Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2012

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/118/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911010520
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2012:5911010520.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti obžalovanému

P. Š., pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.04.2012 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

P. Š., nar. XX.XX.XXXX T. S. J., trvale bytom S. J. Č.. XX, okres Ružomberok, slobodný, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1) dňa 13.07.2011 v čase okolo 18.30 hod. pod vplyvom alkoholu v spoločnom dvore pri vchodových
dverách rodinného domu v obci S. Y. - T. Y., I.. R. M. XXXX/XX, okres Ružomberok, chytil rukami K. T.
za ruky v oblasti ramien, následne ju zvalil na zem a vyhrážal sa jej slovami „aj tak ťa zabijem“, kedy
jej prišiel na pomoc jej druh A. U., ktorého P. Š. chytil rukami za krk a päsťou jedenkrát udrel do oblasti
pravého oka, v dôsledku čoho A. U. spadol na zem, kde ho P. Š. kopol a škrtil rukami, K. T. a jej synovi

R. T. sa podarilo odtiahnuť P. Š. od A. U. a utiekli do miesta ich trvalého bydliska a to rodinného domu
na ul. R. M. XXXX/XX, kam ich prenasledoval P. Š. a bez ich súhlasu vstúpil do chodby tohto rodinného
domu, kde chytil A. U. a roztrhol mu tričko, ktoré mal oblečené na sebe, pri tom P. Š. vyzývali, aby
odišiel, na čo nereagoval a následne sa K. T. podarilo vytlačiť P. Š. von z domu a uzamknúť vchodové
dvere, z uvedených vyhrážok a konania P. Š. mala K. T. strach, preto bola privolaná hliadka polície, P.
Š. spôsobil K. T., nar. XX.XX.XXXX, podliatiny na rukách G. A.X. U., nar. XX.XX.XXXX, podliatiny na
krku, tržnú ranu pod pravým okom a bolesti hrudníka, nevyžadujúce lekárske ošetrenia a obmedzenie
v obvyklom spôsobe života,

2) dňa 14.07.2011 v čase okolo 08.00 hod. pod vplyvom alkoholu na spoločnom dvore v obci S. Y.,
R. M. XXXX/XX, okres Ružomberok, sa K. T., nar. XX.XX.XXXX, vyhrážal slovami „za chvíľu pôjdeš
dole vodou a urobím to za nejakú chvíľu, tak ako som Ti to sľúbil“, ktoré vzhľadom na jeho vyhrážky z
predošlého dňa, že ju zabije, vyvolali u nej strach o život a zdravie, preto spolu s jej druhom A. U. a jej
synom R. T. vošli do rodinného domu č. XXXX/XX T. S. Y. Q. I.. R. M., ktorý je ich trvalým bydliskom,
kde sa uzamkli a bola privolaná hliadka polície,

t e d a

v bode 1)
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval,

v bode 2)
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,č í m s p á c h a l

v bodoch 1), 2)
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 1)

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 4 Trestného
zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)
mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Skutočnosti popísané v obžalobe sú poväčšine
prekrútené klamstvá, pretože on nikoho neškrtil (nebol na to čas), do chodby rodinného domu nevstúpil,
bol to on, ktorý bol napadnutý rodinou K. T. a bol nútený sa brániť. Vypovedal, že po príchode do obce S.
Y., Q. I. R. M. XXXX/XX, videl, že je otvorená bránička, ktorú zavrel. Neskôr, keď znovu videl, že bránička

je otvorená, tak ju pretočil na stranu poškodených a keďže je tam svah dohora, bránička vypadla z
pántov, preto ju len položil vedľa a už ju nezatváral. T. aj s ostatnými sedeli pred domom a so slovami:
„Ide bezdomovec, budú problémy“ a po výčitkách ako si dovolil vyvaliť bráničku, ho chytila za ruky a
tieto mu držala asi päť minút, pritom mu nadávala. T. nadávala aj pani J., ktorej vravela, že už mala
dávno zdochnúť a k tomu sa mal pridať aj T.. Č. ho vulgárne oslovil, do výmeny verbálnych útokov sa

