Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2013

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 8P/191/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312204730
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Lámerová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2013:6312204730.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľa v rade 1/

K. A., nar. XX.XX.XXXX a navrhovateľa v rade 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja študenti Gymnázia v
Brezne, obidvaja bytom D. D., M. W. XXXX/XX, t.č. F. D., I. XXX/XX, v zast. Mgr. Matúšom Gémešom,
AKMG s.r.o. Banská Bystrica, Dolná 6/A, v čase maloletosti v zast. Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Brezne, synov S.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, zamestnanej Bankovým inštitútom vysoká škola,
a.s. Banská Bystrica, bytom D. D., M. W. XXXX/XX, t.č. F. D., I. XXX/XX, proti odporcovi S.. N. H., nar.
XX.XX.XXXX, zamestnanému v Generálnom riaditeľstve OKDaS Ostrava, bytom F. republika, H. I., J.
XXXX/XA, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. P/31/95-15 zo dňa 24.03.1995 vo výroku
o výživnom na navrhovateľov, v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 1P/124/04-156 zo
dňa 09.09.2004, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP/6/04 zo dňa
31.01.2005 tak, že výživné sa s účinnosťou od 11.08.2011 do 25.07.2012 zvyšuje na navrhovateľa v
rade 1/ z 2000,-Sk/66,39 Eur na 100,- Eur mesačne a na navrhovateľa v rade 2/ z 2000,-Sk /66,39 Eur na
100,- Eur mesačne, zvýšené výživné je splatné 15-teho dňa mesiaca dopredu k rukám navrhovateľov.

II. Návrh navrhovateľov na zvýšenie výživného sa zamieta s účinnosťou od 25.07.2012.

III. Súd nepriznáva navrhovateľom s účinnosťou od 25.07.2012 právo na výživné od odporcu.

IV. Rozdiel medzi dlžným výživným na každého z navrhovateľov vo výške 386,51 Eur a preplatkom na
výživnom vo výške 411,61 Eur, t.j. 25,10 Eur nie sú navrhovatelia povinní vrátiť odporcovi.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V čase maloletosti navrhovateľov ich matka dňa 11.08.2011 doručila Okresnému súdu Banská Bystrica
návrh na zvýšenie výživného. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo výživné na obidvoch
navrhovateľov upravené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 1P/124/04-156 zo dňa 09.09.2004 v
spojenírozsudkomKrajskéhosúduvBanskejBystrici,č.k.17CoP/66/04-185zodňa31.01.2005,atotak,
že na každého z navrhovateľov bolo určené výživné vo výške 2 000,-Sk/66,39 Eur mesačne. Odvtedy
došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane navrhovateľov, ako aj ich matky. Od 01.09.2009
navrhovatelia navštevujú gymnázium v Brezne. Matka navrhovateľov sa svojim návrhom domáhala

zvýšenia výživného na každého z nich zo sumy 2 000,-Sk/66,39 Eur mesačne na sumu 160,- Eur
mesačne s účinnosťou od 01.09.2009.Dňa 04.04.2012 odporca doručil k návrhu písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že návrh na zvýšenie
výživného so spätnou účinnosťou považuje za neodôvodnený. Deti (navrhovatelia) o jeho osobu nikdy
neprejavili záujem, ich matka má záujem získať od neho iba čo najviac peňazí. Prejavil ochotu pristúpiť

na zvýšenie výživného na každé z detí v čiastke maximálne 1 000,-Kč mesačne s účinnosťou od
právoplatnosti rozhodnutia. Iné nároky vzhľadom k jeho finančným možnostiam a správaniu a konaniu
matky navrhovateľov mimo iného i pre rozpor s dobrými mravmi odmieta.

Okresný súd Banská Bystrica požiadal o rozhodnutie vzhľadom k miestnej príslušnosti Krajský súd v

Banskej Bystrici, tento uznesením č.k. 15NcC/17/2012-113 zo dňa 02.05.2012 rozhodol, že miestne
príslušným súdom na konanie je Okresný súd Brezno.

Okresný súd Brezno vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, ich právneho zástupcu,
matky navrhovateľov, odporcu, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia sú narodení mimo manželstva. Naposledy výživné na nich bolo upravené rozsudkom
Okresného súdu Brezno, č.k. 1P/124/04-156 zo dňa 09.09.2004, a to na každého z nich na sumu 2
000,-Sk/66,39 Eur mesačne. V tom čase mali navrhovatelia 10 rokov, navštevovali 5.ročník základnej
školy v Čiernom Balogu, obidvaja bývali často chorí, alergickí, nosili dioptrické okuliare, mimo školy

sa venovali športu. Matka navrhovateľov bola slobodná, vlastnila dvojizbový byt v Banskej Bystrici,
spolu s navrhovateľmi žila u svojich rodičov v Čiernom Balogu v ich rodinnom dome, pracovala s
priemerným čistým mesačným zárobkom 25 376,-Sk/842,32 Eur, poberala prídavky na navrhovateľov
vo výške 1 000,-Sk/33,19 Eur. Odporca bol v tom čase rozvedený, majetný. Vlastnil pozemok a osobný
automobil Ford Escort r.v. 1997, pracoval s priemerným čistým mesačným zárobkom 25 750,-Kč, obýval

trojizbový družstevný byt, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére I. z rozvedeného manželstva, nar.
XX.XX.XXXX.

