Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2012

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/97/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111213144
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2012:3111213144.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa S.

S., bytom S. XXX, M. K., zast. JUDr. Renátou Jánskou, advokátom so sídlom Piaristická 6836, Trenčín
proti odporkyni Z. C., bytom T. pre seniorov M. K., zast. opatrovníkom Andreou Janechovou - súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o usporiadanie pomerov medzi vlastníkmi, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom domáhal voči odporkyni vydania rozhodnutia, ktorým by
súd prikázal navrhovateľovi do jeho výlučného vlastníctva parcelu č. XXXX-orná pôda o výmere XXX
m2, ktorá sa nachádza v obci M. K., k.ú. M. K., zapísaný na LV č. XXXX za náhradu alebo iným vhodným

spôsobom usporiadal vzťahy medzi účastníkmi zriadením vecného bremena spočívajúce v práve cesty
na dotknutej parcele v prospech rodinného domu navrhovateľa, t.j. podľa § 135c ods. 3a a § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že žiada usporiadať pomery medzi ním
ako vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX, ktorý stojí na parc. XXXX-zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, zapísané na LV . XXX, k.ú. M. K. a odporkyňou ako vlastníčkou dotknutého priľahlého
pozemku -orná pôda o výmere XXX m2, nakoľko parcela odporkyne č. XXXX je priľahlým pozemkom
k jeho parcelám č. XXXX a XXXX, s ktorými má po celej svojej dĺžke spoločnú hranicu. V čase stavby
uvedeného rodinného domu mal byť prístupová cesta k nemu zabezpečená cez priľahlý pozemok parc.

č. XXXX, vtedy vo vlastníctve N. C. - právneho predchodcu odporkyne. Q. Z. OÚ v M. K. dňa 14.04.1971
úradným záznamom vyjadrila súhlas s vyvlastnením parcely č. XXXX

a pridelila ju do užívania právnemu predchodcovi navrhovateľa - jeho otcovi, avšak k samotnému
vyvlastneniu nedošlo. Na základe záveru Q. Z. právny predchodca navrhovateľa pristúpil k užívaniu
parc. č. XXXX ako prístupovej cesty k rodinnému domu pešo i motorovými vozidlami. Navrhovateľ
za týmto účelom postavil na uvedenej parcele betónový múrik, osadil oplotenie s bránou na prístup
autom a bránku pre peší prístup, vydláždil prístupovú cestu pre osobné auto o ploche cca XXX m2,

vydláždil chodník o šírke cca X,X m a celú parc. č. XXXX udržiava kosením a orezávaním drevín so
súhlasom odporkyne. Drobné stavby na parc. č. XXXX boli postavené na základe predchádzajúceho
upovedomenia príslušných orgánov obce M. K.. O uskutočnených stavebných úpravách a spôsobe
ich využívania mali vedomosť odporkyňa a jej právni predchodcovia a v týchto navrhovateľovi žiadnym
spôsobom nebránili. Navrhovateľ dodal, že prístup k jeho rodinnému domu nie je možné zabezpečiť
inak ako cez parcelu č. XXXX vzhľadom na povahu terénu a táto prístupová cesta je zároveň najkratšia,
najúčelnejšia a nebráni užívaniu susediaceho pozemku. Navrhovateľ uviedol, že v minulosti chcel viac

krát predmetnú parcelu odkúpiť od právneho predchodcu odporkyne ako i od nej, ale bezúspešne, pretovidí nutnosť usporiadania vzťahov medzi účastníkmi súdnou cestou s poukazom na svoje vlastníctvo
vyššie uvedených drobných stavieb stojacich na parc. č. XXXX a tiež vyriešenia prístupovej cesty k
rodinnému domu. Na pojednávaní vo veci navrhovateľ pripustil aj alternatívu riešenia sporu tak, že by

bol ochotný zameniť dotknutú parcelu odporkyni za inú parcelu v M. K., nakoľko je majiteľom viacerých
pozemkov v obci.

