Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. august 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9T/152/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108011045
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5108011045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Branislava Lečka a
prísediacich sudcov Lýdie Štillovej a Jaroslava Dubeňa, v trestnej veci obžalovaného N. Z., nar. X. X.
XXXX v Žiline, pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.), spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2 Tr. zák., a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 8. 2010 na Okresnom súde Žilina, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. Z., nar. X. X. XXXX v CH., trvalé
bydlisko CH., ul. A. č.
XX podnikateľ, vo výkone
väzby od 25. júla 2007, t. č.
v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody a Ústave na výkon väzby Ilava,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby, ktorú podal dňa 30. 10. 2008 na Okresný súd Žilina
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava, zo
dňa 30. 10. 2008, sp. zn. VII/2 Gv 111/2007, ktorú doplnil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 8.
2010 (vo vzťahu k bodu 3. a 4 obžaloby), pre skutky, ktoré mal spáchať tým, že:

1. N. Z. spoločne s ďalšími doposiaľ nezistenými osobami po vzájomnej dohode v období od 01.10.1997
do 30.11.1997 v úmysle zabrániť svedeckej výpovedi Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX v CH., naposledy bytom
CH., O. XXXX/XX na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, a tým zabrániť zisteniu a
stotožneniu páchateľov v trestnej veci pod ČVS: OÚV-781/02-ZA-97 pre trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 v znení neskorších predpisov, fyzickou likvidáciou Ľ. C.,
tohto vylákali na benzínovú čerpaciu stanicu spoločnosti Slovnaft, a.s. v Ružomberku na Bystrickej ceste

1/59 v smere z Ružomberka na Donovaly, kde mu N. Z. podal nezistený uspávací prostriedok rozpustený
v pive, pričom spoločne so Ľ. C. nasadli všetci do doposiaľ nestotožneného motorového vozidla Škoda
- Felícia, bordovej farby a odviezli sa na čistinku vedľa poľnej cesty v lesnom poraste medzi hlavnou
cestou 1/18 a riekou Váh v katastrálnom území Z. vo vzdialenosti 255 metrov od závory parkoviska B.
v smere toku rieky Váh, kde N. Z. vytiahol z predmetného motorového vozidla Ľ. C. využijúc jeho stav
ospalosti a nezistenou strelnou zbraňou, ktorú mal v nelegálnej držbe, mu spôsobil priestrel hrudníka
v oblasti siedmeho ľavého rebra a priestrel hlavy v oblasti čela a zadnej časti ľavej temennej kosti na

hranici so záhlavovou kosťou, ktorým Ľ. C. na mieste podľahol, následne jeho telo spoločne preniesliz čistinky do už vykopanej jamy o hĺbke cca 100 centimetrov, ktorá sa nachádzala v lesnom poraste
vo vzdialenosti cca 27 metrov od čistinky po poľnej ceste v smere toku rieky Váh a 15 metrov v pravo
od tejto poľnej cesty, ktorú následne zasypali. Telo nebohého Ľ. C. bolo nájdené dňa 11.08.2007 pri

ohliadke miesta činu,

2. N. Z. zosnoval a riadil spáchanie trestného činu a to tak, že po predchádzajúcej dohode so Štefanom
Gažúrom ako jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti PPL, s.r.o. Žilina, ul. Hviezdoslavova č.

33 tohto naviedol, aby podpísal kúpnu zmluvu a to dňa 25.08.1997 s predávajúcim KON-RAD spol.
s r.o. Gorkého 5, Bratislava na dodávku tovaru, ktorý mu bol následne dodaný v dňoch 28.08.1997
až 12.09.1997 a to rôzne druhy alkoholických nápojov podľa faktúry a dodacích listov č. 23329/398
na sumu 64.839,20 Sk, č. 23297/398 na sumu 82.744,60 Sk, č. 23026/398 na sumu 67.504,90 Sk, č.
22606 na sumu 82.422,80 Sk, č. 22818/398 na sumu 28.597,50 Sk, č. 22385/398 na sumu 185.636,50
Sk, č. 21593/398 na sumu 36.796,70 Sk a č. 21531/398 na sumu 357.637,70 Sk do sídla firmy na

ul. Hviezdoslavovej č. 33, Žilina, kde bol Y. Z. ako vedúci skladu, pričom tento organizoval odpredaj
dodaného tovaru a bral všetky peniaze za dodaný tovar v hotovosti, za uvedený tovar mala firma PPL,
spol. s r.o. zaplatiť do 17 dní od dodania tovaru, C. tak neurobil, lebo všetky peniaze utŕžené z predaja
alkoholu N. Z. použil pre svoju potrebu, spoločnosť PPL spol. s r.o. Žilina, ul. Hviezdoslavova 33 Ľ. C.
na podnet Z. zrušil a peniaze dodávateľovi za uvedený tovar nikdy neuhradili, čím uviedli dodávateľa do

omylu a spôsobili spoločnosti KON-RAD spol. s r.o., Gorkého 5 Bratislava vo výške 906.179,90 Sk,

3. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., P. D. a ďalšia osoba, N. Z. riadil činnosť tejto skupiny
tak, že zabezpečil, aby sa Boris Ondák stal konateľom spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.,

so sídlom v Púchove, na ul. Moravská cesta č. 11, ktorá bola platiteľom DPH, následne N. Z. dal
ďalšej osobe pokyn a príslušné údaje na vyhovenie fiktívnych faktúr a daňového priznania k DPH, ktoré
podpísal za spoločnosť PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. P. D. a následne toto priznanie odovzdal P.
D. na Daňovom úrade Púchov s tým, že po poukázaní prostriedkov Daňovým úradom v Púchove na
účet spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. P. D. peniaze z účtu spoločnosti vyberie a odovzdá ich

N. Z., ktorý následne peniaze rozdelí členom skupiny, pričom takto chceli páchatelia získať nadmerný
odpočet DPH za zdaňovacie obdobie február 1997, kde si uplatnili nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH vo výške 480.602,- Sk, pričom vykonanou kontrolou pracovníka DÚ Púchov zameranou
na preverenie oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH bolo zistené, že na základe fiktívnych faktúr a
dokladov od dodávateľa V+S a.s., Liptovský Mikuláš č. 170297, ACROSS s.r.o. Martin č. 79/97, 62/97,

DIMOKON s.r.o. Prievidza č. 32/97, ANCORA s.r.o. Levice č. 71/97, 86/97, 129/97, APLEX s.r.o. Šaľa č.
178/97, SMS s.r.o. Martin č. 139/97, TRANSBET s.r.o. Dolný Kubín č. 69/97, 96/97, 112/97, nevznikol
PROTEKTOR HOLDING s.r.o. nárok na odpočet dane na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo
výške 480.602,- Sk, čím chcel uviesť Daňový úrad Púchov do omylu a spôsobiť ŠR SR škodu vo výške
480.602,- Sk, avšak k vyplateniu peňazí Daňovým úradom Púchov nedošlo,

4. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., P. D. a ďalšia osoba, N. Z. riadil činnosť tejto skupiny tak,
že zabezpečil, aby sa Boris Ondák stal konateľom spoločnosti SIPEX, s.r.o. ktorá bola platiteľom DPH,
následne N. Z. dal ďalšej osobe pokyn a príslušné údaje na vyhovenie fiktívnych faktúr a daňového

priznania k DPH, ktoré podpísal za spoločnosť SIPEX, s.r.o. P. D. a následne toto priznanie odovzdal
P. D. na Daňovom úrade I Žilina, s tým, že po poukázaní prostriedkov Daňovým úradom v I Žilina na
účet spoločnosti SIPEX, s.r.o. P. D. peniaze z účtu spoločnosti vyberie a odovzdá ich N. Z., ktorý mal
následne peniaze rozdeliť členom skupiny, pričom takto chceli páchatelia získať nadmerný odpočet DPH
za zdaňovacie obdobie február 1997 kde si uplatnili nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo

výške 480.602,- Sk, pričom vykonanou kontrolou pracovníkov DÚ I Žilina zameranou na preverenie
oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH bolo zistené, že na základe fiktívnych faktúr a dokladov od
dodávateľa V+S a.s. Liptovský Mikuláš č. 170297, ACROSS s.r.o. Martin č. 79/97, 62/97, DIMOKON
s.r.o. Prievidza č. 132/97, ANCORA s.r.o. Levice č. 71/97, 86/97, 129/97, APLEX s.r.o. Šaľa č. 178/97,
SMS s.r.o. Martin č. 139/97, TRANSBET s.r.o. Dolný Kubín č. 69/97, 96/97, 112/97, nevznikol SIPEX

s.r.o. nárok na odpočet dane na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo výške 480.602,- Sk, čím
chcel uviesť Daňový úrad I Žilina do omylu a spôsobiť ŠR SR škodu vo výške 480.602,- Sk, avšak k
vyplateniu peňazí Daňovým úradom Žilina I nedošlo,5. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., P. D., Č. P. a ďalšia osoba, N. Z. riadil činnosť tejto skupiny
tak, že zabezpečil, aby sa Tibor Barčík stal konateľom spoločnosti SOLID HOLDING s.r.o., so sídlom v

Žiline na ul. Geromettu č. 1 a následne, aby ďalšia osoba vyhotovila na základe ním dodaných údajov
fiktívne faktúry dokumentujúce fiktívnu realizáciu obchodu medzi spoločnosťami SOLID HOLDING s.r.o.
a PROTEKTOR HOLDING s.r.o., zastúpenej konateľom Borisom Ondákom, pričom na základe týchto
fiktívnych faktúr zabezpečil N. Z. prostredníctvom ďalšej osoby vyhotovenie daňového priznania za
zdaňovacie obdobie jún 1997, ktoré následne ako platiteľ DPH podpísal a podal na Daňovom úrade

Žilina I Č. P., kde si uplatnil ako platiteľ DPH nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške
335.308,- Sk, Č. P. mal následne po poukázaní finančných prostriedkov týmto Daňovým úradom na
účet spoločnosti SOLID HOLDING s.r.o. finančné prostriedky vybrať a odovzdať ich N. Z., ktorý mal
následne peniaze rozdeliť členom skupiny, pričom takto chceli páchatelia získať nadmerný odpočet DPH
za zdaňovacie obdobie február 1997, kde si uplatnili nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo
výške 431.393,- Sk pričom vykonanou kontrolou pracovníkmi DÚ Žilina I. zameranou na preverenie

oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH bolo zistené, že na základe fiktívnych faktúr a dokladov od
dodávateľa PPL s.r.o. Žilina č. 828/97 a PROTEKTOR HOLDING s.r.o. Púchov č. 374/97, nevznikol
SOLID HOLDING s.r.o. nárok na odpočet dane na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo výške
431.393,- Sk, pretože tovar týkajúci sa faktúry č. 374/97 neexistoval a preto nemohlo dôjsť k dodaniu
tovaru konateľom PROTEKTOR HOLDING s.r.o. P. D. a teda ani k prevodu vlastníckeho práva k tovaru

z predávajúceho na kupujúceho, čím chceli uviesť Daňový úrad I Žilina do omylu a spôsobiť ŠR SR
škodu vo výške 431.393,- Sk, avšak k vyplateniu peňazí Daňovým úradom Žilina I nedošlo,

6. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., Č. P. a ďalšia osoba, N. Z. riadil činnosť tejto skupiny tak, že

zabezpečil, aby si Tibor Barčík zadovážil živnostenský list a fiktívne podnikal pod obchodným menom
Tibor Barčík - TIBI, so sídlom v Žiline na ul. Rosinská cesta č. 4, na základe živnostenského oprávnenia
č. ŽO-97/00291/000 vydaného OÚ v Žiline, následne N. Z. dal ďalšej osobe pokyn a príslušné údaje na
vyhovenie fiktívnych faktúr a daňového priznania k DPH, ktoré podpísal za podnikateľský subjekt TIBI
- Tibor Barčík a podal ako platca DPH uplatňujúci si vrátenie nadmerného odpočtu DPH na Daňovom

úrade Žilina II, s tým, že po poukázaní prostriedkov Daňovým úradom Žilina II na účet subjektu TIBI
- Tibor Barčík, Tibor Barčík peniaze z podnikateľského účtu vyberie a odovzdá ich N. Z., ktorý mal
následne peniaze rozdeliť členom skupiny, pričom takto chceli páchatelia získať nadmerný odpočet DPH
za zdaňovacie obdobie august 1997, kde si uplatnili nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo
výške 470.179,- Sk, pričom vykonanou kontrolou pracovníkmi DÚ Žilina II zameranou na preverenie

oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH bolo zistené, že na základe fiktívnych faktúr a dokladov od
dodávateľa PROTEKTOR HOLDING s.r.o. Púchov č. 375/97, 389/97, V+S a.s. Liptovský Mikuláš č.
050 897, 080 897, 120 897, 180 897, 220 897, 260 897, ACROSS s.r.o. Martin č. 792/97, 859/97,
DIMOKON s.r.o. Prievidza č. 689/97, 781/97, 732/97, 812/97, ANCORA s.r.o. Levice č. 629/97, 693/97,
572/97 nevznikol TIBI-Č. P. nárok na odpočet dane na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo výške

809.419,- Sk, čím chceli uviesť Daňový úrad Žilina II. do omylu a spôsobiť Štátnemu rozpočtu SR škodu
vo výške 470.179,- Sk,

7. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., P. D. a ďalšia osoba, N. Z. riadil činnosť tejto skupiny tak, aby

Boris Ondák, ako konateľ SIPEX s.r.o., so sídlom v Žiline, ul. Rosinská cesta č. 4, dňa 02.12.1997 v Žiline
uzavrel so spoločnosťou SK-AUTO LEASING s.r.o. leasingovú zmluvu č. 97/3755, ktorej predmetom bol
nájom ojazdeného motorového vozidla zn. Audi A8 4,2 QUATRO v hodnote 2.235.000,- Sk a následne
dňa 29.01.1998 v Žiline s tou istou spoločnosťou opätovne uzavrel leasingovú zmluvu č. 98/0213, ktorej
predmetom bol nájom nového motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN GOLF PLUS 1,6 v hodnote

631.469,30 Sk, pričom pri prevzatí vozidiel zaplatil P. D. len akontáciu, na čo mu poskytol finančné
prostriedky N. Z., po prevzatí oboch uvedených vozidiel P. D. podmienky uzatvorených leasingových
zmlúvprestalplniť,načodošlozostranySK-AUTOLEASINGs.r.o.Bratislavakvýpovediamtýchtozmlúv
akzisteniu,žepreduzatvorenímobochleasingovýchzmlúvpredložilP.D.nesprávneanepravdivéúdaje
s cieľom zamedziť možnosť kontaktovania, čím boli pracovníci SK-AUTO LEASING s.r.o. so sídlom v

Bratislave, ul. Páričkova č. 18 uvedení do omylu a tejto spoločnosti vznikla škoda vo výške 2.866.469,30
Sk, pričom N. Z. následne obidve vozidlá prostredníctvom ďalšej osoby odpredal do zahraničia doposiaľ
nezistenej osobe najmenej za 600.000,- Sk a tieto použil pre svoju potrebu,t e d a

v bode 1. obžaloby

mal spoločným konaním úmyselne usmrtiť iného v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin a mal

zadovážil sebe strelnú zbraň,

v bode 2. obžaloby

mal zosnovať a riadiť konanie skupiny osôb tak, že na škodu cudzieho majetku mal seba obohatiť

tým, že mal uviesť niekoho do omylu, čin mal spáchať ako člen organizovanej skupiny a mal spôsobiť
takým činom značnú škodu,

v bodoch 3. až 6. obžaloby

mal zosnovať a riadiť konanie skupiny osôb nebezpečné pre spoločnosť, ktoré malo bezprostredne
smerovať k dokonaniu trestného činu a ktorého sa mal dopustiť v úmysle na škodu cudzieho majetku
seba obohatiť tým, že ako člen organizovanej skupiny mal uviesť niekoho do omylu a mal spôsobiť tak
značnú škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

v bode 7. obžaloby

mal zosnovať a riadiť konanie skupiny osôb tak, že na škodu cudzieho majetku mal seba obohatiť

tým, že mal uviesť niekoho do omylu, čin mal spáchať ako člen organizovanej skupiny a mal spôsobiť
takým činom značnú škodu,

čím mal spáchať

v bode 1. obžaloby

trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona
účinnéhovčasespáchaniaskutkuatrestnýčinnedovolenéhoozbrojovaniapodľa§185ods.1Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku,

v bode 2. obžaloby

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku,

v bodoch 3. až 6. obžaloby

pokus trestného činu podvodu formou organizovania podľa § 8 ods. 1 k § 10 ods. 1 písm. a) k § 250
ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,

v bode 7. obžalobytrestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona účinného v čase
spáchania skutku,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava (ďalej
len prokurátor) podal dňa 31. 10. 2008 na Okresný súd Žilina obžalobu zo dňa 30. 10. 2008, sp. zn.
VII/2 Gv 111/07 na obvineného N. Z., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Tr. zák.

účinného v čase spáchania skutku, t. j. zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon účinný do 31. 12. 2005,
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., trestný čin nedovoleného ozbrojovania
podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. (bod jeden obžaloby), trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm.
a), b) Tr. zák. (bod 2 obžaloby), trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Tr. zák.
spáchaného formou organizovania podľa § 10 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.

(bod 3 až 6 obžaloby) a trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a), b) Tr. zák. (bod 7
obžaloby), ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

1.N.Z.spoločnesďalšímidoposiaľnezistenýmiosobami, povzájomnejdohodevobdobíod01.10.1997

do 30.11.1997, fyzicky zlikvidovali Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX v CH., naposledy bytom Č., O. XXXX/XX.

Motívom tohto konania bolo zabrániť jeho svedeckej výpovedi a následnému zisteniu a stotožneniu
páchateľov, v trestnej veci vedenej na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru v Žiline pod
ČVS: OÚV-781/02-ZA-97 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Ľ. C. vylákali na benzínovú čerpaciu stanicu spoločnosti Slovnaft, a.s. v Ružomberku na Bystrickej ceste
1/59, v smere z Ružomberka na Donovaly. N. Z. mu následne podal nezistený uspávací prostriedok,
rozpustený v pive. Potom spoločne so Ľ. C. nasadli všetci do doposiaľ nestotožneného motorového
vozidla Škoda - Felícia, bordovej farby. Odviezli sa na čistinku vedľa poľnej cesty v lesnom poraste

medzi hlavnou cestou 1/18 a riekou Váh v katastrálnom území Z., vo vzdialenosti 255 metrov od závory
parkoviska B., v smere toku rieky Váh. Tam N. Z. vytiahol z motorového vozidla Ľ. C.. Využil jeho stav
ospalosti a nezistenou strelnou zbraňou, ktorú mal v nelegálnej držbe, mu spôsobil priestrel hrudníka
v oblasti siedmeho ľavého rebra a priestrel hlavy v oblasti čela a zadnej časti ľavej temennej kosti na
hranici so záhlavovou kosťou. Týmto zraneniam Ľ. C. na mieste podľahol. Následne jeho telo spoločne

preniesli z čistinky do už vykopanej jamy o hĺbke cca 100 centimetrov. Pripravená jama sa nachádzala
v lesnom poraste vo vzdialenosti cca 27 metrov od čistinky po poľnej ceste, v smere toku rieky Váh a
15 metrov vpravo od tejto poľnej cesty, ktorú zasypali.

Telo Ľ. C. bolo nájdené políciou dňa 11. 8. 2007 pri ohliadke miesta činu.

2. N. Z. zosnoval a riadil spáchanie trestného činu a to tak, že po predchádzajúcej dohode so
Štefanom Gažúrom ako jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. Žilina, ul.
Hviezdoslavova č. 33, tohto naviedol, aby podpísal kúpnu zmluvu dňa 25.08.1997 s predávajúcim -

obchodnou spoločnosťou KON-RAD, s.r.o., ul. Gorkého 5, Bratislava.

Predmetom tejto zmluvy bola dodávka tovaru, ktorý bol následne obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o.
dodaný v dňoch 28.08.1997 až 12.09.1997 do sídla firmy - na ul. Hviezdoslavovej č. 33, Žilina. V tejto
obchodnej spoločnosti bol N. Z. vedúci skladu. Išlo o rôzne druhy alkoholických nápojov.Hodnota dodaného tovaru bola podľa faktúr a dodacích listov č. 23329/398 vystavených na sumu
64.839,20 Sk (2 152,27 EUR), č. 23297/398 na sumu 82.744,60 Sk (2746,62 EUR), č. 23026/398 na
sumu 67.504,90 Sk (2 240,75 EUR), č. 22606 na sumu 82.422,80 Sk (2 735,94 EUR), č. 22818/398 na

sumu 28.597,50 Sk (949,26 EUR), č. 22385/398 na sumu 185.636,50 Sk (6 162,00 EUR), č. 21593/398
na sumu 36.796,70 Sk (1221,43 EUR) a č. 21531/398 na sumu 357.637,70 Sk (11871,40 EUR).

N. Z. organizoval odpredaj dodaného tovaru a bral všetky peniaze za dodaný tovar v hotovosti. Za
uvedený dodaný tovar mala obchodná spoločnosť PPL, s. r.o. zaplatiť dodávateľovi dohodnutú kúpnu

cenu do 17 dní od dodania tovaru. Ľ. C. však za dodaný tovar nezaplatil, lebo všetky peniaze utŕžené
z predaja alkoholu N. Z. použil pre svoju potrebu.

Následne obchodnú PPL, s.r.o. Ľ. C., na podnet N. Z., zrušil a peniaze dodávateľovi za uvedený
tovar nikdy neuhradený nebol.

Týmto konaním uviedli dodávateľa do omylu a spôsobili obchodnej spoločnosti KON-RAD, s r.o., so
sídlom v Bratislave, ul. Gorkého č. 5, škodu v celkovej výške 906.179,90 Sk (30 079,66 EUR).

3. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., P. D. a ďalšia osoba. N. Z. riadil činnosť tejto skupiny tak, že

zabezpečil, aby sa Boris Ondák stal konateľom spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., so sídlom
v Púchove, na ul. Moravská cesta č. 11, ktorá bola platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH).

Následne dal N. Z. ďalšej osobe pokyn a príslušné údaje na vyhovenie fiktívnych faktúr a daňového
priznania k DPH. Takto vystavené doklady podpísal za obchodnú spoločnosť PROTEKTOR HOLDING,

s.r.o. P. D.. Potom daňové priznanie odovzdal P. D. na Daňovom úrade Púchov.

Takto chceli páchatelia získať nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie február 1997, kde
si uplatnili nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 480.602,- Sk (15953,06 EUR). Po
poukázaníprostriedkovDaňovýmúradomvPúchovenaúčetspoločnostiPROTEKTORHOLDING,s.r.o.

mal P. D. peniaze z účtu spoločnosti vyberať a odovzdať ich N. Z.. Tieto peniaze mal N. Z. potom
rozdeliť členom skupiny.

Vykonanou daňovou kontrolou pracovníkom Daňového úradu v Púchove, zameranou na preverenie
oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH bolo zistené, že na základe fiktívnych faktúr a dokladov od

dodávateľov - obchodných spoločností V+S, a.s., Liptovský Mikuláš č. 170297, ACROSS, s.r.o. Martin
č. 79/97, 62/97, DIMOKON, s.r.o. Prievidza č. 32/97, ANCORA, s.r.o. Levice č. 71/97, 86/97, 129/97,
APLEX, s.r.o. Šaľa č. 178/97, SMS, s.r.o. Martin č. 139/97, TRANSBET, s.r.o. Dolný Kubín č. 69/97,
96/97, 112/97, nevznikol obchodnej spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. nárok na odpočet dane
na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo výške 480.602,- Sk (15953,06 EUR). Preto k vyplateniu

nadmerného odpočtu DPH nedošlo.

Týmto konaním chcel N. Z. uviesť Daňový úrad Púchov do omylu a spôsobiť štátnemu rozpočtu
Slovenskej republiky škodu vo výške 480.602,- Sk (15 953,06 EUR).

4. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., P. D. a ďalšia osoba. N. Z. riadil činnosť tejto skupiny tak,
že zabezpečil, aby sa Boris Ondák stal konateľom obchodnej spoločnosti SIPEX, s.r.o., so sídlom v
Žiline, ktorá bola platiteľom DPH.

Následne N. Z. dal ďalšej osobe pokyn a príslušné údaje na vyhovenie fiktívnych faktúr a daňového
priznania k DPH. Tieto doklady podpísal za obchodnú spoločnosť SIPEX, s.r.o. P. D., ktoré potom
odovzdal na Daňovom úrade I Žilina. Po poukázaní finančných prostriedkov Daňovým úradom I Žilina
na účet spoločnosti SIPEX, s.r.o. P. D. mal v úmysle peniaze z účtu obchodnej spoločnosti vybrať a
odovzdať ich N. Z.. N. Z. chcel následne peniaze rozdeliť členom skupiny. Takýmto spôsobom -

uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 480.602,- Sk (15 953,06 EUR),
chceli páchatelia získať nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie február 1997.Vykonanou kontrolou pracovníkov Daňového úradu I Žilina, zameranou na preverenie oprávnenosti
nadmerného odpočtu DPH bolo zistené, že na základe fiktívnych faktúr a dokladov od dodávateľov -
obchodných spoločností V+S, a.s. Liptovský Mikuláš č. 170297, ACROSS, s.r.o. Martin č. 79/97,

62/97, DIMOKON, s.r.o. Prievidza č. 132/97, ANCORA, s.r.o. Levice č. 71/97, 86/97, 129/97, APLEX,
s.r.o. Šaľa č. 178/97, SMS, s.r.o. Martin č. 139/97, TRANSBET, s.r.o. Dolný Kubín č. 69/97, 96/97,
112/97, nevznikol obchodnej spoločnosti SIPEX, s.r.o. nárok na odpočet dane na vstupe deklarovanej
v daňovom priznaní vo výške 480.602,- Sk (15 953,06 EUR). Preto k vyplateniu nadmerného odpočtu
DPH nedošlo.

Týmto konaním chcel N. Z. uviesť Daňový úrad I Žilina do omylu a spôsobiť štátnemu rozpočtu
Slovenskej republiky škodu vo výške 480.602,- Sk (15 953,06 EUR).

5. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., P. D., Č. P. a ďalšia osoba. N. Z. riadil činnosť tejto

skupiny tak, že zabezpečil, aby sa Tibor Barčík stal konateľom obchodnej spoločnosti SOLID HOLDING,
s.r.o., so sídlom v Žiline na ul. Geromettu č. 1. Následne zabezpečil, aby ďalšia osoba vyhotovila
na základe ním dodaných údajov fiktívne faktúry dokumentujúce fiktívnu realizáciu obchodu medzi
obchodnými spoločnosťami SOLID HOLDING, s.r.o. a PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., zastúpenej
konateľom Borisom Ondákom.

Na základe týchto fiktívnych faktúr zabezpečil N. Z. prostredníctvom ďalšej osoby vyhotovenie daňového
priznania za zdaňovacie obdobie jún 1997. Toto daňové priznanie podpísal Č. P. ako platiteľ DPH a
podal ho na Daňovom úrade I Žilina Č. P..

Č. P., ako platiteľ DPH si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 335.308,- Sk
(11 130,19 EUR). Následne mal Č. P., po poukázaní finančných prostriedkov Daňovým úradom I Žilina
na účet spoločnosti SOLID HOLDING, s.r.o., finančné prostriedky vybrať a odovzdať ich N. Z.. N. Z.
mal v úmysle potom peniaze rozdeliť členom skupiny.

Takýmto konaním chceli páchatelia získať nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie február
1997, kde si uplatnili nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 431.393,- Sk (14 319,62
EUR).

Kontrolou vykonanou pracovníkmi Daňového úradu I Žilina, zameranou na preverenie oprávnenosti
nadmerného odpočtu DPH bolo zistené, že na základe fiktívnych faktúr a dokladov od dodávateľov -
obchodnýchspoločností PPL, s.r.o.Žilinač.828/97aPROTEKTORHOLDING, s.r.o.Púchovč.374/97,
nevznikolobchodnejspoločnostiSOLIDHOLDING, s.r.o.nároknaodpočetdanenavstupedeklarovanej
v daňovom priznaní vo výške 431.393,- Sk (14 319,62 EUR). Tovar týkajúci sa faktúry č. 374/97

neexistoval, a preto nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru konateľom obchodnej spoločnosti PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o. P. OD., a teda ani k prevodu vlastníckeho práva k tovaru z predávajúceho na
kupujúceho. K vyplateniu peňazí Daňovým úradom I Žilina preto nedošlo.

Týmto konaním chceli páchatelia uviesť Daňový úrad I Žilina do omylu a spôsobiť štátnemu rozpočtu

Slovenskej republiky škodu vo výške 431.393,- Sk (14 319,62 EUR).

6. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., Č. P. a ďalšia osoba. N. Z. riadil činnosť tejto skupiny tak, že
zabezpečil, aby si Tibor Barčík zadovážil živnostenský list a fiktívne podnikal pod obchodným menom

Tibor Barčík - TIBI, so sídlom v Žiline na ul. Rosinská cesta č. 4, na základe živnostenského oprávnenia
č. ŽO-97/00291/000 vydaného Obvodným úradom v Žiline.

Následne dal N. Z. ďalšej osobe pokyn a príslušné údaje na vyhovenie fiktívnych faktúr a daňového
priznania k DPH, ktoré podpísal za podnikateľský subjekt Tibor Barčík -TIBI. Potom Tibor Barčík podal

ako platiteľ DPH daňové priznanie a uplatnil si vrátenie nadmerného odpočtu DPH na Daňovom úrade
II Žilina. Po poukázaní finančných prostriedkov Daňovým úradom II Žilina na účet daňového subjektu
Tibor Barčík - TIBI, chcel Tibor Barčík peniaze z podnikateľského účtu vyberať a odovzdať ich N. Z.. N.
Z. mal v úmysle peniaze rozdeliť členom skupiny.Takýmto spôsobom chceli páchatelia získať nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august
1997, kde si uplatnili nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 470.179,- Sk (15 607,08

EUR).

Vykonanou kontrolou pracovníkmi Daňového úradu II Žilina zameranou na preverenie oprávnenosti
nadmerného odpočtu DPH bolo zistené, že na základe fiktívnych faktúr a dokladov od dodávateľov -
obchodných spoločností PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov č. 375/97, 389/97, V+S, a.s. Liptovský

Mikuláš č. 050 897, 080 897, 120 897, 180 897, 220 897, 260 897, ACROSS, s.r.o. Martin č. 792/97,
859/97, DIMOKON, s.r.o. Prievidza č. 689/97, 781/97, 732/97, 812/97, ANCORA, s.r.o. Levice č.
629/97, 693/97, 572/97, nevznikol daňovému subjektu Tibor Barčík - TIBI nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo výške 809.419,- Sk (26 867,79 EUR).
K vyplateniu peňazí Daňovým úradom II Žilina preto nedošlo.

Týmto konaním chceli uviesť Daňový úrad I Žilina do omylu a spôsobiť štátnemu rozpočtu Slovenskej
republiky škodu vo výške 470.179,- Sk (15 607,08 EUR).

7. N. Z. založil skupinu ľudí v zložení N. Z., P. D. a ďalšia osoba. N. Z. riadil činnosť tejto skupiny tak,

aby Boris Ondák, ako konateľ obchodnej spoločnosti SIPEX s.r.o., so sídlom v Žiline, ul. Rosinská cesta
č. 4, dňa 02.12.1997 v Žiline uzavrel s obchodnou spoločnosťou SK-AUTO LEASING, s.r.o. leasingovú
zmluvu č. 97/3755.

Predmetomtejtozmluvy bolnájomojazdenéhomotorovéhovozidlazn.AudiA8 4,2QUATRO vhodnote

2 235 000,- Sk (74 188,41 EUR).

Následne dňa 29.01.1998 v Žiline s tou istou obchodnou spoločnosťou P. D. ako konateľ obchodnej
spoločnosti SIPEX, s.r.o. opätovne uzavrel leasingovú zmluvu č. 98/0213, ktorej predmetom bol nájom
nového motorového vozidla zn. VOLKSWAGEN GOLF PLUS 1,6 v hodnote 631 469,30 Sk (20 960,

94 EUR).

Pri prevzatí uvedených motorových vozidiel zaplatil P. D. len akontáciu a spracovateľské poplatky. Na
zaplatenie týchto súm mu poskytol finančné prostriedky N. Z.. Potom P. D. podmienky uzatvorených
leasingových zmlúv prestal plniť. Na základe neplnenia dohodnutých zmluvných podmienok došlo

zo strany obchodnej spoločnosti SK-AUTO LEASING, s.r.o. Bratislava k výpovediam obidvoch
zmlúv s výzvou, aby obchodná spoločnosť SIPEX, s.r.o. prenajaté motorové vozidlá vrátila. K vráteniu
motorových vozidiel nedošlo.

Obchodná spoločnosť SK-AUTO LEASING, s.r.o. naviac zistila, že pred uzatvorením leasingových

zmlúv predložil P. D., ako konateľ obchodnej spoločnosti SIPEX, s.r.o. nesprávne a nepravdivé údaje, s
cieľomzamedziťmožnosťkontaktovaniasjehoobchodnouspoločnosťou,čímbolipracovníci obchodnej
spoločnosti SK-AUTO LEASING, s.r.o. so sídlom v Bratislave, ul. Páričkova č. 18, uvedení do omylu.

Uvedeným konaním vznikla obchodnej spoločnosti SK-AUTO LEASING, s.r.o. škoda vo výške 2 866

469,30 Sk (95 149,35 EUR). Následne N. Z. obidve motorové vozidlá prostredníctvom ďalšej osoby
odpredal do zahraničia doposiaľ nezistenej osobe najmenej za 600.000,- Sk (19 916,35 EUR) a peniaze
použil pre svoju potrebu.

_______________

Obžalovaný N. Z. na hlavnom pojednávaní využil procesné právo a odoprel vypovedať.

Vzhľadom na to, že obžalovaný odoprel vypovedať, prokurátor na hlavnom pojednávaní, v súlade s

ustanovením § 258 ods. 4 Tr. por., prečítal výpovede obžalovaného N. Z. z prípravného konania z č.
l. 556, 563 až 574, 577 až 578, 585 až 586.Obžalovaný N. Z. vo výpovediach v prípravnom konaní poprel spáchanie všetkých skutkov, ktoré sa
mu kladú za vinu.

Vo výpovedi zo dňa 22. 1. 2008 uviedol, že Ľ. C. nezastrelil, ani ho nevylákal v prítomnosti I. P..

Vo výpovedi zo dňa 10. 4. 2008 sa vyjadroval k jeho vzťahu ku Ľ. C., ktorý označil za priateľský. Poznali
sa od detstva, chodili spolu do školy.

Ďalej v tejto výpovedi uviedol, že Ľ.N. realizoval nelegálne aktivity v súvislosti s DPH, pričom na túto
činnosť nahováral aj Ľ. C.. O tejto nelegálnej činnosti mu Ľ. N. povedal, ako spolu s I. Z. od roku 1995
robili „DPH-čka“. Ľ. N. mu tieto skutočnosti porozprával v tej súvislosti, lebo sa sťažoval na I. Z., že ho
„ojebal“ o desať miliónov Sk z jeho podielu. Popísal mu, ako celú činnosť zabezpečovali na daňovom
úrade a ako to celé fungovalo.

Ľ. N. ho neustále nahováral, aby to išli robiť spolu s tým, že založia firmy a on to celé vybaví. Nemal
však záujem vyvíjať so Ľ. N. takéto aktivity, pretože mal živnosť a podnikal v inej oblasti. Zo začiatku mu
Ľ. N. o všetkom rozprával, neskôr, keď začali chodiť peniaze z nelegálnej činnosti Ľ. N., o tejto činnosti
prestal hovoriť.

Na „robenieDPH-čky“nahováralĽ.N.ajĽ.C..Ľ.C.najskôrnechceltakútočinnosťvykonávať. Nakoniec
ho Ľ. N. presvedčil, a to aj preto, lebo Ľ. N. bol Ľ. C. dlžný peniaze a takýmto spôsobom mu ich chcel
vrátiť.

Ľ. N. založil na Ľ. C. firmu a začali „robiť DPH - čku“. Ľ. C. sa mu sťažoval, že pre Ľ. N. podpisuje čoraz

viac papierov. Vedel o tom, že Ľ. N. sa mal deliť o zisk s dvomi pracovníčkami daňového úradu. V jeho
prítomnosti telefonoval s pracovníkmi daňového úradu a radil sa o tom, koľko môže dať na návratku
DPH a do akej sumy im to prejde bez daňovej kontroly. Ľ. N. mal na daňovom úrade zabezpečené,
že nebude vykonaná v určitých firmách daňová kontrola. Celú túto činnosť, súvisiacu s neoprávneným
odpočtom DPH, organizoval Ľ. N..

Po jeho prepustení z výkonu väzby v roku 1997 sa so Ľ. N. stretával iba sporadicky. V tom čase
býval Ľ. C. už v P. F. P., kde sa zúčastňoval rekonštrukcie ich spoločného domu (mal v podielovom
spoluvlastníctve okál v P. F. P. so Ľ. N.), s viacerými osobami, vrátane P. D.. Ľ. C. mu aj v P. F. P.
porozprával, čo všetko robia so Ľ. N..

Koncom augusta 1997 prišiel za ním Ľ. N. a povedal mu, že nikde nemôže nájsť Ľ. C.. Sťažoval sa na
Ľ. C., že mu vzal nejaké veci. Medzitým mu H. povedal, že Ľ. C. mal vybrať Ľ. N. z účtu asi 500 000,-
Sk a mal s nimi ujsť. Následne mu telefonoval Ľ. C. a povedal mu, že je v B.. Ľ. C. mu povedal, že
ho Ľ. N. už dlhšiu dobu nevyplácal, preto si zobral peniaze z účtu sám a odišiel do B.. Ľ. C. sa mu

podarilo presvedčiť, aby sa z B. vrátil. Keď sa Ľ. C. vrátil do CH., Ľ. N. ho s H. zbili. Ľ. C. im povedal, že
väčšiu časť peňazí požičal. Ľ. N. potom rozhodol, že Ľ. C. bude bývať u jeho rodičov v obci U., pokiaľ
mu peniaze nevráti, ktoré si zobral z účtu.

O skutočnosti, že konateľom obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. je Štefan Gažúr obžalovaný nevedel. V

súvislosti so Štefanom Gažúrom nedal nikomu vypísať faktúru ani daňové priznanie. Obžalovaný vo
výpovedi popísal aj svoju legálnu podnikateľskú činnosť.

Ďalej obžalovaný vo výpovedi popísal, ako Ľ. N. realizoval cez firmu napísanú na Ľ. C. neoprávnené
odpočty DPH. Všetko organizoval Ľ. N., ktorý mal k dispozícii dva kufríky, kde mal doklady a pečiatky.

Taktiež vo výpovedi popísal vzťahy medzi ním a Ľ. N., ktoré neboli dobré (napríklad obžalovaný uviedol,
ako ho Ľ. N. v H. zbil, ako aj ďalšie konflikty). Zbrane, ktoré boli u neho nájdené pri domovej prehliadke
(ktorá tvorí súčasť trestného spisu) patrili Ľ. N., ktoré nakupoval v zahraničí.

Ďalej uviedol, že ho Ľ. N. nahováral na krivú výpoveď vo veci jeho bývalého spoločníka - I. H. a v tejto
súvislosti sa mu aj vyhrážal. Nakoniec vypovedal v trestnom konaní v neprospech I. H., z dôvodu obáv o
seba a svoju rodinu. Voči Ľ. N. bolo aj začaté v tejto súvislosti trestné stíhanie pre trestný čin vydierania.Obžalovaný vo výpovedi popísal aj rôznu inú nelegálnu činnosť Ľ. N., napr. úmysel uniesť syna jedného
z podnikateľov. V roku 2000 až 2001 sfalšoval Ľ.. N. podpisy u notárky Tabačkovej, v súvislosti s
predajom jeho podielu a podielu jeho manželky na dome v P. B.P., pričom on bol v tom čase vo výkone

väzby, takže nemohol podpisovať dokumenty u notárky.

S I. B. sa poznal z videnia od roku 1998 až 1999. I. B. sa mu zdôveril, že ho mal Ľ. N. dvakrát vykradnúť.
Popísal, ako mal Ľ. N. zinscenovať prepadnutie v panelovom byte. Pri tomto prepadnutí mu mali byť
odcudzené rôzne originály zmlúv a mali byť Ľ. N. vybité zuby. Zuby mu však v skutočnosti boli vytrhnuté

zubárom. Toto prepadnutie zinscenoval Ľ. N. v súvislosti so súdnym konaním s I. H..

V roku 2007 bol obžalovaný napadnutý Ing. I. Q., ktorý sa ho snažil zastreliť. Za týmto útokom podľa
jeho názoru stál Ľ. N.. Taktiež Ing. I. Q. a Ľ. N. pripravovali jeho vraždu.

Do firmy PPL, s.r.o., ktorá sa nachádzala v Žiline na Hviezdoslavovej ulici, chodil obžalovaný len

nakupovať, V tejto firme poznal pánov Q. a A..

Firmy PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., so sídlom v Púchove, PROTEX, s.r.o., so sídlom v Žiline, SIPEX,
s.r.o., so sídlom v Žiline nepoznal. Č. P. poznal. O Č. P. vedel, že je trestne stíhaný za ekonomickú
trestnú činnosť, avšak o Ľ. C. a P. D. takéto informácie nemal.

Byt, ktorý patril Ľ. C. nepredal. Ľ. C. iba skontaktoval s Ing. B. H., majiteľom realitnej kancelárie.

Ľ. C. mu nikdy nedával peniaze. Jedenkrát bol v Slovenskej sporiteľni, a.s., keď bol Ľ. N. a Ľ. C. vyberať
peniaze. Nikdy nepožiadal Ľ. N., aby pre neho vypísal nejaké faktúry. S firmami Ľ. C. a P. D. nemal nič

spoločné. Účtovníctvo týchto firiem mal pod kontrolou Ľ. N. a príslušní daňoví pracovníci.

V ďalšej časti výpovede obžalovaný uviedol, že v období rokov 1997 až 1998 chodil do firmy GALIMEX,
s.r.o., so sídlom v Žiline, kde kupoval motorové vozidlá. Stretával sa tam s pánom V., ktorý v tejto
spoločnostirobilšéfa.Nezúčastňovalsanavybavovaníleasingunamotorovévozidlázn.AudiA8Quatro

a VW Golf v rokoch 1997 a 1998, v súvislosti s obchodnou spoločnosťou SIPEX, s.r.o. Ďalej vo výpovedi
uviedol, že nevie, kto realizoval platby za vozidlá, na základe leasingových zmlúv, ktoré boli uzavreté
medzi spoločnosťami SK - AUTO LEASING, s.r.o. Bratislava a spoločnosťou SIPEX, s.r.o. Žilina. K
platbe za vozidlo zn. Audi A8 Quatro, ktorú mal realizovať jeho brat B. Z. sa vyjadriť nevedel.

Vo výpovedi zo dňa 13. 5. 2008 obžalovaný N. Z. opätovne uviedol, že vo firme PPL, s.r.o. nepracoval.
Taktiež potvrdil, že so Ľ. C. sa dlhé roky poznal, a to už zo školy. Ich vzťahy boli dobré.

Vo výpovedi zo dňa 21. 7. 2008 obžalovaný N. Z. uviedol, že sa nebude vyjadrovať k písomnostiam,
ktoré pri výsluchu odovzdal vyšetrovateľovi Ľ. N..

_______________

Ku skutkom, ktoré mu prokurátor kladie za vinu sa obžalovaný N. Z. vyjadroval na hlavnom pojednávaní

formou kladenia otázok vypočúvaným svedkom a pripomienok k výpovediam svedkov a ostatným
vykonaným dôkazom.

Súd v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné poukázať najmä na tieto vyjadrenia a pripomienky
obžalovaného N. Z.:

Obžalovaný N. Z. poukázal predovšetkým na rozporné výpovede svedkov I. P. a Ľ. N., a to tak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, ako aj na ich nehodnovernosť.

K výpovedi chráneného svedka Ľ. N. obžalovaný uviedol, že zmenil výpoveď v prípravnom konaní a

poukázal aj na rozpory v jeho výpovediach na hlavnom pojednávaní. Svedok Ľ. N. diametrálne zmenil
výpoveď v prípravnom konaní, keď najskôr uviedol, že nebol pri usmrtení Ľ. C. a následne už popísal,
ako ku skutku v bode jeden obžaloby došlo. Ďalej poukázal na to, že Ľ. N. nevedel popísať zbraň, ktorou
bol usmrtený Ľ. C., pričom Ľ.N. je expert na zbrane.Obžalovaný poukázal na to, že Ľ. N. najskôr tvrdil, že do firmy Ľ. C. peniaze neposielal a následne
uviedol, že posielal peniaze na účet firmy PANDA, s.r.o., ktorá bola napísaná na Ľ. C.. Týmto potvrdil,

že práve jemu robil Ľ. C. „bieleho koňa“.

K zvukovoobrazovému záznamu výpovede svedka Ľ. N. zo dňa 21. 2. 2008 obžalovaný poukázal na to,
že svedok v tejto výpovedi uviedol iné skutočnosti, než v predchádzajúcej výpovedi, kde tvrdil, že nemá
žiadnu vedomosť o usmrtení Ľ. C.. Poukázal na nesprávne vedenie výsluchu zo strany vyšetrovateľa

a nesprávnu protokoláciu výpovede svedka. Napríklad svedok Ľ. N. v 17. minúte a 25. sekunde
zvukovoobrazového záznamu nepovedal to, čo diktoval vyšetrovateľ, a to: „Áno, tento skutok som mu
presne popísal, ako k nemu došlo, on mi povedal, že to nikomu nepovie.“ Poukázal aj na ďalšie takéto
nezrovnalosti v prepise zvukovoobrazového záznamu. K celému zvukovoobrazovému záznamu svedok
uviedol, že Ľ. N. svoje výpovede neustále menil, prispôsoboval výpovediam svedka I. P..

Obžalovaný poukázal aj na to, že Ľ. N., aj keď vypovedal pod legendou „ADAM“ uviedol, že o smrti Ľ: C.
nič nevie. Podľa jeho názoru, v tomto procesnom postavení nemal Ľ. N. dôvod takto vypovedať, pretože
jeho totožnosť bola utajená a nebol nikým ohrozovaný. Keď vypovedal pod legendou „ADAM“, nemal
dôvod obávať sa o seba a rodinu ale opätovne zmenil výpoveď, ktorú následne vyvrátil výpoveďou zo
dňa 21. 2. 2008.

Obžalovaný poukázal na to, že Ľ. N. vo svojich predchádzajúcich výpovediach (svedka, chráneného
svedka a svedka, ktorého totožnosť bola utajená) postupne menil a prispôsoboval svoje výpovede, aby
jeho svedectvo dopĺňalo výpoveď I. P.. Ľ. N. bol potom donútený vypovedať a prevziať na seba úlohu
svedka namiesto I. P..

Zo spôsobu vedenia výsluchu Ľ. N. vyplýva, že vyšetrovateľ dopredu vedel, ako bude Ľ: N. vypovedať a
nachystal si otázky, ktoré dokazujú, že výpoveď bola dohodnutá, aby Ľ. N. prevzal po I. P. úlohu svedka.
Bol pre políciu hodnovernejší, ako I. P..

Obžalovaný poukázal aj na výsluch svedka I. P. zo dňa 27. 3. 2008, kde vyšetrovateľ na začiatku
výsluchu položil I. P. otázku: „Odkiaľ ste sa dozvedeli o usmrtení Ľ. C.?“ Z tejto otázky podľa názoru
obžalovaného vyplýva, že I. P. dňa 27. 3. 2008 už vedel o výpovedi Ľ. N. zo dňa 21. 2. 2008.

Ľ. N. mal úzke spojenie s firmami Ľ. C., čo dosvedčujú bankové prevody už z roku 1996, z ktorých

vyplýva, že Ľ. N. previedol niekoľko stoviek tisíc Slovenských korún na firmu PANDA, s.r.o., ktorej
majiteľom bol Štefan Gažúr. A takýchto prepojení bolo viac.

K výpovediam chráneného svedka I. P. uviedol, že svedok neskutočne klame, fabuluje a stavia sa do
rôznych pozícií. Na veci, ktoré sa stali pred desiatimi rokmi si pamätá do detailu a na veci, ktoré sa stali

pred dvomi rokmi sa absolútne nepamätá. Poukázal na to, že súčasťou spisového materiálu nie sú
fotografie, ktoré majú zachytávať to, ako svedok I. P. ukazoval polícii miesto zakopania tela Ľ. C..

K zvukovoobrazovému záznamu výpovede svedka I. P. zo dňa 22. 8. 2007 uviedol, že svedok klame.
Svedok popísal detailne skutočnosti a veci, ktoré sám neprežil. Vžil sa do vymysleného deja a úmyselne

ho obvinil z usmrtenia Ľ. C.. Svedok nielenže klamal, ale ako sám priznal, túto výpoveď ho niekto naučil,
aby zakryl pravých páchateľov usmrtenia Ľ. C. a ich trestnú činnosť.

K výpovedi svedkyne K. N. z prípravného konania uviedol, že nikdy u nej neubytoval Ľ. C.. Na takúto
výpoveď ju naviedol Ľ. N., čo vyplýva aj z odposluchov.

Obžalovaný k zvukovému záznamu telekomunikačnej prevádzky z č. l. 2737 až 2743 (telefonický
rozhovor medzi chráneným svedkom Ľ. N. a jeho matkou K. N.) uviedol, že z tohto dôkazu vyplýva, že
Ľ. N. poučuje svoju matku ako má vypovedať, ak bude predvolaná na políciu vo veci poškodeného Ľ. C..

K výpovedi svedka, ktorého totožnosť bola utajená, a ktorý v trestnom konaní vystupuje pod legendou
„RUDO“ obžalovaný uviedol, že svedok klame a protirečí si vo svojich výpovediach. Na hlavnompojednávaní prispôsobil svoju výpoveď výpovedi chráneného svedka Ľ: N.. Svedkovi „RUDOVI“ do rúk
nikdy daňové doklady nedával. Poprel, že by svedkovi „RUDOVI“ povedal o usmrtení Ľ. C..

Podľa jeho názoru bol tento svedok v trestnom konaní vypočutý minimálne dvakrát, a to aj v pozícii
svedka bez utajenia identity. Ak by bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok B. Ľ., vypovedal by to
isté. Svedok „RUDU“ klame, fabuluje a účelovo svedčí proti nemu, pretože žije a býva s jeho manželkou
K. Ľ.. Taktiež navrhol, aby tento svedok bol vypočutý tak, aby jeho totožnosť nebola utajená.

K výpovedi svedka Ing. B. H. obžalovaný uviedol, že ako vlastník objektu, kde sídlila obchodná
spoločnosť PPL, s.r.o. (ktorá tam mala prenajaté bytové priestory) vo výpovedi uviedol, že N. Z. nepozná
a neprišiel s ním do kontaktu.

K výpovedi svedka X. A. obžalovaný uviedol, že tento svedok potvrdil jeho vyjadrenie, že začiatkom
roku 1997 nakupoval vo veľkosklade firmy PPL, s.r.o. rôzny tovar pre vlastnú potrebu.

K výpovedi svedka PhDr. I. Ľ. obžalovaný uviedol, že tento svedok potvrdil, akým účelovým spôsobom,
neprocesnými úkonmi a totálnym chaosom sa viedlo vyšetrovanie v trestnej veci usmrtenia Ľ. C..
Obžalovanýpoukázalnato,žesvedokuviedol,žeI.P.bolprítomnýnazačiatkuvýkopovýchprác.Svedok
podľa jeho názoru nevedel vysvetliť súdu, prečo potom v trestnom spise nie je zadokumentovaná

previerka výpovede svedka I. P. na mieste.

Svedok podľa názoru obžalovaného taktiež nevedel logicky vysvetliť, prečo boli svedkovia I. P. a Ľ. N.
zaradení do programu ochrany svedkov. Podľa jeho názoru je zarážajúce a nevysvetliteľné, že svedok
PhDr. I. Ľ. stratil pamäť pri dôležitých úkonoch, ako je utajovanie svedkov a zmena výpovede I. P. zo

dňa 27. 3. 2008.

K výpovedi svedka I. V. obžalovaný uviedol, že Ľ: N. sfalšoval zmluvu o vysporiadaní spoluvlastníctva
a kúpnu zmluvu (jeho podpisy na zmluve).

K výpovedi svedka Ing. B. H. obžalovaný uviedol, že tento svedok potvrdil, že s predajom bytu Ľ. C.
nemal nič spoločné.

K výpovedi svedka Ing. B. A. obžalovaný uviedol, že svedok nehovoril pravdu, keď uviedol, že mu
pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania bol predložený celý vyšetrovací spis. Minimálne polovica

vyšetrovacieho spisu nebola zažurnalizovaná. Niektoré výpovede svedkov sa už nenachádzali v spise,
po podaní obžaloby. Tieto výpovede svedkov boli bez jeho vedomia a vedomia obhajcu z vyšetrovacieho
spisu vyňaté. Teda s vyšetrovacím spisom sa následne manipulovalo.

Taktiež pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania žiadal vyšetrovateľa Ing. B. A. o predloženie

fotografií alebo videozáznamu, kde má I. P. ukazovať miesto zakopania tela Ľ. C.. Vyšetrovateľ B. A. sa
nevedel vyjadriť, či takéto fotografie alebo videozáznam bol vyhotovený.

K výpovediam svedkov Y. Q. a Ing. U. A. obžalovaný uviedol, že títo svedkovia preukazujú jeho tvrdenie,
že s firmou PPL, s.r.o. nemal nič spoločné. Do skladu tejto firmy chodil iba ako zákazník.

K výpovedi svedkyne I. H. obžalovaný uviedol, že svedkyňa v každej výpovedi vypovedá diametrálne
odlišne k podstatným skutočnostiam, ktoré sa týkajú jej brata P. D.. Podľa jeho názoru bola svedkyňa
emočne ovplyvnená políciou, ako aj médiami, v ktorých sa hovorilo, že mal zavraždiť P. D..

Vo vzťahu k výpovedi Č. P., ktorý vypovedal v procesnom postavení obvineného a ktorá bola na hlavnom
pojednávaní prečítaná na návrh prokurátora ako listinný dôkaz z trestného spisu KRP-1/OVK-ZA-2008,
obžalovaný poukázal na to, že rady, ako má vypovedať mu dával Ľ. N.. Papiere vo vzťahu k fiktívnym
firmám robil Ľ. N.. Poukázal na to, ako Č. P. uviedol, že ho podrobne inštruoval Ľ. N., ako má na polícii
vypovedať, a to aj vo vzťahu k Ľ. C..

K listinnému dôkazu (kniha výjazdov na miesto činu Okresného riaditeľstva PZ Žilina v roku 2007 z
č. l. 2929 b až 2929 c) obhajca za obžalovaného uviedol, že pod poradovým číslom 1309 je uvedený
dátum 13. 2. 2008, z čoho je zrejmé, že kniha bola dorábaná dodatočne, alebo iným spôsobom bolodo nej zasahované. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že ohliadka a výjazd bol realizovaný od
10. 8. 2007 do 11. 8. 2007. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že pod poradovým číslom 1308 je dátum
10. 8. 2008. Potom nasleduje poradové číslo 1309 s dátumom 13. 2. 2008 a následne je zápis pod

poradovým číslom 1310, s dátumom 1. 10. 2007.

K prednesenému znaleckému posudku znalkyňou Mgr. P.O. uviedol, že celé psychologické vyšetrenie
trvalo 46 minút (čo znalkyňa nevylúčila). Znalecké vyšetrovanie spočívalo v posudzovaní obrázkov a
skladaní kociek. Pri psychologickom vyšetrení odpovedal na otázky a k jeho osobe sa so znalkyňou

rozprávali 5 minút. Potom sa rozprávali o jeho tigroch, o dcére znalkyne.

________________

Svedok - poškodený B. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa nezaujímal o to, čím sa jeho brat Ľ.

C. živí. Mal učňovské vzdelanie v odbore klampiar - karosár. Pracoval na stavbách. Vie však o tom,
že sa účtovníctvom nezaoberal.

O spoločnosti PPL mu brat nehovoril. Postupom času začal jeho brat Ľ. nosiť značkové oblečenie, a
to asi 4 roky pred smrťou. Používal motorové vozidlo zn. Škoda Felícia červenej farby.

Brat mu nehovoril, že by ho k predaju jeho bytu niekto nútil. Z jeho správania nevycítil, že by mal z
niekoho strach. Nehovoril, že by mu niečo hrozilo.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že nevie o tom, že by jeho brat mal byť v P. F. P. alebo v B..

Nespomenul si, že by mu brat poslal nejakú pohľadnicu koncom roka 1997.

O tom, že jeho brat Ľ. C. zmizol sa dozvedel v lete roku 2006 alebo 2007. Presný dátum si nepamätal
pre odstup času. Na začiatku mu nebolo nápadné, že brata dlhšie nevidel, lebo v minulosti sa stalo, že
odišiel na niekoľko mesiacov do B. a asi 7 mesiacov o sebe nedal vedieť. Neskôr sa dozvedel, že brat

má problémy a že sa musí schovať. Potom už brata nevidel.

Svedok B. Z. pri prvom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že so Z. C. sa poznali, chodili do
jednej školy. Obžalovaný sa ku Ľ. C. správal kamarátsky. Videl ho viackrát opravovať dom v P. F. P.,
ktorý patril N. Z. a Ľ. N.. Bol tam aj s P. D., neskôr aj s mužom, ktorý sa volal O.. Podľa jeho názoru, v

dome boli dobrovoľne, chodievali odtiaľ aj do Žiliny. Ľ. C. v tom období chodieval do Žiliny aj za Ľ. N..
Svedok nevedel o tom, že by mal Ľ. C. bývať v obci U..

Niekedy koncom leta roku 1997 alebo 1998 mu obžalovaný telefonoval, aby za ním prišiel na benzínovú
pumpu do Ružomberka. Preto nasadol do auta - červenej Felície spolu s . Č. P.. Na benzínovej pumpe v

Ružomberku sa nachádzali N. Z., Ľ. C. a Ľ. N.. Boli tam na aute VW Sharan čiernej farby. Nikto iný s nimi
na benzínovej pumpe nebol. Niekoho tam čakali, ale keďže nikto neprišiel, tak obžalovaný rozhodol,
že pôjdu všetci domov. Bolo to niekedy k večeru, ale ešte bolo svetlo. Na takéto stretnutia chodieval
s obžalovaným často.

S Č. P. išiel domov na červenej Felícii. Ľ. N., obžalovaný a Ľ. C. zostali na benzínovej pumpe. Ľ. C.
podľa jeho názoru určite nebol opitý. Potom Ľ. C. ešte videl, ale s určitosťou to nevedel povedať. O tom,
že je Ľ. C. mŕtvy sa dozvedel pred jedným až dvomi rokmi na polícii.

V ďalšej časti výpovede svedok uviedol, že potom (po schôdzke na benzínovej pumpe v H.) Ľ. C. videl

v P. F. P.. Na túto skutočnosť si spomenul preto, lebo v roku 2007 v tejto veci vypovedal ako podozrivý.

K osobe I. P. svedok uviedol, že ho nepozná. Nikdy ho nevidel a nevie o tom, že by osoba s takýmto
menom s nimi vyrastala.

K osobe Ľ. N. svedok uviedol, že sa správal povýšenecky, bol nepriateľský. Často napádal aj cudzích
ľudí. Vždy sa pozeral sám na seba. Nikdy nedodržal to, čo sľúbil. Nemal pocit, že by obžalovaný Ľ. N.
niečo prikazoval, alebo by ho riadil. Taktiež nevidel, že by sa Ľ. N. obžalovaného bál. Na otázku, kto z
dvojice obžalovaný - Ľ. N. mal násilnícku a manipulatívnu povahu, svedok uviedol, že to bol Ľ. N..Ďalej vo výpovedi uviedol, že u obžalovaného strelné zbrane nevidel, u Ľ. N. áno - ten sa v zbraniach
vyznal. Zbrane mal Ľ. N. aj vo svojej garáži. Ak by Ľ. N. nejakú zbraň videl, určite by vedel, o akú zbraň

sa jedná.

