Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. júl 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/205/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111226469
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4111226469.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Československá obchodná banka, a.s., Michalská

18, Bratislava IČO: 36854140, zast. Cipciar & partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Haburská 49/F,
proti odporkyni: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L.. N. 1110/9, o zaplatenie sumy 2.571,95 eura s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 912,27 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 854,93 eura od 15.08.2011 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 2.571,95 eura s úrokom
vo výške 18,90 % zo sumy 2.342,52 eura od 15.08.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy

2.342,52 eura vo výške 9 % od 15.08.2011 do zaplatenia, 30 % debetného úroku zo sumy 47,40 eura
od 03.08.2011 do zaplatenia o z titulu poskytovania finančných prostriedkov, zmluvou o poskytnutí úveru
k ČSOB kreditnej karte a na základe zmluvy o bežnom účte, ktoré odporkyňa nesplatila.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz, keď vec bola zaradená do registra „C“ a vo veci bolo nariadené
pojednávanie. Vo veci súd rozhodol podľa § 101 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a právneho
zástupcu navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa pridržiavajúc sa podaného návrhu a vyjadrení uviedol, že podľa
zmluvných dojednaní mala odporkyňa možnosť vyberať kreditnou kartou sumy od navrhovateľa, v
prípade, že by ich k pätnástemu v mesiaci v celej výške vrátila, nemala byť žiadnu podlžnosť. V prípade,

že v celom rozsahu sumu nevrátila, bola vždy k pätnástemu v mesiaci povinná splácať minimálne
5 % z aktuálnej dlžnej sumy. V prípade, že nesplácala poskytnutú sumu z neuhradenej sumy jej vznikala
povinnosť platiť úroky, ktoré sa jej zahŕňali do dlžnej sumy, preto sa jej podlžnosť neustále menila. V
prípade, že neuhradila povinnú splátku v minimálnej výške z tejto splátky jej vznikala aj povinnosť platiť
úrok z omeškania. Dlžnú sumu mala odporkyňa splácať na bežný účet. Zmluvný vzťah ohľadne bežného
účtu doteraz nezanikol. Odporkyňa sa mohla s zmysle zmluvných podmienok dostať do debetu buď tak,
že vyčerpala vyššiu sumu ako mala, alebo tak, že na bežnom účte nemala dostatok fin. prostriedkov, čo

jej zo zmluvných dojednaní vyplývalo ako povinnosť a navrhovateľ si z tohto účtu sťahoval poplatky za
vedenie účtu, prípadne iné poplatky. Čo sa týka žalovanej sumy, v tejto nie je zahnutý žiadny úrok, tentosi navrhovateľ uplatňuje až po výpise z bankovej knihy, teda od 15.8.2011 tak ako je v petite návrhu.
Odporkyňa dostávala dva výpisy - výpis z účtu a výpis z kartového účtu, kde mala odporkyňa prehľad
koľko vybrala a koľko vložila. Do zosplatnenia dlhu odporkyne je v žalovanej istine úrok z omeškania len

z nesplatených splátok, ktoré mali byť v rozsahu 5 % dlhu a neboli. Celkovo zaplatila odporkyňa 1.215,79
eura. Podmienky úveru tvorili neoddeliteľnú súčasť z hľadiska citácie, nie že boli neoddeliteľne spojené
so zmluvou. Právna zást. navrhovateľa dodáva, že o zmene úrokovej sadzby, je klient informovaný vo
výpise, ktorý je mu zasielaný.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že mala uzavretý u navrhovateľa bežný účet. vybavovala si aj

hypotekárny úver, ktorý má od navrhovateľa, ktorý však prestala splácať, keď sa stala nezamestnanou,
ktorou stále je, nemá žiaden príjem. V rámci toho, že si brala hypotekárny úver, dosala aj úverovú kartu,
z ktorej si jednorázovo vybrala. Nepamätá si presne, mohlo to byť okolo 1.200 eur, možno viac. Bola tam
určená maximálna suma, ktorú si mohla vybrať, ona uskutočnila jeden výber, ktorý mala do určitej lehoty
napr. 30 dní celú sumu vrátiť, čo však neurobila. A z tohto úverového limitu nezaplatila žiadnu sumu. Je
nezamestnaná evidovaná na ÚP, vybavuje si sociálne dávky. Keď aj pracovala, nemala taký príjem aby

