Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17C/223/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220019
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1209220019.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.J.P. PETRUS s.r.o., Drobného 22,

Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova 2, Bratislava proti odporcom: 1.
M. R., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, R., 2. G. N., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, R., odporca v 2. rade zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Kristiánom Kürtym, Hollého 22, Šaľa o odporovateľnosť právneho
úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2009 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva
uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska, Bratislava a odporcami, registrovaná na

Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu pod č. H.-XXXX/XX zo
dňa 15.11.2006 predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, byt č. XXX-X na 2. poschodí bytového domu na
D. Z.. Č.. XX, súp. č. XXXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a k bytu prislúchajúcemu
podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX, zapísaný na LV č.
XXXX vedenom na katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, pre
k. ú. A. je voči navrhovateľovi právne neúčinná.

Svoj návrh dôvodil navrhovateľ tým, že odporcovia nadobudli na základe vyššie uvedenej zmluvy
predmetný byt a Správa katastra pre hlavane mesto SR Bratislava povolila vklad ich vlastníckeho

práva, každému v 1/2-ici dňa 15.11.2006. Navrhovateľ mal v rozhodnom čase voči SBD Trenčianska
splatnú pohľadávku vo výške 22.522,84 € s príslušenstvom, ktorá suma bola priznaná právoplatnými
rozsudkami Okresného súdu Bratislava II. Navrhovateľ mal za to, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
dlžníkom

navrhovateľaaodporcami,akoosobamivpostaveníspoločníkanavrhovateľa(členoviadružstva),jevoči
navrhovateľovi právne neúčinná, pokiaľ odporcovia nepreukážu, že nemohli ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť navrhovateľa ako svojho veriteľa. Podľa názoru navrhovateľa samotné
postavenie odporcov ako členov družstva vylučuje preukázanie nemožnosti poznať úmysel dlžníka

ukrátiť svojho veriteľa, nakoľko je povinnosťou odporov, spadajúcou pod pojem náležitej starostlivosti o
veci družstva, zaujímať sa a mať vedomosť o hospodárení družstva, o jeho pohľadávkach a záväzkoch.

Podľa navrhovateľa ukrátenie uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky spočíva v skutočnosti, že byt,
ktorý bol napadnutou kúpnou zmluvou prevedený do vlastníctva odporcov, bol vystavaný z členskýchvkladov odporcov do SBD Trenčianska, ktoré sa stali majetkom družstva a ktoré pri prevode bytu boli
započítané do kúpnej ceny, čím odporcovia získali z družstva majetok v hodnote prevádzaného bytu,
za ktorý však zaplatili iba zlomok ceny.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.08.2010 poukázali na
to, že ešte dňa 12.03.2003 uzavreli s SBD Trenčianska zmluvu o obstaraní bytu. Predmetom zmluvy
bol záväzok družstva obstarať pre člena výstavbu bytu spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k
nemu. V zmysle zmluvy o obstaraní bytu bolo družstvo okrem iného povinné najneskôr do 45 dní po
nadobudnutíprávoplatnostikolaudačnéhorozhodnutianabytovýdompodaťnávrhnazápisvlastníckeho

práva člena k bytu, pričom samotné nadobudnutie tohto vlastníckeho práva bolo bezplatné, čo je logické,
nakoľkocenazanadobudnutievlastníckehoprávaakoajsamotnejstavbybytubolaodporcamiuhradená
v zmysle zmluvy o obstaraní bytu. Podľa odporcov označenie ceny za obstaranie bytu ako "ďalší
členský vklad" nemá v kontexte celej zmluvy svoje právne opodstatnenie. Z uvedeného vyplýva, že
tvrdenie navrhovateľa, že následnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu
došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky je právne nepodložené, nakoľko tento právny úkon

