Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/211/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213208
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4211213208.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. na K., T. S. XXX,

občan SR v konaní zastúpená JUDr. Margit Keszegh, advokátka so sídlom Komárno, Jókaiho 24 proti
žalovanému: FORLIFE n.o., Všeobecná nemocnica Komárno, Mederčská 39, IČO: 37 970 933, za účasti
vedľajšieho účastníka: Generali Slovensko poisťovňa, a.s. Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709
332, o ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 13.000 Eur, sudkyňou JUDr. Ivanou
Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13.000,- Eur do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 2.8.2011 sa žalobkyňa žalobou domáhala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť jej z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 13 000 Eur. Uviedla, že Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
bolo dňa 10.1.2011 konštatované, že CTG vyšetrenie vykonané dňa 25.8.2010 na gynekologicko-
pôrodníckom oddelení žalovaného bolo vykonané nesprávne a následkom toho nebol stav plodu
adekvátne monitorovaný. Nebola prijatá na hospitalizáciu, aj keď si to stav plodu podľa CTG záznamu
vyžadoval. Pravdepodobne, že ak by bola neodkladne prijatá na hospitalizáciu ešte dňa 25.8.2010 a
následne monitorovaná, nedošlo by k vnútromaternicovému odumretiu plodu. Dieťatko bolo plánované a
rodičmi očakávané. Vzhľadom aj na jej vek túžila s priateľom po dieťati. Má za to, že jej bola spôsobená

nenapraviteľná citová ujma, jej zdravotný stav sa zhoršil musí navštevovať psychiatra, trpí depresívnou
poruchou.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože nebola zistená zodpovednosť poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti za smrť nenarodeného dieťaťa. Poukázal na znalecký posudok J.. X.,
ktorý poukázal na ochorenie plodu a jeho pravdepodobné následky, prognózu a vývoj v prípade
narodenia dieťaťa. Bolo zistené chorobné zväčšenie srdca novorodenca a bezprostrednou príčinou
smrti mŕtvonarodeného dieťaťa podľa neho bolo zlyhanie činnosti srdca, jednalo sa o náhle úmrtie z

chorobných príčin.

Vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že mal v čase vzniku škodovej udalosti uzavretú
poistnú zmluvu č. XXX-XXXXX-XX. Poistenie sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej v
súvislosti s právom na ochranu osobnosti. Pridržiavali sa vyjadrenia žalovaného. Poukázali aj na záverpitvy, podľa ktorého nie je možné jednoznačne určiť, že pri zachovaní správneho terapeutického postupu
by nedošlo k odumretiu plodu.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s výsledkom prešetrenia

podania, rozhodnutím sociálnej poisťovne, odborné stanovisko J.. T., znaleckým posudkom č. 9/2011
J.. X., č.7/2011 J.. R., pitevným nálezom, listom o úmrtí, lekárskymi správami, ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 24.8.2010 žalobkyňa absolvovala u ošetrujúceho gynekológa J.. T. kontrolu, kedy bola odoslaná
na interné oddelenie a ORL na predoperačné vyšetrenie, na CTG vyšetrenie ku žalovanému. Bola
objednaná na nasledujúci deň a dňa 25.8.2010 bolo vykonané CTG vyšetrenie. Nebola jej odporúčaná

hospitalizácia, bola J.. W. poslaná domov a na kontrolu bola objednaná na deň 27.8.2010. V tento deň
vykonal CTG vyšetrenie J.. I. a ozvy, pohyby neboli zachytené. Bol zistený mŕtvy plod a preto tehotnosť
žalobkyne ešte v ten deň bola ukončená cisárskym rezom.

Z oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podania zo
dňa 10.1.2011 vyplýva, že CTG vyšetrenie vykonané dňa 25.8.2010 žalovaným bolo vyhodnotené

nesprávne, následkom čoho nebol stav plodu adekvátne monitorovaný. Bolo konštatované, že došlo k
porušeniu ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Podľa §-u 420 ods. 1,2 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich

činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, d) zavinenie.

Ad a) porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané.

Ad b) pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

Z odborného stanoviska konzultanta Doc. J.. H. T., O.. Mimoriadny profesor zo dňa 16.8.2010 ( čl.
53-59 v spise) vyplýva, že zdravotná starostlivosť žalovanej nebola poskytnutá správne, nebol správne
vyhodnotený CTG záznam zo dňa 25.8.2010 a nebola hospitalizovaná. Je vysoko pravdepodobné, že pri
neodkladnej hospitalizácii po vyšetrení a následnom zmonitorovaní plodu by nedošlo k intrauterinnému
odumretiu plodu. Možno konštatovať, že iným postupom bolo možné predísť nepriaznivému ukončeniu

tehotnosti zo strany plodu. S poukazom na pitevný protokol je nutné konštatovať, že bolo vyslovené len
podozrenie na glykogenózu II.typu, bez možnosti exaktného potvrdenia danej diagnózy.