mohla dlh splácať. Nevie aký mala a má stav na bežnom účte, ani či sa tam dostala do debetu. Na tento
účet mala posielať platby na splácanie úveru, čo spočiatku aj robila, avšak pre nesolventnosť prestala.
Dlžnú sumu nemá možnosť uhradiť v celku, žiadala by splátky čo najnižšie. Ona si brala hypotekárny
úver, ktorý tiež nesplácala, navrhovateľ jej už dom vo U. Y. predal. Všetky jeho pohľadávky však splatené
neboli. Kreditnú kartu brala ako bonus, nevie sa vyjadriť , či podpisovala nejakú konkrétnu zmluvu, alebo

len nejaké doklady o prevzatí. Nemá žiadny iný majetok. Nie je zamestnaná. Nemá žiadny príjem.

Ako svedkyňa bola na pojednávaní vypočutá Y. F., ktorá uviedla, že pracuje ako zamestnankyňa
navrhovateľa na pozícii pracovníčky klientského centra vo U.. S klientmi uzatvára zmluvy o účte,
prípadne iné zmluvy. Na odporkyňu si osobne nepamätá, podpisy na zmluve o bežnom účte, oznámenie
o poskytnutí úveru a žiadosti o vydanie platobnej karty sú jej. Doklady ešte podpisovala riaditeľka

pobočky K. J.. Žiadosť o vydanie platobnej karty súvisí len s technickým vydaním karty, oznámenie
o poskytnutí úveru sa vydáva na základe žiadosti, ktoré podpisuje klient. Ide o bežný formulár.
Podmienky zmluvy sú súčasťou oznámenia, ktoré klientom odovzdávajú spolu s oznámením. Tieto sú
spolu zviazané. Takto sú odovzdávané klientovi, banka si necháva len oznámenie, bez podmienok.
Podmienky je pritom možné si naštudovať priamo na pobočkách, alebo na internete. Nevie uviesť, či si

odporkyňa čítala, predpokladá, že z praxe, o ktorej hovorila, jej boli podmienky odovzdané. Podmienky
podľa nej majú asi 2-3 strany, klient si oznámenie o poskytnutí úveru neberie domov na preštudovanie,
ale ho rovno v banke podpíše. Potom ako súd uviedol, že podmienky majú 9 strán, uviedla, že len
málokto si tieto pred podpisom prečíta. Nevie sa vyjadriť, či ich odporkyňa čítala.

Na pojednávaní bola ako svedkyňa vypočutá K.. R. J., ktorá uviedla, že v súčasnosti pracuje v W.,

avšak v r. 2009 pracovala ako riaditeľka pobočky vo U.. Každú zmluvu ona alebo jej zást. podpisovali.
S klientmi neprichádzala do kontaktu len ak to bolo potrebné, zväčša skontrolovala len zmluvu, teda jej
náležitosti. S obchodnými podmienkami sa mal možnosť klient oboznámiť. Pred uzavretím zmluvy, resp.
už pri vypĺňaní žiadosti boli klienti oboznámení s hlavnými bodmi, medzi ktorými je aj výška úroku ako aj
to, že tento sa môže meniť. Celé zmluvné podmienky si klientmi nečítajú. Podľa nej tieto neboli pripájané

k zmluvám, ale túto skutočnosť si nepamätá a nevylučuje, že to tak nemuselo byť. Na odporkyňu si
nepamätá, predpokladá, že musela byť oboznámená s podmienkami, keďže vedela používať platobnú
kartu, ako ju aj platiť, čo aj určitý čas robila. Stáva sa, že klient si číta podrobne celé podmienky. Zo
strany banky má na to priestor.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: výpisom o OR, zmluvou o bežnom

účte zo dňa 16.09.2009, oznámením o poskytnutí úveru zo dňa 08.10.2009, žiadosťou o vydanie
platobnej karty k účtu zo dňa 08.10.2009, potvrdením o prevzatí karty zo dňa 22.10.2009, stavom účtu,
výzvou zo dňa 13.09.2010, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 17.11.2010, úrokovými sadzbami,
vyjadrením práv. zást. navrhovateľa zo dňa 12.12.2011, špecifikáciou trov, ospravedlnením zo dňa
19.12.2011, výpismi účtu odporkyne, stavom účtu podmienkami na vydanie kreditnej karty, vyjadreniami