Súd mal za preukázané, že odporkyňa sa t.č. nachádza v zariadení pre seniorov M. K., v obci nežijú
žiadni jej príbuzní a odporkyňa nie je schopná po zdravotnej stránke absolvovať výsluch k meritu
sporu. Podľa vyjadrenia jej ošetrujúceho lekára Z.. S. je čiastočne dezorientovaná miestom a situáciou,

je dezorientovaná časom a z tohto dôvodu sa predpokladá, že nechápe zmysel civilného konania a
nerozumievlastníckymvzťahom.Nazákladeuvedenéhojejbolpretotokonanieustanovenýopatrovníka
podľa § 29 ods. 2 O.s.p., s ktorým súd pokračoval v konaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne O. S. ako i oboznámením sa
s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí navrhovateľa a svedkyne - jeho dcéry vyplynulo, že k rodinnému domu nie je

iná prístupová cesta ako cez parcelu odporkyne. Svedkyňa žije s navrhovateľom v rodinnom dome už
približne 35 rokov a za tento čas považuje parc. č. XXXX za nevysporiadanú. V minulosti sa pokúšali od
rodičov odporkyne a následne aj od odporkyne uvedenú parcelu kúpiť alebo vymeniť za iný pozemok,
ale bez úspechu. O uvedenú parcelu sa už viac ako 20 rokov stará navrhovateľ tak, že ju kosí, ošetruje
kríky za účelom, aby bol možný prístup k domu. Právni predchodcovia odporkyne aj ona sama súhlasili

s tým, aby využíval uvedenú parcelu ako prístupovú cestu k rodinnému domu.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. M. K. vyplynulo, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom rodinného
domu so súp. č. XXX, ktorý stojí na parc. č. XXXX o výmere XXX m2-zastavné plochy a nádvoria, okrem
toho je vlastníkom parc. č. XXXX o výmere XXXX m -trvalý trávnatý porast a par.č. XXXX -záhrada o
výmere XXX.

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. M. K. vyplynulo, že odporkyňa je výlučným
vlastníkom parc. č. XXXX o výmere XXX m -orná pôda, ktorý nadobudla v dedičskom konaní.

Z kópie katastrálnej mapy na parcelu č. XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že parcela
odporkyne č. XXXX je priľahlým pozemkom k jeho parcelám navrhovateľa č. XXXX a XXXX, s ktorými
má po celej svojej dĺžke spoločnú hranicu.

Z úradného záznamu napísaného na OÚ-Z. v M. K. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že tento bol vydaný
vo veci riešenia prístupovej cesty k rodinnému domu právneho predchodcu navrhovateľa - A. S., ktorý
stojí na parc. č. XXXX a XXXX. Predvolaný N. C. sa na jednanie nedostavil a dobrovoľne nesúhlasil s
odpredajom časti parcely č. XXXX o výmere XX mX ako prístupu k rodinnému domu A. S.. Na základe
uvedeného Rada Z. M. K. vyjadrila súhlas s vyvlastnením uvedenej časti parc. č. XXXX a zároveň pridelil

uvedenú časť parcely do užívania ako prístupovej cesty A. S..

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie cit. ustanovení zákona a ustálil, že žalobnému návrhu nemožno

vyhovieť. S poukazom na cit. zák. ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka základnou podmienkou
pre zriadenie práva cesty je, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka ku stavbe sa nedá zaistiť iným spôsobom, napr. zmluvne. Vecné bremeno môže byť zriadené k
už existujúcej ceste alebo môže byť zriadené na náklady navrhovateľa a jeho pričinením i k ceste novej.
Pričom nie je rozhodujúce, k akému účelu je stavba používaná. Pre rozsah zriaďovania tohto práva je

rozhodná hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania, avšak cestu možno

zriadiť len v takom rozsahu, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne
znížené.

