Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11CPr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612204414
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7612204414.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Júliou Weiserovou v právnej veci žalobcu: A.. B.

P., X.. XX.X.XXXX, L. R. X. Y., M. XXX/X, právne zast. JUDr. Milošom Taragelom, advokátom AK Sp.
Nová Ves, Starosaská 11, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Košiciach, Južná trieda 82, Košice, o
zaplatenie 3681,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3681,- Eur s 9,25%-tným ročným úrokom z omeškania
vypočítaným z istiny po odpočítaní príslušných zrážok odvodov a dane zo mzdy, počnúc od 11.12.2011
do zaplatenia a zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
220,50 Eur a k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 713,86 Eur, a to

všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobcu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 9.3.2012 domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3681,- Eur brutto s 9,25%-tným ročným úrokom z omeškania
počnúc od 11.12.2011 do zaplatenia a trovy konania titulom nezaplateného odstupného.

V danej právnej veci súd vydal dňa 30.3.2012 platobný rozkaz č.k. 4 Ro 70/2012-23, proti ktorému bol
v zákonnej lehote žalovaným podaný odpor, čím sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.

Žalobca na návrhu zotrval. Uviedol, že listom zo dňa 21.12.2010 bol v súlade s ust. § 37 ods.4 Zák. č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe, odvolaný z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca, riaditeľa Správy
katastra R.. X. Y. s účinnosťou od 31.12.2010. Listom zo dňa 22.12.2010 mu žalovaný ponúkol funkciu

- odborný radca s pravidelným miestom výkonu Správa katastra V.. V stanovisku zo dňa 16.2.2011 sa
on vyjadril, že s ponukou funkcie odborného radcu a ani so stanoveným funkčným platom nesúhlasí a
navrhol žalovanému, aby mu bola daná výpoveď podľa § 47 písm. d Zákona o štátnej službe, resp. aby
s nim bola uzavretá dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. V odpovedi zo dňa 2.3.2011
mu žalovaný oznámil, že výpoveď podľa citovaného ustanovenia zákona mu nemôžu dať pre jeho
dočasnú práceneschopnosť, avšak skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, na základe
jeho návrhu, budú akceptovať. Listom zo dňa 12.10.2011 im teda navrhol uzavretie dohody ku dňu

31.10.2011, pričom svoj návrh oprel o oznámenie žalovaného zo dňa 2.3.2011. V predmetnom liste
výslovne okrem iného požadoval i vyplatenie odstupného podľa § 53 ods. 3 Zákona o štátnej službe,
t.j. nároku, ktorý vznikol štátnemu zamestnancovi odvolanému z funkcie vedúceho zamestnanca podľa
§ 37 ods. 4 citovaného zákona. V odpovedi, zo dňa 31.10.2011, žalovaný s jeho žiadosťou súhlasils tým, že mu navrhol skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou k 9.11.2011. Následne
dňa 25.10.2011 došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu dohodou s účinnosťou
k 9.11.2011. Z písomných prejavov jeho vôle jednoznačne vyplýva, že mal záujem o ukončenie

štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku dňu 9.11.2011 a to z dôvodu podľa § 47 písm. d Zákona
o štátnej službe. Týmto mu teda vznikol nárok na odstupné podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona.
Jeho funkčný plat pred odvolaním činil 1227,- Eur brutto. Napriek výzve na úhradu odstupného, zo dňa
20.12.2011,mužalovanýtotonevyplatil,čomuoznámil19.1.2012ipísomne.Domnievasa,žezaradenie
do pozície odborný radca nekorešponduje s predchádzajúcim pracovným zaradením hlavný radca a

riaditeľ Správy katastra R.. X. Y. a prekvapivé je i miesto jeho výkonu v najvzdialenejšom možnom okrese
od R.. X. Y., a to v V.. On od nástupu do zamestnania na Správe katastra v R.. X. Y. pracoval vždy vo
vedúcej funkcii a odpracoval tam viacej ako 20 rokov.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobca bol skutočne k 31.12.2010 odvolaný z funkcie
vedúceho štátneho zamestnanca - riaditeľa Správy katastra R.. X. Y., v zmysle § 37 ods. 4 Zákona o
štátnejslužbe.Nakoľkohonebolomožnézaradiťnatúistúfunkciubolamuponúknutáfunkciaodborného