V ďalšej časti výpovede mu Č. P. povedal, že Ľ. N. sa vyjadril tak, že ak bude svedčiť voči nemu, tak
že ich všetkých utopí, pretože „...nepôjde sedieť na doživotie...“

S K. N. mal dobrý vzťah. Ak by bola v rodičovskom dome ubytovaná nejaká osoba, povedala by mu to,
avšak o ničom takom nehovorila. Ani on nikoho cudzieho v dome nevidel.

Svedok poprel, že by vkladal niekedy v minulosti peniaze na účet firmy SK - AUTO LEASING, s.r.o.

Svedok B. Z. pri druhom výsluchu na hlavnom pojednávaní poprel niektoré tvrdenia svedka

vystupujúceho pod legendou „RUDO“. Nebol svedkom toho, ako vypovedal svedok vystupujúci pod
legendou„RUDO“,ževjehoprítomnostiobžalovaný rozkazovalnejakýmľuďom,kričalnanichanadával
im. Rovnako uviedol, že obžalovaný na neho nikdy nevytiahol zbraň a nebol svedkom ani toho, že by sa
tak správal voči niekomu inému. Taktiež poprel tvrdenia svedka vystupujúceho pod legendou „RUDO“,
že by ho obžalovaný ponižoval a nadával mu. Nebol svedkom ani toho, že by obžalovaný mieril zbraňou

na Ľ: C. a nezúčastnil sa ani predaja alkoholu.

Svedok ďalej uviedol, že nebol so Ľ. N. a obžalovaným v obci U. pre Ľ. C., ako to uviedol vo výpovedi
Ľ. N.. Taktiež poprel tvrdenie Ľ. N., že z benzínovej pumpy v H. odchádzal spolu s Č. P. na motorovom
vozidle zn. VW Sharan, pretože Ľ. N. by mu toto auto nezveril.

Svedok I. N. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že Ľ. C. nepoznal.

Vo výpovedi ďalej popísal vzťahy v ich rodine, vrátane vzťahov so Ľ. N., ktoré nie sú dobré a to najmä
kvôli vzťahu a správaniu Ľ. N. k obžalovanému. Ľ. N. neustále napádal obžalovaného, bil ho a to aj

bez príčiny. Takéto konflikty prebiehali aj v rokoch 1993 až 1995.

K osobe Ľ. N. uviedol, že je to agresívny a arogantný človek. V minulosti ho opakovane oklamal. Vyzná
savzbraniachastrelive.Zbraňbypoznalajpodľahmatu.Ľ.N.saobžalovanéhorozhodnenebál.Vylúčil,
že by ho obžalovaný riadil.

V apríli roku 2008 mu jeho matka K. N. uviedla, že ju Ľ. N. navádzal, aby krivo svedčila v neprospech
obžalovaného. Po smrti K. N. našiel na povale rodičovského domu rôzne veci, medzi nimi aj výbušniny
a auto. Tieto veci odfotografoval. Neskôr boli tieto veci z domu odvezené.

V roku 2007 často - cez víkendy- navštevoval rodičov v obci U.. Nikoho cudzieho nevidel ani v
rodičovskom dome, ani v dome, ktorý sa nachádza od rodičovského domu vo vzdialenosti asi 5 metrov.
K. N. mu nikdy nepovedala, že by pre niekoho cudzieho varila.

U obžalovaného nikdy zbraň nevidel. Ďalej svedok uviedol, že nie je možné, aby obžalovaný niekedy

napadol K. N.. Ak by sa to stalo, rodičia by mu to povedali. Ak to Ľ. N. tvrdí, tak klame. Naopak, Ľ. N.
riadil život K. N. a čo jej diktoval, to ona robila.

Chránený svedok Ľ. N. v prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa zoznámil so Ľ. C.
prostredníctvom obžalovaného N. Z..

Obžalovaný chcel podnikať a keďže bol súdne trestaný, využil na podnikateľskú činnosť Ľ. C.. Na
Štefana Gažúra prepísal firmu PPL, s.r.o. Obchodná spoločnosť PPL, s.r.o. sa zaoberala kúpou a
predajom alkoholu. Prostredníctvom tohto podnikania dochádzalo aj k neoprávnenému odpočtu DPH.
Túto skutočnosť môžu podľa neho potvrdiť svedkovia U. A. a Y. Q.. Z účtu tejto firmy vyberal peniaze

Ľ. C. aj obžalovaný.

Chránený svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že Ľ. C. bol po určitom čase prevezený do P. F. P., aby
tam pomáhal pri oprave domu a aj preto, aby ho nezaistila polícia. Následne bol prevezený do obceU.. Ubytovanie Ľ. C. v obci U. navrhol obžalovaný s tým, že Ľ. C. býval v dome, ktorý patril rodičom
obžalovaného.

Koncom mesiaca október alebo začiatkom novembra v roku 2007 prišiel za ním obžalovaný a povedal
mu, že pôjdu na výlet do Tatier s tým, že zoberú aj Ľ. C., ktorý bol v tom čase v obci U.. To Tatier išli všetci
traja na motorovom vozidle WV Volkswagen Sharan. Cestou sa k nim pridali B. Z. a Č. P., na aute zn.
Škoda Felícia. V čase, keď prišli do obce U., sa už stmievalo. Cestou naspäť sa zastavili v Ružomberku
pri benzínovej pumpe, kde pili nápoje. Či sa tam v tom čase nachádzal aj svedok, vystupujúci pod

legendou „ADAM“, uviesť nevedel a dodal, že nevie, kto je tento svedok. Obžalovaný dal Ľ. C. otvorenú
plechovku piva. Potom išli na diskotéku. Ľ. C. začalo tackať. Preto sa rozhodli že na diskotéku nepôjdu.

Pred cestou domov si vymenili si autá tak, že on, obžalovaný a Ľ. C. nasadli do motorového vozidla
zn. Škoda Felícia a Č. P. a B. Z. do motorového vozidla WV Volkswagen Sharan. Túto výmenu navrhol
obžalovaný, aby Ľ. C. neovracal motorové vozidlo zn. WV Volkswagen Sharan. Obžalovaný riadil

motorové vozidlo Škoda Felícia.

Pri Z., v časti nazývanej B., zišiel obžalovaný autom na asfaltovú cestu a zastavil. Obžalovaný vybral Ľ.
C. z auta, ktorý bol „úplne mimo“ a spadol na zem. Keď svedok sedel v aute, započul výstrel. Vyskočil
z auta a opýtal sa obžalovaného, čo robí. Počul Ľ. C., ako hovorí obžalovanému : „N., čo to robíš?“

Potom zaznel druhý výstrel. Obžalovaný strelil Ľ. C. do hlavy (posledný výstrel smeroval do čela Ľ.
C.). Počul tri výstrely. Videl zbraň v rukách obžalovaného, ale nevie uviesť, aká to bola značka, bližšie
ju popísať nevedel. V prípravnom konaní síce uviedol, že to mohla byť zbraň typu ČZ, ale nebol si na
100 % istý. Potom ho obžalovaný požiadal, aby mu pomohol Ľ. C. odniesť 50 m od auta a zahrabať.
Bola tma, viedol ho obžalovaný, po istom čase začal vidieť. Obžalovaný Ľ. C. vyzliekol a stiahol ho do

jamy. Potom obžalovanému pomohol telo zahrabať. Nič iné mu neostávalo, iba obžalovanému pomôcť,
pričom sa mu obžalovaný vyhrážal, že ak o tom niekomu povie, skončí v „base“ alebo tak, ako skončil
Ľ. C.. Snažil sa z miesta činu dostať čo najskôr. Nikto iný pri skutku nebol. Obžalovaného sa následne
bál, pretože sa mu vyhrážal.

O tomto čine sa zdôveril I. P., a to v slabej chvíľke. Neskôr si uvedomil, že tým ohrozil seba a svoju
rodinu. K tomuto rozhovoru došlo začiatkom roku 2007 (január, február) v aute, keď išiel do obce U.. I.
P. ukázal, kde ku skutku asi došlo, nie však presne. Ukázal mu iba smer. Od miesta, kde s I. P. stáli,
mu ukázal, že telo je zakopané asi 50 - 60 metrov. Tvar jamy I. P. nepopisoval. On sám by však hrob
nenašiel. Pamätal si, že tam bol strom s výsekom.

Svedok Ľ. N. nevedel uviesť, prečo sa zdôveril o tomto skutku práve I. P., hoci neboli blízki kamaráti.
Neskôr to vyhodnotil ako chybu. S I. P. sa o svojej výpovedi na polícii však nerozprával.

V súvislosti s odstraňovaním rozporov medzi výpoveďou svedka v prípravnom konaní a na hlavnom

pojednávaní svedok uviedol, že v prípravnom konaní nehovoril pravdu, lebo sa bál o seba a o
svoju rodinu. V tejto súvislosti aj zámerne neuvádzal niektoré skutočnosti, ktoré uviedol na hlavnom
pojednávaní.

V ďalšej časti výpovede poprel, že by bol inštruoval svoju matku K. N., ako má vypovedať na polícii v

tejto trestnej veci obžalovaného N. Z..

Chránený svedok Ľ. N. v druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní (svedok bol na návrh prokurátora
vypočúvaný priamo v pojednávacej miestnosti, bez použitia technických prostriedkov na prenos obrazu
a zvuku) uviedol, že v predchádzajúcej výpovedi nepovedal všetko a následne s použitím poznámok

uviedol mená osôb, s ktorými ho obžalovaný zoznámil, z ktorých niektorí sú mŕtvi.

V ďalšej časti výpovede chránený svedok pripustil, že v minulosti zbil obžalovaného, pretože napadol
jeho matku - K. N.. Taktiež uviedol, že zbil aj brata obžalovaného - B. Z..

Chránený svedok ďalej uviedol, že vie o tom, že obžalovaný ho chcel v minulosti dvakrát odstrániť, a
to prostredníctvom Č. Ľ..Pripustil, že sa pred výsluchom svojej matky K. N. s ňou stretol, avšak povedal jej, že je na nej, či na
výsluch pôjde, alebo nie. Chcel jej zabezpečiť odvoz z U. do CH..

Vovýpovedisaznovavrátilkuskutočnostiam,týkajúcim sabenzínovejpumpyvRužomberku.Napumpe
bol okrem neho N. Z., Č. P., B. Z. a Ľ. C.. Od B. Z. vie, že obžalovaný niečo nalial Ľ. C. do piva.

Vo výpovedi ďalej popísal, ako mal obžalovaný v máji alebo apríli zbiť U. B. zbraňou, ktorú potom zobral
B. Z.. Potom ho obžalovaný požiadal, aby zbraň vyčistil a nakonzervoval. Má vedomosť o tom, že zbraň

bola potom odvezená na bratovu chalupu vo U..

Svedok ďalej uviedol mená osôb, ktorým mal obžalovaný ublížiť a to: U. B., ktorého zbil pištoľou po
hlave, I. H., ktorému dal obžalovaný zapáliť auto, lebo svedčil v kauze „DENIM“, vyhrážal sa priateľke s
menom O., chcel postrašiť policajta F. a napadol B. I. a vyhrážal sa mu, od N. O. zobral zálohu na byt
a byt nezohnal a Ing. O. Ľ. strčil do úst pištoľ. Napadol aj jeho syna X. S.. Týmito skutočnosťami chcel

chránený svedok poukázať na to, ako sa obžalovaný správal k ostatným ľuďom.

V roku 1997 mu telefonovala X. Z., keď bol obžalovaný vo väzbe, aby sa išiel pozrieť, či nenašli Ľ. C..
On si to vysvetlil tak, že obžalovaný má strach, že už našli telo Ľ. C..

V máji až júli 1997, keď bol obžalovaný vo väzbe, obžalovaný mu prikázal, aby išiel do P. F. P., pekne
obliekol Ľ. C. a išiel s ním zobrať peniaze do banky. Aj druhýkrát išiel so Ľ. C. do banky, avšak Ľ. C.
povedal, že účet je už zablokovaný. Keď to obžalovanému povedal, ten na neho potom vykrikoval,
že ho okradol o peniaze.

V ďalšej časti výpovede sa svedok vyjadroval ku skutku dva obžaloby.

Svedok uviedol, že so Ľ. C. ho zoznámil N. Z. v roku 1995. Po nejakej dobe prišiel za ním obžalovaný,
či by mu nevedel napísať nejaké faktúry, že zohnal firmu, ale nemôže ju napísať na seba, pretože bol
trestaný, takže ju napíše na Ľ. C.. Išlo o firmu PPL, s.r.o., so sídlom v Žiline. Obžalovaný mu povedal, že

je majiteľom tejto firmy. Predmetom činnosti tejto firmy mal byť nákup a predaj alkoholu. Zoznámil ho
aj s bývalými majiteľmi tejto firmy - U. A. a Y. Q.. Títo dvaja boli neskôr kvôli PPL, s.r.o. aj trestne stíhaní.

Pre obžalovaného písal faktúry, ktoré sa týkali reálneho predaja alkoholu. Nezaujímal sa o to, či faktúry
boli dodávateľom uhrádzané. Potom mu obžalovaný povedal, že začne robiť DPH a že na to má ľudí,

ktorí mu spracujú papiere. Znamenalo to, že urobí nadmerný odpočet DPH a daňový úrad vráti náklady
na DPH. O túto problematiku sa nikdy nezaujímal. Podklady na nadmerné odpočty pre obžalovaného
v súvislosti firmou PPL, s.r.o. nerobil. S obžalovaným sa dohodol, že s ním pôjde 50 na 50. Písal
obžalovanému faktúry, za čo mu obžalovaný dával peniaze. Neinformoval ho, v akom stave je firma
PPL, s.r.o. Obžalovaný peniaze rozdeľoval aj medzi Ľ. C., P. D., B. Z., Č. P., X. a Ľ..

Ľ. C. vo firme PPL, s.r.o. nevyvíjal žiadne aktivity, iba podpisoval papiere, čo doniesol obžalovaný. Boli
to faktúry, príjmové a výdavkové doklady. Keď bol obžalovaný vo väzbe, každý večer chodil za ním
pod okná Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Žilina (ďalej len ÚVV Žilina), kde mu obžalovaný dával
pokyny, čo má urobiť.

So Ľ. C. mal svedok kamarátsky vzťah. Dával mu peniaze na jedlo a oblečenie. Peniaze pre Ľ. C. mu
dávala aj X. Z.. V tom čase mal s obžalovaným dobré vzťahy, vždy mu pri ÚVV Žilina zakričal, koľko
peňazí komu dal.

Jehovzťahsobžalovaným sanarušil,keďobžalovanýzastrelilĽ.C..Dalsiodnehodištanc. Obžalovaný
ho ubezpečil, že sa mu nič nestane, tak s ním ešte spolupracoval. Potom prišla ďalšia rana, ktorú
nechcel špecifikovať, lebo sa vyšetruje. Išlo o výbuch v telefónnej búdke.

Obžalovaný mal so Ľ. C. stopercentný vzťah, boli kamaráti. Ľ. C. mu veril a robil všetko, čo mu
obžalovaný povedal. Robil to dobrovoľne, obžalovaný ho nikdy do ničoho nenútil. Bola to otázka peňazí.
Rovnako to bolo aj vo vzťahu k P. D. a Č. P..Svedok ďalej vo výpovedi popísal, ako Ľ. C. a P. D. odviezli do P. F.P., aby iným nerozprávali, čo robia.
Preventívne tam bol aj Č. P. a B. Z.. Potom obžalovaný zistil, že sa P. D. a Ľ. C. medzi sebou rozprávajú,
čo robia pre obžalovaného, tak ich rozdelil - P. D. zostal v P. F. P a Ľ. C. išiel do U..

Chránený svedok vo vzťahu ku skutku tri obžaloby uviedol, že vyhotovoval faktúry pre viacero firiem, a
to: PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., SOLID HOLDING, s.r.o., PANDA, s.r.o. Na všetky si nespomenul.
Viac ako 90 % faktúr robil na počítači. Na požiadanie obžalovaného napísal faktúry, obvykle do 300
000,- Sk. Vyhotovoval aj iné daňové doklady. Predtým mu dal obžalovaný zoznam od dodávateľov.

Nepodpísané a neopečiatkované faktúry, ktorých bolo veľa, si obžalovaný zobral.

Aby sa mohli urobiť nadmerné odpočty DPH, niektoré firmy sa začínali na písmeno „P“. Obžalovaný mu
povedal, že má známeho na daňovom úrade, ktorý podľa začínajúceho písmena „P“ má na starosti
túto firmu, ku ktorej sa nevykonala daňová kontrola, ale iba na určitú dobu. Takto robil faktúry pre firmu
PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. aj pre firmu Tibor Barčík - TIBI. Podklady mu dával taktiež obžalovaný.

Daňové doklady pre obžalovaného nevypisoval, iba povedal, kde a čo treba napísať, aké sumy. Kto ich
vypisoval, svedok uviesť nevedel. Rovnako nevedel uviesť, kto nosil tieto doklady na daňový úrad, ale
väčšinou ten, kto bol majiteľom firmy.

Peniaze z banky si väčšinou vyberal majiteľ účtu, resp. firmy. Vedel o tom, že firma PPL, s.r.o. bola

napísaná na Štefana Gažúra, SOLID HOLDING, s.r.o. na Borisa Ondáka alebo Tibora Barčíka a TIBI
TRANS alebo TIBI na Tibora Barčíka. Doklady o vlastníctve firiem nevidel.

Po nahliadnutí do listinných dokladov faktúr, na základe ktorých Daňový úrad Púchov vystavil protokol
za obdobie február 1997 (č. l. 692, 697, 701, 702,706, 710, 714, 715, 719-721) svedok uviedol, že

tieto faktúry vyhotovoval. Svedok ďalej uviedol, že na č. l. 721 je výdavkový a príjmový lístok, ktorý
nevypisoval. Podklady k vypísaniu účtovných dokladov mu dal obžalovaný. Vedel, že táto činnosť je
nelegálna, ale chcel si zarobiť.

Ku skutku v bode 4 obžaloby chránený svedok uviedol, že názov obchodnej spoločnosti SIPEX, s.r.o.

mu niečo hovorí, ale nevedel povedať, kto bol majiteľom tejto firmy.

Po nahliadnutí do dokladov z č. l. 733-737, 759, 760, 761 - 766, 767 až 772, 782, 783, 784 - 787, 824,
825 svedok uviedol, že doklady na č. l. 733 až 737, 783 nepísal. Doklady na č. l. 759 a 760, 761 až
766, 767 až 772, 782, 784 až 787, 824 a 825 vystavil. Svedok ďalej uviedol, podľa akých znakov pozná,

ktoré doklady vypisoval.

Chránený svedok ku skutku 5 obžaloby uviedol, že počul názov firmy SOLID HOLDING, s.r.o., ale nevie,
kto bol jej majiteľom. Je možné, že aj v prospech tejto firmy robil faktúry.

Po nahliadnutí do dokladov na č. l. 858 až 861 svedok uviedol, že tieto faktúry nevystavoval, pretože
sú na tlačive, ktoré sa dalo kúpiť v obchode a on takéto tlačivá nepoužíval.

Ku skutku 6 obžaloby chránený svedok uviedol, že pozná firmu Tibor Barčík- TIBI. Tibor Barčík bol
jeden z ľudí, čo robili pre obžalovaného. Aj vo vzťahu k tejto firme sa robil nadmerný odpočet DPH.

S nápadom robiť nadmerné odpočty DPH prišiel obžalovaný. S Č. P. ho zoznámil obžalovaný.
Obžalovaného zoznámil s Č. P. B. Z.. Svedok ďalej uviedol, že Č. P. bolo v skratke povedané, čo asi
bude robiť. Povedal mu to obžalovaný za jeho prítomnosti s tým, že keď budú zarobené nejaké peniaze,
či je ochotný odísť zo Slovenska. Č. P. odpovedal, že áno.

Obžalovaný mal s Č. P. kamarátsky vzťah. Navzájom si pomáhali. Č. P. v ničom nepodnikal, mal na seba
len napísanú firmu. Bol jeden z „bielych koní“. To znamenalo, že keď sa na neho urobili nejaké peniaze,
potom mal odísť preč. Obžalovaný Č. P. povedal, že keď zarobí peniaze, tak odíde do zahraničia.

Tibor Barčík mal na seba napísané firmy s názvom TIBITRANS, alebo TIBI. Obidve firmy boli založené
na to, aby sa dal spraviť nadmerný odpočet DPH s tým, že určitá časť z peňazí sa odkladala Tiborovi
Barčíkovi, a určitú časť si delil on s obžalovaným.S nadmerným odpočtom DPH sa začalo koncom roka 1996 alebo začiatkom roka 1997. V prípade firmy
Tibora Barčíka postupoval rovnako, ako pri Ľ. C. a P. D. - obžalovaný mu dal zoznam firiem a on vystavil
faktúry, za čo dostal odmenu. Faktúry nosil Č. P. na podpis obžalovaný, ale Č. P. podpisoval faktúry aj

pri ňom. Nestalo sa, že by sám išiel za Č. P. s faktúrami. Pre Č. P. urobil veľa faktúr.

Obžalovaný odkladal peniaze aj Ľ. C. a P. D.. Aj Ľ. C. mal odísť do zahraničia, ale odišiel do jamy. P.
D. sa tak isto stratil. Preto povedal obžalovanému, že ak sa stratí aj Č. P., pôjde ho udať. Preto možno
Č. P. doteraz žije.

Chránený svedok Ľ. N. v tretej výpovedi (svedok bol na návrh prokurátora opäť vypočúvaný priamo v
pojednávacej miestnosti bez použitia technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku) na hlavnom
pojednávaní po predložení dokladov z č. l. 548 až 551, ktoré sú obsiahnuté v trestnom spise KR
PZ, ČVS:OÚV- 139/02-ZA-98 (nové číslo: KRP-1/OVK-ZA-2008) - trestná vec proti obvinenému Č. P.,
uviedol, že je možné, že tieto doklady urobil on. Zarážali ho len vysoké sumy na nich napr. suma 1

165 173,20 Sk. Poukázal na svoju predchádzajúcu výpoveď kde uviedol, že vždy sa snažil vystavovať
faktúry na nižšie sumy. K dokladom z č. l. 558 až 569 z uvedeného trestného spisu sa taktiež vyjadril,
že je možné, že ich robil on, ale na 100% si istý nebol. Vždy mal vzor faktúry uložený v počítači a tam
dopĺňa príslušné údaje. Ďalej uviedol, že tak isto mohol vystaviť faktúry z č. l. 576 a 577 z uvedeného
trestného spisu, rovnako ako aj faktúry z č. l. 586 až 591 a 815 až 818 z uvedeného trestného spisu.

Chránený svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že prišiel aj do styku s obchodnou spoločnosťou PANDA,
s.r.o., ktorá bola založená na Štefana Gažúra. Štefan Gažúr nedával podnet, že by si chcel založiť
firmu, išlo o dohodu medzi ním a obžalovaným. Aj táto firma začínala na písmeno „P“ a u takýchto firiem
daňový úrad istý čas nerobil daňovú kontrolu.

Po nahliadnutí do listinných dôkazov z č. l. 1064 až 1066 z trestného spisu KR PZ, ČVS:OÚV- 139/02-
ZA-98 (nové číslo: KRP-1/OVK-ZA-2008) - trestná vec proti obvinenému Č. P. - svedok uviedol, že tieto
doklady pozná. Doklady sa týkali vkladu na účet v banke - v Slovenskej sporiteľni. Z týchto dokladov
vyplýva, že on vkladal peniaze na účet firmy PANDA, s.r.o. Tento vklad urobil možno v súvislosti s tým,

že obžalovaný chcel, aby mu poisťovňa preplatila opravu auta, ktoré bolo napísané na neho, ale v
skutočnosti patrilo obžalovanému.

Po nahliadnutí do listinných dôkazov z č. l. 1064 - 1066 trestného spisu svedok už pripustil, že firma
PANDA, s.r.o. pre neho nerobila práce. Z faktúr vyplýva, že táto firma pre neho práce vykonávala

ale v skutočnosti to tak nebolo. Faktúry zaplatil napriek tomu, že firma PANDA, s.r.o. pre neho práce
nevykonala, aby si znížil ako živnostník daňový základ.

Vo vzťahu k firme Tibor Barčík - TIBI chránený svedok uviedol, že o účtovnej evidencii tejto firmy nič
nevie. Táto firma nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť. Od začiatku sa na ňu vystavovali fiktívne

faktúry tak, ako to bolo u Ľ. C. a P. D..

Svedok ďalej vo výpovedi popísal, za akých okolností mal s obžalovaným v spoluvlastníctve dvojdom
v P. F. P., z ktorého vlastnil polovicu a obžalovaný s manželkou druhú polovicu. Svoju polovicu tohto
dvojdomu následne s manželkou predal pánovi V., ktorý chcel aj druhú polovičku, preto ho skontaktoval

s X. Z.. Pán V. dal X. Z. zálohu 100 000,- Sk s tým, že keď zabezpečí podpis zmluvy aj jej manželom,
vyplatí jej zvyšok. Potom mu V. telefonoval, že sa mu obžalovaný vyhrážal a že mu hovoril, že ho okradol
o dom.

V dvojdome v P. F. P. boli určitú dobu schovaní Ľ. C. a P. D., pretože sa obžalovaný bál, že ak by ich

policajti zaistili, začali by rozprávať. Ľ. C. zobral z tohto dvojdomu na príkaz obžalovaného, keď bol ten
vo väzbe. Ľ. C. doviezol do Žiliny, obliekol ho s tým, aby urobil výber v banke. Pri druhom raze bol už
účet zablokovaný. Za Ľ. C. chodil do P. F. P. aj dvakrát do týždňa, keď opravoval s P. D. dom, potom
raz do týždňa alebo raz za 10 dní. Dávali im aj peniaze.

Neskôr previezli Ľ. C. do obce U. do chalupy k jeho rodičom. Tam Ľ. C. býval dva až tri mesiace. K.
N. mu varila. Obžalovaný dal Ľ. C. peniaze na stravu, aby platil jeho matke K. N.. Jeho brat I. N. sa
tam v tom čase mohol stretnúť so Ľ.C.P. D. bol začiatkom roka 1998 prevezený do Čiech nad mesto Č.. Tam bol malý hotel, kde bol P. D.
schovaný. Strážil ho tam B. Z. a Č. P., až pokiaľ P. D. nezmizol. S obžalovaným chodil do tohto hotela
a dávali peniaze B. Z. a Č. P. a tí dávali peniaze P. D..

V ďalšej časti výpovede chránený svedok uviedol, že keď sa P. D. ženil, tak na jeho svadbu mu on
nedal peniaze. Peniaze mu dal obžalovaný.

V čase, keď bol obžalovaný vo väzbe, komunikovali aj formou motákov - útržkov papiera, kde bolo

napísané, čo má vybaviť obžalovanému. Tieto motáky odovzdal pri výsluchu na polícii.

Po nahliadnutí do listinných dôkazov z č. l. 729 až 746 svedok uviedol, že sú to tie motáky, o ktorých
hovoril.

Jeho vzťah k B. Z. bol priateľský. Poprel, že by mu v minulosti požičal peniaze.

Svedok vo výpovedi ďalej uviedol, že je pravda, že sa s Č. P. stretol v Žiline na Veľkej Okružnej a povedal
mu, že bol vypočúvaný v súvislosti s obžalovaným. Č. P. mu povedal, že aj on ide od policajtov a aby
mu dal pokoj.

Svedok sa ďalej vyjadril ku vzťahu s jeho bratom I. N. a k dôvodom, prečo sa od roku 1991 nestretávajú.

V roku 2007 si odložil všetky veci, ktoré mal v rodičovskom dome v obci U., lebo išiel do programu na
ochranu svedkov a tieto veci mu zmizli. Následne sa svedok vyjadril k fotografiám, ktoré predložil vo
výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok I. N. dňa 7. 1. 2009 tak, že na týchto fotografiách spoznáva

dve izby v rodičovskom dome a niektoré veci na fotografiách boli jeho. Niektoré veci na fotografiách
nespoznal.

Svedok sa ďalej vyjadril, aké zbrane mal legálne v držbe. Popísal aj jeho vzťahy k Y. X. a Ľ. A.. Poprel,
že by I. B. niekedy pozval k sebe domov. Napriek tomu, že mu I. B. pomáhal s inštaláciou satelitu.

Svojej matke K. N. viackrát povedal, že vypovedá proti obžalovanému. Povedal jej, ako vypovedal na
polícii. Taktiež jej povedal, kde bol Ľ. C. schovaný. Bolo však na nej, čo bude vypovedať.

Chránený svedok Ľ. N. vo štvrtej výpovedi na hlavnom pojednávaní na začiatku výsluchu odpovedal

na otázky prokurátora, ktoré boli zamerané na preverenie jeho hodnovernosti.

Vo výpovedi svedok uviedol, že v prítomnosti svedka I. B. sa nikomu na ulici so zbraňou nevyhrážal.
S Y. R. konflikt v minulosti nemal. Svedka B. P. poznal. P. sa ho na Ľ. C. nikdy nepýtal. Poznal aj Š.
P.. Pred ním I. P. nikdy nezbil. Taktiež sa poznal aj s O. B.B., s ktorým ho zoznámil B. Ľ.. S B. B. ho

zoznámil I. P.. Poznal sa aj I. X.. S Q. U. sa zoznámil v roku 1996 alebo začiatkom roka 1997. Mal
s ním fyzický konflikt, lebo sa zastal Ľ. C.. Popísal aj vzťah k ďalším osobám, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vypočuté ako svedkovia.

Vo výpovedi ďalej uviedol, že Š. Ľ. je jeho sesternica z druhého kolena. Do roku 2008 pracovala v

Slovenskej sporiteľni. Na pracovisku ju navštívil v roku 1991 alebo 1992, keď si vybavoval sporožírový
účet. V súvislosti s nejakým úverom ju nenavštívil, ani prostredníctvom nej nikomu úver nevybavoval.
Pripustil, že mohol byť za ňou s I. H., ale ešte pred rokom 1989. Pokiaľ ide o obdobie rokov 1994 až
1998, tak s I. H. za ňou nebol, pretože od roku 1995 s ním nekomunikoval.

Pani G. je tiež jeho sesternica z druhého kolena. Pracovala na daňovom úrade. Nenavštevoval ju
ani kvôli svojej firme, ani kvôli firmám P. D., Ľ. C. či Č. P.. Navštevovali sa iba ako rodina. V daňových
veciach mu neradila.

SoĽ.X. hozoznámilobžalovaný.Bolikamaráti.RobilsB.Ľ.preobžalovanéhonejakéveci,napr.vyberali

televízory na falošné doklady. Ľ. X. nikdy nenahováral, aby niečo kradol pre obžalovaného. Ľ. X. vedel,
že sú si s obžalovaným blízki.Vobdobírokov1997až2006nemalžiadnekontaktynapolícii.Nikdysanechválilstým,žemákamarátov
a dokáže vybaviť prepustenie človeka, ktorý bol zadržaný políciou.

V minulosti absolvoval psychotesty, keď chcel byť držiteľom zbrojného preukazu, a to v roku 1994. Aj v
tomto trestnom konaní sa zúčastnil psychotestov, ktoré však boli o polovicu kratšie, ako tie v roku 1994.
Keď sa informoval, bolo mu povedané, že na vypracovanie psychologického a psychiatrického profilu
treba dve až tri sedenia, a to po štyroch až piatich hodinách. Napriek tomu, že má štatút chráneného
svedka, zašiel do ambulancie, nepredstavil sa a bola mu daná takáto odpoveď. Bolo to v auguste, alebo

septembri roku 2009. V ambulancii bol sám.

Chránený svedok Ľ.N. v piatej výpovedi (svedok bol na návrh obžalovaného vypočúvaný priamo v
pojednávacej miestnosti bez použitia technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku) na hlavnom
pojednávaní uviedol, že pod legendou „ADAM“ vystupoval on.

Opakovane vo výpovedi uviedol, že obžalovaný v roku 1991 napadol K. N., avšak svedka tejto udalosti
uviesť nevedel.

Ďalej vo výpovedi uviedol, že skutočnosť, že Ľ. C. bol „bielym koňom“ obžalovaného môžu potvrdiť B.
Z., Č. P., Ľ. X., B. Ľ., H. Ľ., U. A., Y. Q. a O. B.. Uviedol svedkov, ktorí môžu potvrdiť, že s nápadom

robiť nadmerné odpočty DPH prišiel obžalovaný.

Svedkov, ktorí by potvrdili niektoré ním tvrdené skutočnosti nevedel uviesť, pretože 80% vecí sa udialo
iba medzi ním a obžalovaným. Svedkovia Y. Q. a U. A. vedeli, čo sa robí vo firme PPL, s.r.o., keď bola
prepísaná na Štefana Gažúra.

Svedok ďalej uviedol, že vo výpovedi na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. 12. 2008 klamal keď
uviedol, že s firmou TELEKÁBEL, s.r.o. nespolupracoval, pretože sa mu stratili doklady a chcel zistiť,
kde sú. To je jediná vec, kedy vo výpovedi na hlavnom pojednávaní klamal. Keď vypovedal pod
legendou „ADAM“ v prípravnom konaní, uviedol, že nevie, za akých okolností došlo k usmrteniu Ľ. C.,

aby odpoveďou neodhalil svoju identitu.

Svedok sa vo výpovedi nevedel vyjadriť, od koho obchodná spoločnosť PPL, s.r.o. kupovala alkohol.

Popásal, podľa akých znakov opoznal faktúry, ktoré mu na hlavnom pojednávaní pri výsluchu predložil

prokurátor, a to najmä: na niektorých faktúrach číslo faktúry súhlasilo s dátumom, kedy bola faktúra
vystavená a podľa ich vzhľadu.

K firmám SIPEX, s.r.o. a SOLID HOLDING, s.r.o. svedok uviedol, že tieto názvy už počul, ale nevie
uviesť, kto bol ich majiteľom. Aj pre tieto firmy však určite robil podklady, aby si mohli uplatniť nadmerný

odpočet DPH. Vystavil aj faktúru č. 051/98, keď už bol Ľ. C.mŕtvy. Kto tieto faktúry podpisoval, uviesť
nevedel. Podpis Ľ. C. nepoznal.

Skutočnosť, že B. Z. mu povedal, že obžalovaný na benzínovej pumpe dal niečo do piva Ľ. C.,
v prípravnom konaní neuviedol, lebo si na ňu spomenul až na hlavnom pojednávaní, keďže má v

súčasnosti dosť času na premýšľanie. Túto skutočnosť môže podľa svedka potvrdiť B. Z..

Svedok zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi, že I. B. nikdy nebol v jeho byte, pretože ak by to tak
bolo, prvé, čo by vo výpovedi povedal, že videl brokovnicu, ktorú mal zavesenú na stene.

V ďalšej časti výpovede sa svedok vyjadroval k sumám, ktoré požičiaval obžalovanému.

Chránený svedok Ľ. N. v šiestej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že má vedomosť o tom,
že I. P. má štatút chráneného svedka, a to asi od termínu, ako bol obžalovaný vzatý do väzby.

V jeho prítomnosti I. P. nebol v obci U. v dome patriacom jeho rodičom. V roku 2007 (v mesiacoch apríl
- júl) I. P. asi jedenkrát navštívil vo väzbe. Predtým ho I.P. dvakrát vyhľadal a chcel si od neho požičať
peniaze. Obžalovaný mu nikdy nespomínal I. P..Svedok opätovne ako v predchádzajúcej výpovedi uviedol, že na niektoré svoje tvrdenia svedkov nemá,
pretože 80 % vecí prerokovali s obžalovaným medzi štyrmi očami.

Svedok ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by obžalovaný vyrábal rôzne daňové podania a iné
daňové doklady. Poprel, že by niekedy v minulosti prikázal Č. P. vybrať z účtu peniaze.

O smrti P. D. sa s nikým nerozprával, k tejto veci vypovedal iba na polícii. Č. P. nikdy nekázal, aby išiel
vybrať peniaze z účtu.

V máji až júli 1997 bol so Ľ. C. v Slovenskej sporiteľni tak, že ho čakal pred budovou. Peniaze, ktoré
Ľ. C. vybral, rozdelil podľa príkazu obžalovaného. Jednu časť dal Y. Q. a druhú časť dal manželke
obžalovaného X. Z.. Nevedel však preukázať, že išlo o peniaze z nadmerných odpočtov DPH. Rovnako
nevedel uviesť, kto mal v roku 1997 podpisový vzor za spoločnosť PPL, s.r.o.

Y. Q., ani U. A. mu nepovedali, že robia s obžalovaným nadmerné odpočty DPH na Ľ. C., túto skutočnosť
mu povedal sám obžalovaný.

Svedok výpoveď, týkajúcu sa motákov, doplnil tak, že keď bol obžalovaný vo väzbe, B. Ľ. vybavil u
nejakého „bachara“ aby mohol obžalovaný posielať motáky a aby mohol mať každý piatok na 15 minút

mobilný telefón. Tieto veci môže potvrdiť B. Ľ..

Svedok sa vyjadril aj k dôvodom, pre ktoré je v režime chráneného svedka. Bolo to najlepším riešením
pre jeho rodinu, lebo vie, ako sa vie pomstiť N. Z.. Keby nebol chránený, tak sa nedočká konca tohto
pojednávania.

Na otázku obhajcu svedok podrobne popísal obchodné transakcie (ktoré aj sám považoval za nelegálne)
sobchodnou spoločnosťouTELEKÁBEL,s.r.o.Vysvetlil,prečonahlavnompojednávanívtejtosúvislosti
klamal (chcel zistiť, kto mu odcudzil z rodičovského domu doklady). Keď aj v prípravnom konaní uvádzal,
že s obchodnou spoločnosťou TELEKÁBEL, s.r.o. nemal žiadne obchodné aktivity, tak vtedy po smrti

matky už tušil, že sa mu niekto začne hrabať v jeho veciach.

Svedok na otázku, či klamal, keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie kto je svedok vystupujúci
pod legendou „K.“ uviedol, že vyznieva to tak, že klamal, ale dodal, že nevedel, resp. nemohol odhaliť
svoju identitu. Vyšetrovateľ mu však potom povedal, že je to na ňom. Neuviedol, ktorý vyšetrovateľ

mu povedal, že je na ňom, či ako svedok vystupujúci pod identitou „K.“, odhalí svoju identitu, pretože
obžalovaný a obhajca každú jeho odpoveď chce obrátiť v jeho neprospech a neprospech polície.

Svedok na otázku obžalovaného uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol obžalovaný trestne stíhaný
sI.X. kvôlialkoholuakráteniudaní. Navýzvu,abyodstránil rozpormedzitoutovýpoveďouavýpoveďou

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. 2. 2010, kedy na č. l. 3649 uviedol, že: „Viem, že X. v tej dobe
bol trestne stíhaný kvôli alkoholu - krátenie dane a bol stíhaný spolu s N.. Z..“ uviedol, že na hlavnom
pojednávaní nepovedal, že obžalovaný bol trestne stíhaný s I. X. a že je to asi „preklep“.

Svedok ďalej uviedol, že pred výsluchom v prípravnom konaní zo dňa 21. 2. 2008 nepovedal

vyšetrovateľovi aká bola pravda (keď dovtedy tvrdil, že sa vraždy Ľ. C. nezúčastnil), ale iba mu ju
naznačil, že to nebolo tak, ako vypovedal v predchádzajúcich výpovediach.

Svedok na výzvu, aby odstránil rozpor vo výpovedi v prípravnom konaní, keď v prípravnom konaní
uviedol, že nevie, či niekto nasypal Ľ. C. niečo do piva, keď boli v Ružomberku. na benzínovej pumpe

a na hlavnom pojednávaní dňa 20. 1. 2010 uviedol, že N. Z. niečo nalial do piva Ľ. C. uviedol, že v
tom rozpor nevidí. Na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť uviedol, lebo to bola pravda, v prípravnom
konaní neklamal, len to neuviedol.

Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, že by po smrti Ľ. C. nejaká iná osoba vystupovala pod jeho menom

vo vzťahu k iným osobám.

Svedok sa vo výpovedi vyjadril aj k jeho trestnému stíhaniu pre trestný čin vydierania, kde poškodeným
bol N. Z.. Trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené.Pred výsluchom jeho matky K. N. bol na ňu vyvíjaný veľký tlak zo strany brata I. N.. On sám jej povedal,
že je na nej, či bude vypovedať. Videl na nej, že má strach ísť vypovedať. Vtedy bol s ňou každý druhý

deň, ale nebolo to len kvôli Ľ. C., ale aj pre to, že jej rád pomáhal.

Ku zbrani, ktorou bol Ľ. C. zastrelený svedok uviedol, že nevie, aká to bola zbraň, lebo ju v ruke nedržal
a bola tma. Mala tlmič, lebo pri výstrele nebol zvukový efekt.

Chránený svedok I. P. v prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poznal Ľ. C. a pozná aj
obžalovaného.

Obžalovaného pozná dlhé roky, vyrastali spolu. Nevedel však uviesť, do akej základnej školy ani
strednej školy chodil obžalovaný. Jeho rodičov taktiež nepoznal. Niektoré skutočnosti, týkajúce sa života

obžalovaného z mladosti, svedok uviesť nevedel. Svedok ďalej uviedol, že jeho vzťah s obžalovaným
bol úplne falošný, všetko sa točilo len o peniazoch. Neboli kamaráti. Vo výpovedi však uviedol svedkov,
ktorí môžu potvrdiť, že sa spolu poznali, napr. B. A., bratia X., U. X. a ďalší.

Skutočnosti, ktoré sa týkajú usmrtenia Ľ. C. sa dozvedel od Ľ. N.. Ten mu to porozprával, keď mal slabšiu

chvíľku, a to pri takej príležitosti, keď sa ho pýtal, prečo už spolu s obžalovaným nepracujú. Predtým
boli silná dvojica.

Ľ. N. mu porozprával, ako došlo k usmrteniu Ľ. C.. Ukázal mu aj miesto, kde bolo zakopané jeho telo,
niekedy v mesiaci február, keď sa topil sneh. Rozprával mu aj detaily. Aj to, ako ležalo telo Ľ. C. pri aute,

o čom následne nakreslil vyšetrovateľovi náčrtok. Uviedol mu aj typ zbrane, ktorou mal byť usmrtený
Ľ. C. - mala to byť zbraň typu ČZ, s kalibrom 7, 65 mm s tlmičom. Usmrtenie Ľ. C. sa malo uskutočniť
z iniciatívy obžalovaného, ale „... bolo to tak nejako spoločne.“ Svedok uviedol, aké skutočnosti mu Ľ.
N. povedal, v súvislosti s usmrtením Ľ. C.. Ľ. N. mal následne obavy zo strany obžalovaného o seba
a o svoju rodinu.

O týchto veciach vypovedal preto až s odstupom času niekoľkých rokov, lebo ho hrýzlo svedomie.
Trestné oznámenie podal aj kvôli strachu o seba a svoju rodinu. Neskôr doplnil motív podania trestného
oznámenia aj o skutočnosť, že sa bál, že obžalovaný niečo urobí Ľ. N..

Pri výsluchu dňa 22. 8. 2007 uviedol, že bol pri usmrtení Ľ. C., pretože sa bál, že sa mu niečo stane. V
tejto časti výpovede klamal. V ďalšej časti výpovede uviedol, že aj tak by sa na to bolo prišlo, že nebol
pri vražde Ľ. C.. Sám oslovil vyšetrovateľa, že chce zmeniť výpoveď, a to listom. O tom, ako vypovedal v
prípravnom konaní Ľ. N. nevedel. Pri výsluchu uviedol, že mu obžalovaný sľúbil 200 000,- Sk. Aj v tejto
časti výpovede klamal. V tom čase sa mu nikto nevyhrážal, až potom, keď urobil oznámenie o usmrtení

X. O., začali sa o neho zaujímať rôzne skupiny. Aj jeho sestru malo sledovať nejaké auto. Možno sa vo
výpovediach pomýlil a naviac nechcel do veci zaťahovať iné osoby.

Policajtom ukázal miesto, kde by malo byť telo Ľ. C. zakopané. V priestore sa orientoval podľa stromu
s výsekom. Pri tom, ako ukazoval miesto zakopania tela Ľ. C. ho policajti fotografovali.

Svedok poprel, že by bol s niekým urobil dohodu o tom, že ak bude vypovedať proti obžalovanému,
bude prepustený z väzby. Z väzby bol prepustený na základe žiadosti. Keď bol vo väzbe, vyhrážali sa
mu Z. ľudia. Keď oznamoval skutočnosti týkajúce sa usmrtenia X. O., nehovoril o usmrtení Ľ. C., pretože
sa bál, že obžalovaný niečo urobí Z. N..

O vzťahoch obžalovaného a Ľ.N. svedok uviedol, že tvorili silnú dvojicu a robili spolu obchody. Koncom
deväťdesiatych rokov už spolu obžalovaný a Ľ. N. nekomunikovali, pretože Ľ. N. sa nepáčili vraždy,
ktoré realizoval obžalovaný. Nebol svedkom toho, že by obžalovaný niečo prikazoval Ľ. N..

V ďalšej časti výpovede svedok popísal, akú trestnú činnosť vykonával pre obžalovaného N. Z..

So Ľ.N. sa stretli aj potom ako podal trestné oznámenie o usmrtení Ľ. C., avšak o tomto sa spolu
nerozprávali.Svedok v ďalšej časti výpovede na otázku obžalovaného uviedol ďalšie skutočnosti, týkajúce sa
usmrtenia Ľ. C.. Okrem iného uviedol, že obžalovaný Ľ. N. v sobotu poobede išli zo Žiliny autom, niekde

sa zabaviť do Liptovského Mikuláša. Konkrétne miesto, odkiaľ zobrali Ľ. C., uviesť nevedel. Išli na
motorovom vozidle značky VW Sharan. Na spiatočnej ceste sa zastavili na benzínovej pumpe v H.,
kde ich čakal B. Z. ešte s niekým (na meno si už nepamätal). B. Z. tam bol na aute zn. Škoda Felícia
červenej farby. Potom si autá vymenili, obžalovaný dal VW Sharan bratovi B.. Obžalovaný kúpil Ľ. C.
pivo, do ktorého mu dal Rohypnol. O tomto všetkom mu porozprával Ľ. N..

Chránený svedok I. P. v druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní zopakoval , že Ľ. N. mu ukázal
miesto, kde bol usmrtený Ľ. C. niekedy v mesiaci február, keď sa topil sneh. Zopakoval aj niektoré
ďalšie skutočnosti uvedené v predchádzajúcej výpovedi na hlavnom pojednávaní.

Svedok poprel, že by sa s chráneným svedkom Ľ. N. dohodli, ako budú vypovedať v súvislosti s úmrtím

Ľ. C.. Opätovne uviedol, že o zbrani, ktorou bol usmrtený Ľ. C. mu povedal Ľ. N..

Svedok ďalej vo výpovedi znovu uviedol, že klamal v prípravnom konaní, keď uviedol, že bol pri
usmrtení Ľ. C.. Taktiež vo výpovedi klamal o tom, že mu dával obžalovaný inštrukcie, ako aj o tom,
že mu dal obžalovaný peniaze za účasť na vražde Ľ. C.. Ako dôvod týchto tvrdení uviedol, že nechcel

do veci nikoho iného zaťahovať. Obžalovaný sa mu vyhrážal v súvislosti so zavraždením X. O. a on
sa v tejto skutočnosti pomýlil alebo možno sa pomýlil. Následne v troch bodoch odôvodnil, prečo v
predchádzajúcich výpovediach klamal (obava o seba a rodinu, obava, že by sa vecou nikto nezaoberal,
obava o Ľ. N.).

V súvislosti s užívaním drog svedok uviedol, že v minulosti si aplikoval heroín a pervitín, od roku 1998.
Od roku 2005 drogy neužíva. Ďalej opakovane popísal, akú trestnú činnosť páchal pre obžalovaného.

So Ľ. N. sa stretol predtým, ako podal trestné oznámenie vo vzťahu k poškodenému Ľ. C.. Ľ. N. však
nepovedal, že podal trestné oznámenie vo vzťahu k poškodenému X..O..

V ďalšej časti výpovede svedok I. P. uviedol, že vie skutočnostiach týkajúcich sa usmrtenia X. O., Ľ. C.,
P. D. a o prípade „telefónna búdka“, v ktorej mal byť usmrtený U. X.. Všetko vie iba z rozprávania.
Rozprával mu o tom U. X. a Ľ. N.. U Ľ. N. mali byť v jeho garáži uložené nálože. O P. D. mu taktiež
povedal Ľ. N., že je zakopaný v Čechách. O Ľ. C. však presne vedel, kde sa nachádza. Usmrtenie Ľ.

C. mu Ľ. N. popísal dosť podrobne. Keď mu Ľ. N. ukazoval miesto, kde je Ľ. C. zakopaný, všimol si na
jednom strome výsek a podľa toho si toto miesto zapamätal.

Na otázku, aké skutočnosti mu svedok Ľ. N. uviedol, v súvislosti s usmrtením Ľ. C., svedok okrem iného
popísal, ako došlo k usmrteniu Ľ. C.. Obžalovaný strieľal tak, že sedel v aute. Ľ. C. ležal vedľa auta,

bol asi omámený z Rohypnolu. Následne telo odpratal obžalovaný so Ľ. N. do pripravenej jamy. Nebol
si celkom istý, ale Ľ. N. mu asi povedal, že Ľ. C. bol uložený v jame na chrbte. Telo zahrabávali tak, že
robili vrstvy z hliny a z kameňa. Obžalovaný zastrelil Ľ. C. zbraňou s kalibrom 7,65 mm s tlmičom. Typ
zbrane mu Ľ. N. neuviedol, ani ju nepopísal.

Postupom podľa § 264 bol odstraňovaný rozpor medzi výpoveďami svedka, keď v predchádzajúcej
výpovedi uviedol, že išlo o zbraň typu ČZ kalibru 7, 65. Svedok rozpor vysvetlil tak, že on túto zbraň
považuje za ČZ kalibru 7,65. Približne vie, kde sa má táto zbraň nachádzať, avšak vzhľadom k tomu, že
má postavenie chráneného svedka, nemôže ísť domov za rôznymi ľuďmi a pištoľ zohnať.

Keď v prípravnom konaní nakreslil náčrtok, kde a v akej polohe sa nachádzali obžalovaný, Ľ. N. a Ľ. C.
v čase jeho usmrtenia, vychádzal z toho, čo mu povedal Ľ. N.. Obžalovaný strelil Ľ. C. dvakrát - prvý
raz do pŕs a potom medzi oči (počet rán v tejto časti výpovede ustálil svedok na dve rany).

Následne postupom podľa § 264 Tr. por. svedok vysvetlil rozpor z predchádzajúcou výpoveďou, keď

uviedol, že výstrely boli tri. Svedok uviedol, že sa pomýlil, pravda je taká, že obžalovaný strelil Ľ. C.
do hrude dvakrát a jedenkrát do čela.Svedkyňa D. N. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že má chalupu v obci U., vedľa domu N.,
vo vzdialenosti asi 5 metrov. Ďalej vo výpovedi popísala vzťahy jej manžela I. N. s rodinou, osobitne s
bratom Ľ. N., ako aj so synom N. Z..

Ľ. N. charakterizovala ako človeka, ktorý neznáša, keď sa mu niekto vzoprie, lebo potom je veľmi
agresívny.Každéhoponižujeaklame.Odnikohosinedalrozkazovať. Vyvyšujesa,akobybolnadčlovek.
Ak chce niečo dosiahnuť, ide aj cez mŕtvoly. Väčšinou mal pri sebe zbraň. Naopak, u obžalovaného
nikdy zbraň nevidela. Nikdy by nedal so sebou manipulovať. Popísala situáciu, ako od nej žiadal Ľ. N.

300 000,- Sk (čo bola jeho taxa), aby zabezpečil prepustenie z väzby jej syna N. Z. s tým, že peniaze
potrebuje pre sudcu alebo advokáta. Chválil sa, že má styky na polícii. Raz videla Ľ. N., ako zbil chlapca
vo veku 20 až 25 rokov v garáži tak, že mal skrvavenú tvár.

Nikdy nevidela, že by mal Ľ. N. obavy z obžalovaného. Ľ. N. je človek, ktorému sa treba radšej vyhnúť.
Popísala, ako sa Ľ. N. správal k jej synovi N. Z.. v minulosti. Synovi sa zakázala so Ľ. N. kamarátiť.

Kamarátili sa asi do roku 1995.

S matkou Ľ. N. - K. N. (svojou svokrou) vychádzala dobre. Navštevovala ju najmä v zimnom období.
Svokra jej vždy porozprávala novinky z rodiny, okrem vecí týkajúcich sa Ľ. N., o ktorom nechcela nič
počuť. Manžel I. N. chodieval k svojej matke častejšie a to každý týždeň.

K. N. jej nikdy nepovedala, že by bol u nej ubytovaný niekto cudzí. Ani ona sama nikoho cudzieho vo U.
nevidela. Do U. chodievala aj v roku 2007. Kľúče od svojej chalupy vo U. nikomu nedala. Vylúčila, že
by obžalovanému alebo niektorému zo synov dala kľúče od chalupy vo U..

Tesne pred svojou smrťou si ju a manžela I. N. dala K. N. zavolať a povedala im, že veľmi ľutuje,
čo uviedla vo výpovedi pred vyšetrovateľom (v trestnej veci obžalovaného N. Z.), že ani nevedela, čo
vypovedá.

Svedkyňa vo výpovedi ďalej uviedla, že meno I. P. nepočula. Väčšinu kamarátov obžalovaného poznala.

Svedkyňa C. C. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že vystupovala v súkromnej televízii
Markíza, v relácii „Paľba“, ktorá sa týkala smrti Ľ. C..

Nahlavnompojednávanípredložilaajpohľadnicu,asizroku2005,ktorújejposlalĽ.C..Ktejtopohľadnici

sa vyjadrovala aj v reportáži. K pohľadnici, ktorú mal poslať Ľ. C. príbuzným v roku 2007, sa vyjadriť
nevedela.

Následne sa vo výpovedi vyjadrovala k osobe Ľ. C. a jeho majetkovým pomerom (osobitne k jeho
dvojizbovému bytu v Žiline na sídlisku U.).

Svedok H. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná I. P.. Chodili spolu do základnej školy. V
minulosti páchali rovnakú trestnú činnosť, ale navzájom nespolupracovali.

S obžalovaným sú známi, stretávali sa iba náhodne. Nikdy nemali spolu obchodné ani športové aktivity.

Pre obžalovaného nepáchal trestnú činnosť (krádeže áut) tak, ako to uviedol svedok I. P. vo výpovedi.

Ďalej vo výpovedi uviedol, že nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný rozkazoval Ľ. N., alebo že
by Ľ. N. riadil.

I. P. a obžalovaný sa spolu v jeho prítomnosti nikdy nestretli. Svedok ďalej uviedol, že I. P. klame, ak
tvrdí, že s obžalovaným vyrastal od 13 - tich rokov.

Svedok charakterizoval osobu I. P. ako „podvraťáka“, ktorý každého dokáže zneužiť a podraziť. Vie o
tom, že užíval drogy. Podrazil aj jeho. Je to klamár, ktorému je lepšie sa vyhnúť. V minulosti si I.P.

vymyslel na jedného väzňa, že chce z väzby ujsť a za to bol z výkonu trestu podmienečne prepustený.Vzťah I. P. a Ľ. N. svedok charakterizoval ako vzťah narkomana a osoby, ktorá má peniaze. V istom
období ich stále videl spolu, ale aké mali aktivity, to nevedel uviesť. Podľa jeho názoru, I. P. páchal pre
Ľ. N. trestnú činnosť, za to mu dával Ľ. N. peniaze, za ktoré si kupoval drogy.

Svedok X. U. na hlavnom pojednávaní uviedol že pozná I. P., chodili spolu do základnej školy. Po
roku 1989 sa s ním už nestretol. Taktiež poznal obžalovaného z videnia. Keď sa stretli na ulici, iba sa
pozdravili. Nikdy sa spolu nerozprávali.

Poprel, že by s ním a I. P. chodieval obžalovaný na ryby a hrávať futbal, tak, ako to tvrdil I. . vo výpovedi.
Obžalovaného v prítomnosti I. P. nikdy nevidel.

Svedok Z. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že I. P. pozná z výkonu väzby v ÚVV Žilina. Počas
výkonu väzby I. P. vykrikoval, že sa chce dostať domov za každú cenu, týmto bol známy.

Charakterizoval I. P. jedným slovom - špinavec, ktorý klame. Bol závislý na heroíne a pervitíne.
Spoluväzňom klamal o nepodstatných, ale aj podstatných veciach.

Často komunikoval z okna budovy ÚVV Žilina s nejakou osobou. Neskôr sa od neho dozvedel, že išlo o
Ľ. N.. O Ľ. N. I. P. hovoril, že pre neho pracoval. Ďalej mu povedal, že Ľ. N. organizoval rôzne vlámania

a že Ľ. N. je pohádaný s N. Ľ. kvôli peniazom. O N. Z. vo väzbe nič konkrétne nehovoril.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že I. P. sa chválil tým, že stále za ním chodí prokurátor. Sám videl,
ako za I. P. prišiel prokurátor do posilňovne v ÚVV Žilina.

Svedok U. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná I. P., rovnako aj obžalovaného.

N. Z. pozná od siedmych - ôsmych rokov. Nespolupracovali a nemali ani iné vzťahy. U obžalovaného
zbraň nevidel.

I. P. pozná ako „feťáka“, ktorý vždy robil intrigy a podvody. V Žiline to bolo známy díler drog. Je to
bezcharakterný človek, ktorý bol závislý na drogách a bol by schopný urobiť čokoľvek, aby si zadovážil
dávku. Je to klamár.

Poprel tvrdenia I. P., že by pre obžalovaného páchal trestnú činnosť. Rovnako poprel aj ďalšie tvrdenia

I. P.. Nepamätal si, že by videl spolu obžalovaného a I. P.. Taktiež nevidel spolu obžalovaného a N. A..
Svedok poprel aj iné skutočnosti, ktoré uviedol svedok I. P. vo svojej výpovedi, napr. aj to, že nikdy
nepovedalI.P.,žeobžalovanýmalniečonachystaťdotelefónnejbúdky,vktorejmalbyť niektousmrtený.

Ďalej svedok uviedol, že pozná aj Ľ. N.. Nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný Ľ. N. riadil alebo

mu rozkazoval. Ľ. N. je dominantný jedinec, ktorý je arogantný a nedá si „skákať po hlave.“

Svedok, ktorého totožnosť bola utajená a ktorý vystupoval na hlavnom pojednávaní pod legendou „H.“
na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného N. Ľ. pozná 25 rokov. V minulosti boli kamaráti,
kradol pre obžalovaného autá.

Dlhšiu dobu pozná aj I. P.. Obžalovaný a I. P. sa poznali. I. P. pre neho kradol autá. Túto skutočnosť
môžu potvrdiť X. Ľ., B. P., Ľ: X., B. Ľ., Ľ. A. a ďalší ľudia. V minulosti pre obžalovaného pracovali viacerí
ľudia - Ľ. X., B. Ľ., Ľ. A., Č. P., B. Z.. Obžalovaný s nimi jednal ako so zamestnancami. Zo začiatku
kamarátsky, neskôr na nich aj kričal a nadával im. Stalo sa aj to, že obžalovaný fyzicky napadol Č. P.

a B. Z., pričom vytiahol aj zbraň. K bratovi B. Z. sa správal horšie ako k nim.