Znalec J.. H. X., R.. v znaleckom posudku č. 9/2011 ( čl. 65 v spise) uvádza, že k pitve bolo zaslané mŕtvo
rodené dieťa, ktorého telíčko a vnútorné orgány vykazovali pokročilý stupeň posmrtného natrávenia.
Svedčil pre skutočnosť, že k úmrtiu muselo dôjsť v tele matky minimálne 24 hodín pred jeho porodením a

takéto zmeny výrazným spôsobom limitovali pitevný nález. Z tohto nálezu vyplýva, že sa nepodarilo určiť
jednoznačnú príčinu zväčšenia srdca. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že pri zachovaní
správneho diagnostického a terapeutického postupu by nebolo došlo k asfyxii a odumretiu plodu. Dieťa
by sa narodilo živé ale s vážnou diagnózou glykogenóza II. typu, ktorá veľmi rýchlo progreduje a má
zlú prognózu. Väčšina novorodencov, dojčiat zomiera už v prvých mesiacoch v závislosti od stupňa

postihnutia orgánov chorobou.Zo znaleckého posudku ( čl. 96 a nasl. v spise) č. 7/2011 J.. H. R. vyplýva, že k zanedbaniu
zdravotnej starostlivosti došlo, pretože zhotovený záznam zo dňa 25.8.2010, ktorý bol vyšetrujúcim
lekárom vyhodnotený ako suspektný ( podozrivý z patológie). Uvedený záznam signalizoval ohrozenie

ploduvnútromaternicovoukyslíkovounedostatočnosťouavyžadovalpodniknutieďalšíchdiagnostických
aj terapeutických krokov na odvrátenie ohrozenia plodu, čo sa neuskutočnilo. Jednoznačnú príčinu
chorobného zväčšenia srdca sa nepodarilo určiť, pretože pitva bola urobená až po 5 dňoch dňa
31.8.2010, pretože bol pokročilý stupeň posmrtného natrávenia. Pri správnom postupe by bolo možné
zabrániť odumretiu plodu.

S poukazom na vyššie uvedené súd bol toho názoru, že zo strany pracovníka žalovaného došlo k

porušeniu právnej povinnosti ( pri zachovaní správneho diagnostického a terapeutického postupu by
nebolo došlo k asfyxii a odumretiu plodu), na základe čoho došlo ku škode ( psychická ujma žalobkyne).
Príčinnásúvislosťtiežbolapreukázaná(prisprávnompostupebybolomožnézabrániťodumretiuplodu).

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ustanovením § 11 OZ je určitá ujma.
Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané

zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v
značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ( t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v
závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu

treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.

Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší života
prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, ako i závažnosť následkov, ktoré

vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Žalobkyňa s druhom čakali svoje prvé dieťa, v dôsledku nečakanej smrti ich nenarodeného dieťaťa
prežíva pocit nervozity, úzkosti, smútku, zúfalstva. Sú ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s
jedným z najbližších rodinných príslušníkov. Protiprávnym konaním žalovaného tak prišlo k nezvratnej
deštrukcii medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života navrhovateľky a tým aj

k zásahu do jej osobnostných práv. Vzniknutá trauma je zo života žalobkyne fakticky neodstrániteľná.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy je namieste postup a použitie § 13 ods. 2 Obč. zák., po zvážení všetkých
skutočností a je namieste poskytnutie nemajetkovej ujmy vo výške tak, ako to požaduje žalobkyňa.
Bolo preukázané, že udalosť, ktorá sa stala mala výrazne nepriaznivé následky na jej zdravotný stav
( pravidelná psychiatrická starostlivosť pre depresívnu poruchu ( MUDr. S. U. - čl. 179 v spise). Výšku

náhrady súd určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze.Pre určenie tejto výšky zakotvuje zákon taxatívne dve kritériá: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy
( čím závažnejšia je čo do svojej intenzity a trvania, tým vyššia by mala byť aj čiastka peňažného
zadosťučinenie) a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do

osobnosti fyzickej osoby došlo ( pričom vždy musia byť zisťované okolnosti nielen na strane pôvodcu
zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, napríklad, aký je podiel samotnej postihnutej osoby na
priebehu činnosti pôvodcu vyúsťujúcej do neoprávneného zásahu). Druhé kritérium je stanovené veľmi
všeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, ktorá neoprávnený
zásah spôsobila. Voľná úvahu súdu tu dostáva veľký priestor. Súd musí pritom však vychádzať vždy z

čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská.

Súdmalspoukazomnavyššieuvedené,žebolapreukázanázodpovednosťžalovanéhozaneoprávnený
zásah do práv na ochranu osobnosti žalobkyne, a to do práva na jej súkromný a rodinný život, ktorý bol
smrťou jej blízkeho natrvalo narušený. Uvedená zodpovednosť

Čo sa týka druhého nároku žalobcu - nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur súd žalobu zamietol z
dôvodu, že žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa §-u 120 ods. 1 veta prvá OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa §-u 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V danom prípade mali byť splnené dve zákonné kritériá: závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých došlo
k porušeniu práva.

V danom prípade žalobca nepreukázal k akému porušeniu práva zo strany žalovaného malo dôjsť a aká
ujma žalobcovi vznikla. Súd opätovne poukazuje na ľahkovážne konanie nebohej manželky žalobcu,
ktorá svoj zdravotný stav zanedbávala a nenavštevovala lekára a tak nepredchádzala jej zdravotným
ťažkostiam.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti

žalovaného v tomto prípade nie sú a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca nepreukázal akú
kvalifikovanú ujmu ním konštatovanú u neho postup žalovaného vyvolal, akým spôsobom sa táto ujma
prejavila a aké následky jemu v súkromnom alebo spoločenskom živote vznikli.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov, keďže si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.