj napriek tomu, že bol k úhrade vyzvaný písomne listom zo dňa 09. 01.
2008.
Pretože v inom občianskoprávnom konaní, kde bol žalovaný iný bývalý zamestnanec - spolupracovník
žalovaného, ktorý mal tiež uzavretú spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, súd uznal nárok žalobcu
čo do dôvodu a výšky zákonnosti a zaviazal ho k povinnosti uhradiť vzniknutú škodu len vo výškedvojnásobku priemerného mesačného zárobku, žalobca rozšíril pôvodne žalovanú sumu 97 302,-- Sk
na sumu 133 797,-- Sk (4 441,25 Eur).
Po výzve súdu žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 21. 03. 2011 uviedol, že inventúra bola
vykonaná ku dňu 31. 05. 2006 a bola vykonaná v dňoch 31. 05. 2006 - 02. 06. 2006. V zápise o vykonaní
inventúry, sa neuvádza inventúrne obdobie, ale v zmysle zákonného ustanovenia § 30 ods. 2 písm. b/
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v platnom znení stačí, keď sa uvedie deň začatia inventúry, deň
ku ktorému bola inventúra vykonaná a deň skončenia inventúry. Počas celého obdobia od poslednej
inventúry zo dňa 31. 03. 2006 do 31. 05. 2006, ktorej výsledkom bol prejednaný schodok, pracovali v
sklade logistiky traja hmotne zodpovední pracovníci a to L. M. (žalovaný) - vo funkcii skladníka skladu
logistiky do 30. 04. 2006; a od 01. 05. 2006 vo funkcii vedúceho skladu logistiky, C. X. - skladník skladu
logistiky a U. N. - skladník skladu logistiky. Predchádzajúca inventúra bola vykonaná ku dňu 31. 03.
2006 z dôvodu rozviazania pracovného pomeru hmotne zodpovedného pracovníka R. M. ku dňu 31. 03.
2006. Žalobca náhradu schodku vypočítal z priemerného zárobku pre pracovnoprávne účely podľa § 134
Zákonníka práce za obdobie január - marec 2006. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v čase vykonanej
inventarizácie vedúcim skladu logistiky, bol mu v súlade s § 189 ods. 2 Zákonníka práce určený podiel
náhrady v dvojnásobnej sume jeho priemerného zárobku, čo predstavovalo čiastku 52,07 % podielu
na vzniknutom schodku. Na základe tohto percentuálneho výpočtu mal žalovaný zaplatiť náhradu za
vzniknutý schodok vo výške 97 302,-- Sk. U. N. mal nahradiť schodok vo výške jedno násobku mzdy -
podiel 24,05 % = 44 941,-- Sk a C. X. mal nahradiť vzniknutý schodok takisto vo výške jedno násobku
mzdy - podiel 23,88 % = 44 624,-- Sk. Z týchto troch pracovníkov jediný C. X. nahradil vzniknutý schodok
vo výške naň pripadajúceho 44 624,-- Sk. U. N. náhradu schodku v takejto výške odmietol uhradiť, preto
žalobca určenú výšku škody žalovaného v súlade so zákonným ustanovením § 189 ods. 3 Zákonníka
práce navýšil o rozdiel, ktorý U. N. odmietol uhradiť (o sumu 36 495,-- Sk), čím došlo k zvýšeniu pôvodne
žalovanej sumy uplatnenej náhrady u žalovaného na čiastku 133 797,-- Sk.
Súd mal zistiť obsahový význam označení hotové výrobky, tovar VOČ. Žalobca súdu oznámil,
že predmetom inventúry boli zásoby hotových potravinárskych výrobkov vyrobených žalobcom v
spotrebiteľskom balení - jednalo sa o výrobky určené na predaj odberateľom (rôzne druhy cukroviniek
a tyčiniek). Tieto výrobky spadajú do kategórie „hotové výrobky“. Tovar uvádzaný pod skratkou „VOČ“,
bol tovar nakúpený žalobcom v rámci jeho veľkoobchodnej činnosti a v nezmenenej forme určený na
predaj odberateľom (napr. distribúcia vybraných druhov alkoholu a pod.)