Navrhovatelia od 01.09.2009 nastúpili na strednú školu - študujú na gymnáziu v Brezne. 25.07.2012
obidvaja dovŕšili plnoletosť. V školskom roku 2012/2013 študujú v maturitnom ročníku. Aj keď navštevujú

rovnakú triedu, každý zvlášť má školské pomôcky a potreby okrem časopisu na angličtinu. Matka
nakúpila školské pomôcky a potreby včítane pomôcok na cudzie jazyky každému z navrhovateľov za
200,- Eur. 09.09.2009 kúpila im jeden notebook za 500,- Eur a 08.01.2011 druhý notebook za 695,96
Eur. Každý z navrhovateľov sa na stužkovú skladá za školský rok po 40,- Eur. Na začiatku školského
roka matka navrhovateľom zaplatila na ZR po 10,- Eur.

Navrhovateľ v rade 1/ je sledovaný v súčasnosti infekčným oddelením v Banskej Bystrici pre
toxoplazmózu. V októbri 2011 sa obidvaja navrhovatelia podrobili preliečeniu na alergiu, čo ich matku
vyšlo na každého po 30,- Eur. Obidvaja navrhovatelia vzhľadom na rýchly rast každý rok absolvujú
liečenie. V roku 2012 nastúpili na takéto liečenie 19.06., každému z nich matka zaplatila poplatok 46,48
Eur. 26.09.2011 navrhovatelia absolvovali autoškolu, matka každému z nich zaplatila po 290,- Eur. Na

stužkovú každému z navrhovateľov matka musela kúpiť oblek, košeľu, viazanku a topánky.
Navrhovateľ v rade 1/ sa mimo školy rekreačne venuje boxu a aikidu, poplatok na štvrťroka na box
predstavuje 60,- Eur, na box potrebuje aj rôzne pomôcky, ktoré si vymieňa raz za 2,resp. 2,5 roka čo ho
všetko spolu vychádza na cca 200,- Eur. Poplatok na aikido je 15,- Eur mesačne, potrebuje naň kimono
za 30-40,- Eur, ktoré vydrží cca 3 roky. Do školy denne cestuje, mesačne ho cestovné vyjde 20,- Eur.

Stravuje sa doma. Za užívanie mobilu mesačne minie 8,- Eur.
Navrhovateľ v rade 2/ sa mimo školy venuje aikidu, kde mesačne platí poplatok 15,- Eur, má kimono za
30-40,- Eur, ktoré sa vymieňa raz za tri roky. Tiež do školy denne cestuje, mesačne precestuje 20,- Eur.
Stravuje sa doma. Za mobil mesačne minie 8-10,- Eur.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní dňa 30.08.2012 uviedol, že navrhuje zvýšiť výživné na
navrhovateľov s účinnosťou od podania návrhu ich matkou od 11.08.2011 na každého z nich na 220,-
Eur mesačne. Podanie návrhu odôvodnil tým, že v čase keď bolo naposledy rozhodnuté o výživnom na
navrhovateľov títo navštevovali základnú školu, v súčasnosti sú v maturitnom ročníku strednej školy a
budú sa hlásiť na vysoké školy s čím budú zvýšené výdavky.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní 24.01.2013 uviedol, že predchádzajúce pojednávanie
sa uskutočnilo koncom prázdnin. Odvtedy navrhovatelia študujú v maturitnom ročníku, mali stužkovú
a myslí si, že z nej odporcovi pozdrav neposlali. Obidvaja navrhovatelia navštevujú prípravku naštúdium na vysokej škole s čím sa zvýšili výdavky. Od posledného pojednávania boli aj Vianoce - medzi
účastníkmi naďalej nie je žiadna komunikácia až na to, že odporca poslal navrhovateľom návrh na
genetickú skúšku na čo nereagovali. Od navrhovateľov však vie, že keď skončí toto konanie na súde

oni nemajú problém takejto skúške sa podrobiť, ale nechceli to v súčasnosti robiť kvôli tomu, aby sa
konanie neodročovalo.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní 24.01.2013 v záverečnej reči uviedol, že trvá na
podanom návrhu zvýšiť výživné na každého z navrhovateľov od 11.08.2011 na 220,- Eur mesačne. Od