zapojil aj U., ktorému povedal, aby bol ticho, lebo je na jeho pozemku, že mu „vysnuje“ črevá. Keď
obžalovaný vyzval U., aby mu to povedal ešte raz, T. dal nabok a vtedy U. zobral stoličku a touto mu
zaútočil na hlavu. On úder stoličkou odrazil ľavou rukou, bol ešte kopnutý do ľavého kolena, preto U.
chytil, spadli na zem a gúľali sa dolu dvorom. Ako sa dostal na vrch (nad U.), dostal od Č. päsťou do
pravého ucha, Č. ho stiahol dole z U. a vtedy tam prišla aj T., ktorá sa postavila pred neho a povedala už

bolo toho dosť, on na to odišiel do vnútra domu, kde býva. V ten deň on nemal vypité, naopak, poškodená
aj s ďalšími osobami mali požité alkoholické nápoje. Pokiaľ sa týka nasledujúceho dňa, po tom, ako
išiel vonku na WC na latrínu, Č. išiel dolu dvorom a on mu len povedal toľko, prečo na neho včera
zaútočil, na to vyšla T., ktorú Č. požiadal, aby zavolala políciu, avšak nikomu sa nevyhrážal a k žiadnemu
incidentu nedošlo. Podľa obžalovaného všetko začalo okamihom, kedy sa do obce prisťahovala T.,

ktorá si od pani J., ktorá bola matka jeho nebohej priateľky, pri ktorej on zostal naďalej bývať, začala
požičiavať peniaze a potraviny. Podľa obžalovaného vyšetrovateľ mal T. radiť, ako má vypovedať, aby ho
dostala do basy, pričom vyšetrovateľ X. je v príbuzenskom pomere s poškodenou. Obžalovaný poukázal
na rozhodnutie povereného príslušníka OO PZ Liptovská Teplá, ktoré sa týkalo podozrenia z prečinu
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť Č. proti nemu, kde toto konanie bolo

postúpené na priestupok. Tiež poukázal na ďalšie priestupkové konania, ktoré v minulosti proti nemu,
resp. poškodeným boli vedené.

Poškodená K. T. pred súdom uviedla, že v deň, kedy došlo k incidentu, ani ona ani jej druh U. nemali
požité alkoholické nápoje, bielili dom a dávali ho do poriadku. Š. po svojom príchode zhodil bráničku

z dôvodu, že táto bola zavretá do strany jeho dvora a keď sa ona ozvala, čo mu tá bránička urobila,
obžalovaný priskočil ku nej, zdrapil ju za ramená a odhodil ju na zem. Popri tom jej vulgárne nadával,
pričom takéhoto konania sa obžalovaný dopúšťa vždy, keď má požité alkoholické nápoje. Zo zeme jej
pomohol vstať U., ktorý ju zobral do vnútra domu, za nimi však vošiel Š., ktorý na U. roztrhol tričko
pri tom, ako ho ťahal von na férovku so slovami: „poď na férovku, ty kokot“, pričom vonku ho ešte aj

škrtil. Jej priateľ, ktorý sa nikdy nebil, sa nebránil, vtedy tam prišiel aj jej syn, ktorý keď videl, čo sadeje, zavolal policajtov, jej syn vzhľadom na svoje pomery sa do ničoho nezapájal. Kým prišli policajti,
obžalovaný ušiel do krčmy. Svedkyňa uviedla, že obžalovaného vyzývala, aby odišiel z jej pozemku
preč, v dôsledku útokov obžalovaného mala zranenia, a to modriny na rukách, o čom bola vyhotovená