Obžalovaný nosil vždy a všade zbraň. Videl u neho zbraň typu ČZ 78,85 a 100, ako aj brokovnicu a
samopal. V prípravnom konaní typ zbraní neuviedol, ale zbrane si odvtedy naštudoval v literatúre a preto
na hlavnom pojednávaní už uviedol aj typ zbraní.

Rovnako až pri výpovedi na hlavnom pojednávaní si spomenul, že Ľ. C. bol umiestnený v obci U., ako
aj na to, že mu o usmrtení Ľ. C. rozprával Ľ: N.. Na tieto skutočnosti si jednoducho v prípravnom konaní
nespomenul.Ľ. C. poznal, zoznámil ich obžalovaný. Obžalovaný napísal na Ľ. C. firmu, ktorej predmetom bol predaj
alkoholu. Ľ. C. robil to, čo mu obžalovaný prikázal. Ľ. C. sám nevedel podnikať. To, že obžalovaný

predkladal Ľ. C. faktúry na podpis môžu potvrdiť O. B., B. Ľ., Ľ. X., Ľ. N.. Keď niekedy niečo Ľ. C.
neurobil, kričal na neho a vyhrážal sa mu so zbraňou.

Ľ. C. bol spolu s P. D. umiestnený v P. F. P., a to 4 až 5 mesiacov. Ľ. C. sa mu zdôveril, že mu obžalovaný
predal byt v Žiline a nemá kde bývať. Obžalovaný a Ľ. N. za nimi chodili do P. F. P., za účelom podpísania

nejakých papierov. Ľ. C. sa mu zdôveril aj o tom, že podpisuje faktúry na veľké sumy a sám nemal
finančné prostriedky na žitie. Daňové doklady asi robil Ľ. N.. Kto predkladal dokumenty na daňový úrad
uviesť nevedel.

Naposledy videl Ľ. C. v roku 1997 alebo 1998. Obžalovaný mu povedal, že Ľ. C. presťahovali do U.
na chatu, ak by ho hľadal daňový úrad alebo polícia. Obžalovaný mu taktiež pri jednej debate v roku

1998 povedal, že C. už nežije, že ho „upratali“. K týmto skutočnostiam mu niečo povedal obžalovaný
a niečo Ľ. N.. Okolnosti, ktoré skutku predchádzali mu povedal Ľ. N.. Obžalovaný mu to popísal tak,
že prišiel so Ľ. C. na konkrétne miesto, ktoré nešpecifikoval, ani nehovoril o ďalších osobách. Potom
obžalovaný strelil Ľ. C. do hrude a keď sa išiel obžalovaný prezliecť, tak sa Ľ. C. posadil a povedal mu:
„N., čo si mi to spravil? Boli sme kamaráti, chodili sme do školy.“ Potom ho obžalovaný znovu strelil do

hlavy a následne zakopal.

Ku vzťahu obžalovaného a Ľ. N. sa svedok vyjadril tak, že boli príbuzní a mali veľmi dobré vzťahy. Ľ. N.
robil papierové veci a obžalovaný sa venoval násilnej činnosti. Všetko riadil obžalovaný, riadil aj Ľ. N..

K osobe I. P. sa vyjadril tak, že je to zlodej a „feťák“. Nemal s ním dobré skúsenosti. Vo verejnosti mal
zlú povesť. V minulosti I. P. kradol pre obžalovaného autá.

Svedok ďalej uviedol, že vie o tom, že obžalovaný vybavoval na daňovom úrade nejaké daňové
záležitosti. On sám bol viackrát u pracovníčky daňového úradu u nej doma, zobrať nejaké papiere. Išlo

o Y.P..

K osobe Ľ. N. sa vyjadril tak, že je to normálny človek, pokojnej povahy a nevie o tom, že by bol násilnícky
alebo agresívny. Nikdy ho neoklamal a taktiež nevie o tom, že by sa niekomu vyhrážal. Považuje ho
za kamaráta.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že niektoré skutočnosti, týkajúce sa usmrtenia Ľ. C. vie od
obžalovaného a niektoré od Ľ. N., ale nevie presne určiť, čo mu povedal obžalovaný a čo Ľ. N.. Ľ. N.
nepovedal, že o usmrtení Ľ. C. vie od obžalovaného.

V súvislosti so stretnutím na benzínovej pumpe v H. svedok uviedol, že mu obžalovaný alebo Ľ. N.
povedal, že na benzínovej pumpe v H. mal nasypať B. Z. do piva uspávací prášok, ktorý bol určený pre
Ľ. C.. Ľ. N. mu ešte povedal, že z benzínovej pumpy odišiel sám na aute a Ľ. C. nastúpil do auta, ktoré
riadil obžalovaný, a v ktorom bol aj Č. P. a B. Z..

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že nemôže na 100% tvrdiť, že Ľ. C. zavraždil obžalovaný, ale po
debate so Ľ. N. sa mu to dalo všetko dokopy a zdá sa mu, že by to mohlo byť tak, že Ľ. C. zabil
obžalovaný.

Svedok N. A. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného N. Z. pozná od mesiaca

február 2000. Stretli sa počas výkonu väzby v ÚVV Žilina. Keď mal byť usmrtený Ľ. C., vtedy sa s
obžalovaným nepoznal.

I. P. pozná asi od roku 2005. V minulosti si I. P. kupoval drogy- heroín. Mal s ním jeden vážnejší konflikt
kvôli peniazom, ktoré potreboval na drogy. Bol dlžný peniaze aj B. Ľ.. Svedok ďalej popísal, ako I. P.

zatvorili na chate v O., spolu s B.Ľ.

Ku vzťahu I. P. a Ľ. N. svedok uviedol, že I. P., keď chodil kradnúť autá, používal auto, ktoré patrilo Ľ.
N.. Bolo to v roku 2002. Vzťahy medzi nimi boli priateľské.Keď bol I. P. vo výkone väzby za drogy, tak aby sa dostal na slobodu, vymyslel si, že on a N. Z. usmrtili
X. O.. Keď bol prepustený z väzby v roku 2007, mal sa I. P. vyjadrovať tak, že sa bude niečo veľké diať.

I. P. považuje svedok za „najväčšieho bastarda a špinavca, akého stretol“. Bol schopný urobiť všetko
preto, aby bol prepustený z väzby. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru jeho obvinenie aj obvinenie
N. Z. nie je z jeho hlavy.

Svedok H. X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná asi 20 rokov,
ale nekamarátili sa.

Meno I. P. mu niečo hovorí, ale túto osobu si nevedel v mysli vybaviť. Nespomenul si, že by
obžalovaného videl v spoločnosti I. P.. Určite sa s nimi nestretol, ako to uviedol I. P. vo výpovedi.

Svedok taktiež poprel, že by pre obžalovaného vykonával trestnú činnosť, ako to uviedol vo výpovedi
svedok vystupujúci pod legendou „H.“. U obžalovaného nikdy zbraň nevidel, keď sa náhodne stretli,
napr. v reštaurácii.

V minulosti neobchodoval s autami. Pre svoje potreby si viac áut doviezol zo zahraničia.

Svedok Y. X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od 15- tich
rokov, chodili spolu do školy. V minulosti boli kamaráti, ale od 20- tich rokov sa nestretávali. Keď sa s
obžalovaným náhodne stretol, nikdy u neho zbraň nevidel. V minulosti bol spoločne s obžalovaným
trestne stíhaný, a to v roku 1991.

Pozná aj osobu I. P.. Vždy sa stretli iba náhodne. Počul o ňom, že je to narkoman a hovorilo sa o
ňom, že je „feťák“.

Svedok poprel tvrdenia I. P. vo výpovedi, že by on mohol potvrdiť, že I. P. kradol pre obžalovaného

autá. Rovnako svedok uviedol, že nikdy nevidel obžalovaného v prítomnosti I. P. Taktiež poprel tvrdenia
svedka vystupujúceho pod legendou „H.“, že by mal páchať pre obžalovaného trestnú činnosť.

V ďalšej časti výpovede svedok uviedol, že pozná aj Ľ. N., avšak iba z videnia. Nikdy nebol svedkom
toho, že by obžalovaný riadil Ľ. N. a rozkazoval mu. Ak to svedok I. P. tvrdí, tak klame. K vzťahu

obžalovaného a Ľ. N. sa vyjadriť nevedel.

Svedok Ľ. A. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná a nemá k nemu
negatívny vzťah. Mal kvôli nemu exekučné konanie.

Svedok chcel následne odoprieť výpoveď, pretože pred výsluchom ho navštívil Ľ.N. a vyvíjal na neho
nátlak, aby nevypovedal na hlavnom pojednávaní. Bol za ním trikrát. Ľ. N. mu povedal, že ak sa
rozhodne vypovedať, aby niečo povedal na obžalovaného, v jeho neprospech.

Po opätovnom zákonnom poučení zo strany súdu svedok uviedol, že sa bojí Ľ. N. a B. Ľ., ktorí sú na

slobode.

Následne popísal, ako ho navštívil Ľ. N. (v mesiacoch november, december 2007) a nahováral ho, aby
na obžalovaného povedal vo výpovedi nejaké veci. Ľ. N. mu pri opakovanej návšteve povedal, že N.

(myslel tým obžalovaného) „furt spieva“. Svedok mu povedal, že on s tým nemá nič spoločné. Na to mu
Ľ. N. povedal, že nejaký Č. ho usvedčoval, preto musel priznať ekonomiku. Ľ. N. mu ešte povedal o
nejakej bombe pred Tescom, a že ho k tejto veci budú ešte vypočúvať.

Ku koncu roka 2007 bol za ním aj I. P. a povedal mu, že urobil dohodu s policajtmi a že bude nejaké

divadlo v Žiline.

U obžalovaného nikdy zbraň nevidel, ani pre neho nerobil trestnú činnosť. Obžalovaný sa mu nikdy
nevyhrážal.K osobe I. P. sa svedok vyjadril tak, že ho pozná asi 10 rokov. Vie o tom, že bral drogy. Obžalovaného
v jeho prítomnosti nikdy nevidel. I. P. mu povedal, že s policajtmi urobil dohodu, že ak bude svedčiť proti

obžalovanému, tak bude mať nejaké výhody. Svedok poprel tvrdenia I. P., že by on mohol potvrdiť to,
že sa I. P. stretával s obžalovaným. I. P. bol klamár a podvodník, bol schopný všetkého. Poprel niektoré
tvrdenia I. P., ktoré uviedol vo výpovediach.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že pozná B. Ľ. a vie o tom, že sa obžalovanému vyhrážal s pištoľou.

Toto mu povedal Ľ. N.. Ku konfliktu medzi nimi došlo preto, lebo obžalovaný žil s manželkou B. Ľ..

Svedok poprel tvrdenie svedka vystupujúceho pod legendou „H.“, že by pre obžalovaného kradol autá.

K osobe Ľ. N. sa svedok vyjadril tak, že ho pozná dlho. Bol povýšenecký, nedal si rozkazovať, všetko
vedel a poznal. V minulosti ho Ľ. N. oklamal a musel kvôli nemu splácať dlh. Bol šéfom obžalovaného.

Obžalovaný N. Z. mu robil poskoka. Ľ. N. by si nedal od obžalovaného rozkazovať. Poprel tvrdenia
svedka Ľ N., že pre obžalovaného páchal trestnú činnosť.

I. P. a Ľ. N. chodili spolu kradnúť. S týmto sa mu pochválil I. P.. Keď bol I. P. vo väzbe, Ľ. N. chodil za ním
pod okná ÚVV Žilina a hovoril mu, ako má vypovedať. Túto informáciu má od jedného človeka, ktorého

meno neuviedol. Jemu však I. P. povedal, že v Žiline bude „divadlo“.

Svedok ďalej uviedol, že pozná aj N. A.. Obžalovaného v jeho prítomnosti nevidel.

Svedok I. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná. Sú kamaráti od

detstva, asi od 15- tich rokov. Obžalovaný je kamarátsky, nenechá si brnkať po nose, ale bez príčiny
nebol nikdy agresívny. Nespozoroval u neho zákernosť. Zbraň u neho nevidel.

Meno I. P. nikdy nepočul, stretol sa s ním iba na internete. O tomto mene nepočul, ani keď spolu s
obžalovaným vyrastali.

Ľ. N. pozná od začiatku deväťdesiatych rokov. Nad každého sa vyvyšoval. Mal vodcovskú povahu. Je
to podľa neho chrapúň, akého ešte nestretol. Mal sklony k fyzickej agresivite. Popísal aj konflikt, ktorý
spolu mali (Ľ. N. ho fyzicky napadol). Potom sa už nekamarátili. Ľ. N. sa vyznal v zbraniach. Videl u neho
rôzne zbrane. Mal ich v byte - v obývačke. Ľ. N. považuje sa psychopata, poloprimitívnu osobu, ktorá

má nadpriemerné schopnosti vymýšľať si príbehy (taký sled udalostí, aby všetko do seba zapadalo) a
keď ho niekto prekukne, tak sa začne vyhrážať aj so zbraňami.

V minulosti videl, ako sa Ľ. N. vyhrážal rôznym ľuďom so zbraňami. Dokázal človeka nahovoriť na
čokoľvek. Je si vedomý toho, že to čo povedal vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, bude mať dohru

vonku. Toto tvrdil na základe skúseností so Ľ. N., v súvislosti s predchádzajúcimi konfliktami. Vždy keď
ho stretol, Ľ. N. na neho vykrikoval, že je udavač a že sa niekedy vyrovnajú.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že viackrát bol v prítomnosti obžalovaného a Ľ. N.. Ich vzťah bol taký,
že jeden deň boli kamaráti a na druhý deň Ľ. N. zbil obžalovaného. Toto sa opakovalo bežne. Ľ. N.

bol vždy pánom situácie a nemohlo sa stať, že by obžalovaný riadil Ľ. N.. Osobne bol pri tom, keď Ľ. N.
riadil obžalovaného a diktoval mu, čo má robiť. Nebol pri tom, že by obžalovaný alebo niekto iný niečo
diktovali Ľ. N..

Svedok ďalej uviedol, že vie o tom, že Ľ. N. sa vyhrážal manželke obžalovaného, pretože chcel, aby

obžalovaný išiel krivo svedčiť. Ľ. N. je schopný hocikoho krivo obviniť. Nemá problém niečo proti
niekomu vykonštruovať. Bolo to u neho bežné.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že ak by Ľ. N. videl niekomu v ruke zbraň, určite by ju vedel popísať,
lebo sa v zbraniach vyzná. Bolo u neho bežné, že na hocikoho demonštratívne vytiahol zbraň.

Svedok popísal aj situáciu, keď bol u Ľ. N. na návšteve bytu na sídlisku U. v Žiline, keď montovali
satelit. Aj pri tejto príležitosti videl v byte Ľ. N. zbrane. Do bytu Ľ. N. chodieval častejšie.Svedok Y. R. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa s obžalovaným pozná zo strednej
školy, náhodne sa v meste Žilina stretávali.

S I. P. sa stretol dvakrát v deväťdesiatych rokoch, na diskotékach. Bližšie ho nepozná. V spoločnosti
obžalovaného ho nevidel.

PoprelniektoréskutočnostiuvádzanéI.P.vjehovýpovedi,napríkladžepáchalpreobžalovanéhotrestnú
činnosť. Obžalovaného v spoločnosti I. P. nikdy nevidel. U obžalovaného nikdy zbraň nevidel. Rovnako

poprel niektoré tvrdenia svedka vystupujúceho pod legendou „H.“, že by mal aj s inými osobami (ktoré
uviedol svedok „H.“) páchať pre obžalovaného trestnú činnosť

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že sa pozná aj so Ľ. N., a to od deväťdesiatych rokov. Dôverne sa s
ním však nepozná. Podľa jeho názoru je Ľ. N. falošný človek, pričom toto hodnotenie vychádza z jeho
vlastnej skúsenosti. V meste sa o ňom rozpráva, že je skôr agresívnej a povýšeneckej povahy.

Svedok X. Ľ. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z videnia. V
minulosti s ním nemal žiadne aktivity.

Poznal aj I. P., v minulosti boli kamaráti. Páchali spolu trestnú činnosť. Potom v jednej trestnej veci voči

nemu I. P. krivo vypovedal a aj vďaka tejto výpovedi bol odsúdený. Väčšieho klamára, ako je I. P. vo
svojom živote nestretol. Žil na úkor iných, pre vlastný prospech by predal aj svoju matku.

Vo výpovedi ďalej svedok poprel tvrdenia svedka vystupujúceho pod legendou „H.“, že by mal pre
obžalovaného kradnúť motorové vozidlá. Taktiež poprel tvrdenia svedka I. P., že pre obžalovaného spolu

s „H.“ kradli autá pre obžalovaného. I. P. autá nekradol, iba ich prevážal. Obžalovaného nikdy nevidel
v prítomnosti I. P..

Svedok ďalej uviedol, že začiatkom roka 2008 mu Š. P. povedal, že pri nejakom lesíku, medzi obcami
U. a Č. sa mal stretnúť I. P. a Ľ. N. za asistencie „kukláčov“ a mali spolu dohadovať výpoveď v trestnej

veci obžalovaného N. Z..

Svedok mjr. Ing. O. F. v prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní pri prvom výsluchu uviedol, že v
prejednávanej veci bol činný ako vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Žiline.

Svedka I. P. vypočúval v trestnej veci obžalovaného N. Z. viackrát, jedenkrát aj v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby (ďalej len ÚVTOS a ÚVV) Ružomberok dňa 27. 3. 2008. O
tento výsluch požiadal obžalovaný, aby bol I. P. ešte raz vypočutý za prítomnosti obhajcu.

Na obsah listu, ktorý mal napísať svedok I. P., v ktorom ho žiadal o výsluch si nespomenul, ani ho

nenašiel. List od I. P. však dostal, išlo o bežnú korešpondenciu. Nevedel presne uviesť, kedy ho
dostal. List nezaevidoval, lebo neobsahoval významné skutočnosti. Založil ho do pomocného spisového
materiálu.

Dňa 10. 8. 2007 sa stretol s I. P. na mieste v Z., ktoré sa volá F.B.. Na tomto mieste bolo neskôr nájdené

aj telo Ľ. C.. I. P. policajtom ukazoval miesto, kde zastavilo auto, ktoré viedol obžalovaný, a v ktorom
sedel aj Ľ. C.. Ďalej uviedol, ako svedok I. P. popísal ako obžalovaný vytiahol telo Ľ. C. z auta a následne
mu strelil do hrude a potom do hlavy (teda dvakrát). Potom svedok I. P. ukázal, ako ťahali telo Ľ. C. po
ceste asi 30 - 40 metrov od miesta, kde stálo auto. I. P. sa orientoval podľa nejakej stopy na strome. Telo
Ľ. C. bolo nájdené asi 10 metrov od miesta, ktoré ukázal policajtom I. P..

Pri tomto úkone bol I. P. fotografovaný, alebo nakrúcaný na videozáznam. Nebol si istý, či kriminalistickí
technici odfotografovali I. P. pri tom, keď ukazoval miesto, kde má byť telo Ľ. C. zakopané. Nevedel
uviesť, či sa tieto fotografie nachádzajú vo vyšetrovacom spise.

Po oboznámení sa s celou fotodokumentáciou, ktorá je obsiahnutá v trestnom spise, svedok uviedol,
že fotografie, o ktorých hovoril v predchádzajúcej časti výsluchu nie sú súčasťou fotodokumentácie,
ktorá sa nachádza v trestnom spise. Svedok túto skutočnosť vysvetlil tak, že tieto fotografie vtedy dovyšetrovacieho spisu nedali preto, aby tento procesný úkon nebol namietaný, pretože na tento procesný
úkon bol pozvaný aj obhajca obžalovaného, ktorý sa ho však nezúčastnil.

Svedok ďalej uviedol, že dňa 10. 8. 2007 sa uskutočnila ohliadka miesta činu. Jej priebeh je
zadokumentovaný v zápisnici o ohliadke miesta činu. Nespomenul si, či obhajcu upovedomil o
procesnom úkone - ohliadke miesta činu.

V ďalšej časti výpovedi však už uviedol, že v tom čase ešte nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej

osobe (v trestnej veci poškodeného Ľ. C.), a preto obhajca obžalovaného nemohol byť o úkone - ktorý
bol neodkladným a neopakovateľným - upovedomený. Obvinenie pre trestný čin vraždy Ľ. C. bolo
obžalovanému vznesené až 11. 8. 2007.

V zápisnici o ohliadke miesta činu sú uvedené všetky osoby, ktoré sa tohto úkonu zúčastnili. Svedok
I. P. tam uvedený nie je. Svedok túto skutočnosť vysvetlil tak, že na mieste bol I. P. prítomný ešte

pred týmto úkonom. Ak svedok I. P. nie je uvedený v zápisnici o ohliadke miesta činu, tak sa tohto úkonu
(ohliadky miesta činu) nezúčastnil.

Svedok vo výpovedi následne uviedol, že pre odstup času si už na uvedené okolnosti nespomína. Je
možné, že I. P. im ukazoval miesto, kde mal byť Ľ. C. zakopaný po vykonanej ohliadke miesta činu.

Policajti z kriminálnej polície, ktorým I. P. zrejme ukázal miesto zakopania Ľ. C., ktorí boli na mieste
prítomní skôr, ako začala byť vykonávaná ohliadka miesta činu, im asi dali úradný záznam o tomto
úkone. Nespomenul si, prečo fotografie, na ktorých je zachytený I. P., ako ukazuje miesto, kde má malo
byť telo I. C. zakopané, nie sú založené v trestnom spise.

V ďalšej časti výsluchu svedok uviedol, že získal informácie o osobách I. P. a Ľ. N. od operatívnych
pracovníkov polície. Nemal vedomosť o tom, že by pre seba, tieto osoby za to, že budú spolupracovať s
políciou, žiadali nejaké výhody. Na základe poskytnutých informácií sa I. P. dostal do programu ochrany
svedka. K okolnostiam, za akých začal I. P. spolupracovať s políciou,, sa svedok vyjadriť nevedel.

Svedkovia I. P. a Ľ. N. sami nenavrhli, aby boli zaradení do programu chránených svedkov.

Pri prvých výsluchoch vypovedal I. P. hodnoverne. Nemal pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení. Keď
zistil, že I. P. v prvých výpovediach klamal, nevyvodil z toho nejaký záver, ani nedal podnet na jeho
trestné stíhanie. Zrejme to opomenul. O tom, že je I. P. drogovo závislý sa dozvedel z neskorších

výsluchov osôb, prípadne sa tento údaj nachádzal už v prvotných informáciách o tejto osobe.

Svedok nemal vedomosť o tom, že by medzi Ľ. N. a I. P. prebiehala komunikácia, v súvislosti s trestným
stíhaním N. Z..

Svedka I. P. vypočúval vo vzťahu k poškodenému X. O. doobeda dňa 9. 8. 2007. Na druhý deň ráno o
7. 30 hod. (t. j. 10. 8. 2007) bol informovaný o obsahu zápisnice o výsluchu I. P., ktorá sa týkala Ľ. C..

Asi o 8.00 hod. alebo 9.00 hod. dňa 10. 8. 2007 sa už pripravovala ohliadka miesta činu. Svedok nevedel
uviesť, kto išiel s I. P. prvý krát na ohliadku miesta činu. Pripustil, že to mohli byť páni C. a X..

V prejednávanej veci vypočúval ako svedkyňu aj K N.. Svedkyňa vypovedala spontánne a výpoveď
nevyznievala tak, že by tvrdenia mala naučené.

Svedok pripustil, že sa možno zabudol opýtať svedkyne na skutočnosti, ktoré vyplývajú zo záznamu

z telefonického rozhovoru medzi K. N. a Ľ. N.. Na tieto skutočnosti sa asi nedopatrením nespýtal pri
výsluchu ani Ľ. N.. Nepredpokladal, že svedkyňa bude vypovedať o osobe „B.“, a preto nemal pripravený
albumsfotografiami.KeďvypočúvalK.N.,vtomčasezrejmenemalvýsledkyDNAanalýzy.Ľ.C.predtým
nevidel, nevidel ani jeho fotografiu, ale asi mal k dispozícii popis Ľ. C. od jeho bratov. Svedok nevedel
vysvetliť skutočnosť, prečo v otázke položenej K. N. použil priamo meno Ľ. C.

Dozorujúci prokurátor mu počas vyšetrovania možno uložil, aby opätovne vypočul K. N., ale tá medzitým
zomrela. Pri ďalšom výsluchu K. N., ktorý sa ale v dôsledku jej úmrtia neuskutočnil, jej chcel predložiť
album s fotografiami.Svedok ďalej uviedol, že výsluch I. P. dňa 27. 3. 2008 skutočne začal otázkou: „Pán svedok, uveďte,
odkiaľ ste sa dozvedeli...“, hoci dovtedy svedok uvádzal, že on sám sa zúčastnil usmrtenia Ľ. C., pretože

dňa 21. 2. 2008 vypočúval Ľ. N. a zrejme ten mu povedal, že pri usmrtení Ľ. C. bol on a nie I. P..
Týmto vznikli rozpory medzi svedeckými výpoveďami, ktoré chcel odstrániť. K zmene výpovede I. P. (k
dôvodom) sa vyjadriť nevedel.

Svedok sa vyjadril aj k vykonanému zvukovoobrazovému záznamu relácie „Paľba“, ktorá bola

odvysielaná v súkromnej televízii Markíza. Kostrové nálezy, ktoré boli v tejto relácii prezentované zrejme
patriliĽ.C..Svedokpripustil,ženovinárompovedal,čomalĽ.C.povedaťpáchateľovitesnepredsmrťou.
Túto informáciu mal z trestného oznámenia alebo z operatívnej činnosti polície. Zbavený mlčanlivosti
v tom čase nebol. V relácii vystupoval s vedomím nadriadených a s odstupom času to hodnotí ako
nevhodné. Na poskytnutie rozhovoru bol vyzvaný svojim nadriadeným.

Svedok sa ďalej vyjadril, že v trestnej veci obžalovaného N. Ľ. bol Ľ. N. vypočúvaný v procesnom
postavení svedka, svedka, ktorého totožnosť bola utajená a chráneného svedka. Je to štandardný
postup polície. Tento postup sa mu zdal logický a v medziach zákona.

Svedok sa nevyjadril, či svedok vystupujúci pod legendou „H.“ bol vypočutý v konaní vedenom pod

ČVS: KRP-57/OVK-ZA-2007 aj ako svedok, ktorého totožnosť nebola utajená, pretože by mohol odhaliť
identitu svedka „H.“.

Svedok mjr. Ing. O. F. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní pri druhom výsluchu uviedol, že list od I.
P., v ktorom mu napísal, že chce vypovedať nezaevidoval. K tejto záležitosti by sa podľa jeho názoru
mohla vyjadriť zamestnankyňa Krajského riaditeľstva PZ Žilina - S. A..

Na detaily výsluchu Svedkyne K. N. si už nespomenul a nepamätal si, odkiaľ mal popis osoby Ľ. C.

pred jej výsluchom. Rovnako si už nepamätal na iné detaily, súvisiace s vyšetrovaním trestnej veci
obžalovaného. Vo výpovedi na otázky odkazoval na obsah trestného spisu.

Ďalej vo výpovedi uviedol, že v ekonomickej časti na vyšetrovaní s ním spolupracoval vyšetrovateľ A..

V predchádzajúcej výpovedi vypovedal v strese (prvýkrát vypovedal ako svedok na súde) a
nezrovnalosti týkajúce sa neúčasti obhajcu na vyšetrovacom úkone - previerke výpovede na mieste
vysvetlil.

Svedok sa opakovane odmietol vyjadriť ku skutočnosti, či svedok vypovedajúci pod identitou „H.“ bol v

trestnej veci obžalovaného N. Z. vypočutý aj v inom procesnom postavení (svedka, chráneného svedka)
s odôvodnením, že uvedenie tejto informácie by mohlo ohroziť identitu svedka „H.“.

Svedok H. R. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od roku 1992
alebo 1993. Rovnako pozná I. P., s ktorým sa zoznámil v roku 2006 v ÚVV Žilina. Tento človek je „feťák“

a jeho takí ľudia nezaujímajú.

Svedok poprel tvrdenie I. P. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, že môže potvrdiť, že obžalovaný
navštívil I. P. pod oknami ÚVV Žilina. Taktiež poprel, že by páchal pre obžalovaného nejakú trestnú
činnosť, ako to tvrdil svedok I. P..

Svedok I. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná, zoznámil ich Ľ. N.
asi pred 10 až 15 rokmi. V minulosti s obžalovaným nepodnikal ani si od neho nepožičiaval peniaze.

So Ľ. N. sa zoznámil asi pred 15 až 20 rokmi na strelnici. Ľ. N. mal záujem o streľbu. Založil v Žiline aj

strelecký klub. Asi po roku bol Ľ. N. jedným z najlepších v streľbe v klube. Mal nadpriemerné znalosti v
tejto oblasti. Poznal zbrane a kupoval si aj strelecké časopisy. Bol zameraný na zbrane, mal organizačné
schopnosti a v klube presadzoval svoju vôľu. Svedok ďalej popísal zbrane, ktoré videl u Ľ. N.. Jednalo
sa o zbrane vysokej kvality. Ak by Ľ. N. videl v jeho rukách zbraň, určite by vedel, o akú zbraň ide.Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že v rokoch 1996 až 1998 mal firmu TELEKÁBEL, s.r.o., ktorá sa
zaoberala telekomunikačnou činnosťou. So Ľ. N. neobchodoval. Z tejto firmy mu bol odcudzený trezor.

V roku 2005 až 2006 sa stretol s obžalovaným na plavárni a obžalovaný mu povedal, že trezor mu
ukradol Ľ. N.. Keď sa jeho firma presťahovala do budovy bývalého Zväzarmu, tak firmu TELEKÁBEL,
s.r.o. znova vykradli.

Svedok charakterizoval Ľ. N. ako bežného človeka, ktorý sa vyznal v zbraniach. Mal organizačné

schopnosti a svoju vôľu presadzoval v streleckom klube.

V ďalšej časti výsluchu pripustil, že si ich firma možno od Ľ. N. požičala výškovú plošinu. Ak aj uzavreli
nejakú zmluvu, boli to malé čiastky. Svedok taktiež pripustil, že Ľ. N. mu „dohodil“ zamestnancov-
živnostníkov na výkopové práce a popísal aj okolnosti, za ktorých pre neho pracovali zamestnanci,
ktorých mu sprostredkoval Ľ. N.. Napriek nekvalitne prevedenej práci ich radšej vyplatil a vec ďalej

neriešil. Nespomenul si, že jeho firma mala nejaké obchodné aktivity so Ľ. C..

Svedok ďalej uviedol, že Ľ. N. ho navštevoval aj vo firme. Pri obchodných stretnutiach s ním jednal iba
Ľ. N.. Obžalovaný čakával v aute, bol utiahnutejší.

Svedok I. H. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z detstva. Vzťahy
medzi nimi boli vždy korektné. U obžalovaného nikdy zbraň nevidel.

So Ľ. N. sa pozná od svojich 4 rokov. Boli veľmi dobrí kamaráti, v minulosti aj spolu podnikali, spoločne
si zakúpili plošinu. Ľ. N. bol taký, že by najradšej každému rozkazoval, všetci boli u neho sprostí, len

on bol najmúdrejší. Bol posadnutý dvomi vecami: zlatom a zbraňami. Peniaze boli u neho na prvom
mieste, kvôli ním by bol schopný aj niekomu ublížiť.

Bol účastníkom situácie, keď Ľ. N. fyzicky napadol niekoho, kto mu nevrátil peniaze. Bol expert na
zbrane.Študovalozbraniachajliteratúru. VyťahovaniezbraníprotiľuďombolouĽ.N.normálne.Popísal

aj prípad, ako na šoféra, ktorý mu skrížil cestu, vytiahol zbraň. Ak by mu Ľ. N. videl v ruke zbraň, určite
by vedel určiť jej typ.

Po roku 1989 prišiel Ľ. N. na to, že peniaze sa dajú zarobiť aj inak, ako prácou. Svedok popísal prípad,
keď Ľ. N. vytvoril faktúru, ktorá tvorila súčasť daňového priznania a z faktúry vyplývalo, že mu vyplatil

sumu 1 200 000,- Sk, čo však nebola pravda. V tejto sume bolo zahrnuté aj motorové vozidlo zn.
VW Golf, ktoré mal od neho odkúpiť za 650 000,- Sk. O tomto sa dozvedel na daňovom úrade a v
dôsledku tohto konania Ľ. N. mu vznikol daňový nedoplatok vo výške 460 000,- Sk. Celú vec oznámil
na prokuratúru. Ľ. N. však zmanipuloval svedkov, aby krivo vypovedali. Medzi týmito svedkami bol aj
obžalovaný. Neskôr obžalovaný pred notárom spísal prehlásenie, že nevypovedal pravdu a ospravedlnil

sa mu. Obžalovaný uviedol, že Ľ.N. ho k takejto výpovedi donútil. Potom sa začalo trestné konanie proti
Ľ. N.. Ľ. N. naviedol na krivú výpoveď aj svedkovu bývalú priateľku S. Ľ.

Ľ. N. by bol schopný niekoho krivo obviniť aj o pol noci. Vie to z vlastnej skúsenosti, keď mu pri
konfrontácii na polícii do očí tvrdil to, čo nebola pravda.

V súvislosti s týmto prípadom sa mu najskôr Ľ. N. vyhýbal a keď sa stretli, nadával mu do udavačov a
ohováral ho pred známymi. Potom Ľ. N. hľadal chlapcov, aby mu postriekali auto, zbili deti a postriekali
fasádu domu. Obžalovaný ho varoval, aby si dával na Ľ. N. pozor.

Raz mu obžalovaný povedal, že Ľ. N. prepadli. Bolo to v rokoch 1994 až 1995. Obžalovanému povedal,
že Ľ. N. si to celé vymyslel a predné zuby mu nikto nevybil, ale vytrhol mu ich zubár Dr. V. Z..

Ľ. N. bol veľký „básničkár“. Vymýšľal si historky a „kraviny“, len aby bol dôležitý. Pri konfrontácii na polícii
mu klamal priamo do očí.

Ku vzťahu obžalovaného a Ľ. N. svedok uviedol, že keď obžalovaný niečo neurobil, tak „chytil“ od Ľ.
N. „bombu“, teda ranu. Aj obžalovanému povedal, že sa čuduje, že so Ľ. N. chodí. Svedok popísal aj
príhodu, ako videl Ľ. N., keď udrel obžalovaného pri Tescu v Žiline a ten spadol na zem.Ľ. N. nikto nemohol rozkazovať. Mal tendenciu všetkým rozkazovať. Podľa neho neexistuje nikto,
kto by mohol Ľ. N. rozkazovať. Poslúchol by iba vtedy, ak by tým niečo získal a musel by to byť

vysokopostavený človek, z ktorého by mal veľký prospech. Ľ. N. sa podľa jeho názoru obžalovaného
nebál.

Svedok B. P. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z videnia. Taktiež
poznáI.P.,odroku1995.Nebolivšakkamaráti,pretožeI.P.užívaldrogyaonsatakýmitoľuďomvyhýbal.

Obžalovaného s I. P. nikdy nevidel.

Svedok nepotvrdil výpoveď svedka vystupujúceho pod legendou „H.“ v tom, že I. P. kradol pre
obžalovaného autá. Rovnako nepotvrdil skutočnosti, ktoré uviedol vo výpovedi svedok I. P., že by mal
on vedieť o tom, že I. P. kradol pre obžalovaného autá.

Ľ. N. pozná asi 10 rokov. Videl ho často so Ľ. C.. Keď sa Ľ. N. opýtal, že čo je so Ľ. C., lebo ho dlho
nevidel, Ľ. N. mu povedal, že je v Čechách.

Ku vzťahu obžalovaného a Ľ. N. uviedol, že vie o tom, že boli 5 až 7 rokov medzi sebou pohádaní.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že Ľ. N. bol za ním asi pred štyrmi mesiacmi a povedal mu, že či sa na
neho môže spoľahnúť, že nikomu nebude rozprávať o konflikte medzi ním a obžalovaným v reštaurácii
N., kde obžalovaný Ľ. N. vyčítal, že kvôli nemu „išli do vzduchu traja ľudia“. Ešte mu Ľ. N. povedal, že
ak nebude ticho, môže sa to obrátiť proti nemu.

Svedok Š. P. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že I. P. pozná asi od roku 1998. V minulosti
boli kamaráti. Pozná ho ako „feťáka“ a považuje ho za potkana. Je to falošný človek, vymýšľa si. Videl
u neho aj zbraň typu ČZ, kalibru 7,65 mm. Kvôli I. P. bol aj trestne stíhaný.

Nikdy nevidel obžalovaného v spoločnosti I. P.. Obžalovaného taktiež nikdy nevidel ani v prítomnosti

N. A.. Ak tieto skutočnosti svedok I. P. tvrdí, tak klame.

I. P. mu potom, ako bol naposledy prepustený z väzby hovoril, že sa budú diať nejaké veci a že to
nebude tak, ako to vyzerá. Neskôr ho videl v aute s I. X., o ktorom si myslí, že je to príslušník SIS.

I. P. mu predtým, ako bol prepustený z väzby kričal z ÚVV Žilina, že pôjde domov, že to má vybavené a
vybavili mu to tri päťky. Domyslel si, že mu to vybavil I. X., ktorý ma evidenčné číslo auta 555. Na druhý
deň ho skutočne doma navštívil I. P., lebo bol z väzby prepustený.

S I. P. sa naposledy stretol v deň, keď bol I. P. prepustený z väzby. I. P. mu nikdy nehovoril, že by

niekedy s obžalovaným páchal trestnú činnosť.

Svedok ďalej uviedol, že niekedy v roku 2008 išiel na aute z Višňového do Trnového. Videl, ako pri lese
stoja „kukláči“, ako aj niekoho v civile v nepriestrelnej veste. Potom prišiel do Žiliny do Carrefouru na
kávu. Náhodou tam za ním prišiel Ľ. N.. Hovoril mu niečo o policajtoch a výpovediach. Zdalo sa mu, že

je nadrogovaný. Vtedy mu Ľ. N. povedal, že ho zobrali policajti, zaviezli ho do hory medzi U. a Č., kde
bol I. P.. Ľ. N. tam mal dať inštrukcie I. P., ako má vypovedať. Asi sa to týkalo obžalovaného, pretože
pri debate padlo meno Z.. O tejto príhode možno hovoril aj Ľ.. Na 100 % nevedel uviesť, ale možno
Ľ. N. hovoril, že tohto stretnutia sa zúčastnil aj X., o ktorom si myslí, že je príslušníkom SIS, kedysi bol
policajtom v Žiline. X. sa poznal aj so Ľ. N..

Svedok ďalej uviedol, že pozná aj Ľ. N., ešte z čias komunizmu. Ľ. N. sa mu zdá taký, že by najradšej
niekoho riadil. Každému by rozkazoval. Sem - tam si pravdu upravil, ako sa mu to hodilo, Bol dosť
agresívny, keď mu niekto odporoval, bol schopný do neho skočiť.

U Ľ. N. videl viac zbraní. Ľ. N. viedol aj strelecký krúžok. Ľ. N. a I. P. stále videl spolu. Zdalo sa mu,
že pomaly spolu spávali.Svedok O. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že má strach vypovedať, pretože sa
obáva o svoju bezpečnosť a svojich blízkych a to od osôb, ktoré sú na slobode. Obžalovaného pozná,
je to jeho kamarát, nemal z neho strach.

Po opätovnom poučení svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal na položené otázky.

Vo výpovedi uviedol, že Ľ. N. pozná z dôvodu, že sa kamarátil s obžalovaným. Párkrát sa s ním
rozprával. I. P. nepoznal.

Nespomenul si na to, že by bol svedkom to, že by obžalovaný predkladal Ľ. C. faktúry na podpis, ako
to tvrdil svedok vystupujúci pod legendou „H.“.

Na otázku, aby sa bližšie vyjadril k osobe Ľ. N. odmietol odpovedať. Rovnako sa odmietol vyjadriť aj
k B. Ľ..

Svedok B. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že I. P. pozná od 90-tych rokov. Boli spolu
obvinení, aj vo výkone trestu odňatia slobody. Keď sa o O. P. dozvedel, že fetuje, prestal sa s ním stýkať.

I. P. začal robiť podvody a „cigánstva“ na kamarátov. I. P. sa kamarátil so Ľ.N. a nič dobré z toho nevzišlo
- len podvod alebo „cigánstvo“ na kamarátov. Nerobí mu problém nakydať špinu, len aby bol čistý. I. P.
sa mu nikdy nesťažoval, že by mal z obžalovaného strach.

Svedok poprel skutočnosti, ktoré uviedol svedok I. P., týkajúce krádeží áut pre obžalovaného.

I. P. charakterizoval ako vypočítavého a intrigánskeho. Nedá sa mu dôverovať. Živil sa trestnou
činnosťou.

Keď sa I. P. začal stretávať so Ľ. N., tak sa zmenil k horšiemu ešte o 50 %. Stále si spolu niečo vymýšľali,

na koho by čo nahrali. Z tejto dvojice bol dominantnou osobou Ľ. N.. Bol by schopný niekoho krivo
obviniť. Takýmto spôsobom obvinil aj jeho a bol kvôli tomu aj odsúdený.

Ľ. N. pozná od začiatku roka 2000. Mal kontakty a I. P. o ňom rozprával, že by mu bol schopný vybaviť
prepustenie človeka za 5 minút, ak by bol zadržaný. Stále spolu niečo vymýšľali a špekulovali. Ľ. N. bol

dominantný a I. P. bol jeho kôň - počúval, čo Ľ. N. povie. I. P. sa živil trestnou činnosťou napríklad tak,
že zobral od niekoho zálohu na elektroniku a túto potom nedodal.

Ku vzťahu obžalovaného a Ľ N. sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok B. A. vo výpovedi na hlavnom
pojednávaníuviedol,žeobžalovanéhopozná,vminulostibolikamaráti. Taktiežuviedol,žepozná ajI.P..

K osobe I. P. sa svedok vyjadril tak, že je nedôveryhodný, stále klamal. Požičal si od neho peniaze
a nevrátil ich. Svedok vo výpovedi poprel niektoré tvrdenia I. P., ktoré uviedol vo výpovedi na hlavnom
pojednávaní. Nevie o to, že by I. P. kradol pre obžalovaného autá ani to, že by sa obžalovaný stretával
s I. P.. Nepamätal si, že by niekedy videl obžalovaného v prítomnosti I. P..

Svedok PhDr. U. C. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že sa s obžalovaným stretol v júni 2007, keď bol vo výkone väzby. Dostal od neho odkaz, aby sa za ním
zastavil. Obžalovaný N. Z. sa s ním chcel rozprávať o trestnej činnosti, ktorá sa týkala X. O.. Povedal
mu, že s vraždou X. O. nemá nič spoločné, ale že sa s ním chce porozprávať o ďalších vraždách.

Rozprával sa s ním o možnosti, že by dostal nižší trest, ak bude spolupracovať pri objasňovaní vrážd
na objednávku. Stretávali sa opakovane až do decembra 2007, keď odišiel z policajného zboru.

Na trestnej veci obžalovaného N. Z. sa začal podieľať v súvislosti s výpoveďou I. P.. Motív usmrtenia Ľ.
C. mal byť ekonomický. Obžalovaný mal riadiť Ľ. C. pri fakturačných podvodoch.

I. P. vypovedal dobrovoľne. Polícia nemala konkrétnu informácie, že by mohol byť tento svedok
ohrozený, ale vzhľadom na pokračujúce vyšetrovanie usúdili, že ho treba chrániť.Svedok ďalej uviedol, že sa zúčastnil výkopu tela Ľ. C.. Pri tomto výkope I. P. nebol ale predtým polícii
ukázal miesto, kde bolo telo zakopané, a to viac - menej presne. V priebehu jedného týždňa I. P. ukázal
polícii miesto, kde malo byť zakopané telo Ľ. C. až po jeho vykopanie. Vtedy bol I. P. na 90% na slobode.

Prišiel do styku aj so Ľ: N., ktorý im poskytol informácie vo veci vraždy Ľ. C. ako aj o iných vraždách.
Ľ: N. okrem iného uviedol, že Ľ. C. zavraždil obžalovaný, a to tak, že ho zastrelil a že obžalovaného
vtedy viezol.

Meno Ľ. N. mu bolo predtým známe, ale osobne ho nepoznal. Mal o ňom informácie, že sa dopúšťa
trestnej činnosti ako vykonávateľ. Malo ísť o násilnú a ekonomickú trestnú činnosť. Obžalovaný mal
spolupracovať so Ľ.N..

Svedok ďalej uviedol, že ponúkal Ľ. N. ochranu, čo Ľ: N. odmietol s tým, že obavu nemá. Od Ľ. N.
vedel, ako sa skutok stal ešte predtým, ako Ľ. N. vypovedal pred vyšetrovateľom. Ľ. N. vypovedal až

po výpovedi I. P..

Na otázku obžalovaného, ako si vysvetľuje skutočnosť, že I.P. ukázal polícii, kde je telo Ľ. C. zakopané
svedok uviedol, že I. P. a Ľ. N. si toto miesto navzájom poukazovali, čím sa aj chválili. Takúto informáciu
mal z operatívnej činnosti. Určite bolo zadokumentované, keď I. P. ukázal miesto zakopania tela Ľ. C..

Pri tomto úkone bol on, pán X. a dvaja alebo traja policajti, vrátane kriminalistického technika.

O relácii v súkromnej televízii Markíza „Paľba“ počul. Sám nebol zástancom medializácie akýchkoľvek
prípadov. Pokazilo to robotu, ktorej výsledok by bol v súčasnosti úplne iný.

Svedok Ing. I. Ľ. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že do styku s obžalovaným prišiel asi
pred desiatimi rokmi, keď vyšetroval jeho trestnú činnosť.

Trestné stíhanie proti N. Z. sa začalo na základe výpovede I. P.. Zdalo sa mu, že I. P. oslovil prokurátora
Okresnej prokuratúry Žilina s tým, že chce spolupracovať s políciou a chce za to nejaké výhody. Z

výpovede I. P. vyplývalo, že v kritickom čase sa pohyboval v prostredí s obžalovaným a poznal ľudí okolo
neho. Na základe jeho výpovedí sa robili aj procesné úkony.

Na otázku, ako prebiehala situácia, keď I. P. ukázal polícii miesto, kde mal byť zakopaný Ľ. C. svedok
odpovedal, že priebeh tohto úkonu je zadokumentovaný v ohliadke miesta činu, na fotografiách a možno

aj na videozázname. Od začiatku bol I. P. pri výkopových prácach. Po dvoch hodinách výkopových
prác s niekým odišiel. Keď I. P. ukazoval miesto, kde má byť telo zakopané, išlo o previerku výpovede
na mieste alebo ohliadku miesta činu.

Kostrové pozostatky boli nájdené niekoľko metrov od miesta, ktoré ukázal I. P.. Miesto ukázal s

presnosťou 12 metrov. Nevie podľa čoho určil toto miesto, nebolo tam nič také, nijaká méta. Miesto bolo
nedotknuté. Všetci prítomní na tomto procesnom úkone sú uvedení v zápisnici o ohliadke miesta činu.
Prvý deň došlo k nálezu kostry a nasledujúci deň sa v úkone pokračovalo. Neskôr sa pri tomto úkone
zúčastnili aj zástupcovia médií.

Po nahliadnutí do zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 10. 8. 2007 až 11. 8. 2007 svedok uviedol, že
v zápisnici nie je zmienka o účasti I. P. a nevie, prečo tomu tak je. Pripustil možnosť ešte inej zápisnice.
Ďalej uviedol, že možno v zápisnici nie je zmienka o I. P., lebo sa uvažovalo o tom, že bude mať štatút
utajeného svedka. Toto je však iba jeho hypotéza.

Meno Ľ. N. vyplynulo z výpovede I. P.. Ľ. N. najskôr všetky veci popieral. Následne bol vypočutý a bol
vzatý do programu ochrany svedkov. Cítil, že on a jeho rodina sú v nebezpečenstve. Takéto opatrenie
sa urobilo aj vo vzťahu k I. P..

I. P. aj Ľ. N. spolupracovali s políciou dobrovoľne, avšak robili to za určitých podmienok, ktoré si stanovili.

Jednalo sa najmä o ochranu blízkych osôb, v čom im vyhoveli. Nevedel uviesť, na čom sa prokurátor
a I. P. dohodli, avšak prokurátor určite pri rozhodovaní v trestných veciach I. P. vzal do úvahy, že I. P.
pomáha pri objasňovaní trestnej činnosti. Svedok si už nepamätal, či aj Ľ. N. mal iné podmienky, ako
iba ochrana jeho rodiny.Svedok vo výpovedi ďalej uviedol, že nevie o tom, že by malo dôjsť k stretnutiu Ľ. N. a I. P., aby si
zjednotili výpovede.

Nemal vedomosť o tom, že sa svedok I. P. priznal vo výpovedi dňa 27. 3. 2008, že v predchádzajúcich
výpovediach klamal. Svedok si to vysvetľoval tak, že možno zo strany I. P. išlo o malú pomstu, pretože
I. P. mal nejaké výhrady k dohode s prokurátorom v jeho trestných veciach.

Svedok I. X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od roku 1990.
Vždy mali medzi sebou kamarátske vzťahy.

Vo výpovedi popísal podnikateľské aktivity N. Z. v deväťdesiatich rokoch. Keď sa mu vyhrážal X. R.,
obžalovaný sa za neho prihovoril. Obžalovaný mu nikdy nenavrhol, že by chcel na neho prepísať nejakú
firmu.

Svedok ďalej uviedol, že pozná Ľ. N. ešte z obdobia socializmu. Nebol priateľský, ale arogantný a
vyhýbal sa mu. Mal výbušnú povahu. Nadraďoval sa nad ostatných. Chválil sa so zbraňami a zbrojnými
preukazmi.

I. P.,Ľ. C. ani P. D. nepoznal.

Svedok Q. U. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že I. P. pozná z videnia. Sú Žilinčania,
tak sa poznajú. Počul o ňom, že je to narkoman, robí zlobu, kradne a fetuje. Nepamätal si, že by
obžalovaného niekedy videl v prítomnosti I. P..

Svedok poprel niektoré skutočnosti, ktoré svedok I. P. uviedol vo svojich výpovediach, napr. že sa s ním
obžalovaný stretával v Dome odborov v Žiline.

Ľ. N. pozná taktiež z videnia, nič bližšie o ňom uviesť nevedel.

Svedkyňa Š. Ľ. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že Ľ. N. je jej nevlastný bratranec.
Nikdy sa s ním intenzívne nestretávala, iba príležitostne, pri rodinných udalostiach.

Pracuje v Slovenskej sporiteľni od roku 1987. V rokoch 1996 až 1999 vykonávala funkciu likvidátorky

na sporožírových účtoch. Vie o tom, že Ľ. N. mal v Slovenskej sporiteľni v minulosti úver. Ona sama mu
úver nevybavovala, pretože vykonávala inú agendu. Ľ. N. ju nikdy nežiadal, aby mu oznámila zostatky
na účtoch iných subjektov.

V minulosti ju navštívil dva alebo trikrát, vždy s pánom H.. Iných jeho kamarátov nepoznala. Raz za

ňou obidvaja prišli s tým, že Ľ. N. má pôžičku v Z. Z. a bol predvolaný, aby dlh vyrovnal. Pýtal sa jej,
za kým má ísť. Poslala ho za vtedajšou právničkou Z. Z. JUDr. Y.I..

Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že Y. G. je jej sestra. Nevie o tom, že by Y. G. robila ručiteľku Ľ.
N., keď si bral úver v Z. Z..

Svedkyňa S. N., rod. T. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako zamestnankyňa
notárskeho úradu od roku 1998, bežne chodieva do ÚVV Žilina overovať podpisy osôb, ktoré sú vo
výkone väzby.

Na skutočnosť, či bola v ÚVV Žilina overovať podpis obžalovaného si nepamätala. Pred výsluchom na
hlavnom pojednávaní zistila v centrálnom registri overovania podpisov, že dňa 6. 7. 2004 overovala
podpis obžalovaného na splnomocnenie. Miesto overovania v registri uvedené nie je. V roku 2000 ešte
nebola v prevádzke elektronická evidencia overovania podpisov. Všetko sa evidovalo v osvedčovacej
knihe.

Po oboznámení sa s listinným dôkazom - zmluvou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a kúpnou
zmluvou z č. l. 1530 až 1531, konkrétne s overovacou doložkou, svedkyňa uviedla, že pri odtlačku
pečiatky nie je jej podpis, napriek tomu, že je tam uvedené jej meno. Nie je to podpis ani jej kolegýň.Zo svojej praxe má také poznatky, že niekto odtlačok pečiatky nafotí alebo naskenuje a potom dopíše
údaje. Takto sfalšuje overenie podpisu. Naposledy sa s takouto situáciou stretla pred dvomi rokmi.

Svedkyňa po nahliadnutí do knihy osvedčenia pravosti podpisov v období august roku 2000 uviedla,
že pod číslom 6325/2000 bol dňa 3. 7. 2000 overený podpis iného človeka a nie N. Z.. Rovnako pod
číslom 6326/2000 nie je v knihe osvedčenia pravosti podpisov overený podpis X. Z., ale iného človeka.

Svedkyňa S. A. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Krajskom riaditeľstve
PZ v Žiline ako odborný referent. Vedie denník vyšetrovacích spisov a ich archiváciu a eviduje došlú
a odoslanú poštu.

Vo výpovedi svedkyňa podrobne popísala, ako sa na jej pracovisku eviduje došlá a odoslaná pošta.
Ďalej vo výpovedi uviedla, že nie každý list sa eviduje v podateľni, ale iba taký, ktorý má pridelenú

spisovú značku.

Svedok Ľ. X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného N. Z. pozná, má k
nemu priateľský vzťah.

Ďalej vo výpovedi uviedol, že z obžalovaného strach nemá, ale radšej by vypovedal v jeho
neprítomnosti, pretože sa necíti dobre a niektoré veci nebudú obžalovanému „dobre pasovať“.

Súd vyhovel návrhu prokurátora, aby svedok vypovedal v neprítomnosti obžalovaného, pretože zistil
naplnenie zákonných dôvodov na postup podľa § 262 Tr. por. (obava, že svedok v prítomnosti

obžalovaného nevypovie pravdu).

Svedok vo výpovedi v neprítomnosti obžalovaného uviedol, že s N. Z. sa spoznali v Žiline asi v rokoch
1994 alebo 1995.

Keď nemal prácu, tak kradol so Ľ. rôzne veci. Polovicu týchto ukradnutých vecí odkúpil obžalovaný so Ľ.
N.. Ľ. preberal tovar a potom ho vyplatil. Obžalovaný mu konkrétne nehovoril, aké veci by chcel kúpiť.
Naopak, Ľ. N. mu raz alebo dvakrát povedal, aké veci by chcel kúpiť. Napríklad Ľ. N. požadoval Aviu,
tak ju ukradli, zaviezli Ľ. N. do garáže a on ich vyplatil. Vo výpovedi ďalej uviedol, že pre obžalovaného
autá nekradol.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, ktoré osoby (z osôb, ktoré uviedol prokurátor) pozná a či páchali
trestnú činnosť pre obžalovaného. Okrem iného uviedol, že s Č. P. ho zoznámil obžalovaný. Nevedel sa
vyjadriť, či Č. P. páchal pre obžalovaného trestnú činnosť, ale boli kamaráti.

V rokoch 1995 až 1998 sa často stretával s obžalovaným a Ľ. N.. Podnikali v oblasti stavebníctva.
Obžalovaný v tom období kupoval nejaké firmy. Vedel o tom, že obžalovaný so Ľ. N. mali kúpiť sklad
s liehom a potom ho rozpredali.

Podľa jeho názoru obžalovaný a Ľ. N. vykonávali aktivity, z ktorých mali príjem zákonne, lebo všetko mali

na papieri. Hovorilo sa, že obidvaja majú príjem z daňových odpočtov a že Ľ. N. k tomu robí podklady.
Obžalovaný vedel nájsť peniaze a Ľ. N. to zasa vedel zlegalizovať.

Ľ. N. vedel vybaviť aj nelegálne veci, navzájom sa s obžalovaným dopĺňali. Ľ. N. robil faktúry, povedal
mu to sám Ľ. N.. Ďalej mu Ľ. N. povedal, že v noci urobí faktúry a dá ich podpísať P. D. alebo Ľ. C..

Takéto niečo od obžalovaného N. Z. nepočul. Faktúry robil iba Ľ. N., tak to vnímal. N. mal vo svojom
kufríku doklady aj pečiatky. Ľ. N. chodil najviac na daňový úrad, za nejakou ženou.

Bol svedkom toho, ako Ľ. N. obliekol P. D. a išli spolu vybrať peniaze. Sám odviezol P. D. z P. F. P. do
Žiliny a späť.

Obdobne chodil vyberať peniaze so Ľ. N. aj Ľ. C.. Večer sa Ľ. C. vrátil do P. F.P. a mal aj peniaze.Hovorilo sa, že Ľ. C. vybral peniaze z banky bez vedomia Ľ. N.. Bol pri tom, keď sedeli v Žiline spolu s
obžalovaným a Ľ. N. a Ľ. N. povedal, žeĽ. C. vybral bez jeho vedomia peniaze. Ľ. N. bol nahnevaný.

Svedok sa vo výpovedi vyjadril aj k tzv. bielym koňom. Uviedol, že sa hovorilo, že obžalovaný ajĽ. N.
majú biele kone. Vo výpovedi najskôr popísal osobu, ktorá mala byť „bielym koňom“. Išlo o osobu, ktorá
bola fyzicky väčšia a vyššia ako Ľ. C.. Išlo o muža s bledými vlasmi, vo veku okolo 25 rokov.. S touto
osobou sa stretol asi trikrát v Žiline. O tomto mužovi sa hovorilo, že je „bielym koňom“.

Po tom, čo prokurátor predložil svedkovi fotoalbum z č. l. 1218 až 1253 svedok uviedol, že muž na
fotografiič.6(nač.l.1219)samužovi,ktoréhovpredchádzajúcejčastivýpovedepopísal,trochupodobá,
ale má iné vlasy. Na fotografii č. 3 (na č. l. 1222) sa muž najviac podobal na druhého „bieleho koňa“
o ktorom hovoril. Svedok sa vyjadril aj k iným osobám na predložených fotografiách. K fotografii č. 3
z č. l. 1237 svedok uviedol, že tohto muža pozná z P. F. P.. Z legendy k fotoalbumu bolo zistené, že
ide o osobu P. D..

Svedok v ďalšej časti výpovede uviedol, že poznal aj Ľ. C.. Stretol sa s ním asi trikrát. Ľ. C. a obžalovaný
boli kamaráti. Hovorilo sa o tom, že Ľ. C. mal byť bielym koňom obžalovaného a Ľ. N.. Vydedukoval to
z rozhovoru obžalovaného a Ľ. N.. Nevedel konkrétne uviesť, z akých skutočností vyvodil záver, že Ľ
C. je „biely kôň“. Taktiež nevedel uviesť prípad, keď mal byť Ľ. C. použitý ako „biely kôň“.

Z rozhovorov Ľ. C., obžalovaného a Ľ. N. vyvodil, že na Ľ. C. bola založená firma. Doklady o založení
firmy nevidel. Ľ. C. takto využívali asi rok. Na Ľ. C. kúpili iné zadlžené firmy a tieto chceli prepísať na
inú osobu. Nevedel sa ale vyjadriť, či k prepisom došlo. Rovnako nevedel uviesť ani jeden prípad, kedy
by mal byť použitý Ľ. C. ako „biely kôň“.

Naposledy videl Ľ. C. v P. F.P. v roku 1997 alebo 1998. Bol tam aj P. D..Ľ. C. s P. D. boli u P. na Rybárskej
bašte celé leto. Nerobili tam nič. Neboli tam proti svojej vôli, mohli kedykoľvek odísť. Neskrývali sa.
Obžalovaný a Ľ. N. im vždy doniesol peniaze.