poslednej úpravy výživného v roku 2005 uplynulo 8 rokov, došlo k podstatnej zmene pomerov tak na
strane navrhovateľov ako aj odporcu - zanikla mu vyživovacia povinnosť k dcére I. a zvýšili sa mu
príjmy. Namieta, aby súd prihliadol k splácaniu úveru za dom, ktorý nepatrí odporcovi, ale jednej z jeho
dcér. Ohľadom spochybňovania svojho otcovstva odporcom zdôrazňuje, že odporca svoje otcovstvo
k navrhovateľom uznal dobrovoľne, nepodal návrh na zapretie otcovstva. V jeho konaní vidí snahu
zbaviť sa zodpovednosti za výživu navrhovateľov, ktorých opustil v čase keď mali iba polroka. Sám

odporca zmaril možnosť aby si navrhovatelia vybudovali vzťah. To že ho navrhovatelia nekontaktujú je
odozvou na to, že odporca im dal jasne najavo, že ho nezaujímajú. Podľa právneho zástupcu rodičia
majú vyživovaciu povinnosť dovtedy pokiaľ deti nie sú schopné samé sa živiť, t.j. pokiaľ nedosiahnu
patričné vzdelanie, vzhľadom na svoje schopnosti. V prípade, ak výživné na navrhovateľov nebude
zvýšené zmarí sa ich možnosť na kvalitné vzdelanie v budúcnosti. Súčasné výživné vo výške 66,39 Eur

je neadekvátne.

Navrhovateľ v rade 1/ súdu uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedol jeho právny zástupca. Presné
výdavky, ktoré sú s jeho štúdiom na gymnáziu nevedel, nakoľko všetko platí jeho matka. Dodal, že na
stužkovú si volá mamu a starých rodičov, otca - odporcu nie, nemá dôvod ho volať nakoľko sa na neho

spolu s bratom vykašľal keď mali polroka, odišiel od nich. Zdôraznil, že k odporcovi ako otcovi nemá
žiadny vzťah, je to podľa neho cudzí človek. Tento vzťah k nemu neprehodnocoval ani po tom čo sa
stal dospelým.

Navrhovateľ v rade 2/ súdu uviedol, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného na 220,- Eur

mesačne s účinnosťou od podania tohto návrhu, t.j. od 11.08.2011. Vedel, že každý rok na stužkovú sa
skladá po 40-50,- Eur, ale v poslednom maturitnom ročníku to určite nebude stačiť na všetky výdavky
súvisiace so stužkovou. Ostatné výdavky súvisiace so školu nevedel vyčísliť, nakoľko ich všetky platí
matka.Ohľadomodporcuuviedol,žeakokotcovinemáknemúžiadenvzťah,vpodstatehoaninepozná,
nebude ho volať na stužkovú, nevie prečo by ho mal volať. Vzťah k nemu neprehodnotil ani teraz keď

sa už stal dospelým. Spolu s bratom sa chystali na vysokú školu do Prahy, ale nemajú na to financie tak
pôjdu buď do Bratislavy alebo do Košíc. Myslí si, že príjem pre ich rodinu by mohol byť lepší, ich matka
sa snaží, ale niekedy to nestačí. Pri nákupoch sa musia obmedzovať. Aj keď už má 18 rokov nohy mu
stále rastú, raz za polroka si kupuje topánky tie stoja podľa značky cca 30,- Eur. Na otázku právneho
zástupcu, či ho niekedy odporca kontaktoval uviedol, že odporca ho nekontaktoval, na pojednávaní ho

vidí prvýkrát, nevie popísať svoje pocity ani jeho pocity pri tomto stretnutí, myslí si, že odporca je veľmi
prekvapený, že ich vidí na pojednávaní. Myslí si, že o neho odporca nemá záujem. Po tom čo sudkyňa
účastníkom uviedla, že výživné na maloleté deti sa musí platiť ale výživné na dospelé deti len ak je to
v súlade s dobrými mravmi, či po tomto oboznámení navrhovateľ v rade 2/ neprehodnotí svoj záujem o
otca tento uviedol, že on o odporcu ako otca záujem nemá, vidí ho prvýkrát od narodenia. Nemá záujem

zistiť prečo sa o nich nezaujímal, on vie od mamy svoje.