Na základe vyššie uvedeného má súd jednoznačne za to, že v prejednávanej veci navrhovateľovi nikto
nebránil v prechode ku svojmu rodinnému domu, čiže mal nerušený prístup doposiaľ zabezpečený. Vo

svojej výpovedi navrhovateľ ako aj svedkyňa výslovne uviedli, že navrhovateľ bol s odporkyňou aj jej
právnymi predchodcami dohodnutý o užívaní ich pozemku k prechodu. Z uvedeného vyplýva, že súd
teda nemal právny dôvod žalobnému návrhu vyhovieť v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o žalobný petit navrhovateľa v zmysle cit. ust. § 135o ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd
poukazuje na Judikát Najvyššího soudu ČR sp.zn. 22Cdo 1090/2000 z ktorého vyplýva, že v § 135c

ods. 1 O.Z. je jasne uvedené, že rozhodnutie o odstránení stavby možno vydať len na návrh vlastníka
pozemku. To platí i o rozhodnutí podľa § 135c ods. 2 O. Z., ktorý na prvý odsek tohto ustanovenia
priamo nadväzuje. Z dikcie § 135 ods. 3 O.Z., ktorý sa už o návrhu vlastníka pozemku nezmieňuje,
ale možno odvodiť, že návrh na úpravu iného usporiadania pomerov vlastníka pozemku a vlastníka
neoprávnenej stavby, než aký je uvedený v § 135c ods. 1 a 2 O.Z., hlavne na zriadenie vecného

bremena, ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva ku stavbe, môže podať i vlastník stavby, a
to i samostatnou žalobou. Je tiež treba rešpektovať záujem vlastníka stavby na tom, aby jeho právne
postavenie bolo ustálené a mohol sa tak rozhodnúť o ďalšom postupe vo vzťahu ku stavbe (napr. o
potrebných rozsiahlejších opravách), ak je vlastník pozemku nečinný. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že
podmienky pre zriadenie vecného bremena nie sú naplnené, nakoľko na mieste by bol postup podľa

§ 135c ods. 1, 2 O.Z., návrh zamietne. Vlastník pozemku sa v tomto prípade môže naďalej domáhať
odstránenia stavby, prípadne prikázania stavby do svojho vlastníctva. Súd ďalej pri rozhodovaní v
merite veci vychádzal taktiež z Judikátu Najvyššího soudu ČR sp.zn. 33Odo 963/2005 (22Cdo 1627/99)
z ktorého vyplýva, že ak nebol preukázaný súhlas vlastníka pozemku so zriadením stavby na jeho
pozemku, ide o neoprávnenú stavbu. Súd môže na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu je

treba odstrániť. Ak nie je na mieste odstránenie stavby, prikáže ju súd do vlastníctva vlastníka pozemku,
ak s tým súhlasí, súčasne rozhodne o výške náhrady, ktorú je povinný vlastník pozemku zaplatiť
stavebníkovi, aby nedošlo na vstane vlastníka pozemok bezdôvodnému obohateniu. Pri riešení situácie,
ktorá nastala v dôsledku zriadenia neoprávnenej stavby, je treba brať do úvahy predovšetkým ochranu
práv vlastníka pozemku, do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté. Ak s tým súhlasí vlastník

pozemku, možno pri rozhodovaní podľa § 135c O.Z. pozemok zastavený neoprávnenou stavbou
prikázať za náhradu do vlastníctva stavebníka, a to i proti jeho vôli.Na základe vyššie uvedeného má súd za preukázané, že ani podľa § 135 ods. 3 O.Z. nemohlo byť
podanému žalobnému návrhu vyhovené, nakoľko v prejednávanej veci jednak odporkyňa nesúhlasila
s tým, aby bol jej pozemok prikázaný do vlastníctva navrhovateľa a naviac v danom prípade nešlo ani

o neoprávnenú stavbu, keď navrhovateľ ako sám uviedol, mal k predmetnej stavbe súhlas vlastníka
pozemku a túto drobnú stavbu ohlásil na príslušnom stavebnom úrade. Preto súdu nezostávalo iné ako
rozhodnúť tak, že žalobný návrh sa zamieta.

Plne úspešnej odporkyni vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Nakoľko
však odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia a náhradu trov konania odporkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci.