Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/20/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200383
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5612200383.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou v právnej veci žalobcu: U. R.,

N. A. Ľ. XXX, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom v Ružomberku,
Námestie A. Hlinku 54, proti žalovanému: Poľnovnícke združenie Ľupčianka, so sídlom v Partizánskej
Ľupči, IČO: 31941991, Partizánska Ľupča 543, v konaní o zaplatenie 650,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Základ nároku žalobcu je daný v jednej polovici.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáha, aby súd žalovaného zaviazal na náhradu škody vo výške 650,- eur,
ktorá bola spôsobená žalobcovi na poraste ozimnej pšenice pôsobením diviačej zveri, čo zistil 12. 07.
2011. Žalovaný písomnou replikou zo 16. 02. 2012 navrhol zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobca
neuviedol ako určil výšku škody, ktorá mala byť spôsobená diviačou zverou na neoznačenej parcele a

výmere. V jednom liste žalobca píše žalovanému, že pravidelne svoj pozemok strážil, v druhom uvádza,
že škodu zistil náhodnou ohliadkou.

Písomnosťu z 15. 07. 2011, čo je preukázané jej fotokópiou, sa žalobca obrátil na žalovaného so
žiadosťou o náhradu škody spôsobenej diviačou zverou na parcele za Hendlovcami v katastri obce A.
Ľ.X.ovýmerejedenhektár,vrozsahu85%výmery,ktorúzistil12.07.2011.Škodaodhadompredstavuje
650,- eur. Žalovaný listom z 20. 7. 2011 žalobcovi oznámil, že občan - farmár je škodu spôsobenú divou

zverou povinný oznámiť príslušnému obecnému úradu, ktorý stanoví komisiu a posúdi rozsah škody.
Požiadavku žalobcu berie na vedomie. Písomnosťou z 22. 07. 2011 žalobca žalovaného opakovane
požiadal o náhradu škody zistenej 12. 07. 2011 tvrdiac, že parcela bola zabezpečená proti pôsobeniu
diviačej zveri pravidelnou aj nočnou ohliadkou a vysiatím odpútavacích plodín (Fagopyrum esculentum)
na vedľajšej ploche.

Z fotokópie dohody o nájme poľnohospodárskej pôdy je preukázané, že bola uzatvorená 20. 12. 2003

medzi osobou označenou ako vlastník M. R., bytom A. Ľ.X. XXX a prenajímateľom (zrejme nájomcom)
Ladislavom Zvarom, bytom A. Ľ.X. XXX a jej predmetom je orná pôda o výmere 2,8424 hektára, hon
za Hendlovcami EN parc. č. 2027/1. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca je farmárom
evidovaným pod číslom 208847a od 30. 01. 2004 samostatne hospodáriacim roľníkom, čo vyplýva z
fotokópie potvrdenia o pridelení IČO a potvrdenia Obce Partizánska Ľupča z 10. 04. 2006.

Výsluchom účastníkov konania bolo zistené, že komisia v zložení U. R., U. T., S. C., M. C. V. A. A. sa

na miesto samé dostavila 03. 08. 2011, záznam o tomto stretnutí zhotovený nie je, rovnako, ako nebolo
prijaté žiadne stanovisko ani rozhodnutie. Žalovaný listom z 10. 08. 2011 žalobcovi oznámil, že komisia v
uvedenom zložení zistila pobytové stopy po diviačej zveri na uvedenej parcele a tiež značné poškodenie
obilia poveternostnými vplyvmi (dážď, vietor), parcela bola silne zaburinená a výsev miestami riedky,takže uvádzaná škoda je nereálna. Žalovaný vykonáva všetky opatrenia súvisiace s právnou úpravou.
Žalobca neurobil opatrenia na ochranu pozemkov. Z oznámenia Obce Partizánska Ľupča z 13. 09. 2012
súd zistil, že obec nie je povinná evidovať sťažnosti typu sťažnosti žalobcu, ohliadky má povinnosť