bol už len následkom zmluvy o obstaraní bytu. Z uvedenej zmluvy o obstaraní stavby bytu vyplýva aj
to, že ďalší členský vklad odporcu v úmysle tejto zmluvy sa de facto v konečnom dôsledku mal stať
majetkom družstva len v tom rozsahu, v akom možno hovoriť o zisku družstva z uzavretia a splnenia
záväzkov z tejto zmluvy. Samotný odporcovia v čase prevodu vlastníckeho práva napadnutou zmluvou
o prevode vlastníckeho práva nemohli mať ani vedomosť o navrhovateľovej pohľadávke, nakoľko

táto ani nebola evidovaná v účtovníctve SBD Trenčianska, ktorého kontrolu vykonali prostredníctvom
splnomocnených zástupcov členskej schôdze, ktorá vykonávala v SBD Trenčianska funkciu kontrolnej
komisie. Odporcovia tiež nesúhlasili s názorom navrhovateľa, že člena družstva možno považovať za
spoločníka právnickej osoby, poukazujúc na ustanovenia Obchodného zákonníka. Odporcovia teda ani
pri náležitej starostlivosti nemohli vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pretože úmysel, ako

to vyplýva zo zmluvy o obstaraní bytu, nemohol byť vôbec daný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, právneho zástupcu navrhovateľa,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako sprostredkovateľ uzavrel s odporcom v 1. rade dňa 12.03.2003 zmluvu o obstaraní
bytu, podľa ktorej sa SBD Trenčianska zaviazalo obstarať pre odporcu v 1. rade ako člena družstva,

výstavbu bytu č. 210 spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku na základe zmluvy o
výstavbe bytu uzatvorenej členmi družstva -

budúcimi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Podľa článku I bod 6. v spojení s čl. IV . bod 2
písm. b) uvedenej zmluvy sa odporca zaviazal byt prevziať a uhradiť družstvu cenu bytu (ďalší členský

vklad). Podľa článku V. Zmluvy bola cena bytu (v ktorej je zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške
42.887,- Sk) určená dohodou zmluvných strán vo výške 1.503.626,- Sk.

Dodatkom č. 1 k zmluve o obstaraní bytu, uzavretým dňa 19.04.2005 sa odporcovia v 1. a 2. rade
zaviazalibezzbytočnéhoodkladupouzatvorenídodatku,najneskôrvšaktak,abynimi hradenépeňažné

prostriedky podľa tohto dodatku boli dňa 30.04.2005 pripísané na dohodnuté miesto plnenia, uhradiť
družstvuskutočnevynaloženénákladyspojenésvýstavboubytunazákladevystavenejkonečnejfaktúry
(ďalší členský vklad) vo výške 158.410,- Sk. Dôvodom bol záväzok družstva zo zmluvy o úvere zo
dňa 06.07.2004 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2004 voči spoločnosti K. E..A..O.., zabezpečený
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k bytovému domu.

Zmluvou o prevode vlastníckeho práva, uzatvorenou medzi SBD Trenčianska a odporcami dňa
05.07.2005 došlo k prevodu vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. XXX/X na 2. nadzemnom
podlažní rozostavanéhobytovéhodomu-PolyfunkčnýobytnýdomD.,postavenýnapozemkochparc.č.
XXXX/XXX,parc.č.XXXX/XXX,vrátanespoluvlastníckehopodielunaspoločnýchčastiachaspoločných
zariadeniach rozostavaného bytového domu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX. Podľa článku VI. Bod 2uvedenej zmluvy, predávajúci podpisom zmluvy potvrdzuje, že nadobúdatelia (odporcovia) mu pred
uzatvorením tejto zmluvy, cenu predmetu prevodu podľa odseku 1 tohto článku zmluvy - 1 812 183,- Sk-
uhradili v plnej výške a zároveň prehlasuje, že nemá voči nadobúdateľom ďalšie nároky akéhokoľvek

charakteru alebo pohľadávky z tejto zmluvy, ani zo zmluvy o obstaraní bytu.

Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktorého prevod bol predmetom vyššie uvedenej
zmluvy, bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa XX.XX.XXXX
pod č. H.-XXXX/XXXX.

