Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Hedviga Pikalíková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 4C/37/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508200037
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3508200037.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci

navrhovateľky K. H.V., R.. XX.XX.XXXX, D. T. XX, D., zastúpená Centrom právnej pomoci, kancelária
Bratislava, so sídlom Nám. Slobody 12, P.O. BOX 18, Bratislava 15, IČO 307 98 841, proti odporkyni D.
Š., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXX/XX, K. R. C., zastúpená JUDr. Evou Jančinovou, advokátkou so sídlom
Piešťanská 6, Nové Mesto nad Váhom, v konaní o zaplatenie 6.811,06 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 181,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne od 10.1.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e ta .

III. Odporkyni sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka po zmene návrhu žiadala súd, aby uložil odporkyni povinnosť zaplatiť jej sumu

6.811,06 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od podania návrhu, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. V dôvodoch návrhu uviedla, že odporkyňa dňa 4.2.2006 napadla
navrhovateľku v byte nachádzajúcom sa na ulici O.. I. Č.. X v R. K. R. C., v dôsledku čoho bola
navrhovateľka nútená vyhľadať lekársku pomoc priamo v Novom Meste nad Váhom. Následne,
z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, bola navrhovateľka uznaná práceneschopnou v čase od
6.2.2006 do 17.2.2006, pričom lekárka konštatovala, že stanovená diagnóza mohla byť spôsobená
konaním, ktoré uviedla navrhovateľka. Poukázala na to, že Obvodný úrad v Novom Meste nad Váhom,

odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 9.6.2006 uznal odporkyňu vinnou zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila hrubým správaním a drobným ublížením
na zdraví v uvedený deň. Dňa 30.10.2007 bol ošetrujúcou lekárkou navrhovateľky MUDr. Helenou
Okoličányovou vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, v
ktorom lekárka ohodnotila bolestné za spôsobené poškodenie zdravia vo výške 15-tich bodov. Okrem
nároku na náhradu bolestného žiadala navrhovateľka, aby jej odporkyňa uhradila škodu, ktorú spôsobila
preukázateľným, úmyselným konaním, ktorá spočívala v strate zárobku za obdobie od 4.2.2006 do

9.6.2007 v celkovej výške 4.482,52 Eur. Tiež si uplatnila náhradu škody, ktorá jej vznikla vo forme úhrad
na cestovné v rámci priestupkového konania, za cestu dňa 4.4.2006 a 25.5.2006, pričom jedna cesta
stála 146,-Sk. Spolu za obe cesty z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom a späť si uplatnila náhradu
vo výške 584,-Sk, t.j. 19,39 Eur.Zvyšnú časť úhrady požadovanej navrhovateľkou vo výške 2.129,83 Eur požadovala navrhovateľky
z titulu vzniku nemajetkovej ujmy, ktorá nastala v osobnej sfére navrhovateľky, nakoľko v prípade
navrhovateľky táto satisfakcia predstavuje spravodlivé zmiernenie protiprávneho konania odporkyne.

V tomto prípade nastali na strane navrhovateľky také následky, že len konštatovanie porušenie
práva nestačí. Uvedenú sumu žiadala titulom finančného zadosťučinenia za protiprávne, nemorálne a
spoločensky neprípustné konanie odporkyne.

Odporkyňa neuznala nárok uplatnený v návrhu s tým, že tvrdenia navrhovateľky nezodpovedajú
existujúcemu skutkovému a právnemu stavu. Poprela protiprávne konanie, ktoré bolo predmetom

priestupkového konania, pričom napriek tejto skutočnosti sa domnievala, že zaplatením peňažnej
pokuty, ktorá povinnosť je vyplývala z priestupkového rozhodnutia, sa medzi účastníkmi ukončia
neustále spory, osočovanie a vzájomné urážanie. Namietala správnosť lekárskej správy ako aj
lekárskeho posudku vystaveného MUDr. Okoličányovou s tým, že nie je ochotná náhradu bolestného
navrhovateľke uhradiť. Poukázala na to, že navrhovateľka nepreukázala príčinnú súvislosť medzi
konaním odporkyne a vznikom škody, ani existenciu nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym konaním a nemajetkovou ujmou. Uviedla, že bola síce uznaná vinnou z priestupku, ktorého
sa mala dopustiť hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 4.2.2006 o 12-tej hodine
navrhovateľke vulgárne nadávala a následne ju udrela po tvári, avšak tohto skutku sa nedopustila.

Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci z uvedeného dňa ošetrujúca lekárka konštatuje na
pravom líci, v oblasti dolnej čeluste, ľahko začervenané miesto (po facke) bez porušenia kože. Napriek

tomuto v lekárskej správe MUDr. Okoličányovej, zo dňa 16.2.2006, táto uvádza diagnózu, trauma hlavy
a bolesť krčnej chrbtice a zmliaždenie krčnej chrbtice. Ako možnú príčinu tohto stavu označila udretie
rukou a súrenie do steny. Protiprávnemu konaniu uvedenému v priestupkovom rozhodnutí nezodpovedá
ani uvedená diagnóza podľa lekárskeho posudku a to zmliaždenie hlavy a zmliaždenie krčnej chrbtice.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu poukázala najmä na tvrdenie navrhovateľky, ktoré vyznievajú ako

fabulácia príčin, označila ich ako rozporuplné a nevierohodné. Ujmu na zdraví, ktorej sa mala dopustiť
odporkyňa a ktorú navrhovateľka označila ako príčinu svojej neschopnosti nájsť si prácu, pričom bola
navrhovateľka dlhé roky pred incidentom nezamestnaná, považovala za nezmyselné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením lekárskej správy zo dňa 4.2.2006 v
LSPP Nové Mesto nad Váhom, lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia

zo dňa 30.10.2007, správami neurologickej ambulancie MUDr. Františka Gašparíka, potvrdením Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, pripojeným spisom Obvodného úradu Nové Mesto nad
Váhom A2006/00970, Pk 91,92/2006, cestovnými lístkami Železničnej spoločnosti Slovensko a.s.,
žiadosťou o prijatie do zamestnania zo dňa 12.1.2006, odpoveďou o prijatí do pracovného pomeru, s
čestným prehlásením A. I. a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Rozhodnutím Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom, odborom všeobecnej vnútornej správy značka
A2006/00970, Pk 91/2006, zo dňa 9.6.2006, bola odporkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila hrubým správaním a drobným ublížením na
zdraví tým, že dňa 4.2.2006 o 12-tej hodine v byte Č.. XX, na ulici O.. I. Č.. X v R. K. R. C. vulgárne
nadávala K. H., Helene Hrabovskej a C. J. a následne fyzicky napadla K. H. tak, že ju udrela rukou

po tvári. Za tento skutok jej správny orgán uložil pokutu vo výške 1.000,-Sk. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.07.2006.

Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.10.2007
ohodnotila lekárka MUDr. Helena Okoličnáyová následky úrazu zo dňa 4.2.2006 ako zmliaždenie hlavy
a zmliaždenie krčnej chrbtice s tým, že určila náhradu vo výške 15-tich bodov.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 3 tohto paragrafu sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú najmä porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinné súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Súd
zaviazal odporkyňu k úhrade náhrady škody z dôvodu, že naplnila svojim konaním všetky uvedené

podmienky. Existenciu jej protiprávneho konania potvrdilo právoplatné rozhodnutie obvodného úradu,
zrejmá je i príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. V priestupkovom
konaní bolo preukázané i zavinenie odporkyne.

Podľa § 135 ods.1 tretej vety je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin , priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich

spáchal.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd je v občianskoprávnom konaní viazaný odsudzujúcim
rozhodnutím vynesenom v priestupkovom konaní, takže odporkyňa je nositeľkou zodpovednosti za
škodu spôsobenou na zdraví navrhovateľky.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Navrhovateľka siuplatnilavtomtokonanílenbolestné, pričomtentonároksúdposúdilpodľaustanovení
zákona č.437/ 2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa
§ 5 ods. 2 tohto zákona, účinného v rozhodnom čase sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny

rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Priemerná mesačná mzda bola za rok 2005
vo výške 17.274,- Sk , 1 bod v hodnote 345,48 x 15 = 5.182,20 zaokrúhlene 5.190 Sk ( 172,27 Eur).

V konaní bola preukázaná škoda na zdraví navrhovateľky vo výške 172,27 Eur.

Za preukázaný považoval súd i nárok na náhradu cestovných výdavkov, ktoré mala navrhovateľka

spojené s účasťou na pojednávaní na Obvodnom úrade v Novom Meste nad Váhom dňa 4.4.2006.
Cestovné za jednu cestu z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom a späť predstavuje sumu 292
Sk,- (9,69 Eur). Cestovné za deň 25.5.2006 súd navrhovateľke nepriznal, nakoľko pojednávanie bolo
nariadené na deň 29.5.2006, takže navrhovateľka pricestovala do Nového Mesta nad Váhom aj za iným
účelom, než bola jej účasť na pojednávaní na obvodnom úrade.