P. D. sa oženil v P. F. P. a Ľ. C. sa mal vrátiť niekam do Žiliny. Do P. F. P. chodil aj Č. P.. Nebol svedkom
toho, že by sa mal niekto vyjadriť, že by mali Ľ. C. a P. D. zmiznúť, alebo že by mali byť zlikvidovaní.
Počul o tom, že Ľ. C. mal byť ubytovaný vo U., a to na chate, ktorá patrila Ľ. N.. Toto hovoril Ľ. N..
Raz bol v noci pri chate vo U., ktorá patrila Ľ. N.. Ľ.N. išiel do chaty a aj ju odomkol. Podľa názoru
svedka v chate nikto nebýval.

Svedok sa vo výpovedi vyjadril aj k vzťahu obžalovaného a Ľ. N. tak, že sa navzájom dopĺňali. Išlo o
vyrovnaný vzťah, kde nikto nedominoval. V období rokov 1996 až 1998 nevedel o nejakých konfliktoch
medzi nimi. Konflikty vznikli až vtedy, keď bol obžalovaný vo väzbe a vykrikoval, že ho Ľ. N. obral o
nejaké peniaze.

K Ľ. N. sa svedok vyjadril tak, že bol spoľahlivý, čo povedal, to dodržal. Bol skôr tvrdší. Nerozprával sa
s hocikým o hocičom. Lepšie však vychádzal s obžalovaným, ktorý vedel aj „srandovať“.

Ľ. N. mal rád zbrane a vyznal sa v nich. Videl u neho v garáži ovládač k náloži. U obžalovaného videl

v aute zbraň - iba rukoväť zbrane. Vyzeralo to ako rukoväť pištole. Nevidel však obžalovaného, že by
zbraň použil. Ľ. N. videl na strelnici v Žiline so zbraňami, obžalovaného na strelnici so zbraňami nevidel,
ale boli tam spolu.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že I. P. poznal. S obžalovaným sa I. P. poznal, ale nikdy neboli blízki

priatelia.

Svedkyňa I. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 1997 pracovala ako vedúca
oddelenia kontroly Daňového úradu I. Žilina, a aj ako zástupkyňa riaditeľa. Ako vedúca oddelenia
kontroly vysielala pracovníkov na vykonanie daňových kontrol. S konateľmi obchodných spoločností,

ktoré uviedol prokurátor do kontaktu neprišla.

Jedným z pracovníkov, ktorí vykonávali daňovú kontrolu v obchodných spoločnostiach SIPEX, s.r.o. a
SOLID HOLDING, s.r.o. so sídlom v Žiline bol aj Ing. X..Na základe vykonaných kontrol bolo konštatované, že uvedenými daňovými subjektmi bol deklarovaný
nadmerný odpočet DPH v daňovom priznaní. Po vykonanej kontrole nadmerný odpočet nebol

daňovníkom vrátený. K obsahu protokolu z vykonaných daňových kontrol sa svedkyňa vyjadriť
nevedela. Podľa jej názoru bol následne vystavený u obidvoch daňových subjektov daňový výmer.

Vo výpovedi ďalej popísala vo všeobecnosti postup daňového úradu po vykonaní kontroly u daňového
subjektu.

Po nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu KR PZ Žilina, ČVS: KRP-1/OVK-ZA-2008 (trestná vec obv.
Č. P.), kde sa oboznámila s fotokópiou platobného výmeru Daňového úradu I Žilina z č. l. 738 až
740 svedkyňa uviedla, že toto rozhodnutie bolo adresované obchodnej spoločnosti PROTEX, s.r.o.
a prevzala ho spoločnosť SIPEX, s.r.o. Žilina, pretože došlo k zmene obchodného názvu daňového
subjektu. Deklarovaná suma nadmerného odpočtu DPH bola 480 602,- Sk tak, ako je to uvedené

v platobnom výmere na č. l. 738 až 739 prílohy k trestnému spisu a pokuta predstavuje 10 % z
deklarovanej sumy nadmerného odpočtu DPH, teda 48 060,- Sk.

Pooboznámenísasvedkyne sprotokolomovykonanejdaňovejkontrolevobchodnejspoločnostiSOLID
HOLDING, s.r.o. za mesiac jún 1997 z č. l. 837 až 839, platobným výmerom z č. l. 843 až 845, ktoré

tvoria súčasť vyšetrovacieho spisu KR PZ Žilina, ČVS: KRP-1/OVK-ZA-2008 (trestná vec obv. Č. P.)
svedkyňa uviedla, že u daňového subjektu SOLID HOLDING, s.r.o. za mesiac jún 1997 bolo daňovou
kontrolou zistené, že neboli splnené podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pretože nedošlo
k uskutočneniu zdaniteľného minima a neboli vystavené platné daňové doklady. Touto obchodnou
spoločnosťou bol uplatnený daňový odpočet vo výške 431 393,- Sk. Pri daňovej kontrole boli vylúčené

dve faktúry, a preto tomuto daňovému subjektu nebol uznaný deklarovaný nadmerný odpočet DPH vo
výške 431 393,- Sk.

Svedkyňa K.X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 1997 pracovala na Daňovom
úrade II. Žilina ako kontrolórka DPH.

Daňový subjekt Tibor Barčík- TIBI jej bol pridelený prvýkrát v roku 1997, aby vykonala daňovú kontrolu.
Vtomtoroku utohtodaňovéhosubjektuvykonalaviacdaňovýchkontrol. PredmetomkontrolybolaDPH,
vrátane uplatnených daňových odpočtov. Pri kontrole prišla do osobného kontaktu s Tiborom Barčíkom,
ktorý jej predkladal príslušné daňové doklady. Niektoré daňové doklady, ktoré jej predložil Tibor Barčík,

jejboliodcudzené. Povykonanejdaňovejkontrolebolovsúvislostiskontrolovanýmdaňovýmsubjektom
podané trestné oznámenie.

Na návrh prokurátora bola podľa § 264 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne z
prípravného konania z č. l. 1 158 až 1161 a z č. l. 976 až 978, pretože výpoveď na hlavnom pojednávaní

sa odchyľovala od výpovedí v prípravnom konaní v tom, že svedkyňa na hlavnom pojednávaní neuviedla
niektoré podstatné skutočnosti, ktoré uviedla vo výpovedi pred vyšetrovateľom.

Svedkyňa vo výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 25. 4. 2008 z č. l. 976 až 978 uviedla, že za Daňový
úrad II. Žilina neuplatňuje v trestnom konaní nárok na náhradu škody, pretože nadmerný odpočet DPH

nebol daňovému subjektu Tibor Barčík - TIBI vyplatený a preto škoda nevznikla.

Svedkyňa vo výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 4. 4. 2008 z č. l. 1158 až 1161 uviedla, že pracuje
na Daňovom úrade II. Žilina ako kontrolórka nepriamych daní od roku 1991. Na daňovú kontrolu
vykonávanú u daňového subjektu Tibor Barčík - TIBI si detailne nespomínala. Spomenula si, že po

vykonaní daňovej kontroly u Tibora Barčíka bola následne vypovedať na polícii, kde popísala priebeh
daňovej kontroly. Doklady, ktoré mala vo svojej skrini na pracovisku, ktoré jej predložil Tibor Barčík jej boli
odcudzené. Nemalo to však vplyv na výsledok daňovej kontroly, pretože v tom čase už mala vyhotovené
fotokópie odcudzených dokladov. Následne robila dožiadania na iné daňové úrady, aby preverila, či
došlo k zdaniteľnému plneniu.

Pri daňovej kontrole bol zistený neoprávnený daňový odpočet, asi okolo 400 000,- Sk, a to v dôsledku
neuskutočneného zdaniteľného plnenia. Ďalej svedkyňa uviedla, že s N. Z. neprišla do kontaktu.Svedkyňa na výzvu, aby sa vyjadrila k výpovediam v prípravnom konaní a vysvetlila rozpory medzi nimi
uviedla, že pre odstup času si na niektoré skutočnosti na hlavnom pojednávaní nepamätala.

Po predložení fotokópií faktúr spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov z č. l. 548 - 551,
faktúru firmy V + S Liptovský Mikuláš z č. l. 552 - 553, 560 - 569, vydaných spoločnosťou ACROS, s.r.o.
Martin z č. l. 576 - 577, spoločnosťou ANCORA, s.r.o. Levice z č. l. 586 - 591, spoločnosťou DIMOKON,

s.r.o. z č. l. 815 - 818, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-1/OVK-ZA-2008, ktorý tvorí
prílohu trestného spisu, svedkyňa uviedla, že na uvedených faktúrach je jej podpis.

Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k dožiadaniam z č. l. 547, 553, 570, 578, 585, ktoré sú súčasťou
vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-1/OVK-ZA-2008, ktorý tvorí prílohu trestného spisu.
Svedkyňa sa vyjadrila tak, že dožiadanie na č. l. 547 sa týkalo Daňového úradu Púchov, kde sa

preveroval daňový subjekt PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., či vystavil pre odberateľa Č. P. faktúry.
Prílohou tohto dožiadania boli fotokópie faktúr, pokladničné doklady a zmluva o dielo. Toto dožiadanie
bolozodňa28.10.1997.Dožiadaniezč.l.553bolourčenéDaňovémuúraduLiptovskýMikuláš,jezodňa
28.10.1997 a týkalo sa daňového subjektu V + S Liptovský Mikuláš, ktorý vystavil faktúry pre odberateľa
Č. P.. Prílohou boli fotokópie faktúr a pokladničné doklady. Dožiadanie z č. l. 570 bolo určené Daňovému

úradu Martin a týkalo sa daňového subjektu ACROSS, s.r.o. Martin. Išlo o faktúry pre odberateľa Č. P.
a prílohu tvorili fotokópie faktúr a dožiadanie z č. l. 578 bolo určené Daňovému úradu Prievidza a týkalo
sa daňového subjektu DIMOKON, s.r.o. so sídlom v Prievidzi. Išlo o faktúry vystavené pre odberateľa
Č. P. a prílohu tvorili fotokópie faktúr. Dožiadanie z č. l. 585 bolo určené Daňovému úradu Levice a týkalo
sa daňového subjektu ANCORA, s.r.o. Levice, ktorý vystavil faktúry pre odberateľa Č. P.. Prílohou tohto

dožiadania boli fotokópie faktúr a pokladničných dokladov, išlo o dožiadanie z 28.10.1997.

Svedkyňa ďalej uviedla, že vo všetkých prípadoch boli fotokópie dokladov, ktoré tvorili prílohu dožiadaní,
vyhotovené z dokladov, ktoré predložil Č. P.. Doklady boli odcudzené pred uzavretím kontroly.

Svedkyňa sa ďalej vyjadrila k protokolu z č. l. 335 až 341 ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS:
KRP-1/OVK-ZA-2008, ktorý tvorí prílohu trestného spisu tak, že ide o protokol, ktorým bola ukončená
daňová kontrola u daňového subjektu Tibor Barčík- TIBI za obdobie august 1997.

Svedkyňa sa vyjadrovala vo všeobecnosti aj k postupu, pri overovaní fotokópií dokladov, ktoré

predkladali daňové subjekty pri daňových kontrolách.

Svedok I. V. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je vlastníkom domu v P. F. P. č. 1611
a 1614. Ide o dvojdom. V súvislosti s kúpou tejto nehnuteľnosti reagoval na inzerát Ľ. N., ktorý ponúkal
jednu časť tohto dvojdomu. Túto časť dvojdomu aj od Ľ. N. kúpil.

Následne požiadal Ľ. N., aby mu sprostredkoval aj predaj druhej časti domu od N. Z.. Potom rokoval s
manželkou N. Z.. Výsledkom bol podpis kúpnej zmluvy, ktorú podpísala manželka N. Z., ktorá aj prevzala
kúpnu cenu. Tak sa stal vlastníkom aj druhej časti domu.

Kúpnu zmluvu podpísala iba manželka N. Z. - X. Z.. Ľ. N. doniesol nejaký overený doklad a tak došlo
k prevodu nehnuteľnosti. S obžalovaným do kontaktu neprišiel. Svedok potvrdil, že na predložených
zmluvách, ktoré sa týkali prevodu dvojdomu sú jeho podpisy.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že po prevode nehnuteľností prišla k bráne ich domu X. Z. aj nejaký

muž a pri rozhovore bolo spomenuté, že pri kúpnych zmluvách bolo niečo sfalšované.

Svedok Ing. I. Q. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného N. Z. pozná od
základnej školy, avšak nekamarátili sa.

V roku 2007 bol svedok chorý a mal vidinu, že ho niekto prenasleduje. Trpí mániodepresívnou
psychózou. V minulosti aj v súčasnosti sa lieči u psychiatra.Asi dňa 17. 7. 2007 išiel autom do práce a zbadal auto striebornej farby, ktoré išlo pred ním. Vtedy
„dostal skrat“ a predpokladal, že je to jedno z áut, ktoré ho prenasleduje. Toto auto predbehol, zastal
a začal cúvať. Do auta narazil. Potom vyšiel z auta, prišiel k striebornému autu, otvoril dvere a začal

kričať na vodiča, aby vyšiel von. Keď vodič neuposlúchol, udrel ho. Potom vodiča na striebornom aute
prenasledoval a niekoľkokrát doň narazil. Vodiča auta nespoznal. Následne išiel do servisu.

Svedok ďalej uviedol, že pozná Ľ. N., má s ním neutrálny vzťah. Aj on v minulosti, ako Ľ. N., závodne
strieľal.

Pri prvej výpovedi, v súvislosti s popísaným incidentom, trpel psychózou. Pri výpovedi na hlavnom
pojednávaní si spomenul, ako sa to stalo.

Na návrh obhajcu bola na hlavnom pojednávaní podľa § 264 Tr. por. prečítaná časť výpoveď svedka Ing.
I. Q. z prípravného konania z č. l. 1351, pretože na hlavnom pojednávaní uviedol, že vodiča strieborného

auta fyzicky napadol a v prípravnom konaní túto skutočnosť neuviedol.

Svedok v prípravnom konaní vo výpovedi z č. l. 1351 uviedol, že dňa 17. 7. 2007 v ranných hodinách sa
mu zdalo, že mu auto zablokovalo cestu. Toto auto predbehol, nacúval k nemu, vystúpil z auta zakričal
na šoféra, že čo to robí. Šofér auta ho predbehol a on ho začal prenasledovať. Auto dobehol na Rondli,

kde ho nabúral. Zbraň pri sebe nemal.

Svedok po výzve, aby sa k prečítanej časti vyjadril a vysvetlil rozpory medzi výpoveďami uviedol, že
ich vysvetliť nevie, ale že incident sa stal tak, ako ho popísal na hlavnom pojednávaní. Trval na tom,
že zbraň pri incidente nemal.

Svedokďalejuviedol,žesinespomínanaskutočnosti,ktoréspopísanýmincidentomsúvisia(napadnutie
obžalovaného), a ktoré uviedol ako obvinený v jeho trestnej veci.

Svedok Mgr. H. S. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá okolnosti uzavretia

leasingových zmlúv, ktoré sú predmetom bodu 7 obžaloby. Keď vypovedal v prípravnom konaní,
vychádzal z materiálov obchodnej spoločnosti.

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania
podľa § 264 Tr. por., pretože svedok na hlavnom pojednávaní neuviedol žiadne skutočnosti, týkajúce
sa skutku v bode 7 obžaloby, oproti výpovedi v prípravnom konaní.

Svedok vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 960 až 962 uviedol, že na základe písomného

splnomocnenia zastupuje v trestnom konaní obchodnú spoločnosť VOLKSWAGEN finančné služby
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ktorá je nástupníckou spoločnosťou po spoločnosti SK - AUTO
LEASING,s.r.o.Bratislava,ktorázaniklakudňu30.9.2000.Všetkyprávaazáväzkyprešlinaspoločnosť
ŠkoFIN, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Táto obchodná spoločnosť si neskôr zmenila obchodné meno na
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Tieto skutočnosti vyplývajú

z obchodného registra.

Dňa 11. 12. 1997 uzatvorila obchodná spoločnosť SK - AUTO LEASING, s.r.o. a obchodnou
spoločnosťou SIPEX, s.r.o. Žilina leasingovú zmluvu č. 97/3755, ktorej predmetom bolo motorové
vozidlo AUDI A8 4,2 Quatro, VIN číslo: WAUZZZ4DZVN007701. Vozidlo malo obstarávaciu cenu 2 235

000,- Sk. Klient uhradil pri uzatváraní zmluvy 10 % akontáciu vo výške 223 500,- Sk. Prvú splátku
a spracovateľský poplatok, celkovo vo výške 324 118,70 Sk. Po odovzdaní vozidla neboli splátky
uhrádzané tak, ako bolo uvedené v splátkovom kalendári. Bola uhradená iba jedna splátka vo výške
62 098,10 Sk a to priamym vkladom na účet Š. P.. Túto úhradu vykonal B. Z.. Uvedená úhrada bola
podmienkou na uzavretie ďalšej leasingovej zmluvy so spoločnosťou SIPEX, s.r.o., ktorej predmetom

bolo vozidlo zn. VW Golf. Keďže neskôr žiadne splátky neboli uhrádzané, spoločnosť SK - AUTO
LEASING, s.r.o. od tejto zmluvy odstúpila.Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že dňa 30. 1. 1998 uzavrela spoločnosť SK -AUTO LEASING, s.r.o.
so spoločnosťou SIPEX, s.r.o. druhú leasingovú zmluvu č. 98/0213, ktorej predmetom bol prenájom
motorového vozidla zn. Volkswagen Golf 1,6 VIN číslo: WVWZZZ1HZWD168890. Obstarávacia hodnota

tohto vozidla bola 631 469,30 Sk. Akontácia bola v tomto prípade nulová. Klient pri uzatváraní zmluvy
uhradil spracovateľský poplatok a prvú mesačnú splátku, celkovo vo výške 30 377,80 Sk. Následne už
ďalšia splátka nebola uhradená, v dôsledku čoho bola aj táto druhá zmluva vypovedaná.

V súvislosti s motorovým vozidlom zn. Audi A8 4,2 Qutro bola obchodnej spoločnosti VOLKSWAGEN

finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave spôsobená škoda vo výške 1 848 784,60 Sk, čo
predstavuje škodu po odpočítaní zaplatenej akontácie a prvej splátky od celkovej hodnoty vozidla a v
súvislosti s motorovým vozidlom VW Golf 1,6 škoda predstavuje sumu 601 091,50 Sk, ktorú spoločnosť
SK - AUTO LEASING uhradila predajcovi vozidla - Autocentru GALIMEX, s.r.o., na základe faktúry
č. 9802050152, po odpočítaní úhrad, ktoré klient urobil pri uzatváraní zmluvy. Celková škoda teda
predstavuje sumu 2 449 876,10 Sk.

Svedok ďalej uviedol, že N. Z., P. D., Ľ. N., B. Z. nepozná a názvy obchodných spoločností SIPEX, s.r.o.
Žilina, PROTEX, s.r.o. Žilina, PROTEKTOR HOLDING Púchov a Tibor Barčík - TIBI mu nič nehovoria.

Svedok po výzve, aby sa k prečítanej časti vyjadril a vysvetlil rozpory medzi výpoveďami uviedol, že
to čo uviedol v prípravnom konaní je pravda. Vtedy mal pri výsluchu materiály jeho firmy. Na hlavnom
pojednávaní si na tieto skutočnosti nespomenul.

Svedok sa na hlavnom pojednávaní vyjadril ku listinným dôkazom z č. l. 205 a 210, z vyšetrovacieho

spisu Okresného riaditeľstva PZ Žilina ČVS:OÚV-139/02-ZA-98 tak, že sa jedná o tie zmluvy, o ktorých
hovoril vo výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná.

Svedok ďalej uviedol, že keď vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vklad vo výške 62 098,10 Sk
vykonal B. Z., vychádzal z pokladničného dokladu zo dňa 29. 1. 1998.

Svedkyňa X. P. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného nepozná, videla ho
iba v televízii a nemá z neho strach.

K synovi I. P. uviedla, že mal viac kamarátov, s ktorými užíval drogy. Nevie o tom, že by sa jej syn

poznal s obžalovaným. Obžalovaného nikdy so synom nevidela. Vie o tom, že sa často stretával s X.
Ľ.. Mená X. U. a H. X. jej nič nehovorili.

Syna naposledy videla vo februári 2007 v ÚVTOS a ÚVV Ružomberok. Syn jej nepovedal, že vypovedá
v trestnej veci obžalovaného. V Ružomberku jej syn nebol stále, doviezli ho tam, keď prišli za ním na

návštevu s dcérou Š. a vnučkou.

Ďalej vo výpovedi uviedla, že dvaja muži od polície jej povedali, aby sa o syna nebála, že je o neho
dobre postarané.

V minulosti sa jej nikto nevyhrážal, ale vyhrážali sa jej dcére Š. P.. Dcéra sa jej zdôverila, že ju dvakrát
sledovalo auto, keď išla domov z práce. Bolo to už dávno, možno aj viac ako pred dvoma rokmi. Vo
výpovedi popísala, ako jej dcéra hovorila o tom, ako ju sledovalo. Slovne sa jej však nikto nevyhrážal.
Doma sa o tom rozprávali a dospeli k záveru, že to mohli byť aj kamaráti I. P..

Následne sa vo výpovedi svedkyňa vyjadrovala k rodinnému životu syna I. P.. Podľa toho, čo si svedkyňa
pamätala, jej syn nikde nepracoval tak, že by mal uzavretý riadny pracovný pomer. Nedokončil školu.
Je nemajetný. Ona aj jeho manželka mu dávali peniaze. Stále jej klamal, keď mal problémy s drogami.

Svedkyňa I. H. v prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že chce vypovedať v neprítomnosti

obžalovaného, ale neuviedla skutočnosti, ktoré by tento návrh odôvodňovali. Z uvedených dôvodov súd
tento návrh zamietol.Svedkyňa sa vo výpovedi podrobne vyjadrila k podnikateľským aktivitám svojho brata P. D.. Jej brat sa
poznal aj so Ľ. C., ktorý mu navrhol, že má pre neho nejakú prácu a že zarobia veľa peňazí.

Ľ. C., napriek tomu, že bol nezamestnaný, mal na sebe nové veci a bol nadšený, že má veľa peňazí.
Aj brat P. jej povedal, že obžalovaný mu kúpil oblek. Z tohto usúdili, že brat robil pre N. Z.. Následne
jej to brat aj potvrdil.

Vo februári 1998 sa P. D. oženil. Začiatkom apríla odišiel z domu. Keď sa dlhšiu dobu neozýval, pokúšali

sa mu dovolať na mobilný telefón, ale bol nedostupný. Po mesiaci matka svedkyne a manželka P. D.
išli jeho nezvestnosť nahlásiť na políciu. Polícia to neriešila ale policajti ho hľadali aj u nich doma pre
podvod. Chodili mu domov rôzne zásielky zo súdov a z daňového úradu. Po dlhšej dobe, asi po pol roku
im P. D. zatelefonoval a povedal im, že sa ozve.

Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že doma našli telefónne číslo na obžalovaného. Išlo o telefónne

číslo: XXXXXXX. Toto číslo našli náhodne napísané na telefónnom zozname. Boli tam aj iné čísla,
všetky vyskúšali. Telefónne číslo XXXXXXX jej utkvelo v pamäti, ostatné nie. Jej matka zatelefonovala
obžalovanému a povedala mu, že ak sa jej syn neozve do pol hodiny, tak všetko oznámi na polícii.
Telefón zodvihlo dieťa. Potom prišla k telefónu manželka obžalovaného a následne obžalovaný.
Obžalovaný jej povedal, že o ničom nevie.

Do hodiny sa P. D. telefonicky ozval a povedal, že je v poriadku, nemajú sa o neho báť a že sa ozve.
Odvtedy sa už neozval. Tesne pred tým, ako brat zmizol, si svedkyňa na ňom všimla, že začal byť
nervózny.

Následne začali po P. D. pátrať. Jeho manželka im povedala, že staval v P. F. P. nejaký okál, kde
chodieval aj Ľ. C.. Spomenula si aj meno N.. Potom z médií zistili, že brata údajne našli zakopaného
v Čechách.

Svedkyňa ďalej uviedla, že jej brat pred ňou spomínal mená Č.P. a N., ktorí mal zháňať alkohol na

jeho svadbu.

O nezvestnosti Ľ. C. jej povedal brat P. D.. Keď spolu stavali v P. F. P. okál, raz v noci pre Ľ. C. prišli
chlapi a odviezli ho preč. Keď mu brat na druhý deň telefonoval, už bol nedostupný. Toto jej brat hovoril
v roku 1998.

P. P. D. po jeho zmiznutí chodila korešpondencia z daňového úradu. Keď sa na daňovom úrade
informovala, pracovníčka jej povedala, že P. D. nemôže byť nezvestný, keď prednedávnom prišiel na
daňový úrad niečo podpisovať.

Osobu s menom N. svedkyňa poznala z videnia. Raz jej telefonoval a povedal jej, že aby sa do ničoho
nemiešala, že on nemá s jej bratom nič spoločné a aby mu domov netelefonovala. Povedala mu, že mu
nikdy netelefonovala. Nakoniec sa dozvedela, že N. telefonovala manželka P. D..

Svedkyňa I. H. v druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o tom, čo vypovedala v prvej

výpovedi na hlavnom pojednávaní sa rozprávala so svojou rodinou.

Ďalej vo výpovedi uviedla, že jej brat P. D. používal v roku 1997 motorové vozidlo zn. VW Golf, zelenej
farby, ev. č. ZA 338 AF. V roku 1998 jej brat povedal, že pracuje pre N. Z.. Nič viac jej k tomu nepovedal.
Bolo to po jeho svadbe.

Keď sa ženil jej brat P. D., mal na svadbe aj drahý alkohol, a to z veľkoskladu ŠIMO, od nejakej osoby s
menomĽ.N..Predtýmvjanuári1998dostalnovýoblek,oktoromhovorilaužvpredchádzajúcejvýpovedi.

Svedkyňa sa následne vo výpovedi vyjadrovala k niektorým rozporom medzi výpoveďou v prípravnom

konaní a na hlavnom pojednávaní, na ktoré poukázal obžalovaný, a ktoré sa týkali najmä osoby P. D..
Taktiež opätovne popísala, ako telefonovali spolu s matkou obžalovanému, keď sa zaujímali o P. D..
Svojho brata videla naposledy začiatkom apríla 1998, vo večerných hodinách.K osobe Ľ. C. sa svedkyňa vyjadrila tak, že nebol podnikavý a nevedela o tom, že by sa venoval
účtovníctvu. Jeho vzťah k P. D. bol priateľský a rovnocenný.

Svedkyňa opätovne uviedla, že v roku 1998, po svadbe, jej P. D. povedal, že robí pre N. Z.. Neverila
tomu. Nechcela si pripustiť, že je to pravda, pretože si nemyslela, že brat je taký hlúpy. Pri tomto
rozhovore nebol nikto prítomný.

Svedok Ing. I. H. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti pracoval v obchodnej

spoločnosti PPL, s.r.o. ako manažér pre obchodné záležitosti. Keď do tejto spoločnosti nastúpil, vlastnil
ju Ing. B. A., potom ju predal pánovi Q.. Keď zo spoločnosti odchádzal, firma stále patrila pánovi Q..
Kto bol prípadne jej ďalší majiteľ, uviesť nevedel. Zo spoločnosti odišiel do predčasného dôchodku v
súvislosti so zdravotnými problémami. Jeho vedúcim bol pán Q..

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania

podľa § 264 Tr. por., pretože svedok na hlavnom pojednávaní neuviedol žiadne skutočnosti, týkajúce
sa skutku v bode 2 obžaloby, oproti výpovedi v prípravnom konaní.

Svedok vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 783 až 786 uviedol, že v minulosti pracoval v obchodnej
spoločnosti PPL, s.r.o. Mal na starosti rozvoz alkoholu pre odberateľov. V kancelárii spoločnosti sedel

ešte s dvomi mužmi, na ktorých mená si už nepamätal. S menami N. Z. ani Ľ. N. sa nestretol.

V súčasnosti má vážne zdravotné problémy so srdcom a s pamäťou. Aj preto sa k niektorým otázkam
nevedel vyjadriť. V súvislosti s obchodnou spoločnosťou PPL, s.r.o. bol v minulosti trestne stíhaný a bol
aj odsúdený.

Ľ. C. nepoznal, a to ani po predložení fotografie vyšetrovateľom. Rovnako nepoznal ani N. Z.. Svedok
sa nevedel vyjadriť ani k tomu, kto riadil obchodnú spoločnosť PPL, s.r.o.

Svedok po výzve, aby sa k prečítanej časti vyjadril a vysvetlil rozpory medzi výpoveďami uviedol, že

to čo uviedol v prípravnom konaní je pravda, pre odstup času si na niektoré skutočnosti na hlavnom
pojednávaní nespomenul.

Svedok ďalej vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na 100% sa so Ľ. C. nestretol. Nestretol
sa ani s menami N. Z. a Ľ. N..

Svedok A. D. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že P. D. je jeho syn.

SvedoksavovýpovedivyjadrilkspôsobuživotaP.D.vobdobírokov1996až1998.Okreminéhouviedol,
že Ľ. C. našiel P. D. prácu, kde dobre zarobil. Malo to byť niekde v P. F. P., kde mal pracovať v nejakej

stavebnej firme v rokoch 1996 až 1997. Tam sa zoznámil aj s manželkou X..

Na svadbu v roku 1998 mali prísť aj jeho kamaráti - N.,Ľ. a ešte ďalší, no neprišli. Všimol si na ňom, že
je pred svadbou nervózny. V jeho pase zistil, že bol dvakrát na Ukrajine.

Koncom mája 1998 mu bývalá manželka oznámila, že P. D. je nezvestný. Koncom mesiaca august 1998
sa mal P. D. telefonicky ohlásiť sestre Janette, že príde na krst svojej dcére, ale neprišiel.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že bývalá manželka mu povedala, že telefonovali pánovi Z. a aj Ľ.
N.. Ľ. N. im v telefóne vynadal, že P. mu nezaplatil za pálenku, ktorú mu dodal na svadbu. Dcéra I. mu

povedala, že telefónne čísla boli napísané na telefónnom zozname. Čísla si poznačil P.. Po telefonáte
pánovi Z. sa P. ozval do hodiny. To mu povedala jeho bývalá manželka.

Na synoviP. si všimol, že v roku 1997 začal chodiť elegantne oblečený a prišiel za ním aj na aute - bol
to zelený Golf. P. sa mu nesťažoval, že by mal z niekoho strach.

Svedok X. R. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná X. O. od roku 1996 alebo 1997.
Zoznámil sa s ním v Dome odborov v Žiline. Zamestnal ho vo svojej súkromnej bezpečnostnej službe
BETAS, s.r.o. Potom sa skamarátili.S niektorými vecami sa mu X. O. aj zdôveroval, napr. s tým, že mal dôvodné obavy o svoj život. Preto si
založil aj životnú poistku. Nič konkrétne mu však nepovedal. Napísal list, kde mali byť uvedené mená

osôb. Tento list mala odovzdať jeho bývalá priateľka advokátovi, ak by sa mu niečo stalo. List nečítal.

Naposledy videl X. O. v apríli 1998. O obžalovanom N. Z. sa nerozprávali, ale jedenkrát ho u X. O.
videl. Keď obžalovaný od X. O. vtedy odišiel, potom bol X. O, nervózny a nemal náladu. V spoločnosti
obžalovaného videl X. O. iba jedenkrát.

X. O. ho nahováral, aby spolu odišli do zahraničia a naliehal na neho, aby si vybavil pas. Túto jeho
požiadavku však nespájal s osobou N. Z..

Svedok ďalej uviedol, že obžalovaného pozná od roku 1994 z videnia. Hovorilo sa, že má s X. O. nejaké
obchody, malo sa jednať o vykrádanie kamiónov. Nič bližšie k tomu uviesť nevedel.

Ľ. N. poznal ešte menej ako obžalovaného a k ich vzťahu taktiež nič nevedel uviesť.

Svedok I. Z. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnosti PPL, s.r.o. začal pracovať
asi v roku 1997 až 1998. Nebol si istý, či v spoločnosti PPL, s.r.o. pracoval, pretože pracoval aj v

spoločnosti PORTA, s.r.o. so sídlom v Žiline. Konatelia spoločnosti PORTA, s.r.o. mu povedali, že pokiaľ
sa spoločnosť PPL, s.r.o. rozbehne, bude tam vypomáhať. Emanuel Lovíšek bol konateľom obchodnej
spoločnosti PPL, s.r.o. aj obchodnej spoločnosti PORTA, s.r.o. V obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. sa
zamestnal prostredníctvom Emanuela Lovíška.

Na základe postupu podľa § 264 Tr. por. na návrh prokurátora (v súvislosti s tým rozporom, že svedok v
prípravnom konaní uviedol, že najskôr začal pracovať v obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. v roku 1996
a následne nastúpil do obchodnej spoločnosti PORTA, s.r.o. v roku 1997 až 1998) svedok uviedol, že to
čo vypovedal pred vyšetrovateľom bola pravda, keď vtedy uviedol, že obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o.
pracoval od roku 1996. Pre odstup času si už na uvedené skutočnosti nepamätal.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že obchodnú spoločnosť PPL, s.r.o. viedol Emanuel Lovíšek a U.
A.A.. Emanuel Lovíšek mal v spoločnosti väčšie slovo.

Nepamätal si presne, kedy do firmy PPL, s.r.o. prišiel Ľ. C.. Y. Q. a U. A. mu povedali, že Ľ. C. je nový

majiteľ firmy. So Ľ. C. sa nestretával, ani mu nedával pokyny. Pokyny mu aj potom dával Y. Q.. Ľ. C. si
potom do firmy doviedol svojich ľudí, ktorých nepoznal. Nevedel už uviesť, či z tejto firmy odišiel predtým,
ako tam nastúpil Ľ. C., alebo až potom.

K obchodovaniu s firmou KON - RAD, s.r.o. sa svedok vyjadril tak, že celé to bolo nejaké čudné. PPL,

s.r.o. vraj objednala tovar z firmy KON - RAD, s.r.o., avšak vystavené faktúry nezaplatila. Obchodná
spoločnosť KON - RAD, s.r.o. napriek tomu tovar stále dodávala. Obchodná spoločnosť PPL, s.r.o.
vystavovala objednávky vtedy, keď bol konateľom Štefan Gažúr.

Obžalovaný chodieval do obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. za A. a Q.. Či chodieval aj za Ľ. C.si už

nespomenul.

Svedkyňa O. Z. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že od roku 1995, na základe
konkurzu, začala pracovať ako ekonómka v obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o., ktorá sa zaoberala
predajom alkoholu. Spracovávala doklady a viedla účtovníctvo. Túto firmu riadili páni Lovíšek a A..

Keď prišiel do firmy Ľ. C., ešte tam pracovala. Bol to nový majiteľ obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o.
Zmenu jej oznámil Y. Q., ktorý jej stále dával pokyny.

Svedkyňa ďalej uviedla, že pracovala aj v spoločnosti PORTA, s.r.o., tiež ako ekonómka. Táto

spoločnosť sa zaoberala realizáciou kultúrnych podujatí po Slovensku.

Obžalovaného v spoločnostiach PPL, s.r.o. ani PORTA, s.r.o. nevidela.Svedkyňa Oľga Navarčíková. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že je konateľkou aj
ekonómkou obchodnej spoločnosti DIMOKON, s.r.o. so sídlom v Prievidzi.

Táto spoločnosť nemala v minulosti žiadne obchodné aktivity so spoločnosťami PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o., ani TIBI Žilina. Týmto spoločnostiam faktúry nevystavovala a ani
nikto iný za firmu faktúry týmto spoločnostiam vystavovať nemohol. V uvedenom období vystavovala
faktúry iba ona.

Nevedela savyjadriťktomu,akojemožné,žespoločnostiam PROTEKTORHOLDING,s.r.o.,PROTEX,
s.r.o. ani TIBI Žilina boli vystavené faktúry za trapézový plech spoločnosťou DIMOKON, s.r.o.

Keď vypovedala pred vyšetrovateľom, boli jej predložené faktúry, na ktorých však boli iné odtlačky
pečiatok, ako používa ich firma a aj forma faktúr bola iná. Tieto doklady nevystavila ich spoločnosť.
Nebol na nich ani jej podpis.

Svedkyňa Š. P. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaného N. Z. nepozná, videla
ho iba v médiách. Rovnako nepoznala Ľ. C., P. D., B. Z. a Č. P.. Poznala Ľ. N. zo sídliska U. v CH.. I.
P. - jej brat, pomáhal Ľ. N. opravovať autá.

I. P. mal so Ľ. N. dobrý vzťah. Vedela o tom, že jedenkrát sa pohádali kvôli peniazom. Jej brat drogoval
a možno mu Ľ. N. nechcel dať peniaze.

Brata naposledy videla dňa 23. 2. 2008 vo väznici v Ružomberku, kde ho bola navštíviť aj s matkou. S
bratom má dobrý vzťah. V minulosti bol brat I. trestne stíhaný pre menšie krádeže.

Svedkyňa ďalej vo výpovedi popísala, ako ju v decembri 2008 alebo v januári 2009 sledovalo auto,
keď išla z práce domov. Išlo o modrú Fabiu. Evidenčné číslo si nezapamätala. Toto auto ju sledovalo
dvakrát. Keď bola v aute so svojim priateľom pred domom, z auta, čo ich sledovalo, vystúpili dvaja muži
a povedali jej, aby išla preč. Nevyhrážali sa jej. Z auta odišla a títo dvaja muži sa jej priateľa pýtali

rôzne veci a aj na brata I.. Povedali mu, že sú policajti. Ani jemu sa nevyhrážali. Tieto skutočnosti jej
neskôr povedal jej priateľ.

Asi o dva týždne ju znova sledovalo auto, čo aj nahlásila polícii. Odvtedy mala pokoj. Vysvetlila si to tak,
že brata chcel niekto zastrašiť, pretože majú pekný a pevný vzťah a hovoria si úplne všetko. Ak by sa

zúčastnil na nejakej vražde, určite by jej to povedal, alebo aspoň naznačil.

S bratom si o všetkom hovorili. O nijakých vraždách jej nehovoril. Ak by sa jej brat nejakej vraždy
zúčastnil, podľa svedkyne by jej to povedal, alebo by jej aspoň niečo naznačil.

Obžalovaného N. Z. nevidela v spoločnosti svojho brata I.. V súvislosti s obžalovaným sa jej nikto
nevyhrážal.

Svedok Ing. B. A. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo veci obžalovaného N. Z. bol
činný ako vyšetrovateľ, spolu s vyšetrovateľom O. F.. Vykonával procesné úkony, ktoré sa týkali najmä

ekonomickej časti trestnej činnosti obžalovaného.

Zúčastnil sa aj ohliadky miesta činu, pri ktorej bolo nájdené telo Ľ. C.. Na tomto úkone sa zúčastnil
spolu s vyšetrovateľom O. F.. Až po ceste na procesný úkon sa dozvedel, čo bude predmetom ohliadky
miesta činu.

Nevedelsavyjadriťktomu,čisatohtoprocesnéhoúkonuzúčastnilI.P.,aleregistrovalho,keďoznačoval
miesto, kde boli nájdené kostrové pozostatky Ľ. C.. Predpokladal, že ho na miesto doviezli kolegovia
z operatívy.

I. P. si miesto pamätal podľa troch vedľa seba rastúcich stromov, alebo jedného stromu, z ktorého
vyrastali tri kmene. Všetko by malo byť zapísané v zápisnici o ohliadke miesta činu.I. P. v zápisnici o ohliadke miesta činu uvedený nie je, pretože sa nezúčastnil celého úkonu. Vo
fotodokumentácii I. P. uvedený nie je, ale spätne si zistil, že technik dokumentoval aj okamih, keď I. P.
ukazoval aj miesto zakopania tela Ľ. C..

V ďalšej časti výpovede svedok uviedol, že I. P. sa ohliadky miesta činu nezúčastnil. Podľa jeho
vedomostí, nie je vyhotovená zápisnica o tom, keď I.P. ukazoval miesto, kde bolo zakopané telo Ľ.C..
Na otázku, či nepovažoval za zásadné vo vyšetrovaní aj zadokumentovanie toho úkonu, keď mal I. P.
ukazovať miesto zakopaného tela Ľ. C., svedok uviedol, že takýmto smerom neuvažoval.

Svedok ďalej uviedol, že k ekonomickej časti trestnej činnosti obžalovaného N. Z. vypočúval aj svedka
Č. P., ktorý ho usvedčoval. Za jeho výpoveď mu neboli ponúkané výhody. Vypočúval ho aj v procesnom
postaveníobvinenéhoavobidvochprípadochvypovedalvpodstateobdobne.Nakonkrétneskutočnosti,
ktoré tvorili obsah výpovede Č. P. si už nespomenul.

Keď začínali realizovať ohliadku miesta činu, v súvislosti s vyšetrovaním vraždy Ľ. C., išiel s ním
kriminalistický technik od hlavnej cesty a túto časť aj zadokumentovali. Kriminalistický technik ešte
predtým vyhotovil fotografie z úkonu, keď I. P. ukazoval miesto kostrového nálezu. O tieto fotografie
požiadal kriminalistického technika, ktorý ich mal k dispozícii. Ohliadky miesta činu sa zúčastnil
kriminalistický technik T. alebo T.. Pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania, obžalovaný

fotografie, na ktorých bol zobrazený I. P., ako ukazuje miesto, kde bol zakopaný Ľ. C., nemal k dispozícii.

Svedok sa vyjadril aj k listinnému dôkazu z č. l. 2929 b až 2929 c (Kniha výjazdov) tak, že ide o
dokumentáciu kriminalistických technikov. Dátum 15. 8. 2008 podľa jeho názoru znamená, že osoba,
ktorá je tam podpísaná, si v uvedený deň od kriminalistického technika prevzala dokumentáciu

označenú ako „foto - video“. K tomuto dátumu sa môže vyjadriť osoba, ktorá ho napísala. Zrejme ide o
kriminalistického technika. Možno je to dátum zmeny média na nahratie údajov na CD nosič.

Svedok poprel, že by sa s vyšetrovacím spisom manipulovalo a pri oboznamovaní sa obžalovaného s
výsledkami vyšetrovania mu bol predložený celý vyšetrovací spis.

Svedkyňa K. C. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti pracovala od roku 1996
do roku 2000 ako pokladníčka v spoločnosti GAMA. Účtovné doklady nepripravovala. Názvy firiem, s
ktorými obchodovala firma GAMA si už nepamätala, ani zákazníkov, s ktorými prichádzala do kontaktu.

Svedkyňa ďalej uviedla, že mená N. Z., Ľ. C., Ľ. N., P. D. a Č. P. jej nič nehovoria.

Po predložení faktúr vystavených dodávateľom - firmou PPL, s.r.o. z č. l. 157 až 159 z trestného spisu
ČVS:OÚV - 611/02-ZA-98, ktorý tvorí prílohu k trestnému spisu obžalovaného N. Z., svedkyňa uviedla,

že z týchto faktúr vyplýva, že do firmy GAMA bol dovezený tovar od firmy PPL, s.r.o. a skladník pán Č.
ho prebral. Výdavkový doklad z č. l. 159 vystavila svedkyňa. Z dokladov vyplýva, že firme PPL, s.r.o.
vyplatila v hotovosti sumu 99 475,50 Sk.

Svedok I. C. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v obchodnej spoločnosti KON-

RAD, s.r.o. so sídlom v Bratislave od roku 1994 ako obchodný zástupca.

Následne sa svedok vyjadril k spolupráci firmy KON- RAD, s.r.o. s firmou PPL, s.r.o. Žilina. Nepamätal
sa, kedy došlo k prvému obchodnému kontaktu, avšak ten bol bezproblémový. Ich spoločnosť dodala
firme PPL, s.r.o. alkohol. Komunikoval s vedúcim skladu firmy PPL, s.r.o. - pánom H.. Firma PPL, s.r.o.

riadne platila faktúry za dodaný tovar.

Potom sa vo firme PPL, s.r.o. zmenil konateľ. Mená konateľov uviesť nevedel. Následne došlo v
obchodných vzťahoch k problémom. V pomerne krátkom čase spoločnosť KON- RAD, s. r.o. dodala
firme PPL, s.r.o. prevažne alkohol za niekoľko stotisíc Sk. Tieto dodávky išli mimo neho. Následne zistil,

že faktúry za tieto dodávky nie sú zaplatené. Išlo o pomerne veľké čiastky, ktoré neboli bežné, ako v
období predchádzajúceho vedenia firmy PPL, s.r.o.So skutočnosťou, že neboli zaplatené faktúry, oboznámil konateľov spoločnosti KON- RAD, s.r.o. - Ing.
Konštiaka, CSc. a jeho manželku. Potom vycestoval do Žiliny, kde sa skontaktoval s pánom H.. Ten mu
povedal, že majitelia firmy PPL, s.r.o. sú na dovolenke a že faktúry uhradia. S konateľmi spoločnosti sa

nestretol. Dodaný tovar v sklade firmy PPL, s.r.o. už nebol. Následne opätovne urgoval zaplatenie faktúr.

Svedok ďalej uviedol, že mená N. Z., Ľ. N., P. D., Y. Q., U. A., O. Z., B. Ľ. a Č. P. mu nič nehovoria.
Hovorilo mu niečo meno Ľ. C., ktorý mal byť konateľom spoločnosti PPL, s.r.o. S týmto menom sa stretol
pri výsluchoch. Predtým toto meno nepočul.

Svedok vysvetlil rozpor vo výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, týkajúci sa
mena Ľ. C. (že sa s ním stretol až v rámci vyšetrovania) a v prípravnom konaní uviedol, že mu niečo
hovoria mená Ľ. C. a Y. Q. tak, že sa o týchto menách dozvedel od pána H. a na hlavnom pojednávaní
sa tak vyjadril preto, lebo pre odstup času si už na uvedené skutočnosti nepamätal.

Svedkyňa Ing. Š. A. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Daňovom úrade
Púchov od roku 1994. V súčasnosti vykonáva funkciu vedúcej oddelenia kontroly a exekúcie.

V minulosti prišla do kontaktu s firmou PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., keďže pracovala ako správkyňa

DPH. Pred výsluchom na hlavnom pojednávaní si naštudovala príslušný spis vedený na daňovom úrade
a zistila, že konateľom tejto obchodnej spoločnosti bol Boris Ondák. Osobne s ním do kontaktu neprišla.
Daňovú kontrolu tohto daňového subjektu nerobila.

Zo spisu ďalej zistila, že daňový subjekt PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. uplatnil nadmerný odpočet

DPH vo výške 480 000,- Sk. Na základe vykonanej daňovej kontroly bolo zistené, že tento subjekt
naň nemal nárok a preto nebol vyplatený. Následne mu bola uložená pokuta 10 % z uplatneného
nadmerného odpočtu DPH.

Svedkyňa O. P. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Daňovom úrade I. Žilina

od roku 1992 ako kontrolórka DPH.

U daňového subjektu PPL, s.r.o. robil daňový úrad dve alebo tri kontroly. V súvislosti s kontrolou boli
vypracované aj viaceré dožiadania na iné daňové úrady, keďže im daňový subjekt nepredložil všetky
požadované doklady. S konateľom tejto obchodnej spoločnosti sa nestretla. Jednala iba s ekonómkou,

ktorá jej predkladala príslušné doklady, zrejme išlo o pani Z..

Po predložení protokolu z vykonanej daňovej kontroly u daňového subjektu PPL, s.r.o. z č. l. 1187 až
1192 svedkyňa uviedla, že z tohto protokolu vyplýva, že daňová kontrola bola zameraná na zdaňovacie
obdobie roku 1997 a trvala od 14. 7. 1997 do 8. 9. 1997. Spočiatku kontrola prebiehala štandardne. Keď

kontrolu rozširovali na ďalšie obdobia, neboli im už predkladané požadované doklady.

Výsledkom daňovej kontroly bolo neuznanie daňového odpočtu vo výške 684 211,- Sk a daňovému
subjektu bolo určené zaplatiť daň vo výške 192 838,- Sk.

Z plnomocenstva z č. l. 1192 vyplýva, že pri prerokovaní protokolu z daňovej kontroly sa zúčastnil pán B.
a plnú moc mu udelil Ľ. C.. So Ľ. C. do kontaktu neprišla. Zo spoločnosti PPL, s.r.o. ešte poznala pána H..

Po oboznámení sa svedkyne s úradným záznamom z vyšetrovacieho spisu ČVS:OÚV- 611/02-ZA-98
z č. l. 376, svedkyňa uviedla, že tento úradný záznam bol spísaný z dôvodu, že spoločnosť PPL, s.r.o.

nepredložila požadované daňové doklady. Na základe následných dožiadaní na iné daňové úrady bolo
zistené, že DPH vo výške 52 000,- Sk sa nenachádza v účtovníctve spoločnosti.

Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že s obžalovaným pri návšteve firmy PPL, s.r.o. neprišla do
kontaktu.

Svedkyňa K. S. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že firma PPL, s.r.o. odoberala od firmy
KON- RAD, s.r.o., kde pracovala ako fakturantka, tovar - alkoholické nápoje. So zástupcami firmy PPL,s.r.o. neprišla do osobného kontaktu, objednávky vybavovala telefonicky. Faktúry zrejme uhrádzané
neboli, čo vyvodila z toho, že vypovedá na súde ako svedkyňa.

Po nahliadnutí do faktúr z č. l. 67 až 74 z vyšetrovacieho spisu OÚV -611/02-ZA-98 (trestná vec
obvineného Ľ. C.), svedkyňa uviedla, že ide o faktúry vystavené firmou KON- RAD, s.r.o. obchodnej
spoločnosti PPL, s.r.o., za dodaný alkohol. Na faktúrach je jej podpis.

Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že mená Ľ. C. a Ľ. N. jej nič nehovoria.

SvedkyňaIng.X.Z. vovýpovedinahlavnompojednávaníuviedla,ževminulostipracovalanaDaňovom
úrade I. Žilina, ako správca dane.

Pamätala si na firmu PROTEX, s.r.o., ktorá sa premenovala na firmu SIPEX, s.r.o. Pri firme SOLID
HOLDING, s.r.o. došlo k zmene sídla. U obidvoch firiem robila správcu dane. Taktiež bola u týchto

daňových subjektov vykonaná daňová kontrola. Bola zameraná na oprávnenosť uplatnenia nadmerných
odpočtov DPH. Nebola členkou kontrolného tímu. K priebehu a výsledku daňovej kontroly sa vyjadriť
nevedela. Daňovú kontrolu vykonával Ing. I. X., Q. X., I. P. a pani X.. Vo vzťahu ku spoločnosti SIPEX,
s.r.o. s nikým konkrétne nerokovala, a za spoločnosť SOLID HOLDING, s.r.o. prišiel raz podpísať daňové
priznanie P. D..

Pamätala sa na rozhovor s X. D., ktorá jej doniesla úmrtný list P. D..

Osoby s menami Ľ. C.,Ľ. N. a N. Z. je nič nehovorili.

Svedok B. T. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ohliadke miesta činu, keď boli nájdené
kostrové pozostatky Ľ. C., predchádzala previerka výpovede nejakého utajeného svedka. Tohto úkonu
sa zúčastnil ako kriminalistický technik. Pri tomto úkone bol prítomný aj vyšetrovateľ, pravdepodobne
vyšetrovateľ O. F. a ďalší operatívni pracovníci.

Vo výpovedi uviedol, že utajený svedok (on ho tak nazýval) ukazoval miesto, kde malo byť telo
zakopané, čo bolo priebežne dokumentované. Následne prišli na toto miesto ďalší policajti. Pre odstup
času si už nepamätal, či to bolo v ten deň, keď im utajený svedok miesto ukázal, alebo až nasledujúci
deň. Kopalo sa asi osem hodín a potom niektorý z funkcionárov rozhodol, že to pre ten deň stačí a
nasledujúci deň sa vo výkopových prácach pokračovalo. Na druhý deň jeden z policajtov našiel úlomok

krátkej kosti alebo tkaniva.

Jehoúlohoubolodokumentovať priebehvýkopovýchprácatakistoajsamotnýnález. Utajenéhosvedka
taktiež fotografoval. Vyšetrovateľ mu povedal, že videozáznam nebude potrebný. Najskôr fotografoval
figuranta, potom priamo utajeného svedka, ako ukazoval označený strom, podľa ktorého našiel miesto,

kde bolo telo zakopané. Potom tohto svedka už nikdy nevidel. Osobitne zhotovil fotodokumentáciu z
previerky výpovede na mieste a osobitne z výkopových prác. Vo všeobecnosti vo výpovedi popísal
postup, ako nakladal so záznamom, ktorý vyhotovil v teréne.

V konkrétnom prípade postupoval štandardne s tým rozdielom, že nahral digitálne údaje z kamery

a fotoaparátu do počítača a následne dáta zálohoval na DVD alebo CD nosiči. Fotodokumentáciu
a videodokumentáciu potom zhotovil vtedy, keď mal čas a odovzdal ju na príslušné pracovisko. Dáta
stiahol do počítača až potom, keď spracovával údaje aj z ohliadky miesta činu. O takýto postup ho
požiadal vyšetrovateľ - mal chrániť dáta, aby sa k nim nikto nedostal. Na vyhotovenie fotodokumentácie
má vo všeobecnosti asi jeden mesiac.

Svedok po oboznámení sa s kópiou z knihy výjazdov z č. l. 2929c až 2929c uviedol, že ide o ich internú
pomôcku, aby vedeli, pod akým číslom sú evidované dáta z fotografií a videozáznamov.

K položke č. 1309 sa vyjadril tak, že pod uvedeným číslom sú archivované dáta z dokumentovania

výkopových prác, za účelom zistenia posledného odpočinku Ľ. C. v Strečnianskom priesmyku. V
kolónke odjazd je uvedený údaj 7.17 dňa 10. 8. 2007 a v kolónke je uvedená aj hodina, kedy sa vrátil z
úkonu na pracovisko, teda v ten istý deň o 19. 19 hod. Vo výpovedi popísal aj ďalšie údaje a k dátumu 15.2. 2008, ktorý je tam uvedený sa vyjadril tak, že v tento deň si vyšetrovateľ prevzal fotodokumentáciu.
Pri tomto dátume je aj podpis vyšetrovateľa, pravdepodobne O. F..

Dátum 13. 2. 2008 v knihe výjazdov je dátum, kedy vyhotovil fotodokumentáciu. Mal dojem,
že fotodokumentácia bola zhotovená druhý raz a tento dátum sa vzťahuje k druhej vyhotovenej
fotodokumentácii. Preto je taký časový odstup od vykonania fotozáznamu a videozáznamu a
následného zhotovenia fotodokumentácie. Predtým určite v lehote jeden mesiac vyhotovil celú
fotodokumentáciuaniektojuprevzalakeďženebolnapracovisku,nebolotomvykonanýžiadnyzáznam.

Fotografie by mali byť vo vyšetrovacom spise. Kto prvé fotografie prevzal, uviesť nevedel.

Takýtopostupsavyskytujezriedkavo.Nevedelsavyjadriť,ktoprevzalprvúfotodokumentáciu.Nevedelsi
spomenúť,akokonkrétnepostupovalvtomtoprípade.Druhýkrátvydalfotodokumentáciuvyšetrovateľovi
O. F., ktorý mu vysvetlil, že fotodokumentáciu k prípadu nemá.

Svedok ďalej uviedol, že položka v knihe výjazdov č. 1309 sa nevzťahuje k výjazdu na previerku
výpovede svedka. Išlo o samostatný úkon. Keďže videl, ako vyšetrovateľ píše zápisnicu o previerke
výpovede na mieste, tak predpokladal, že zápisnica existuje. Nepamätal si, či túto zápisnicu podpisoval,
aj keď štandardne takéto zápisnice podpisoval.

Na mieste, kde bolo vykopané telo Ľ. C. bol trikrát. Nepamätal sa, či sa pri previerke výpovede utajeného
svedka zúčastnil dňa 10. 8. 2007 alebo deň, alebo dva predtým.

Ak by sa zúčastnil previerky výpovede na mieste pred dňom 10. 8. 2007, svedok sa domnieval, že takýto
záznam by bol v knihe výjazdov. Obidva úkony - previerka výpovede svedka a ohliadka miesta činu -

by nemali byť zaznamenané pod jednou položkou (1309), ale svedok to nevylúčil. Väčšinou každý úkon
zapisuje samostatne. Následne svedok uviedol, že previerku výpovede na mieste „schoval“ - nezapísal
do evidencie, lebo ho o to požiadal vyšetrovateľ. Taktiež pripustil, že je možné, že tento záznam je na
druhej strane knihy výjazdov.

Po nahliadnutí do celej knihy svedok uviedol, samostatný úkon - previerka výpovede na mieste v knihe
nie je uvedený, lebo ho o to požiadal vyšetrovateľ, aby nikto o tomto úkone nevedel, a aby boli chránené
predzneužitím.Tietodátasúskrytépodhlavičkouvýjazdu vpoložke1309.Niejetobežné, aletechnický
problém v tom nevidel.

Svedok predložil súdu originál knihy výjazdov z roku 2007, konkrétne tú časť, kde sú poradové čísla
1311 až 1320. Predložil súdu aj DVD nosič, kde sú zaznamenané fotografie z procesného úkonu zo
dňa 10. 8. 2007 - previerky výpovede svedka na mieste.

Svoju predchádzajúcu výpoveď upresnil tak, že previerka výpovede utajeného svedka sa konala v

ranných hodinách dňa 10. 8. 2007, čo vyplýva z predloženého DVD, kde pri každej fotografii je aj čas jej
vzniku. Časový posun mohol vzniknúť tak, že nebol prestavený letný čas. Toto DVD pravdepodobne
nepredložil vyšetrovateľovi A..

Z obrázkov výjazdu č. 9 vedel svedok uviedol, že výkopové práce začali o 8.29 hod. i keď reálny čas

je uvedený 9.20 hod. Pripojením fotoaparátu k počítaču, počítač automaticky zmenil hodinu vytvorenia
fotografií, ale pôvodné dáta zostali zachované.

Svoju predchádzajúcu výpoveď, že na mieste kostrového nálezu bol trikrát modifikoval tak, že najskôr
dňa 10. 8. 2007 bol zadokumentovať previerku výpovede na mieste. Tento úkon trval asi do 8. 00 hod.

Potom operatívci odviezli utajeného svedka, a on sa vrátil na útvar. Následne svoju výpoveď opravil
tak, že sa chceli vrátiť na útvar, ale prišli na parkovisko vedľa cesty I/18, čo je asi 2 minúty z miesta,
odkiaľ vychádzali. Vyšetrovateľ mu povedal, že úkon sa skončil a že odchádzajú.

Potom sa vrátili a začali výkopové práce. V aute bol vyšetrovateľ, zrejme O. F., ktorému niekto

telefonoval. Následne sa vrátili na miesto, ktoré ukázal utajený svedok a začali sa výkopové práce.

Vo výpovedi ďalej dodal, že na parkovisku povedal vyšetrovateľovi, že by potreboval vykonať ešte
nejaké zábery, ale to sú jeho hypotetické úvahy, tak radšej povedal že nevie, lebo si nespomína. Dňa10. 8. 2007 ráno nevedel, keď robil fotodokumentáciu z previerky výpovede utajeného svedka, že bude
robiť aj fotodokumentáciu z ohliadky miesta činu, čo je u nich bežná prax.

V ďalšej časti výpovede svedok zopakoval, že bol na mieste, kde sa realizovali výkopové práce trikrát.
Prvý raz s utajeným svedkom, kedy sa vykonávala previerka výpovede, čo trvalo aj jednu hodinu. Bolo
teplo a svietilo slnko. Potom svedka odviedli. Následne odišiel na pracovisko, kde sa venoval svojej
bežnej činnosti. Druhýkrát bol na mieste v prvý deň výkopových prác a tretí raz v druhý deň výkopových
prác. Počas výkopových prác utajeného svedka nevidel.