zúčastniť sa na základe poznania zúčastnených strán preto dňa 3. 8. 2011 nebola spísaná zápisnica
a súdu ju nemôžu predložiť.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že výšku škody 650,- eur žalobca odvodzuje od
predpokladaného výnosu 4,09 t/h v zmysle potvrdenia pôdohospodárskeho ústavu a trhovej ceny 18,-

eur za metrický cent, ktorá vyplýva z inzercie na J..N..Z.. Žalobca si náhradu škody zistenú 12. 07. 2011
pri ohliadke nehnuteľnosti uplatnil voči žalovanému v zákonnej 15-dňovej lehote. Na nehnuteľnosť nie
je založený list vlastníctva, lebo ide o záhumienok v extraviláne. Žalobca sa domáhal ušlého zisku za
rok 2011, ktorý by bol dosiahol z porastu ozimnej pšenice na roli za Hendlovcami. Žalobca realizoval
všetky opatrenia potrebné na ochranu ozimnej pšenice.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že na tejto parcele o výmere 3,35 ha hospodári asi od roku 2005
alebo 2006. Poškodenie ozimnej pšenice zistené 12. 07. 2011 spočívalo v pováľaní klasov a ich
obžratí. Uplatnil si náhradu škody pri hornej hranici, pretože bolo treba pôdu pred výsevom poorať,
pripraviť, kúpiť osivo, hnojivo, posiať, pracovať. Z výmery parcely 2,8 ha bola ozimina zasadená na
1 ha, ktorého 85 % bolo zničených. Zo zvyšných nepoškodených 15 % niečo pozbieral, ostatok bol

zmulčovaný. Nebolo to možné ani orať, potom niekto pole podpálil. Pováľanú oziminu by kombajn nebol
zobral. Disponuje fotografiami, videl stopy ratíc diviakov. Oplotenie nezriadil, pretože nie je normálnym
oplotiť 3 ha pôdy. Diviaky tam chodili aj v r. 2009 a v r. 2010, kedy nespôsobili škodu, hoci tam
mal zasiaty hrach v zadnej časti parcely na výmere asi 50 árov. Diviaky chodievali z bočnej strany
poza obec, vyváľavali sa tam, ale hrach nežrali, tak ho spracoval. V r. 2001 pri čelnom pohľade mal

po dĺžke parcely sprava vysadenú pohanku, v strede ozimnú pšenicu a zľava jarný jačmeň. Diviaky
museli chodievať k parcele zo spodnej časti. Nenapadlo mu vysadiť pohánku po šírke parcely, aby tak
zabránil vstupu diviakov. Nemohol vedieť, z ktorej strany diviaky prídu. Diviaky sa nedotkli pohanky,
ani jarného jačmeňa. Poľnohospodárskym vzdelaním žalobca nedisponuje. Predpokladal, že diviaky
do pohanky nepôjdu, pretože má iný zápach a vedel, že nepôjdu do jarného jačmeňa, na ktorom sú

ostne. Roľa za Hendlovcami je poľovným pozemkom, zmluvu o jeho užívaní s poľovným združením
uzatvorenú nemá. Členom poľovného združenia nie je a nikdy nebol. Popri poli vedie hlavná cesta č.
18, zver na pozemok chodieva v noci. Žalobca na pozemky chodieva určite raz za týždeň. Komisia
v auguste 2011nezhotovovala fotografie, nevyjadrovala sa k vzniknutej škode, nezisťovala výmeru, na
ktorej je porast zničený, nebol urobený žiaden záznam. Nebol upovedomený o termíne, dokedy bude

vyrozumený. Prípad zmedializoval. Nevie aké opatrenia na ochranu mal vykonať, keď na takú plochu
príde v noci 30 až 50 diviakov, nemá pušku. V súčasnosti diviaky chodia aj 100 metrov od humien. Dĺžka
tejto časti poľa, na ktorom bola vysiata ozimná pšenica, je asi 250 metrov, šírka tak aby vyšla do výmery
jedného hektára. Hrach v r. 2009 mal zasiaty na tom istom mieste ako v r. 2011 ozimnú pšenicu. Pole
strážiť nechodieval a strašiaky tam neumiestnil napriek jeho skúsenosti s diviakmi s hrachom, pretože

to nepovažoval za dostatočné. Ani tento rok do poľa neumiestnil oplotenie ani strašiaky. Porast riadne
hnojil a chemicky ošetroval v snahe dosiahnuť čo najväčší výnos.