Podaním doručeným Okresnému súdu Brezno 23.01.2013 navrhovatelia ospravedlnili svoju neúčasť na
pojednávaní 24.01.2013 a doručili aj list, ktorý poslali na vedomie aj odporcovi. V tomto liste uvádzajú, že
po pojednávaní v auguste 2012 ich odporca kontaktoval listom po prečítaní ktorého sa utvrdili v tom, že

odporcovivôbecnejdeovzťahsnimi,aleakovždylenopeniaze.Nechcelsasnimistretnúť,porozprávať
- zistiť akí sú. Od narodenia chceli mať nielen mamu ale aj otca. Od minulého pojednávania, ani v zmysle
dobrých mravov ani v zmysle obyčajnej človečiny odporca im neposlal ani pohľadnicu, nezatelefonoval
a nezaujímal sa, že niekde na svete žijú jeho synovia. Odporca zabudol na dobré mravy, keď rástli,
zabudol na zodpovednosť, na skutočnosť, že vzťahy treba budovať. Čo oni mali povedať na pojednávaní

keď ho nikdy nevideli. Zdôraznili, že náklady na nich od oblečenia cez stravu sú vysoké. Podľa nich aj
u odporcu platí ustanovenie § 62 Zákona o rodine podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobnestará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa nich odporca ako právnik s dlhoročnou
praxoubymalrešpektovaťprávoamalbymaťcitprespravodlivosť.Dúfajú,žesúdspravodlivorozhodne
o ich nárokoch. Svoju neúčasť na pojednávaní 24.01.2013 odôvodňujú tým, že počúvať odporcu ako

hovorí o dobrých mravoch je pre nich oboch veľmi ťažké a psychicky náročné, pretože oni pod týmto
pojmom chápu zodpovednú výchovu a starostlivosť o svoje deti, budovanie vzťahov tak, aby to mohli
s láskou svojim rodičom vrátiť. V budúcnosti by nikdy nechceli takto zlyhať a vykašľať sa na svoje deti
a zbabelo hovoriť o dobrých mravoch.

Matka navrhovateľov je naďalej slobodná, naďalej vlastní dvojizbový byt v Banskej Bystrici, ktorý
prenajíma za nájomné 300,- Eur z čoho platí ročne za smeti 66,- Eur, poistku za byt 26,- Eur, daň z
nehnuteľnosti 20,- Eur a mesačne poplatky súvisiace s bývaním 145,- Eur. Z tohto nájomného kupuje
aj zariadenie do bytu, naposledy kúpila takto linku za 3 000,- Eur. Spolu s navrhovateľmi býva tak
ako pri poslednej úprave výživného - s rodičmi v ich dome. Jej rodičia sú starobní dôchodcovia. Na
spoločnú domácnosť im prispieva 200,- Eur, a to na bývanie, a to na elektriku, stravu zabezpečuje ona.

Pracuje v Banskej Bystrici, kde denne cestuje, mesačne precestuje 160,- Eur. V práci si kupuje stravné
lístky za cca 20,- Eur. Jej zdravotný stav vyžaduje pravidelné užívanie liekov za ktoré mesačne platí
40-50,- Eur. Prispieva aj svojmu otcovi, ktorý má onkologické ochorenie na lieky už cca 2 roky, a to
100,- Eur mesačne. Platí dve poistky - jednu ročne vo výške cca 900,- Eur, druhú mesačne vo výške
9,- Eur. Navrhovateľom platí každému z nich poistky, a to mesačne po 10,- Eur a ročne po 349,- Eur.

V čase podania návrhu bola nezamestnaná avšak so zamestnávateľom vyhrala súdny spor a za čas
jej nezamestnanosti od 01.05.2011 do 28.02.2012 jej musel vyplatiť mzdu spolu vo výške 8 670,- Eur.
Pri odchode zo zamestnania dostala odstupné vo výške 3 418,55 Eur, ktoré musí vrátiť v splátkach
po 250,- Eur. Od 16.07.2012 znova pracuje s priemerným hrubým mesačným zárobkom 870,00 Eur, s
čistým 667,- Eur. Od 06.02.2012 do 31.08.2012 pracovala aj na dohodu kde dosiahla priemerný čistým

mesačný príjem 525,40 Eur. Na ňu je napísaný osobný automobil Renault, ktorý kúpili spolu s rodičmi.
Za toto auto ročne platí poistku 83,- Eur + 142,- Eur.

Matka navrhovateľov súdu uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podávala v čase maloletosti
navrhovateľov. Navrhuje aj za čas maloletosti s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 11.08.2011 zvýšiť

výživné na každého z nich po 220,- Eur mesačne. Dodala, že odporca riadne platí výživné tak ako mu
bolo určené naposledy, dlh na výživnom nemá. Desaťkrát už mala operované pravé oko, jej zdravotný
stav vyžaduje pravidelné užívanie liekov. Vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom ozrejmila tak, že keď
sa navrhovatelia pýtali na odporcu povedala im že od nich odišiel. Odporca k navrhovateľom uznal
otcovstvo. Potom keď mali cca 5 rokov podal na prokuratúru návrh na zapretie otcovstva. Odporca sa s

navrhovateľmi nekontaktuje, nezaujíma sa o nich. Navrhovatelia otca potrebovali, chceli ho, dožadovali
sa ho ale on neprišiel. Ona sama od seba ho na to nevyzývala - veď je otcom a keby chcel vidieť
navrhovateľov mohol prísť, nemusel chodiť k nim domov, mohol ich navštíviť v škole alebo inde.

