Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108203471
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8108203471.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny

Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: BTS Real s.r.o., so sídlom Prešov 080 01,
Hlavná20,IČO:31684688,právnezastúpenéhospoločnosťouCHOCHOĽÁK&ČESLAs.r.o.,sosídlom
Košice 040 01, Rumanová 2, IČO: 36 857 416, proti žalovanej: T. C. - MINI MIX, s miestom podnikania
Q. XX, XXX XX F., IČO: 41 342 453, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Dášou Komkovou, so sídlom
Prešov 080 01, Hlavná 27, o zaplatenie 7.169,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/170/2009-145 zo dňa 10.11.2011, ako aj proti uzneseniu
č. k. 21Cb/170/2009-162 zo dňa 16.3.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zaväzujúcej časti vo veci samej, ktorou bola
žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 5.949,92 eur s úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne z
istiny 1.209,90 eur od 1.1.2006 do 20.5.2013 a odo dňa 21.5.2013 do zaplatenia vo výške o 10 % vyššej,
než je základná úroková sadzba ECB platná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v
ktorom došlo k omeškaniu, maximálne 13 % ročne,
14 % ročne z istiny 2.370,- eur od 1.1.2007 do 20.5.2013 a odo dňa 21.5.2013 do zaplatenia vo výške o
10 % vyššej, než je základná úroková sadzba ECB platná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho

polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, maximálne 14 % ročne
14,25 % ročne z istiny 2.370,- eur od 1.1.2008 do 20.5.2013 a odo dňa 21.5.2013 do zaplatenia vo výške
o 10 % vyššej, než je základná úroková sadzba ECB platná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, maximálne 14,25 % ročne.

V prevyšujúcej časti vo veci samej rozsudok mení a žalobu zamieta.

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26.3.2010 o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny

poplatok

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu CHOCHOĽAK & ČESLA
s.r.o. Košice náhradu trov konania v sume 1.081,87 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.169,76
eur, 13 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.389,92 eur od 1.1.2006 do zaplatenia, 14 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 2.389,92 eur od 1.1.2007 do zaplatenia a 14,25 % ročný úrok z omeškania zo

sumy 2.389,92 eur od 1.1.2008 do zaplatenie, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností -
budovy nákupného strediska so súpisným č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., napozemku parcelné č. 9310/572, vedeného Správou katastra Prešov na LV č. XXXX. Žalobca nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti dňa 10.12.2004 udelením príklepu licitátora v dobrovoľnej dražbe,
ktorej predmetom bola dražba nehnuteľnosti, pričom predchádzajúcou vlastníčkou nehnuteľnosti bola

do udelenia príklepu licitátora P. Q.. Medzi žalobcom a predchádzajúcou vlastníčkou je v súčasnosti
vedený súdny spor pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 9C/307/2004 o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktorý bol začatý na základe návrhu predchádzajúcej vlastníčky. Súdny spor bol
ukončený pred súdom prvého stupňa tak, že súd žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd rozhodnutie
súdu prvého stupňa potvrdil, pripustil však dovolanie. O podanom dovolaní žalobcu nebolo doposiaľ

rozhodnuté. Žalovaná užívala nebytové priestory nachádzajúce sa v uvedenej nehnuteľnosti, ktorej
vlastníkom je žalobca, pre potreby prevádzkovania podnikateľskej činnosti na základe nájomnej zmluvy,
ktorú uzatvorila ako nájomníčka s predchádzajúcou vlastníčkou P. Q. dňa 30.6.2004. Nájomná zmluva
bola uzatvorená na obdobie od 1.7.2004 do 30.12.2006. Vzhľadom na to, že žalovaná ako nájomníčka
užívala vec aj po skončení nájmu, obnovil sa nájom v súlade s § 676 ods. 2 Obč. zák. na ďalší rok,
teda na obdobie od 1.1.2007 do 30.12.2007. Takto sa obnovil nájom aj na ďalší kalendárny rok, teda

na obdobie od 1.1.2008 do 30.12.2008, keďže žalovaná užívala predmetný nebytový priestor aj po
31.12.2007. Žalovaná fakticky užívala predmetný nebytový priestor do 30.6.2008. V súlade s § 680
Občianskeho zákonníka žalobca vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa (P. Q.) vo vzťahu k
žalovanej ako nájomkyni dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k prenajatej nehnuteľnosti. Žalobca
oznámil nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti žalovanej listom zo dňa