Štatutárny zástupca žalovaného Viliam Husarčík na pojednávaní uviedol, že ako absolvent strednej
poľnohospodárskej školy celý život pracuje v poľnohospodárstve. Sám sa okrem zamestnania venuje

poľnohospodárskej činnosti aj súkromne. Plocha parcely za Hendlovcami bola vyčlenená z plochy
patriacej LK SERVIS výmenou za pôdu, ktorú má vo vlastníctve žalobca. Výmera tejto parcely je 2,8
ha. Žalovaný má zmluvu o výkone práva poľovníctva uzatvorenú s LK SERVIS dňa 30. 12. 2003 do 31.
12. 2013, v ktorej je uvedená celková výmera obhospodarovaných parciel 1740 ha poľnohospodárskej
pôdy, jej súčasťou je aj parcela za Hendlovcami. Špecifikácia parciel v zmysle tejto zmluvy vypracovaná

nie je. Škodu na 85 % výmery parcely, ako uvádzal žalobca, nie je možné spôsobiť ani keby tam prišli
diviaky z celého chotára. Stav diviačej zveri sa zisťuje pri jarnom sčítaní, na základe čoho sa vyráta
prírastok a určí sa odstrel, obvodný lesný úrad určí povolenia. Žalovaný splnil všetky svoje povinnosti zo
zákona. Splnil plán lovu (za rok 2011 37 kusov). V máji 2011 v čase výsevu kukurice každú noc chodili
štyria členovia hliadkovať v chotári. Zo západnej strany v blízkosti cesty č. 18 porast na parcele žalobcu

nebol poškodený a bol ho pomlátiť. Žalobca mal úrodu pozbierať, zmerať, vymlátiť, zvážiť a tak určiť
výnos. Výnos je možné určiť spôsobom 1000 zŕn, podľa ktorého v jednom m2 pri správnom výseve
je asi 350 klasov, jeden klas má zhruba 30 zŕn. Táto parcela je 200 metrov od posledných obytných
domov v blízkosti cesty č. 18, kde je obtiažne strieľať. Pred 12. 07. 2011 žalovaný nevedel, že na parceluchodia diviaky. V súčasnosti po získaní tejto vedomosti tam už bol jeden diviak zastrelený. Je ťažko
povedať, čo je odpútavacou plodinou vo vzťahu k diviačej zveri. Žalobca nemusí použiť len chemickú
ochranu porastov, ale napríklad aj mechanickú. Mohol z jednej strany postaviť ohradu s elektrickými

odpudzovačmi. V r. 2011 bolo aj daždivé leto. Voľným okom sa nedá odlíšiť, či obilie ležiace na zemi bolo
poškodené diviakom alebo poveternostnými vplyvmi. Keby mali uzatvorenú so žalobcom zmluvu, chodili
by na parcelu poľovať častejšie. Zver je majetkom štátu. Chodievali celý revír strážiť, chlapi boli celú noc
v pohybe, nesedeli na mieste. Existuje rozpis o tom, kto kedy pôjde strážiť. Odstrel dospelej diviačej zveri
začína16.07.,včaseod20.05.2011do16.07.2011sapoľovalonavlaňajšieprasatá.Členoviaslužiebv

uvedených obdobiach mali aj povolenky, mohli aj poľovať; ak povolenky nemali, mali diviačiu zver plašiť.
Hliadky rozhodujú o tom, kde stráže pôjdu, podľa vlastného uváženia. Na jún 2011 nebol vypracovaný
zvláštny rozpis, členovia sa riadili rozpisom súdu predloženým. V r. 2010 a 2011 iným fyzickým osobám
nebola škoda spôsobená diviakmi hradená. V r. 2010 bola nahradená škoda spôsobená jeleňou zverou.
Žalovaný má uzatvorenú zmluvu o náhrade škôd s Lesným komposesorátom, s.r.o. Partizánska Lupča.