Odporca je naďalej rozvedený. Nemá žiaden nehnuteľný majetok. Užíva osobný automobil Renault

Thalia, r.v. 2008, ktorého majiteľkou je K. D.. Naďalej pracuje ako právnik s priemerným čistým
mesačným zárobkom 32 896,-Kč, nepodniká, aj keď cca 15 rokov pracoval u polície nemá nárok na
výsluhový dôchodok - nepoberá ho. Býva v rodinnom dome, ktorý patrí dcére E. A.. Zdravie zodpovedá
jeho veku, v súčasnosti s ním nemá zvýšené výdavky. Pred rokom si zabezpečil dioptrické okuliare na
čítanie. Medzi jeho mesačné výdavky patrí za bývanie, za plyn 3 000,-Kč, za elektriku 1 860,-Kč, za

vodu 300,-Kč, za pevnú telefónnu linku spolu s internetom 1 500,-Kč, penzijné pripoistenie 1 500,-Kč,
úrazová poistka 1 000,-Kč, doprava do práce 2 500,-Kč, strava v práci 1 000,-Kč, za mobil 1 000,-Kč. Na
stavbu rodinného domu, ktorý prepísal na dcéru si zobral úver vo výške 800 000,-Kč, ktorý už splatil, od
dcéry E. si požičal 1 000 000,-Kč - túto pôžičku mesačne spláca po 9 000,-Kč. Ubudla mu vyživovacia
povinnosť k dcére I., a to októbrom 2011.

Na pojednávaní dňa 30.08.2012 odporca navrhol návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť.
Prejavil však ochotu uzatvoriť prípadný zmier o zvýšení výživného na každého z navrhovateľov o 1 000,-
Kč maximálne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. Dodal, že sa necíti byť otcom navrhovateľov.
V minulosti ich matku vyzýval, aby sa odstránili pochybnosti o jeho otcovstve - žiadal absolvovanie

genetickej skúšky, ale matka navrhovateľov to kategoricky odmietla hoci všetko chcel platiť on. V
čase keď k nim uznal otcovstvo bol presvedčený, že je ich otcom, ale neskôr sa dozvedel také
skutočnosti, že o svojom biologickom otcovstve začal pochybovať. Dodal, že k navrhovateľom nemá
žiadny vzťah. S dcérami z prvého manželstva ktoré skončilo rozvodom kontakt udržiava. Dcéra E. bývav Slovenskej Ľupči, navštevuje ju každý mesiac, aj ho napadlo, že by pri takejto návšteve mohol navštíviť
aj navrhovateľov ale nikdy to nezrealizoval. Nešiel za nimi lebo nechcel jatriť rany a na druhej strane
je stále presvedčený, že nie je ich biologickým otcom. v čase keď žil spolu s matkou navrhovateľov z

lekárskych záznamov zistil krvné skupiny navrhovateľov a potom sa lekárov pýtal, či by mohol byť ich
biologickým otcom, ale na základe takýchto skutočností mu to nevedeli ani potvrdiť ani vyvrátiť.

Dňa 17.01.2013 odporca doručil súdu podanie s obsahom ktorého boli navrhovatelia prostredníctvom
právneho zástupcu oboznámení a ku ktorému napísali list doručený súdu 23.01.2013.

Odporca vo svojom podaní uvádza, že zásadnou skutočnosťou je to, že dňom 25.07.2012 obidvaja
navrhovatelia dovŕšili plnoletosť. Ako samostatný subjekt právnych vzťahov trvali na návrhu zvýšiť
na nich výživné, a to s účinnosťou od 11.08.2011 na čiastku 220,- Eur mesačne na každého z nich
zvlášť. Podľa odporcu trojnásobné zvýšenie výživného je neoprávnené, nezodpovedá skutočnosti a v
konečnomdôsledkujevrozporesdobrýmimravmi.Čosatýkaichnárokovspojenýchsbudúcimštúdiom
na vysokej škole tak sa domnieva, že nemožno dopredu požadovať plnenie ktorého podmienky ani

nenastali. Doteraz určené výživné postačuje tak na ich oblečenie a výživu. Ich požiadavky sú v rozpore
s dobrými mravmi, čo aj ich vlastný výsluch na pojednávaní celkom potvrdil. Obaja zhodne tvrdia, že
k nemu nemajú žiadny vzťah, nemajú o neho záujem, je pre nich cudzím človekom. Tento odmietavý
postoj neprehodnotili ani po upozornení súdom, že výživné na dospelé deti sa platí iba v prípade, že je
to v súlade s dobrými mravmi. Z tohto konania a postoja navrhovateľov je celkom zrejme, že on je nimi

