Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. február 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/168/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210231682
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7210231682.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom v právnej veci žalobkyne: V.. V. K.,

bytom: K. Č.. XXX, F. M. Q. S., Č. T., narodená: X.X.XXXX, proti žalovanej: JUDr. Alena Zadáková,
advokátka, sídlo: Kováčska č. 32, Košice, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žaloba sa v plnom rozsahu zamieta.

Žalobkyňa nemá právo na nahradenie trov konania a žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou na ochranu osobnosti podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2010 sa žalobkyňa domáhala, aby
súd vydal nasledovný rozsudok: „Žalovaná ja povinná zaplatiť žalobkyni finančné odškodnenie vo výške
900.000,00 eur za hanobenie jej osobnosti. „A dokonce prý toto mé jednání a chování je opakovaně, a

dokonce už v čase před konáním tohto soudního řízení."

Svojužalobužalobkyňaodôvodnilatak,žežalovanáakoprávnazástupkyňaV..V.K.vosvojomvyjadrení
zo dňa 10.2.2010 v poslednom odseku svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne uviedla: „Skutočnosti
uvádzané žalobkyňou v odvolaní ako aj v samotnej žalobe sú len plné invektív, osobných urážok,
hraničiacich až s vulgarizmom, ktoré sú bežným vyjadrovacím štýlom žalobkyne, ale vôbec sa netýkajú
vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ale sa v ňom opakujú skutočnosti tvrdené žalobcom už v
konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a a vyhodnotil, navrhujem preto Krajskému súdu v
Košiciach, aby o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozsudku prvostupňového súdu rozhodol tak,

že tento ako vecne správny potvrdí." Podľa vyjadrenia žalobkyne takto žalovaná urobila zo žalobkyne
tyrana, pričom práve ona je sama týranou osobou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že klientka žalovanej MUDr.
V. K. sa o žalobkyni pred žalovanou určite nevyjadrila zle a to aj napriek tomu, že žalobkyňa jej napísala
ten ošklivý dopis. Žalobkyňa ďalej uviedla, že to ako sa o nej žalovaná vyjadrila je zločin a ona ako osoba
znalá práva by sa takto nemala správať.

Žalovaná sa k veci vyjadrila tak, že žalobu navrhla ako nedôvodnú v zamietnuť a o trovách konania
rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na ich nahradenie. Svoje stanovisko
odôvodnila námietkou nedostatku svojej pasívnej legitimácie, pretože v konaní vedenom na Okresnom

súde Košice II pod č.k. 22C 129/2008 konala iba ako zástupkyňa svojej klientky V.. V. K. a teda všetky
úkony, ktoré vo veci urobila boli v jej záujme a v jej mene. Žalovaná zároveň namietala, že podľa jej
názorunedošlokneoprávnenémuzásahudoprávžalobkynedanýchustanoveniami§11anasledujúcich
Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade išlo iba o vyjadrenie subjektívneho názoru jej klientkyvysloveného v rámci uplatňovania svojich procesných práv účastníka konania, ktoré bolo reakciou na
opakujúce sa invektívy zo strany žalobkyne.

Na pojednávaní dňa 10.2.2012 sa žalovaná k veci vyjadrila tak, že spor vznikol zrejme z dôvodu, že

v rámci výkonu svojej advokátskej činnosti zastupovala svoju klientku V.. V. K. v konaní na ochranu
osobnosti, ktoré začalo na návrh žalobkyne (rovnaká ako v tomto konaní), pričom žalobkyňa bola
neúspešná a a bola zaviazaná na nahradenie trov tohto konania vo výške asi 300,00 eur, ktoré sa
momentálne vymáhajú exekúciou. Ďalej uviedla, že žalobkyňu vôbec nevidela a nebola s ňou ani v
žiadnom kontakte, pretože žalobkyňa sa nezúčastnila žiadneho pojednávania a za žalovanú chodila na

pojednávania jej koncipientka.

Na Okresnom súde Košice II sa pod spisovou značkou 22C 129/2008 viedlo súdne konanie, kde sa
rovnaká žalobkyňa ako v tomto konaní v rámci konania na ochranu osobnosti dožadovala voči V.. V. K.
vydania rozsudku, ktorým by bola zaviazaná na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000.000,-
Sk. V.. V. K. počas tohto konania v rámci výkonu svojej advokátskej činnosti zastupovala žalovaná.
Predmetné konanie bolo skončené tak, že žaloba bola zamietnutá a žalobkyňa bola zaviazaná na

nahradenie trov konania V.. V. K.. V rámci odvolacieho konania sa žalovaná ako právna zástupkyňa
V.. V. K. svojim podaním zo dňa 10.2.2010 písomne vyjadrila k podanému odvolaniu, pričom posledný
odsek tohto podania znel nasledovne: „Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní ako aj v
samotnej žalobe sú len plné invektív, osobných urážok, hraničiacich až s vulgarizmom, ktoré sú bežným
vyjadrovacím štýlom žalobkyne, ale vôbec sa netýkajú vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ale sa