Pri inventúre vykonanej ku dňu 31. 03. 2006, kedy bol zistený schodok vo výške 1 105,47 Sk bez DPH,
1 315,50 Sk s DPH, tento bol zosobnený skladovým zamestnancom zrážkou zo mzdy za mesiac marec
2006, každému hmotne zodpovednému zamestnancovi po 329,-- Sk.
Pri inventarizácii, ktorá je predmetom tohto sporu, bolo prítomných 6 zamestnancov určených na
vykonanie inventarizácie a to M. U. - vedúca oddelenia logistiky, U. I. - referent oddelenia logistiky, C..
L. Z. - vedúca oddelenie informačnej sústavy a financovania, U. E. - samostatná účtovníčka I., U. Y. -
samostatná účtovníčka II.) a L. D. - preberajúca skladníčka - hmotne zodpovedná osoba.
Do expedičného skladu mali prístup výlučne hmotne zodpovední zamestnanci, ktorí ako jediní
disponovali aj kľúčmi od skladu. Úplná sada kľúčov od miestnosti areálu DRU a. s. bola aj v zapečatenej
skrinke vo vestibule spoločnosti, ktorú bolo možné otvoriť len v prípade mimoriadnej udalosti akou je
požiar, povodeň prípadne inej živelnej pohromy. M. U. nemala k dispozícii kľúč od skladu a nemala ani
voľný prístup do skladu. Ak mala riešiť nejaké pracovné povinnosti, riešila to výlučne za prítomnosti
hmotne zodpovedných pracovníkov. Súd ďalej zistil, že sklad logistiky so skladom obalov bol prepojený
prechodovými dverami, ktoré boli zabezpečené západkou zo strany skladu logistiky. Ak si skladníci
plnili svoje pracovné povinnosti zodpovedne a zabezpečili tieto dvere západkou zvnútra ich strany,
nebolo možné sa dostať zo skladu obalov do skladu logistiky. Ak by došlo k akémukoľvek inému
neoprávnenému, násilnému zásahu pri otvorení dverí, bolo by to vždy viditeľné.
Možnosť manipulácie, odcudzenia tovaru zo skladu logistiky členom strážnej služby bola právne
irelevantná vzhľadom k tomu, že takáto neoprávnená manipulácia s hotovými výrobkami členov strážnej
služby bola v trestnom konaní zistená v období od 01. 07. 2006 do 17. 07. 2006. Z rozsudku Okresného
súdu Zvolen 4T 150 /2008 -710 ako aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 5To/121/09 zo
dňa 08. 09. 2009 vyplynulo, že bývalí členovia SBS U. V., nar. XX. XX. XXXX a D. M., nar. XX. XX.XXXX, ukradli zásoby z expedičného skladu v období od 01. 07. 2006 do 17. 07. 2006. Z vykonaného
dokazovania v predmetnej trestnej veci nebolo týmto osobám preukázané, že sa podieľali na odcudzení
zásob žalobcu už od marca 2006.