Svedkyňa L.. O. P. uviedla, že 12 rokov pracovala ako agronómka. Jej manžel, ktorý je včelár, na
pôde obhospodarovanej žalobcom v lokalite za Hendlovcami vysadil pohanku, keďže ide o medonosnú
plodinu. Svedkyňa videla porast ozimnej pšenice p. Zvaru, bolo možné očakávať pekný výnos. Potom
videla, že 90 až 95 % plochy poľa je zničených diviakmi, do zberu zostávali ešte asi 2-3 týždne až
mesiac. Klasy boli rozhádzané; v prípade nepriaznivého počasia by bol porast uľahnutý rovnomerne. V

tom čase okolo role chodievala aj trikrát do týždňa autobusom. V pohanke bolo poškodenie od diviakov
len okrajovo.

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava písomnosťou z 28. 07. 2011 žalobcovi
oznámil odhad úrody ozimnej pšenice pre okres Liptovský Mikuláš v poľnohospodárskej sezóne

2010/2011 na úrovni 3,94 až 4,09 tony/hektár. Z fotokópie dohody č. 77 o odovzdaní a prevzatí
poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárske využívanie je preukázané jej uzatvorenie medzi LK
- SERVIS, s.r.o., Partizánska Ľupča a vlastníkom pôdy M. R., N. A. U. XXX a jej predmetom je
odovzdanie pôdy v Hone za Hendlovcami kat. úz. Partizánska Lupča, orná pôda o výmere 2,8424 ha
na poľnohospodárske využívanie.

Pasívna vecná legitimácia žalovaného je preukázaná potvrdením Slovenského poľovníckeho zväzu,
ústredie Bratislava z 10. 07. 2012, v zmysle ktorého je žalovaný organizačnou jednotkou tohto subjektu
s vlastnou právnou subjektivitou. Jeho štatutárnymi zástupcami sú predseda Viliam Husarčík a tajomník
Ing. Vincent Mraznica.

Z rozpisu služieb členov PZ Ľupčianka pri ochrane poľnohospodárskych kultúr pred diviačou zverou v
čase od 09. 05. 2011 do 19. 05. 2011 súd zistil, že obsahuje dátum služby, ktorá sa vykonáva v čase od
21.00 hod. do 03.00 hod. a meno člena PZ, ktorý ju vykoná.

Z oznámenia LK SERVIS s.r.o. Partizánska Ľupča z 12. 09. 2012 súd zistil, že tento subjekt predal
žalobcovifarmárskeosivopšenicaozimnáodrodaPegasos.Vroku2011malatátospoločnosťpriemernú
úrodu ozimnej pšenice 5,07 tony z jedného hektára. Spoločnosť vydala p. R. pôdu do náhradného
užívania, ktorá je podľa platnej zmluvy s poľovným združením v nájme poľovného združenia.

Z fotokópie písomnosti z 15. 12. 2011 žalovaného pre Obvodný lestný úrad Liptovský Mikuláš súd zistil,
že žalovaný žiadal o zvýšenie plánu odstrelu diviačej zveri z dôvodu stúpajúceho trendu tejto zveri v
revíri. Z fotokópie písomnosti Obvodného lesného úradu Liptovský Mikuláš z 19. 12. 2011 súd zistil, že
tento orgán štátnej správy zmenil plán chovu a lovu u raticovej zveri, u diviačej zveri pre rok 2010 a zvýšil
ho u diviačej zveri o 5 kusov v PR Ľupčianka od 19. 12. 2011 na základe žiadosti tohto občianskeho

združenia. Konajúci orgán zistil, že PR Ľupčianka splnila schválený plán poľovníckeho hospodárenia v
ľove diviačej zveri k 19. 12. 2011 na 100 % a v poľovnom revíri Ľupčianka je zvýšený stav diviačej zveri,
ktorý je potrebné upraviť tak aby bolo dosiahnuté normované kmeňové stavy v počte 36 ks.