4.1.2005, v ktorom ju súčasne vyzval, aby platby nájomného realizovala na jeho účet ako nového
vlastníka a prenajímateľa nehnuteľnosti. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.6.2004
vznikla nájomkyni povinnosť platiť prenajímateľovi mesačné nájomné vo výške 6.000 Sk,- s DPH za
užívanie prenajatých nehnuteľností (199,16 eur s DPH ). Žalobcovi tak voči žalovanej vznikol nárok
na zaplatenie nájomného za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2007 v celkovej výške 7 169,76 eur ( 36

x 199,16 eur). Keďže žalovaná žalobcovi nájomné z obdobia od 1.1.2005 do 31.12.2007 doposiaľ
neuhradila, súd vyhovel oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie 7.169,76 eur. Keďže žalovaná sa
dostala do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd v súlade s § 369
Obchodného zákonníka aj na zaplatenie úroku z omeškania. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, tieto boli
nedôvodné. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dňa 10.12.2004 nadobudol

žalobca vlastnícke práve k predmetnej nehnuteľnosti. Nadobudnutím vlastníckeho práva vstúpil žalobca
do postavenia prenajímateľa vo vzťahu k žalovanej ako nájomkyni, ktorá užívala nebytový priestor
na základe nájomnej zmluvy uzavretej s pôvodnou vlastníčkou. V dôsledku zmeny vlastníctva k
nehnuteľnosti mohla nájomnú zmluvu vypovedať iba nájomníčka (žalovaná) s poukazom na § 680
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca takéto právo nemal. Žalovaná po zmene vlastníckeho práva

k prenajatej nehnuteľnosti uzatvorenú nájomnú zmluvu nevypovedala. Nebytový priestor užívala až
do 30.6.2008. Žalobca si uplatňuje zaplatenie nájomného za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2007,
toto nájomné si uplatnil dôvodne, keďže podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.6.2004 vznikla nájomkyni
povinnosťplatiťprenajímateľovimesačnénájomnévovýške6.000,-Sk(199,16eur).Dohodaoukončení
nájmu zo dňa 31.5.2008, ktorú uzavrela žalovaná ako nájomkyňa s P. Q., je neplatná, keďže P. Q.

už nebola vlastníčkou prenajatej nehnuteľnosti. Táto dohoda je len dôkazom toho, dokedy žalovaná
predmetný nebytový priestor užívala. Neplatný je aj dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 30.6.2004, ktorý
uzavrela žalovaná a P. Q. po 10.12.2004. Po 10.12.2004 už P. Q. nebola oprávnená disponovať s
predmetnou nehnuteľnosťou, a teda nebola oprávnená uzatvárať žiadne dodatky k nájomnej zmluve.
Preto dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 30.6.2004 je neplatný. Nájomný vzťah založený nájomnou

zmluvou zo dňa 30.6.2004 je treba teda považovať za vzťah obchodno-právny (§ 261 ods. 1, 5, 6
Obchodného zákonníka). Konanie určenia neplatnosti dražby bolo právoplatne skončené. Súd zamietol
návrh právnej zástupkyne žalovanej na vypočutie svedkyne P. Q. vo vzťahu k tým skutočnostiam, že
nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a sú tu žalované ďalšie obdobia, keďže súd mal aj
bez výsluchu tejto svedkyne listinnými dôkazmi dostatočne preukázané, na akú dobu bola predmetná

nájomná zmluva uzavretá, na základe akých skutočnosti sa nájom predlžoval a dokedy žalovaná fakticky
užívalaprenajaténebytovépriestory.PretoP.Q.nebolopotrebnévypočuťakosvedkyňu.Žiadosťprávnej
zástupkyne žalovanej o odročenie pojednávania, aby prípadne zvážila ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, prípadne, aby mohla byť prítomná na pojednávaní žalovaná, aby ona mohla predniesť
svoje návrhy, považuje súd za účelovú, urobenú len v snahe oddialiť rozhodnutie o danej právnej veci.