Svedok R. M. vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti pracoval v spoločnosti žalobcu. Pôvodne nastúpil
do pracovného zariadenia operátora, neskôr bola táto funkcia zrušená a preto nastúpil do funkcie
skladníka. Keď nastupoval do tejto funkcie, pravdepodobne inventúra robená nebola. Potvrdil, že kľúče
od skladu sa nachádzali v skrinke na vrátnici - túto informáciu mal od pani U.. Kľúče v skrinke zapečatené
neboli, táto bola prístupná komukoľvek, kto sa do tohto priestoru vrátnice dostal. Keď nastúpil ako
skladový zamestnanec, v sklade už pracovali druhí zamestnanci a to C. X. a U. N.. Do priestoru skladu
sa dalo vojsť buď priestorom z výrobne, ktorým do skladu prichádzali hotové výrobky, išlo o dvojkrídlové
dvere. Kľúč od nich bol vždy zo strany skladu. Pokiaľ sa skladník rozhodol, že cez tento vstup do výroby
nikto nepríde, tak sa jednoducho dvere zavreli a z vnútornej strany zamkli. Kľúče od týchto dverí mali
k dispozícii skladníci a náhradný kľúč bol na vrátnici v skrinke medzi ostatnými kľúčmi. Do skladu sa
však dalo dostať aj iným vchodom a to dverami, ktoré oddeľovali priestor skladu od priestoru MTZ, kde
sa skladovali obaly na výrobky, rôzne ingrediencie na trubičky a ostatné suroviny a polotovary. Dvere
boli vyrobené ako tzv. rolovacie dvere. Zo strany skladu boli dva mechanické vypínače s tým, že jedným
vypínačom sa dvere otvárali smerom nahor a druhým vypínačom sa dvere zatvárali smerom nadol.
Vedúci skladu MTZ mal jediný kľúč od tohto hlavného prívodu elektrického prúdu do dverí. Svedok
nevedel uviesť, či v prípade keď bol dverový mechanizmus odpojený od prívodu elektrickej energie,
bolo možné tieto otvoriť aj mechanicky, alebo nie. Aby si skladníci zabezpečili neoprávnený prístup z
priestoru MTZ do skladu hotových výrobkov, urobili si a namontovali ohnutú oceľovú pätku, ktorú klinom
zaistili v čase, keď odchádzali z práce domov. Okrem spomínaných dvoch dverí ešte existovali aj druhé
rolovacie (tretie) dvere, cez ktoré sa pri ich otvorení skladník dostal k rampe, kde sa vyskladňoval
alebo nakladal tovar zo skladu hotových výrobkov. Nakoniec štvrté dvere viedli do kancelárie skladníkov,
pričom za ďalšími dverami z tejto kancelárie sa dalo dostať von do otvoreného priestoru. Dvere medzi
skladom hotových výrobkov a kanceláriou skladníkov boli prakticky stále otvorené, nezamkýnali sa. Od
týchto dverí mal kľúče žalovaný, p.X. a p.N..
Svedkyňa M. U. uviedla, že dvere medzi skladom hotových výrobkov a priestorom MTZ bolo prepojené
rolovacími elektrickými dverami. Rolovacie dvere boli zo strany skladu, ale aj zo strany MTZ
zabezpečené mechanicky a to petlicou/zástrčou. V inkriminovanom období boli vydané kľúče od skladu
pre vedúceho skladu, ako aj ostatným zamestnancom skladu. Jeden duplikát kľúčov od skladu bol v
zapečatenej skrinke v priestore vrátnice, kde za neporušenosť plomby, alebo skrinky proti odcudzeniu
zodpovedal člen SBS. Podľa jej pokynu mal vedúci skladu a skladníci v spornom období povinnosť
vykonávať mesačne inventúru v tovare, za ktorý niesli hmotnú zodpovednosť. Tieto osoby jej tvrdili,
že inventúru mesačne robia, no podľa jej názoru inventúru nerobili, resp. nerobili na takej úrovni, ako
sa to deje v súčasnosti. Podľa vyjadrenia svedkyne skladníci mali v sklade neporiadok, pričom ich
viackrát upozorňovala, aby si ho upratali. Neporiadok spočíval v tom, že pri pripravovaní tovaru na
expedíciu mali z každého sortimentu, ktorý bol predmetom expedovania otvorené aj dve a viac paliet.