Svedok Ing. J. O. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že o zavraždení Ľ. C. sa dozvedel
z médií, osobne ho nepoznal.

S obžalovaným sa zoznámil asi pred desiatimi až pätnástimi rokmi. Poznal sa s ním aj v rokoch 1996
až 1998. V minulosti boli v inej trestnej veci stíhaní, pre trestný čin podvodu.

K veci, ktorá je predmetom konania, bol oficiálne vypočúvaný 4 až 5 - krát, neoficiálne však x- krát. Z
výsluchov mal taký pocit, že policajti chceli, aby niečo na obžalovaného N. Z. povedal.

Bol vypočúvaný k rôznym skutkom a ako si pamätal, policajti mu ukázali aj výpovede iných osôb tak,

že mohol do nich nahliadnuť. Oficiálne mu ich však nepredložili.

Na hlavnom pojednávaní sa vyjadroval aj k osobe X. O. a jeho priateľke. K tejto veci bol taktiež vypočutý
na polícii.

Svedok ďalej uviedol, že pozná aj Ľ. N.. Jedenkrát sa s ním stretol na ulici asi v roku 2006. Predtým
ho poznal z videnia. Oslovil ho s vecami, ktoré sa týkali obžalovaného, ktorého ohováral. Chcel ho pred
ním očierniť.

Svedok taktiež uviedol, že pozná aj I. P.. Keď bol vo väzbe, I. P. bol vo vedľajšej cele.

Svedok Ing. K. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v rokoch 1995 až 1998 pracoval
na Daňovom úrade v Púchove ako kontrolór DPH. Kontroloval aj firmy, ktoré si uplatňovali nadmerný
odpočet DPH nad 200 000,- Sk. Následne popísal, ako vo všeobecnosti prebiehala daňová kontrola.

Svedok po nahliadnutí do protokolu z daňovej kontroly z č. l. 663 až 669 uviedol, že protokol sa týka
kontroly vykonanej u daňového subjektu PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., so sídlom v Púchove. Túto
kontrolu vykonával za obdobie február 1997, na základe pokynu nadriadeného. Na základe vykonanej
kontroly bolo zistené, že bol uplatňovaný nadmerný odpočet DPH firmou PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.
Tento daňový subjekt nespĺňal podmienky na to, aby bol odpočet vyplatený. Po vypracovaní a podpísaní

protokolu z tejto daňovej kontroly ho predložil vedeniu daňového úradu.

Svedok ďalej uviedol, že osoby s menami P. D. a Ľ. N. nepozná.

Svedok Č. P. bol súdom vo vzťahu ku skutkom č. 5 a 6 obžaloby osobitne poučený o jeho práve

odoprieť výpoveď, pretože v podstate pre identické skutky bolo voči nemu vedené trestné stíhanie a
bol aj právoplatne uznaný za vinného.

Súd takto postupoval analogicky, s poukázaním na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (R 60/2003), pretože Č. P. bol vo vzťahu ku skutkom 5 a 6 obžaloby skôr obvineným a následne

aj potrestaným a v podstate identické skutky prokurátor kládol obžalovanému N. Z. za vinu, a to aj
napriek tomu, že neboli v jednom konaní spoluobvinenými.

Analogický postup pri aplikácii tohto judikovaného pravidla pripúšťa napríklad aj účastníctve (kde je
vylúčené spolupáchateľstvo) rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk

Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, pod č. R 45/1978.Podľanázorusúdu,ajvtakomtoprípademásvedokprávoodoprieťvýpoveď,pretoževopačnomprípade
by bol nútený vyjadrovať sa k trestnej činnosti, pre ktorú už bol odsúdený. Zo znenia skutkov 5 a 6
obžaloby totiž jednoznačne vyplýva, že Č. P. sa mal zúčastniť na trestnom čine (činoch) obžalovaného

N. Z.. Rovnako súd postupoval aj vo vzťahu k výpovediam svedkov z prípravného konania, ktoré sa
týkali uvedených skutkov, ktoré prokurátor navrhol prečítať na hlavnom pojednávaní, a to so zreteľom
na dikciu § 263 ods. 3 Tr. por.

Svedok Č. P. po zákonnom poučení aj podľa § 130 ods. 2 Tr. por. uviedol, že právo odoprieť výpoveď vo

vzťahu ku skutkom 5 a 6 obžaloby využíva a vypovedať nebude. V ďalšej časti výpovede však spontánne
vypovedal sčasti aj k týmto skutkom, ale už po zákonnom poučení.

Následne Č. P. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa spoznal
prostredníctvom B. Z., asi pred dvanástimi rokmi. B. Z. sa ho spýtal, či si nechce zarobiť peniaze.
Povedal, že chce a tak sa zoznámil s N.Z..

Keď sa stretol s obžalovaným, N. Z. mu povedal, že ho zoznámi ešte s niekým iným a ten mu povie,
o čo ide. Asi za mesiac sa potom v prítomnosti obžalovaného stretol so Ľ. N. a ten mu vysvetlil, ako
by si mohol zarobiť peniaze. Išlo o to, že si založí živnosť a Ľ.N. mu dá inštrukcie, čo má urobiť ďalej.
Nepamätal si, že by sa obžalovaný zapájal do rozhovoru.

Keď si založil živnosť, Ľ. N. mu povedal, aby čakal. Ako živnostník vystupoval pod menom Tibor Barčík-
TIBI. Potom mu Ľ. N. doniesol nejaké papiere na podpis. Nevedel aké papiere podpisuje. Nečítal ich
a ani sa v nich nevyznal. Taktiež sa nevyznal v účtovníctve. Ľ. N. väčšinou chodil s obžalovaným. Ľ.
N., ktorý väčšinou nosil so sebou kufrík, podpísané papiere zobral. Niekedy mu dal za to peniaze Ľ.

N., inokedy obžalovaný. Asi dvakrát bol vybrať v banke peniaze a dal ich Ľ. N..

Takáto činnosť trvala pol až trištvrte roka. Ľ. N. mu stále hovoril, aby sa naučil anglicky alebo
nemecky, pretože by mal odísť preč zo Slovenska. Potom živnosť na pokyn Ľ. N. zrušil. Následne sa s
obžalovaným a Ľ. N. za účelom takýchto obchodov nestretával. Nemal vedomosť o tom, že by boli na

neho napísané ešte iné firmy. Firmu PPL, s.r.o. nepoznal.

Ľ. C. videl v spoločnosti obžalovaného a Ľ. N.. Vtedy sa s ním náhodne zoznámil. Pochopil, že
obžalovaný a Ľ. N. majú ku C. rovnaký vzťah ako k nemu. S C. sa o tom nerozprával. Rovnako to bolo
s P. D.. Nepamätal si, kedy videl Ľ. C. naposledy. Ľ. N. mu povedal, že odišiel do Čiech.

Svedok ďalej uviedol, že jedenkrát sa zúčastnil na zabíjačke v P. F.P.. Bol tam obžalovaný, Ľ. N.,D. a
C.. Bola tam väčšia partia.

Svedok v ďalšej časti výpovede popísal, ako bol s P. D. na chate na Morave.

Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by Ľ. C. býval v obci U. u rodičov Ľ. N..

Chodieval aj do Ružomberka, ale či tam bol s obžalovaným, Ľ. N.,Ľ. C. a B. Z., uviesť nevedel.

Vylúčil, že by mu Ľ. N. požičal svoje motorové vozidlo zn. VW Sharan, pretože ho bral ako niečo
menejcenné. Ľ. N. sa nechcel sa s nikým deliť, nikomu nič požičať. Bol arogantný.

Svedok sa nevedel vyjadriť ku skladu alkoholu, ktorý mal byť napísaný na Ľ. C., ale videl, že Ľ. N. má
plnúgarážalkoholu.Preobžalovanéhonerozvážalalkohol,anihonepredával.Nevidel,žebyobžalovaný

dával podpisovať nejaké doklady Ľ. C..

Ku vzťahu Ľ. C. a obžalovaného uviedol, že bol kamarátsky. Nemal dojem, že by mal Ľ. C. z
obžalovaného strach.

Naopak, bol svedkom toho, ako Ľ. N. raz zbil Ľ: C.. Títo dvaja podľa neho neboli kamaráti. Ľ. N. na Ľ.
C. kričal a nesprával sa k nemu dobre.Svedokďalejuviedol,žemuĽ.N.zopárkrátdalpištoľdoústanadávalmu. Týmchceldosiahnuťrešpekt.
U obžalovaného zbraň nevidel. U Ľ. N. zbrane videl, mal ich viac.

Svedok poprel, že by ho obžalovaný posielal s faktúrami za Ľ. C., aby ich ten podpísal a následne ich
doniesol obžalovanému. Taktiež poprel, že by mal byť spoločne s B. Z. v P. F.P. so Ľ. C., aby ten nikomu
nič nepovedal, lebo ho hľadali policajti.

Svedok vo výpovedi popísal, ako sa stretol koncom roka 2008 alebo začiatkom roka 2009 so Ľ. N., keď

išiel z výsluchu od policajtov. Vtedy na neho zakričal Ľ. N.. Niečo mu chcel povedať o veciach, týkajúcich
sa prípadu obžalovaného, ale on od neho utiekol.

K osobe Ľ. N. svedok uviedol, že mu pripadal ako nechutný vulgárny človek, ktorý nevedel dodržať to,
čo sľúbil. Zopárkrát ho oklamal a aj si vymýšľal. Ľ. N. sa pred ním chválil s tým, že má známosti na
daňovom úrade. Povedal mu, do ktorých dverí má ísť na daňovom úrade. Ľ. N. mal vo zvyku stále

sa niekomu vyhrážať.

Svedok poprel, že by ho obžalovaný v minulosti fyzicky napádal alebo že by na neho vytiahol zbraň.
Taktiež nebol svedkom toho, že by sa takto správal voči Ľ. C..

Pri výsluchoch na polícii, ktorých bolo niekoľko a nie zo všetkých bola spísaná zápisnica, ho policajti
nahovárali, aby sa priznal, že niekoho niekde s N. Z. zakopal. Policajti mu sľubovali, že bude chránený
svedok, aby sa priznal a nič sa mu nestane. Sľúbili mu, že v súvislosti s jeho trestným stíhaním, mu
vybavia podmienečné odsúdenie.

Ďalej vo výpovedi uviedol, že Ľ. N. mu dával inštrukcie, ako má na polícii vypovedať. Dokonca Ľ. N.
vedel, že ho policajti zavolajú na výsluch. Snažil sa vždy vypovedať tak, ako mu povedal Ľ. N., ktorý
mu aj naznačil, o čom výsluch bude. Hovorilo sa, že Ľ. N. má informátora na polícii. Dôveroval mu a
myslel si, že mu chce dobre. Držal nad ním ochrannú ruku.

Vo výpovedi svedok Č. P. popísal okolnosti, za ktorých uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste,
týkajúcu sa jeho trestnej činnosti.

Svedok taktiež poprel niektoré tvrdenia, ktoré vo výpovedi uviedol svedok, ktorý v prípravnom konaní
vystupoval pod legendou „H.“.

Svedok Ing. I. X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 1993 pracuje na Daňovom
úrade I. Žilina ako kontrolór DPH.

Svedok vo výpovedi ďalej uviedol, že pôvodný názov firmy SIPEX, s.r.o. bol PROTEX, s.r.o. Daňovú

kontrolu vykonával v roku 1997 už v obchodnej spoločnosti s názvom SIPEX, s.r.o. Táto firma si uplatnila
nárok na odpočet DPH vo výške približne 480 000,- Sk.

Pred výsluchom na hlavnom pojednávaní zistil v ich informačnom systéme, že uplatnený odpočet DPH
nebol firme vrátený a naviac bola uplatnená sankcia 10 % z uvedenej sumy. Na podrobnosti výkonu

daňovej kontroly si nespomenul, avšak jej výsledky sú zaznamenané v protokole o daňovej kontrole.
Konateľom tejto firmy bol P. D..

S kolegom robil daňovú kontrolu aj vo firme SOLID HOLDING, s.r.o., a to za obdobie jún 1997. Táto
firma požiadala o vrátenie DPH vo výške 335 000,- Sk. Tejto firme neuznali daň na vstupe vo výške 431

000,- Sk a následne boli voči nej uplatnené aj sankcie.

Po nahliadnutí do fotokópie protokolu z priebežnej kontroly zameranej na oprávnenosť uplatneného
nadmerného odpočtu spoločnosti PROTEX, s.r.o. z č. l. 744 až 746 a do fotokópie protokolu, týkajúci sa
obchodnej spoločnosti SOLID HOLDING, s.r.o. z č. l. 837 až 839 svedok uviedol, že ide o protokoly z

kontrol, o ktorých hovoril v predchádzajúcej časti výpovede.

Svedkyňa Y. G. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná Ľ. N. - mala by s ním byť
sesternica z druhého kolena. V minulosti sa s ním stretávala príležitostne.S obžalovaným sa zoznámila asi pred dvadsiatimi rokmi na rodinnej dovolenke. Nevedela sa vyjadriť
k vzťahu obžalovaného a Ľ. N. v rokoch 1996 až 1998, avšak videla ich spolu chodievať. Taktiež k ich

spoločným aktivitám sa nevedela vyjadriť.

Svedkyňa ďalej uviedla, že v období rokov 1996 až 1998 bola zamestnaná na Daňovom úrade II. Žilina
Kontrolovala daň z príjmov fyzických osôb. Vo vzťahu k obžalovanému ani Ľ. N. kontrolu nevykonávala.
Ich daňový úrad ani nebol miestne príslušný. Obžalovanému ani Ľ. N. nikdy neposkytovala rady v

daňových veciach.

Osobu Ľ. N. charakterizovala ako priateľského a človeka vždy ochotného pomôcť. Nestalo sa, že by
jej v minulosti ublížil. V roku 1990 alebo 1991 bola ručiť Ľ. N., keď si bral úver v Slovenskej sporiteľni.
Druhý ručiteľ bol I. H.. Kvôli ručeniu mala aj problémy, lebo Ľ. N. nedodržiaval splátky, avšak potom
úver splatil. Svedkyňa uviedla aj to, že v minulosti požičala Ľ. N. zlato, ktoré jej nevrátil.

Svedkyňa jednoznačne poprela, že by ju obžalovaný bol oslovil v daňových veciach ani sa s ním
nestretávala tak, ako to vo výpovedi uviedol svedok, vystupujúci pod legendou „RUDO“.

Svedkyňa Ing. Š.Ľ. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 1998 pracovala

v obchodnej spoločnosti SK - AUTO LEASING, s.r.o. so sídlom vo Zvolene. Nebola predajcom,
ale pracovala ako sprostredkovateľka predaja áut. Zákazníci, ktorí mali záujem o auto, prichádzali
predovšetkým do styku s predajcami áut.

Svedkyňa ďalej uviedla, že meno P. D. a firma SIPEX, s.r.o. jej nič nehovoria. Obžalovaného N. Z.

nepoznala.

Po predložení leasingovej zmluvy z č. l. 156 a protokolu o prevzatí vozidla z č. l. 157 z vyšetrovacieho
spisu, týkajúceho sa obvineného Č. P., sp. zn. OÚV- 139/02-ZA-98 svedkyňa uviedla, že na protokole
o prevzatí vozidla je jej podpis, aj ho vypisovala. K ďalším okolnostiam tohto protokolu ani k leasingovej

zmluve sa nevedela vyjadriť.

Totožnosť preberajúceho zákazníka preveroval predajca. Následne, už nebolo v jej kompetencii,
preverovať totožnosť zákazníka. Iba spracovala doklady, ktoré jej predložili predajcovia.

Svedkyňa R. A. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 1997 bola zamestnaná na
Daňovom úrade I. Žilina, ako kontrolórka DPH.

Vo výpovedi pripustila, že predmetom kontroly mohla byť aj firma PLL, s.r.o. Mená P. D., Ľ. C., Č. P.,
Ľ. N., N. Z. je nič nehovorili.

Po predložení záznamu z daňového jednania z č. l. 847 z vyšetrovacieho spisu, týkajúceho sa
obvineného Č. P., sp. zn. OÚV- 139/02-ZA-98 svedkyňa uviedla, že v tomto zázname je jej písmo. Robila
ho spoločne s Ing. P.. Vyplýva z neho, že daňový subjekt PPL, s.r.o. si uplatnil vrátenie DPH vo výške 53
331,56 Sk. Príslušné doklady k tejto sume sa však pri daňovej kontrole nenašli. Na meno ekonómky,

ktorá zastupovala firmu PPL, s.r.o. si nepamätala.

Svedok Ing. X. U. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je vlastníkom
obchodnej spoločnosti V+S, a.s., ktorá bola založená za účelom privatizovať Liptovské strojárne v
Liptovskom Mikuláši. Nemali žiadnych zamestnancov a táto obchodná spoločnosť uskutočnila niekoľko

bezvýznamných drobných obchodov.

Asi v roku 1997 prišli do tejto akciovej spoločnosti pracovníčky Daňového úradu v Liptovskom Mikuláši,
zaúčelomvykonaniadaňovejkontroly. Ukázalimunejakéfaktúryachceli,abyichpredložil. Podľatýchto
faktúr mala ich akciová spoločnosť fakturovať dodávky farieb a štetcov nejakému subjektu, ktorého

názov si už nepamätal. Tieto faktúry boli falošné. Nezodpovedali ani forme ani obsahu, aký používala
ich firma. Nikdy ich nevystavili. Potom k týmto faktúram vypovedal aj na polícii.Osoby s menami P. D., Č. P., Ľ. C. a Ľ. N. mu nič nehovorili O N. Z. počul na polícii v Žiline. O firmách
Tibor Barčík- TIBI, Protektor Holding, s.r.o. Protex, s.r.o., FaRM, s.r.o. taktiež nikdy nepočul.

Po nahliadnutí do listinných dokladov z č. l. 323 až 331, 558 až 569, 334, 335, 710, 759 a 760 z
vyšetrovacieho spisu KRP- 1/OVK- ZA-2008 svedok okrem iného uviedol, že na č. l. 323 až 324, 325,
326 až 328, a 331 sú originálne doklady, ktoré asi odovzdali pracovníkom daňového úradu. Na č. l. 334
a 335 je falošná faktúra, ktorú mala vystaviť spoločnosť FaRM spoločnosti Protektor Holding, s.r.o., kde
dodávateľom je spoločnosť V+S, a.s. Rovnako ide o falošné faktúry na č. l. 558 až 569, z ktorej vyplýva,

že spoločnosť V+S, a.s. mala dodať tovar firme Tibor Barčík- TIBI. Svedok ďalej uviedol, že aj faktúra na
č. l. 759 - 760 je falošná - mala ju vystaviť spoločnosť V+S, a.s. a odberateľom mal byť PROTEX, s.r.o.

Svedok Ing.X. O. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obchodná spoločnosť ANCORA,
s.r.o. bola založená v roku 1995 alebo 1996. Nebol si vedomý toho, že by sa v rámci podnikateľských
aktivít stretol s podnikateľskými subjektmi Tibor Barčík- TIBI, PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., SOLID

HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o., SIPEX, s.r.o. Nestretol sa ani s osobami P. D. Č. P., Ľ. C., Ľ. N., N. Z..

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že spoločnosť ANCORA, s.r.o. bola niekoľkokrát predmetom daňovej
kontroly, ktoré dopadli bez protokolu a sankcií.

Po nahliadnutí do listinných dokladov z č. l. 404 až 406, 415 až 419, 426 až 428, 420 až 425, 706 až 707,
761 až 766, 586 až 591 z vyšetrovacieho spisu KRP- 1/OVK- ZA-2008 svedok okrem iného uviedol,
že na č. l. 408 až 410 sú 3 faktúry, kde dodávateľom je firma ANCORA, s.r.o. a odberateľom je firma
PROTEKTOR, HOLDING, s.r.o. Firma ANCORA, s.r.o. tieto faktúry nikdy nevystavila. Na č. l. 420 až
425 sú faktúry, kde dodávateľom je firma ANCORA, s.r.o. a odberateľom firma PROTEX, s.r.o. Tieto

faktúry firma ANCORA, s.r.o. nikdy nevystavila. Rovnako sa vyjadril aj k faktúram z č. l. 426 až 428, 581
až 591, 706 až 707, 761 až 766, kde dodávateľom je vždy uvedená firma ANCORA, s.r.o. a odberateľmi
sú firmy PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., Č. P., a PROTEX, s.r.o..

Všetky tieto faktúry firma ANCORA, s.r.o. nikdy nevystavila a s tovarmi uvedenými na všetkých

predložených faktúrach nikdy neobchodovala.

Svedkyňa Ružena Holinová vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola spolumajiteľkou
a konateľkou obchodnej spoločnosti ACROSS, s.r.o.

Neprišla do kontaktu so živnostníkom Č. P., ani s ním neobchodovala spoločnosť ACROSS, s.r.o.
Rovnako jej nič nehovorili názvy obchodných spoločností PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. a PROTEX,
s.r.o., ani mená N. Z. a P. D..

Po nahliadnutí do dokladov z prílohy k trestnému spisu ČVS. KRP-1/OVK-ZA-2008 z č. l. 576 až 577
a zo spisu OÚV-139/02-ZA-98 - č. l. 380 až 385 a 354 až 361 svedkyňa okrem iného uviedla, že na
č. l. 576 až 577 je odtlačok pečiatky a podpis na faktúre, kde dodávateľom je firma ACROSS, s.r.o.
a odberateľom Č. P.. Túto faktúru firma ACROSS, s.r.o. nevystavila. Na č. l. 380 až 385 sú faktúry, z

ktorých vyplýva, že dodávateľom je firma ACROSS, s.r.o. a odberateľom PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.
Tieto faktúry tak isto nevystavila firma ACROSS, s.r.o.

Svedok Ing. Vladimír Koštial vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol predsedom
predstavenstva obchodnej spoločnosti R.P.L. Holding, a.s. so sídlom v Dubnici nad Váhom. Bol aj

konateľom spoločnosti Form Metal, s.r.o. so sídlom v Dubnici nad Váhom.

Nepamätal si, aké obchodné prípady mali uvedené obchodné spoločnosti so spoločnosťou PPL, s.r.o.
so sídlom v Žiline.

Po nahliadnutí do zmlúv z č. l. 3833 až 3846 uviedol, že ide u zmluvy, ktoré podpisoval on a pripustil
aj možnosť, že aj ich obsah môže súhlasiť. Aj na výdavkovom pokladničnom doklade z 30. 3. 1998 je
jeho podpis. Vyjadril sa aj k účelu podpisovania týchto zmlúv. Nespomenul si, či zmluvy boli skutočnepodpísané v dňoch, ktoré sa zhodujú s dátumami uvedenými na zmluvách. Zmluvné strany však nemali
dôvod špekulovať s dátumami uvedenými na zmluvách.

Podkladyktýmtozmluvámposkytolonazmluvypripravovalpán,ktorýsapredstavilako C.. Privšetkých
štyroch zmluvách s ním komunikoval tento pán. Aj pri zmluve zo dňa 27. 3. 2008 komunikoval s tým
istým človekom. Vo všetkých prípadoch došlo k reálnemu uskutočneniu obchodov.

Na pána, ktorý sa predstavil ako C. sa už nepamätal. Pred výsluchom si pozrel fotografie na internete,

kde je odfotografovaný pán C., ale určite to nebola osoba, s ktorou rokoval.

Po nahliadnutí do fotoalbumu z č. l. 433 až 441 z trestného spisu OÚV-601/02-ZA-98 svedok uviedol,
že na predložených fotografiách nie je osoba, s ktorou rokoval, a ktorá sa predstavila ako pán C..

V ďalšej časti výpovede svedok sčasti popísal osobu, s ktorou uzatváral predložené zmluvy. Išlo o

„špinavého blondiaka“, strednej postavy, vo veku 22 až 25 rokov. Nepreukázal sa mu občianskym
preukazom, stačil mu výpis z obchodného registra.

Svedok Ing. Ján Fukas vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že je konateľom firmy FaRM,
s.r.o. so sídlom v Nitre.

Po nahliadnutí do dokladov na č. l. 334 až 335 z trestného spisu OÚV- 139/02-ZA-98 svedok uviedol,
že na č. l. 334 je faktúra, kde dodávateľom je nejaká obchodná spoločnosť V+S, a.s. a odberateľom
je PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Táto faktúra mu nič nehovorila. Odtlačok pečiatky na tejto faktúre
za obchodnú spoločnosť FaRM, s.r.o. nezodpovedá tej pečiatke, ktorú používala ich firma. S tovarom,

ktorý je uvedený na tejto faktúre ich spoločnosť nikdy neobchodovala. Rovnako na dodacom liste z č. l.
335 odtlačok pečiatky na tejto faktúre za obchodnú spoločnosť FaRM, s.r.o. nezodpovedá tej pečiatke,
ktorú používala ich firma. Nesúhlasí ani podpis konateľov ani forma faktúry, ktorú v tom čase používali.

Mená N. Z., Ľ. C., Ľ. N., Č. P. a P. D. mu nič nehovorili.

Svedkyňa X. Z. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení uviedla, že obžalovaného
považuje za osobu blízku (je to otec jej dcéry a majú medzi sebou také vzťahy, že ujmu, ktorú by utrpel
obžalovaný by právom pociťovala ako ujmu vlastnú), a preto podľa § 130 ods. 2 Tr. por. výpoveď na
hlavnom pojednávaní odoprela.

Svedok D. R. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, či v roku 1998 podnikal. S
podnikaním skončil asi v roku 1997 alebo 1998. Jeho firmu TRANSBET, s.r.o. prebrali jeho synovia.

Táto firma sa zaoberala dodávkou betónu pre okolité firmy. Iný predmet činnosti nemala. V súvislosti s

falošnými faktúrami bol vypočúvaný v roku 1994.

S firmami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., SOLID HOLDING, s.r.o., SIPEX, s.r.o., PROTEX, s.r.o. a Tibor
Barčík - TIBI, s.r.o. sa nestretol pri podnikateľskej činnosti. Rovnako sa nestretol ani s menami Č. P.,
P. D., Ľ. N., N. Z. a Ľ. C..

Po nahliadnutí do faktúr z č. l. 467 až 470, 471 až 474, 475 až 477, 719 - 721, 767 až 772 z trestného
spisu KRP-1/OVK-ZA-2008 svedok okrem iného uviedol, že faktúru z č. l. 475 až 477 nevystavila firma
TRANSBET, s. r.o., čo usudzuje z odtlačku pečiatky. Rovnako jeho firma nevystavila faktúry z č. l. 719
až 720 a 767 až 772.

Svedok Peter Alföldi vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 1993 podniká. Má
spoločnosť ALPEX, s.r.o. so sídlom v Šali.

V jeho firme prebehli daňové kontroly. Vyšetrovateľ ho pri výsluchu upozornil, že sa vykonal nejaký

podvod, pri ktorom boli zneužité údaje jeho firmy. Na odtlačku pečiatky bolo namiesto firmy ALPEX,
uvedené APLEX.S firmami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., SOLID HOLDING, s.r.o., SIPEX, s.r.o., PROTEX, s.r.o. a Tibor
Barčík - TIBI, s.r.o. sa nestretol pri podnikateľskej činnosti. Rovnako sa nestretol ani s menami Č. P.,
P. D., Ľ. N., N. Z. a Ľ. C..

Po nahliadnutí do faktúr z č. l. 310 až 317, 307 až 308, 309, 701, 702, 824 - 825, 362 a
367 z trestného spisu KRP-1/OVK-ZA-2008 svedok okrem iného uviedol, že faktúry z č. l. 307
- 308 (odberateľ PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.), 309 (odberateľ PROTEX, s.r.o.), 701 (odberateľ
PROTEKTORHOLDING,s.r.o.),702(odberateľPROTEX,s.r.o.),824až825(odberateľPROTEX,s.r.o.)

jehofirmaALPEX,s.r.o.nevystavila.Vzáverevýpovedesvedokdodal,žeanipodpisynatýchtofaktúrach
sa nezhodujú s jeho podpisom.

Svedok J. G. v prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 1997 pracoval vo firme SK
- AUTO LEASING, s.r.o., a to na úseku účtovníctva a sledovania pohľadávok.

S firmou SIPEX, s.r.o. ani s P. D. do styku neprišiel, avšak vedel o tom, že ich firma mala klienta s
menom P. D.. Vedel to preto, lebo pracoval na oddelení pohľadávok, a P. D. ako nájomca motorového
vozidla si riadne neplnil svoje záväzky. Mal prenajaté vozidlo zn. Audi A8 a druhé auto mohlo byť VW
Golf. Zdalo sa mu, že v jednom z týchto nájomných vzťahov figuroval aj obžalovaný.

V ďalšej časti výpovede svedok uviedol, že s menom N. Z. sa stretol na polícii, kde vypovedal ako
svedok. Ak uviedol, že jednu z leasingových zmlúv mal podpísanú aj obžalovaný, pomýlil sa. Nemal
taký poznatok, že by bol obžalovaný v inom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou SK - AUTO LEASING,
s.r.o. Z predložených dokladov vyplýva len meno B. Z..

Pokiaľ si svedok spomenul, leasingové zmluvy boli riadne uzavreté, nájomcovia si vozidlá prevzali v
predajni, avšak už od počiatku leasingové splátky neboli hradené. Nevedel už uviesť, či v týchto dvoch
prípadoch oslovovali ručiteľov.

Po nahliadnutí do listinných dôkazov z trestného spisu týkajúceho sa obv. Č. N. KRP-1/OVK-ZA-2008 z

č. l. 123 až 200 svedok popísal, o aké listiny ide, v súvislosti s motorovými vozidlami Audi A8 a VW Golf,
ktoré prenajala obchodná spoločnosť SK - AUTO LEASING, s.r.o. Svedok okrem iného uviedol, že na
č. l. 128 je vyčíslenie celkovej škody vo výške 2 449 876,10 Sk za obidve vozidlá s tým, že za vozidlo
Audi A8 boli zaplatené leasingové splátky vo výške 62 000,- Sk. Popísal aj korešpondenciu medzi
prenajímateľom a spoločnosťou SIPEX, s.r.o., ktorú zastupoval P. D. (napríklad splátkové kalendáre).

Ďalej sa vyjadril k faktúram a leasingovým zmluvám.

Svedok sa osobitne vyjadril k vkladovému lístku z č. l. 138, z ktorého vyplývalo, že B. Z. za spoločnosť
SIPEX, s.r.o. poslal na účet spoločnosti SK - AUTO LEASING sumu 62 098,-Sk.

Svedok uviedol, že na uvedené doklady si nepamätá, avšak číta to, čo je zrejmé z listín predložených
prokurátorom a tieto komentoval. Listiny predložené svedkovi boli neoverené fotokópie.

Svedok Ing. J. G. v druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k svojej predchádzajúcej
výpovedi na hlavnom pojednávaní, vo vzťahu k leasingovým zmluvám nechce nič doplniť.

Nezúčastňoval sa uzatvárania týchto zmlúv.

Svedok ďalej uviedol, že zmluvy o prevzatí ručiteľského záväzku sa zvykli uzatvárať v prípade, že to
schvaľovatelia zmlúv požadovali. Nestretol sa s tým, že by takéto zmluvy boli overené notárom.

Svedok H. Ľ. v prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti bol trestne stíhaný
spolu s obžalovaným N. Z., avšak toto trestné stíhanie bolo následne zastavené.

Svedok vo výpovedi po zákonnom poučení uviedol, meno Ľ. C. mu nič nehovorí. V minulosti s
obžalovaným nerobil nič také, prečo by mal byť trestne stíhaný.

Svedok následne uviedol, že odopiera vypovedať z obavy, že by mohlo byť voči nemu opätovne začaté
trestné stíhanie. Konkrétne skutočnosti však neuviedol.Svedok H. Ľ. v druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k vražde Ľ. C. nevie nič uviesť.

N. Z. a Ľ. N. pozná ako Žilinčanov z videnia. Je možné, že sa s nimi v období rokov 1995 až 1998

stretol, avšak boli to stretnutia náhodné - v meste. Nevedel sa vyjadriť k vzťahu N. Z. a Ľ. N..

Svedok ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný a Ľ. N. získavali v rokoch 1995 až
1998 peniaze formou nadmerných odpočtov DPH cez tzv. biele kone. Názov obchodnej spoločnosti
PPL, s.r.o. mu nič nehovoril, rovnako ako mená P.,C., D. a Q..

Poprel, že by ho obžalovaný požiadal, aby odstránil Ľ.N.. Rovnako uviedol, že nemá informácie o tom,
že by obžalovaný riadil Ľ. N..

Svedok Ing. U. Q. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v rokoch 1996 až 1998 bol
konateľom Stavebnej martinskej spoločnosti, s.r.o. a aj zamestnancom. V tomto období sa spoločnosť

venovala výstavbe bytov alebo domov.

Nepamätal sa, že by prišiel do kontaktu s priezviskami D., P., P., C., N.,Z.. Rovnako sa nepamätal,
že jeho firma mala obchodné aktivity s obchodnými spoločnosťami Tibor Barčík- TIBI, PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o., SOLID HOLDING, s.r.o., SOLID HOLDING, s.r.o., SIPEX, s.r.o., PROTEX, s.r.o.

Pri fakturovaní používali vo firme zakúpené tlačivo a požívali aj ekonomický program, v ktorom bol vzor
faktúry.

Po nahliadnutí do listinných dôkazov z č. l. 447 až 449, 450 až 451, 458, 696 až 699, 782 až 783, 792

až 795 z vyšetrovacieho spisu ČVS: KRP-1/OVK-ZA-2008 svedok okrem iného uviedol, že faktúru z
č. l. 452, kde dodávateľom je Stavebná martinská spoločnosť a odberateľ je PROTEKTOR HOLDING,
s.r.o. ich spoločnosť nevystavila. Nie je na nej podpis ich zamestnanca a ani jeden odtlačok pečiatky sa
nezhoduje s pečiatkou, ktorú používala ich firma. Rovnako sa vyjadril aj k faktúre a z č. l. 697 (odberateľ
PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.), č. l. 782 (odberateľ PROTEX, s.r.o.) a k príjmovému dokladu z č. l. 783

(peniaze prevzaté od obchodnej spoločnosti PROTEX, s.r.o.).

Svedok Š. B. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že poznal Ľ. C., stretol sa s ním v
roku 1997, asi v strede roka. Potreboval prekladisko tovaru. V novinách si všimol inzerát firmy, ktorá
sa zaoberala potravinárskou činnosťou. Oslovil zástupcu tejto firmy - bol to práve Ľ. C.. Na skladovom

priestore sa nedohodli.

Po určitom čase sa znova stretol so Ľ. C.. Celkovo sa stretli 3 až 4 - krát. Ľ. C. mu povedal, že ide na
dovolenku a požiadal ho, aby on konal s daňovým úradom, pretože v sklade mala byť vykonaná daňová
kontrola. Požiadal ho o takúto službu preto, lebo robil pre firmy daňové veci.

Ľ. C. ho aj požiadal o to, aby zastupoval jeho firmu na Agrokomplexe Nitra, aby získal obchodných
partnerov. S týmto návrhom súhlasil.

K tejto kontrole mu dal Ľ. C. aj splnomocnenie. Daňová kontrola prebehla za jeho účasti. Príslušné

daňové doklady mu dávali pracovníci firmy Ľ. C.. Za každý úkon mu Ľ. C. zaplatil. Niektoré doklady mu
neboli predložené, pretože jeden archív bol vytopený. Následne sa chcel so Ľ. C. skontaktovať, čo sa
mu však nepodarilo. Naposledy videl Ľ. C. v lete roku 1997.

Ľ. C. na neho urobil dojem jednoduchšieho človeka, nie profesionálneho podnikateľa.

Na výzvu prokurátora, aby odstránil rozpory vo výpovedi v prípravnom konaní (kedy Ľ: C. hodnotil ako
nezodpovedného) a na hlavnom pojednávaní ho hodnotil pozitívne, teda sa inak vyjadroval k osobe Ľ.
C. a k ich spolupráci, svedok uviedol, že vo svojich výpovediach rozpor nevidel. V prípravnom konaní
hodnotil Ľ. C. ako nezodpovedného, pretože nedokázal zabezpečiť archív pred vytopením, ale ako

obchodník mohol byť dobrý.

Keď v prípravnom konaní hovoril o fiktívnych faktúrach, hovoril to preto, lebo bol na Ľ. C. rozhorčený a
chcel mu poškodiť. Každý človek si vymýšľa, je to prirodzená reakcia.Po predložení protokolu o čiastkovej daňovej kontrole DPH v obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. z č. l.
1187 až 1191 a plnomocenstva z č. l. 1192 svedok uviedol, že tento protokol pozná a aj ho podpísal. Po

podpise ho odovzdal niektorému zamestnancovi PPL, s. r. o. Keďže mu Ľ. C. nepredložil všetky doklady,
vytvoril si názor, že faktúry sú fiktívne, ale na objektívne preverenie ich pravosti je daňový úrad.

Na č. l. 1192 je plnomocenstvo podpísané Ľ. C.. Na základe tohto plnomocenstva čiastkovo konal.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že obžalovaného nevidel komunikovať so Ľ. C., ani ho nevidel vo
firme PPL, s.r.o. Vo firme PPL, s.r.o. mu nebol nikto predstavený, takže mená zamestnancov nevedel.

Svedkyňa Č. Ľ. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v minulosti pracovala v obchodnej
spoločnosti PPL, s.r.o. v pokladni ako administratívna pracovníčka, asi jeden rok. Evidovala príjem
a výdaj tovaru. Do pracovného pomeru ju prijímal pán Q., ktorý bol asi spolumajiteľom firmy s Ing.

A.. Išlo o typický veľkosklad alkoholických a nealkoholických nápojov a potravín. Tovar bol predávaný
veľkoodberateľom, ale aj fyzickým osobám.

Účtovníctvo vo firme robila ekonómka, pravdepodobne O. Z.. K archívu dokumentov firmy sa vyjadriť
nevedela. Taktiež nevedela o tom, že by bol niekedy vytopený archív tejto firmy.

Keď sa vo firme menil majiteľ, dostala výpoveď. Výpoveď jej doručil pán Q.. Nového majiteľa nepoznala,
ani sa s ním nikdy nestretla.

Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že meno Ľ. N. jej nič nehovorí a meno N. Z. počula v médiách.

Nespomenula si, že by obžalovaného niekedy vo firme PPL, s.r.o. videla.

Svedok B. A. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že býva v P. F. P.. N. P. poznal, ako každý
P.. Bol to podnikateľ a mal prenajatý hostinec Rybárska bašta v roku 1990 až 1992. Neskôr kúpil od
mesta dvojdom, ktorý sa nachádzal medzi Rybárskou Baštou a jeho domom.

S obžalovaným sa nikdy nestretol, poznal ho iba z videnia. Prvýkrát ho videl asi v Rybárskej bašte v P.
F. P.. Spomenul si na to vtedy, keď ho videl v televízii.

Svedok ďalej uviedol, že v okále, ktorý patril N. P., jeden čas bývali chalani, ktorých mená nepoznal, iba

uviedol, že jeden z nich sa volal Ľ. a druhý P.. Chodil tam ešte muž, ktorý sa volal B.. Vyšší a štíhly pán
sa volal P., zavalitejší Ľ.. B. bol väčší a mohutnejší. Mohli mať okolo 25 rokov. Boli štyria alebo piati.
Na tomto okáli robili stavebné práce. Nikdy sa s nimi nerozprával, iba sa pozdravili. Občas ich videl v
Rybárskej bašte. Chodili voľne, nezdalo sa mu, že by boli v niečom obmedzovaní. Do Rybárskej bašty
chodili na pivo. Nezaregistroval, kedy odišli. Nič podozrivé si nevšimol.

Po predložení fotoalbumov č I. až XI z č. l. 1218 až 1253 z vyšetrovacieho spisu KRP-57/OVK-ZA-2007
svedok uviedol, že nie je si istý, ale na fotografii vo fotoalbume č. VIII, na č. l. 1237 (fotografia č. 3) je
osoba, o ktorej si myslí, že je to muž, ktorý sa volal P.. Videl ho aj v televízii. Rovnako spoznal osobu
s menom P. vo fotoalbume č VII. na č. l. 1240 (fotografia č. 6). Iné osoby nespoznal. Na uvedených

fotografiách podľa legendy bol P. D..

Po predložení fotoalbumu z č. l. 88 až 97 z vyšetrovacieho spisu KRP-57/OVK-ZA-2007 svedok uviedol,
v tomto fotoalbume nepozná ani jednu osobu. Na fotografiách toho istého fotoalbumu na č l. 108 až 111
svedok na fotografii č. 4 z č. l. 109 spoznal osobu s menom P.. Na uvedenej fotografii podľa legendy bol

P. D.. Túto osobu mu pripomenuli zábery v televízii.

Svedok S. N. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná zo strednej školy.
Neboli kamaráti, keď sa stretli, tak sa iba pozdravili. Na spoločné akcie nechodili.

Svedok ďalej uviedol, že pracoval v obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. pred desiatimi až jedenástimi
rokmi, ako vodič. Rozvážal tovar odberateľom. Do pracovného pomeru ho prijímal pán Q.. Kto bol
majiteľom tejto firmy uviesť nevedel. Pán H. sa väčšinou staral o objednávky a páni A.r a Q. sa väčšinou
zdržiavali v sklade.Do firmy chodili aj zákazníci, pretože tam bol aj drobný predaj. O túto činnosť sa nestaral, pretože ráno
odišiel s tovarom, ktorý rozvážal a prišiel až poobede.

Keď vo firme pracoval, nepostrehol, že by bolo došlo k výmene majiteľov. Z firmy odišiel na vlastnú
žiadosť, pretože si našiel prácu v Taliansku. Potom už pre firmu PPL, s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť.

Obžalovaného vo firme nikdy nevidel. Rovnako tam nevidel ani Ľ. N., ktorého poznal z videnia. Meno

Ľ. C. počul v televízii.

SvedkyňaX.P. vovýpovedinahlavnompojednávaníuviedla,žeodroku1993alebo1994doroku2001
alebo 2002 pracovala vo firme GALIMEX, s.r.o. so sídlom v Žiline ako predajca motorových vozidiel.
Jej pracovnou náplňou bolo všetko okolo predaja áut. Starala sa o klientov obchodnej spoločnosti a
vypisovala aj kúpno - predajné a leasingové zmluvy.

Firma GALIMEX, s.r.o. nebola leasingová spoločnosť, iba predávala autá. Firma SK - AUTO LEASING,
s.r.o. bola leasingová spoločnosť, cez ktorú sa dávali autá na leasing, ktoré predávala firma GALIMEX,
s.r.o.

Na presný postup predaja áut si už pre odstup času nepamätala. Pokiaľ zákazník neplnil podmienky
leasingovej zmluvy, išlo o záležitosť leasingovej spoločnosti, nie spoločnosti GALIMEX, s.r.o.

Svedkyňa ďalej uviedla, že sa s obžalovaným pozná z firmy GALIMEX, s.r.o. Bol medzi nimi vzťah
predajca a klient. Pamätala si, že s ním chodil jeden človek, ktorý sa volal Ľ. Nepamätala si už, či si

obžalovaný nejaké auto kúpil, prípadne koľko áut kúpil. Taktiež si už nepamätala, či pre obžalovaného,
alebo osobu, ktorá s ním prišla, vypisovala leasingovú zmluvu.

Po nahliadnutí do leasingovej zmluvy č. LZ 97/3755 z č. l 205, protokolu o prevzatí vozidla z č. l. 206,
faktúry z č. l. 207 a leasingovej zmluvy č. LZ 98/0213 z č. l. 210, protokolu o prevzatí vozidla z č. l. 211

a faktúry z č. l. 212 a 213 a zmluvy o prevzatí ručiteľského záväzku z č. l. 188 z trestného spisu KRP-1/
OVK-ZA-2008 svedkyňa uviedla, že na č. l. 210 je leasingová zmluva, ktorú vypísala. Na ostatných
dokladoch nie je jej podpis, ani ich nevypisovala. Protokol o prevzatí vozidla jej ňou vypísaný, avšak
podpis nie je jej. Na č. l. 212 až 213 je faktúra, ktorú podpísala.

Na spoločnosť SIPEX, s.r.o. ani PANDA, s.r.o. si nepamätala. Taktiež si nepamätala na osobu P. D.
ani Ľ. C..

Na výzvu prokurátora (postupom podľa § 264 Tr. por.), aby svedkyňa vysvetlila rozpor medzi výpoveďou
v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, ktorý spočíval v tom, že sa odlišne vyjadrovala o

nákupe vozidiel obžalovaným, svedkyňa uviedla, že v prípravnom konaní si na jednotlivé okolnosti
kúpy vozidiel lepšie pamätala.

V súlade s ust. § 263 ods. 1 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní na návrh a so súhlasom prokurátora

a obžalovaného prečítané nasledovné výpovede svedkov z prípravného konania.

Svedok Č. P. vo výpovedi v prípravnom konaní na č. l. 855 až 860 uviedol, že v súvislosti s vraždou
Ľ. C. nevie uviesť žiadne skutočnosti.

Ľ. C. spoznal prostredníctvom obžalovaného. Istý čas vlastnil firmu, ktorá sa neskôr previedla na Ľ. C.
Túto skutočnosť mu oznámil N. Z..

Keď bol v prítomnosti N. Z. a Ľ. C., títo dvaja sa k sebe správali priateľsky, nebol medzi nimi vzťah

podriadenosti a nadriadenosti.

Svedok ďalej uviedol, že mal firmu, pričom o jej fungovaní nevedel prakticky nič, len podpisoval doklady,
ktoré mu predložil N. Z..Poprel, že by bol na benzínovej pumpe v H.. U N. Z. nikdy zbraň nevidel. I. P. nepoznal.

V súvislosti s toto výpoveďou súd poukazuje na to, že výpoveď je možné použiť ako zákonný dôkaz
iba ku skutku v bode jeden obžaloby, a to vzhľadom na deň kedy bola vykonaná. Voči obžalovanému
ešte nebolo vznesené obvinenie pre skutky dva až sedem obžaloby.

Svedok Č.P. vo výpovedi v prípravnom konaní na č. l. 875 až 879 opätovne uviedol, že k vražde Ľ.

C. sa vyjadriť nevie.

Poprel, že by sa zúčastnil vraždy Ľ. C. tak, ako to uviedol utajený svedok vo výpovedi zo dňa 6. 11. 2007.
Taktiež sa nezúčastnil stretnutia na benzínovej pumpe v H., v prítomnosti N. Z., B. Z.,Ľ. C., prípadne
ďalších osôb.

Svedok ďalej uviedol, že Ľ. C. bol asi „biely kôň“ N.Z. a Ľ. N., čo zistil z trestných spisov, ktoré súviseli
s jeho vyšetrovaním. Taktiež on podnikal tak, že podpisoval dokumenty, vrátane daňových priznaní a
peniaze odovzdával N. Z. a Ľ. N..

Súd taktiež poznamenáva, že aj túto výpoveď je možné použiť ako zákonný dôkaz iba ku skutku v

bode jeden obžaloby a to so zreteľom k tomu, kedy bola vykonaná a kedy bolo vznesené obvinenie N.
Z. pre skutky 2 až 7 obžaloby.

Svedok Č. P. vo výpovedi v prípravnom konaní na č. l. 886 až 888 uviedol, že sa nevie vyjadriť k
podnikateľským aktivitám Ľ. C..

Ďalej uviedol, že si nespomína, že by sa zúčastnil na výlete do Tatier v prítomnosti N. Z., Ľ. N., B.
Z. a Ľ. C.. Keď sa pýtal, na Ľ. C., čo je sním, keď ho dlhší čas nevidel, N. Z. alebo Ľ. N. mu povedali,
že je v Čechách.

Svedkyňa P. D. vo výpovedi v prípravnom konaní na č. l. 949 až 952 sa vo výpovedi vyjadrovala k osobe
P. D. (jej syna) najmä v rokoch 1997 až 1998.

Vovýpovedisvedkyňa popísalaokolnostijehosvadby,kde P.D. vyčlenilosobitný stôlaj prekamarátov,
medzi ktorými mal byť N. a Ľ.. Svadba prebehla normálne, ale P. D. bol akýsi nesvoj, nervózny.

Vo výpovedi ďalej uviedla, kedy svojho syna videla naposledy. Ďalej sa vyjadrila ku skutočnosti, ako
zatelefonovala N. Z. (telefónne číslo je dala X. D.). K telefónu prišla nejaká pani a tej povedala, že ak sa

P. D. neozve do hodiny, alebo 24 hodín, že všetko nahlási na polícii. Za veľmi krátku dobu sa jej ozval
syn P. a povedal jej, že je všetko v poriadku. To bolo naposledy, čo sa s ním rozprávala.

Svedkyňa X. Z. vo výpovedi v prípravnom konaní na č. l. 1399, po zákonnom poučení využila svoje
právo a odoprela vypovedať.

Svedok Doc. Ing. Pavol Konštiak vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 955 uviedol, že je konateľom
obchodnej spoločnosti KON-RAD, s.r.o., so sídlom v Bratislave.

V minulosti jeho firma obchodovala s obchodnou spoločnosťou PPL, s.r.o. so sídlom v Žiline. S touto

firmou sa osobne nekontaktoval, nepoznal ani obžalovaného N. Z..

Svedkyňa Ing. I. A. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 973 uviedla, že pracuje ako riaditeľka
Daňového úradu Púchov.

Vo výpovedi ďalej uviedla, že nadmerný odpočet DPH spoločnosťou PROTEKTOR HOLDONG, s.r.o.
za obdobie február1997 vyplatený nebol, pretože pracovníci daňového úradu zistili, že podklady k
daňovému priznaniu k DPH boli fiktívne.Svedok JUDr. O. Ž. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 804 až 808 uviedol, že v roku 1996 chcel
kúpiť byt, aby zabezpečil náhradné bývanie pre S. N..

Ing. B. H., ktorý mal realitnú kanceláriu, mu ponúkol byt v Žiline, na sídlisku u. na O. ulici, za ktorý
zaplatil 650 000,- Sk. Ing. B. H. mu predložil kúpnu zmluvu, na ktorej bol overený podpis predávajúceho.
Predávajúcim bol B. C., ktorého nepoznal. Kupujúcim bol jeho syn K. Ž..

Svedok J. K. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 809 až 812 uviedol, že nevie, ako sa jeho osobné

údaje dostali do kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Ľ. C. a K. Ž. ako kupujúcim. Ani jedného z nich
nepoznal a poprel, že by bol prevzal kúpnu cenu vo výške 650 000,- Sk.

Svedok Y. Y. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 957 až 959, 1299 až 1301 uviedol, že sa nevie
vyjadriť ku skutkom, ktoré sú obžalovanému N. Z. kladené za vinu. Na predaj motorového vozidla Audi
A8 Quatro si nespomenul.

Svedok X. A. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1007 až 1010 uviedol, že pracoval v obchodnej
spoločnosti PPL, s.r.o. v Žiline od marca 1996 do mája 1997 ako vodič. Rozvážal tovar. Vo firme sa
hovorilo, že v roku 1997 prebral firmu nový majiteľ, ale ten im nebol nikdy oficiálne predstavený.

V tom čase sa vo firme pohyboval N.Z. a ešte jeden muž, ktorého nepoznal. N. Z. nakupoval vo firme
rôzny tovar. Či bol N. Z. vo firme zamestnaný, uviesť nevedel. V máji 2007 dostal výpoveď a pokiaľ si
pamätá, dával mu ju pán Q.. Pokiaľ pracoval vo firme, pokyny mu dávali páni Q., H. a A.. Nevedel sa
vyjadriť k tomu, kto vo firme podpisoval faktúry.

Svedok B. C. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1012 až 1015 uviedol, že od roku 1991 podnikal
v oblasti reštauračných služieb. Od firmy PPL, s.r.o. odoberal alkohol. Majiteľov tejto firmy nepoznal.

Po predložení dvoch faktúr č. 903/97 a 879/97 svedok uviedol, že odtlačok pečiatky súhlasí s pečiatkou,
ktorú používal a aj podpis je jeho. N. Z. ani Ľ. C. nepoznal, hovorilo mu niečo len meno Y. Q.

Svedok K. Z. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1017 až 1019 uviedol, že firma PPL, s.r.o. mu
nič nehovorí. Pracoval v spoločnosti HARCINÍK, s. r. o.

Po predložení faktúr č. 897/97 a 904/97 uviedol, že na príjemkách nie je jeho podpis, takže zrejme tovar

nepreberal. Na dokladoch by mohol byť odtlačok pečiatky, ktorú používala firma HARCINÍK.

Svedok I.Č. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1026 až 1029 uviedol, že asi pred desiatimi rokmi
pracoval v obchodnej spoločnosti GAMA - Kysuce, s.r.o. v Čadci, ako skladník.

Po predložení faktúr č. 854/97 a 855/97, kde dodávateľom bola firma PPL, s.r.o. a odberateľom firma
GAMA - Kysuce, svedok uviedol, že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, či tovar, ktorý je uvedený na faktúrach
prebral. N. Z. ani Ľ. C. nepoznal.

Svedok Z. A. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1036 až 1039 uviedol, že od roku 1996

je zamestnaný v obchodnej spoločnosti SMOKER Trenčín, prevádzka Žilina. Na obchodné aktivity s
obchodnou spoločnosťou PPL, s.r.o. si spomínal len matne.

Do ich spoločnosti chodieval zástupca spoločnosti PPL - pán Q. a komunikoval s pánom A.

Kpredloženýmfaktúram,kdedodávateľombolafirmaPPL,s.r.o.,aodberateľomfirmaSMOKERuviedol,
že ide o doklady, ktoré dokumentujú predaj prázdnych obalov.

Meno Ľ. C., ktoré je uvedené na faktúrach mu nič nehovorilo. N. Z. nepoznal. Názvy firiem PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o., SIPEX, s.r.o. a firma TIBI Tibor Barčík mu taktiež nič nehovorili.

Svedkyňa K.Z. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1041 až 1044 uviedla, že od roku 1995 do
1999 pracovala v spoločnosti DATATEST, s.r.o. v predajni potravín, najskôr ako predavačka, neskôr
ako vedúca.Čo sa týka spoločnosti PPL, s.r.o., táto firma mohla byť jedným z ich dodávateľov, ale pre odstup času si
už nespomenula na sortiment tovaru, ktorý mali odoberať od tejto firmy, ani na osoby, ktoré vystupovali

za túto spoločnosť.

K predloženým faktúram, kde dodávateľom bola firma PPL, s.r.o. a odberateľom firma DATATEST, s.r.o.
svedkyňauviedla,ženafaktúrachjeodtlačokpečiatky,ktorásapoužívalavspoločnostiDATATEST,s.r.o.

Obžalovaného N. Z., Ľ. C., Y. Q., Ľ: N., B. Z., B. Z. a P. D. nepoznala. Názvy firiem PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o., SIPEX, s.r.o. a firma Tibor Barčík - TIBI jej nič nehovorili.

Svedkyňa I. Ž. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1046 až 1049 uviedla, že do roku 2004 pracovala
v spoločnosti PRIMA ZDROJ Púchov ako obchodná pracovníčka.

Od obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. odoberali alkohol, ale na podrobnosti si už nepamätala. Rovnako
si nespomínala, či bola v osobnom kontakte s nejakým pracovníkom spoločnosti PPL, s.r.o.

K účtovným dokladom, ktoré jej boli predložené a kde dodávateľom bola firma PPL, s.r.o. a odberateľom
PRIMA ZDROJ Púchov svedkyňa uviedla, že je na nich podpis, ktorý nevie identifikovať. Na jednej

faktúre je jej podpis a odtlačok pečiatky, ktorú ich firma vtedy používala.

Obžalovaného N. Z., Ľ. C., Y. Q., Ľ. N.,B. Z., B. Ľ. a P. D. nepoznala. Názvy firiem PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o., SIPEX, s.r.o. a firma TIBI Tibor Barčík jej nič nehovorili.

Svedkyňa Č. H. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1057 až 1060 uviedla, že v minulosti pracovala
ako skladníčka liehovín v spoločnosti PRIMA ZDROJ Žilina. Na obchodnú spoločnosť PPL, s.r.o. si pre
odstup času nepamätala.

Po predložení faktúr, na ktorých je dodávateľ firma PPL, s.r.o. a odberateľ PRIMA ZDROJ, a.s. Žilina

uviedla, že odtlačok pečiatky sa zhoduje s pečiatkou, ktorú ich firma používala a je na nich podpis jej
zástupkyne pani X..

Obžalovaného N. Z., Ľ. C., Y. Q., Ľ.N., B. Z., B. Ľ. a P. D., I. H., U. A. a I. Ľ. nepoznala. Názvy firiem
PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o., SIPEX, s.r.o. a firma TIBI Tibor Barčík jej nič nehovorili.

Svedok I. A. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1065 až 1068 uviedol, že od roku 1993 alebo
1994 prevádzkuje veľkoobchod s nápojmi s názvom I. A. - MLYN.

V minulosti obchodoval aj so spoločnosťou PPL, s.r.o., pričom bol v kontakte iba s pánom H.

Obžalovaného N.Z., Ľ. C., Y. Q., Ľ. N., B. Z., B. Ľ. a P. D., O.Z., U. A. a I. Ľ. nepoznal. Názvy
firiem PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o. , SIPEX, s.r.o. a firma TIBI Tibor Barčík mu nič

nehovorili.

Svedkyňa O. R. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1069 1072 uviedla, že od roku 1991 až do
roku 1998 pracovala v pivárni ŽABA v Žiline. Na spoločnosť PPL, s.r.o. si už nespomenula.

K predloženým účtovným dokladom, kde dodávateľom bola spoločnosť PPL, s.r.o. a odberateľom
Piváreň Žaba svedkyňa uviedla, že je na nich odtlačok pečiatky, ktorú v tom období používala Piváreň
ŽABA a sú na nich podpisy pracovníkov pivárne.

Obžalovaného N. Z., Ľ. C., Y. Q., Ľ. N.,B. Z.,B. Ľ.,I. H.,P. D.,O. Z., U. A. a I. Ľ. nepozná. Názvy firiem

PROTEKTORHOLDING,s.r.o.,PROTEX,s.r.o.,SIPEX,s.r.o.afirmaTIBITiborBarčíkjej ničnehovorili.

Svedkyňa Y.A. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1073 až 1075 vo výpovedi uviedla, že nevie
uviesť skutočnosti, ktoré sa týkajú skutkov, kladených obžalovanému N. Z. za vinu.V minulosti pracovala ako reklamantka a dispečerka v spoločnosti NDŽ, s.r.o. Žilina. Názov obchodnej
spoločnosti PPL, s.r.o. Žilina jej niečo hovoril, avšak nevie, či tejto spoločnosti dovar dodávali alebo od

nej tovar nakupovali.

Obžalovaného N. Z., Ľ. C.,Y. Q., Ľ. N., B. Z., B. Ľ:, I. H., P. D., O. Z.,U. A. a I. Ľ. nepoznala.

Svedkyňa X. Ľ. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1077 až 1080 uviedla, že nevie uviesť

skutočnosti, ktoré sa týkajú skutkov, kladených obžalovanému N. Z. za vinu.

V minulosti pracovala ako vedúca zásobovania v hoteli Z.. Nepamätala si na obchodných partnerov, s
ktorými obchodovali, ani obchodná spoločnosť PPL, s.r.o. jej nič nehovorila.

Po predložení účtovných dokladov svedkyňa uviedla, že na dvoch faktúrach je jej podpis a rovnako

odtlačok pečiatky zodpovedá pečiatke, ktorú vtedy používala. Úhrady vždy realizovali bezhotovostne.

Obžalovaného N. Z., Ľ. C.,Y. Q.,Ľ. N., B. Z., B. Ľ., I. H., P. D., O. Z., U. A. a I. Ľ. nepoznala.