aj fotodokumentácia, jej priateľ mal monokel a narazený hrudník z toho dôvodu, ako ho obžalovaný, keď
ležal na zemi, kopol. Svedkyňa vypovedala, že na ošetrení nebola, nakoľko mala doma lieky, ktorými
si udreté miesta potierala. Pri podaní trestného oznámenia na OO PZ Liptovská Teplá sa podrobili aj s
priateľom dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Jej brat, Ľ. Č., sa do incidentu nezapájal, len keď
videl, čo sa robí, zostal stáť, pričom na druhý deň, keď prechádzal po dvore, tak sa mu mal obžalovaný

vyhrážať, tiež ho mal obžalovaný fyzicky napadnúť, nakoľko po tom, ako vyšla zo dverí videla, ako Š.
drží na zemi Č. a následne ho mal prehodiť do záhrady. Následne s Č. vošla do domu, kde sa zamkli
a počkali na políciu. Svedkyňa tiež uviedla, že z obžalovaného má strach, „tuho sa ho bojí“, nechce ho
dostať do basy, len chce mať od neho pokoj.

PoškodenýA.U.nasúdeuviedol,žeakoobžalovanývošielzanimidochodby,družkahovysotila,zamkla

pred ním a zavolali políciu. Na ošetrení v dôsledku zranení, ktoré utrpel (ktoré sú aj zdokumentované vo
fotodokumentácii), nebol, nakoľko je živnostník a nemôže si dovoliť ísť na maródku. Keď prišli policajti,
podrobil sa dychovej skúške, alkoholické nápoje požité nemal, poprel, že by na obžalovaného zaútočil
stoličkou a kopol ho do kolena. Naopak, bol to obžalovaný, ktorý mal oba dni vypité, pri tom, ako ho
obžalovaný napadol, mu roztrhal tričko. Vypovedal, že bol vo vnútri domu, kde maľoval izby a vonku

vyšiel na krik družky K., ktorá kričala o pomoc, pričom videl, ako obžalovaný oboma rukami chytil družku
za ramená a odhodil ju na zem, pričom jej nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Po tom, ako obžalovaného
oslovil, tento reagoval tým spôsobom, že priskočil ku nemu, oboma rukami ho chytil za krk a dal mu úder
päsťou pod pravé oko, v dôsledku čoho spadol na zem a vtedy ho Š. kopol do hrudníka a takisto ho na
zemi škrtil. Spolu s družkou a jej synom R. išli všetci do domu družky, kde ich Š.S. prenasledoval až

do chodby, k čomu mu však ani on a ani jeho družka nedávali súhlas a tu v chodbičke mu obžalovaný
chytením za staré pracovné tričko toto roztrhal. Družke sa podarilo obžalovaného vytlačiť von z domu,
na čo sa zamkli, pričom syn poškodenej R. zavolal políciu. Aj svedok uviedol, že má obavy zo správania
obžalovaného, nakoľko on pracuje a v tom čase je jeho družka aj so synom sama doma. Na druhý deň
videl, ako Š. slovne zaútočil na Č. a zasotil ho do záhradky. Aj v tento deň Š. jeho družke nadával a

vyhrážal sa jej, že „pôjde dolu vodou, a že splní to, čo jej povedal“, tým podľa svedka mal na mysli
vyhrážky z predošlého dňa. Aj v ten deň bola privolaná hliadka polície.

R. T. pred súdom uviedol, že sa bol bicyklovať, pričom pri jeho návrate už bola bitka na dvore. U. ležal na
zemi a vtedy ho obžalovaný kopol do hrude, spolu s mamou sa snažili obžalovaného odtiahnuť od U.,

ale to sa nedalo, on preto išiel dnu a odtiaľ zavolal políciu. Počul, ako mama vykrikovala o pomoc, lebo
obžalovaný ju napádal a vyhrážal sa jej zabitím, pričom toto sa odohralo pred domom pri vchodových
dverách. Vypovedal, že na druhý deň, po tom, ako sa Č. vracal z kŕmenia sliepok, ho Š. odhodil do
záhradky. V prípravnom konaní tiež uviedol, že Š. vstúpil do chodby domu jeho mamy a tu mal U.
roztrhnúť tričko. Z obžalovaného má strach, keď chce ísť von vešať prádlo, chodia von najmenej dvaja.

Svedkyňa G. J. pred súdom uviedla, že obžalovaný prišiel do miesta bydliska po šiestej večer, keď
videl, že je otvorená bránička, túto zavrel, vošiel dnu vybaliť si veci. Následne obžalovaný vyšiel vonku,
chcel ísť na WC, bránička bola opäť otvorená do ich spoločného dvora, preto ju sňal so slovami: keď
je otvorená, nech zostane otvorená. Ešte pred tým mu T. povedala: „už ide bezdomovec,“ neskôr mu

vyčítala, prečo jej zhodil bráničku a keďže mala vypité, vyskočila do obžalovaného a chytila ho za ruky.
Obžalovaný sa mal ohradiť proti držaniu, na to vyskočil U. so slovami: „Pusť ju, lebo pôjdem ku tebe a
všetky črevá ti vysnujem,“ zobral stoličku a touto stoličkou udrel po hlave obžalovaného. T. Š. pustila
a on s U. sa začali biť, pričom jej T.Á. povedala, že už mala dávno zdochnúť. Tiež vypovedala, že
obžalovaného napadol aj Č., ktorý zobral stoličku a udrel ňou obžalovaného po chrbte, takisto ho mal

udrieť päsťou po hlave. Po tom, ako sa dobili, obžalovaný vošiel dnu, vzal si cigaretu a odišiel preč, ona
sedela na prahu dvora a čakala, či príde polícia, ktorí aj prišli, ale jej sa nič nepýtali. Podľa svedkyne
poškodená a jej rodina sa báli ísť na ošetrenie, nakoľko mali vypité a báli sa, že im dajú fúkať. Podľa
svedkyne obžalovaný po smrti jej dcéry, s ktorou žil ako druh a družka, zostal bývať u nej, pomáha jej,
je jej na dobrej pomoci. Podľa jej tvrdenia obžalovaný nemal požité alkoholické nápoje.

Ľ. Č. potvrdil, že jemu aj jeho sestre (T.) sa obžalovaný vyhrážal, on sa do incidentu zapojil až vtedy,
keď videl, ako obžalovaný bil jeho švagra (U.), a preto on pomáhal dať ho dolu zo švagra. Vtedy
obžalovaný vulgárne nadával a vyhrážal sa im, že pôjdu dolu vodou. Svedok potvrdil, že obžalovanéhoudrel stoličkou, a to z toho dôvodu, že ho nemohol stiahnuť z U., poprel, že by ho udrel päsťou, naopak,
to jeho obžalovaný udrel päsťou a vybil mu tri zuby a toto sa stalo nasledujúci deň. To bol aj dôvod, pre
ktorý ho obžalovaný napadol, pričom kým stihli zavolať policajtov, už odišiel do krčmy. Bol to obžalovaný,

ktorý v ten deň večer po svojom príchode vyprovokoval celý incident, nadával im do cigánov a ako prvý
obžalovanýnapadolU..Potvrdil,žeobžalovanývstúpilajdodomuT.,pričomeštemaljehosestruzasotiť.

