Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2013

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/45/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405223227
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1405223227.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa:
X., zast. advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti odporcovi:
CARBOPRAX a.s., so sídlom Gajary, Továrenská 38, IČO: 35 862 980, zast. advokátom JUDr. Pavlom
Erbenom, AK Nám. SNP 22, Bratislava, o zaplatenie sumy 948,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 948,31 Eur spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania
od 15.10.2005 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 724,23 € na účet advokátky JUDr. Marty
Vícenovej, AK Záhorácka 5478/15B, Malacky, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na súd dňa 13.12.2005 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 28.569,- SKK (948,31 Eur) spolu s úrokom z omeškania a náhrady
trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pracoval u odporcu a pracovný pomer s ním ukončil ku
dňu 30.09.2005 dohodou. Medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda o vyplatení odstupného vo výške
dvojnásobku priemerného mesačného zárobku navrhovateľa, čo predstavovalo čiastku 114.314,- SKK.
Navrhovateľ pri výplate za mesiac september 2005 zistil, že odporca mu odstupné vyplatil, ale zároveň
vykonal zrážku zo mzdy vo výške 28.569,- SKK, táto zrážka bola vykonaná za nezdokladované pohonné
hmoty do služobného automobilu za obdobie od 01.01.2005 do 21.09.2005, ktorý navrhovateľ používal.
Takúto zrážku navrhovateľ považoval za nezákonnú a žiadal, aby odporca bol zaviazaný túto sumu,
ktorá predstavuje uplatňovanú pohľadávku, zaplatiť. Navrhovateľ tvrdil, že žiadna pohľadávka odporcu
voči nemu neexistovala

Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 35Ro/7696/2005 zo dňa 09.03.2006.

Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. Odôvodnil ho tým, že dňa 21.09.2005 bol
skončený pracovný pomer medzi účastníkmi výpoveďou zo strany navrhovateľa podľa ust. § 63 ods.
1 písm. b) Zák. práce. Následne bola vyhotovená dohoda o vyplatení odstupného. Po jej podpísaní
odporca zistil, že navrhovateľ vykonal neoprávnené jazdy služobným vozidlom, čím mu spôsobil škodu
vo výške 28.569,- SKK. Odporca sa odvolal na ústnu dohodu medzi ním a navrhovateľom, na základe
ktorej odrátal navrhovateľovi škodu, ktorá mu vznikla z odstupného. Odporca bol toho názoru, že ust.
§ 131 Zák. práce sa výslovne týka mzdy. Odstupné sa za mzdu podľa ust. § 118 ods. 2 Zák. práce
nepovažuje, a preto odporca nepovažoval za potrebné, aby mal od navrhovateľa písomný súhlas.
Takýmto spôsobom si odporca v záujme uspokojenia svojej pohľadávky voči navrhovateľovi započítal
svoju pohľadávku.

Odporca s návrhom nesúhlasil, vo svojich vyjadreniach poukazoval na to, že pokiaľ uzatvoril s
navrhovateľom dohodu, kde sa konštatovalo, že účastníci voči sebe nemajú žiadne nároky, táto bola
uzavretá bez znalosti skutočného stavu veci, pričom mu neboli známe výsledky účtovnej kontroly, s
ktorými sa mal možnosť oboznámiť 7.10.2005. Z výsledkov takejto kontroly vyplynulo, že 8 vykonaných
služobných jázd navrhovateľa nezodpovedá skutočnej spotrebe pohonných hmôt vozidla za dané
obdobie, z čoho vyplýva, že navrhovateľ používal služobné vozidlo aj na súkromné účely. Obdobie,
za ktoré navrhovateľ požadoval preplatenie služobných jázd sú dokonca aj z obdobia, keď čerpal
dovolenku. Účtovnou kontrolou bolo zistené, že navrhovateľovi bolo neoprávnene vyplatených na
náhradu za spotrebované pohonné hmoty celkovo 28.569,- SKK. Po tomto zistení odporca nevyplatil
navrhovateľovi plnú výšku pôvodne dohodnutého odstupného, ale len zvyšok po odpočítaní predmetnej
sumy. Skutočnosť, že uvádzaná suma bola navrhovateľovi zrazená, mu bolo telefonicky oznámené.
Odporca uvádzal, že išlo o započítanie jeho pohľadávky voči navrhovateľovi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne T. oboznámil sa so zmluvou o zverení
referentského vozidla uzavretou medzi účastníkmi dňa 02.09.2004, dohodou o vyplatení odstupného
uzavretou medzi účastníkmi dňa 21.09.2005, výzvou navrhovateľa k úhrade žalovanej sumy zo dňa
28.11.2005, odpoveďou odporcu na výzvu zo dňa 01.12.2005, čestnými prehláseniami o súkromných
služobných jazdách vykonaných navrhovateľom motorovým vozidlom EČ: K., záznamami o prevádzke
vozidla osobnej dopravy vo vlastníctve odporcu EČ: K. a ďalším obsahom spisu, pričom zistil
nasledovné:

Medzi účastníkmi je nesporné, že pracovný pomer, ktorý bol medzi nimi uzavretý sa skončil dňom
30.09.2005. V súvislosti s touto skutočnosťou uzavreli odporca a navrhovateľ dohodu o vyplatení
odstupného zo dňa 21.09.2005. Bolo dohodnuté, že odporca vyplatí navrhovateľovi v zmysle ust. § 76
ods. 2 Zák. práce odstupné v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, čo predstavuje
sumu vo výške 114.314,- SKK. Medzi účastníkmi boli dohodnuté aj ďalšie vzájomné nároky. Odporca
pri výplate za mesiac september 2005 zrazil navrhovateľovi sumu 28.569,- SKK, pričom uviedol, že
sa jedná o položku ostatné zrážky - nezdokladované PHM. Navrhovateľ s takýmto postupom odporcu
nesúhlasil. Požiadal ho listom zo dňa 15.11.2005 a jeho právna zástupkyňa listom zo dňa 28.11.2005 o
zaplatenie zrážky vo výške 28.569,- SKK. Odporca na to reagoval tým, že navrhovateľ si nedostatočne
plnil svoje pracovné povinnosti a mal dôvod s ním skončiť pracovný pomer okamžitým skončením, čo
však neurobil. Neprijal voči navrhovateľovi ani iné opatrenia napriek tomu, že mu spôsobil škodu. Až keď
zistil, že navrhovateľ si neoprávnene vyúčtoval náklady za jazdy služobným vozidlom, rozhodol sa túto
sumu odpočítať mu z dohodnutého odstupného. Účtovníčka odporcu vypracovala prehľad preplatených
PHM navrhovateľovi od 01.01.2005, ku ktorému chýbala kniha jázd príslušného motorového vozidla.

Svedkyňa T.viedla, že pracovala pre odporcu a vykonávala preňho ekonomickú agendu. Navrhovateľovi,
ktorý nevykázal konkrétne služobné jazdy, bola zrazená príslušná suma za takéto jazdy. Svedkyňa ďalej
uviedla, že navrhovateľ služobné motorové vozidlo použil aj počas trvania dovolenky, a to aj na cestu do
zahraničia. Svedkyňa ďalej uviedla, že doúčtovanie služobných jázd navrhovateľom sa dorábalo spätne.
Svedkyňa tiež uviedla, že údaje, ktoré vykázal navrhovateľ nezodpovedali realite.

Podľa § 1 ods. 1 Zák. práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so
zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovno-
právne vzťahy.

Podľa § 1 ods. 2 Zák. práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne
vzťahy občiansky zákonník.

Podľa § 1 ods. 3 Zák. práce, pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy
alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 Zák. práce, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

Podľa § 20 ods. 1 Zák. práce, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť
dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.

Podľa § 76 ods. 1 Zák. práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu alebo dohodu z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.

Podľa § 118 ods. 1 Zák. práce (zák. č. 311/2001 Z.z.), zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 Zák. práce (zák. č. 311/2001 Z.z.), mzda je peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu
sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona
alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady,
príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií), alebo obligácií a náhrada za
pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 119 ods. 2 prvej vety Zák. práce (zák. č. 311/2001 Z.z.), mzdové podmienky zamestnávateľ
dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej
zmluve.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dohoda
o vyplatení odstupného zo dňa 21.09.2005. Nepochybne sa jedná o platnú zmluvu. Napriek tejto
skutočnosti odporca na základe tatko uzavretej zmluvy navrhovateľovi nevyplatil žalovanú čiastku.
Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zák. práce, najmä však citované ustanovenie § 18 Zák. práce,
súd bol toho názoru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto jej bolo potrebné vyhovieť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia - odmeny
advokáta. Navrhovateľovi boli poskytnuté tieto úkony právnej pomoci: 1. prevzatie veci a príprava
zastúpenia, 2. spísanie návrhu, 3. vyjadrenie k odporu, 4. účasť na pojednávaní dňa 06.11.2007, 5. účasť
na pojednávaní dňa 12.05.2009, 6. účasť na pojednávaní dňa 22.09.2009 - odročené pojednávanie, 7.
účasť na pojednávaní dňa 02.02.2010 - odročené pojednávanie, 8. účasť na pojednávaní dňa 11.03.2010
- odročené pojednávanie, 9. účasť na pojednávaní dňa 29.03.2012 - odročené pojednávanie, 10. účasť
na pojednávaní dňa 18.09.2012, 11. účasť na pojednávaní dňa 05.03.2013. Hodnota sporu bola suma
948,31 € (28.569,- Sk). Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby pri takejto tarifnej hodnote je 61,41
€ podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Pri úkonoch právnej pomoci pod poradovými č. 6 až 9
patrí štvrtina odmeny podľa § 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Právnej zástupkyni navrhovateľa patrí
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Režijný paušál v r. 2005 bol vo výške 4,98 € (poskytnuté dva
úkony), v r. 2006 vo výške 5,44 € (poskytnutý jeden úkon), v r. 2007 bol vo výške 5,91 € (poskytnutý jeden
úkon), v r. 2009 bol vo výške 6,95 € (poskytnuté dva úkony), v r. 2010 bol vo výške 7,21 € (poskytnuté
dva úkony), v r. 2012 bol vo výške 7,63 € (poskytnuté dva úkony) a v r. 2013 je vo výške 7,81 €. Za
sedem úkonov právnej pomoci po 61,41 € je tarifná odmena spolu 429,87 €, za štyri úkony právnej
pomoci v štvrtinovej hodnote je tarifná odmena spolu 61,41 €. Režijné paušály spolu predstavujú čiastku
72,70 €. Advokát ak je platiteľom DPH zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o DPH. DPH v sadzbe 20

% predstavuje potom sumu 112,79 €, spolu tarifná odmena 676,77 €. Súdny poplatok bol zaplatený v
sume 47,46 € (1.430,-Sk). Spolu potom trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 724,23 €.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek
tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.