radcu s nižším príjmom a pravidelným miestom výkonu práce na Správe katastra v V.. Žalobca s
uvedeným zaradením nesúhlasil a vyzval ho, aby mu bola daná výpoveď podľa § 47 písm. d Zákona
o štátnej službe s tým, že osobne by uprednostnil dohodu. Z dôvodu práceneschopnosti žalobcu však
nebolo možné ukončenie služobného pomeru výpoveďou podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona,
avšak žalobcovi bolo oznámené, že dohodu by boli schopní akceptovať na základe konkrétneho návrhu.

V odpovedi nebolo uvedené, že chcú uzavrieť dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z
dôvodupodľa§47písm.dZákonaoštátnejslužbe.Listomzodňa12.10.2011žalobcanavrholukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou ku dňu 31.10.2011 s požiadavkou vyplatenia odstupného
podľa § 53 ods. 3 Zákona o štátnej službe. Oni mu listom zo dňa 31.10.2011 pre krátkosť času navrhli
ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. a Zákona o štátnej

službe ku dňu 9.11.2011. Prílohou listu bola aj dohoda v dvoch vyhotoveniach, kde bolo žalobcovi
dané na výber či s jej obsahom súhlasí. Tento návrh dohody bez výhrady akceptoval, pričom v návrhu
nie je uvedené, že by dohoda bola uzavretá z dôvodu podľa § 47 písm. d Zákona o štátnej službe,
a že žalobcovi bude vyplatené odstupné podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona. Následne i žalobca
písomne vyzval na vyplatenie odstupného pričom výzvu nebolo možné akceptovať pretože k ukončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru došlo dohodou.

Vykonaným dokazovaním, výsluchmi účastníkov konania, predložením listinných dôkazov a
oboznámením sa s obsahom spisu súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z písomnosti č. 362-736/2010, zo dňa 21.12.2010 súd zistil, že žalobca bol odvolaný z funkcie vedúceho
štátneho zamestnanca - riaditeľa Správy katastra R. X. Y. dňom 31.12.2010.

Z písomnosti zo dňa 22.12.2010 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že s odvolaním sa na
ustanovenie § 39 ods. 1 Zákona o štátnej službe nie je možné ho zaradiť na tú istú funkciu a bolo mu
navrhnuté zaradenie na funkciu odborný radca s pravidelným miestom výkonu Správa katastra V..

Z písomnosti žalobcu zo dňa 16.2.2011 súd zistil, že so zaradením do funkcie odborného radcu
nesúhlasí, pretože táto nezodpovedá jeho odborným schopnostiam. Zároveň uviedol, že i ak by bol

zaradený na tú istú funkciu, t.j. na funkciu hlavný radca, táto by z osobných dôvodov z jeho strany nebola
akceptovaná. Vyzval zamestnávateľa k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa §
47 písm. d Zákona o štátnej službe, resp. na uzavretie dohody.

Z odpovede žalovaného zo dňa 2.3.2011 súd zistil, že tento žalobcovi odpovedal, že vzhľadom
na práceneschopnosť sa nachádza v ochrannej dobe, počas ktorej mu nesmie byť daná výpoveď.

Akceptoval však ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou.Z podania označeného ako "ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou" zo dňa 12.10.2011
súd zistil, že žalobca odvolávajúc sa na predchádzajúcu korešpondenciu so žalovaným, mu navrhol
ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.10.2011. Zároveň ho žiadal, aby mu bolo

vyplatené odstupné podľa § 53 ods. 3 Zákona o štátnej službe a kolektívnej zmluvy a zároveň
preplatená nevyčerpaná dovolenka. Mali mu byť zaslané i všetky písomností pre prípadného nového
zamestnávateľa či úrad práce.

Z podania označeného ako "ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou - odpoveď", zo
dňa 31.10.2011 súd zistil, že žalovaný navrhol žalobcovi ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru

dohodou k 9.11.2011 a zaslal mu i návrh dohody v dvoch vyhotoveniach s tým, že ak s dohodou súhlasí
matelefonickyalebomailomkontaktovaťjehoosobnýúradarovnakomudoručiťjedenexemplárdohody.