Svedok J. U., na výsluchu ktorého trval obžalovaný, pred súdom potvrdil, že medzi obžalovaným a U.
došlo k bitke, pričom on v čase začatia incidentu bol dnu. Bola s ním aj jeho mama, ale keďže dnu sa

nefajčí, táto odišla von a potom už len na neho zakričala, aby im išiel pomôcť, keď videl, ako Š. ležal
na U., chcel ich roztrhnúť, ale sa mu to nepodarilo. Po incidente obžalovaný utiekol dolu dedinou, A.
bol padnutý na zemi. Hoci má zdravotné problémy, v tom čase bol schopný vyjsť vonku, od mamy sa
dozvedel, že ju bolí rebro v dôsledku útoku obžalovaným a tiež mala lakeť oškuľaný o stenu. Svedok
vypovedal, že s obžalovaným má dobrý vzťah, jemu on neublížil, jeho mama sa však obžalovaného
obáva a strach z neho má aj brat R.. Pokiaľ sa týka nadávok zo strany obžalovaného, uviedol, že tieto

nepočul, na U. videl, že mal monokel pod okom. Mama v deň incidentu určite nemala vypité, U. opitý
nebol, lebo len v tom čase prišiel domov z práce. Po incidente zostali na zemi aj vlasy v takom množstve,
že ich bolo možné pohrabať hrabličkami. Obžalovaný vstúpil do domu matky z toho dôvodu, že chcel U.
vytiahnuťvon.Takistovypovedal,ževidel,akoŠ.udrelČ.,ktorýchcelpomôcťU..AjsvedokU.uviedol,že
ako prvý vyprovokoval incident obžalovaný, ktorý sňal bráničku, hodil ju do hnojiska, pričom sa vyhrážal

tam prítomným zabitím z dôvodu, že bránička sa nebude otvárať na jeho stranu, ale na stranu opačnú.

Okrem výsluchu svedkov súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných
dôkazov, a to najmä správy ošetrujúceho lekára, ktorý popísal možné zranenia, ktoré utrpeli K. T. a A.
U., avšak s tou výhradou, že obaja poškodení po utrpenom zranení nevyhľadali lekárske ošetrenie. O

rozsahu zranení oboch menovaných svedčí fotodokumentácia vyhotovená dňa 14.07.2011 v prípade
zranení K. T. a A. U., ako aj dodatočná fotodokumentácia vyhotovená dňa 16.08.2011, týkajúca sa
poškodeného A. U.. Z týchto fotografií je zrejmý rozsah zranení, pričom aj pri laickom pohľade je vidno,
že ide o zranenia čerstvého charakteru, kde najmä u U. sú viditeľné zranenia pod oboma očnicovými
oblúkmi ako aj škrabanec na krku, u T. sú viditeľné známky hematómov na horných končatinách.

Z oznámenia riaditeľa OO PZ Liptovská Teplá zo dňa 29.11.2011 vyplynulo, že pri prijímaní trestných
oznámení v dňoch 13.07. a 14.07.2011 na OO PZ v Ružomberku, ako aj v Liptovskej Teplej, nevyplýva,
žebysaK.T.aA.U.Ý.podrobiliorientačnejdychovejskúške.Vevidenčnejknihe,ktorápatríkukaždému
meraciemu prístroju, záznam o vykonaní dychových skúšok chýba, v každom prípade prijímatelia

predmetných trestných oznámení nepotvrdili, že by vyvstalo podozrenie, že oznamovatelia trestnej
činnosti sú pod vplyvom alkoholických nápojov, a preto ani nepovažovali za potrebné ich dychovej
skúške podrobiť.

Obžalovaný v rámci svojej obrany poukázal na viaceré konania, ktoré prebiehali ako priestupkové

konania, kde týmto spôsobom preukazoval svoju obranu. Z rozhodnutia Obvodného úradu Ružomberok,
odbor všeobecnej vnútornej správy, č. P285/2011-2MH zo dňa 17.11.2011 a zo spisového materiálu
vyplynulo, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
priestupkového zákona, vedené proti P. Š., bolo zastavené, nakoľko sa nepodarilo preukázať spáchanie
skutku, ktorého sa mal P. Š. dopustiť dňa 14.07.2011 konaním spočívajúcim vo vulgárnych nadávkach Ľ.