považovaný iba za zdroj príjmu, a to nielen pre nich ale aj pre ich matku. Skutočnosti, ktoré sa ho týkajú
navrhovateľov nikdy nezaujímali ani nezaujímajú. Po pojednávaní 28.08.2012 sa pokúsil vyriešiť spornú
otázku svojho otcovstva k navrhovateľom tým, že im napísal dopis s návrhom, že keď sú už dospelí
aby sa podrobili genetickej skúške. Obidvaja navrhovatelia na tento jeho návrh doručený poštou do ich
vlastných rúk nereagovali. Tieto okolnosti svedčia o tom, že navrhovatelia nemajú absolútne záujem, a

to tak v súčasnosti ako aj v období celých predchádzajúcich 18 rokov o akýkoľvek kontakt s jeho osobou
a nemajú záujem na vyriešení otázky otcovstva, ďalších vzťahoch a komunikácii medzi nimi. Poukazuje
na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine podľa ktorého výživné nie je možné priznať ak by bolo
v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí pokiaľ ide o výživné pre maloleté deti. Výživné nie je možné
priznať v prípade ak existujú pre to dôvody na strane oprávneného. V tomto prípade navrhovatelia ako

oprávnení odmietajú akúkoľvek komunikáciu s ním. Odmietajú pre odstránenie pochybností absolvovať
test otcovstva a o neho ako povinného sa zaujímajú len návrhmi na zvýšenie výživného. Podľa neho ak
je výživné v rozpore s dobrými mravmi ide o úplnú stratu tohto nároku. Na základe týchto skutočností
odstupuje od prvotného návrhu na prípadné mimosúdne vyrovnanie s navrhovateľmi a navrhuje ich
návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Pokiaľ

by súd samostatne posudzoval zmenu pomerov na strane navrhovateľov za čas ich maloletosti i v tejto
časti navrhuje tento návrh zamietnuť.

Odporca na pojednávaní 24.01.2013 uviedol, že po pojednávaní v auguste 2012 listom adresovaným
do vlastných rúk 13.09.2012 každého z navrhovateľov vyzval podrobiť sa genetickej skúške, ktorú on

zaplatí. Domnieva sa, že v tejto veci je najdôležitejšie vyriešiť otázku jeho otcovstva. Na tento list
navrhovatelia nereagovali, avšak týždeň pred posledným pojednávaním mu mailom zaslali podanie
datované v Čiernom Balogu dňom 20.01.2013. Navrhovatelia mali stužkovú, nevolali ho na ňu, neposlali
mu z nej ani pozdrav, cez Vianoce sa mu neozvali. Chcel by sa ich spýtať, čo im v súčasnosti ako
dospelým bráni v tom, aby sa podrobili genetickej skúške, keď sú presvedčení o jeho otcovstve.

Kebysúdzačasmaloletostinavrhovateľovzvýšilvýživnévznikolbymunanichnedoplatok.Vprípade,že
súd po dospelosti navrhovateľov neuzná ich nárok na výživné a on im pravidelne platí výživné každému
po 66,39 Eur vznikol by mu preplatok. Navrhol tento nedoplatok s preplatkom vzájomne započítať.

V záverečnej reči odporca uviedol, že sa pridŕža všetkých svojich vyjadrení a podaní. Podľa neho celá

vec - vzťah k navrhovateľom je daná preukázaním skutočnosti, či je ich biologickým otcom. Priznal,
že navrhovateľov opustil keď mali polroka, ale celých ďalších 18 rokov žiadal ich matku o vykonanie
genetickej skúšky, aby sa preukázalo, resp. vyvrátilo jeho otcovstvo, čo ona vždy odmietla. Na základe
toho on nemá vzťah k navrhovateľom a oni nemajú vzťah k nemu. Myslí si, že na pojednávanie
24.01.2013 neprišli nielen preto, že stretnutie s ním ich traumatizuje, ale hlavne preto lebo by sa ich

spýtal, čo im ako dospelým bráni v tom, aby sa potvrdilo resp. vyvrátilo jeho otcovstvo. Skutočnosti
spochybňujúce jeho biologické otcovstvo k nim sa dozvedel až po polroku, v tom čase na zapretie
otcovstva bola zo zákona iba polročná lehota. Po uplynutí tejto lehoty požiadal generálneho prokurátora
o podanie takého návrhu, ale mu nevyhovel s prihliadnutím na vyjadrenie matky navrhovateľov, že ona sito nepraje, že on k navrhovateľom dobrovoľne uznal otcovstvo. Navrhol návrh navrhovateľov zamietnuť
v plnom rozsahu.

Kolíznyopatrovníknapojednávanídňa28.08.2012uviedol,žesapripájaknávrhunazvýšenievýživného
za čas maloletosti navrhovateľov.

