Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. september 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Er/809/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412205388
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8412205388.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdvKežmarkuvexekučnejvecioprávneného:EOSKSISlovensko,s.r.o.,Údernícka5,85101
Bratislava V, IČO: 35724803, právn. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Údernícka 5, 851 01 Bratislava V, IČO:
36613843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír - advokát, proti povinnému: P. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XX/X, XXX XX F. V.Á., občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 67,12 eur s prísl. a
trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vedenej pod č. W. XXXXX/XX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu spísal na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 67,12 eur s prísl.
priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Zsolta Vargu,

Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. XXX.XXX N.,
právoplatný 23.4.2012, vykonateľný 27.4.2012 a pre vymoženie trov exekúcie. K návrhu na vykonanie
exekúcie oprávnený na základe výzvy súdu predložil Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX /ďalej len
„zmluva“/ z 26.4.2004 uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a medzi povinným a
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavret

Podanímz10.7.2012uvedenýsúdnyexekútorpožiadalexekučnýsúdovydaniepoverenianavykonanie

exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 67,12 eur s prísl. a trov exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z,. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa
26.4.2004. Neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy tvorili Všeobecné obchodné podmienky. Základnú
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník ako základný predpis súkromného

práva v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného do 31.7.2004. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú
pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky,

ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.)
V § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo

konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý
výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 sankcionuje neprijateľnú podmienku jej absolútnou
neplatnosťou. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie,

ktorévyžadujevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka dojednaná medzi oprávneným a povinným
je súčasťou všeobecných obchodných podmienok oprávneného, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom v spotrebiteľskej

zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Svoj názor súd opiera o to, že spôsob formulácie predmetnej rozhodcovskej doložky zjavne obmedzil
riešenie sporov zo zmluvy na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným

spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď
ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený,
tak aby zvýhodňoval práve oprávneného. Dojednanie rozhodcovskej doložky v článku VIII. Záverečné
ustanovenia písm. o) vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tak neprijateľnou podmienkou. Správnosť
tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení
§ 53 OZ (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho
výpočtu v § 53 OZ pod písm. r)) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v
Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: 3CoE 29/10 zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor, že „súdu nebráni,

aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej
podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.“ Neprijateľná rozhodcovská doložka
(ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od
neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy

je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc, pričom alternatívu v podobe možnosti obrátiť sa aj na všeobecný
súd predmetná rozhodcovská doložka neobsahovala. Povinný ako slabšia zmluvná strana pristúpil
na podmienky nastolené oprávneným, súhlasil s určeným rozhodcovským súdom, a táto skutočnosť
jednoznačne vyvoláva pochybnosti o slobodne prejavenej vôli absolútne vylúčiť všeobecný súd z

možnosti rozhodovania spor zo zmluvy.Ustanovenie v predmetnej zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove vyslovenom v
rozhodnutí sp.zn.: 4CoE 42/10 zo dňa 6.10.2010 „v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z

ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR
(článok č. 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý
súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorým je SR viazaná.“

Vyššie uvedená spotrebiteľská zmluva uzavretá dňa 26.4.2004 obsahuje rozhodcovskú doložku,

na ktorej základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcovského súdu. Zákonom č.
150/2004 Z.z., účinným od 1.4.2004, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala
posudzovať rozhodcovskú doložku v prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku,
ak nebola osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd

nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Túto doložku v zmysle smernice č. 93/13/EHS z 5.3. 1993
možno preskúmavať aj v exekučnom konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným
exekučným titulom na podklade ktorého možno vykonať exekúciu, a preto súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá
je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, tak rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným
exekučným titulom na podklade ktorého možno vykonať exekúciu, a preto súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd (§ 374 ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.