Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/128/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609010364
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2609010364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

Daniely Šramelovej a JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci proti obžalovanému . L. pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 19.04.2010 sp.zn. 1T 162/2009 na verejnom zasadnutí konanom dňa
15.11.2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods.3 Trestného poriadku sa

obžalovaný . L., nar. XX.XX.XXXX v R., bytom P. B.,
prechodne bytom P., R. Č.. XX, t.č. v Ústave
na výkon väzby Leopoldov,

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods.2 Trestného zákona s použitím § 36 písm.l/, § 37 písm.g/, písm.h/, § 38 ods.4, §
42 ods.1, § 41 ods.2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a 6
(šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Trestného zákona sa z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 1T/150/2009, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný uznaný vinným v bode 1/ rozsudku zo zločinu
lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.d/ Trestného zákona a v bodoch 2/ a 3/ z prečinu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.1, ods.2 písm.a/ Trestného zákona, ktorého

sa dopustil na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 22.07.2009 asi okolo polnoci v F. na P. ulici vošiel do dvora rodinného domu č. 377, ktorého
vlastníčkou je E. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že otvoril vchodovú bránku pomocou pravého kľúčazaveseného na bránke, začal búchať na uzamknuté vchodové dvere a keď vchodové dvere otvorila,
vtlačil ju do domu, začal na ňu kričať, aby mu dala peniaze, čo viackrát opakoval, keď mu povedala, že
peniaze nemá, sácal ju až spadla na zem, nakoniec mu povedala, že peniaze má v prednom dome, vyšli

von, podarilo sa jej utiecť na ulicu, kde kričala o pomoc, načo nasadol do osobného vozidla a odišiel,
čím jej spôsobil menšie zranenia, ktoré si vyžiadali jednorázové ošetrenie,

2/ hoci bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 3T 198/04 zo dňa 25.11.2004 odsúdený
pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa §

9 ods.2, § 249a ods.1, ods.3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.11.2004, dňa 25.04.2009 asi
o 22.00 h v P. na ulici Z. vytlačil vetracie okienko na dverách vodiča, vošiel do osobného motorového
vozidla zn. VAZ 21061 ev. č. SI-652AI v hodnote 497,91 Eur a s vozidlom odišiel na Senicu v smere
na Šaľu a Handlovú, čím spôsobil H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. námestie č. XXX/X, škodu vo
výške 497,91 Eur,

3/ hoci bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 3T 198/04 zo dňa 25.11.2004 odsúdený
pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa §
9 ods.2, § 249a ods.1, ods.3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 16 mesiacov, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2004, dňa 01.04.2009

asi o 20.00 h vo Y. na R. ulici na parkovisku pod spol. H. C.-H., a.s. odcudzil osobné motorové vozidlo
zn. VAZ XXXX ev.č.: X.-XXX C. v hodnote 350 Eur tak, že rozbil vetracie okno na dverách vodiča,
vozidlo pomocou vytrhnutých káblov naštartoval a s vozidlom odišiel do Senice, čím poškodením vozidla
spôsobil Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. č. XX, škodu vo výške 124, 73 Eur.

Za to mu bol podľa § 188 ods.2 Trestného zákona s použitím § 36 písm.l/, § 37 písm.g/, písm.h/, § 38
ods.4, § 41 ods.2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov a
6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods.2 písm.b/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu zaradený do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému
Š. Z., nar. XX.XX.XXXX v Č., trvale bytom Č. Č.. XX, škodu vo výške 32 Eur.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku bola poškodená E. J., nar. XX.XX.XXXX v Kútoch, trvale bytom
F., ul. P. Č.. XXX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a domáhal sa jeho zrušenia
postupom podľa § 321 ods.1 písm.a/, písm.b/, písm.c/ Tr.por. a vrátenia veci súdu I. stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom tohto postupu má byť skutočnosť, že
sa voči poškodenej nedopustil žiadneho násilia. Okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho obranu ako
nevieryhodnú a svoje rozhodnutie o vine ohľadom skutku v bode 1/ rozsudku založil predovšetkým
na výpovedi poškodenej E. Táto svedkyňa spôsob údajného útoku obžalovaného v jednotlivých
výpovediach popisovala odlišne a tieto rozpory ponechal súd I. stupňa bez povšimnutia, neodstránil ich,