Z dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. 362-403/2011, zo dňa 25.10.2011 súd zistil,
že žalobca a žalovaný uzavreli podľa § 46 ods. 1 písm. a Zákona o štátnej službe dohodu o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe žiadosti žalobcu, ktorá bola žalovaným akceptovaná a to
ku dňu 19.11.2011.

Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu, zo dňa 14.6.2010 súd zistil, že žalobcovi bol určený od
1.6.2010 funkčný plat vo výške 1227,- Eur mesačne.

Z výplatných pások žalobcu za mesiac 8,9,10/2010 súd zistil, že hrubá mzda žalobcu bola 1227,- Eur
mesačne.

Z výzvy na vyplatenie odstupného, zo dňa 20.12.2011 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby mu

vyplatil zákonné odstupné a náhradu za nevyčerpanú dovolenku v plnej výške.

Z výzvy na vyplatenie odstupného - odpovede, zo dňa 9.1.2012 súd zistil, že žalovaný neakceptoval
výzvunavyplatenieodstupnéhoprežalobcupretožekukončeniuštátnozamestnaneckéhopomerudošlo
dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 34 Obč. zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku

tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. l-3 Obč. zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Podľa§1ods.2zákonač.400/2009Z.z., oštátnejslužbe,štátnaslužbapodľatohtozákonajebudovaná
na princípe

a) profesionality,

b) politickej neutrality,

c) nestrannosti,

d) efektivity,e) stability štátnozamestnaneckého pomeru,

f) etiky.

Podľa § 37 ods. 4 zákona o štátnej službe, vedúci úradu môže so súhlasom štatutárneho orgánu odvolať

z funkcie vedúceho zamestnanca, ktorého priamo riadi, aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 46 ods. 1 zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť

a) dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 47 písm. d zákona o štátnej službe, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď,
ak štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 3 písm.
b) a c) alebo podľa § 37 ods. 4 a 5, nesúhlasí so zaradením na vykonávanie štátnej služby na
štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( § 29) a nedohodne

sa so služobným úradom inak,

Podľa § 53 ods. 3 zákona o štátnej službe, štátnemu zamestnancovi, ktorý bol odvolaný z funkcie
vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 4 alebo ods. 5 alebo ktorého vykonávanie funkcie vedúceho
zamestnanca sa skončilo na základe zákona podľa § 38 a ktorého štátnozamestnanecký pomer
sa skončil výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. c) a d) alebo dohodou o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume trojnásobku funkčného
platu, ktorý mu patril pred odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca alebo pred skončením
vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona. Ak funkčný plat podľa prvej vety je
nižší ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v
sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

Podľa § 120 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú okrem iných
i § 76 ods. 7 Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol odvolaný z funkcie vedúceho štátneho
zamestnanca - riaditeľa Správy katastra R. X. Y. s účinnosťou od 31.12.2010. Žalovaným mu
bola následne ponúknutá funkcia odborného radcu s miestom výkonu práce Správa katastra

V.. Žalobca uvedené pracovné miesto neprijal, pretože pracovné zaradenie nezodpovedalo jeho
predchádzajúcej funkcii a taktiež miesto výkonu práce nekorešpondovalo s jeho pôvodným miestom.
Navrhol žalovanému, aby došlo k jeho zaradeniu na tú istú funkciu, t.j. funkciu hlavného radcu a v
prípade, že by to nebolo možné, bol ochotný akceptovať výpoveď podľa § 47 písm d Zákona o štátnej
službe, resp. bol ochotný pristúpiť i k dohode. Keďže bol v tom období práceneschopným, žalovaný mu

oznámil, že v ochrannej dobe nie je možné dať mu výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, avšak môže dôjsť k jeho ukončeniu dohodou, ktorú môžu
akceptovať na základe konkrétneho návrhu.. V nadväznosti na to vypracoval žalobca návrh ukončenia
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou k 31.10.2011, v ktorej vyslovene žiadal, aby súčasťou
dohody bolo vyplatenie odstupného a náhrad za nevyčerpanú dovolenku. Listom zo dňa 31.10.2011