Podľa § 517 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho
nesplníanivdodatočneprimeranejlehoteposkytnutejmuveriteľom,máveriteľprávoodzmluvyodstúpiť,
ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých
plnení. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., účinný v čase podania návrhu, dňa
10.01.2008.

Podľa § 3 tohto predpisu je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku uvedenému dňu

bola výška diskontnej sadzby vo výške 4,25 %, t. j. dvojnásobok činil 8,5 %. Na základe citovaných
ustanovení súd priznal navrhovateľke nárok na úroky z omeškania, avšak len vo výške 8,5 %.Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným zárobkom pred poškodením a nemocenským.

Navrhovateľka si uplatnila náhradu straty na zárobku za obdobie od 4.2.2006 do 9.6.2007 vo výške

4.482,52 Eur z dôvodu, že mala možnosť sa zamestnať u zamestnávateľa „Slámková Darina, Ovocie -
Zelenina, Jasovská 3/A“ s nástupným platom 8.500,-Sk. Nakoľko v čase nástupu zamestnania došlo k
poškodeniu zdravia navrhovateľky, ktoré jej znemožnilo nastúpiť na vyššie uvedené pracovné miesto,
došlo k vzniku škody vo forme straty príjmu zo zamestnania, ktorý bolo možné odôvodnene očakávať.
Svoje tvrdenie podložila žiadosťou o prijatie do pracovného pomeru zo dňa 12.1.2006, ktorej prijatie

„budúci zamestnávateľ“ potvrdil pečiatkou a podpisom „Slámková Darina“, a tiež oznámením „budúceho
zamestnávateľa Slámkovej Dariny“ o možnosti prijatia začiatkom februára 2006.

Súd uvedený nárok navrhovateľke nepriznal z dôvodu, že uvedené písomné dôkazy sú podľa jeho
názoru dodatočne vyfabrikované. Tento záver prijal po tom, ako z výpisu zo živnostenského registra
zistil, že A. I. začala podnikať až dňom 15.2.2006 pod menom A. J. a toto meno mala až do 22.11.2006.
Z uvedeného je zrejmé, že nemohla navrhovateľke v januári 2006 potvrdiť žiadosť o prijatie do

zamestnania ako aj odpísať tak, že uviedla meno I. A.. Nedôveryhodne vyznieva skutočnosť, že
v oznámení o prijatí do zamestnania nie je uvedený žiaden dátum, umiestnenie pečiatky a podpisu
nasvedčuje tomu, že tieto boli na papieri skôr ako samotný text. Ani „Čestné prehlásenie“ A. I., zo dňa
8.12.2011 súd nepresvedčilo o vierohodnosti uvedených dokladov, nakoľko toto neobsahuje vysvetlenie
týkajúce sa zmeny mena. Ani písmo na prijatí a čestnom prehlásení, ktoré obe mala vyhotoviť A. I.Á.,

nie je totožné.

K nároku navrhovateľky uplatnenému titulom nemajetkovej ujmy súd uvádza, že drobným ublížením
na zdraví, ktoré bolo spôsobené udretím rukou po tvári nedošlo na strane navrhovateľky k takému
zásahu do osobnostnej sféry, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že priznanie nemajetkovej ujmy je
opodstatnené. Konaním odporkyne nebola znížená dôstojnosť a vážnosť navrhovateľky v takej miere,

aby jej patrila náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto súd aj v tejto časti návrhu považoval nárok
za nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti . Odporkyňa bola neúspešná len v 2,76 % z uplatneného nároku, čo je pomerne nepatrná

časť, takže jej súd priznal náhradu trov konania v plnej výške 100% podľa § 151ods.7 O.s.p. . Po
právoplatnosti rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Súd sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal i otázkou možného zníženia náhrady trov
s prihliadnutím na finančnú situáciu navrhovateľky, avšak vzhľadom na jej evidentne bezdôvodne
uplatnené nároky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd totiž nebral na zreteľ

len pomery navrhovateľky , ale aj pomery odporkyne, ktorej by sa rozhodnutie o nepriznaní resp. len
čiastočnom priznaní náhrady trov dotklo tak, že by musela uhradiť trovy právneho zastupovania svojej
právnej zástupkyni z vlastných finančných prostriedkov, čo súd nepovažoval za spravodlivé.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca,

§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.