Z obsahu právoplatných a vykonateľných rozsudkov Okresného súdu Bratislava II, vedených pod
spisovými značkami 26Cb 100/04, 22Cb/10/04, 25Cb/82/04, 22Cb/85/04, 22Cb/84/04, 26Cb/29/04.

25Cb/29/04, 23Cb/10/04, 26Cb/10/04, má súd preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky
navrhovateľa vo výške 22.522,84 € voči SBD Trenčianska.

V konaní bolo sporné, či zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou medzi odporcami v 1. a 2. rade
na strane nadobúdateľov a SBD Trenčianska na strane prevádzajúceho, došlo k ukráteniu uspokojenia
navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky.

Navrhovateľ v konaní dôrazne oddeľuje zmluvu o obstaraní bytu a zmluvu o prevode vlastníckeho práva
má za to, že ním napadnutá zmluva o prevode vlastníckeho práva, bola dohodnutá ako bezodplatný
právny úkon, ktorým bol prevedený majetok družstva do vlastníctva odporcov, a na ktorý nemá vplyv
poskytnutie akejkoľvek protihodnoty odporcami na základe zmluvy o obstaraní bytu. Odporovaným
právnym úkonom preto podľa navrhovateľa došlo k takému zmenšeniu majetku dlžníka, ktorým mu bolo

znemožnené uspokojenie jeho vymáhateľných pohľadávok. Navrhovateľ poukazuje aj na to, že SBD
Trenčianska malo nesplnený dlh aj voči iným veriteľom.

Odporcovia sa v konaní bránia tým, že právnym úkonom, ktorému navrhovateľ v tomto konaní odporuje,
vôbec nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nakoľko odporcovia riadne a včas zaplatili cenu, ktorá
zodpovedá platnej trhovej cene podobného bytu v čase odporovaného právneho úkonu, čo preukázali

predloženými dokladmi o úhrade splátok ceny bytu.

Účastníci konania mali rôzny názor ohľadne charakteru odporcami preukázateľne poskytnutých
finančných prostriedkov uhradených družstvu, teda či tieto predstavovali "ďalší členský vklad" alebo
ide o kúpnu cenu za byt. Podľa odporcov neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že cena bytu bola dojednaná
ako ďalší členský vklad, ktorý sa stal majetkom dlžníka. Ako vyplýva z koncepcie zmluvy o obstaraní

bytu, ako aj z úmyslu zmluvných strán, jednalo sa o účelovo určené finančné prostriedky, ktoré nemali
povahu ďalšieho členského vkladu, ale ceny bytu, ktorý chceli odporcovia nadobudnúť do vlastníctva.
Nebolo v záujme odporcov investovať finančné prostriedky do SBD Trenčianska.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

Obe zmluvy nedôsledne a zmätočne používajú pojem "cena bytu (ďalší členský vklad)". Práve preto je
namieste použitie výkladového pravidla stanoveného v § 35 ods. 2 Obč. zák. na základe ktorého súd
ustálil vôľou oboch strán uzatvárajúcich uvedené zmluvy bolo kontrahovať záväzok SBD Trenčianska,
obstarať pre člena družstva výstavbu bytu a tento následne previesť na člena družstva, ktorý z toho titulu

zaplatí SBD Trenčianska cenu bytu splatnú podľa zmluvy, v splátkach.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že v prípade SBD Trenčianska bol daný minimálne nepriamy úmysel
ukrátiť svojho veriteľa. Podľa navrhovateľa bolo povinnosťou všetkých členov kontrolovať činnosť a
hospodárenie družstva, a nie iba zvoliť kontrolnú komisiu. Z pohľadu navrhovateľa účasť na členskejschôdzi ani pokus o kontrolu finančného hospodárenia družstva, nepredstavuje riadnu a náležitú
starostlivosť zo strany odporcov, ktorou by sa mohli účinne brániť návrhu navrhovateľa.