žalovaný na návrh dohody reagoval iba tým, že zmenil dátum ukončenia štátnozamestnaneckého
pomeru dohodou ku dňu 9.11.2011, pričom zároveň predložil žalobcovi návrh konkrétnej dohody. Táto
bola žalobcom podpísaná a jeden exemplár žalovanému vrátený. Následne napriek výzvam žalovaný
odmietol žalobcovi vyplatiť odstupné s poukazom na to, že štátnozamestnanecký pomer bol ukončený
dohodou. Náhrady za nevyčerpanú dovolenku však realizoval.Na základe uvedených skutočností zistených výsluchom účastníkov konania i z predložených listinných
dôkazov bol súd toho názoru, že v konaní boli riadne preukázané tvrdenia žalobcu, týkajúce sa jeho
vôle ukončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou, s vyplatením odstupného podľa § 53 ods. 3 Zákona

o štátnej službe. Tento prejav jeho vôle bol ním nespochybniteľne demonštrovaný v návrhu dohody
zo dňa 12.10.2011, a preto sa logicky domnieval, že žalovaný ho s výnimkou dátumu, kedy malo
dôjsť k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, akceptoval. Túto skutočnosť potvrdzuje i konanie
žalovaného týkajúce sa ďalšej požiadavky uvedenej v návrhu a to preplácania náhrad za žalobcom
nevyčerpanú dovolenku. Žalovaný síce v konaní uviedol, že k ukončeniu štátnozamestnaneckého

pomeru so žalobcom došlo z podnetu žalobcu, avšak toto tvrdenie je podľa názoru súdu bez právneho
významu, keďže žalovaný v tom období nedisponoval voľným miestom v tom istom odbore štátnej služby
a na tej istej funkcii, čo potvrdil na pojednávaní jeho splnomocnený zástupca a o čom svedčí i jeho
ponuka vo vzťahu k žalobcovi, ktorému bola ponúknutá nižšia funkcia, s nižšou platovou triedou a miesto
jej výkonu bolo viac ako 100 km vzdialené od miesta pobytu žalobcu. Zároveň neprichádzal do úvahy
postup podľa § 47 písm. d Zákona o štátnej službe, pre pretrvávajúcu práceneschopnosť žalobcu.

Vzhľadom na uvedené skutočností, stotožňujúc sa s argumentáciou žalobcu, súd konštatuje, že jeho
nárok na zaplatenie odstupného vznikol a to bez ohľadu nato, že dohoda neobsahovala dôvod
ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Z korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé,
že skutočným dôvodom na skončenie pracovného pomeru bolo odvolanie žalobcu z funkcie a
neposkytnutie mu adekvátneho štátnozamestnaneckého miesta preto súd konštatuje, že žaloba bola

podaná dôvodne a je potrebné jej vyhovieť. Súd považuje konanie žalovaného za neprofesionálne a
zavádzajúce, ktoré je v príkrom rozpore s dobrými mravmi i s princípmi zakotvenými v § 1 ods. 2 zákona
o štátnej službe.

V závere je súd je nútený konštatovať, že poskytnutie 3-mesačného odstupného je minimom toho, čo
môžežalovanýžalobcoviposkytnúťakoprejavvďakyauznaniaza20rokovprácevtejtoštátnejinštitúcii.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Keďže žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti, žalobcovi nevyplatil odstupné v zmysle § 76 ods. 7

Zákonníka práce v najbližšom možnom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy
t.j. do 10-tého dňa v mesiaci, vzniklo dňa 11.12.2011, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, žalobcovi
právo na úhradu úroku z omeškania podľa Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z., k úhrade ktorého ho súd
zaviazal tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti, a to čo do vyplatenia úroku z omeškania zo sumy 3 681,- Eur brutto, súd žalobu

zamietol, pretože príslušný úrok žalobcovi nepatrí z hrubého príjmu, ale až z príjmu zníženého o
príslušné zrážky odvodov, resp. dane.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal náhradu uplatnených trov konania zo strany žalovaného v celkovej výške 934,36 Eur,
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 220,50 Eur, trov právneho zastúpenia za 4 úkony

právnej služby po 141,09 Eur / príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, písomné podanie na
súd, účasť na pojednávaní/, 4 krát režijný paušál po 7,63 Eur a 20%-tnej DPH.