Č..ZospisovéhomateriáluObvodnéhoúraduRužomberokazrozhodnutiaopriestupkuč.P225/2010zo
dňa 14.10.2010 vyplynulo, že P. Š. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.
d) Zákona o priestupkoch za skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 18.07.2010, keď pri predchádzajúcej
hádke o spoločný dvor mal nadávať K. T. vulgárnymi výrazmi a vyhrážať sa jej, že sa nedožije do rána.
Za toto konanie mu bola uložená pokuta vo výške 16 Eur. V spise sa nachádza aj ďalšie rozhodnutie,

avšak ešte z roku 2005, ktoré sa však netýka obžalovaného ani poškodenej. Z rozhodnutia OO PZ
Liptovská Teplá ČVS: ORP-142/LT-RK-2011 zo dňa 28.03.2011 vyplynulo, že oznámenie P. Š. podané
na Ľ. Č. pre prečin podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, bolo odovzdané na prejednanie ako priestupok
Obvodnému úradu Ružomberok.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán, postupujúc tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodnépochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, objasňujúc okolnosti svedčiace tak v
prospechobžalovanéhoakoajokolnostisvedčiacevjehoneprospech,dospelkzáveru,žeobžalovanýP.
Š. svojím konaním zo dňa 13.07.2011 naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona ako aj prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona a v bode 2 takisto prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona, keď podľa názoru súdu bolo dostatočným spôsobom preukázané, že inému sa vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a zároveň neoprávnene vnikol do obydlia iného
a neoprávnene tam zotrval.

Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, keď uviedol, že bol to on, kto bol najskôr verbálne
a následne aj fyzicky napadnutý K.E. T. a jej druhom A. U., do ktorej bitky sa následne zapojili aj
ďalší príbuzní K. T.. Tvrdil, že poškodení boli pod vplyvom alkoholických nápojov. Z jeho výpovede
však vyplynulo, že fyzický kontakt s poškodenými nepoprel. V jeho prospech vyznela výpoveď G.
J., ktorú výpoveď však vzhľadom na pomer svedkyne k obžalovanému (svedkyňa sama uviedla, že

obžalovaný ju volá mamou a namiesto dcéry jej pomáha) hodnotil ako tendenčnú so zrejmou snahou
napomôcť obžalovanému. Oproti výpovedi obžalovaného a svedkyne J. stoja výpovede K. T., A.
U., R. T., Ľ. Č. a J. U.. Všetci menovaní svedkovia v základných rysoch zhodne popísali konanie
obžalovaného od jeho príchodu do spoločného dvora rodinného domu v obci S. Y., Č. T. Y. Q. I. R.
M. XXXX/XX, priebeh samotného incidentu ako aj odchod obžalovaného dňa 13.07.2011 ešte pred

príchodom hliadky a zároveň aj konanie obžalovaného nasledujúci deň 14.07.2011 okolo ôsmej hodiny.
Z výpovedí vyššie menovaných svedkov súd mohol ustáliť priebeh skutkového deja pokračovacieho
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ako aj prečinu porušovania
domovej slobody podľa §194 ods. 1 Trestného zákona. O existencii vyhrážok zabitím na adresu najmä
K. T. svedčia výpovede všetkých svedkov, ktorým svedeckým výpovediam súd nemal dôvod neveriť

tým skôr, že aj v ich výpovediach v konaní pred súdom bola jasne zreteľná prítomnosť strachu a obavy
K.E. T. a najmä jej syna R. T. pred obžalovaným. O fyzickom násilí obžalovaného voči poškodeným
takisto svedčia výpovede a najmä fotodokumentácia vyhotovená bezprostredne po spáchaní trestného
činu, z ktorej vyplynul rozsah zranení ako aj skutočnosť, že išlo o čerstvé poranenia. O tom, že
medzi obžalovaným a poškodenými vzájomná animozita pretrváva dlhší čas, svedčia priestupkové

spisy Obvodného úradu Ružomberok, odbor všeobecnej vnútornej správy. Vzhľadom na postavenie
obžalovaného a poškodených súd skúmal, či v súdenej veci existujú ďalšie priame alebo nepriame
dôkazy, ktoré by potvrdzovali či už verziu obžalovaného alebo verziu poškodených.