Súdu boli v priebehu dokazovania predložené listinné dôkazy, na základe ktorých mohol jednoznačne
posúdiť oprávnenosť nárokov uplatnených žalobcom voči žalovanej.V ďalšom výroku rozsudku bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
962,41 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a tieto trovy pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 430 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 532,41 eur, a to za
úkony právnej služby vymenované v odôvodnení rozsudku a z z režijného paušálu, všetko je zvýšené
o DPH.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné
a nevykonateľné. Ona ako žalovaná v konaní nebola procesne vypočutá a bolo jej odňaté procesné
právo na predkladanie dôkazov. Žalovaná na predposlednom pojednávaní súdu oznámila, že v prípade
vytýčenia nového termínu pojednávania sa tohto nemôže zúčastniť z dôvodu zdravotných problémov.
Od podania žaloby v roku 2008 sa uskutočnili 3 pojednávania, ktoré boli vytýčené až po zmene žaloby v

roku 2009, z toho 2 pojednávania boli odročené bez prejednania veci. Medzi ňou a pôvodnou vlastníčkou
nebytových priestorov bola uzavretá nájomná zmluva, ktorú považuje za absolútne neplatnú. Podľa
právnej úpravy v čase uzatvárania zmluvy (§ 3 ods. 2 zák. 116/1990 Zb.) bol potrebný predchádzajúci
súhlas obce, inak je zmluva neplatná. Táto úprava platila do zmeny zákonných ustanovení 1.7.2004.
Zmluva o nájme bola uzavretá 30.6.2004. Z takto neplatnej zmluvy preto nemohlo dôjsť k obnoveniu

nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú, a to na čas od 1.7.2004 do 30.12.2006. Súd mal pri
aplikácii § 676 O. z. prejudiciálne vyriešiť otázku absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy a na základe
rozhodnutia postupovať v zmysle ustanovení § 451 O. z. o vydaní nároku z bezdôvodného obohatenia. Z
odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejme, aký listinný dôkaz vyhodnotil súd ako neplatný. Na jednej strane
hovoril o dohode o ukončení nájmu zo dňa 31.5.2008, zároveň poukazuje aj na dodatok č. 1 k nájomnej

zmluve zo dňa 30.6.2004, ktorý by mal byť neplatný z dôvodu, že bol urobený až po 10.12.2004. Nie
je zrejmé, či tento dodatok bol urobený 30.6.2004, alebo po 10.12.2004. Súd nesprávne právne posúdil
vec v zmysle Občianskeho a Obchodného zákonníka, pričom nájom a podnájom nebytových priestorov
je samostatne upravený v zákone č. 116/1990 Zb.. Žalobca svojím zmeneným návrhom v roku 2009
žiadal zaplatiť nájomné za obdobie od 1.1.2006 do 1.1.2007. Žalovaná má za to, že jeho nárok je

nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia a preto vznáša námietku premlčania. Súd sa nevyporiadal
ani so zmenou návrhu, na základe akého právneho dôvodu si žalobca uplatnil vyššie nájomné, ako bolo
dohodnuté v pôvodnej zmluve. V pôvodnej zmluve bolo dohodnuté nájomné mesačne 4.500,- Sk, čo je
149,37 eur a za obdobie od 1.1.2006 do 1.1.2007 činní čiastku 1.792,44 eur. Súd rozhodol ultra petitum,
pretože žalobca žiadal zaplatenie nájomného vo výške 199,16 eur mesačne za obdobie od 1.1.2005

do 30.12.2007, čo predstavuje ročné nájomné 2.389,92 eur a celkom nájomné 7.169,76 eur, pričom vo
výroku o rozhodnutie je obdobie od 1.1.2006 do 1.1.2008. Nie je zrejmé, či uvedená suma zahŕňa aj
energie i náklady spojené s užívaním, DPH a pod..

Uznesením zo dňa 16.3.2012 č. k. 21Cb/170/2009-162 prvostupňový súd uložil žalovanej povinnosť v

lehote 3 dní zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, ktorý je 430,- eur (položka č. 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov). Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla
napadnuté uznesenie zmeniť a nezaviazať ju na úhradu súdneho poplatku za odvolanie. Ako dôvod
uviedla, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nakoľko poberá invalidný
dôchodok vo výške 160,40 eur mesačne, a z toho dôvodu jej bola v tomto konaní aj ustanovená

zástupkyňa.
Uznesením zo dňa 11.4.2012 prvostupňový súd priznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny posúdiť a zaviazať
žalovanúknáhradetrovodvolaciehokonania.Rozsudoksúduprvéhostupňapovažujezavecnesprávny

a odvolanie žalovanej za nedôvodné. V dodatku svojho vyjadrenia zo dňa 13.5.2013 poukázal na to,
že napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žalovaná až v podanom odvolaní namietala absolútnu
neplatnosť nájomnej zmluvy pre chýbajúci súhlas obce, ako aj námietku premlčania. Navrhol preto k
týmto odvolacím dôvodom neprihliadať. S odkazom na § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka sa na
premlčanie použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Uplatnenie námietky premlčania je spojené

s neprípustným uplatňovaním nových skutočností, keď žalovaná predtým neplatnosť nájomnej zmluvy
nenamietala. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.Odvolací súd na nariadenom odvolacom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo. Pritom bol viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom

odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní
napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie žalovanej je čiastočne opodstatnené.

Obaja účastníci boli opakovane súdom prvého stupňa poučení v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. o tom,
že všetky dôkazy a skutočnosti sú povinní predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené alebo označené neskôr, súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôkazom len výnimočne za podmienok uvedených
v § 205 a O.s.p., ktoré v preskúmavanej veci nie sú splnené.

Napriek takémuto poučeniu žalovaná po prvýkrát až v podanom odvolaní poukázala na chýbajúci
predchádzajúci súhlas obce k uzatvoreniu nájomnej zmluvy podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov ďalej len ZNPNP.

Podobne až v podanom odvolaní žalovaná namietala po prvýkrát, že nevie, či súčasťou mesačného

nájmu 199,16 eur sú aj náklady za energiu, náklady spojené za užívanie nebytových priestorov, DPH
a pod..

Na rozdiel od týchto novo uvedených skutočností musel sa odvolací súd vyporiadať a prihliadať k
vznesenej námietke premlčania, hoci aj túto námietku žalovaná vzniesla až v podanom odvolaní, pričom

tak mohla urobiť aj v priebehu prvostupňového konania.

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn 5Mcdo/14/2008 zo dňa 19.5.2009 v tejto súvislosti zaujal
názor, podľa ktorého „koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205
a O.s.p. sa netýka námietky premlčania, ibaže by uplatňované námietky premlčania boli spojené s

neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ust. §
120 ods. 4 a § 205 a O.s.p.
sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení, alebo použiť sa majúceho práva, ktoré
sú významné pre rozhodnutie vo veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju
povinnosť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,

že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky).... Námietka
premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný
tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým
sa končí dokazovanie. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by
žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania“.

K uplatneniu námietky premlčania v zmysle § 310 Obchodného zákonníka v odvolacom konaní zaujal
stanovisko najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp. zn. 32Odo/364/2005 zo dňa 25.1.2006. V
tejto súvislosti ku skôr uvedenému názoru dodal, že „je vecou účastníka konania, ktorý využije zákonu
možnosť a vznesie námietku premlčania až v štádiu odvolacieho konania, aby v systéme neúplnej

apelácie počítal s tým, že odvolací súd môže námietku premlčania posúdiť iba na základe skutočností
a dôkazov uplatnených v konaní pred súdom prvého stupňa, a že nemôže prihliadať k neprípustne
uplatnenýmskutočnostiama dôkazom(§205aO.s.p.),t.j. ku skutočnostiamadôkazomuplatnenýmaž
v odvolacom konaní. Rovnako je treba vychádzať z toho, že dôkazné bremeno o skutočnostiach
rozhodných pre začiatok behu a plynutia premlčacej doby nesie ten účastník konania, ktorý námietku

premlčania vzniesol“.

Právny vzťah vzniklý medzi účastníkmi tohto konania je vzťahom obchodno-právnym. Obaja jeho
účastníci boli v rozhodnej dobe podnikateľmi a takto vzniklý záväzkový vzťah sa týkal ich podnikateľskej
činnosti (§ 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka). Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme

nebytových priestorov je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, čo vyplýva z § 720
Občianskeho zákonníka. Preto na právne vzťahy vzniknuté na základe Zákona o nájme a podnájme
nebytových priestorov sa použijú prednostne ustanovenie tohto zákona a pokiaľ niektoré záležitosti niesú upravené v uvedenom zákone, použije sa podporne Občiansky zákonník, predovšetkým § 663 až
§ 684.

Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno podporne použiť
všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a. n. s., ak zákon č. 116/1990
Zb. nemá osobitnú úpravu). Vyplýva to aj zo zaradenia nájmu a podnájmu nebytových priestorov do 7
oddielu VII. hlavy 8. časti Občianskeho zákonníka, ktorého obsahom je práve nájomná zmluva.

Podľa§261ods.9Obchodnéhozákonníka,akvII.hlave3.častiObchodnéhozákonníkasanenachádza
pomenovaný zmluvný typ, ktorý je však upravený v Občianskom zákonníku, spravuje sa zmluva
samotná (obsahové náležitosti, forma a pod.) ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Premlčanie,
zabezpečenie,interpretáciaapod.savšakriadiaustanoveniamiObchodnéhozákonníka,akideovzťahy
medzi podnikateľmi vzniklé v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou (§ 261 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka).

Právnym dôsledkom existencie takéhoto obchodno-právneho vzťahu je to, že prípadné premlčanie
nárokov vzniklých z tohto vzťahu sa posudzuje podľa ustanovení § 387 až § 408
Obchodného zákonníka. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba v dĺžke 4 rokov
stanovená tak pre práva a na plnenie záväzku, ako aj pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Kým pri

práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo
začať s jeho plnením (doba splatnosti), pri ostatných právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 392 ods. 1 a § 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka).

Námietku premlčania, hoci vznesenú až v odvolacom konaní, nemožno zužovať len na nároky z
oneskorene tvrdenej absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy. V súvislosti s formuláciou tejto námietky
a návrhom na zamietnutie žaloby ako celku práve z dôvodu premlčania, vzťahujú sa účinky námietky
aj na práva z nájomnej zmluvy.

V preskúmavanej veci sa žalobca pôvodne podanou žalobou zo dňa 12.2.2008 domáhal zaplatenia
výlučne len sumy 4.500,- Sk, hoci sa ale už vtedy jednalo o zaplatenie nájomného za obdobie od
1.1.2005 do 31.12.2007. Žalobca sa vtedy domáhal za každý mesiac omeškania zaplatenia nájomného
vo výške 125,- Sk (4,15 eur).

Až dňa 3.7.2009 žalobca rozšíril svoju žalobu na zaplatenie celkovej sumy 7.169,76 eur, keď za každý
mesiac za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2007 si uplatnil nájomné vo výške 199,16 eur. Štvorročná
premlčacia doba začala plynúť dňa 3.7.2005.

V zmysle článku 5 nájomnej zmluvy uzavretej medzi P. Q. a žalovanou dňa 30.6.2004, bolo nájomné

splatné vopred za 3 nasledujúce mesiace vždy do 15 dňa prvého mesiaca. V dôsledku toho splatnosť
nájomného za prvý štvrťrok 2005 nastala dňom 15.1.2005 a splatnosť nájomného za druhý štvrťrok 2005
dňom 15.4.2005.

Keďže žalobca rozšíril svoju žalobu až dňa 3.7.2009, došlo k premlčaniu nárokov na zaplatenie

nájomného, splatných predo dňom 3.7.2005 s výnimkou súm 125,- Sk (4,15 eur) za 6 mesiacov prvého
polroku 2005, ktoré boli uplatnené ešte pôvodnou žalobou zo dňa 12.2.2008 (spolu 24,89 eur).

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dňom príklepu
licitátora nadobudol žalobca nielen vlastnícke právo k vydraženej

nehnuteľnosti, ale aj povinnosť strpieť skôr uzavreté nájomné zmluvy, včítane zmluvy uzavretej dňa
30.6.2004 medzi žalovanou a P. Q.. Vychádzajúc z článku 5 veta druhá tejto nájomnej zmluvy, ale aj
z faktúr platených žalovanou za obdobie od 1.1.2005 do 30.6.2006, bolo uvedené zmluvou dohodnuté
platenienájomnéhovovýške4.500,-Skmesačne,ktorébolozvýšenéoďalších500,-Skztitulunákladov
za odber elektrickej energie. Naviac takto dohodnuté nájomné sa zvyšovalo o DPH vo výške 19 %. Táto

daň bola až s účinnosťou od 1.1.2012 zvýšená na 20 %. Na základe tejto nájomnej zmluvy platila
žalovaná mesačne P. Q. až do 30.6.2006 mesačne po 5.950,- Sk.Pokiaľ následne, pravdepodobne koncom júna 2006, uzavreli tieto podnikateľské subjekty dodatok k
nájomnej zmluve, nešlo o platne uzavretú zmluvu, pretože v tom čase, počnúc od 10.12.2004 prestala
byť P. Q. vlastníčkou prenajímanej nehnuteľnosti, čím stratila oprávnenie dohodnúť sa na zmene, či

zániku skôr uzavretej nájomnej zmluvy.
Nájomnázmluvazodňa30.6.2004boladohodnutánadobuurčitú, atodo31.12.2006.Pretožežalovaná
ako nájomkyňa užívala tie isté priestory aj po skončení takto dohodnutej doby nájmu a žalobca ako
prenajímateľ priestorov proti nej nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti, došlo skutočne k obnoveniu
nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne na dobu 1 roka, t. j. do

31.12.2007 a následne na obdobie do 31.12.2008 (§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Na povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi náhradu za užívanie nehnuteľnosti by nič nezmenila ani
skutočnosť, žeby tieto nehnuteľnosti užívala bez právneho dôvodu, či na základe neplatného právneho
úkonu. Vychádzajúc zo súdnej praxe, by aj v takom prípade vzniklo žalobcovi právo vo vzťahu k
žalovanej na zaplatenie bezdôvodného obohatenia získaného tým, čo by žalobcovi ušlo v dôsledku toho,

že predmetnú nehnuteľnosť nemohol prenajímať, pričom výška náhrady zodpovedá spravidla výške
obvyklého nájomného.

Podobne na existencii povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi nájomné za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti nemení nič skutočnosť, že žalovaná takéto plnenie za to isté obdobie už vyplatila P. Q..

V tomto prípade plnila žalovaná P. Q. bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho P. Q. získala na jej úkor
bezdôvodné obohatenie. Ako pôvodne uznala samotná žalovaná, a ako aj vyplýva z listu žalobcu zo dňa
4.1.2005,bolažalovanáinformovanážalobcom,žesastalvlastníkomatedaprenajímateľompredmetnej
nehnuteľnosti, pričom ním bola zároveň vyzvaná, aby pozastavila akékoľvek ďalšie plnenia dovtedajšej
vlastníčke nehnuteľnosti a nájomné aby realizovala na účet žalobcu, ktorý bol výslovne v tejto výzve

uvedený. Za takéhoto stavu bola žalovaná povinná platiť nájomne v preskúmavanom období priamo
žalobcovi.

Na základe tohto má odvolací súd dospel k záveru, že v súvislosti zo vznesenou námietkou premlčania
pretrváva žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného za prvý polrok roku 2005 len vo výške rovnajúcej sa

6-násobku sumu 4,15 eur (125,- Sk) spolu 24,90 eur. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia aj za prvý
polrok 2005 sumy 1.185 eur, bol jeho nárok prevyšujúcu čiastku 24,90 eur premlčaný, v dôsledku čoho
musela byť žaloba v tejto časti zamietnutá (§ 220 O.s.p.).

Za druhý polrok 2005 vzniklo žalobcovi právo vo vzťahu k žalovanej na zaplatenie nájomného vo výške

1.185 eur (197,50 eur x 6). Za roky 2006 a 2007 vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie nájomného vo
výškepo2.370eur(197,50eurx12).Celkovemažalobcaprávonazaplatenienájomnéhovočižalovanej
za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2007 vo výške 5.949,92 eur. Preto v tejto časti bol rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdený (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Žalobca si pozmeňujúcou žalobu uplatnil úroky z omeškania z kapitalizovanej sumy nájomného za
jednotlivé roky 2005, 2006, 2007, pričom výšku úroku z omeškania pravdepodobne ustálil podľa výšky
základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej k 31.12.2005, k 31.12.2006 a 31.12.2007.
Jedná sa o žalobu nepodaná v súlade s úpravou ustanovenou v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
v znení účinnom od 1.2.2004 do 15.1.2009. Žalobca si teda neuplatňuje úroky z omeškania vo výške

zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej
banky
platnej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškania so zaplatením
tej ktorej štvrťročnej splátky nájomného zvýšenej o 10 %, ale uplatňuje si úroky z omeškania úhrnne za
celý kalendárny rok podľa úrokovej sadzby platnej k poslednému dňu toho ktorého kalendárneho roka.

Pretože v celom preskúmavanom období boli zákonom ustanovené úroky z omeškania vyššie, resp.
totožné, než aké si uplatnil žalobca v podanej žalobe, priznal odvolací súd žalobcovi úroky z omeškania
len v ním uplatnenej výške (§ 369 ods. 1, 2 a § 768f Obchodného zákonníka).

Podľa § 768f Obchodného zákonníka obsahujúceho prechodné ustanovenie k § 369 sa ustanovenie

účinné od 15.1.2009 nevzťahuje na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15.1.2009.

Podobne aj počiatok povinnosti žalovanej platiť úroky z omeškania z tej ktorej časti istiny si žalobca
na vlastnú ujmu uplatnil nie od splatnosti nájomného za ten ktorý kalendárny štvrťrok, ale až od koncakalendárneho roka. Aj v tomto prípade je súd viazaný návrhom žalobcu a nemôže mu priznať úroky z
omeškania od skutočného skoršieho dátumu omeškania.

Pokiaľ si žalobca uplatnil istinu prevyšujúcu sumu 5.949,92 eur, bola žaloba v tejto časti zamietnutá (§
220 O.s.p.).

Na správnosť konečného rozhodnutia vo veci samej nemali vplyv skutočnosti tvrdené žalovanou, ktoré
označila za vady konania. V preskúmavanej veci prvostupňový súd postupne nariadil 4 pojednávania,

z ktorých 2 (30.11.2010 a 13.1.2011) boli odročené na žiadosť žalovanej bez meritórneho prejednania
veci. Tretieho pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň 22.9.2011, sa síce žalovaná zúčastnila,
avšak toto bolo odročené na deň 10.11.2011. Ani zo zápisnice o tomto pojednávaní, ani z následného
obsahu spisu nie je zistiteľné, že by žalovaná vopred ospravedlňovala svoju neprítomnosť svojimi
zdravotnými problémami. Zdravotné dôvody neprítomnosti žalovanej na tomto pojednávaní netvrdila
v tom čase ani prítomná jej právna zástupkyňa. Keďže neexistoval žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý

by sa pojednávanie dňa 10.11.2011 nemohlo uskutočniť v neprítomnosti žalovanej, bol prvostupňový
súd oprávnený prejednať vec v jej neprítomnosti, pričom bol povinný prihliadnuť na obsah spisu a
dovtedy vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Tak, ako v konečnom dôsledku vyplynulo aj z podaného
odvolania, nebola žalovaná v súvislosti so svojou neprítomnosťou na súdnom pojednávaní vylúčená
zo žiadneho právne významného úkonu. V jej neprospech v tomto smere svedčí aj jej pasivita v

predchádzajúcom priebehu
súdneho konania. Preto, pokiaľ súd rozhodol v jej neprítomnosti, nedošlo z jeho strany k odňatiu práva
žalovanej na súdnu ochranu vyplývajúcej z článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

Podobnenepochybilprvostupňovýsúd,keďnevyhovelnávrhužalovanejnaodročeniepojednávaniadňa

10.11.2011 za účelom vypočutia bývalej vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti P. Q.. Právna zástupkyňa
žalovanej v tejto súvislosti ju navrhla vypočuť na skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzavretá na
dobu určitú a že predmetom súdneho sporu sú aj nasledujúce obdobia do 31.12.2007. K obnoveniu
nájomnej zmluvy dojednanej na dobu určitú dochádza za splnenia podmienok uvedených v § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka priamo zo zákona. Ešte podstatnejšie v tejto súvislosti je to, že v čase uplynutia

platne dohodnutej doby nájmu už P. Q. nebola vlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti a jej prípadný iný názor, (aj keď nepravdepodobný) na dobu ďalšieho trvania nájomného
pomeru žalovanej, nie je pre konečné rozhodnutie právne významný. Z faktúr vystavených práve P.
Q. je zistiteľné, že považovala žalovanú za svoju nájomkyňu až do 30.6.2008, kedy sa s ňou
dohodla na ukončení právneho vzťahu, ktorý obe považovali za platný nájomný vzťah.

Keďže týmto rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,
musí odvolací súd nanovo rozhodovať o náhrade trov celého konania (224 ods. 2 O.s.p. ). V tejto
súvislosti musel odvolací súd v prvom rade zistiť úspešnosť účastníkov v konaní. Žalobca si podanou
žalobou uplatnil zaplatenie istiny 7.169,76 eur s úrokmi z omeškania uvedenými v pozmeňujúcej žalobe.

Za účelom zisťovania úspechu konania sa k uplatnenej istine pripočítavajú aj kapitalizované úroky v
uplatnenej výške za dobu 5 rokov. Preto v preskúmavanej veci sa z tohto dôvodu a za týmto účelom
navyšuje predmet konania o sumu 1.864,14 eur zodpovedajúcu 13 % úroku z omeškania ročne z
2.389,92 eur od 1.1.2006 do 30.12.2011, o sumu 2.008,45 eur zodpovedajúcu 14 % úroku z omeškania
ročne z 2.389,92 eur od 1.1.2007 do 31.12.2012 a sumu 2.044,31 eur zodpovedajúcu úroku z omeškania

14,25 % ročne z 2.389,92 eur od 1.1.2008 do 31.12.2013. Spolu tvorí predmet konania pre účel
zisťovania úspešnosti účastníkov 13.086,66 eur.