Sama ich upozornila na to, aby mali otvorenú len jednu paletu, alebo len jeden kartón z tovaru, ktorý
sa má pripravovať pre odberateľa a keď sa tento druh sortimentu z palety minie, potom mali otvoriť
druhú paletu. S ich prácou nebola spokojná. Ďalej svedkyňa zdôraznila, že v inkriminovanom období
tak žalovaný, ako aj skladníci vedeli o tom, že nemajú v poriadku skladové zásoby, pretože po vykonaní
fyzickej inventúry sa objavilo množstvo paliet, ktoré boli vizuálne z pohľadu priestoru naaranžované ako
by boli nedotknuté, kompletné a v poriadku. Z druhej, okom nespozorovanej, strany boli palety otvorené,
chýbal v nich tovar, resp. tam boli palety ktoré boli z vnútra úplne prázdne. Podľa nej sa skladníci
úmyselne snažili takýmto spôsobom zamaskovať niečo, čo v sklade nemalo byť, eventuálne maskovali
to, o čom vedenie podniku nemalo vedieť. Ona, ako vedúca logistiky nedisponovala kľúčom od skladu.
Do skladu sa dalo dostať tromi vchodmi. Hlavným vchodom, vchodom z priestoru MTZ a vchodom od
výrobnej haly. Z výrobnej haly sa dalo do skladu logistiky dostať len v prípade, ak to fyzicky umožnil
pracovníkskladu,pretoževpriestoreskladusanachádzala fyzickázábrananadveráchvoformepetlice/
zástrče. V čase keď bol žalovaný PN a žalobca prijal do skladu L. D., táto tam nastúpila brigádnicky,
pričom kľúče od skladu nemala. Ak chcela ísť do skladu, mohla tak urobiť len za prítomnosti skladníka.
Svedkyňa L. D. nastúpila pracovať do funkcie skladníka dňa 23. 05. 2006. Do 01. 06. 2006 bola
zamestnaná ako brigádnička a od 01. 06. 2006 mala uzatvorenú riadnu pracovnú zmluvu. V júni, keď
začala pracovať ako skladník, pri vyskladňovaní zistila, že niektoré palety boli už otvorené, chýbali v nichkartóny s výrobkami, pričom z vonkajšej strany tieto budili dojem, že sú nedotknuté a úplné. Následne
oznámila túto skutočnosť riaditeľovi a p. U.
Svedok U. N. opísal akým spôsobom sa dalo vojsť do skladu logistiky. Tvrdil, že do skladu bol prístup
z výroby. V ranných hodinách mali prístup až do priestoru kancelárie aj vodiči. Medzi skladom logistiky
a skladom MTZ sa nachádzali rolovacie dvere s mechanickou zábranou vo forme petlice/zástrče, ktorá
bola namontovaná zo strany skladu logistiky. Kľúčik zo skladu logistiky sa nachádzal aj v skrinke na
vrátnici,kdebolčlenSBS.Tátonebolazapečatená.Vskladepracoval 2roky.Vroku2005savykonávala
koncoročná inventúra, kde bol zistený schodok pri inventarizácii vo výške cca 5 000,-- Sk. V čase
vykonávania inventúry bol na PN, preto sa jej fyzicky nezúčastnil.
Svedok C. X. tvrdil, že u žalobcu pracoval od času ako sa presťahovala „tyčinkáreň“ do Zvolena. Do
31. 03. 2006 bol zamestnancom spoločnosti. Každý rok sa vykonávala inventarizácia. Je pravdou, že
pri každej inventarizácii bol zistený schodok, no väčšinou sa jednalo o zanedbateľnú čiastku asi do
2 000,-- Sk. Nevedel uviesť, kto okrem skladníkov mohol mať ešte kľúče, resp. koľko bolo kľúčov od
skladu logistiky. Tvrdil, že kľúč ktorý sa mal nachádzať v skrinke na vrátnici a mal byť zapečatený -
zapečatený nebol. Potvrdil, že na rolovacích dverách bola namontovaná mechanická zábrana vo forme
petlice/zástrče, táto sa však dala cez prevŕtanú dierku otvoriť.
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru: ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, kde znalcovi uložil za úlohu určiť, či bola inventúra vykonaná v dňoch 31.
05. 2006 - 02. 06. 2006 ku dňu 31. 05. 2006 robená zákonným spôsobom, v prípade ak tam boli nejaké
porušenia, mal znalec uviesť aké. Znalec mal tiež určiť, či bol výsledok inventúry - schodok vo výške
6 202,857 Eur určený správne.