Svedok Ing. B. H. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1099 až 1101 uviedol, že v minulosti odkúpil

nehnuteľnosť v Žiline, na ulici Hviezdoslavovej č. 33. Boli to bývalé sklady zeleniny.

Vtejtonehnuteľnosti malivtomčaseprenajatépriestoryajobchodnéspoločnostiPPL,s.r.o.aVikamont.
Tieto spoločnosti mali uzavreté nájomné zmluvy ešte s predchádzajúcim majiteľom - obchodnou
spoločnosťou SWING. Obidvom obchodným spoločnostiam dal výpoveď z nájomných zmlúv.

Z osôb, ktoré zastupovali firmu PPL, s.r.o. si pamätal iba na Y. Q., ktorý v tejto firme šéfoval. Táto firma
prevádzkovala veľkosklad s nápojmi. Vo firme PPL, s.r.o. pracovali aj I. H. a Ing. U. A..

Obžalovaného N. Z., Ľ. C., Ľ. N., B. Z., B. Ľ., P. D., O. Z. a I. Ľ. nepoznal. Názvy firiem PROTEKTOR

HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o., SIPEX, s.r.o. a firma TIBI Tibor Barčík mu nič nehovorili.

Svedkyňa K. R. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1107 až 1110 uviedla, že v minulosti pracovala
v predajni potravín TEST pri celulózke v Žiline ako zástupkyňa vedúcej predajne a predavačka.

Od spoločnosti PPL, s.r.o. odoberali v menšom množstve alkohol. V tom čase prišla do kontaktu iba s
pánom H., ktorý tovar do predajne doviezol. Bolo mu platené v hotovosti. Kto bol konateľom spoločnosti
PPL, s.r.o. uviesť nevedela.

Po predložení účtovných dokladov (faktúr, dobropisov, výdajok) svedkyňa uviedla, že tieto doklady jej

nič nehovoria. Zdalo sa jej, že v predajni používali pečiatku s názvom TEST potraviny pri Celulózke, a
na predložených dokladoch je názov DATATEST, s.r.o., čo je názov firmy, ktorú mal majiteľ firmy TEST
pri štadióne.

Obžalovaného N. Z., Ľ. C., Y. Q., Ľ: N., B. Z., B. Ľ., P. D., O. Z., U. A. a I. Ľ. nepoznala. Názvy firiem

PROTEKTORHOLDING,s.r.o.,PROTEX,s.r.o.,SIPEX,s.r.o.afirmaTIBITiborBarčíkjej ničnehovorili.

Svedkyňa Ing. X. P. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1121 až 1123 uviedla, že je zamestnaná
na Daňovom úrade I. Žilina od roku 1992. V roku 2000 pracovala na vymeriavacom oddelení a mala
na starosti správu DPH u firiem, ktorých počiatočné písmeno v názve začínalo na „E“.

Nepamätala sa, či mala na starosti aj firmu PANDA, s.r.o. so sídlom v Žiline. N. Z. a Ľ: N. nepoznala.

Svedkyňa I.Ľ. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1129 až 1132 uviedla, že je zamestnaná na
Daňovom úrade I. Žilina od roku 1991. Pracovala ako správca firiem so začiatočným písmenom „O,P,R“.

Na firmu PPL, s.r.o. si spomenula preto, lebo má v názve počiatočné písmeno „P“. Na ďalšie skutočnosti
si nespomenula. Y. Q. poznala, lebo jeho sestra bola jej kolegyňou. Ľ. C. nepoznala.Nevedela sa vyjadriť k tomu, či vo firme PPL, s.r.o. boli vykonávané kontroly v súvislosti s nadmernými
odpočtami DPH. N. Z. ani Ľ. N. nepoznala.

Svedkyňa Ing. I. S. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1152 až 1155 uviedla, že od roku 1993
pracuje na Daňovom úrade II. Žilina, ako správkyňa DPH. Mala na starosti daňové subjekty začínajúce
písmenami „A až F“.

Prišla aj do kontaktu s firmou TIBI- Tibor Barčík. Pre odstup času si už na túto firmu, ani na Tibora

Barčíka nespomína. Táto firma bola v minulosti delimitovaná na Daňový úrad I. Žilina, pretože asi
došlo k zmene sídla firmy. V súvislosti s toto firmou si nepamätá niečo neobvyklé.

Osoby N. Z., Ľ. N., B. Z., B. Ľ., P. D. ani Ľ. C. nepoznala. S firmami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.,
PROTEX, s.r.o., SIPEX, s.r.o. neprišla do kontaktu.

Svedok A. X. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1193 až 1196 uviedol, že od roku 1992 do roku
2004 pracoval na Daňovom úrade II. Žilina. Pre odstup času si na obchodné spoločnosti PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o. ani Tibor Barčík - TIBI nespomenul.

Svedok N. C. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1204 až 1206 uviedol, že v období od 1996

až do roku 2000 pracoval vo firme GALIMEX Žilina ako predajca vozidiel. K predaju vozidiel AUDI A 8
Quatro a Volkswagen Golf sa pre odstup času vyjadriť nevedel.

NaP.D.sinepamätal.N.Z.pozná,pretožechodievaldoichfirmydoservisu avidelhočastoskolegyňou
X. P., ktorá ho zoznámila s N.Z..

N. Z. chodieval do ich firmy na čiernom VW Sharan. S N. Z., v súvislosti s predajom motorového vozidla
AUDI A 8 Quatro a Volkswagen Golf, ktoré kupovala obchodná spoločnosť SIPEX, nejednal a na bližšie
okolnosti si už nepamätal.

Svedok po predložení leasingovej zmluvy č. 98/213, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou SK-
AUTO LEASING, s.r.o. a SIPEX, s.r.o. zo dňa 30. 1. 1998, protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 30. 1.
1998 a faktúry č. 9802050152, ktorú vystavila spoločnosť Autocentrum GALIMEX, s.r.o., zo dňa 30. 1.
1998 uviedol, že leasingovú zmluvu nevypisoval on, ale pravdepodobne kolegyňa P..

Na protokole o prevzatí vozidla je jeho podpis, vozidlo zrejme fyzicky odovzdával konateľovi obchodnej
spoločnosti SIPEX, s.r.o., ale v praxi sa stávalo, že vozidlo odovzdal aj iný kolega a výnimočne aj riaditeľ.

Svedok Š. N. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1255 až 1258 uviedol, že si na spoločnosť
PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov ani na firmu SOLID HOLDING, s.r.o. nespomína.

VminulostibolkonateľomobchodnejspoločnostiDUFI,s.r.o.Partizánske. Tátospoločnosťsazaoberala
výrobou obuvi. N. Z.,P. D., Č. P. nepoznal.

Svedok Ing. Ján Fukas vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1273 až 1276 uviedol, že od roku
1995 bol spolumajiteľom a konateľom obchodnej spoločnosti FaRM, s.r.o. so sídlom v Nitre. Táto
spoločnosť sa zaoberá poľnohospodárskou výrobou a predajom poľnoproduktov. S inými produktmi
nikdy neobchodovali.

S obchodnými spoločnosťami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov ani PROTEX, s.r.o. nikdy
neobchodovali.

Asi pred desiatimi rokmi boli za ním pracovníci Daňového úradu v Nitre a predložili mu faktúru, kde jeho
firma mala dodať spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. nejaký stavebný materiál. Pracovníkom

daňového úradu uviedol, že jeho firma so stavebným materiálom nikdy neobchodovala.

Spoločnosť V+S, a.s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ani osoby K. C., F. T., T. M., D. K. a D. X.
nepoznal.K predloženým účtovným dokladom (faktúram, príjmovým a pokladničným dokladom) svedok uviedol,
že s firmami V+S, a. s., ani s firmou PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., jeho firma FaRM, s.r.o. nikdy

neobchodovala. Je na nich sfalšovaný odtlačok pečiatky a aj podpisy sú sfalšované. Aj číslovanie faktúr
v ich firme bolo iné. Predložená faktúra má inú formu, akú používali v ich firme. Svedok ďalej uviedol,
že názvy firiem SIPEX, s.r.o. Žilina, SOLID HOLDING, s.r.o. Žilina ani Tibor Barčík - TIBI, nepozná.

Svedok Ing. Václav Linda vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1286 až 1289 uviedol,

že je spoločníkom obchodnej spoločnosti Stavebná Martinská spoločnosť, s.r.o. od roku 1996. Táto
spoločnosť podniká v oblasti stavebníctva.

S obchodnými spoločnosťami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov, PROTEX, s.r.o. Žilina, SIPEX,
s.r.o. Žilina, SOLID HOLDING, s.r.o. Žilina ani Tibor Barčík - TIBI ich spoločnosť nikdy neobchodovala
a ani s konateľmi týchto spoločností do kontaktu neprišiel.

Spomenul si, že v minulosti ho navštívili pracovníci Daňového úradu v Martine a požadovali vysvetlenie
k nejakým faktúram. Tieto predložené doklady (faktúry) ich spoločnosť nevystavila, nebol na nich ani
odtlačok pečiatky ich firmy. Na podrobnosti si už nepamätal.

K účtovným dokladom, ktoré mu boli predložené, z ktorých vyplývalo, že dodávateľom bola Stavebná
Martinskáspoločnosť,s.r.o.aodberateľmiPROTEX,s.r.o.Žilina,PROTEKTORHOLDING,s.r.o.Púchov
svedok uviedol, že ani jeden doklad nebol vystavený ich spoločnosťou. Poukázal na to, že na faktúrach
je rovnaké číslo a pokiaľ si spomína, tak s takým tovarom, ktorý je predmetom faktúr neobchodovali.
Používali aj inú formu faktúr, inú pečiatku a podpisy osôb sú taktiež sfalšované.

Svedok Y. F. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1207 až 1211 uviedol, že v minulosti ho určití
ľudia požiadali, aby previezol auto na Ukrajinu, že tam zakladajú firmu. Auto zaviezol na Ukrajinu cez

Poľsko a vrátil sa vlakom. Na meno človeka ani značku auta si nepamätal.

Mená K. C., T. M., F. T., Z. C. a D. K. mu nič nehovorili.

V súlade s ust. § 263 ods. 1 Tr. por. bola na hlavnom pojednávaní na návrh a so súhlasom prokurátora

a obžalovaného prečítaná zápisnica o rekognícii z č. l. 1212 1253.

Poznávajúcou osobou pri rekognícii bol svedok Y. F., a to v súvislosti s výpoveďou z čísla lista listu
1207 až 1211. Svedkovi boli predložené fotoalbumy č. 1 až 12. Svedok uviedol, že nepozná ani jednu
z osôb z predložených fotografií.

Svedok Ing. Ondrej Babic vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1263 až 1266 uviedol, že v
deväťdesiatych rokoch pracoval v spoločnosti Autodrukos, s.r.o. Zvolen ako predajca, neskôr ako
konateľ. V roku 1997 zo spoločnosti odišiel.

Nepamätal si okolnosti predaja motorového vozidla AUDI A8 Quatro. Je možné, že ho s budúcim
kupujúcim skontaktovala J. T., ktorá pracovala ako predajca v spoločnosti GALIMEX Žilina. Na
kupujúceho ani na obdobie, kedy bol obchod realizovaný si nespomenul. Osoby s menami T. M. a K.
C. nepoznal.

Po predložení leasingovej zmluvy č. LZ 97/3755 medzi prenajímateľom SK - AUTO LEASING, s.r.o.
Bratislava a nájomcom SIPEX, s.r.o. a protokolu o prevzatí vozidla svedok uviedol, že tieto doklady mu
nič nehovoria.

Svedok Ing. Marián Villaris vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1268 až 1272 uviedol, že je

štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti V+S, a.s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, a to od roku
1994 alebo 1995.Táto obchodná spoločnosť bola založená za účelom privatizácie Liptovských strojární, a.s. Nikdy reálne
nepodnikala.

V minulosti boli v tejto spoločnosti pracovníci Daňového úradu Liptovský Mikuláš vykonať daňovú
kontrolu. Z predložených faktúr vyplynulo, že spoločnosť V+S, a.s. uvedené faktúry nikdy nevystavila.
Faktúry boli sfalšované.

Po predložení faktúr, ktoré mali byť vystavené obchodnou spoločnosťou V+S, a.s. ako dodávateľom,

pre odberateľa Tibor Barčík.- TIBI, so sídlom v Žiline v roku 1997 svedok uviedol, že uvedené faktúry
obchodná spoločnosť V+S, a.s. nikdy nevystavila. Nezhoduje sa odtlačok pečiatky s originálnou
pečiatkou firmy a ich firma používala aj iné číslovanie faktúr.

Rovnako sa vyjadril aj k faktúre, ktorú mala vystaviť firma V+S, a.s. pre odberateľa PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o. Púchov. Ich firma nikdy nevstúpila do obchodných vzťahov s obchodnými firmami

PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov, ani s firmou FaRM, s.r.o. ani s firmami SIPEX, s.r.o. a SOLID
HOLDING, s.r.o.

Osoby s menami K. C., F. T., T. M., D. K. a D. X. nepozná.

Svedok Peter Alfőldy vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1279 až 1280 uviedol, že je konateľom
a majiteľom obchodnej spoločnosti ALPEX, s.r.o., so sídlom v Šali.

Asi pred desiatimi rokmi vypovedal na polícii v Šali, keď mu vyšetrovateľ predložil nejaké doklady,

týkajúce sa firiem PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. a PROTEX, s.r.o. Vo výpovedi uviedol, že s
uvedenými firmami neobchodoval. Na faktúrach, ktoré mu boli vtedy predložené bol nesprávne uvedený
názov firmy (namiesto správneho názvu ALPEX, s.r.o. bol na dokladoch uvedený nesprávny názov
APLEX, s.r.o.).

K účtovným dokladom z roku 1997, ktoré boli svedkovi pri výsluchu predložené a z ktorých vyplývalo,
že dodávateľom bola obchodná spoločnosť APLEX a odberateľmi spoločnosti PROTEKTOR HOLDING,
s.r.o. so sídlom v Púchove, PROTEX, s.r.o. so sídlom v Žiline svedok uviedol, že odtlačok pečiatky
dodávateľa nesúhlasí s originálnou pečiatkou firmy ALPEX, čísla faktúr sú rovnaké, čo nie je možné a
naviac jeho firma používala iný systém číslovania faktúr. Poukázal aj na iné nedostatky na predložených

faktúrach, ktoré jeho firma nikdy nevystavila.

S obchodnými spoločnosťami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. a PROTEX, s.r.o. nikdy neobchodoval.

Osoby s menami K. C., F. T., T. M., D. K. a D. X. nepozná.

Svedok Ing. Ivan Dobrovolný vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1281 až 1285 uviedol, že je
konateľom obchodnej spoločnosti ANCORA, s.r.o., so sídlom v Leviciach.

Jeho firma s obchodnými spoločnosťami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. so sídlom v Púchove,

PROTEX, s.r.o. so sídlom v Žiline, SOLID Holding Žilina a F. T. nikdy neobchodovala.

K faktúram z roku 1997, ktoré mu boli pri výpovedi predložené, a z ktorých vyplývalo, že dodávateľom
je firma ANCORA, s.r.o. a odberateľom F. T., so sídlom v Žiline svedok uviedol, že sú falošné. V tom
čase obchodná spoločnosť ANCORA, s.r.o. používala iný vzor faktúr, rovnako je falošný aj odtlačok

pečiatky. Poukázal aj na iné nezrovnalosti.

Svedok sa rovnako vyjadril aj k faktúram z roku 1997, z ktorých vyplývalo, že dodávateľom tovaru
je firma ANCORA, s.r.o. so sídlom v Šali a odberateľom sú firmy PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. so
sídlom v Púchove a PROTEX, s.r.o. so sídlom v Žiline. Tieto faktúry spoločnosť ANCORA, s.r.o. nikdy

nevystavila, sú falošné.

Osoby s menami K. C., F. T., T. M., D. K. a D. X. nepozná.Svedok Ondrej Havko vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1290 až 1293 uviedol, že asi od roku
1995 začal podnikať v obchodnej spoločnosti TRANSBET, s.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne.

V minulosti mu na polícii predložili faktúry, aby sa vyjadril, či ich vystavila firma TRANSBET, s.r.o.
Pamätal si, že predložené faktúry jeho firma nevystavila. V tejto súvislosti poukázal na falošný odtlačok
použitej pečiatky.

S obchodnými spoločnosťami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. so sídlom v Púchove, PROTEX, s.r.o. so

sídlom v Žiline a SIPEX, s.r.o. obchodná spoločnosť TRANSBET, s.r.o. neobchodovala.

K faktúram z roku 1997, ktoré mu boli pri výpovedi predložené a kde je ako dodávateľ uvedená firma
TRANSBET, s.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne a odberateľmi firmy PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. so
sídlom v Púchove, PROTEX, s.r.o. Žilina uviedol, že sú falošné. Ich predmetom je tovar, s ktorým firma
TRANSBET, s.r.o. neobchodovala. V uvedenom období používala ich firma iné pečiatky a poukázal aj

na ďalšie nezrovnalosti.

Osoby s menami K. C., F. T., T. M., D. K. a D. X. nepozná.

Svedkyňa Ružena Holínová vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1294 až 1298 uviedla, že v

minulosti bola konateľkou obchodnej spoločnosti ACROSS, s.r.o. so sídlom v Martine.

Jej firma nikdy nemala obchodné aktivity s obchodnými spoločnosťami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.
so sídlom v Púchove, PROTEX, s.r.o. so sídlom v Žiline a Tibor Barčík - TIBI so sídlom v Žiline.

K účtovným dokladom z roku 1997, ktoré jej boli predložené pri výpovedi, a z ktorých vyplýva, že
dodávateľom tovaru je firma ACROSS, s.r.o., so sídlom v Martine a odberateľmi firma PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o., so sídlom v Púchove, firma PROTEX, s.r.o. so sídlom v Žiline a Tibor Barčík - TIBI,
so sídlom v Žiline svedkyňa uviedla, že s tovarom, ktorý je predmetom faktúr jej firma neobchodovala,
používali inú pečiatku a poukázala na iné nezrovnalosti Tieto faktúry neboli vystavené firmou ACROSS,

s.r.o. a sú falošné.

Osoby s menami K. C., F. T., T. M., D. K. a D. X. nepozná.

Svedok Ing. J. I. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1323 až 1326 uviedol, že pozná

obžalovaného K. C.. Jeho sestra - X. I. má s obžalovaným dieťa.

S obžalovaným nemal v minulosti obchodné ani iné aktivity, rovnako ako so D. K.. Iné relevantné
skutočnosti vo výpovedi neuviedol.

Svedok Z. P. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 813 až 816 uviedol, že je živnostník v oblasti
stavebníctva a vykonáva aj znaleckú činnosť.

JUDr. O. J. mu v minulosti povedal, že hľadá dvojizbový byt, ktorý v súvislosti s reštituovanými
nehnuteľnosťami potreboval ako náhradný byt. V tom období robil znalecký posudok na rodinný dom

v Brodne pre K. C..

K. C. mu medzi rečou spomenul, že v krátkom čase by mal byť voľný byt v Žiline na sídlisku Vlčince.
V tejto veci ho mala kontaktovať tretia osoba, ktorá mala k dispozícii všetky doklady. Táto osoba za
ním prišla. Následne vykonal ohliadku bytu, vypracoval znalecký posudok. Bola vypracovaná kúpna

zmluva, kde kupujúci bol syn JUDr. O. J.. Kedy vyplácal dohodnutú kúpnu cenu, svedok uviesť nevedel.
Je možné, že prevzal peniaze od JUDr. O. J. a odovzdal ich sprostredkovateľovi. Tým vec pre neho
skončila. O osobe sprostredkovateľa nič nevedel ani ho nevedel popísať.

Svedok Ján Straňák vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1021 až 1024 uviedol, že v minulosti

prevádzkoval Piváreň Žaba v Žiline. Tovar odoberali od rôznych dodávateľov. Na spoločnosť PPL, s.r.o.
Žilina si už nespomenul, a to pre odstup času.K predloženým účtovným dokladom (faktúram, pokladničným dokladom), ktoré boli vystavené
dodávateľom PPL, s.r.o., kde odberateľom bola Piváreň Žaba z roku 1997 svedok uviedol, že podpisy
preberajúceho na uvedených dokladoch môžu byť jeho.

Svedkyňa N. H. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1061 až 1064 uviedla, že od roku
1995 do roku 2002 pracovala ako účtovníčka v spoločnosti PRIMA ZDROJ Žilina. Pre odstup času si
na spoločnosť PPL, s.r.o. Žilina nespomenula.

K predloženým účtovným dokladom (faktúram, pokladničným dokladom), ktoré boli vystavené
dodávateľomPPL,s.r.o., kde odberateľombolaspoločnosťPRIMAZDROJ Žilinazroku1997svedkyňa
uviedla, že v minulosti poukazovali peniaze do nejakej českej banky, ktorá mala pobočku v Žiline.
Uvedené doklady, ktoré jej boli predložené, jej nič nehovorili.

Osoby s menami D. X., U. E., K. C., D. K., Z. C., Z. D., T. M., R. P., N. S. a R. D. nepoznala. Rovnako

názvy firiem PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov, PROTEX, s.r.o. Žilina, SIPEX, s.r.o. Žilina ani TIBI
Tibor Barčík svedkyni nič nehovorili.

Svedkyňa S. Z. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1104 až 1105 uviedla, že od roku 1996 bola
zamestnaná v spoločnosti SMOKER Trenčín, prevádzka Žilina. V roku 1997 mala na starosti pokladňu.

Pamätala si, že so spoločnosťou PPL, s.r.o. boli nejaké problémy a v minulosti v tejto súvislosti
vypovedala na polícii. Na bližšie okolnosti, ani na osoby, ktoré konali za túto spoločnosť si už
nespomenula.

K predloženým účtovným dokladom (faktúram, pokladničným dokladom), ktoré boli vystavené
dodávateľom PPL, s.r.o., kde odberateľom bola spoločnosť SMOKER z roku 1997 svedkyňa uviedla,
že sa k nim vyjadriť nevie.

Osoby s menami D. X., K. C., D. K., Z. C., Z. D., T. M., R. P., N. S. a R. D. nepoznala. U. E. chodieval

do ich firmy, navštevoval vedúceho Ing. S..

Názvy firiem. PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov, PROTEX, s.r.o. Žilina, SIPEX, s.r.o. Žilina ani TIBI
Tibor Barčík svedkyni nič nehovorili.

Svedok Ing. Peter Harciník vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1111 až 1114 uviedol, že nevie,
či v minulosti obchodoval so spoločnosťou PPL, s.r.o. Žilina.

K predloženým účtovným dokladom (faktúram, pokladničným dokladom), ktoré boli vystavené
dodávateľom PPL, s.r.o., kde odberateľom bola spoločnosť Harciník, s.r.o. v roku 1997 a zmluvám

svedok uviedol, že si nespomína na okolnosti, za ktorých došlo k zápočtu pohľadávok. Na účtovných
dokladoch sú s najväčšou pravdepodobnosťou odtlačky pečiatok jeho firmy.

Osoby s menami D. X., U. E., K. C., D. K., Z. C., Z. D., T. M., R. P., N. S. a R. D. nepoznal. Rovnako
názvy firiem PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov, PROTEX, s.r.o. Žilina, SIPEX, s.r.o. Žilina ani TIBI

Tibor Barčík svedkovi nič nehovorili.

Svedkyňa J. M. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 921 až 927 uviedla, že v lete roku 1997
sa zoznámila v Bánovciach nad Bebravou so svojim neskorším manželom T. M.. V tom čase tam T. M.
býval vedľa Rybárskej bašty aj so D. X..

T. M.aj D. X. jej povedali, že opravujú okál, ale ona ich nikdy pracovať na stavbe nevidela. Boli bez
peňazí. V tomto okáli sa zoznámila aj s K. C.. Chodieval tam aj F. T.. Raz, neskoro v noci prišiel do okálu
K. C. a na T. M. a D. X. bolo vidieť, že majú z neho strach. Pri rokovaniach medzi T. M. a K. C. nebola.

Každý mesiac chodievali D. X.a T. M. do Žiliny podpisovať daňové priznania k DPH. Počas leta 1997
bola s T. M. v Žiline a videla ho, že sa skrýva. Povedal jej, že nechce, aby ho niekto videl.V mesiacoch august 1997, resp. koncom mesiaca september 1997 D. X. niekam zmizol. Koncom roka
1997 začal chodievať T. M. ku nim domov a mal už kúpené nové oblečenie.

Začiatkom roka 1998 bol v Žiline T. M kupovať tmavozelený Volkswagen. Potom chodili ku nim domov
faktúry na splátky za auto, a to na firmu. Na týchto dokladoch bolo aj C. meno. Okrem Volkswagenu
bolo ešte kúpené auto zn. Audi. Faktúry boli zasielané na adresu I., ul. L. XX, kde mal T. M. trvalý pobyt.
Tieto faktúry chodili aj po manželovom zmiznutí.

Začiatkom mesiaca apríl 1998 telefonoval K. C. T. M.. T. jej povedal, že mu C. kázal ísť na nejaké
obchodné jednanie do Čiech. Na druhý deň odišiel a odvtedy ho už nevidela. Potom sa snažila s
manželom skontaktovať. Telefonovala aj K. C., ktorý jej prisľúbil, že jej T. zakrátko zatelefonuje, čo sa
aj stalo. Potom sa snažila získať informácie od D. - priezvisko uviesť nevedela. Tohto poznala ešte
z obdobia, keď bol T. v okáli v T. L. T..

Svedkyňa J. T. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 991 až 995 uviedla, že v minulosti pracovala
vo firme GALIMEX, s.r.o. Žilina, ako predajca vozidiel.

K. C. poznala ako bežného zákazníka, ktorý u nich kupoval vozidlá. Nakúpil viacero vozidiel. Pamätala
si, že to boli motorové vozidlá zn. VW Sharan a Audi A 8. Na podrobnosti predaja týchto vozidiel si

nespomenula.

Po oboznámení sa s leasingovou zmluvou č. LZ 97/3755 zo dňa 11. 12. 1997, vrátane protokolu o
prevzatí vozidla, uzavretú medzi prenajímateľom - obchodnou spoločnosťou SK - AUTO LEASING,
s.r.o. Bratislava a nájomcom - obchodnou spoločnosťou SIPEX, s.r.o. svedkyňa uviedla, že leasingovú

zmluvu vypisovala ona. Protokol o prevzatí vozidla nevypisovala.

Po oboznámení sa s leasingovou zmluvou č. LZ 98/0213 zo dňa 30. 1. 1998 a s protokolom o
prevzatí vozidla medzi prenajímateľom SK- AUTO LEASING, s.r.o. Bratislava a nájomcom SIPEX, s.r.o.
svedkyňa uviedla, že zmluvu aj protokol vlastnoručne vypísala za spoločnosť GALIMEX, s.r.o. Protokol

o prevzatí vozidla však nepodpísala. Podpísal ho kolega - K. X..

Svedok Ing. Peter Cvach vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1081 až 1085 uviedol, že od roku
1991 prevádzkuje veľkosklad potravín LIBEX, s.r.o. Žilina spolu s manželkou. V minulosti obchodovali
so spoločnosťou PPL, s.r.o., od ktorej odoberali alkohol. Nepamätal si človeka, ktorý za túto spoločnosť

vystupoval.

Osoby s menami K. C., D. K., Z. C., Z. D., T. M., F. T., U. E., D. X., Ing. N. S., R. D., O. C. a R.
P. nepoznal. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či prišiel do kontaktu s obchodnými spoločnosťami
PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov, PROTEX, s.r.o. Žilina, SIPEX, s.r.o. Žilina, TIBI Tibor Barčík.

Po nahliadnutí do faktúr z roku 1997, ktoré boli vystavené dodávateľom - obchodnou spoločnosťou
PPL, s.r.o. pre odberateľa LIBEX, s.r.o. Žilina- Považský Chlmec svedok uviedol, že v roku 1997 sa
dosť obchodovalo s vodkou Ambasador a aj s alkoholom Jim Beam, avšak na sortiment uvádzaný na
faktúrach - borovičku a rum - si nespomenul. Na niektorých faktúrach bol odtlačok pečiatky, ktorú ich

firma v tom období používala a vedel identifikovať iba dva podpisy na faktúre č. 768/97 a 780/97.

Svedkyňa P. Y. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1145 až 1148 uviedla, že pracuje na
Daňovom úrade Púchov od roku 1995. Na začiatku pracovala ako správkyňa DPH.

Nevedela uviesť, kto bol konateľom obchodnej spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. K tejto firme
svedkyňa uviedla, že si v daňovom priznaní za mesiac február 1997 uplatnila nadmerný odpočet DPH
vo výške 480 602,- Sk, ktorý však nebol uhradený.

Boris Ondák ako konateľ tejto spoločnosti oznámil daňovému úradu, že sídlo v Púchove, na
Moravskej ceste je uzavreté s tým, aby boli písomnosti zasielané do I., na ul. L. XX. Posledné daňovépriznanie podal tento daňový subjekt v máji 2007 za mesiac apríl 2007, potom už s daňovým úradom
nekomunikoval.

Svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že osoby s menami K. C., D. K., F. T. ani D. X. nepozná.

Svedkyňa X. I. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1302 až 1305 uviedla, že od osemnástich
rokov bola priateľkou R. C.. Nežili v spoločnej domácnosti. Spoločný vzťah mali asi 2 až tri roky.
Nevedela, čomu sa R. C. venuje ani prečo odišiel zo Slovenska. Neskôr sa z médií dozvedela, že mal

nejaké podvody. Potom za ním odcestovala do Ameriky. Bola tam asi 2 mesiace a keďže sa jej tam
nepáčilo, vrátila sa na Slovensko.

S K. C. sa stretávala po návrate z Ameriky na prelome rokov 1994 až 1995. Mala s ním intímny pomer
a narodilo sa im aj dieťa. Obžalovaný vždy zabezpečil, aby mala nejaké peniaze pre ich dcéru.

Svedkyňa J. D. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 1364 až 1368 uviedla, že v roku 1994, keď
nastúpila do firmy BETA, spoznala J. O. a nakoniec sa zblížili. Neskôr sa ich vzťah narušil, pretože
mal vzťah s inou ženou.

S K. C.ju zoznámil G. O.. Bolo to po roku 2005 v decembri. Aký bol vzťah J. O., G. O. a K. C. uviesť

nevedela. Svedkyňa následne uviedla, ako jej muž s menom J. povedal, že J. tu nie je, čo si ona
vysvetlila tak, že asi J. O. odišiel preč.

Svedok Emanuel Lovíšek v prvej výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 788 až 791 uviedol, že firma
PLL, s.r.o. vznikla asi v roku 1992. Neskôr sa stal jej jediným konateľom.

Štefan Gažúr vstúpil do firmy v roku 1996, kedy na neho previedol svoj obchodný podiel a došlo aj k
zmene sídla. Štefan Gažúr sa stal jediným konateľom tejto firmy. Ešte asi 3 mesiace na základe plnej
moci zabezpečoval agendu firmy PPL, s.r.o., potom definitívne prebral všetko Štefan Gažúr.

Spoločnosť riadil a rozhodovaciu právomoc mal Štefan Gažúr a ľudia, ktorých si dosadil. Ich mená
uviesť nevedel. Následne sa už o firmu nestaral.

Svedok ďalej uviedol, že K. C. pozná z miesta svojho predchádzajúceho bydliska. Či sa zúčastňoval
na riadení firmy PPL, s.r.o. uviesť nevedel, občas sa tam objavil ako kupujúci. O vzťahu D. X. a K. C.

nevedel uviesť nič, ani nevedel, či sa poznali.

Svedok Emanuel Lovíšek v druhej výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 996 až 1000 uviedol, že na
presné dátumy, týkajúce sa spoločnosti PLL, s.r.o. si už nepamätá.

Zopakoval skutočnosti, týkajúce sa predaja firmy PPL, s.r.o. tak, ako ich uviedol v predchádzajúcej
výpovedi.Dodal,žekeďfirmukúpilŠtefanGažúrprejavilzáujem,abymuspočiatkupomohlijehopôvodní
zamestnanci.

Svedok ďalej uviedol, že on aj jeho zamestnanci boli trestne stíhaní a odsúdení za podvod voči
obchodnej spoločnosti KON- RAD, s.r.o. Bratislava.

Znovu zopakoval, že K. C. vídal po prevode firmy na Štefana Gažúra v tejto firme iba ako zákazníka.

Zamestnancov Štefana Gažúra nepoznal.

Svedok Ing. Vladimír Káčer vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 792 až 795 uviedol, že vo firme
PPL, s.r.o. pracoval od roku 1995, keď bol jej konateľom Emanuel Lovíšek. Pracoval v sklade. Mal za
úlohu spolupracovať so zákazníkmi a dodávateľmi tejto firmy a zároveň vydával a kontroloval tovar.

V roku 1996 alebo 1997 im bol predstavený Štefan Gažúr ako nový majiteľ spoločnosti PPL, s.r.o.
PredstavilimhoEmanuelLovíšek.SoŠtefanomGažúromvychádzaldobre.VofirmeŠtefanGažúrnebol
každý deň, mal vo firme zástupcu.V tom čase vznikla aj obchodná spoločnosť PORTA, s.r.o., kde bol konateľom spolu s Emanuelom
Lovíškom. Táto firma sídlila na tej istej chodbe ako firma PPL, s.r.o.

Štefan Gažúr následne prepustil všetkých zamestnancov firmy PPL, s.r.o.

Svedokďalejvovýpovediuviedol,žepoznáK.C.. DofirmyPPL,s.r.o.chodilnakupovaťtovar.Málokedy
prišiel sám, chodieval aj so svojim bratom Z. C. a D. K. . Nemal vedomosť o tom, že by K. C. zasahoval

do rozhodovania firmy, alebo že by D. X. s ním prichádzal do firmy.

Naposledy zaregistroval prítomnosť D. X. vo firme PPL, s.r.o. v mesiacoch júl až august 2007.

Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. prečítaná

svedecká výpoveď svedkyňa H. K. z prípravného konania, pretože svedkyňa zomrela.

Svedkyňa H. K. vo výpovedi v prípravnom konaní z č. l. 849 až 853 na úvodnú otázku, aby vysvetlila
niektoré skutočnosti, týkajúce sa osoby D. X., svedkyňa uviedla, že čo sa týka pána X., ona ho poznala

iba pod menom Z.. Nevedela, že sa volá X.. Mohol mať asi 35 rokov. Bol to špinavý blondiak. Nikto
jej nepovedal, že osoba Z. je D. X..

Svedkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že keď bol Z. u nej, bolo teplo, bolo leto, a to asi pred desiatimi
alebo dvanástimi rokmi. Bol u nej dva až tri týždne, možno mesiac.

Nevarila mu, pretože aj ona s manželom sa stravovala tak, že si kupovali obedy. Z. si kupoval stravu
sám v obchode, alebo chodieval do J.. Býval u nich v podkroví. Peniaze im nedával.

Presne si nepamätala, ale uviedla, že Z. doviezol k nim asi K. C. . Z. predstavil ako svojho kamaráta,

ktorý je na dovolenke.

Viackrát sa spolu s Z. rozprávali na záhrade. Z. im povedal, že nemá ani otca, ani matku. Pravdepodobne
im aj povedal, že podniká. Ďalej uviedol, že nemá kde bývať, pretože predal jednoizbový byt.

Svedkyňa ďalej uviedla, že bolo ešte teplo, keď sa za Z. zastavil jeden chalan asi v jeho veku, na
striebornom aute a Z. si k nemu prisadol. Zobral si veci a odvtedy ho už nevidela. Keď sa obžalovaného
pýtala, čo je s Z. , povedal jej, že odišiel za sestrou alebo bratom do Ameriky.

Súd v súvislosti popisom Z. H. K. poukazuje na to, Z. bol nebol špinavý blondiak. Z trestného spisu

vyplýva, že mál hnedé vlasy, napr. fotografia č. 16 z č. l. 439 z vyšetrovacieho spisu ĆVS: OÚV-611/02-
ZA-95, takže nie je celkom vylúčené, že osoba označovaný H. K. „Z.) bol iná osoba.

_________________

Vo vzťahu k výpovediam svedkov vypočúvaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje na
ustanovenie 264 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej
skoršej výpovede, môže mu byť zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov
v jeho výpovediach tak, aby súd mohol posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu

na hlavnom pojednávaní.

Zásadneplatí,žezápisnicuoskoršejvýpovedisvedka naúčelyvysvetleniarozporov vjehovýpovediach
mu predloží ten, kto výsluch svedka vykonáva (najmä prokurátor, obhajca, obžalovaný). Takýto postup
je v súlade so základnými zásadami trestného konania, ktoré je založené na princípe kontradiktórnosti.

Súd takúto povinnosť obligatórne stanovenú nemá. Preto súd postupoval podľa § 264 Tr. por. výlučne
na základe návrhu procesných strán, pretože práve procesné strany vykonávali výsluchy svedkov.Súdprivykonávanídôkazov takýtopostupzvolil ajpreto,abynevytváralpodmienkynaprípadnúpasivitu
procesných strán alebo na nedostatočné využívanie ich procesných práv. Procesné strany (prokurátor
a za obžalovaného obhajca) tieto procesné práva a postupy profesionálne ovládajú a obžalovaný bol

o nich dôsledne poučený. O tom svedčí napokon aj časté využívanie postupu podľa § 264 Tr. por.
procesnými stranami na hlavnom pojednávaní (vrátane obžalovaného).

_________________

Znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. E. R. na hlavnom pojednávaní
predniesla znalecký posudok č. 61/2007, zo dňa 15. 8. 2007, z č. l. 332 až 347, týkajúci sa znaleckého
skúmania kostrových pozostatkov D. X. .

Znalecký posudok vypracovala spolu so znalcom MUDr. R. G.. Obidvaja znalci pri vypracovaní

znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla nasledovné skutočnosti:

Vonkajšiu obhliadku a súdnu pitvu pozostatkov ľudského tela znalci vykonali dňa 15.8.2007. Znalec

MUDr. R. G. (s ktorým znalkyňa vypracovala znalecký posudok) sa zúčastnil prác pri vykopávaní tela
a vykonal prehliadku na mieste nálezu dňa 11.8.2007.

Na základe antropologických markantov a meraní, ktoré boli zamerané na zistenie pohlavia znalci
usúdili, že išlo o mŕtvolu mužského pohlavia, ktorého výška postavy bola približne 180 cm a vek v čase

smrti bol približne 25 až 30 rokov. Krvná skupina nebohého bola AB, Rh pozitív.

Pri pitve bol odobratý biologický materiál na DNA analýzu, na základe ktorej bolo telo dodatočne
identifikované - išlo o a osobu D. X. , nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko I., ul. O č. XXXX/XX.

Vonkajšou obhliadkou a pitvou bolo zistené jednostranné poranenie, a to priestrel hlavy. Vstrel strelného
poranenia sa nachádzal na ľavej strane čela, tesne vedľa stredovej osi hlavy vo vzdialenosti 3 cm
nad horným okrajom očí. Bol to približne okrúhly defekt kosti s priemerom 8 mm. Výstrel strelného
poranenia sa nachádzal v zadnej časti ľavej temennej kosti. Jednalo sa o defekt oválneho tvaru, ktorý
sa rozširoval v smere z vnútra lebky navonok. V okolí tohto defektu boli na klenbe lebky praskliny.

Strelný kanál na hlave prebiehal spredu dozadu, mierne zhora nadol, mierne sprava doľava, pričom s
predozadnou rovinou hlavy uzatváral uhol 25 stupňov a s horizontálnou rovinou uhol 30 stupňov. Smer
streľby možno jednoznačne konštatovať z charakteru, lokalizácie a vzhľadu defektov na lebke. Práve na
základetýchtoskutočnostíjemožnéjednoznačnepovedať,ževstrelsanachádzalnaľavejstranečelovej
kosti a výstrel na ľavej strane temennej kosti v jej zadnej časti. Pretože išlo o výstrel, jednoznačne tomu

nasvedčovalo vylomenie kosti lebky smerom navonok v okolí výstrelu. Na základe vstrelu a výstrelu
sa podarilo zrekonštruovať strelný kanál, ktorý prebiehal spredu dozadu, mierne zhora nadol, mierne
sprava doľava, stredozadnou rovinou utváral uhol 25 stupňov a s horizontálnou rovinou uhol 30 stupňov.
Čiže jednoznačne možno ustáliť, že strela do lebky vnikla tak, ako bol zrekonštruovaný strelný kanál.

Zo vzhľadu charakteru a veľkosti vstrelu možno povedať, že ide o strelné poranenie spôsobené
výstrelom z ručnej palnej zbrane kalibru najviac 8 mm. Vzhľadom na to, že sa jednalo o kostrový nález,
neboli prítomné mäkké tkanivá, a preto nebolo možné jednoznačne ustáliť, z akej vzdialenosti bolo na
nebohého strieľané.

Znalci taktiež zistili na spodine lebky, v oblasti ľavej pyramídy defekt kosti s veľkosťou 5 x 3 cm.
Vzhľadom na absenciu mäkkých tkanív a chýbania časti skeletu v oblasti uvedenej ľavej pyramídy, nie
je možné so 100 % istotou vylúčiť ani ďalšie strelné poranenie hlavy.

Pitvou hrudného koša znalci zistili roztrieštenie na ľavom spodnom rebre, pričom časť tela rebra

na strane hrudnej kosti bola oddelená samostatne v dĺžke 5,3 cm. Vznik tohto poranenia je možné
vysvetliť ako následok strelného poranenia hrudníka, avšak vzhľadom na neprítomnosť mäkkých tkanív
a orgánov hrudníka, nie je možné z forenzného hľadiska jednoznačne vylúčiť ani vznik poranenia iným
mechanizmom, napr. úderom tupým predmetom, s pomerne malou kontaktnou plochou.Povýstrelové splodiny zanechávajú stopy na mäkkých tkanivách a podkoží. Vzhľadom k tomu, že tieto
tkanivá chýbajú, a rovnako chýbali orgány, povýstrelové splodiny znalci nezistili a takisto ani na skelete

lebky nezaznamenali nález povýstrelových splodín.

Čo sa týka strelného poranenia do oblasti hrudníka, či už bolo jedno alebo dve, nie je možné exaktne
ich presný počet stanoviť.

Roztrieštenie 7. ľavého rebra mohlo byť spôsobené strelným poranením a čo sa týka ďalšieho strelného
poranenia do oblasti hrudníka, ak by strela prenikla pomedzi rebrá, to znamená, cez kožu, medzirebrové
svalstvo, tak na skelete hrudného koša by žiadne stopy zanechať nemusela. Toto roztrieštenie siedmeho
ľavého rebra bolo v oblasti prednej až strednej pazuchovej jamy, čiže bolo na prednej až bočnej časti
hrudníka. Na základe roztrieštenia rebra nie je možné určiť, odkiaľ smeroval úrazový dej. Vzhľadom
na absenciu mäkkých tkanív nie je možné povedať, či zranenie rebra vzniklo pred smrťou alebo po

smrti. Takýto defekt pri manipulácii s telom nevznikne. Tento defekt na rebre vznikol, keď telo bolo ako
kompaktný celok.

Vzhľadom na absenciu mäkkých tkanív a vnútorných orgánov nie je možné stanoviť strelný kanál. Na to,
aby bol strelný kanál rekonštruovaný z výpovede, by musela prebehnúť rekonštrukcia úrazového deja.

Keby prebehla rekonštrukcia úrazového deja, dalo by sa vyjadriť k vašej otázke, čo sa týka strelného
kanála. Len z výpovede svedka exaktné stanovenie strelného kanála nie je možné.

Druhé strelné poranenie hrudníka poškodeného nie je možné potvrdiť ani vylúčiť.

Vo vzťahu k príčinám smrti D. X. znalkyňa uviedla, že zo zranení, ktoré zistili pri pitve, je jednoznačne
smrteľným poranením priestrel hlavy, a to vzhľadom na poranenie pre život nevyhnutného orgánu -
mozgu.

Pre pokročilé posmrtné zmeny a absenciu orgánov a mäkkých tkanív nie je možné okrem roztrieštenia

siedmeho ľavého rebra jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť prítomnosť ďalších iných poranení, ľahkých,
ťažkých alebo život ohrozujúcich. Nie je možné vylúčiť ani to, že k priestrelu hlavy došlo už vtedy, keď
nebohý nežil.

Vonkajšou obhliadkou a pitvou zistené zranenia mohli vzniknúť tak ako vo svojej výpovedi dňa 9.8.2007

uviedol svedok R. T..

K dobe smrti D. X. sa znalkyňa vyjadrila tak, že vzhľadom na stupeň vyvinutia posmrtných zmien
a vzhľadom na prostredie, v ktorom sa telo nachádzalo, bolo telo v zemi niekoľko rokov. Zo štúdia
spisového materiálu vyplýva, že D. X. mal byť nezvestný od r. 1997. Stupeň vyvinutia posmrtných

zmien tejto časovej dekáde zodpovedá, nevylučuje ju. Čo sa týka stupňa vyvinutia posmrtných zmien
v predmetnej veci, išlo o takmer kompletnú skeletizovanú ľudskú kostru, s minimálnymi zachovanými
mäkkými tkanivami v oblasti krížovej kosti, ktoré boli povlečené plesňami. Kosti boli impregnované do
hneda až hnedooranžova. Na základe určitých šablón ako postupuje hniloba v tom-ktorom prostredí a
taktiež ako rýchlo rozkladný proces nastupuje, možno jednoznačne povedať, že išlo o staršiu mŕtvolu.

To znamená, že v zemi sa nenachádzala ani jeden rok, ani dva roky, ale niekoľko rokov. Znalkyňa ďalej
dodala, že chýbali akékoľvek orgány, takže na základe týchto všetkých skutočností, dekádu, ktorá bola
daná nezvestnosťou D. X. v roku 1997, nie je možné vylúčiť, čo sa týka pobytu tela v zemi. Dolnú ani
hornú hranicu obdobia, po ktorú bolo telo v zemi nie je možné presne určiť.

Na otázku, aká je šanca, že by jedna strela prenikla telom bez toho, aby zanechala stopy na kostiach,
znalkyňa odpovedala tak, že to záleží od polohy tela, od vzdialenosti, z akej je strieľané, od uhla pod
akým je strieľané, takže možností je pomerne dosť. Taktiež záleží na tom, či telo stojí alebo sa pohybuje
alebo tesne pred vnikom strely zmení polohu.

K pravdepodobnosti, že by strela prenikla telom tak, že by nezanechala stopy na kostiach sa znalkyňa
vyjadriť nevedela. Zo súdno-znaleckého hľadiska nie je nič neobvyklé, keď k usmrteniu dôjde strelnou
zbraňou a nebolo následne konštatované poškodenie hrudného koša.Zforenznéhohľadiska niejemožnévylúčiť, odhliadnucodpriestreluhlavy,žeD.X. moholbyťusmrtený
aj iným predmetom, napr. nožom a inou bodnou zbraňou.

Na otázku, či je možné, že by došlo k vstrelu medzi šiestym a siedmym rebrom a projektil by vyletel
medzi siedmym a ôsmym zadným rebrom bez zanechania stôp na skelete, znalkyňa odpovedala tak,
že zo súdnolekárskeho hľadiska je takýto variant známy, nie je ho možné vylúčiť, čiže mohlo dôjsť iba
k poraneniu mäkkých tkanív. Toto platí aj vtedy, keby strelec nestrieľal kolmo na telo, ale pod určitým
uhlom, menším ako 90 stupňov.

Na otázku či by ako znalci došli k iným záverom, ak by neboli oboznámení s výpoveďou R. T. , znalkyňa
odpovedala, že k iným záverom by nedospeli, aj keby sa s výpoveďou R. neoboznámili.

Na otázku, či vie určiť, v akom postavení bola obeť a strelec pri poranení hlavy, znalkyňa uviedla, že pri
takom strelnom kanáli, ako zistili, prichádza do úvahy viacero variantov postavenia útočník - poškodený.

Mohli stáť tvárou v tvár, poškodený mohol sedieť, kľačať, ležať, čupieť.

Povýstrelové splodiny sú dôležité pre určenie, z akej vzdialenosti bolo strieľané. Ak je zbraň položená
bezprostredne na povrch tela, nachádzajú sa len očadenia a povýstrelové splodiny. Najviac sa zisťujú
tieto povýstrelové splodiny zo zbrane priloženej tesne k po vrchu tela, čiže v bezprostrednej blízkosti.

Znalkyňasavyjadrilaajkpoužívaniutermínovpriestrellebkyazástrel.Priestrellebkyjestav,keďprojektil
opustí dutinu lebečnú. Vzhľadom na to, že lebka bola skeletizovaná, tak vo vzťahu k skeletu lebky išlo o
priestrel lebky. Ale ak sa na hlave nachádzali aj mäkké pokrývky lebečné v čase, keď ku zraneniu došlo,
nie je možné vylúčiť, že išlo o zástrel hlavy, že projektil sa dostal spätne do dutiny lebečnej, tak, že by

sa odrazil od mäkkých častí hlavy.

Niejemožnévylúčiťaniďalšiestrelnéporaneniehlavy.Znalkyňanevedela vylúčiťanipotvrdiť,čiprojektil
opustil hlavu. K tejto otázke by sa podľa názoru znalkyne vedel vyjadriť balistik.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria MUDr. S. E. na hlavnom pojednávaní predniesla
znalecký posudok vypracovaný v prípravnom konaní č. 16/2008, 77/2008, zo dňa 14. 6. 2008 z č. l.
358 až 380, týkajúci sa duševného stavu obžalovaného K. C..

Znalecký posudok vypracovala spolu so znalcom MUDr. C. Q.. Obidvaja znalci pri vypracovaní

znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla nasledovné skutočnosti:

U obžalovaného K. C. psychiatrickým vyšetrením nebola preukázaná prítomnosť duševnej poruchy.

Žiadnou duševnou poruchou netrpel ani v minulosti, či v čase spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené
za vinu.

V čase spáchania skutkov obžalovaný vedel a mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a jeho
nebezpečenstvo pre spoločnosť a mohol svoje konanie ovládať.

U obžalovaného nebola preukázaná závislosť na alkohole alebo iných návykových látkach.

Obžalovaný chápe zmysel a účel trestného konania.

Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode znalci nepovažovali za nebezpečný pre
spoločnosť a znalci nepovažujú za potrebné uložiť mu niektorú z foriem ochranného liečenia (z hľadiska
prítomnosti či neprítomnosti duševnej poruchy) .

Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia dospelých Mgr. T. O. na hlavnom
pojednávaní predniesla znalecký posudok vypracovaný v prípravnom konaní č. 19/2008, zo dňa 14. 6.
2008 z č. l. 383 až 403, týkajúci sa duševného stavu obžalovaného K. C..
Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla nasledovné skutočnosti:Obžalovaný ovláda a pozná presné základné spoločenské, sociálne a právne normy a pravidlá,
nemá ich však dostatočne internalizované do osobnosti a zabudované na vrchných pozíciách svojho

hodnotového rebríčka. Dokáže ich nerešpektovať a následne aj porušovať, ak mu bránia a prekážajú
pri dosahovaní svojich vytýčených cieľov a uspokojovaní svojich potrieb. Ak mu to nevyhovuje, neriadi
sa nimi, prípadne volí formu ich obchádzania.

Svojím spôsobom a štýlom života dochádza u obžalovaného k určitej deformite jeho hodnotovej

orientácie, k postupnej redukcii vyšších citov.

Obžalovaný je osobnosť intelektovo zdatná, pomerne diferencovaná. Celková aktuálna intelektová
úroveň dosahuje oblasť hornej úrovne populačnej normy 104 IQ. Jednotlivé mentálne funkcie sú
kvalitatívne rovnomerne rozvinuté. Osobnosť je disharmonicky štruktúrovaná, akcentovaná s prevahou
disociálnych čŕt osobnosti, dominancie, sebapresadenia, vysokého sebahodnotenia a sebaistoty,

egocentrizmu s pevne vybudovaným egom. Osobnosť, aj keď je extrovertovaná, ľahko nadväzuje
sociálny kontakt, je v podstate individualistická, s preferenciou nezávislosti, voľnosti a neviazanosti,
osobnej slobody.

V kontakte s okolím má obžalovaný tendenciu k manipulatívnemu správaniu, schopnú organizovať
svoj život, svoje vlastné konanie, ale aj konanie druhých. Vedľa cieľavedomosti a vysokých ambícií sa
zobrazuje v osobnosti obžalovaného aj tendencia sebaobdivu.

Vzhľadom k okoliu, je schopný sa prezentovať v pozitívnom svetle, v prejave a v správaní byť
distingvovaný, zaujať pózu, urobiť dobrý dojem na okolie, človeka spoľahlivého a zodpovedného. Ľudia
mu dôverujú, je pre nich autoritou. Jeho ciele a potreby sú v podstate egoistické, zamerané na zisk,
majetok, financie. Emotivita je plochejšia, má slabšiu citovú rezonanciu s okolím.

Obžalovaný má nízku hladinu empatie a vnútornú pohotovosť k uvoľňovaniu skrytej formy agresivity,
s možnosťou prechodu do nepredvídateľného konania a správania smerom navonok do okolia, a to v
problémových a konfliktových situáciách a v situáciách, v ktorých sa objavia prekážky pri dosahovaní
jeho cieľov.

Ide o osobnosť silnú, aktívnu, odolnú na stres, s vysokou frustračnou toleranciou na záťaž. Prejavy
dokáže udržať pod kontrolou racia a nenechať im bežne kedykoľvek voľný priebeh. Je to typ racionálny
a nie emočný.

Intelekt a kvalita mentálnych funkcií, ako aj pamäť poukazujú na to, že obžalovaný je schopný správne,

pružne a úplne vnímať prežité skutočnosti, udalosti, ich vývoj, tieto si zapamätať a následne si ich aj
podľa potreby vybaviť a reprodukovať. Je schopný predpokladať možný vývoj situácie a udalostí.

U obžalovaného sa zobrazili tendencie ku klamstvu, manipuláciám, alibistickému spracovaniu situácie,
vyplývajúce z abnormity osobnosti, ale taktiež z pocitu ohrozenia, prípadne, keď to podľa jeho uváženia

vyžaduje situácia. Vtedy je schopný a ochotný skresľovať situácie.

Motívom jeho konania zo psychologického hľadiska môže byť jednak akcentovaná osobnosť,
teda disharmonická štruktúra osobnosti s disociálnymi črtami, jednak dosiahnutie majetkového a
ekonomického zisku, ako aj stupňovanie trestnej činnosti, čo upozorňuje na tendenciu možnej recidívy.

Pri zisťovaní motívu konania obžalovaného, vychádzala znalkyňa z vyšetrovacieho spisu. Na základe
komplexného psychologického vyšetrenia dospela k záveru, že je daná možnosť recidívy, čo vyplýva
aj z odpisu z registra trestov.

Znalkyňa nezistila tendencie ani poruchy ku komfabulácii, pretože psychologickým vyšetrením bolo

zistené, že pamäťové funkcie nie sú porušené.

Obžalovaný je dominantná osobnosť, dokáže vytvoriť dobrý dojem, zaujať pózu. Je v spoločnosti
akceptovaný ako autorita.Na otázku, aké sú reakcie obžalovaného, ak sa stretne s osobou rovnako dominantnou alebo ešte
dominantnejšou,znalkyňauviedla,žeobžalovanýdokážejednotlivésituáciepodľapotrebymeniť.Takúto

situáciu vie zvládnuť. Nedochádza k nejakej agresii okamžite, má pod kontrolou čo je vhodné a potrebné
urobiť. Ak sa obžalovanému postavia do cesty prekážky, je u neho tendencia, že dochádza k určitému
nepredvídateľnému správaniu a reakciám v negatívnom zmysle.

V jeho osobnosti je skrytá určitá forma agresie, ktorá môže vyústiť do verbálnej alebo aj brachiálnej

formy agresívneho správania. Rešpektuje hlavne sám seba, je to silná dominantná osobnosť. Skôr je
u neho tendencia nepodriadiť sa starším osobám. Nenechá so sebou manipulovať. Má psychologické
hranice, ktoré si stráži.

Obžalovaný nemá tendenciu sa poučiť z minulosti a má tendenciu správanie zopakovať. Nedá sa
konkrétne určiť, či obžalovaný je schopný sa poučiť z negatívneho správania v minulosti, či chce zlepšiť

svoje správanie. Obžalovaný má tendenciu k porušovaniu spoločenských, sociálnych, mravných a iných
noriem. U obžalovaného je oslabená schopnosť poučiť sa z negatívnych vecí z minulosti a nie je možné
jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť, že dôjde k zopakovaniu negatívneho správania.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, Slovenská Ľupča poverený znalec pplk. PharmDr. R. Y. vo
výpovedi na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok zo dňa 20 3. 2008, č. p. PPZ-3204-2/
KEU-SL-EXP-2007, z č. l. 249 až 252.
Znalec PharmDr. R. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Kriminalistickému a expertíznemu ústavu
PZ, Slovenská Ľupča bola predložená položka č. 2 (skúmaná bola iba táto položka), ktorá pozostávala z

dvoch kusov oblúkovito zahnutých kostí s poréznou štruktúrou na lome. Jeden kus bol dlhší a druhý kus
bol kratší. Jednalo sa o siedme rebro z ľudskej kostry podľa toho, ako bola táto položka deklarovaná.

Uvedené kosti boli skúmané na lomových plochách kontaktno - difúznou metódou za účelom zistenia,
či sa na nich nachádzajú častice kovov, a to: medi, niklu, olova a železa.

Účelom tejto skúšky bolo zistiť prítomnosť prípadných povýstrelových splodín na predložených kostiach.
Skúmanímlomovýchplôchpredloženýchkostínebolazistenáprítomnosťčastíckovov:medi,niklu,olova
a železa, ktoré možno považovať za povýstrelové splodiny. Položka č. 2 - dva kusy kostí bola potom
postúpená na ďalšie mechanické skúmanie.

Položka č. 2 mu bola predložená v určitom stave, kedy nie je vylúčené, že predtým ako znalcovi bola
predložená, vplývali na ňu faktory, ktoré mohli mať vplyv na prítomnosť, resp. neprítomnosť uvedených
kovov.

Nezaznamenal však prítomnosť takých chemických látok, ktoré by mohli ovplyvniť vykonávanú
chemickú skúšku. Mikročastice kovov môžu reagovať v kyslom prostredí pôdy, môžu sa meniť na soli a
tie môžu byť následne odplavené. Prítomnosť takýchto solí neskúmal.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, Slovenská Ľupča poverený znalec plk. Ing. Z. S. vo

výpovedi na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok zo dňa 10. 9. 2007, č. p. PPZ-3204-2/
KEU-SL-EXP-2007, z č. l. 236 až 241, vrátane doplnenia znaleckého posudku zo dňa 17. 3. 2008, č.
p. PPZ-505/KEU-SL-EXP-2008, z č. l. 253 až 257.
Znalec plk. Ing. Z. S na hlavnom pojednávaní uviedol, že skúmaním predloženej strely dospeli k záveru,
že ide o tombacom plátovanú celoplášťovú strelu s oceľovým jadrom, ktorá pochádza z guľového náboja

kalibru7,65typBrowning.Povrchplášťastrelybol značneskorodovaný.Napláštistrelysanenachádzali
stopy po vývrte hlavne zbrane, z ktorej bola predložená strela vystrelená. Na základe nedostatočného
počtu markantov (individuálnych znakov) nebolo možné zistiť ani potvrdiť individuálnu zhodnosť so
zbraňou, z ktorej bola predmetná strela vystrelená, za predpokladu jej predloženia na skúmanie. Tento
projektil nebol vhodný na skúmanie.