ani nevyhodnotil. Popis údajného útoku obžalovaného touto poškodenou, nezodpovedá ani zraneniam,
ktoré mala v kritickom čase utrpieť. Za účelom preverenia hodnovernosti výpovedí poškodenej a jej
schopnosti reálne vnímať a interpretovať prežité udalosti, sa domáhal doplnenia dokazovania výsluchom
ošetrujúcej lekárky poškodenej MUDr. B. B. a svedkýň Ľ. J. a R. J.. Z hľadiska posúdenia hodnovernosti
výpovede poškodenej je potrebné výsluchom týchto svedkov zisťovať, kto v kritickom čase bol u nej v

byte resp. kto u nej prespal. Výsluchom ošetrujúcej lekárky je potrebné zistiť skutočný rozsah údajných
zranení poškodenej, ako aj to, z akého dôvodu poškodená odmietla prevoz do nemocnice.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla zamietnuť odvolanie obžalovaného, nakoľko všetky výroky
napadnutého rozsudku považuje za správne a zákonné.Krajský súd na základe podaného odvolania podľa § 317 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku súdu I. stupňa, ako aj správnosť postupu v konaní, ktoré
mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods.10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostiatovrozsahunevyhnutnomnaichrozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v
trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj

okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods.12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolacísúdzistil,žesúdI.stupňanazákladezákonnéhoaúplnéhodokazovanianáležitezistilskutkový
stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a jeho skutkové zistenia sú v súlade s vykonanými
dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania

opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Trestného poriadku v
dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy akými sa spravoval pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, s
ktorými sa aj odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje.

Spáchanie žalovanej trestnej činnosti bolo obžalovanému spoľahlivo preukázané celým radnom
dôkazov, ktoré v celku tvoria nerušenú reťaz.

Odvolací súd nemá dôvod spochybňovať hodnovernosť dôkazov, ktoré boli zadovážené či už v

prípravnom konaní alebo na súde I. stupňa.

Pokiaľ obžalovaný namietal hodnovernosť výpovede poškodenej E. J. mal odvolací súd za to, že táto
bola riadne poučená o trestnoprávnych následkoch krivého obvinenia a krivej výpovede, nemala dôvod
obžalovanému priťažovať a rozpory v jej výpovediach nie sú tak zásadného charakteru, aby s poukazom

aj na ďalšie dôkazy mohli spochybniť vinu obžalovaného zo skutku v bode 1/ rozsudku. Odvolací súd
má za to, že rozpory vo výpovediach tejto svedkyne možno vysvetliť jej vekom, stresovou situáciou,
ktorú nepochybne pre ňu útok obžalovaného znamenal. Z hľadiska hodnovernosti tejto výpovede ako aj
spôsobeného následku, je bezvýznamné zisťovať, či sa v tom čase, keď došlo k útoku obžalovaného,
v dome poškodenej nachádzali aj tretie osoby. Výpovedi poškodenej korešpondujú svedecké výpovede

Š. J., Ing. F. Z., G. Z., E. Z. a záznam o hodnotení zdravotného stavu poškodenej, zo dňa 23.07.2009.
Tieto dôkazy v celom súhrne preukazujú páchanie skutku tak, ako bol ustálený v bode 1/ napadnutého
rozsudku.

Odvolací súd nemal žiadne pochybnosti ani ohľadom skutkových zistení a ustálenia viny obžalovaného

zo skutkov uvedených v bode 2/, 3/ rozsudku, v podrobnostiach poukazuje na vykonané dokazovanie v
tomto smere a na to, že spáchanie týchto skutkov obžalovaný ani v podanom odvolaní nenamietal.