Podľa § 1 ods. 1 písm. h) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v platnom znení tento zákon upravuje

náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri.

Podľa § 2 písm. l) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v platnom znení na účely tohto zákona
sa rozumie poľovníctvom súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedoméobhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných
ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia.

Podľa § 2 písm. o), p) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v platnom znení poľovným pozemkom sa
na účely tohto zákona rozumie každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f. Poľovným revírom sa
na účely tohto zákona rozumie poľovný pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného
alebo viacerých vlastníkov vymedzených v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom
možno vykonávať právo poľovníctva; za poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná

bažantnica,

Podľa § 19 ods. 9 písm. a) uvedeného zákona poľovnícky hospodár je povinný navrhovať opatrenia
užívateľovi poľovného revíru potrebné na zabezpečenie riadneho poľovníckeho hospodárenia, ochrany
zveri a jej záchrany, ochrany poľovného revíru, zamedzenie škodám na zveri a divine a škodám
spôsobeným užívaním poľovného revíru, zabezpečenie starostlivosti o zver v čase núdze a realizáciu

nariadených veterinárnych opatrení a zverozdravotných opatrení a vyžadovať od užívateľa poľovného
revíru plnenie prijatých opatrení,

Podľa § 25 písm. g) uvedeného zákona užívateľ poľovného pozemku je povinný dohodnúť v zmluve s
užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri.

Podľa § 13 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou o užívaní poľovného revíru (ďalej len "zmluva") fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej
osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku
činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§

7 ods.2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1).

Podľa § 26 ods. 1 písm. l) uvedeného zákona užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú
starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: spolupracovať s užívateľmi
poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd spôsobených zverou, na zveri a poľovných pozemkoch

a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd
spôsobovaných zverou a na zveri.

Podľa § 69 ods. 1 citovaného zákona užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona

sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).

Podľa § 69 ods. 5 uvedeného zákona vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný
urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver
zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových

plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa
miery jeho zavinenia.

Podľa § 69 ods. 6 uvedeného zákona ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná
opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného

revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a
ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí.

Podľa § 70 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na

poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla.

Podľa § 70 ods. 2 označenej právnej úpravy súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody
nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník

alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a
súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie
škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená napoľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase
zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd považoval za hospodárne vydanie medzitýmneho
rozsudku, keďže medzi účastníkmi konania bola sporná nielen výška žalovaného nároku, ale aj
zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu. Na základe skutkového stavu zisteného po vykonaní
dokazovania vyššie uvedenými dôkazmi súd ustálil, že žalovaný je užívateľom poľovného revíru,
súčasťou ktorého je aj poľovný pozemok označovaný účastníkmi konania ako roľa za Hendlovcami

(jej označenie údajmi katastra nehnuteľností nie je možné, lebo na ňu nie je založený list vlastníctva).
Na tejto nehnuteľnosti vykonáva žalobca svoju činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka. Práva
a povinnosti strán sporu pri náhrade škody spôsobenou zverou sú upravené nielen ustanoveniami
zákona o poľovníctve, ale aj všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný nemá
uzatvorenú v zmysle § 13 zákona o poľovníctve so žalobcom ako užívateľom poľovného pozemku, ani