Z obsahu protokolu o kontrole nakladania s členskými vkladmi a hospodárení SBD Trenčianska súd

zistil, že dňa 20.09.2006 začala komisia zvolená členskou schôdzou družstva, pozostávajúca z troch
členov: p. R., D.. L., D.. L., vykonávať kontrolu nakladania s členskými vkladmi a kontrolu hospodárenia
SBDTrenčianska.Vúčtovnýchdokladoch,ktorémaličlenoviadružstvakdispozícii(súvahaavýsledovka
za rok 2005, kniha záväzkov za rok 2005 a pohyby na účte od 01.01. do 31.12.2005), však navrhovateľ
ako veriteľ družstva v danom čase nevystupoval a vedomosť o ňom nemali.

Súd sa oboznámil s výpoveďou svedkov, ktorí boli vypočutí v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava II, sp. zn. 13C 224/2009 s totožným predmetom konania.

Z obsahu výpovede svedka B.. K.. N. L. súd zistil, že žaluje SBD Trenčianska v inom konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava II, ktoré nie je právoplatne skončené. Svedok tvrdil, že členovia
družstva boli na členských schôdzach družstva informovaní o všetkých záväzkoch družstva, a to aj
voči navrhovateľovi, avšak nevedel uviesť, prečo tieto skutočnosti nie sú zaprotokolované zápisniciach

z jednotlivých

schôdzí. Svedok sa nevedel vyjadriť, či finančné prostriedky poskytnuté členmi bytového družstva
predstavovali cenu za nadobudnuté byty alebo ďalšie členské vklady.

Svedok O. L. ako člen SBD Trenčianska a zároveň jeden z poverených členov komisie, vo svojej
výpovedi potvrdil, že z vykonanej kontroly v roku 2006 zistili, že družstvo je solventné, jeho peniaze,

majetok a pohľadávky prevyšujú jeho záväzky. Rozdiel medzi pohľadávkami a záväzkami družstva v tom
čase bol viac ako milión slovenských korún. O pohľadávke navrhovateľa voči družstvu nemal vedomosť,
tiež nevie o tom, že by navrhovateľ niekedy kontaktoval niektorého z členov družstva.

Predsedníčka SBD Trenčianska D.. Y. R. vo svojej výpovedi uviedla, že družstvo disponovalo v
rokoch 2004 až 2006 dostatkom finančných prostriedkov. Jednotlivých členov družstva o sporoch s

navrhovateľom neinformovali, nakoľko nepredpokladali, že by vzhľadom na okolnosti družstvo mohlo
spory prehrať. Svedkyňa na margo spolupráce s navrhovateľom uviedla, že na základe ústnej dohody
tento sprostredkovával záujemcov o kúpu bytov. D. M. a B.. K.. L. v spolupráci s konateľom navrhovateľa,
C.. C. boli zakladateľmi projektu výstavby bytového domu na D. Z., za účelom ktorého bolo družstvo aj
založené, a ktoré nevykonávalo žiadnu podnikateľskú činnosť. Zo strany svedkyne boli súdu predostreté

problémy a nespokojnosť vo vzťahu k spolupráci s navrhovateľom, ktorými sa však súd nezaoberal,
nakoľko to nebolo predmetom konania. Svedkyňa záverom dodala, že konateľ navrhovateľa C.. C.
sa zúčastňoval pracovných porád predstavenstva družstva a bol informovaný o finančných tokoch
SBD Trenčianska, dokonca v určitom období mal aj podpisové právo, vždy spolu s jedným členom
predstavenstva podpisovať bankové finančné transakcie. Tiež uviedla, že navrhovateľ mal vedomosť o

tom, že uvedené faktúry nie sú zavedené v účtovníctve. Svedkyňa nevedela potvrdiť ani vyvrátiť, či by
iný člen predstavenstva mohol informovať členov družstva o prebiehajúcich sporoch s navrhovateľom.
Dodala, že členov družstva neinformovali ani o spore medzi SBD Trenčianska a B.. K.. L.. Záverom
svedkyňa potvrdila, že v čase podpisovania kúpnych zmlúv, voči družstvu, okrem exekúcie z roku 2004,
neboli vedené žiadne iné exekúcie.