Podľa č.l. 4 Základných zásad Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),

všetci členovia rodiny majú povinnosť navzájom si pomáhať a podľa svojich schopností a možností
zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a
rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi je povinné podieľať sa osobnou pomocou na
spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k

zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Návrh navrhovateľov na zvýšenie výživného s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 11.08.2011 na 220,-

Eur mesačne na každého z nich súd pri rozhodovaní posúdil v dvoch častiach, a to v prvej vzhľadom
na maloletosť navrhovateľov, t.j. od podania návrhu od 11.08.2011 do dňa 25.07.2012 kedy dovŕšili
plnoletosť a v druhej počas ich plnoletosti, t.j. od 25.07.2012.

Takvprvejakoajvdruhejčastiježalovanýmodporcaakootecnavrhovateľov.Odporcasvojeotcovstvok

navrhovateľom dobrovoľne uznal hneď po ich narodení. K rozhodnutiu o dôvodnosti nároku na zvýšenie
výživnéhoniejerozhodujúcečiodporcajeskutočnýmbiologickýmotcomnavrhovateľov.Prerozhodnutie
o nároku navrhovateľov za druhú časť od ich dospelosti je však rozhodujúci skutočný vzťah medzi nimi
a odporcom.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľov na zvýšenie výživného v prvej časti súd vychádzal z ustanovenia

§ 75 ods. 2 Zákona o rodine podľa ktorého výživné pre maloleté dieťa sa platí vždy, nie je rozhodujúce
či platenie takéhoto výživného je v súlade s dobrými mravmi alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
Je nespochybniteľné, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k.
1P/124/04-156 zo dňa 09.09.2004 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
17CoP/6/04 zo dňa 31.01.2005 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov.

Navrhovatelia v tom čase mali 10 rokov, v čase podania návrhu boli takmer dospelými. Od
01.09.2009 navštevujú gymnázium v Brezne, v tomto školskom roku posledný maturitný ročník.
Obidvaja navrhovatelia nosia dioptrické okuliare, mimo školy sa venujú finančne náročným športom. Zo
všetkými týmito zmenami vzrastajú na strane navrhovateľov výdavky na ich výchovu, výživu, vzdelanie,
starostlivosť o zdravie a ich všestranný rozvoj.

Pri poslednej úprave výživného matka navrhovateľov bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným
zárobkom 25 376,-Sk/842,32 Eur, v súčasnosti pracuje so zárobkom 667,- Eur mesačne, pričom v čase
od 06.02.2012 do 31.08.2012 pracovala aj na dohodu s priemerným čistým mesačným zárobkom 525,40
Eur. Naďalej s maloletými žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Je registrovaná ako vlastníčka
osobného motorového vozidla.

Pri poslednej úprave výživného odporca dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok 25 750,-Kč, v
súčasnosti 32 896,-Kč. Je nemajetný. Pri zisťovaní jeho možností a schopností súd nevzal do úvahy
tú skutočnosť, že spláca pôžičku za dom, ktorý nie je jeho, je vo vlastníctve jeho dcéry E.. Ubudla mu
vyživovacia povinnosť aj k dcére I., nar. XX.XX.XXXX.

Na základe takto zistených skutočností súd výživné na navrhovateľov od podania návrhu, t.j. od
11.08.2011 do dňa kedy dovŕšili plnoletosť 25.07.2012 zvýšil na každého z nich z 2 000,-Sk/66,39 Eur
mesačne na 100,- Eur mesačne. Takto určené výživné súd považuje za primerané tak vzhľadom na
odôvodnené potreby navrhovateľov ako aj na možnosti, schopnosti odporcu s prihliadnutím na možnosti,
schopnosti, majetkové pomery a osobnú starostlivosť matky o navrhovateľov.

V druhej časti od dovŕšenia plnoletosti navrhovateľmi, t.j. od 25.07.2012 do dňa rozhodnutia súd
návrh navrhovateľov na zvýšenie výživného zamietol. Zároveň určil, že im nepriznáva s účinnosťou od
25.07.2012 právo na výživné od odporcu. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 2
Zákona o rodine podľa ktorého výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Táto

časť ustanovenia sa týka výživného pre dospelé dieťa.
Tak ako súd vyššie uviedol nie je rozhodujúce či odporca je biologickým otcom navrhovateľov, ale je
rozhodujúce aký je vzťah medzi navrhovateľmi a ním. V zmysle citovaného ustanovenia tento vzťah
sa posudzuje na strane oprávnených, teda navrhovateľov. Obidvaja navrhovatelia tak pred súdom ako
aj vo svojom písomnom podaní uviedli, že odporcovi ako k otcovi nemajú žiaden vzťah. Je pravdou,