s LK SERVIS, s.r.o., ktorý pôdu zveril do užívania M. R. (tento ju následne zveril do užívania žalobcu)
dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Tým ako užívateľ
poľovného revíru porušil povinnosť § 26 ods. 1 písm. l) zákona o poľovníctve. Rovnako nepreukázal,
že vykonal všetky opatrenia potrebné pre zabránenie vzniku škôd spôsobených na tomto pozemku
zverou. Keďže parcela sa nachádza v revíre, v ktorom žije diviačia zver, bolo povinnosťou žalovaného

vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby diviačia zver plodiny vysadené žalobcom nepoškodila
(tak ako tieto opatrenia dôsledne vykonával v čase výsevu kukurice). Hliadkovanie svojich členov
preukázal žalovaný len v období od 09. 05. 2011 do 19. 05. 2011. Hoci sa sčítanie diviačej zveri
realizuje na jar, o zvýšenie počtu povolení na odstrel požiadal žalovaný až v decembri 2011. Žalovaný
ani netvrdil, či a aké opatrenia poľovnícky hospodár v zmysle § 19 ods. 9 zákona o poľovníctve navrhol

na zamedzenie škodám spôsobeným užívaním poľovného revíru. Rovnako nepreukázal splnenie
povinnosti poľovníckeho hospodára koordinovať spoluprácu s vlastníkmi pozemkov v oblasti riešenia
škôd spôsobených zverou (§ 19 ods. 9 písm. d) uvedeného zákona). Rovnako však ani žalobca ako
nájomca poľovného pozemku neurobil primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody spôsobenou
zverou v zmysle § 69 ods. 5 uvedeného zákona. Vysial síce pohanku ako odpútavaciu plodinu, ale

napriek predošlej skúsenosti s diviačou zverou z rokov 2009 a 2010 (ktorá chodila na tú istú lokalitu, na
to isté pole) nevykonal žiadne, ani najjednoduchšie mechanické opatrenie na zabránenie vzniku škody.
Neumiestnil do ozimnej pšenice ani také jednoduché zariadenie, bežne v záhradách a na záhumienkoch
používané, akým sú tzv. strašiaky. Pole ani z jednej strany ani jednoduchým spôsobom (natiahnutím
drôtu) neoplotil. Svoje tvrdenie z listu pre žalovaného o strážení pozemku nepotvrdil. Rovnako súd

zohľadňoval, že žalovaný nepožiadal ešte pred vznikom škody o pomoc kompetentné osoby, alebo
orgány, nesignalizoval im nebezpečenstvo vzniku škody (hoci od r. 2009 vedel o pohybe diviakov v tejto
lokalite). Preto súd ustálil, že zodpovednosť za spôsobenú škodu nesie ako žalobca tak aj žalovaný,
každýznichvrovnakomrozsahu.Priposudzovanínárokuzároveňsúdkonštatoval,žeprávonanáhradu
škody bolo žalobcom uplatnené v zákonnej lehote 15 dní odo dňa, keď škodu zistil a v lehote do dvoch

mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, čo medzi stranami sporu ani nebolo sporným, bola teda dodržaná
subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie nároku. Žalobca rovnako nahlásil požadovanú výšku
náhrady. Pokiaľ neuviedol opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, nesplnenie
tejto povinnosti nemôže mať za následok zánik nároku žalobcu na náhradu škody. Ustanovenie § 70 ods.
2 zákona o poľovníctve totiž pre vznik nároku na náhradu škodu poškodeného zakotvuje tri kumulatívne

podmienky, ktorými je nahlásenie škody v zákonnej lehote, nahlásenie požadovanej výšky náhrady a
uvedenie opatrení vykonaných na zabránenie škody. Nesplnenie len jednej z týchto troch povinností
nemôže byť dôvodom pre zánik nároku na náhradu škodu; opačný výklad by bol v rozpore s duchom
zákona zohľadniac, že (ne)vykonanie opatrení na zabránenie škôd je možno posudzovať aj z hľadiska
spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle pravidiel Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodne v konečnom rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.