Na základe toho, že plášť strely je značne skorodovaný a na strele sa nenachádzajú stopy po výbuchu
hlavne, nie je možné porovnať predloženú strelu s regionálnou ani s centrálnou zbierkou evidovaných
doteraz neobjasnených trestných činov.Na skúmanie boli znaleckému ústavu ďalej predložené dva fragmenty ľudského rebra, ktoré vykazovalo
mechanické poškodenie, to znamená malo lomovú plochu. Po priložení obidvoch častí k sebe bolo

zrejmé, že sú identické, že tvoria alebo resp. tvorili pred poškodením jeden celok. Zo skúmania na
odvetví balistiky sa nepodarilo preukázať, že toto rebro bolo poškodené priamym prienikom projektilu.
Teda, nebolo možné z hľadiska kriminalistickej balistiky vyjadriť sa k otázke, či deštrukcia predloženého
siedmeho rebra mohla byť spôsobená strelným poranením.

Optickým skúmaním povrchu predložených kostí v oblasti ich deštrukcie neboli zistené
mechanoskopické stopy, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne, resp. bližšie sa vyjadriť k
spôsobu vzniku deštrukcie kostí. Keďže nebolo zrejmé, z akého dôvodu došlo k deštrukcii predloženého
rebra, bol pribratý aj znalec z odvetvia mechanoskopie, ale ani potom sa nepodarilo ustáliť, čo bolo
príčinou deštrukcie kosti.

Znalecprivýsluchuďalejuviedol,žepripoužitítohtokalibru-7,65mmBrowningjeobvyklé,ževoväčšine
prípadov uviazne v lebke. V ojedinelých prípadoch dochádza k priestrelu lebky. Čo sa týka vzdialenosti
streľby, pri použití krátkej palnej zbrane, pri vzdialenosti streľby, na akú je táto určená, to znamená, že
aby bolo pri streľbe trafené, čiže do vzdialenosti 25 m, nie je pokles rýchlosti až taký veľký, že by mal
vplyv na priebojný účinok. O iný prípad ide vtedy, ak by bolo ústie hlavne priložené priamo na hlavu,

resp. na kožný kryt hlavy. V takomto prípade dochádza obvykle k deštrukcii lebečných kostí a následne
k priestrelu. Pri streľbe zo vzdialenosti cca 1 meter obvykle dochádza k zástrelu. Znalec sa však stretol
aj s prípadmi, kedy došlo k priestrelu. Závisí to od druhu použitej zbrane, od hrúbky lebky poškodeného
jedinca a od uhlu, pod akým projektil vnikol do lebky. Čím smeruje projektil vo vzťahu k lebke kolmejšie,
tým je väčšia pravdepodobnosť, že dôjde k priestrelu.

Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, Slovenská Ľupča poverený znalec Mgr. J. V. vo výpovedi
na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok zo dňa 17. 3. 2008, č. p. PPZ-505/KEU-SL-
EXP-2008 - doplnenie, z č. l. 253 až 257.
Znalec Mgr. J. V. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako mechanoskop sa

zameral na optické skúmanie miesta rozlomenia predloženej kosti za účelom vyhľadania prípadných
mechanoskopických stôp zanechaných predmetom - nástrojom, ktorým mohlo byť poškodenie čiže
deštrukcia kosti spôsobená. Týmto skúmaním takéto stopy zistené neboli a z tohto dôvodu nemohol
bližšie špecifikovať spôsob vzniku deštrukcie kosti, resp. v dôsledku akého predmetu došlo k deštrukcii.

Ako mechanoskop ďalej skúmal lomové plochy a lomové línie predložených úlomkov, za účelom ich
stotožnenia, aby bolo možné jednoznačne potvrdiť, že predložené úlomky tvorili pred poškodením
celok. Táto zhoda však nebola jednoznačne zistená, nakoľko v miestach poškodenia kosti s
najväčšou pravdepodobnosťou chýbajú drobné úlomky a fragmenty a z tohto dôvodu došlo k zmene
lomových plôch a lomových línií a tieto vzájomne nekorešpondujú. Z uvedeného vyplýva, že optickým

skúmaním lomových plôch lomových línií nemožno jednoznačne potvrdiť, že predmetné úlomky tvorili
bezprostredne jeden celok, avšak je vysoko pravdepodobné, že predložené úlomky boli súčasťou
jedného celku. Teoreticky je možné, že predložené úlomky neboli súčasťou jedného celku, avšak je
to málo pravdepodobné. Z odborného hľadiska, keďže nezistil mechanoskopické stopy po pôsobení
nástrojov, nemôže bližšie špecifikovať spôsob deštrukcie kosti a prípadnú stratu vzniknutých drobných

úlomkov. Samotné kosti mu boli predložené v stave, kedy materiál kosti je oslabený a po kontakte s
inými tvrdšími materiálmi sa drobí a láme.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. R. S. a znalec z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia PhDr. R. D. , na hlavnom pojednávaní predniesli znalecký

posudok č. 24/2009 a 10/2009 zo dňa 19. 6. 2006, týkajúci sa vyšetrenia duševného stavu chráneného
svedka R. T. a znalecký posudok č. 25/2009 a 11/2009 zo dňa 22. 6. 2009, týkajúci sa vyšetrenia
duševného stavu chráneného svedka D. K. . Znalci znaleckým skúmaním obidvoch osôb nedošli k
odchýlnym záverom.

Znalec MUDr. R. S. k duševnému stavu chráneného svedka R. T.. na hlavnom pojednávaní uviedol
nasledovné skutočnosti:U svedka R. T. znalec nezistil žiadnu duševnú chorobu, ani duševnú poruchu v užšom slova zmysle,
teda s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií, a to ani v minulosti, ktorá by mala
chorobný vplyv na jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, jeho vnemové, pamäťové a reprodukčné

schopnosti.

Požívanie alkoholu svedkom R. T. nemá charakter chorobnej závislosti na tejto psychotropnej látke.

Čo sa týka požívania iných psychotropných látok ovplyvňujúcich jeho psychiku, znalec zistil závislosť

od viacerých psychotropných látok s aktívnym užívaním. Táto závislosť nemá u svedka priamy vplyv
na jeho ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti, pokiaľ by nekonal priamo pod vplyvom účinku týchto
látok,eventuálnevstaveduševnejporuchy,ktorábybolavyvolanáeventuálnymtoxickýmúčinkomalebo
následkom požívania takýchto látok. Znalec nezistil, že požívanie týchto látok svedkom by v súčasnosti
malo za následok narušenie jeho vnemových, pamäťových a reprodukčných schopností.

Znalec nezistil u svedka R. T. takú duševnú chorobu alebo duševnú poruchu, ktorá by mala za následok
skresľovanie alebo zveličovanie, ani nezistil chorobné sklony (sklony zapríčinené duševnou chorobou
alebo poruchou, následným chorobným stavom po požívaní drog a pod.), ktoré by mali vplyv na
reprodukovanie skutočností, ktoré sa nestali, a to ani po požití alkoholu a iných psychotropných látok.

Sklon k zveličovaniu u svedka R. T. znalec nevylúčil, ani nepotvrdil. Takýto sklon nie je chorobným
príznakom.

Znalec ďalej vo výpovedi uviedol, že depravácia osobnosti neznamená duševnú chorobu ani poruchu.
Ide o určitú počínajúcu zmenu osobnosti v zmysle určitých odchýliek od normy. Ide o zmenu osobnosti.
Napr. citová otupenosť, menšia flexibilita, príp. určité zmeny v aktivite, v nálade a pod. Ide o dôsledok
užívania psychotropných látok. Správanie svedka a jeho duševný stav nie je motivovaný duševnou
chorobou.

Ak by svedok R. T. konal, resp. vypovedal pod priamym vplyvom psychotropných látok, takáto situácia
by sa musela posúdiť osobitne alebo ex post, či došlo k výpovedi pod vplyvom psychotropných látok a
či toto malo vplyv na jeho psychiku. Veľmi ťažko sa táto otázka dá spätne posúdiť.

Na otázku, z čoho znalec vychádzal, keď konštatoval, že svedok nemá sklony k zveličovaniu znalec
uviedol, že u svedka R. T. nezistil duševnú chorobu alebo poruchu, ktorá by mala okrem iného za
následok zveličovanie prežitých udalostí (napr. v dôsledku bludov, halucinácii a pod.).

Znalec MUDr. R. S. k duševnému stavu chráneného svedka D. K. na hlavnom pojednávaní uviedol

nasledovné skutočnosti:

Svedok D. K. netrpí žiadnou duševnou chorobou, ani duševnou poruchou v užšom slova zmysle, teda
s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií, a to ani v minulosti. Jeho rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti nie sú ovplyvnené duševnou chorobou alebo duševnou poruchou. V minulosti u

svedka nezistil žiadnu duševnú chorobu, ani duševnú poruchu, ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti, jeho vnemové, pamäťové a reprodukčné schopnosti.

Požívanie alkoholu a iných látok ovplyvňujúcich psychiku svedkom D. K. nemá charakter chorobnej
závislosti na týchto psychotropných látkach. Požívanie alkoholu eventuálne iných psychotropných látok

ovplyvňujúcich jeho psychiku nemá u svedka vplyv na jeho ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti,
ktoré by boli znížené v takom rozsahu, že by nemohol rozpoznať a ovládať svoje konanie v dôsledku
požívania takýchto látok. Znalec nezistil okolnosť, že požívanie týchto látok svedkom by v súčasnosti
malo za následok narušenie jeho vnemových, pamäťových a reprodukčných schopností.

Znalec nezistil u svedka D. K. takú duševnú chorobu alebo duševnú poruchu, ktorá by mala za
následok skresľovanie, zveličovanie prežitých skutočností, ani nezistil chorobné sklony (sklony
zapríčinené duševnou chorobou alebo poruchou, prípadne duševnou chorobou vyvolanou požívanímpsychotropných látok) reprodukovať skutočnosti, ktoré sa nestali, a to ani po požití alkoholu a iných
psychotropných látok.

Sklon k zveličovaniu u svedka D. K. znalec nevylúčil, ani nepotvrdil. Takýto sklon nie je chorobným
príznakom.

Znalec PhDr. R. D. k duševnému stavu chráneného svedka R. T. na hlavnom pojednávaní uviedol
nasledovné skutočnosti:

Kapacita intelektových schopností svedka R. T. je v strednom pásme priemeru. Osobnosť je abnormná,
histriónska (ide o človeka, ktorý je stredobodom pozornosti, histrión je z gréckeho herec, ide o človeka
sugestibilného),hyperemotívna,ľahkoovplyvniteľná,nezodpovedná.Bližšiecity,najmämravné,súmálo
vyvinuté.

Svedok nepremýšľa dôsledky svojho konania, jeho duševný obzor príliš nepresahuje prítomnú chvíľu.

Svedok R. T. je hyperemotívny, bezzásadový, zle utilizuje svoju intelektovú kapacitu. Za momentálny
prospech vymení budúce problémy.

Svedok má ľahko zníženú kapacitu pamäti. Suspektná je počínajúca depravácia osobnosti (zníženie
osobnostnej úrovne v dôsledku chorobného procesu, napr. po prekonanom zápale mozgu alebo užívaní
psychotropných látok, alkoholu, ktorá sa prejaví znížením hygienického štandardu, neporiadnosťou,
hrubosťou,nedodržiavanímslova,klamanímatď.).Môžeísťodôsledokzneužívaniapsychotropnejlátky.

Inteligencia a pamäť by mali byť u svedka R. T. na rovnakej úrovni. Toto platí za normálnych okolností.
Ak je niekto menej inteligentný a viac snaživý a trénuje si pamäť, má viac pamäte ako inteligencie, čím
môže imitovať vyššiu inteligenciu. Ak má niekto pamäť na nižšej úrovni ako inteligenciu, tak je na mieste
otázka, čo tomu človeku je, prečo je to tak. Prichádza do úvahy viacero možností. Napríklad snaží sa
podvádzať, robiť sa múdry, môže byť úzkostný, zažíva situačnú trému, môže mať pamäť poškodenú

užívaním nejakých substancií. Znalec sa priklonil k tej možnosti, že svedok má ľahko zníženú pamäť
v dôsledku užívania psychotropných látok.

U svedka znalec nezistil poruchu vnímania. Jeho schopnosť reprodukovať prežité deje sú mierne
znížené v súvislosti so znížením kapacity pamäte.

Psychologické vyšetrenie svedka R. T. nepreukázalo konzistentný sklon k zveličovaniu. Nemá tendenciu
zveličovať. Znalec uviedol príklad, keď niekto zveličuje: zveličujú ľudia, ktorí napr. konštatujú, že na
námestí bol dav ľudí a pritom tam boli siedmi ľudia. V tomto zmysle nemá táto osoba sklon zveličovať.
Konzistentný sklon k zveličovaniu znamená, že u takejto osoby je sklon k zveličovaniu prítomný vo

všetkých jej prejavoch. Toto platí vo všeobecnosti. U R. T. nezistil sklon k zveličovaniu vo všetkých jeho
prejavoch. Takýto sklon nezistil ani v jednom jeho prejave.

Svedok sa vo svetle výsledkov psychologického vyšetrenia nejaví ako manipulátor. Vzhľadom na
jeho labilnú a hyperemotívnu povahu (nadmerne emocionálnu), by sa skôr dala predpokladať vyššia

sugestibilita a ovplyvniteľnosť inými osobami.

V priebehu vyšetrenia sa neprejavila konzistentná tendencia preháňať, javiť sa v lepšom svetle než je
skutočnosť, pseudológia (bájivá luhavosť) alebo konfabulácia.

Na otázku, akým spôsobom sa prejavila u svedka depravácia jeho osobnosti znalec uviedol, že napr.
tým, že opakuje jeden a ten istý typ trestnej činnosti, za ktorý bol trestaný, čo je v rozpore so zdravým
sedliackym rozumom, je veľmi silný fajčiar, nevydržal dlho pri vyšetrení, pýtal sa, či si môže ísť zafajčiť.
Odolnosť voči záťaži je u neho veľmi výrazne znížená, plus má zníženú pamäť a z toho znalec usúdil,
že ide o počínajúci depraváciu jeho osobnosti.

Na otázku, ako možno kvalifikovať počínanie svedka, keď zo spisu je zrejmé, že pri svojich výpovediach
R. T. svoju osobu vsunul do deja, kde vypovedal, že aktívnym spôsobom bol účastníkom vraždy D. X. ,a to napriek tomu, že z dokazovania aj z jeho výpovede je zrejmé, že účastníkom vraždy nebol, znalec
uviedol, že jeho odpoveď môže byť hypotetická a odpovedal nasledovne:

Ako vyšetril svedka R. T. , tak by hypoteticky usudzoval, že mohol byť navedený, lebo je to taký typ
osobnosti, ktorý sa dá naviesť alebo sa mu to zdalo v danej chvíli z nejakého dôvodu výhodné. Ide
však o znalcovu konštrukciu, ktorá vyplýva z labilnosti osobnosti R. T. . Nedá sa objektívne zistiť, prečo
takto vypovedal. To, čo uviedol svedok v jednotlivých výpovediach, nie je konfabulácia, je to obyčajné
klamanie. Pri konfabulácii nie je vedomý úmysel klamať.

Znalec PhDr. R. D. k duševnému stavu chráneného svedka D. K. na hlavnom pojednávaní uviedol
nasledovné skutočnosti:

Kapacita intelektových schopností svedka D. K. je v hornom pásme priemeru. Osobnosť je polymorfne
abnormná s ťažiskom poruchy v oblasti charakteru. Svedok má sklon nadmerne uplatňovať svoju vôľu.

Vyššie city, najmä sociálne sú málo vyvinuté. Vzťah k ľuďom je založený na báze prospechu a vždy z
pozície dominujúceho. Citové väzby k druhým ľuďom sú plytké alebo negatívne. Vo vzťahu k ženám
bola zistená promiskuita. Konanie je vždy premyslené a podriadené cieľu.

Svedok D. K. je egocentrický, agresívny, neúprimný, s tendenciou nadmerne uplatňovať svoju vôľu. Jeho

agresivita a emocionalita sú pod vôľovou a racionálnou kontrolou. Agresivitu a emocionalitu používa
vtedy, keď ich potrebuje. Agresia je konanie. Agresivita patrí k výbave osobnosti, každý človek má istú
mieru agresivity a tento znak je u D. K. zvýraznený, zastúpený vo vyššej miere.

Agresivita sa u D. K. prejavuje rôznymi spôsobmi, socializovanými (vodcovstvo, dominancia,

sebapresadzovanie, militantné záujmy, streľba - spoločensky akceptovateľné prejavy agresivity) aj
nesocializovanými (brachialita, nemá problém niekoho udrieť, podvodne konať).

Je schopný presne zapamätať si udalosti a tieto správne a úplne reprodukovať. Znalec nezistil
tendenciu svedka k zveličovaniu. Má sklon skresľovať údaje o sebe a mystifikovať. V dotazníkoch MMPI

a DOPEN má najvyššie výsledky v škále L - tzv. lži skóre. Napríklad v dotazníku DOPEN opísal seba ako
mierumilovného, stáleho, usadnutého, skromného, jemného, hĺbavého introverta, ktorý uprednostňuje
samotu pred spoločnosťou druhých ľudí, zmenou a dobrodružstvom. Takýto opis nemá oporu v údajoch
z iných zdrojov.

Výraz lži - skóre je žargónový výraz medzi psychológmi, presnejšie ide o skóre sociálnej žiaducnosti,
ktorá vyjadruje istý obranný defenzívny spôsob odpovedania tak, aby tie odpovede boli v súlade
s nejakými spoločenskými štandardami tak, ako si ich tá vyšetrovaná osoba predstavuje. Pokiaľ je
tendencia zreteľná, tak D. K. to preženie v odpovediach. Napr. na otázku typu: „Už ste si niekedy niečo
prisvojili, čo Vám nepatrilo?“, vyšetrovaný uvedie, že nikdy.

Skresľovanie údajov smeruje u D. K. v prvom rade vo vzťahu k vlastnej osobe. Skresľovanie je vedené
tendenciou predstaviť seba samého ako niekoho iného. Nedá sa vylúčiť, že toto je tendencia vo vzťahu
k čomukoľvek.

Svedok D. K. vystupuje voči druhým ľuďom sugestívne a manipulatívne. Snaží sa presadiť svoju vôľu.

Znalec u svedka D.K. zistil sklony k aranžovaniu, správa sa k ľuďom ako k šachovým figúrkam,
ovplyvňuje ich, manipuluje s nimi, presadzuje svoju vôľu.

Na otázku, ak by sa svedok D. K. ako dominantná osobnosť dostal do kontaktu, vzťahu s inou
dominantnou osobou, aký by mal tento vzťah formu, znalec odpovedal, že došlo by ku konfliktu záujmov.
Podľa názoru znalca, ak mi mala druhá osoba prevahu, D. K. by nebol ochotný sa jej podriadiť. Nie je
schopný dlhodobo podriadiť sa inej osobe. Je to súperivý človek.

Na otázku, ako sa prejavuje agresivita a egocentrická vôľa vo vzťahu k okoliu, znalec uviedol, že
nonverbálnymi prostriedkami, napr. gestikulácia, intenzita hlasového prejavu, výskyt osobných zámen
typu „ja“, tendencia preberať iniciatívu v rozhovore, tendencia klásť otázky v rozhovore. Tento prejav je
integrálnou súčasťou osoby svedka D.K. a prejavuje sa vo vzťahu k všetkým subjektom naokolo.Z vyšetrenia je úplne jasné, že D. K. je človek manipulatívny, dominantný a R. T. je človek skôr so slabou
vôľou, manipulovateľný.

Na otázku, či má svedok D. K. zábrany pre stanovenie cieľa a spôsobu, akým ho dosiahne, znalec
uviedol, že zábrany vyplývajú z charakteru, vyšších citov, intelektu, tým, že predvídam následky. D.
K. má intelekt dobrý, čo sa týka vyšších citov a charakteru, tam sa to povedať nedá. To znamená, že
kapacita tvorby zábran je nízka.

D. K. v jednom z testov dopadol tak, že má všetko pod svojou kontrolou, že ide na istotu, žiadne emócie,
žiadna fantázia, čo je zriedkavý fenomén. S týmto zistením sa znalci stretávajú u paranoidných a
depresívnych jedincov, čo nie je jeho prípad. Znalec tieto výsledky interpretoval tak, že má nad sebou
nadmernú kontrolu. Ide o človeka nadmerne kontrolujúceho, ale nevedel sa vyjadriť, či kontroluje iba
seba alebo aj okolie.

Na otázku, keďže vražda D. X. sa mala stať pred 10 rokmi, či štruktúra osobnosti D. K. mala vplyv na
to, že dokázal túto udalosť potlačiť a začal o nej hovoriť až vtedy, keď sa mu to hodilo, keďže všetko
koná racionálnou kontrolou, znalec uviedol, že svedok D. K. má všetko pod emocionálnou kontrolou, a
teda nemala by byť preňho ťažká úloha desať rokov potláčať pocity viny, obavy, prezradenia, atď., ale

s istotou to potvrdiť nemohol.

Znalec si nemyslel, že sa v D. K. ozvali výčitky svedomia. Určite mal praktické alebo pragmatické
dôvody na to, že začal o tom rozprávať. Určite to nebola otázka slabšej chvíľky alebo náhody. Toto
považoval znalec za menej pravdepodobné.

Na otázku, či môže D. K. vzhľadom na jeho psychologický profil byť držiteľom zbrojného preukazu,
znalec odpovedal, že na základe svojho vyšetrenia by neodporúčal, aby mu bol vydaný zbrojný preukaz.
Bránila by mu v tom jeho agresivita a porucha charakteru a mal by obavy, že by mohol použiť túto zbraň
nelegálnym spôsobom, avšak nie v afekte, pretože sa dokáže kontrolovať, ale premyslene.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného boli na hlavnom pojednávaní podľa § 268 ods. 2 a Tr. por.
prečítané nasledovné znalecké posudky:

- znalecký posudok znalkyne Dr. U. C. č. 29/2008 zo dňa 26.7.2008 z odboru písmoznalectvo z č. l.

408 - 482,

- znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Slovenská Ľupča zo dňa 22.1.2008,
č. PPZ-3204-2/KEÚ-SL-EXP-2007 z č. l. 242 až 248.

Znalkyňa PhDr. PaedDr. U. C. sa znaleckým skúmaním zaoberala pravosťou rukopisu obžalovaného
K. C. , na listinách (č. l. 436 až 462), ktoré jej boli predložené vyšetrovateľom.
Znalkyňa dospela k nasledovným záverom:

Pisateľom dokladov a papierikov označených ako SM1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 je K. C. .

Pisateľom dokladov a papierikov označených ako SM15, 16, 17, 18, 19, 20 je s vyššou mierou
pravdepodobnosti K. C. .

Pisateľom sporného rukopisu označeného SM14 nie je K.C..

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Slovenská Ľupča z č. l. 242 až 248
vyplynulo, že bola vykonaná analýza DNA, z odobratých materiálov pri pitve kostry, ktorá bola nájdená
pri ohliadke miesta činu dňa 10. 8. 2007 až 11. 8. 2007, lesnom poraste medzi hlavnou cestou I/18 a

riekou Váh, v k. ú. C. , vo vzdialenosti asi 255 metrov od závory parkoviska Pltisko.
Z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že v prípade kostrového nálezu sa jedná o osobu D. X. .

____________Podľa § 146 Tr. por., ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký

posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie, alebo doplnenie posudku. Ak by to
neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého
posudku, treba pribrať iného znalca.

Pochybnosti o záveroch znaleckého posudku sa musia zakladať na konkrétnych okolnostiach, ktoré

tieto pochybnosti vyvolávajú. Len vtedy je na mieste postup podľa § 146 Tr. por. (zhodne R 56/1994).

Pri hodnotení znaleckých posudkov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd nedospel k
pochybnostiam o ich správnosti, jasnosti alebo úplnosti (okrem riešenia právnych otázok znalcami, čím
sa súd zaoberá v inej časti odôvodnenia tohto rozsudku). Súd rovnako konštatoval, že nie je dôvod na
postup podľa § 147 Tr. por. - pribratie znaleckého ústavu do konania.

______________

Podľa § 269 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní vykonané najmä nasledovné listinné dôkazy ich
prečítaním na hlavnom pojednávaní, a to tak, že súd umožnil do nich nazrieť procesným stranám, ako

aj svedkom a znalcom:

Z pokynu prokurátora z č. l. 183 až 185 okrem iného vyplýva, že vyšetrovateľ mal znovu vypočuť
svedkyňu H. K. , či skutočne vypovedala pravdu o okolnostiach pobytu poškodeného D. X. , ktorý mal
bývať u rodičov D. K. v obci N. . Z tohto pokynu okrem iného vyplýva, že prokurátor konštatuje, že z

prepisu záznamu telefonického hovoru založeného v spise malo vyplynúť, že „...volal nejaký J., zrejme
pani K., pričom sa ju okrem iných skutočností snaží určitým spôsobom ovplyvniť, ako má vypovedať o
pobyte poškodeného X.u nej v roku 1997, resp. 1998.“

Z listu zo dňa 15. 8. 2007 z č. l. 221 vyplýva, že znalci z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo

odoslali vzorky kostrového nálezu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ Slovenská Ľupča, na
analýzu DNA.

Z potvrdenia o prevzatí veci z č. l. 219 vyplýva, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ Slovenská Ľupča
prebral dňa 19. 12. 2007 štyri kusy parafínových bločkov výrezov orgánov odobratých pri pitve U.X.,

nar. XX. XX. XXXX.

Zo žiadosti z č. l. 532 až 538 vyplýva, že vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ SR Žilina požiadal o
súhlas prokurátora s postupom podľa § 205 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu ku D. K. (dočasné odloženie
vznesenia obvinenia). Vyšetrovateľ žiadosť odôvodnil najmä tým, že D. K. - ako chránený svedok,

pomáhal obvinenému K. C. pri trestnej činnosti. Svedok D. K. významnou mierou prispieva k objasneniu
ekonomickej trestnej činnosti obvineného D. K. a aj k objasneniu vraždy D. X. .

Z náčrtku, ktorý nakreslil R. T. z č. l. 662, si súd urobil obraz o tom, akú mal svedok R. T. predstavu o
polohe auta, obžalovaného D. K. a seba samého pri usmrtení D. X. v čase, keď svedok R. T. ešte vo

výpovedi tvrdil, že sa skutku v bode jeden obžaloby zúčastnil.

Z neoverených fotokópií z č. l 723 až 725 vyplývajú okolnosti týkajúce sa obchodných vzťahov D. K. a
R. P. , v súvislosti s ktorými K. C. mal vypovedať v stave núdze a na základe nátlaku zo strany D. K. .

Z uznesenia Okresného úradu vyšetrovania PZ SR Žilina z č. l 726 až 727 vyplýva, že D. K. bolo dňa 12.
4. 2002 vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona
účinného do 31. 12. 2005, kde poškodeným bol K. C. a jeho manželka.

Z fotodokumentácie z č. l 728 si súd urobil obraz o situovaní rodinného domu v T. L. T. .

Súd sa oboznámil aj s fotokópiami listov z č. l. 729 až 761, ktoré vydal polícii D. K. , a ktoré boli
predmetom znaleckého skúmania znalkyne PhDr. PaedDr. U. C. , ktorého výsledky sú obsiahnuté v
znaleckom posudku z č. l 408 až 462.Z fotokópie protokolu o čiastkovej kontrole DPH zo dňa 8. 9. 1997 z č. l. 1187 až 1191 vyplýva
neoprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH obchodnou spoločnosťou PPL, s.r.o. Z

plnomocenstva z č. l. 1192 vyplýva, že na konanie za firmu PPL s.r.o., splnomocnil Štefan Gažúr ako
konateľ - E. Z. .

Z listinného dôkazu ž č. l. 1337 až 1339 vyplýva, že okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina
podala dňa 12. 11. 2002 návrh na obnovu konania v neprospech D. K. , ktorého súčasťou bol podnet

R. P. z č. l. 1340 až 1343. Návrh sa týka trestného stíhania D. K. pre trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, kde poškodeným bol R. P. . Trestné stíhanie D. K.
sa v pôvodnom trestnom konaní skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, a to aj na základe
výpovede svedka K. C. , ktorý neskôr uviedol, že nevypovedal pravdu, v prospech D. K. , v dôsledku
hrubého nátlaku D. K.

Z prehlásenia z č. l. 1391 vyplýva, že dňa 4. 5. 2001 prevzala J. C. od R. B. zálohu vo výške 100 000,-
Sk, v súvislosti s predajom domu s. č. XXXX a pozemku parcelné číslo 11512/2, katastrálne územie T.
L. T. , zapísaných n liste vlastníctva č. XXXX.

Z kúpnej zmluvy z č. l 1481 až 1482 a časti znaleckého posudku z č. l. 1483 vyplýva, že D. X- predal

byt č. XX, situovaný vo vchode č. XX v obytnom dome č. s. XXXX v I. H. J. .

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu z č. l. 1487 až 1488 vyplýva, že Železnice SR previedli vlastníctvo
k bytu k dvojizbovému bytu č. X, v obytnom dome č. XXXX v I. na kupujúceho D. X.

Z fotokópii dokladov zo Správy katastra Bánovce nad Bebravou z č. l 1490 až 1576 vyplývajú vlastnícke
a iné súvisiace právne vzťahy, týkajúce sa pozemkov parc. č. 11512/2, 11512/10, 11512/19 a 11512/22
a stavieb s. č. XXXX a XXXX, k. ú. T. L. T. , vrátane dokladov, súvisiacich s menami K. C. a D. K. (najmä
listy vlastníctva, geometrické plány, rozhodnutia, znalecké posudky a zmluvy).

Z kúpnej zmluvy z č. l. 1515 až 1516 vyplýva, že D.K. a jeho manželka G. K. a K. C. a jeho manželka J. K.
kúpili od J. Q. každý v podiele 1 nehnuteľnosť- dvojdom Bučina, s. č. XXXX s pozemkom, k. ú. T. L. T. .

Zo zmluvy o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a kúpnej zmluvy z č. l. 1530 až 1531 vyplýva, že D.
K. a G. K., K. C. a J. C. ako podieloví spoluvlastníci si rozdelili dvojdom Bučina, postaveného na parcele

č. 11512/2, k. ú. T. L. T. tak, že vlastníkom nehnuteľnosti s. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č.
11512/19 sa stávajú D. K. a G. K. a vlastníkmi domu s. č. XXXX s pozemkom parc. č. 11512/2 sa stávajú
K. C. a J. C.. Súčasne D. K. a G. K. predali svoj podiel na uvedených nehnuteľnostiach R. B. a O. B..

Z kúpnej zmluvy z č. l. 1565 až 1566 vyplýva, že K. C. a jeho manželka J. C. predali nehnuteľnosti - dom,

s. č. XXXX a pozemok, parc. č. 11512/2 R. B. a jeho manželke O. B.. Podpisy predávajúcich mali
byť overené pracovníkom povereným notárom na osvedčovanie právnych úkonov. K pravosti overenia
podpisu K. C. a J. C. sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní svedkyňa Y. K..

Z rozsudku Okresného súdu Žilina z č. l. 1577 až 1581, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline

z č. l. 1582 až 1585 vyplýva, že obžalovaný Ing. R. P., U. E., Ing. N. S. a R. D. bolo uznaní za vinných
z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005,
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 (pre skutok v
podstate totožný so skutkom v bode dva obžaloby).

Z opatrenia Okresného súdu Žilina z č. l. 1586 až 1587 vyplynulo, že dňa 23. 1. 1998 bol vydaný na
D. X. príkaz na zatknutie.

Z úmrtného listu z č. l. 1588 vyplýva, že deň úmrtia D, X, bol stanovený na XX. L. XXXX v C.

Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí okrem iného vyplýva, že miestom úmrtia
D. X. je lesný porast v k. ú. C., s dátumom úmrtia asi XX.XX.XXXX, s príčinou smrti - strelné poranenie
lebky.Z výpisu z obchodného registra SR z č. l. 1595 až 1596 vyplýva, že obchodná spoločnosť PPL,
s.r.o., so sídlom v Žiline bola zapísaná dňa 5. 11. 1992, s predmetom činnosti okrem iného aj predaj
nealkoholických nápojov a fľaškového piva a veľkoobchod v plnom rozsahu okrem koncesovaných

živností. Konateľom a spoločníkom v tejto spoločnosti bol aj Štefan Gažúr a to od 31. 12. 1996.

Z výpisu z obchodného registra SR z č. l. 1597 vyplýva, že obchodná spoločnosť PANDA, s.r.o., so
sídlom v Žiline bola zapísaná dňa 7. 5. 1996, s predmetom činnosti okrem iného obchodná činnosť
v rozsahu voľných živností. Konateľom a spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti bol od 7. 5. 1996

Štefan Gažúr.

Z výpisu z obchodného registra SR z č. l. 1598 až 1599 vyplýva, že obchodná spoločnosť SIPEX,
s.r.o., so sídlom v Žiline bola zapísaná dňa 22. 1. 1997, s predmetom činnosti okrem iného obchodná
činnosť mimo koncesovaných živností živností. Konateľom a spoločníkom bol od 22. 1. 1997 Boris
Ondák. Spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti bol aj Štefan Gažúr od 22. 1. 1997.

ZvýpisovzobchodnéhoregistraSRzč.l1600až1603vyplýva,že ŠtefanGažúrbol jedinýmkonateľom
a spoločníkom v obchodnej spoločnosti G+G, s.r.o., so sídlom v Lednických Rovniach a jedným zo
spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti MABRA, s.r.o., so sídlom Jesenské- Osada Bárta.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Žilina z č. l. 1604 až 1606 vyplýva, že obžalovaný K. C. bol uznaný
za vinného dňa 4. 2. 1998 z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31. 12. 2005 a iné.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou z č. l. 1607 až 1643 (z trestného

konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ SR v Žiline pod sp. zn. 392/01-ZA-97, ktoré nesúvisí s
trestným konaním vedeným Krajským riaditeľstvom PZ SR Žilina ČVS:KRP-57/OVK-ZA-2007) vyplýva
výsledok prehliadky v dome č. X na ulici R. Y., v I. - Y., ktorá sa uskutočnila dňa 8. 5. 1997. Pri prehliadke
boli nájdené okrem iného rôzne náboje a vystrelené nábojnice a hlaveň, skrátená pažba.

Z uznesenia Okresného súdu Žilina a výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina z č. l. 1644
až 1645 vyplýva, že došlo k zmene obchodného mena obchodnej spoločnosti PROTEX, s.r.o. na SIPEX,
s.r.o.

Z podania z č. l. 1653 až 1654 vyplýva, že dňa 7. 4. 1997 navrhol D. K. Slovenskej poisťovni, a.s. pokus

o zmier, v súvislosti s poistnou zmluvou, týkajúcou sa motorového vozidla zn. MERCEDES BENZ SE
300, ŠPZ ZAH 5309/A. V tomto podaní žiadal D. K. vyplatiť poistné plnenie vo výške 1 500 000,- Sk,
keďže poisťovňou mu bolo vyplatená iba suma 814 250,- Sk.

Zo správy z Ústavu na výkon väzby Žilina z č. l. 1666 vyplýva, že počas výkonu väzby v tomto ústave

nebol obžalovaný K. C. disciplinárne riešený a povinnosti vyplývajúce z Ústavného poriadku ÚVV Žilina
si plnil.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava z č. l. 1667 vyplýva, že
obžalovaný K. C. nebol počas výkonu trestu disciplinárne potrestaný ani odmenený. Dodržiaval zásady

slušného správania a vystupovania. Nebol pracovne zaradený.

Zo správy Mestského úradu v Žiline z č. l. 1668 vyplýva, že obžalovaný K. C. bol prejednávaný v roku
1999 pre priestupok proti majetku a bola mu uložená pokuta vo výške 400,- Sk.

Zo správy z Obvodného úradu v Žiline a z výpisu zo živnostenského registra z č. l. 1669 až 1670 vyplýva,
že obžalovaný pod obchodným menom K. C. FATIMA-CAR, so sídlom v Žiline, podnikal od 18. 11.
1992 do 1. 2. 2006.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina z č. l. 1671 vyplýva prehľad zamestnávateľov

obžalovaného K. C.. Z tejto správy okrem iného nevyplýva, že by bol zamestnancom obchodných
spoločností, v ktorých bol konateľom Štefan Gažúr alebo Boris Ondák.Zo správy Obvodného úradu v Žiline z č. l. 1673 vyplýva, že obžalovaný K. C. nemá záznam v evidencii
priestupkov od roku 2005 do 19. 10. 2007.

Z č. l. 1678 vyplýva, že prokurátor dal vyšetrovateľovi súhlas na dočasné odloženie vznesenia obvinenia
D. K., nar. X.X..XXXX, podľa § 205 ods. 1 Tr. por., a to pre pomoc k trestnému činu vraždy podľa § 10
ods. 1 písm. c) k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a iné.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 7. 2. 2008, sp. zn. Pv 1000/99, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 12. 2. 2008 (č. l. 2044 až 2046) vyplýva, že trestné stíhanie T.M, nar. XX.XX.XXXX
v I, pre skutky, právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. a iné bolo
zastavené, pretože T. M. bol vyhlásený za mŕtveho, s dňom úmrtia X.X.XXXX. Predmetom tohto
uznesenia sú skutky v podstate identické so skutkami tri, štyri, päť a sedem obžaloby.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 28. 11. 2008, sp. zn. 1 Pv 1128/2008, (č. l. 2047 až

2049) vyplýva, že trestné stíhanie D. X. , nar. XX.X.XXXX v I pre skutky, právne kvalifikované ako trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. a iné bolo zastavené, pretože D. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX.
V bode jeden tohto uznesenia je skutok, ktorý je v podstate identický so skutkom dva obžaloby.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 17. 3. 2008, sp. zn. 1 T 22/2008, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 17. 3. 2008 (č. l. 2050 až 2051) vyplýva, že F. T., nar. XX.XX.XXXX v I bol uznaný za
vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., spáchaného v štádiu pokusu
podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (skutky sú takmer identické
so skutkami č. 5 a 6 obžaloby).

Na č. l. 2147 až 2174 sú čiernobiele fotografie, ktoré predložil na hlavnom pojednávaní svedok R. K.,
na ktorých sú veci, ktoré sa mali nachádzať na povale rodičovského domu v obci N. (najmä rôzne časti
motorového vozidla, náboje a zbrane).

Z odpisu z registra trestov z č. l. 2182 vyplýva, že D K. nemá záznam v registri trestov.

Z lustrácie v evidencii Ministerstva spravodlivosti SR z č. l. 2183 až 2184 vyplýva, že voči R. T. bolo
vedených 6 trestných konaní.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č. l. 258 až 331 si súd urobil obraz najmä

o mieste, čase, okolnostiach a nálezoch získaných pri vykonaní ohliadky miesta činu - lesnom poraste
medzi hlavnou cestou I/18 a riekou Váh, v k. ú. C., vo vzdialenosti asi 255 metrov od závory parkoviska
Pltisko, ako aj o osobách, ktoré sa tohto procesného úkonu zúčastnili v dňoch 10. 8. 2007 až 11. 8. 2007.

Súd sa oboznámil aj dokladmi (rukopismi) z č. l. 463 až 495, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania

(autorstva týchto rukopisov).

Z listinného dôkazu z č. l. 2334 až 2335, 2368 až 2371 vyplýva, ktoré osoby a kedy navštívili T.Z. počas
jeho výkonu väzby v ÚVTOS a ÚVV Ružomberok od 22. 10. 2007 do 24. 9. 2008.

Z vyjadrenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ SR Žilina z č. l. 2306 (ako pôvodcu utajovanej
skutočnosti) vyplýva, že súhlasí s odtajnením totožnosti svedka, vystupujúceho pod legendou „H.“,
pretože táto osoba má štatút chráneného svedka. Vyšetrovateľ - ako pôvodca utajovanej skutočnosti -
nesúhlasil s odtajnením totožnosti svedka vystupujúceho pod legendou „P“.

Zo správy z č. l. 2336 až 2338 vyplýva, ktoré osoby a kedy navštívili R. T. počas výkonu väzby v ÚVV
Žilina.

Z úmrtného listu z č. l. 2339, 2460 vyplýva, že H. K. , nar. XX.XX.XXXX, dňa X.X.XXXX zomrela v L..

Súd na návrh obžalovaného vykonal ako listinné dôkazy - zápisnice o trestných oznámeniach R. T.
zo dňa 10. 7. 2007 a zápisnice o výsluchu svedkov R. T. , P. J., J. N., C. Y., N. J., U. J., P. J., D. S. , Z.
D., J. D. a U. Q. z č. l. 2373 až 2447 (overené fotokópie).Zo správy z č. l. 2449 až 2450 vyplýva, ktoré osoby a kedy navštívili R. T. v ÚVV a ÚVTOS Ružomberok
v období od 22. 10. 2007 až 24. 9. 2008.

Zo správy Okresnej prokuratúry Žilina z č. l. 2451 vyplýva, že v štádiu prípravného konania je vedená
trestná vec obvineného R. T. , a to pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného
zákona účinného od 1. 1. 2006 a iné.

Zo správy vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ Žilina z č. l. 2461 vyplýva, že dňa 19. 2. 2009
bol zrušený stupeň utajenia písomností týkajúcej sa svedka vystupujúceho pod legendou „H“. Pod toto
legendou vystupovala osoba - D. K., nar. X.X.XXXX. Totožnosť svedka vystupujúceho pod legendou
„P“ nebola odtajnená.

Súd sa oboznámil aj s pohľadnicou predloženou svedkyňou X.X. č. l. 2464.

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ SR v Žiline z č. l. 2511 vyplýva, aké zbrojné preukazy boli vydané
D. K. a zároveň, aké zbrane boli evidované ma meno D. K..

Zo správy riaditeľa ÚVV Žilina z č. l. 2575 vyplýva, že R. T. sa nachádzal vo výkone väzby v ÚVV Žilina

od 21. 4. 2007 a prepustený bol na základe príkazu Okresnej prokuratúry Žilina dňa 11. 7. 2007. Z tejto
správy vyplýva, ktoré osoby a kedy navštívili R. T. počas výkonu väzby.

Zo záznamu z telekomunikačnej prevádzky medzi D. K. a jeho matkou H. K. z č. l. 2736 až 2743 (ide
o listinné dôkazy totožné s listinnými dôkazmi na č. l. 1479a až 1479 h) vyplýva, že D. K. okrem iného

hovorí o „zastrelenom chalanovi“. V rozhovore D.K. H.K. hovorí, že je to „Z“ a že je to K robota a že
budú vypočúvať aj H. K.. Ďalej H. K. okrem iného hovorí: „Prídeš, povieš, že ja som prišiel, že či tam
mohol byť, chápeš. A je to vybavené. Čo ty. Áno, bol tu. Koľko tam bol, mesiac, dva mesiace. Mesiac.
No, a hotovo. Vybavené. A ty už nemáš čo k tomu dodať. ... Raz, dal Ti peniaze na stravu, hotovo. ...
Ty si mu varila. ... Rozumieš. ...“.

Z rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky z č. l. 2869d vyplýva, že neoslobodil od povinnosti
mlčanlivosti mjr. Mgr. R. J..

Z odpisu z registra trestov z č. l. 4437 vyplýva, že obžalovaný K. C. bol doposiaľ štyrikrát uznaný

súdom za vinného a to najmä pre ekonomickú trestnú činnosť. V troch prípadoch sa na neho hľadí,
akoby nebol odsúdený.

Z odpisu z registra trestov z č. l. 3858 a vyplýva, že R. T. bol 10 - krát odsúdený a to najmä pre
ekonomickú trestnú činnosť, naposledy dňa 16. 12. 2009, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava 2.

Zo správy Obvodného úradu v Žiline z č. l. 4134 vyplýva, že D.K. bol v roku 2002 a 2007 právoplatne
uznaný za vinného z dvoch priestupkov.

Zo správ z Krajského súdu v Žiline vyplýva, že na tomto súde prebiehajú dve trestné konania aj proti

obžalovanému K. C. pod sp. zn. 4 T 11/2000 (vec sa nachádza v štádiu odvolania na Najvyššom súde
SR) a pod sp. zn. 3 T 6/2004, kde bol vyhlásený rozsudok dňa 26. 2. 2009.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Ružomberok z č. l. 2879 vyplýva, že počas výkonu väzby sa obžalovaný K. C.
správal slušne, konfliktné situácie nevyvolával. Príkazy a nariadenia rešpektoval. Nebol disciplinárne

potrestaný.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Ružomberok z č. l. 2927 až 2929 vyplýva, s kým korešpondoval R. T., počas
výkonu trestu odňatia slobody.

Z knihy výjazdov na miesto činu Okresného riaditeľstva PZ Žilina v roku 2007 z č. l. 2929 b až 2929
c vyplýva, že pod položkou 1308 bol zaznamenaný výjazd o 22. 30 hod. dňa 10. 8. 2007 (odjazd) do
Strečnianskeho priesmyku s príchodom o 23.06 dňa 10. 8. 2007. Z charakteristiky prípadu vyplýva,
že išlo o dokumentovanie výkopových prác za účelom zistenia miesta posledného odpočinku D. X. vStrečnianskom priesmyku - úkon vykonali L. S., pod položkou „Poznámky (stručný popis vykonaných
prác)“ je uvedené „FOTO, VIDEO“ a dátum 15. 2. 2008 s podpismi. Pod položkou č. 1308 nasleduje
položka 1309, s dátumom 13. 2. 2008 a nasledujú časové údaje 7. 17. až 19. 19. dňa 10.8. 2007.

Zo správy Krajského súdu v Žiline z č. l. 3184 vyplýva, že v trestnej veci obžalovaného K. C. vedenej na
Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 4 T 11/2000 bol predložený trestný spis Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.

Z rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2008 (ktorý v čase rozhodovania nebol právoplatný),
sp. zn. 4 T 11/2000 z č. l. 3185 až 3224 okrem iného vyplýva, že obžalovaný K. C. bol uznaný za
vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. a), b) Trestného zákona účinného do
31. 12. 2005 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením do II.
nápravnovýchovnej skupiny, peňažný trest vo výmere 20 000,- Sk a náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiace, ako aj trest prepadnutia vecí.

Zo správy Krajského súdu v Žiline z č. l. 3 225 vyplýva, že trestná vec obžalovaného K. C. vedenej
na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 3 T 6/2004 nebola právoplatne skončená. Rovnaká skutočnosť
vyplýva aj zo správy z č. l. 4075.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Žiline z č. l. 3226 až 3 246 okrem iného
vyplýva, že obžalovaný K. C. bol uznaný za vinného z pokračujúceho trestného činu skrátenia dane a
poistného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do
31. 12. 2005 a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, s jeho zaradením
do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 60/2005 z č. l. 3320 až 3333 vyplýva
okrem iného, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 8. 11. 2004, sp. zn. 4 T 11/2000, ktorým bol
uznaný za vinného aj obžalovaný K. C. bol zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Žiline, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zo správy Okresnej prokuratúry Žilina z č. l. 3394 vyplýva, že na R. T. bola dňa 14. 5. 2008 pod č. 3 Pv
466/2007 podaná na Okresný súd Žilina obžaloba, pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej
látky,psychotropnejlátky,jeduaprekurzoraaobchodovaniasnimipodľa§171ods.1písm.c),d)Tr.zák.

Z fotokópie žiadosti, ktorú súdu zaslala Okresná prokuratúra Žilina z č. l. 3395 vyplýva, že R. T. požiadal
prokuratúru o nahradenie väzby písomným sľubom. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že žiadosť
písaná na počítači, bola prokuratúre doručená osobne dňa 10. 7. 2007.

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou

vyplýva, že sa nepodarilo na hlavné pojednávanie predviesť svedkyňu J. M, nar. X.X.XXXX (ktorú súd
predtým opakovane a neúspešne predvolával na hlavné pojednávanie), pretože sa v mieste trvalého
bydliska zdržiava zriedkavo. Mala by sa zdržiavať v Nemeckej spolkovej republike na neznámom mieste
a domov chodieva zriedkavo. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj zo správy z č. l. 3492, 3771, 3792, 3829.

Z podania z č. l. 3488 vyplýva, že prokurátor požiadal súd o vypočutie chráneného svedka D. K. priamo
na hlavnom pojednávaní (bez použitia technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku), aby si súd
mohol urobiť lepší obraz o jeho dôveryhodnosti. Z tohto podania ďalej okrem iného vyplýva, že svedok
D. K. sám požiadal o osobnú účasť na hlavnom pojednávaní.

Z listinného dôkazu z č. l. 3684 vyplýva, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, GP SR odstúpil
poznatok týkajúci sa podozrenia zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 295
Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006. Krajskej prokuratúre Žilina.

Zo správy Krajského riaditeľstva PZ SR Žilina z č. l. 3721 vyplýva, že nosiče, na ktorých majú byť

zaznamenané telefonické hovory obžalovaného K. C., v ktorých mal hovoriť o tzv. bielych koňoch sú v
trestnom spise, ktorý sa nachádza na Krajskom súde v Žiline.Zo správy Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ z č. l. 3722, týkajúcej sa krádeže daňových dokladov
na Daňovom úrade II. Žilina vyplýva, že spis pod č. ORP-P-1214/PPZ- 1997, bol skartovaný.

Zo správy Obvodného oddelenia PZ Žilina - západ z č. l. 3727 vyplýva, že nebolo možné na hlavné
pojednávanie predviesť svedka Ing. N. S., pretože sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a je
evidovaný ako bezdomovec.

Zo správy Prezídia policajného zboru, odboru ochranných služieb z č. l. 3739 vyplýva, že útvar

neposkytuje informácie, týkajúce sa režimu ochrany svedka, spôsobov a taktických postupov jeho
vykonávania. Tieto informácie požadoval súd, za účelom preverenia niektorých tvrdení chráneného
svedka D. K. na hlavnom pojednávaní.

Zo správy Prezídia policajného zboru, odboru ochranných služieb z č. l. 3740 vyplýva, že vo vzťahu k
R. T. bol ukončený program ochrany svedka dňa 22. 5. 2009, pretože R. T. písomne od ochrannej

dohody odstúpil.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Martine z č. l. 3796 vyplýva, že trestné stíhanie vo veci zločinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
účinného od 1. 1. 2006, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ bolo podľa § 228 ods. 1 Tr. por. prerušené,

pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Z fotografii, ktoré predložil na hlavnom pojednávaní kriminalistický technik npor. Z. V. z č. l. 3801 až
3804 vyplývajú okrem iného zábery z previerky výpovede R. T. (podľa výpovede npor. Z. V. na hlavnom
pojednávaní), ktoré mali byť vytvorené dňa 10. 8. 2007 od 8.28 hod. do 9.07 hod.

Zo správy Okresnej prokuratúry Žilina z č. l. 3806 vyplýva, že prokuratúra nedisponuje listom, z ktorého
by bolo zrejmé, že R. T. chce vypovedať vo veci usmrteného J. O..

Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu znejúceho na sumu 445 188,- Sk, z č. l. 3833 vyplýva,

že príjemcom je firma PPL, s.r.o. a osoba, ktorá ho vyhotovila je označená priezviskom X, z 30. 3. 1998,
s nečitateľným podpisom.

Z faktúryč.051/98(neoverenejfotokópie)zč.l.3834 vyplýva,žedodávateľomjePLL,s.r.o.apríjemcom
firma R.P.K. HOLDING, a.s., znejúca na sumu 2 380 788,- Sk, ktorú mal vystaviť D. X. v marci 1998.

Z kúpnej zmluvy z č. l. 3825 až 3836 (neoverenej fotokópie) vyplýva, že firma PPL, s.r.o. predala Ing.
N. S. rôzne stroje. Zmluva bola podpísaná v Dubnici nad Váhom dňa 14. 11. 1997 a za PPL, s.r.o. ju
mal podpísať D. X..

Z kúpnej zmluvy z č. l. 3837 až 3839 (neoverenej fotokópie) vyplýva, že firma PPL, s.r.o. predala firme
R.P.K. Holding, a.s. rôzne stroje. Zmluva bola podpísaná dňa 27. 3. 1998 a za firmu PLL, s.r.o. ju mal
podpísať D. X. .

Zo zmluvy o budúcej zmluve z č. l. 3840 až 3842 (neoverenej fotokópie) vyplýva, že firma PPL, s.r.o.

má predať firme Form Metal, s.r.o. rôzne stroje. Zmluva bola podpísaná v Dubnici nad Váhom dňa 15.
11. 1997 a za firmu PPL, s.r.o. ju mal podpísať D. X..

Zo zmluvy o budúcej zmluve z č. l. 3843 až 3846 (neoverenej fotokópie) vyplýva, že firma PPL, s.r.o.
má predať firme R. P. K. Holding, a.s. rôzne stroje. Zmluva bola podpísaná v Dubnici nad Váhom dňa

15. 11. 1997 a za firmu PPL, s.r.o. ju mal podpísať D. X.

Z príkazu Okresnej prokuratúry Žilina z č. l. 3878 vyplýva, že okresná prokurátorka dňa 11. 7. 2007
prikázala prepustiť R. T. z väzby, ktorý ju vykonával na základe uznesenia sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Žilina.

Zo správy obchodnej spoločnosti TELEKÁBEL, s.r.o. z č. l. 3896 vyplýva, že už nedisponuje účtovnými
dokladmi za roky 1995 až 1999, z dôvodu ich likvidácie.Z písomného vyjadrenia chráneného svedka D. K. z č. l. 3975 vyplýva, že účtovné doklady, týkajúce
sa jeho podnikateľskej činnosti (účtovné doklady, výpisy z účtov) za roky 1995 až 2000 súdu nemôže
predložiť, pretože mu ich niekto odcudzil v období marec až apríl 2008 z rodičovského domu v obci N..

Z neoverenej fotokópie protokolu o výsluchu svedkyne J. Q. a rekognícii z č. l. 4021 až 4025 vyplývajú
okrem iného aj skutočnosti týkajúce sa vzťahu J. Q. a T. M. Pri rekognícii spoznala osoby: Z. C., F.
T., T. M..

Z odpisu z registra trestov z č. l. 4086 vyplýva, že D. X. bol trikrát odsúdený, a to najmä pre majetkovú
trestnú činnosť.

Z uznesenia sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
z č. l. 4034 až 4037 vyplývajú dôvody väzby a ich zmena u obvineného F. Z..

Z uznesenia z č. l. 4038 až 4039 vyplýva skutok, ktorý je právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 144 ods. 1, 2 písm. b), d) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006, s poukázaním
na § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006, v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1
Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 a dôvody, pre ktoré bolo F. Z., nar. X. XX. XXXX v T. vznesené
obvinenie.

Z listinného dôkazu z č. l. 4088 vyplýva, aké vozidlá chránený svedok D. K. vlastnil a ktoré mal vo
vymedzenom období v držbe.

Rozsudky a uznesenia z č. l. 4135 až 4168, 4153 až 4156, 4166 až 4168 dokumentujú rôzne trestné

stíhania chránených svedkov D. K. a R. T. .

Z uznesenia Krajského úradu vyšetrovania PZ Žilina z č. l. 4169 až 4170 vyplýva, že vyšetrovateľ
vzniesol dňa 23. 11. 1998 obvinenie E. P., nar. XX.X.XXXX pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.
1, 4 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005.

Na č. l. 4171 je overená fotokópia výdavkového a príjmového pokladničného dokladu č. 3155 zo dňa 16.
12. 1997, znejúceho na sumu 200 000,- Sk, z ktorého vyplývajú mená účastníkov obchodnej operácie
- D. K. a Ing. M.

Z listinného dôkazu z č. l. 4147 až 4152 vyplýva žiadosť odsúdeného R. T. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, rozhodnutie Okresného súdu Žilina o jeho podmienečnom prepustení,
vrátane rozhodnutia o tom, že sa podmienečné prepustenie R. T. ponecháva v platnosti.

Listinné dôkazy z č. l. 4155 až 4165 sa týkajú trestného stíhania R. T..

Zo správy obchodnej spoločnosti T - Mobile Slovensko, a.s. z č. l 4233 vyplýva, že údaje o
uskutočnených telefonických hovoroch z obdobia od 1. 1. 2007 do 31. 12 2007 sa v ich databáze už

nenachádzajú.

Z overených fotokópii z č. l. 4 237 až 4350 vyplýva priebeh a výsledky daňovej kontroly za rok 1997
o daňového subjektu F. T. , nar. XX XX.XXXX. Súčasťou dokumentácie sú aj dožiadania zasielané na
príslušné daňové úrady a odpovede dožiadaných daňových úradov, ako aj doklady týkajúce sa krádeže

daňových dokladov predložených správcovi dane F. T.. Z uvedených dokumentov najmä vyplýva, že
daňová kontrola bola začatá oznámením zo dňa 2. 10. 1997. Zdaňovacím obdobím bol august 1997
a poverenými pracovníkmi Daňového úradu II Žilina boli H. J. a O. C.. Z dokumentácie ďalej vyplýva,
aké doklady boli od daňového subjektu k vykonávanej kontrole požadované, a ktoré doklady daňový
subjekt predložil (peňažný denník, výpisy z účtu, došlé a odoslané faktúry, doklady o zaplatení peňazí

v hotovosti, zmluvy). Zo správy o priebehu kontroly DPH u platiteľa F. T. vyplývajú zistenia daňového
úradu, ako aj skutočnosť, že dňa 17. 11 1997 pracovníčka správcu dane -H. J. zistila po príchode na
pracovisko, že daňové doklady predložené ku kontrole boli odcudzené.Z protokolu o priebežnej kontrole zo dňa 16. 1. 1998 vyplynulo, že deklarovaná výška nadmerného
odpočtu DPH vo výške 470 179,- Sk sa platiteľovi F. T. nepriznáva a bola mu vyrubená daň z pridanej
hodnoty vo výške 339 240,- Sk a zvýšená daň z pridanej hodnoty na sumu 216 638,- Sk. Kontrola

daňových dokladov na vstupe sa týkala nasledovných subjektov: PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.
Púchov, V+S, a.s. Liptovský Mikuláš, ACROSS, s.r.o. Martin, DIMOKON, s.r.o. Prievidza, ANCORA,
s.r.o. Levice. Na uvedené sumy vystavil daňový úrad aj príslušné platobné výmery, znejúce na sumy
339 240,- Sk, 216 638,- Sk, 88 176,- Sk, 53 212,- Sk, 2 599 186,- Sk, 1 299 593,- Sk.

Z rozhodnutia o odvolaní zo dňa 6. 5. 1999 vyplýva, že Ústredné daňové riaditeľstvo SR, pracovisko
Žilina, odvolanie F. T. proti rozhodnutiu Daňového úradu II Žilina, ktorým mu neuznal nárokovaný
nadmerný odpočet DPH vo výške 470 179,- Sk a vyrubil mu daň z pridanej hodnoty vo výške
339 240,- Sk zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa
odvolací orgán vysporiadal aj so skutočnosťou, že doklady predložené správcovi dane boli odcudzené.
Rovnako postupoval odvolací orgán aj vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ktorý predpísal

daňovému subjektu F. T. zvýšenie DPH za zdaňovacie obdobie august 1997 vo výške 216 638,- Sk.

Z protokolu o priebežnej kontrole DPH u daňového subjektu F. T. za obdobie september 1997 okrem
iného vyplynulo, že správca dane neuznal odpočet dane na vstupe vo výške 179 412,- Sk a bola
vyrubená DPH v sume 88 176,- Sk.

Z protokolu o priebežnej kontrole DPH u daňového subjektu F. T. za obdobie 1. 3. 1997 až 31. 7. 1997
okrem iného vyplynulo, že správca dane neuznal odpočet dane na vstupe vo výške 584 042,- Sk, 484

882,- Sk, 528 274,- Sk, 307 188,- Sk, 694 800,- Sk, celkový dodatočný predpis dane predstavoval sumu
2 599 186,- Sk a 50 % zvýšenie dane predstavovalo sumu 1 299 593,- Sk.

Z protokolu o kontrole DPH za mesiac február 1997 u daňového subjektu Tibor Barčík - TIBI vyplynulo,
že za uvedené obdobie vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 383 173,- Sk.