Rozsudkami súdov bola žalobcovi prisúdená istina vo výške 5.949,92 eur, ďalej 13 % úrok z omeškania
od 1.1.2006 do 31.12.2011 zo sumy 1 209,90 eur v kapitalozovanej výške 943,72 eur, 14 % úrok

z omeškania ročne od 1.1.2007 do 30.12.2012 zo sumy 2.370 eur v kapitalizovanej výške 1.991,71
eur a 14,25 % úrok z omeškania ročne za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2013 zo sumy 2.370 eur v
kapitalizovanej výške 2.027,28 eur. Celkove potom činní suma prísudku 10.912,63 eur. Po porovnaní
uplatneného predmetu konania s prisúdeným predmetom je možné konštatovať, že žalobca bol úspešný
čo do podielu 83,39 % a neúspešný čo do 16,61 %. Preto mu v súlade s § 142 ods. 2 a § 224 ods. 2

O.s.p. vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 66,78 % z celkovej sumy
účelne vynaložených trov konania.Prvostupňový súd prisúdil trovy prvostupňového konania v celkovej výške 962,41 eur. Tie pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 430 eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 532,41 eur. Nakoľko žalovaná v podanom odvolaní osobitne nenapadla správnosť výpočtu,

o jej povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania nemá odvolací súd dôvod rozhodnúť o náhrade trov
prvostupňového konania inak.

Žalobca si vo vyjadrení k podanému odvolaniu uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, ktorú však
priamo v tomto vyjadrení nevyčíslil. Preto odvolací súd v súlade s § 151

ods. 1 O.s.p. rozhodol len o prisúdení náhrady trov konania.

Urobil tak v zákonom stanovenej lehote 3 pracovných dní po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu (§
151 ods. 3 O.s.p.), keď si uplatnil náhradu odmeny právneho zastúpenia vo výške 588,36 eur a náhradu
za stratu času a cestovného 71,51 eur.

Právny zástupca žalobcu urobil v priebehu odvolacieho konania 2 úkony právnej služby, a to napísal
vyjadrenie zo dňa 31.3.2012 k odvolaniu žalovanej a zúčastnil sa

odvolacieho pojednávania dňa 21.5.2013.

Tarifnú hodnotu veci tvorí čiastka 7.169,76 eur (§ 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška). Základná sadzba tarifnej
odmeny za 1 úkon právnej služby sa potom rovná 237,34 eur.

K tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych

telekomunikačných poplatkov, ktorej výška bola v roku 2012 7,63 eur a v roku 2013 7,81 eur.

Táto náhrada v celkovej výške 490,12 eur sa v súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky zvyšuje o 20 % daň z
pridanej hodnoty, t. j. o sumu 98,02 eur na sumu 588,14 eur.

Žalobca preukázal, že na cestu na odvolacie pojednávanie použil vlastné motorové vozidlo, ako aj cenu
zaplatených pohonných látok.

Preto žalobcovi bola priznaná uplatnená náhrada straty času za 3 začaté polhodiny po 13,01 eur vo
výške 39,03 eur, ako aj náhrada z O. do F. a späť vo výške 18,89 eur. Aj táto náhrada sa zvyšuje o 20

% DPH na sumu 69,50 eur.

Z celkovej výšky náhrady trov konania 1.600,05 eur bola žalobcovi priznaná náhrada len čo do podielu
66,78 %m t. j. suma 1.081,87 eur.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj odvolanie žalovanej proti uzneseniu prvostupňového súdu zo
dňa 16.3.2012, ktorým bol vyrubený žalovanej súdny poplatok za podané odvolanie v sume 430,- eur.
Aj proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá ho navrhla zmeniť a
nezaviazať ju na náhradu súdneho poplatku za podané odvolanie.

Prvostupňový súd následne uznesením zo dňa 11.4.2012 priznal žalovanej oslobodenie od súdnych
poplatkov. Keďže nerozhodol súčasne autoromedúrou o zrušení svojho uznesenia o vyrubení súdneho
poplatku (§ 210 a O.s.p.), musel odvolací súd rozhodnúť aj o odvolaní žalovanej proti uzneseniu zo dňa
16.3.2012.

Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov so spätnými účinkami má za dôsledok, že uznesenie o
predpísaní súdneho poplatku za podané odvolanie stratilo svoje opodstatnenie. Preto odvolací súd v
súlade s § 221 ods. 1 písm. i O.s.p. toto uznesenie zrušil.

V preskúmavanej veci rozhodol odvolací súd v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.