Zo spisového materiálu a z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 8T/3/2011-155 zo dňa 25.05.2011 vyplynulo,

že obžalovaný P. Š. bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania a prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 360 ods. 1 a § 194 ods. 1 Trestného zákona pre skutok zo dňa 13.08.2010,
ktorého sa dopustil prakticky rovnako ako v súdenej trestnej veci. Aj Krajský súd v Žiline uznesením zo
dňa 29.09.2011 č. k. 3To/77/2011-164 postup prvostupňového súdu odobril a odvolanie obžalovaného
P. Š. zamietol. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/10/2005 a z trestného rozkazu zo dňa 23.05.2005

vyplynulo, že týmto trestným rozkazom bol P. Š. odsúdený pre trestný čin porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Trestného zákona v tom čase platného a bol mu uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky, trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu troch rokov ako aj ochranné ústavné protialkoholické
liečenie. Práve vyššie citované rozhodnutia ako aj výpis z registra priestupkov viedli súd k záveru,

že vina obžalovaného na žalovaných trestných činoch bola nepochybne preukázaná. Obžalovaný sa
opätovne dopustil násilného trestného činu voči rovnakým osobám, prakticky rovnakým spôsobom
(modus operandi). Práve tieto nepriame dôkazy viedli súd k záveru, že výpovede poškodených sú
vierohodné,nebolispochybnenéamajúreálnyzákladvprežitýchudalostiach.Nebolopreukázané,žeby
K. T. a A.Š. U. boli pod vplyvom alkoholických nápojov, keď o tejto skutočnosti svedčí vyjadrenie riaditeľa

OO PZ Liptovská Teplá a to v tom smere, že hoci poškodení tvrdili, že sa podrobili dychovej skúške,
záznam o jej vykonaní neexistuje, na druhej strane však vypočúvajúci nezistil, že by oznamovatelia
trestnej činnosti boli pod vplyvom alkoholu. Nie bez významu v tomto smere sa javí skutočnosť, že
obžalovaný (ktorý páchanie trestnej činnosti popieral, popieral tiež požitie alkoholu) nepočkal na príchod
hliadky polície, v prítomnosti ktorej by sa mohol podrobiť dychovej skúške na alkohol, naopak, z miesta

činu odišiel (podľa vyjadrenia svedkov do miestneho pohostinstva).Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Obžalovaný je čiastočný invalidný dôchodca, v mieste trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. V
registri priestupkov má jeden záznam, podľa tohto záznamu konanie doposiaľ skončené nebolo. V
registri trestov má deväť záznamov, naposledy bol odsúdený dňa 25.05.2011. Poľahčujúce okolnosti
u obžalovaného súdom zistené neboli, ako na priťažujúcu okolnosť súd prihliadol na skutočnosť, že

spáchal viacero trestných činov.

Na základe vyššie uvedených skutočností, majúc na zreteli ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného zákona
a § 31 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť
trestom odňatia slobody a to trestom úhrnným v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, pri existencii
jednej priťažujúcej okolnosti. Je síce pravda, že obžalovaný spáchal skutok po vyhlásení rozsudku

tunajšieho súdu sp. zn. 8T/3/2011, avšak skôr, ako tento rozsudok vydaním uznesenia Krajského súdu
v Žiline nadobudol právoplatnosť, a teda nemožno hovoriť o tom, že by skutok spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že účel trestu u
obžalovaného, aj s prihliadnutím na stanovisko poškodených, bude splnený bez jeho výkonu, preto mu
výkon trestu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Súd je toho názoru, že

takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a zákonný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do
15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech

(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.