Svedkyne, G.. K. W. a G.. B. Š., svojimi výpoveďami zhodne potvrdili, že nemali vedomosť o pohľadávke
navrhovateľaaniB..K..L.,vočidružstvu.Dozvedelisatoažznavrhovateľompodanýchžalôb.Svedkyňa
Š. zároveň uviedla, že na jednej z členských schôdzí družstva B.. L., ktorý členov informoval o potrebe
doplatiť družstvu ešte 6 miliónov slovenských korún, na otázku jednej členky družstva uviedol, že ide
o skutočne posledné navýšenie.Zo znaleckého posudku B.. N. E., znalkyne z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo, č. 6/2010, vypracovaného na žiadosť vlastníkov bytov bytového domu na D. Z. Č.. XX
v R. bolo zistené, že kontrola vykonaná v roku 2006 bola vykonaná v potrebnom rozsahu a v súlade

so zákonom o účtovníctve s tým, že boli zaúčtované všetky doklady, ktoré boli známe v čase, keď sa
o nich účtovalo. Podľa predložených dokladov okrem v posudku uvedených faktúr sa v účtovníctve
nenachádzali žiadne záväzky spol. A.J.P. PETRUS, spol. s r.o. a družstvo malo ku dňu 30. 06. 2005 stav
finančných prostriedkov vo výške 150.405,44 € (4.531.114,24 Sk). Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzala z účtovných podkladov poskytnutých SBD Trenčianska, a ktorých zoznam je

súčasťou znaleckého posudku. Výsledky vykonaného auditu potvrdili v konaní naznačené pochybnosti
o vedení účtovníctva a hospodárení SBD Trenčianska a poukázali na mnohé chyby, nezrovnalosti a
porušovanie viacerých zákonov z

oblasti účtovníctva a daňovníctva. Predmetom vykonaného auditu bola kontrola účtovníctva družstva od
jeho vzniku (rok 2001) až do roku 2006.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že

dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,
sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 4 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) Členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) Osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) Právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť
aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d)Právnickouosobou,vktorejjeosobauvedenávpísmenácha)ab)štatutárnymorgánomalebočlenom

štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) Právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo
e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel

dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1, 2 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech.

Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ

môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

V súvislosti s právnou kvalifikáciou nároku uplatneného navrhovateľom opierajúcou sa o ustanovenie §
42a ods. 4 písm. a) OZ, splnomocnený zástupca odporcov poukázal na to, že nie je možné stotožňovať
člena družstva a spoločníka obchodnej spoločnosti, a teda odporovať právnemu úkonu medzi družstvom

ako dlžníkom a členom družstva. Navyše kúpna zmluva, ktorej vyslovenia neúčinnosti sa navrhovateľ
domáha, predstavuje splnenie záväzku SBD Trenčianska z obstarávateľskej zmluvy.Navrhovateľ s takouto interpretáciou sporného ustanovenia § 42a ods. 4 písm. a) OZ nesúhlasí a
odvoláva sa na obsahový, nie formálny výklad tohto ustanovenia a možné použitie inštitútu "analógie
legis", s odvolaním sa na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Pričom zdôrazňuje to, že pojem

spoločník podľa § 42a ods. 4 písm. a) OZ treba vykladať v súlade so zmyslom a cieľom tohto ustanovenia
a inštitútu odporovateľnosti ako takého, ktorým je ochrana veriteľov a ich oprávnených záujmov na
úhrade dlhu zo strany dlžníka, proti právnym úkonom dlžníka ukracujúcim uspokojenie pohľadávky
veriteľa, a to ochrana veriteľov nielen obchodných spoločností, ale i družstiev.

Súd má za to, že je nevyhnuté diferencovať medzi postavením spoločníka obchodnej spoločnosti

a členom družstva. Aj Obchodný zákonník dôsledne rozlišuje medzi obchodnými spoločnosťami a
družstvom.

Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie nasledovných kumulatívne
stanovených hmotnoprávnych podmienok upravených v ustanovení § 42a OZ:

- existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,

- právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti,

- trojročná prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu,

- úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ktoré sa v zmysle ustanovenia
§ 42a ods. 4 OZ prezumujú; to však neplatí, ak druhá strana preukáže že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

V konaní bolo preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči dlžníkovi

a to rozsudkami Okresného súdu Bratislava II, v konaniach vedených pod sp. zn. 26Cb/100/04,
26Cb/10/04, 22Cb/10/04, 25Cb/82/04, 22Cb/85/04, 22Cb/84/04, 26Cb/29/04, 25Cb/29/04. Návrh bol
podaný v zákonne trojročnej prekluzívnej lehote.

Podľa názoru súdu však nebola splnená podmienka existencie právneho úkonu, ktorým by dlžník
ukrátil vymáhateľnú pohľadávku veriteľa. Pokiaľ ide o odporovateľný právny úkon, za takýto by bolo

možné považovať taký právny úkon, pri ktorom by dlžníkovi nebola poskytnutá zodpovedajúca finančná
náhrada, teda ak by v dôsledku takéhoto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Keďže
v danom prípade mal súd z obsahu príjmových pokladničných dokladov a prevodných príkazov z
peňažného ústavu odporcov preukázané, že odporcovia za prevádzané nehnuteľnosti SBD Trenčianska
riadne a včas uhradili cenu dohodnutú v zmluve o obstaraní bytu v znení dodatku k nej, nadobudlo

týmto družstvo finančný ekvivalent prevádzaných nehnuteľností. Nie je teda možné uvažovať o tom,
že by došlo uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu k ukráteniu vymáhateľnej
pohľadávky navrhovateľa, pretože na druhej strane družstvo získalo finančný ekvivalent za prevedenú
nehnuteľnosť, teda de facto nedošlo k zmenšeniu majetku družstva.

Súd posudzoval vedomosť odporcov o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ku dňu uzatvorenia zmluvy

o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej odporovateľnosti sa navrhovateľ v tomto konaní
domáha a dospel k záveru, že v konaní bol tento úmysel odporov vyvrátený jednak výpoveďami svedkov,
znaleckým posudkom B.. E., výpisov z účtu dlžníka. V konaní bolo preukázané, že družstvo sa dopustilo
viacerýchchýbanezrovnalostíprivedeníúčtovníctva.Nievšetkyzáväzkydružstvavočisvojímveriteľom
boli zavedené v účtovníctve, o čom odporcovia nemohli mať vedomosť. Za takéto pochybenie družstva

nemôžu niesť zodpovednosť odporcovia, ak členovia družstva postupovali v rozpore so zákonom a
porušili svoje povinnosti výkone svojej funkcie. Odporcovia v 1. a 2. rade ani vynaložením najväčšej
starostlivosti nemohli mať vedomosť o spôsobe účtovania družstva a o záväzkoch družstva, ktoré v
účtovníctve zavedené neboli a o ktorých neboli členmi predstavenstva informovaní.Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný, v konaní nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých hmotnoprávnych
predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v

zmysle § 42a OZ. V konaní bolo síce preukázané, že navrhovateľ mal v čase uzatvorenia zmluvy o
prevode vlastníctva rozostavaného bytu a nebytového priestoru vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi,
nebolo však preukázané, že uzavretím citovanej zmluvy došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky,
pretože dlžník obdržal za prevod vlastníctva trhovú cenu nehnuteľnosti, teda týmto právnym úkonom
nemohlo dôjsť a ani nedošlo k zmenšeniu majetku družstva ako dlžníka navrhovateľa. Z uvedených

dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže odporcom ako úspešným účastníkom v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd im náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené

(§ 205a ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo
obsadenia súdu,

b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.