práv. zást. navrhovateľa zo dňa 08.02.2012, 28.02.2012, 25.04.2012, 6.6.2012 a 16.07.2012, originálomžiadosti o poskytnutie úveru, oznámením o poskytnutí úveru, výpismi z účtov za r. 2009/2012 a zistil
tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ s odporkyňou dňa 16.09.2009 uzatvoril zmluvu o bežnom účte a balíku produktov. V

uvedenej zmluve bolo dohodnuté, že v prípade splnenia podmienok, uzatvorí navrhovateľ s odporkyňou
zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Dňa 06.10.2009 odporkyňa písomne požiadala
navrhovateľa o poskytnutie úveru vo výške 1.800 eur s výškou splátky 5 %. Dňa 08.10.2009 navrhovateľ
písomne odporkyni oznámil poskytnutie úveru k ČSOB kreditnej karte k žiadosti č. 003371801R. V
uvedený deň odporkyňa oznámenie prevzala čo potvrdila svojim podpisom. Súčasťou oznámenia boli

podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty. Svedkyne uviedli, že klienti si prevažne
nečítajú. Dňa 08.10.2009 podala odporkyňa žiadosť o vydanie platobnej karty, čo súvisí s technickým
vydaním karty, a dňa 22.10.2009 jej bola odovzdaná. Kreditnú kartu považovala odporkyňa ako bonus
k hypotekárnemu úveru. Celkovo boli odporkyni navrhovateľom poskytnuté peňažné prostriedky v
sume 2.070,72 eura. Celkovo odporkyňa uhradila sumu 1.215,79 eura. Odporkyňa riadne peňažné
prostriedky nesplácala, na základe čoho sa podaným návrhom navrhovateľ od nej domáha zaplatenia

sumy 2.571,95 eura s úrokom vo výške 18,90 % zo sumy 2.342,52 eura od 15.08.2011 do zaplatenia,
úrokomzomeškaniazosumy2.342,52euravovýške 9%od15.08.2011dozaplatenia,30%debetného
úroku zo sumy 47,40 eura od 03.08.2011 do zaplatenia. Debet v sume 47,40 eura vznikol konaním
navrhovateľa, ktorý účtoval na účet odporkyne inkasné poplatky napriek tomu, že na účte neboli finančné
prostriedky. Navrhovateľ vyzýval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy výzvou zo dňa 13.09.2010 a zo

17.11.2010. V rámci žalovanej istiny bol vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 16.11.2010 do
14.08.2011. odporkyňa sa k výške úveru či k rozsahu splatenej sumy konkrétne vyjadriť nevedela.
Žiadala dlžnú sumu splácať v splátkach, keď je nemajetná nemá žiaden príjem.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom

2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je

spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom do 14.01.2009 ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na
omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Podľa §1 ods. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa §1 ods. 2 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy

a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,

b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,

d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,

f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,

g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,

h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za
iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu,

a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Podľa §1 ods. 3 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje ani na úver formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona
sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do

výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

Podľa §3 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri

mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa §4 ods. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa §4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa §4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,Podľa §4 ods. 3 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku
2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Zákon o spotrebiteľských
úveroch platný v čase uzavretia zmluvy vymedzuje na ktoré zmluvné dojednania sa tento zákon

nevzťahuje. Na zmluve účastníkov sa predmetný zákon vzťahuje, keď odporkyni boli poskytnuté
peňažné prostriedky ku kreditnej karte. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva
zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do
nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 účinnou od
01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.

I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že

práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa

30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

V danom prípade účastníci podľa navrhovateľa uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú
zmluvu, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 479 a

nasl. Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch.
Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodnozáväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj
vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných

podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok
KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Z formálneho hľadiska je teda zmluva medzi účastníkmi

uzavretá podľa Obchodného zákonníka a mala by sa riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu však ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd má za to, že je príkry rozpor medzi
podmienkami, ktoré pre odporcov zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodnoprávny vzťah,a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného
zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne
premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver,

prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporkyňa nebola podnikateľka,
peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo
ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl.
O.z. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami a podstata
vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu

č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd tak právny vzťah účastníkov posudzoval podľa Občianskeho
zákonníka.

Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované
a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré

nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči
neprijateľným zmluvným podmienkam aj tým, ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o
spotrebiteľských úveroch kogentne upravené tak ako je tomu v súčasnosti.