že v čase maloletosti vo svojom vzťahu k odporcovi boli ovplyvňovaní svojou matkou. Avšak po tom,
čo dovŕšili plnoletosť, nadobudli plnú spôsobilosť na všetky právne úkony im nič nebránilo v tom, aby
vzťah s odporcom ako s otcom nadviazali. Od ich dospelosti k tomu mali niekoľko príležitostí - prvé
pojednávanie 28.08.2012, stužkovú slávnosť, Vianoce, Nový rok, druhé pojednávanie 24.01.2013. Ani
jednu z týchto príležitosti navrhovatelia nevyužili na nadviazanie svojho vzťahu k odporcovi, nezavolali

ho na stužkovú ba dokonca mu z nej neposlali ani pozdrav (hoci na druhej strane zvýšenými výdavkami
v súvislosti so stužkovou odôvodňovali zvýšenie výživného), nespomenuli si na otca ani cez Vianoce a
Nový rok. Neurobili tak ani po tom čo na nich v tomto zmysle na pojednávaní 28.08.2012 súd apeloval.
Povinnosti dieťaťa uvedené v ustanovení § 43 ods. 2 Zákona o rodine sa vzťahujú tak na maloleté dieťaako aj na plnoleté dieťa. Bez ohľadu na to, či dieťa žije v domácnosti s rodičmi alebo nie je povinné
svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Nejde len o proklamatívne ustanovenie,
nakoľko nedodržanie tejto povinnosti predstavuje rozpor s dobrými mravmi, kedy súd v zmysle § 75 ods.

2 Zákona rodine nemôže priznať výživné plnoletému dieťaťu.
ZvýsluchunavrhovateľovakoajzichpísomnéhopodaniadatovanéhovČiernomBalogudňa20.01.2013
súd zistil, že navrhovatelia odporcu ako svojho otca vôbec nerešpektujú, neprejavujú mu primeranú úctu,
naopak sa o ňom vyjadrujú s dešpektom.
Ak navrhovatelia nemajú k odporcovi žiadny vzťah potom od neho nemôžu žiadať plnenie povinnosti,

ktoré je založené práve na takomto vzťahu - dieťa a rodič. Narušenie príslušných osobných vzťahov
Zákon o rodine sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé aby osoba ktorá sa takéhoto konania
dopustila dožadovala sa plnenia založeného práve na takomto osobnom vzťahu.
Súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť, než výživné na dospelé dieťa
nepriznať.

Nakoľko súd zistil, že vzťahy navrhovateľov k odporcovi sú v rozpore s dobrými mravmi nemal inú
možnosť ako v zmysle citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine navrhovateľom výživné od
odporcu nepriznať s účinnosťou odo dňa kedy dovŕšili plnoletosť.

Vzhľadom k tomu, že od podania návrhu, t.j. od 11.08.2011 do dňa kedy navrhovatelia dovŕšili plnoletosť

25.07.2012 súd výživné na nich zvýšil za uvedené obdobie vznikol odporcovi dlh na zročnom výživnom
na každého z navrhovateľov vo výške 386,51 Eur. Tento dlh súd vypočítal ako rozdiel medzi výživným,
ktoré za uvedené obdobie po zvýšení mal odporca na každého z navrhovateľov platiť 1 149,99 Eur
(alikvotnú časť za august 2011 66,66,-Eur + 10 mesiacov x 100,- Eur + alikvotná časť za júl 2012 83,33
Eur). Za uvedené obdobie odporca na každého z navrhovateľov zaplatil 763,48 Eur (alikvotnú časť za

august 2011 44,26 Eur + 10 mesiacov x 66,39 Eur + alikvotnú časť za júl 2012 55,32 Eur). Rozdiel v
uvedených sumách predstavuje dlh na jedného z navrhovateľov.

Vzhľadom k tomu, že odporcovi exekučne zrážajú výživné na obidvoch navrhovateľov každý mesiac
po 66,39 Eur za obdobie od 25.07.2012 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (24.01.2013) mu vzhľadom na

rozhodnutie vo výroku III. vznikol preplatok na každého z navrhovateľov vo výške 411,61 Eur (alikvotná
časť za júl 2012 13,27 Eur + 6 mesiacov x 66,39 Eur).

Odporca navrhol započítať prípadný preplatok s nedoplatkom. Takto každý z navrhovateľov dlhuje
odporcovi 25,10 Eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia sú študenti, nie sú zárobkovo činní súd im

neuložil povinnosť vrátiť odporcovi uvedenú sumu.

O náhrade trov konania v časti týkajúcej sa maloletosti navrhovateľov súd rozhodol v zmysle § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p..

V časti týkajúcej sa nárokov navrhovateľov ako dospelých súd rozhodol o náhradách trov konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Právna
zástupkyňa navrhovateľov ani odporca si v konaní náhradu trov konania neuplatnili, preto súd rozhodol
tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podané
v 3 vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutou

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.