V podanom znaleckom posudku uviedol, že žalobca pri inventúre konanej dňa 31. 05. 2006 - 02. 06.
2006 nepostupoval v súlade so zákonom o účtovníctve č. 431/2002, ktorý v § 30 ods. 2/e ukladá, že
inventúrny súpis musí obsahovať meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby
za príslušný druh majetku, nakoľko v inventúrnom súpise nie sú uvedené podpisové záznamy hmotne
zodpovedných osôb, ktoré odmietli uvedený inventúrny súpis podpísať z dôvodu neúčasti na uvedenej
inventúre. Ostatné časti zákona o účtovníctve týkajúce sa inventúry zo strany žalobcu boli dodržané.
Účtovné stavy po prepočítaní všetkých pohybov na skladoch výrobkov a tovarov od poslednej inventúry
konanej k 31. 03. 2006 súhlasili s účtovnými stavmi, ktoré boli porovnávané pri inventúre k 31. 05. 2006.
Celkové manko v spoločnosti žalobcu na inventúre ku dňu 31. 05. 2006 na skladoch č. 41, 60 a 62 bolo
157 031,34 Sk bez DPH. Pretože žalobca je organizáciou povinnou chýbajúci tovar zdaniť, celkový
schodok na inventúre predstavoval 186 867,29 Sk s DPH (6 202,857 Eur).
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31. 5. 2006 (zákon č. 321/2006 Z. z.), ak zamestnanec
prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hodnoty, ceniny, tovar,
zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá
za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú
pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti,
zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti
celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo v časti bez jeho zavinenia.
Podľa § 189 ods. 3 citovaného zákona, podiel náhrady určený podľa ods. 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Podľa § 81a), e) citovaného zákona, zamestnanec je povinný najmä pracovať zodpovedne a riadne,
plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, hospodáriť riadne s prostriedkami,
ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím
a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.S poukazom na zhora uvedené zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dokazovanie, súd dospel k tomu
istému záveru, ako v meritórnom rozhodnutí zo dňa 01. 03. 2010.
Tvrdenia žalovaného, ktorým popieral zodpovednosť za vzniknutý schodok súd považoval za účelové, v
snahe vyhnúť sa zodpovednosti nahradiť žalobcovi škodu. Žalovaný tvrdil, že kľúčik od skladu logistiky
sa nachádzal v skrinke v priestore vrátnice, kde bol vždy člen SBS, ktorá nebola zapečatená. Súd mal
za to, že ak žalovaný mal takéto informácie, bolo v prvom rade jeho povinnosťou upozorniť priameho
nadriadeného, prípadne riaditeľa podniku o tejto skutočnosti. Pre prípad budúceho možného sporu,
ktorý mohol predvídať, mal oznámiť túto skutočnosť písomne (aj na proti podpis) svojmu priamemu
nadriadenému a dožadovať sa zjednania nápravy. Ani žalovaný, ani jeden zo skladníkov, ktorí ako
svedkovia tiež túto skutočnosť potvrdili, nepreukázali, že vynaložili maximálne úsilie k tomu, aby tento
stav zmenili. Museli si byť predsa všetci traja vedomí toho, že v prípade ak na škatuľke s uloženými
kľúčmi nie je pečať, v nočných hodinách má možnosť nepovolaná osoba, či už slúžiaci člen SBS, alebo
niekto iný dostať sa do skladu zásob bez použitia mechanického násilia po otvorení dverí kľúčom a
odcudziť z priestoru tovar, ktorý sa tam nachádza. Neprozreteľne sa správal aj skladník C. X., ktorý
potvrdil - tak ako skladník U. N., že sa nachádzala medzi skladom logistiky a skladom MTZ na rolovacích
dverách mechanická zábrana z priestoru skladu logistiky, ktorá sa dala cez prevŕtanú dierku zo strany
skladu MTZ otvoriť. Čo aj v tomto prípade bránilo jednému, či druhému skladníkovi, alebo žalovanému,
ak sami vedeli o takomto spôsobe možného vniknutia nepovolanej osoby do skladu logistiky oznámiť
túto skutočnosť priamemu nadriadenému, prípadne riaditeľovi podniku.
