Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. august 2012

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sža/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200326
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:4011200326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,

PhD.azčlenovJUDr.ZuzanyĎurišovejaJUDr.PetraPaluduvprávnejvecižalobcu:I.J.Z.,narodeného
X. I. XXXX, štátny príslušník Egyptskej arabskej republiky, trvale bytom W., zastúpeného Mgr. Ivanou
Blajskovou, advokátkou so sídlom na Kalinčiakovej ul. 115/4, 831 04 Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície, Kalvárska 2, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: UHCP-
NR-228-001/2011 z 21. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.
k. 4S/91/2011-100 z 27. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/91/2011-100 z 27.
januára 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie pred správnymi orgánmi

Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra č. p.: UHCP-NRNR-P-36-025/2011
z 26. januára 2011 bolo žalobcovi zrušené povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
podľa § 42 ods. 1 písm. a) v spojení s § 39 ods. 2 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) a zároveň mu bola určená

lehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
uvedeného rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície,
Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. p.: UHCP- NR-228-001/2011 z 21. marca 2011 bolo
napadnuté rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté.

II.

Konanie na súde I. stupňaŽalobou z 13. apríla 2011 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a uhradiť mu trovy
konania.

Žalobu odôvodnil v podstate tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je podľa neho v rozpore s obsahom spisu a ten je zároveň
nedostačujúci na posúdenie veci. Poukázal na tú skutočnosť, že správny orgán vo veci postupoval
výlučne formalisticky. Nebral do úvahy, okrem skutku uvedeného v § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o
pobyte cudzincov, aj práva jeho maloletého dieťaťa ako aj to, že nemá ukončené konanie o rozvode,

že majetkové vzťahy medzi manželmi nie sú vysporiadané, že má záujem o dieťa a že je riadne
zamestnaný, teda je ekonomicky aktívny, integrovaný do spoločnosti a je bezúhonný. Z týchto dôvodov
sa domnieval, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán vec neposúdili komplexne, vychádzali len z
jednostrannýchzistení,najmäzinformáciíjehomanželky.Tvrdil,žežalovanýnezohľadnilčl.3Dohovoru,
teda práva dieťaťa v súvislosti s právami a povinnosťami rodičov a nepostupoval ani v súlade s § 3 ods.
4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, lebo nezistil úplne a presne skutočný stav veci.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že zotrval na svojich rozhodnutiach a žiadal žalobu zamietnuť. K
podrobnému popisu doterajšieho priebehu konania poukázal na ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/ a
§ 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal. Keďže
nepochybne zistil, že žalobca nevedie spoločný rodinný život s manželkou, za ktorým účelom mu bolo
vydané prvé povolenie na trvalý pobyt (§ 35 ods. 1 písm. a/) bol tu zákonný dôvod na zrušenie povolenia

na trvalý pobyt. Okolnosti súvisiace s kvalitou starostlivosti žalobcu o jeho maloletého syna hodnotil na
základe zistených skutočností a to najmä z výpovedí matky (manželky žalobcu) a starej matky dieťaťa,
z ktorých vyplývalo, že doteraz neprejavil dostatočný záujem podieľať sa na výchove svojho dieťaťa.
Žalovaný je toho názoru, že starostlivosť o dieťa môže žalobca realizovať aj v rozsahu stanovenom
rozhodnutím súdu v zmysle vízovej agendy Slovenskej republiky bez nutnosti zachovania povolenia na

trvalý pobyt žalobcovi na území Slovenskej republiky.

Krajský súd v Bratislave opierajúc svoj rozsudok najmä o či. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie rozhodol, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, ktoré sú v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Žalovaný správny orgán v rámci vykonaného dokazovania vo svojich rozhodnutiach neuvádza, že
by vykonávanie rodičovského práva žalobcu - stýkanie sa so synom, ohrozilo záujem národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a

zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných, tak ako to predpokladá
čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Súd konštatoval v rozsudku, že z obsahu spisu ako aj zo samotných rozhodnutí, resp. ich zdôvodnení
vyplýva, že žalovaný rigorózne vyhodnocoval iba okolnosti súvisiace s rozpadom manželstva žalobcu.
Argumentáciu žalobcu ohľadom starostlivosti a vôli podieľať sa na výchove svojho syna žalovaný

vyhodnotil povrchne a pre nedostatočné zdôvodnenie svojho rozhodnutia smerom k starostlivosti o dieťa
a právam rodiča (žalobcu) súvisiacich s jeho dieťaťom sa javí, že jeho správna úvaha vychádzala iba z
jednostranného uhla pohľadu, pohľadu manželky žalobcu.

Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia.
Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť

rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca mal úspech v konaní, preto mu súd

proti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania a to vo výške 462,61 €.III.

Odvolanie

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie

odôvodnil tým, že „ bolo nesporne preukázané, že žalobca nevedie riadny rodinný život, nežije so svojou
manželkou v spoločnej domácnosti a manželstvo neplní účel, na ktoré bolo uzavreté, čo potvrdil aj
samotný žalobca v zápisnici zo dňa 08.12.2010, č. p.: UHCP-NR-NR-P-693-011/2010 spísanej podľa §
22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. na Oddelení cudzineckej polície PZ Nitra. Tak isto samotný žalobca
uviedol, že svojho syna Y. I. Z. vidí raz za tri týždne i napriek tomu, že je dohoda každý druhý týždeň.
V prípade žalobcu prišlo k rozhodujúcej skutočnosti a to, že žalobca nevedie riadny rodinný život,

nežije so svojou manželkou v spoločnej domácnosti a manželstvo neplní účel, na ktoré bolo uzavreté.
Zákon č. 48/2002 Z.z. účinný do 31.12.2011 upravoval podmienky vstupu a pobytu cudzincov na
území Slovenskej republiky a upravoval udelenie, resp. obnovenie rôznych druhov pobytov na území
Slovenskej republiky. Povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 35 ods. 1 písm.
a) zákona č. 48/2002 Z. z. je viazané na konkrétnu osobu manželky - v tomto prípade na pani PhDr. I. Y..