v ňom opakujú skutočnosti tvrdené žalobcom už v konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a a
vyhodnotil,navrhujempretoKrajskémusúduvKošiciach,abyoodvolanížalobcuprotivyššiecitovanému
prvostupňového súdu rozhodol tak, že tento ako vecne správny potvrdí." Tieto skutočnosti súd zistil
zo žalobného návrhu, z vyjadrenia žalovanej, z Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. značka 22C
129/2008 zo dňa 13.10.2009 a z vyjadrenia žalovanej zo dňa 10.2.20010 podanej vo vyššie uvedenom

konaní na Okresnom súde Košice II vedenom pod sp. značka 22C 129/2008.

Žalobkyňa sa nariadených pojednávaní nezúčastnila a na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku
predložila (okrem iných listinných dôkazov, ktoré nemajú žiadny právny význam k predmetu tohto sporu
- rôzne fotografie z obdobia 2. svetovej vojny, prípadne fotografie s rasovým podtextom) svoju pomerne
rozsiahlu korešpondenciu adresovanú viacerým osobám, ktorá mala značne difamujúci charakter.

Žalobkyňa svojimi listami adresovanými rôznym nižšie uvedeným osobám všetky tieto osoby hanlivo
označila a to nasledovnými urážkami: „Mafiánskej vrahu, mafiánskej zloději, svine gestápacká-
komunistická - fašistická, kurvo Stb-ácká, zrúdo nejohavnejší, psychopatickej šílenče, mafiánskej
teroristo All Quada a podobne." Takéto listy boli adresované: klientke žalovanej V.. V. K. (č.l. 40 súdneho
spisu), A. S. (č.l. 71 súdneho spisu), V.. Q. B. (č.l. 73 súdneho spisu), A. A. (č.l. 74 súdneho spisu),

V.. Z. D. (č.l. 75 súdneho spisu), V.. Z. T. (č.l. 76 súdneho spisu), Q. Q. (č.l. 77, 78 súdneho spisu), J.
W. (č.l. 79, 80 súdneho spisu), A. B. (č.l. 81 súdneho spisu), P. A. (č.l. 82 súdneho spisu), A. N. (č.l.
83 súdneho spisu), D. V. (č.l. 84 súdneho spisu), B. F. (č.l. 85 súdneho spisu) a ešte viacerým ďalším
osobám. Tieto skutočnosti súd zistil z listov žalobkyne (č.l. 40 až 95 súdneho spisu).

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy."

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka: „ (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho

vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3)
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo."Žalobkyňa sa voči žalovanej domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy z dôvodu, že podľa jej názoru
žalovaná neoprávnene zasiahla do jej osobnostných práv svojim písomným podaním zo dňa 10.2.2010,
respektíve jeho časťou v poslednom odseku podania. Konajúci súd z nižšie uvedených dôvodov

nepovažuje predmetné podanie žalovanej za jej neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že predmetné podanie žalovanej v zásade pravdivo popísalo
neadekvátne správanie sa žalobkyne spočívajúce v jej vulgárnej a difamujúcej korešpondencii a to nie
len voči klientke žalovanej V.. V. K., ale aj voči širšiemu okruhu tretích osôb. Tieto skutočnosti žalobkyňa

súdu sama preukázala predložením jej vyššie uvedenej korešpondencie. Predložené dôkazy naopak
preukazujú, že žalobkyňa zrejme sama neoprávnene zasiahla do osobnostných práv viacerých osôb
urážkou ich občianskej cti a dôstojnosti, čo je zjavne v rozpore s § 11 Občianskeho zákonníka.

Zároveň je tiež potrebné uviesť, že vyjadrenie vyššie uvedeného subjektívneho názoru žalovanej v
rámci občianskeho súdneho konania, ktorým uplatňovala práva svojej klientky, nemožno označiť za
neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Predmetné podanie žalovanej teda neporušilo

práva žalobkyne dané § 11 Občianskeho zákonníka, preto žalobkyni nemohlo vzniknúť právo na
nahradenie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „ Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal."

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť."

O trovách konania bolo namieste v prvom rade rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku a úspešnej žalovanej priznať právo na ich nahradenie v plnom rozsahu. Súd však s ohľadom
na rozhodnutie žalovanej nepožadovať od žalobkyne nahradenie trov konania (čo je dôvod hodný
osobitného zreteľa) o náhrade trov konania rozhodol podľa §150 Občianskeho súdneho poriadku,
t.j. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Neúspešná žalobkyňa nemá právo na nahradenie trov
konania.

V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie súd nevykonal z dôvodu,
že nebolo žiadnym z účastníkov navrhnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice II.

Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno
odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 )

O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.