Obžalovaný sa teda svojim konaním v bodoch 1/ až 3/ napadnutého rozsudku dopustil zločinu lúpeže
podľa §188 ods.1, ods.2 písm.d/ Trestného zákona a prečinu neoprávneného používania cudzieho

motorového vozidla podľa § 216 ods.1, ods.2 písm.a/ Trestného zákona.

Naplnenie skutkových podstát jednotlivých trestných činov vyplýva z vykonaného dokazovania, keď
je nepochybné, že obžalovaný svojim konaním tak, ako je uvedené v bode 1/ rozsudku použil proti
poškodenej násilie (vtlačil ju do domu a kričal na ňu), aby tak získal od nej peniaze. V snahe získať

peniaze,sácalpoškodenú,ktorávyužilazámienku,žepeniazemámimodomuavtedysajejpodariloujsť
k susedom Z.. Skutočnosť, že obžalovaný vyvíjal na poškodenú násilie v úmysle získať od nej peniaze,
bolo vykonaným dokazovaním preukázané. Takéhoto konania sa obžalovaný dopustil na osobe staršej,
teda na osobe chránenej, čo odôvodňovalo právnu kvalifikáciu jeho konania aj podľa § 2 písm.d/ § 188Trestného zákona. Násilie obžalovaného bolo prostriedkom nátlaku na vôľu poškodenej, ktorá vzhľadom
na svoj vek a fyzický nepomer nemala možnosť ani reálneho odporu.

Čo sa týka skutkov bode 2/ a 3/ rozsudku obžalovanému bolo preukázané ich spáchanie v celom
rozsahuatospôsobom,ktorýmnaplnilvšetkyzákonnéznakyskutkovejpodstatyprečinuneoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.1, ods.2 písm.a/ Trestného zákona.

Súd I. stupňa pri rozhodovaní o treste správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť a

v súlade s Trestným poriadkom ustálil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd I. stupňa však, pri množstve odsúdení a trestných stíhaní vedených proti obžalovanému aj v
súčasnej dobe, zrejme prehliadol, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
zo dňa 29.09.2009 sp.zn. 1T/150/09 (právoplatný dňa 12.03.2010), bol obžalovaný odsúdený pre
trestný čin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 212 ods.2 písm.f/ Trestného zákona a bol mu uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Je evidentné, že trestnej činnosti, za ktorú
je obžalovaný A. L. stíhaný v súčasnej dobe, sa tento dopustil skôr ako mu bol vyššie uvedený trestný
rozkaz doručený a teda do úvahy prichádzalo uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v zmysle §
42 ods.1 Trestného zákona, keď doručenie trestného rozkazu má účinky vyhlásenia odsudzujúceho
rozsudku.

Tento nedostatok súdu I. stupňa krajský súd na verejnom zasadnutí reparoval spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozsudku, keď mal za to, že súd I. stupňa správne určil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, správne zistil prevahu priťažujúcich okolností a správne tak bolo potrebné pri
ukladaní súhrnného trestu postupovať podľa § 38 ods.4 Trestného zákona. Obžalovanému však bol

uložený súhrnný trest podľa § 42 ods.2 Trestného zákona vzhľadom na trestný rozkaz Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 1T/150/2009 zo dňa 29.09.2009. Výšku trestu však ponechal aj krajský
súdbezzmeny,keďmalzato,žetrestodňatiaslobodyvovýmere10rokova6mesiacovnepodmienečne
je postačujúci za všetku zbiehajúcu sa trestnú činnosť a naviac, pri nedostatku odvolania prokurátora,
bolo uloženie prísnejšieho trestu zo zákona vylúčené.

Pretože obžalovaný bol za posledných 10 rokov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný
čin, súd ho na výkon tohto trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.