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný rozvinul svoju správnu úvahu, na
základe ktorej dospel k záveru, že žalobca môže účinne vykonávať svoje rodičovské práva aj vízovým
stykom s maloletým dieťaťom, pričom žalovaný sa domnieva, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo
k obmedzeniu práva žalobcu na rodinný život.

KrajskýsúdvBratislavepodľanázoružalovanéhonesprávneposúdilprejednávanúvec,pretožežalobcu

správny orgán nevyhosťoval z územia SR, teda v prípade žalobcu nebolo zo strany správnych orgánov
začaté konanie o jeho vyhostení z územia Slovenskej republiky, ale k zrušeniu povolenia na trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky z už vyššie uvedených dôvodov. V zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) sa správne orgány zaoberali súkromným a
rodinným životom žalobcu, a to aj s ohľadom na jeho maloletého syna, avšak vyhodnotili, že zrušenie

povolenia na trvalý pobyt, ktorý mu bol udelený za účelom zlúčenia s manželkou nepredstavuje
neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života žalobcu. Z dôvodu, že žalobca má na území
Slovenskej republiky maloleté dieťa mal aj má možnosť znova požiadať o povolenie na pobyt (napr.
prechodný pobyt na účel zamestnania) Po preskúmaní prípadu žalobcu bolo zistené, že do dnešného
dňa tak neučinil a nepožiadal o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky od doby kedy vycestoval

z nášho územia. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov tohto odvolania navrhol vydanie rozsudku,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 91/2011-100 zo
dňa 27. januára 2012 ruší a žalobu podanú žalobcom 14. apríla 2011 zamieta, napadnuté rozhodnutia
žalovaného potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Zástupkyňa žalobcu v rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na všetky fakty i právne

predpisy konštatované v napadnutom rozsudku, akcentujúc najmä vzťah žalobcu a jeho syna, ako
aj právo nenarušiteľnosti súkromia a väzieb rodičov a detí zásahmi orgánov moci. Navrhla potvrdiť
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/91/2011-100 z 27. januára 2012 a priznať trovy konania
v sume 134,79 Eur.

IV.

Konanie na odvolacom súde

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť

dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 1. augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku).Najvyšší súd Slovenskej republiky bez toho, aby sa sústredil na posúdenie merita veci najprv skúmal
špeciálne podmienky na konanie o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu v zmysle
všeobecných ustanovení o správnom súdnictve OSP a druhej hlavy piatej časti OSP - §§ 244 až 250k.

Podľa § 244 ods. 1 a 2 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve
preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej
samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,
pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní proti rozsudku krajského súdu preskúmavajúc rozhodnutie
žalovaného z 21. marca 2011, zo spisu zistil, že rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie

prvostupňového orgánu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o povolení na trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky udelené na obdobie piatich rokov od 13. decembra 2006 do 13. decembra 2011.
Proti rozhodnutiu žalovaného z 21. marca 2011 bola podaná žaloba 14. apríla 2011, teda pred uplynutím
platnosti povolenia - pred 13. decembrom 2011, avšak krajský súd o podanej žalobe rozhodol tak, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Stalo sa tak rozsudkom z

27. januára 2012.

Podľa § 41 ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov (zák. č. 48/2002 Z. z.) povolenie na trvalý pobyt
zanikne,akcudzincovisaskončilaplatnosťudelenéhoprvéhopovoleniaaoďalšiepovolenienepožiadal.

Bez ohľadu na to, či žalobca bol napadnutým rozhodnutím žalovaného o zrušení povolenia na trvalý
pobyt ukrátený na svojich právach alebo nie, jeho povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej

republiky zaniklo 13. decembra 2011.

Výrok krajského súdu 27. januára 2012 o zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu preto
bol fakticky už len akademickým výrokom o porušenom práve žalobcu, ktoré zaniklo uplynutím lehoty
zo zákona 13. decembra 2011, ale správne mala byť žaloba zamietnutá s poukázaním v odôvodnení
rozsudku na tento fakt - práva žalobcu nemohli byť po zrušení napadnutého rozhodnutia, konaním

žalovaného po uvedenom 13. decembri 2011 nijako konvalidované, pre zánik práva povolenia na trvalý
pobyt - zo zákona.

Vzhľadom na to, že Občiansky súdny poriadok neobsahuje špeciálne ustanovenie ako rozhodnúť v
prípade práva, ktoré zaniklo, teda, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie v konaní podľa druhej hlavy,
piatej časti OSP, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietol, pretože podklad na

konanie - povolenie na trvalý pobyt zaniklo zo zákona o pobyte cudzincov uplynutím lehoty a žalobca
v jeho zmysle o nové povolenie zatiaľ nepožiadal.

V.

Trovy konania

O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že nárok na ne nemá žiadna zo strán, pretože žalobca v

konaní nemal úspech a žalovaný na ne nemá nárok aj napriek tomu, že v konaní úspešný bol.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.