Vzhľadom na všeobecné uvedené právne závery sa súd samostatne zaoberal zmluvou účastníkov
o úvere. Súd posudzoval zmluvný vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa zákona č. 258/2001 o

spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere musí biť uzavretá písomne
a nej musí biť záväzkový vzťah individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods.
1,2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa predložených dokladov odporkyňa požiadala o poskytnutie úveru
vo výške 1.800 eur a splátkami vo výške 5 %. Navrhovateľ odporkyni písomne oznámil poskytnutie
úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je dvojstranný právny úkon. Oznámenie navrhovateľa, ktoré

jednoznačne vypracoval výlučne navrhovateľ nemožno v zmysle citovaných zákonov považovať za
osobitne písomne uzavretú dvojstrannú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Je nepravdepodobné, že by
odporkyňauvedenédokladymohlapovažovaťzadvojstrannúzmluvu,ažepripreberaníoznámeniabola
oboznámená s podmienkami pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty. Kreditnú kartu považovala
len ako bonus k hypotekárnemu úveru. Súd tak mal za to, že účastníci neuzavreli platnú zmluvu. I v

prípade platnej zmluvy by súd túto považoval za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zák.
č. 258/2001 Z.z., V dokladoch nebolo uvedená ročnú percentuálnu mieru nákladov, celkové náklady
spotrebiteľa, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď podľa súdu vzhľadom na známu výšku
sumy, splátok a poplatkov sa tieto údaje dali určiť. Navrhovateľ si tak mohol uplatňovať svoje nároky

voči odporkyni iba z titulu bezdôvodného obohatenia. Celkovo navrhovateľ poskytol odporkyni sumu
2.070,72 eura a ona uhradila sumu 1.215,79 eura. Odporkyňa neuhradila sumu 854,93 eura. Vzhľadom
na výzvy na úhradu dlhu súd priznal navrhovateľovi v zmysle §517 O.z. a Nariadenia vlády č. 87/95
Z.z. právo na úrok z omeškania. Navrhovateľ si vyčíslil úrok z omeškania za obdobie od 16.11.2010 do
14.08.2010. Za toto obdobie mal navrhovateľ nárok na úrok z omeškania 9 % zo sumy 854,93 eura, čo

predstavuje sumu 57,34 eura. Súd tak priznal navrhovateľovi sumu 912,27 eura ( 854,93 + 57,34) spolu
s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 854,93 eura od 15.08.2011 do zaplatenia, a to všetko je odporkyňa
povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku istiny 1.659,68 eura, 18,90 %
úroku a úroku z omeškania nad sumu 854,93 eura vzhľadom na uvedené skutočnosti zamietol.

Podľa článku I odsek 2 zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA plus majiteľ

účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných
peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou.

Podľa článku IV. zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA plus banka sa

zaväzuje na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania kúčtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky na poskytnutie povoleného prečerpania účtu
uzatvorí banka s majiteľom účtu Zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu.

Čo sa týka úroku z debetného zostatku z titulu neuhradeného debetu si navrhovateľ uplatňoval od

odporkyne debetný úrok 30 % zo sumy 47,40 eura od 03.08.2011 do zaplatenia. Z vykonaného
dokazovaniabolopreukázané,žeodporkyňasadostaladodebetuvsume47,40euratak,ženavrhovateľ
na účet odporkyne účtoval inkasné poplatky, pričom na účte odporkyne neboli finančné prostriedky,
z ktorých ich bolo možné uhradiť. Sama odporkyňa peňažné prostriedky nečerpala a nevystavovala
platobnépríkazynadvýškyvoľnýchpeňažnýchprostriedkovnaúčte.Debetnýstavspôsobilnavrhovateľ,

pričom nepreukázal žiadny zmluvný vzťah ohľadne povolenia prečerpania bežného účtu. Odporkyňa
teda v tomto zmysle neporušila zmluvný vzťah medzi účastníkmi a tak navrhovateľ nemal nárok na
debetný úrok od odporkyne zo sumy 47,40 eura a v tejto časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 tak, prevažne úspešnej odporkyni nepriznal právo
na náhradu trov konania, keďže jej žiadne nevznikli. Navrhovateľ bol úspešný v rozsahu 35,47 % (912,27
eura) a odporkyňa v rozsahu 64,53 % (1.659,68 eura ) zo žalovanej sumy 2.571,95 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.