Takéto správanie žalovaného, ako aj oboch skladníkov súd vyhodnotil, ako veľmi nezodpovedné,
nasvedčujúce zisteniu M. U., ktorá ako svedkyňa vypovedala o veľkom neporiadku v sklade logistiky a
nedisciplinovanosti osôb, ktoré tu pracovali.
Ďalším závažným zistením bola tá skutočnosť, že L. D. objavila v sklade logistiky palety, ktorých
neporušenosť bola „zakamuflovaná“. Zistila, že tieto zo strany ktorá nebola vizuálne priamo pohľadová,
boli otvorené. Takýmto istým spôsobom bola „zakamuflovaná“ neporušenosť palety, ktorá sa nachádzala
dokonca vo vrchnom rade skladového priestoru. Je nepravdepodobné, že zlodej v nočných hodinách
kradne tovar nachádzajúci sa v palete uskladnenej na najvyššom rade skladového priestoru.
Dôvodnosť podanej žaloby nepriamo odôvodňuje aj správanie sa skladníka C. X., ktorý „bez problémov“
uhradil sumu, ktorú mu žalobca vypočítal a zosobnil. Ak by bol svedok C. X. presvedčený o svojej
nevine, rozhodne by zosobnenú sumu žalobcovi dobrovoľne neuhradil a bránil by sa, hoci aj na súde,
ako žalobca.
Znalec skonštatoval nesúlad so zákonom o účtovníctve pri vykonávaní inventarizácie len v tej časti, kde
žalovaný nebol pri inventarizácii fyzicky prítomný ako osoba hmotne zodpovedná za tovar, ktorý bol
predmetom inventarizácie. Všetky ostatné náležitosti právnej úpravy boli v súlade s ňou.
Súd považoval za logický ale aj správny postup žalobcu, ktorý vykonal inventarizáciu aj napriek tomu, že
nebola prítomná osoba, ktorá mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti za tovar. Je logické, ak
žalobca nemá „funkčný“ sklad logistiky a tovar je potrebné vyskladňovať, alebo nakladať každý deň, že
v záujme starostlivého hospodára sa správa tak, aby zabezpečil plynulú činnosť aj v tejto časti závodu
a to aj brigádnikom, ktorý v sklade pracuje do času, pokiaľ pôvodní zamestnanci „nebudú“ opäť v práci.
Podľa názoru súdu žalovaný vedel, že sa bude robiť inventarizácia a z tohto dôvodu účelovo požiadal
obvodného lekára o vystavenie pracovnej neschopnosti.
Je ťažko predstaviteľné, ako má postupovať zamestnávateľ, ak mu v jeden deň všetky osoby so
spoločnou hmotnou zodpovednosťou na konkrétnom úseku neprídu na pracovisko. V takejto situácii
môže reálne dôjsť až ku kolapsu na úseku, kde nie je možné prijať z výroby žiaden tovar na sklad, z
ktorého sa ďalej distribuuje ďalším zákazníkom, resp. nemohol sa na sklad prijať ani (VOČ) tovar.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, ako aj uvedené skutočnosti, súd žalobe ako
dôvodnej vyhovel.Pretože bol žalobca v konaní úspešný, súd mu v zmysle zásady „úspechu účastníka v konaní“ priznal
v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 OSP náhradu trov konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku.
Podľa § 148 ods. 1 vety prvej OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie súd uložil povinnosť žalovanému, v konaní
neúspešnému, zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen z titulu štátom preddavkovaných trov, ktoré
pozostávali z priznaného znalečného vo výške 591,02 Eur a svedočného R. M. vo výške 15,80 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.