Zo správy obchodnej spoločnosti Telefónica O2 Slovakia z č. l. 4351 vyplýva, že SIM kartu s telefónnym
číslom XXXX XXX XXX neevidujú v databáze zákazníkov mobilnej verejnej telefónnej siete.

Zo správy Slovak Telekom, a.s. z č. l. 4352 vyplýva, že táto obchodná spoločnosť neuchováva údaje o

užívateľoch telefónnych čísel z obdobia rokov 1997 až 1999.

Z podania z č. l. 4479 vyplýva, že obžalovaný v zastúpení advokátom podal podnet generálnemu
prokurátorovi Slovenskej republiky, v ktorom namieta postup podľa § 205 ods. 1 Tr. por. voči D. K.
(dočasné odloženie vznesenia obvinenia), pretože podľa ich názoru na takýto procesný postup neboli

splnené zákonom predpokladané podmienky.

Súd na hlavnom na pojednávaní vykonal ako listinné dôkazy (prečítaním ich podstatného obsahu)
nasledovné pripojené súdne spisy:

Zo súdneho spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 3 Nc 551/2000 vyplýva, že J. M.
podala dňa 3. 5. 2000 na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou návrh na vyhlásenie za mŕtveho jej
manžela - T.M., nar. XX.XX.XXXX.

Súd rozsudkom zo dňa 10. 6. 2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 7. 2002, vyhlásil T. M, nar.

XX.XX.XXX V I. za mŕtveho. Za deň úmrtia sa považuje deň X.X.XXXX.

ZtrestnéhospisuOkresnéhosúduŽilina,sp.zn.3Nt422/2002vyplýva,dňa12.11.2002podala okresná
prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina na Okresný súd Žilina návrh na obnovu konania v neprospech
obv. D. K., nar. X.X.XXXX, a to pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005.

Návrh na obnovu konania sa týka trestného konania, v ktorom bol rozsudkom Okresného súdu Žilina zo
dňa 1. 8. 2000, sp. zn. 5 T 274/99, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 10. 2000, D. K. spod obžalobyoslobodený, a to aj z dôvodu nepravdivej výpovede svedka K. C. , ktorý ju podľa prokurátorky vykonal
pod nátlakom, v prospech D. K..

Návrh na obnovu konania bol uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 25. 11. 2009, sp. zn. 3 Nt
422/2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2009 odmietnutý (došlo k premlčaniu trestného
stíhania D. K.).

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ SR Martin, ČVS: ORP-107-MT-2009 vyplýva, že

uznesením Okresného riaditeľstva PZ Martin zo dňa 19. 2. 2009, ČVS: ORP-107-MT-2009 bolo začaté
podľa § 199 ods. 1 Tr. por. trestné stíhanie pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 na tom skutkovom
základe, že doposiaľ neznámy páchateľ v nezistenom období do 5. 4. 2008 v rodinnom dome č. XX v
obci N na povale rodinného domu uschoval nezistené množstvo zbraní a streliva.

Trestné stíhanie bolo podľa § 228 ods. 1 Tr. por. prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Z trestného spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 0 T 17/2006 vyplýva, že prokurátorka
Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podala na obvineného R. T. , nar. X.X.XXXX v T. obžalobu

pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
účinného od 1. 1. 2006.

Trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 15. 8. 2006, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa14.9.2006, bolobvinenýR.T.uznanýzavinnéhoztrestnéhočinučinmareniavýkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 a bol mu
uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného úradu vyšetrovania PZ Žilina ČVS: OÚV -215/10-ZA-2002 vyplýva,

že uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ SR zo dňa 12. 4. 2002, ČVS: OÚV-215/10-ZA-2002
bolo vznesené obvinenie D. K., nar. X.X.XXXX pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2
písm. d) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005.

Predmetom vzneseného obvinenia bolo konanie D.K., ktoré spočívalo v tom, že mal nútiť K. C. , nar.

X.X.XXXX , aby krivo svedčil v inej trestnej veci D.K., voči ktorému bolo vedené trestné konanie pre
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a iné, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5 T 374/99.

Trestné stíhanie D.K. bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 8. júla 2002, ČVS: OÚV-215/10-ZA-2002,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 7. 2002 zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa skutok, pre
ktorý bolo vedené trestné stíhanie, nestal.

Z trestného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9 PP 6/2006 vyplýva, že Okresný súd Žilina, na základe
žiadosti odsúdeného R. T., nar. X.X.XXXX, uznesením zo dňa 22. 1. 2007, sp. zn. 9 Pp 6/2006, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 1. 2007, ho podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, zo
dňa 15. 8. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 9. 2006 a určil mu skúšobnú dobu vo výmere
14 mesiacov.

Následným uznesením zo dňa 31. 10. 2008 Okresný súd Žilina rozhodol, že podmienečné prepustenie
R. T. ponecháva v platnosti.

Z trestného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3T 60/2009 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Žilina zo dňa 3. júna 2009, sp. zn. 3 T 60/2009 bol R. T. , nar. X.X.XXXX uznaný za vinného z trestného

činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upustil od uloženia súhrnného trestu obvinenému R. T., pretože mal za to, že trest
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 15. 8. 2006, ktorý nadobudolprávoplatnosť dňa 14. 9. 2006 vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne a trest zákazu činnosti vo výmere
2 roky je pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

Z trestného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 1 T 22/2008 vyplýva, že F. T. , nar. XX.XX.XXXX bol
uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.
8. 1999 v štádiu pokusu, sčasti spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1. zák. účinného do
31. 8. 1999, § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. 8. 1999, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa
17. 3. 2008, sp. zn. 1 T 22/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 3. 2008.

F. T. bol uznaný za vinného pre skutky, ktoré sú v podstate identické so skutkami v bode 5 a 6 obžaloby.

Z trestného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 28 T 102/2007 vyplýva, že súd vrátil uznesením zo
dňa 9. 1. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 1. 2009 trestnú vec obvineného R. T. (trestný čin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006), podľa

§ 334 ods. 3 Tr. por. prokurátorovi do prípravného konania.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Žilina ČVS: ORP - 747/OVK-ZA-2007 vyplýva, že
Ing. R. E. bolo dňa 17. júla 2007 vznesené obvinenie pre zločiny ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného

zákona účinného od 1. 1. 2006 a vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona účinného
od 1. 1. 2006.

V ďalšom štádiu trestného konania bolo konanie obvineného Ing. R. E. prekvalifikované na zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006, v

štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 a prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006. Poškodeným v
tejto trestnej veci bol K. C. .

Z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline ČVS:KRP-1/OVK-ZA-2008 (pôvodne

vyšetrovací spis Okresného úradu vyšetrovania ČVS:OÚV-139-ZA-98) vyplýva, že F. T. bolo vznesené
obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31. 12.
2005, v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 (skutkové okolnosti
v podstate rovnaké, ako sú uvedené v bode 6 obžaloby).

Taktiež bolo F. T. spoločne s T. M. vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3
písm. b) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31. 12. 2005, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
31. 12. 2005.

Predmetom uznesenia o vznesení obvinenia sú skutkové okolnosti v podstate rovnaké, ako sú uvedené
v bode 4 a 5 obžaloby) a T. M. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného zákona
účinného do 31. 12. 2005 (skutkové okolnosti v podstate rovnaké, ako sú uvedené v bode 7 obžaloby)
- č. l. 4 až 9.

Podľa § 269 Tr. por. na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora boli vykonané ako listinné dôkazy
výpovede obvineného F. T. z č. l. 76 až 77 a z č. l. 78 až 85, 86 až 87 (vrátane fotoalbumov z č. l. 88
až 97), z č. l. 98 až 104 (vrátane fotoalbumov z č. l. 105 až 111), 1096 až 1106. Taktiež boli takouto
formou (na základe návrhu prokurátora) oboznámené výpovede svedkov S. J. z č. l. 112, Ing. E. C. z č.
l. 114 až 115, Ing. R. J. z č. l. 117 až 118, G. J. z č. l. 120 až 122, J. T. z č. l. 201 až 204a, K. X. z č. l.

218 až 220, Ing. O. C. z č. l. 255 až 259, H. J. z č. l. 274 až 278, Ing. R. J. z č. l. 288 až 290, O. C. z
č. l. 295 až 297, Z. C. z č. l. 366 až 368, E. Z. z č. l. 461 až 462, D. K. z č. l. 1107 až 1112, K. C. z č. l.
1113 až 1114 a zápisnica o konfrontácii medzi obvineným F. T. a H. J. z č. l. 279 až 282.

Podľa § 269 Tr. por. boli z uvedeného trestného spisu vykonané aj nasledovné listinné dôkazy:

- doklady predložené obchodnou spoločnosťou SK- AUTO LEASING, s.r.o. z č. l. 123 až 200,Z týchto dokladov vyplýva najmä to, že Boris Ondák ako konateľ obchodnej spoločnosti SIPEX, s.r.o.
dňa 2. 12. 1997 uzatvoril leasingovú zmluvu č. LZ 97/3755 (č. l. 156 až 157), ktorej predmetom bolo
motorové vozidlo zn. AUDI typ A8, 4,2 quattro v hodnote 2 235 000,- Sk. Následne dňa 29. 1. 1998

uzatvoril Boris Ondák ako konateľ obchodnej spoločnosti SIPEX, s.r.o. ďalšiu leasingovú zmluvu č. LZ
98/0213 (č. l 160), ktorej predmetom bolo motorové vozidlo VW GOLF PLUS 1,6 b v hodnote 631 469,30
Sk.Nájomca-obchodnáspoločnosťSIPEX,s.r.o.nedodržiavalazmluvnépodmienky,pretoprenajímateľ
- SK- AUTO LEASING, s.r.o. s ním začala rokovať.

Neskôr prenajímateľ zistil, že ho nájomca uviedol do omylu ešte pred uzavretím leasingových zmlúv,
pretože mu poskytol nesprávne a nepravdivé údaje (nepravdivé údaje o telefónnom čísle, ako aj údaje
o sídle firmy). Zásielky adresované firme SIPEX, s.r.o. boli naspäť vrátené firme SK- AUTO LEASING,
s.r.o. po uplynutí odbernej lehoty (č. l. 142 až 143). Z protokolov o prevzatí vozidiel vyplýva, že firma
SIPEX, s.r.o., v zastúpení Borisom Ondákom, uvedené vozidlá prevzala (č. l. 157 a 163).

Následne boli uvedené leasingové zmluvy písomne vypovedané s výzvou na vrátenie vozidiel, ktoré boli
predmetom leasingu (č. l. 165, 166, 198, 199). Celkovú škodu vyčíslila obchodná spoločnosť SK- AUTO
LEASING, s.r.o. na sumu 2 449 876,10 Sk.

- doklady predložené svedkyňou Ing. O. C. z č. l. 260 až 273,

Z týchto dokladov vyplýva, že dňa 20. 10. 1997 bolo daňovému subjektu - Tibor Barčík - TIBI oznámené
začatie kontroly DPH a to v dňoch 20. 10. 1997, 4. 11. 1997. Z č. l. 262 vyplýva, aké doklady predložil
Tibor Barčík pri daňovej kontrole.

Tibor Barčík sa voči platobnému výmeru č. 894/240/2960/98/Se odvolal (č. l. 263). Z postúpenia
odvolania Daňového úradu II Žilina Ústrednému daňovému riaditeľstvu vyplýva, že daňový úrad trvá
na svojich rozhodnutiach, ktoré vydal na základe daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu Tibor
Barčík - TIBI.

Daňový odpočet uplatnený Tiborom Barčíkom nebol vrátený, pričom daňový úrad konštatoval
podozrenie vystavovania fiktívnych faktúr.

- zmluvu o združení z č. l. 283 až 285,

Z tejto zmluvy vyplýva, že F. T. a D. X. založili združenie bez osobitného názvu so sídlom v Žiline, za
účelom spoločného podnikania.

- doklady súvisiace s preverovaním Daňovým úradom Šaľa, na základe dožiadania Daňového úradu

Púchov z č. l 303 až 317,

Z uvedených dokladov vyplýva, že Daňový úrad Šaľa poskytol informácie na základe dožiadania
Daňového úradu Púchov. Tieto informácie sa týkali firmy ALPEX, s.r.o. so sídlom v Šali. Z dožiadania
z č. l. 303 až 304 okrem iného vyplýva, že na predloženej faktúre je nesprávne uvedený názov firmy

a firma APLEX, s.r.o. nemala žiadne obchodné aktivity s firmou PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Tieto
skutočnosti vyplývajú aj zo zápisnice z ústneho pojednávania z č. l 305 až 306.

- doklady týkajúce sa firmy V+S, a.s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši,

Z č. l. 328 vyplýva, akú pečiatku používala v roku 1997 firma V+S, so sídlom v Liptovskom Mikuláši.

- účtovné doklady a výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti FaRM, s.r.o. so sídlom v Nitre
z č. l. 338 až 342,

Z č. l. 338 vyplýva, akú pečiatku používala firma FaRM, s.r.o. so sídlom v Nitre od svojho vzniku.
Z dožiadania z č. l. 339 vyplýva, že faktúra od dodávateľa V+S, s.r.o. pre odberateľa PROTEKTOR
HOLDING, s.r.o. sa u daňového subjektu FaRM, s.r.o. nenachádza a taktiež odtlačok pečiatky sanezhoduje s pečiatkou používanou obchodnou spoločnosťou FaRM, s.r.o. Firma FaRM, s.r.o. nikdy
neobchodovala s firmou G+G, s.r.o. so sídlom v Púchove.

- účtovné doklady obchodnej spoločnosti ACROSS, s.r.o. so sídlom Martine a zápisnica o ústnom
pojednávaní z č. l. 247 až 362,

Zozápisniceoústnompojednávanízč.l.352až353vyplýva,firmaACROSS,s.r.o.nikdyneobchodovala
s podnikateľským subjektom Tibor Barčík - TIBI. Firma ACROSS, s.r.o. nevystavila faktúry č. 792/97 ani

faktúru č. 859/97.

Odtlačok pečiatky na uvedených faktúrach sa nezhoduje s pečiatkou, ktorú používala firma ACROSS,
s.r.o. Z č. l. 362 vyplýva odtlačok pravej a falošnej pečiatky, ktoré súvisia s firmou ACROSS, s.r.o.

- účtovné doklady týkajúce sa obchodnej spoločnosti ACROSS, s.r.o., so sídlom v Martine a rozhodnutie

Okresného súdu Žilina týkajúce sa spoločnosti PROTEX, s.r.o. z č. l. 369 až 400,

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z č. l. 377 až 378 vyplýva, že firma ACROSS, s.r.o. nikdy
neobchodovala s formou PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Z uznesenia Okresného súdu Žilina z č. l. 379
vyplýva, že firma PROTEX, s.r.o. zmenila obchodné meno na SIPEX, s.r.o.

- doklady týkajúce sa obchodnej spoločnosti ANCORA, s.r.o., so sídlom v Leviciach z č. l. 404 až 410,
415 až 428,

Z odpovede Daňového úradu v Leviciach z č. l. 407 vyplýva, že faktúry č. 71,86,129/97 nevystavila firma

ANCORA, s.r.o. pre odberateľa PROTEKTOR HOLDING, s.r.o.

- doklady týkajúce sa obchodnej spoločnosti DIMOKON, s.r.o. so sídlom v Prievidzi z č. l. 432 až 444,

Zo zápisnice o miestnom zisťovaní z č. l. 432 až 434 okrem iného vyplýva, že obchodná spoločnosť

DIMOKON, s.r.o. nikdy neobchodovala s podnikateľským subjektom Tibor Barčík - TIBI. Zo zápisnice
o miestnom zisťovaní z č. l. 435 až 437 vyplýva, že firma DIMOKON, s.r.o. neobchodovala s firmou
PROTEX, s.r.o. Žilina.

Z odpovede na dožiadanie z č. l. 441 vyplýva okrem iného, že firma DIMOKON, s.r.o. nespolupracovala

ani neobchodovala s firmou PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. so sídlom v Púchove. Táto skutočnosť
vyplýva aj zo zápisnice o miestnom zisťovaní z č. l. 442 až 444.

- doklady týkajúce sa obchodnej spoločnosti Stavebná martinská spoločnosť, s.r.o. so sídlom v Martine
z č. l. 447 až 458,

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní z č. l. 457 okrem iného vyplýva, že firma Stavebná martinská
spoločnosť, s.r.o. nikdy neobchodovala s firmou PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., so sídlom v Púchove. Z
č.l.458vyplýva,akúpečiatkupoužívalafirmaStavebnámartinskáspoločnosťvroku1996avroku1997.

- doklady týkajúce sa firmy TRANSBET, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne z č. l. 463 až 477,

Z odpovedi na dožiadanie z č. l. 463 vyplýva, že firma TRANSBET, s.r.o. nevystavila faktúry č. 69/97,
96/97 a 112/97. Taktiež na faktúrach nesúhlasí odtlačok pečiatky, ktorú táto firma používala. Nezhoduje
sa číslo účtu, podpis a naviac s uvedeným tovarom táto firma neobchodovala.

- doklady týkajúce sa firmy DUFI, s.r.o. so sídlom v Partizánskom z č. l. 481 až 484, 489 až 496,
- doklady k bežnému účtu B.T. vedeného vo N, a.s., vrátane výpisov z bežného účtu a výberných
pokladničných dokladov z č. l. 922 až 944,
- doklady týkajúce sa účtu vedeného v C.C. a. s., vrátane výpisov z bežného účtu, týkajúce obchodnej

spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. z č. l. 945 až 952,
- doklady týkajúce sa bežného účtu B. T., vedeného vo N., a.s. z č. l. 970 až 972,
- výpisy z bežného účtu firmy SOLID HOLDING, s.r.o. z č. l. 997, 998,- výpisy z bežného účtu B. T. z č. l. 1023 až 1025, 1027, 1029, 1032, 1033, 1034, 1035, 1038, 1039,
1042, 1043 až 1047,
- výpis z účtu obchodnej spoločnosti PROTEX, s.r.o. z č. l.1049,

- zmluvy o bežnom účte z č. l. 1054 až 1055 a 1056 až 1057,
- prehľad obratov ma účte obchodnej spoločnosti PANDA, s.r.o. za rok 1996 z č. l. 1059,
- fotokópie šekov a účtovných dokladov z č. l. 1060 až 1070,
- fotokópie šekov, vkladových pokladničných dokladov a príkazov na úhradu z č. l. 1074 až 1081,
- rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z č. l. 1121 až 1122.

Z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline ČVS:OÚV-611/02-ZA-98 vyplýva, že D. X.
bolo vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona
účinného do 31. 12. 2005, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do
31. 12. 2005 (skutkové okolnosti v podstate rovnaké, ako sú uvedené v bode 2 obžaloby).

Podľa § 269 Tr. por. na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora boli vykonané ako listinné dôkazy
výpovede svedkov R. P. z č. l. 15 až 18, U. E. z č. l. 19 až 21, Ing. N. S. z č. l. 22 až 25, R. D. z č. l. 26
až 29, O. C. z č. l. 30 až 32, 33 až 37, Ing. T. N. z č. l. 52až 54, R. X. z č. l. 78 až 84, Ing. Z. L. z č. l. 92
až 94, Ing. Z. S. , CSc. z č. l. 95 až 96, H. Y. z č. l. 99 až 101, S. J. z č. l. 102 až 106, S. S. z č. l. 117 až

120, Y. K. z č. l. 121 až 124, R. O. z č. l. 139 až 143, Z. X. z č. l. 148 až 151, C. S. z č. l. 191 až 194, R.
S. z č. l. 231 až 233, Ing. Z. P. z č. l. 350 až 353, E. Z. z č. l. 356 až 360 a Ing. N. S. z č. l. 487 až 490.

Podľa § 269 Tr. por. boli z uvedeného trestného spisu vykonané na návrh prokurátora aj nasledovné
listinné dôkazy:

- príkaz na zatknutie z č. l. 12,
- zmluva o prevode obchodného podielu z č. l. 39 až 40,
- návrh na zápis zmien v obchodnom registri z č. l. 41,
- zápis zo zasadnutia valného zhromaždenia z č. l. 42,

- zmluva o nájme nebytových priestorov z č. l. 43 až 45,
- výpisy z obchodného registra a uznesenie z č. l. 46 až 49,
- oznámenie o podozrení z trestnej činnosti z č. l. 50,
- rámcová kúpna zmluva s dodatkom z č. l. 57 až 60,
- dispozície pre sklad a faktúry obchodnej spoločnosti KON-RAD, s.r.o. z č. l. 61 až 74,

- informácia o firme PPL, Žilina a záznamy R. X. z č. l. 85 až 91,
- výpis z obchodného registra z č. l. 97 až 98,
- oznámenie D. X. z č. l. 147,
- doklady z č. l. 362 až 363,
- protokol o čiastkovej kontrole z č. l. 364 až 366,

- plnomocenstvo z č. l. 367,
- doklady o účte firmy PPL, s.r.o. z č. l. 385 až 388,
- žiadosť a úradný záznam z č. l. 389 až 390,
- doklady z banky z č. l. 391 až 425,
- doklady z banky z č. l. 426 až 432,

- fotodokumentácia z č. l. 433 až 451,
- príkazy na prehliadku iných priestorov z č. l. 452, 463,
- zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov z č. l. 465,
- dožiadanie z č. l. 480,
- odborné vyjadrenie z č. l. 481 až 482,

- dožiadanie z č. l. 483,
- odborné vyjadrenie z č. l. 484 až 486,
- zmluvy z č. l. 491 až 495,
- úradný záznam z č. l. 496,
- faktúra z č. l. 497,

- kúpna zmluva z č. l. 498 až 499,
- ponukový list z č. l. 204 až 531,
- fotokópie záznamov z osvedčovacej knihy z č. l. 532 až 534,
- úradný záznam z č. l. 564 až 565,- výpis zo živnostenského registra z č. l. 566 až 567,
- potvrdenie z č. l. 568,
- odpis z registra testov z č. l. 568a.

Podľa § 269 Tr. por. boli z uvedeného trestného spisu vykonané na návrh obžalovaného aj nasledovné
listinné dôkazy:

- daňový doklad z č. l. 151a,

- daňový doklad z č. l. 170,
- oznámenie o zmene čísla účtu z č. l. 172,
- daňový doklad z č. l. 204, 205
- podpisový vzor z č. l. 428.

Z vyšetrovacieho spisu Krajského úradu vyšetrovania PZ v Žiline ČVS:KÚV-113/20-98 vyplýva, že K.
C. , Ing. T. E. , Ing. R. N. , Z. C., K. V. a F. T. bolo vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu poľa §
250 ods. 1, ods. 3 písm. a) ods. 4 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, v štádiu pokusu podľa
§ 8 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. Súčasťou tohto spisu neboli zvukové ani
zvukovoobrazové záznamy.

Z trestného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 22 T 62/2008 vyplýva, že dňa 15. 5. 2008 podala
okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina obžalobu zo dňa 14. 5. 2008, sp. zn. 3 Pv 466/2007
na obvineného R. T. , a to pre zločin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,
jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona účinného od

1. 1. 2006 a iné. Vec nebola do dňa vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne skončená.

Z trestného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 32 T 46/2007 vyplýva, že dňa 5. 10. 2007 podala
okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry na Okresný súd Žilina návrh na schválenie dohody o vine
a treste zo dňa 5. 10. 2007, sp. zn. 3 Pv 466/2007, uzavretej medzi okresnou prokurátorkou a R. T..

Predmetom tejto dohody sú skutky právne kvalifikované ako zločin nedovolenej výroby a držby omamnej
látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d)
Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006 a iné.

Vzhľadom k tomu, že obvinený R. T. na verejnom zasadnutí na Okresnom súde Žilina s predloženým
návrhom na schválenie dohody o vine a treste nesúhlasil, vec bola 29. 4. 2008 právoplatne vrátená
do prípravného konania.

Podľa§270ods.2Tr.por.súdvykonalnatechnickomzariadenínasledovnézvukovoobrazovéazvukové
záznamy:

Zo zvukovoobrazového záznamu z č. l. 2011 vyplýva obsah rozhovoru svedkyne X. X., týkajúci sa D.
X. s reportérkou súkromnej televízie Markíza.

Zo zvukovoobrazového záznamu - videozáznamu z ohliadky miesta činu sa súd oboznámil o mieste,
čase, okolnostiach a nálezoch získaných pri vykonaní ohliadky miesta činu - lesnom poraste medzi
hlavnou cestou I/18 a riekou Váh, v k. ú. C, vo vzdialenosti asi 255 metrov od závory parkoviska Pltisko,
ako aj o osobách, ktoré sa tohto procesného úkonu zúčastnili v dňoch 10. 8. 2007 až 11. 8. 2007, vrátane

časového priebehu tohto procesného úkonu.

Súd vykonal na technickom zariadení zvukový záznam - telefonický rozhovor medzi svedkom D. K. a
jeho matkou H. K., ktorý je zhodný ako je prepis z č. l. 2 736 až 2 743.

Súd vykonal aj nasledovné zvukovoobrazové záznamy:

- výpoveď svedka R. T. zo dňa 22. 8. 2008 (I. časť),
- výpoveď R. T. zo dňa 22. 8. 2007 (II. časť),- výpoveď R. T. zo dňa 22. 8. 2007 (III. časť),
- výpoveď svedka R. T. zo dňa 22. 8. 2007 (IV. časť).

Svedok R. T. vo výpovedi zo dňa 22. 8. 2008 z č. l. 639 až 661 uviedol, že na jar v roku 1999 oslovil
K. C., v Dome odborov v Žiline, či nemá pre neho nejakú robotu. Obžalovaný mu povedal, že robota by
bola, ale že nevie, či by ju dokázal spraviť. Povedal mu, že spraví hocijakú robotu. Táto robota, ktorú mu
obžalovaný ponúkal, sa týkala usmrtenia J. O., za čo mu dal obžalovaný peniaze. Vo výpovedi popísal,

za akých okolností došlo k usmrteniu D. O..

K usmrteniu D. X. svedok R. T. uviedol, že v októbri alebo novembri roku 1997 prišli za ním domov
obžalovaný a D. X. s tým, že sa idú niekde zabaviť. Jemu dali riadiť auto VW Sharan. Už sa nikde
nezastavovali. Zo Žiliny mohli ísť popoludní, okolo druhej. Táto výpoveď je v rozpore s popisom situácie
D. K. , ako na začiatku išli aj so D. X. na výlet do Tatier, ktorý mal predchádzať jeho usmrtenie.

V Liptovskom Mikuláši sa zabavili v dvoch až troch baroch. Na spiatočnej ceste sa zastavili na
benzínovej pumpe. Tam ich čakal Z. C. na červenej Felícii. Nikto iný so D. X. v aute nebol. Na benzínovej
pumpe nebol F. T., K. V. ani D. K.. Z. C. požiadal obžalovaného, aby mu požičal VW Sharan a im dal
červenú Felíciu. Asi sa chcel odviesť v dobrom aute. Potom išiel obžalovaný kúpiť nápoje. D. X. kúpil

pivo. Následne išli naspäť do Žiliny.

V Kraľovanoch si všimol, že D. X. spí v aute na zadnom sedadle. Potom prišli medzi Vrútky a Strečno.
Obžalovaný mu povedal, aby zišiel z cesty, pretože mu je zle a potrebuje sa vyvracať. Zastavil na poľnej
ceste. Obžalovaný vystúpil, otvoril dvere a povedal D. X., aby vstal. Keďže D.X. spal, vytiahol ho z auta.

D. X. ležal na zemi. K. C. stál nad ním. Následne obžalovaný vytiahol pištoľ s tlmičom, zohol sa a
strelil D. X. do hrude vo vzdialenosti 30 až 40 cm. D. X. ho takým čudným hlasom povedal: „K.“. Potom
ho obžalovaný druhý raz strelil do hrude a tretí raz priamo do stredu čela. On sedel v aute na mieste
vodiča. Po druhom výstrele z auta vyšiel. Potom mu obžalovaný povedal, aby nezízal a pomohol mu
telo D. X. odtiahnuť.

Vtedy bolo napadané lístie. Bolo typické jesenné sychravé počasie. Nepršalo, bolo však mokro a tma.
Svietili si baterkou. Telo D. X. vliekli asi 50 metrov od auta, možno aj viac. Vytiahli ho na briežok, kde
bola vykopaná jama - mohla mať tak 1,5 metra.

V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka D. X., ktorý uviedol, že jamu R. T. nepopisoval.

Svedok ďalej vo výpovedi pokračoval, keď uviedol, že na jednej kope bola nachystaná hlina a na druhej
kope kamene. Telo zakopávali tak, že najskôr dali vrstvu kameňa, potom hlinu a tieto vrstvy opakovali.
Nemali pripravené náradie na zakopávanie, robili to ručne. V jame ležal D. X. na chrbte. Po zahrabaní

tela odišli do Žiliny. Ku skutku mohlo dôjsť medzi 19 až 20.00 hod.

Obžalovaný mu povedal, že D. X. bol jeho kôň alebo ovca. Tak nazývali chalanov, ktorí na seba
povyberali veci, rôzne faktúry. Robila sa na nich aj DPH. Po čase sa na to mohlo prísť, a preto sa
to takto skončilo.

Po skutku mu dal obžalovaný 50 000,- Sk za mlčanie. Do Žiliny šoféroval auto obžalovaný, ktorý ho
odviezol domov.

K tejto časti výpovede vyhotovil svedok aj nákres, ktorý je v trestnom spise na č. l. 662. Čo sa týka

zbrane, tú svedok popísať nevedel, ale uviedol, že to bola "7,65 - ka.“ To mu povedal obžalovaný.

Svedok ďalej vo výpovedi uviedol, že od roku 1993 alebo 1992 vozil pre obžalovaného kradnuté autá.
Obžalovaného pozná od roku 1992 a od vtedy páchali spolu trestnú činnosť.

Druhý skutok - usmrtenie D. X. sa rozhodol ohlásiť na polícii po vyhrážkach obžalovaného, ktoré mu
adresoval prostredníctvom Z. D..

Súd vykonal aj nasledovné zvukovoobrazové záznamy:- výpoveď svedka D. K. zo dňa 21. 2. 2008 (I. časť),
- výpoveď svedka D. K. zo dňa 21. 2. 2008 (II. časť),

- výpoveď svedka D. K. zo dňa 21. 2. 2008 (III. časť).

Svedok D. K. v tejto výpovedi z č. l. 686 až 702 uviedol, že v roku 1996 požiadal obžalovaný D. X. o to,
či by na neho nemohol napísať firmu PPL, s.r.o., pretože on bol v minulosti trestaný. Táto firma, ktorú

si kúpil obžalovaný, sa zaoberala predajom alkoholu.

Obžalovaný ho v súvislosti s firmou PPL, s.r.o. požiadal, či by mu nepísal faktúry na alkohol, ktorý táto
firma predávala iným drobným odberateľom Na túto činnosť mu zadovážil aj počítač. S týmto návrhom
súhlasil. Účtovné doklady pre obžalovaného vyhotovoval od roku 1995 do začiatku roku 1998.

Po čase zistil, že D. X. je nastrčená figúra. V sklade alkoholu to riadil obžalovaný. Po určitom čase začali
D. X. naháňať veritelia a tak ho odviezli do T. L. T., do okálu, ktorý mali kúpený spolu s obžalovaným.

Asi koncom roka 1997 previezli D. X. do obce N. k jeho rodičom, a to z dôvodu, aby sa D. X. a T. M.
spolu nerozprávali. U svedkových rodičov bol D. X. asi 2 mesiace.

Potom raz prišiel obžalovaný (v mesiaci október - november), že pôjdu na výlet do Tatier. Z. C. a F.T. išli
na Felícii a on s obžalovaným na VW Sharan išli aj pre D. X. do N.. V ten deň nebol sneh, bola rýchlejšie
tma. D. X. zobrali z N. okolo 18 - tej hodiny, už sa stmievalo.

K tejto časti súd poukazuje, že D. T. vo výpovedi zo dňa 22. 8. 2008, uviedol, že k usmrteniu D. X. malo
dôjsť medzi 19. 00 hod. až 20.00 hod. Ak D. K. tvrdí, že D. X. zobrali autom z N. okolo 18. 00 hod.,
potom sa zabávali v Liptovskom Mikuláši, následne sa zastavili v Ružomberku, tak tieto časové údaju
sú disharmonické. Hodina až dve, na odvoz D. X. do Liptovského Mikuláš, následná zábava a odvoz
na miesto skutku podľa názoru súdu, nemôže byť objektívne s realitou.

Keď sa zabavili, na ceste domov sa zastavili na benzínovej pumpe v Ružomberku. Obžalovaný tam
doniesol D. X. otvorené pivo. Nevedel, či niekto D. X. niečo nasypal do piva, ale bolo z neho cítiť alkohol.
Chceli sa ísť ešte zabaviť, tak išli pred diskotéku, ale D. X. už bol totálne mimo. Vtedy si vymenili autá.
Z. C. a F. T. išli do Žiliny na VW Sharan a on, spolu s obžalovaným a D. X. nasadli do Škody Felícia.

Obžalovaný šoféroval a on spolu so D. X. sedeli na zadnom sedadle.

Medzi tunelmi v Strečne obžalovaný zišiel z hlavnej cesty, že si ide urobiť potrebu. Potom obžalovaný
vytiahol D. X. z auta. Nakoľko bol D. X. nevládny, ležal na zemi. Ako on sedel v aute. Zrazu počul tlmený

výstrel. Vyskočil z auta a počul, ako D. X. hovorí: „K., čo to robíš?“. Následne zaznel druhý výstrel,
potom si obžalovaný zasvietil a tretíkrát streli D. X. do hlavy. D. X. ležal na zemi a obžalovaný nad ním
stál. Čo sa týka zbrane, ktorú obžalovaný použil - malo ísť o ČZ- tu, ale typ uviesť nevedel. Potom ho
obžalovaný požiadal, aby mu D. X. pomohol odniesť od auta asi 50 metrov na taký briežok. Následne
D. X. vyzliekli. Obžalovaný ho stiahol za nohy a telo spadlo do jamy. Jama bola už pripravená. Potom

nahé telo zasypali tak, že striedali vrstvu hliny a vrstvu kamenia.

Potom si sadli do auta. V aute mu obžalovaný povedal, že ak ho udá alebo to niekomu povie, môže
skončiť tam, kde D. X. , alebo bude robiť všetko preto, aby sa to hodilo na neho. Istú dobu sa
preto obžalovanému vyhýbal. Až potom, keď ho obžalovaný ubezpečil, že sa mu nič nestane, tak s

obžalovaným spolupracoval aj naďalej, ale už si od neho udržiaval odstup.

Tento príbeh raz vyrozprával začiatkom roka 2007 - v slabej chvíľke R. T.. R. T. to zneužil vo svoj
prospech.

R. T. neukázal presné miesto, kde bol D. X. zakopaný. Miesto mu ukázal zo vzdialenosti 20 - 30 metrov,
nie presne, iba približne. Za akým účelom to R. T. povedal, odmietol uviesť. Svedok sa nevedel vyjadriť
ku skutočnosti, prečo R. T. uviedol, že bol pri usmrtení D. X..Podľa názoru svedka, motívom na usmrtenie D, X. bolo to, že keď D. X. zoberú policajti, tak sa rozhovorí
a povie, kto ho riadi. Obžalovaný vedel o tom, že D. X. hľadá polícia.

Keď sa obžalovaného niekto pýtal, kde je D. X., tak povedal, že išiel do Ameriky. Takto sa obžalovaný
vyjadril aj o T. M., takže vedel, že aj ten je niekde zahrabaný.

K ekonomickej trestnej činnosti svedok uviedol, že v tej dobe sa dali dobre získať peniaze navrátením
DPH alebo zakúpením, resp. objednaním tovaru, za ktorý sa nevyplatila faktúra a tovar sa následne

predal a vyúčtoval sa v hotovosti. Celý tento „podnik“ mal pod palcom obžalovaný. Do tejto činnosti
boli zapojené firmy PPL, s.r.o., PANDA, s.r.o. - tá bola tiež napísaná na Štefana Gažúra. Tibor Barčík
mal firmu TIBI TRANS a Boris Ondák mal tiež dve firmy, na názov ktorých si nespomenul. Čo počul,
tak odpočty DPH sa vybavovali na Daňovom úrade I Žilina.

Raz ho obžalovaný, ktorý bol v tom čase vo väzbe, požiadal, aby išiel pre D. X. do Bánoviec nad

Bebravou, pekne ho obliekol a následne D. X. vybral z účtu v banke peniaze, asi 500 000,- Sk. Tieto
peniaze potom dal J. C.. Po istom čase D. X. zablokovali účet.

S obžalovaným sa kontaktoval tak, že ho chodil do väzby navštevovať, alebo kričať pod múr väznice.

Obžalovaný vyplácal D. X., T. M. a F. T. rôzne sumy peňazí - od tisíc do 20 000,- Sk. D. X., T. M., F. T.
sami žiadne doklady nevypisovali, lebo určitú časť vypisoval on a celé to riadil obžalovaný.

Svedok ďalej uviedol, že jeho úlohou bolo napísať nejaké faktúry a za to mu dal obžalovaný finančnú

hotovosť. Obžalovaný mu sľúbil, že keď to bude dobrý obchod, pôjdu 50 na 50. Obžalovaný mu
dal k vypracovaniu faktúr informácie - názov firmy, druh tovaru, sumu za tovar a podobne. Faktúry
opečiatkovali a podpísali D. X. a T. M. a obžalovaný si ich potom zobral.

K firme PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. chránený svedok uviedol, že to bola firma Borisa Ondáka. Firmy

PPL, s.r.o., PANDA, s.r.o. aj PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. začínajú na písmeno „P“ a podľa tohto
písmena sa rozdeľovali firmy na daňovom úrade. Potom sa v takýchto firmách kontrola nevykonávala.
Obžalovaný mu povedal, že má niekoho známeho na daňovom úrade.

Svedok nevedel uviesť, kto naviedol D. X. na podpis rámcovej zmluvy s firmou KON- RAD, s.r.o. so

sídlom v Bratislave. Zo skladu firmy PPL, s.r.o. predával alkohol aj sám obžalovaný.

Súd vykonal aj zvukovoobrazový záznam výpovede svedka F. T., zo dňa 16. 8. 2007 (č. l. 855 až 860).

Svedok F. T. v tejto výpovedi uviedol, že o veci usmrtenia D. X. nevie nič uviesť.

D. X. spoznal prostredníctvom K. C.. Zopárkrát videl D. X.v prítomnosti obžalovaného. Správali sa k
sebe kamarátsky. Debatovali o bežných veciach. Nebol medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti.

So D. X. nepodnikal, iba jedna jeho firma sa previedla na D. X., ale na jej názov si nespomenul. Tento

prevod robil obžalovaný. V tom čase o podnikaní nevedel skoro nič. Iba podpisoval doklady, ktoré mu
predkladal obžalovaný. S určitosťou uviedol, že podpisoval daňové priznania.

Keď vypovedal u vyšetrovateľa, ten mu povedal, že je biely kôň. Spočiatku nevedel o čo ide, až pri
ďalších výsluchoch mu to bolo ozrejmované. Keď to potom povedal obžalovanému, tak ho ubezpečil,

že firmu prepíše na D. X.. Nevedel o tom, že obžalovaný pracuje s alkoholom. U obžalovaného nikdy
zbraň nevidel. Mali spolu kamarátsky vzťah.

Svedok ďalej vo výpovedi poprel, že by bol v Ružomberku na benzínovej pumpe tak, ako to uviedol
svedok D. K..

Na zvukovom zázname na CD nosiči, číslo konania PPZ-1176/ZPČ/S-ITP-2007 je zaznamenaný
rozhovor chráneného svedka D. K. a jeho matky H. K., ktorý je identický s jeho prepisom z č. l. 2736
až 2743.Súd vykonal aj zvukovoobrazový záznam z relácie „Paľba“ súkromnej televízie Markíza, kde sa
vyšetrovateľ mjr. Ing. O. L. vyjadroval k prípadu obžalovaného K. C..

Z tohto záznamu vyplýva, aké skutočnosti, týkajúce sa prípadu usmrtenia D. X., boli zverejnené už na
počiatku vyšetrovania.

Z obrazového záznamu na CD nosiči sa súd oboznámil s fotografiami, na ktorých chránený svedok R.

T. ukazuje polícii miesto, kde má byť zakopané telo D. X..

Tento CD nosič bol zaslaný súdu ako príloha správy zo dňa 29. 5. 2009, napísanej vyšetrovateľom
Krajského riaditeľstva PZ Žilina pplk. Ing. Z.S..

____________

Súd konštatoval, že zásada rovnosti účastníkov konania neznamená, že by bol súd povinný vyhovieť
všetkým návrhom strán na vykonanie dôkazov, prípadne, že by bol súd povinný dbať na to, aby dôkazy
vykonané z ich podnetu boli v určitom (úmernom ) pomere.

Vychádzajúc z tohto názoru súdu na obsah a rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní, potom súd
niektoré dôkazy, ktoré navrhli procesné strany, nevykonal.

Súd podľa § 277 ods. 4 Tr. por. rozhodol, že dôkaz navrhnutý obžalovaným - výsluch svedkyne J. M.

nevykoná, pretože z vykonaných správ polície vyplýva, že svedkyňa je pre súd nedosiahnuteľná (má
sa zdržiavať na neznámom mieste v Nemeckej spolkovej republike).

Naviac, obžalovaný (a aj prokurátor) na hlavnom pojednávaní súhlasili s prečítaním zápisnice z výsluchu
svedkyne J. M. z prípravného konania (č. l. 3498). Nebol preto dôvod na postup podľa § 88 Tr. por. (aj

pre predpokladaný pobyt mimo územia Slovenskej republiky).

Súd podľa § 277 ods. 4 Tr. por. rozhodol, že nevykoná dôkaz - účtovné doklady a čísla účtov D. X.
za obdobie 1995 až 2000, pretože boli pre súd taktiež nedosiahnuteľné, s poukázaním na vyjadrenie
chráneného svedka D. X. z č. l. 3975.

Z rovnakého dôvodu nevykonal ako listinné dôkazy účtovné doklady obchodnej spoločnosti
TELEKÁBEL,s.r.o.,spoukázanímna vyjadreniekonateľatejtospoločnosti-JánaPortašíkazč.l. 3896.

Súd podľa § 240 ods. 3 Tr. por. a § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonanie dôkazu navrhnutého

prokurátorom - pribratie do konania znalca z odboru písmoznalectva (s poukázaním na námietky
obžalovaného v otázke pravosti podpisov D. X. na ručiteľských zmluvách), pretože:

- uvedený dôkaz nenavrhol prokurátor pri podaní obžaloby, ani v úvodných štádiách v konaní pred
súdom, pričom námietky obžalovaného mu boli už vtedy známe, a podľa názoru súdu sa povinnosť

včas podať návrhy na vykonanie dôkazov vzťahuje aj na prokurátora, ktorý je stranou konania, pričom
strany sú si v konaní pred súdom rovné (§ 2 ods. 14 Tr. por.). Preto súd vyhodnotil tento dôkazný návrh
okrem iného ako oneskorene podaný, pričom prokurátor oneskorenie podania tohto dôkazného návrhu
nezdôvodnil (č. l. 4468),

- ide o dôkaz, vzhľadom na už vykonané dôkazy, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie
(nadbytočnosť dôkazu),

- prokurátorovi nič nebránilo, aby v priebehu dokazovania takýto dôkaz (znalecký posudok) predložil a
navrhol ho vykonať, keďže podľa § 119 ods. 3 Tr. por. dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné

náklady,

- prokurátor konkrétne nenavrhol, ktoré listiny a ktoré konkrétne podpisy D. X. sa majú porovnávať a
neoznačil originálny podpis D. X. , ktorý by mal znalec využiť pri znaleckom skúmaní,-takýtopostup,vzhľadomnauvedenédôvodybybolajvrozporesozásadourýchlostitrestnéhokonania,
osobitne akcentovanej pri väzobných veciach (§ 2 ods. 6 Tr. por.), keďže už takmer všetky navrhnuté

dôkazy boli (v čase podania tohto návrhu) vykonané.

Obžalovaný K. C. navrhol (okrem iných dôkazov, ktoré súd na hlavnom pojednávaní vykonal) aj jeho
vyšetrenie na polygrafe (tzv. detektor lži).

Za zákonný spôsob získania dôkazu v zmysle § 119 ods. 2 Trestného poriadku treba považovať jednak
splnenie formálnych, t. j. procesných podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom na vykonanie
konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t. j. aby úkon - použitý
dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré
zameraný a použitý môže byť.

Výsledky vyšetrenia obžalovaného na polygrafe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť
ako dôkaz, pretože podstatou takéhoto vyšetrenia je výsluch obžalovaného ku skutočnostiam, ktoré sa
týkajú trestného činu.

V trestnom konaní však možno použiť len tie poznatky, ktoré obžalovaný poskytol v súlade s

ustanovením § 121 a nasl. Trestného poriadku, čo v prípade jeho vyšetrenia (výsluchu) na detektore
lži nie je splnené. (R 38/2003)

Preto súd rozhodol podľa § 277 ods. 4 Tr. por., že dôkaz - vyšetrenie obžalovaného na polygrafe
nevykoná, pretože nedisponuje vypovedacou potenciou.

Súd podľa § 277 ods. 4 Tr. por. nevykonal výsluch svedka mjr. Mgr. R. J., pretože minister vnútra
Slovenskej republiky ho nezbavil mlčanlivosti (rozhodnutie ministra z č. l . 2869d).

Súd nevykonal na hlavnom pojednávaní podľa § 277 ods. 4 Tr. por. dôkaz navrhnutý obžalovaným

- odtajnenie identity svedka, ktorý vypovedal pod legendou „P.“ z dôvodu, že pôvodca tejto utajenej
skutočnosti - vyšetrovateľ Krajského úradu vyšetrovania PZ Žilina, súhlas k takémuto úkonu nedal.

Súd však aj bez vykonania týchto dôkazov dospel k záveru, vo vzťahu ku všetkým skutkom bol náležite
zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu potrebnom na spravodlivé rozhodnutie.

_____________

Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 2 Tr. por. súd do základných práv a slobôd v prípadoch dovolených zákonom zasahoval
len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom rešpektoval dôstojnosť osôb
a ich súkromie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. v trestnom konaní zastupuje štát prokurátor (nie súd), ktorý zároveň pred súdom
obžalobu zastupuje (§ 2 ods. 15 Tr. por.).

Súd pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní dôsledne zachovával zásadu kontradiktórnosti
konania pred súdom, ktorého podstatou je skutočnosť, že aktivita pri dokazovaní je na stranách konania,
predovšetkým na strane obžalovaného a prokurátora.Výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva súd stranám (§ 2 ods.
18 Tr. por.).

Súd dokazovanie riadi. To je hlavná a prioritná funkcia súdu v štádiu dokazovania. Súd nemá
postavenie orgánu činného v trestnom konaní.

Orgány činné v trestnom konaní (vrátane prokurátora) obstarávajú dôkazy z úradnej povinnosti. Právo

obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Trestný poriadok výslovne nepriznáva súdu právo
dôkazy obstarávať (iba vykonávať).

Súd má síce právo vykonať (nie však obstarať) aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli (fakultatívne), avšak
z podstaty postavenia súdu v trestnom konaní vyplýva, že by to v žiadnom prípade nemali byť dôkazy,

ktoré by obžalovanému primárne priťažovali alebo ho usvedčovali.

Ustanovenie § 2 ods.11 Tr. por. je potrebné podľa názoru súdu vykladať v úzkej súvislosti s ustanovením
§ 37 ods. 2 Tr. por., teda tak, že súd môže výnimočne vykonávať dôkazy v prospech obžalovaného
najmä vtedy, ak tento nemá obhajcu (a „vyrovnávať“ tak nerovnosť zbraní), pretože na stane obžalobcu

stojí profesionál - prokurátor, ktorý má k dispozícii okrem iného aj rozsiahly aparát - orgány činné v
trestnom konaní (favor defensionis). Opačný postup by bol podľa názoru súdu zásahom do zásady
rovnosti strán v konaní pred súdom a sčasti uplatnením inkvizičného princípu v konaní pred súdom
(sústreďovanie a kumulovanie procesných funkcií súdu).

Podľa názoru súdu teda ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por. nie je možné vykladať tak, že súd je povinný
iniciatívne vstupovať do trestného konania. Takáto povinnosť súdu nevyplýva z Trestného poriadku.
Vychádzajúc z tohto postulátu potom súd nemal dôvod vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Trestný poriadok vychádza z akuzačného princípu, podľa ktorého sú procesné funkcie žalobcu, obhajcu

a sudcu rozdelené medzi rôzne subjekty.

Súd nie je oprávnený „dopĺňať“ alebo dokonca „nahrádzať“ funkciu procesných strán, osobitne
prokurátora za situácie, keď by bola jeho aktivita ako nositeľa dôkazného bremena insuficientná. Takýto
postup by bol v rozpore so zásadou spravodlivého trestného konania pred súdom.

Nie je totiž prípustné, aby najmä prokurátor, prenášal svoje povinnosti, vyplývajúce mu z ustanovenia
§ 2 ods. 10 Trestného poriadku na súd a očakával, že až súd vyrieši (dokazovaním na hlavnom
pojednávaní) základné predpoklady trestnej zodpovednosti obžalovaného.

V predmetnej trestnej veci však vo vzťahu k prokurátorovi takúto situáciu nekonštatoval. Intervenujúci
prokurátor aplikoval inštitúty Trestného poriadku v súlade so základnou zásadou vyjadrenou v § 2 ods.
10 Tr. por.

Súd počas celého dokazovania nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali výnimočný postup zo

zásady zakotvenej v § 2 ods. 18 Tr. por. Táto zásada sa podľa názoru súdu vzťahuje aj na postup podľa
§ 264 Tr. por.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný mal zvoleného obhajcu - teda osobu právne erudovanú, s teoretickými
znalosťami a praktickými skúsenosťami a štát zastupoval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - expert najmä na trestné právo, s možnosťou využívať v
konaní kvalifikovaný policajný aparát, súd nemal dôvod iniciatívne zasahovať do konania a narúšať tak
rovnosť strán v konaní pred súdom, ktorú garantuje základná zásada trestného konania, ustanovená v
§ 2 ods. 14 Tr. por. Spravodlivosť konania pred súdom bola teda garantovaná a zachovaná.

Z princípov a charakteru novokoncipovaného Trestného poriadku je podľa názoru súdu vylúčené, aby
súd svojou iniciatívnosťou „pomáhal“ usvedčovať obžalovaného zo spáchania skutkov, ktoré mu kladie
prokurátor za vinu.Spravodlivosť konania v sebe zahŕňa predovšetkým zásadu „rovnosti zbraní“, teda zásadu, že každá
strana v procese, musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna z nich nesmie mať
podstatnú výhodu voči protistrane.

Táto zásada sa z pohľadu doterajšej judikatúry štrasburských orgánov ochrany práva prejavuje najmä

v :

- procesnoprávnom postavení strán konania a
- spôsobe a rozsahu dokazovania.

Podľa názoru súdu, jeho iniciatívny zásah do konania (v prospech niektorej z procesných strán, okrem

výnimočných okolností, ktorými sa súd zaoberal v predchádzajúcej časti odôvodnenia procesného
postupu) je v rozpore so zásadou rovnosti zbraní.

Predovšetkým procesné strany majú mať teda záujem na dôslednom postupe podľa § 264 ods. 1,
2 Tr. por. Vzhľadom na charakter kontradiktórneho procesu, jeho zásady a zákonitosti, ktorými sa riadi

(by sa mal riadiť), nemôže súd (ktorý nemá charakter „vyšetrujúceho sudcu“) nahrádzať konanie a
iniciatívu procesných strán.

Súd preto rozhodol na základe dokazovania, ktorého predmetom boli dôkazy navrhnuté procesnými
stranami a sám iniciatívne do dokazovania nezasahoval. Na takto získanom podklade následne

súd, po vyhodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti a závažnosti, ktorá sa vzťahuje k predmetu
dokazovania, s uplatnením zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por. (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), rozhodol.

O navrhnutých dôkazoch procesnými stranami, ktoré súd nevykonal, súd procesne rozhodol a

rozhodnutie odôvodnil.

Na záver hlavného pojednávania v štádiu dokazovania súd dopytom zistil, či procesné strany navrhujú
vykonať ďalšie dôkazy. Procesné strany sa vyjadrili negatívne (č. l. 4487). Súd tento prejav vôle
interpretoval tak, že procesné strany (na základe doterajších výsledkov dokazovania) nechcú (nemajú

záujem z hľadiska svojej taktiky a stratégie) vykonať všetky dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v trestnom
spise a v prílohách k nemu.

Súd pri hodnotení zákonnosti dôkazov zadovážených v prípravnom konaní (predovšetkým výpovedí
svedkov) postupoval tak, že po ich navrhnutí niektorou z procesných strán pripustil ich vykonanie a

následne ich vyhodnotil v tom smere, či boli vykonané v súlade s Trestným poriadkom - teda či sú
zákonné alebo zaťažené takými vadami, ktoré ich robia absolútne alebo relatívne neúčinné (celé alebo
sčasti).

Podkladom na rozhodnutie súdu môžu byť iba také dôkazy, ktoré boli vykonané v súlade s Trestným

poriadkom. Nezákonné dôkazy nemôžu byť podkladom pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu.

Akýkoľvek dôkaz, ktorý by bol nezákonný, napríklad z dôvodu, ide o výpoveď svedka z iného trestného
konania, aj keby preukazoval podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie súdu, je podľa názoru súdu
nepoužiteľný, a to ani v zaujme „dobrej veci“ - napríklad uznania obžalovaného za vinného a

následného spravodlivého potrestania obžalovaného, pretože takýmto postupom (aj keď na prvý pohľad
možno správnym), by sa justícia mohla dostať na „šikmú plochu“, s veľmi negatívnymi dôsledkami,
poukazujúc aj na zásadu „nepoužiteľnosti plodov jedovatého stromu“.

Za absolútne neúčinné dôkazy alebo ich časť považoval súd v štádiu dokazovania predovšetkým tieto:

Výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a obvinenému K. C. a jeho obhajcovi nebola
daná možnosť sa ich zúčastniť.V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 36 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého sa pri úkonoch
trestného konania môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom, a to za predpokladu, že:

- s takýmto postupom obvinený súhlasí,

- ak v prípravnom konaní nejde o konanie o obzvlášť závažnom zločine.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že niektorých úkonov (výsluchov svedkov) sa aj vo vzťahu ku skutku
jeden obžaloby zúčastňoval za zvoleného obhajcu advokátsky koncipient. Súd považoval aj tieto
výpovede (ak neboli postihnuté inou procesnou vadou) za právne konformné s ustanovením §
213 Tr. por. (a zákonné), pretože bola splnená jedna zo zákonných podmienok - zvolený obhajca bol
oboznámený s časom, druhom a miestom procesného úkonu.

Výsluch svedka je v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. vykonaný zákonným spôsobom - t.j. spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku len vtedy, ak bol svedok vypočutý:

- po vznesení obvinenia (§ 206 Tr. por.),

- po poučení o práve odoprieť výpoveď aj podľa § 130 Tr. por.,

- svedok po poučení výslovne vyhlásil, že právo odoprieť výpoveď nevyužíva a

- obvinený bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania tohto výsluchu a ak má obhajcu, jeho

obhajca (§ 213 Tr. por.).

Z uvedeného konštatovania vyplýva, že zápisnica o výpovedi svedka z prípravného konania môže byť v
konaní pred súdom prečítaná (§ 263, § 264, § 261 ods. 4 v spojení s § 258 ods. 4 Tr. por.) len vtedy, ak

bol tento výsluch vykonaný v prípravnom konaní kontradiktórne, t.j. ak výsluch svedka bol uskutočnený
za prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu alebo ak im prítomnosť pri tomto úkone bola reálne
umožnená. Taktiež nie je prípustný postup (pri výsluchoch, ktoré neboli v prípravnom konaní vykonané
kontradiktórne) podľa § 264 Tr. por. - odstraňovanie rozporov medzi výpoveďami svedka v prípravnom
konaní a na hlavnom pojednávaní.

Obvinený, resp. jeho obhajca musí mať vždy reálnu možnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je
len na ňom, či ho využije. Obvinený môže realizovať svoje právo na obhajobu - vyjadrené jeho účasťou
na výsluchu svedka a možnosťou klásť mu otázky až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a
mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka.

Upovedomenie obvineného a obhajcu o úkone len všeobecne, napr. „... o 08.30 hod. - výsluch
svedka“ (napríklad oznámenie z č. l. 1425) je nepostačujúce a právne neúčinné. Naopak, napríklad
oznámenie, že vyšetrovatelia chcú vypočuť svedkov z č. l. 1426 je v súlade s Trestným poriadkom.

Obvinenie pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31. 12.
2005, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 os. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12.
2005 bolo vydané dňa 11. 8. 2007 (č. l. 7) a oznámené obžalovanému K. C. dňa 13. 8. 2007 (č. l. 8).

Obvinenie pre trestné činy v bodoch dva až sedem obžaloby bolo vydané dňa 5. 2. 2008 (č. l. 30) a

oznámené obžalovanému K. C. dňa 7. 2. 2008 (č. l. 34).

Preto sú konštatuje, že ak niektorá z procesných strán navrhla prečítať výpoveď svedka z prípravného
konania, za okolnosti, že nebolo rešpektované ustanovenie § 213 Tr. por., a ak tento dôkaz bol vykonaný
na hlavnom pojednávaní, súd pri hodnotení dôkazov naň neprihliadol (nezahrnul ho do podkladu pre

svoje rozhodnutie), pretože ide o dôkazy nepoužiteľné v konaní pred súdom. Ide napríklad o výpovede
svedkov z prípravného konania, a to: H. J. z č. l. 976 až 978 a 1158 až 1161, Ing. R. S. z č. l. 972
až 974, O. Q. z č. l. 1069 až 1072, E. K. z č. l. 1255 až 1258, Ing. R. K. z č. l. 1273 až 1276, Ing. N.E. z č. l. 1286 až 1289, Ing. J. N., Z. H. z č. l. 1277 až 1280, Ing. G. O. z č. l. 1281 až 1285, M. Q. z
č. l. 1290 až 1293, P. Q. z č. l. 1294 až 1298.

Súd taktiež neprihliadol ani na prokurátorom a obžalovaným navrhnuté dôkazy - prečítané výpovede
svedkov z iných trestných konaní podľa § 269 Tr. por., a to najmä z nasledovných dôvodov:

- v konkrétnych prípadoch nejde o listiny, ktoré svojim obsahom preukazujú alebo vyvracajú dokazovanú
skutočnosť vzťahujúcu sa k trestnému činu (svojou podstatou nie sú listinným dôkazom),

- neboli splnené podmienky ustanovené v § 263 Tr. por., aby bolo možné vykonané dôkazy vyhodnotiť
ako výpovede svedkov, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní a prečítané na hlavnom pojednávaní.

Rovnako neprihliadol na úradné záznamy v trestných spisoch ako na dôkazy použiteľné na hlavnom
pojednávaní, pretože tie majú iba určitý procesný význam pre postup orgánov činných v trestnom konaní

alebo signalizujú potrebu dôkaz v zákonnej forme zadovážiť.

Podľa § 122 ods. 3 Tr. por. obvinenému sa nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku
odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho
výpovede.

Podľa § 132 ods. 2 Tr. por. sa svedkovi nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku
odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho
výpovede.

Otázky kladené obžalovanému a svedkom musia byť jasné a zrozumiteľné. Trestným poriadkom je
zakázané kladenie kapcióznych a sugestívnych. Kapciózne a sugestívne otázky negatívne ovplyvňujú
dôkaznú hodnotu výpovede a môžu znamenať až nepriame donútenie k takej výpovedi, ktorú by
vypovedajúca osoba neurobila.

Keďže takéto otázky sú v rozpore so zákonom, môže to viesť až k absolútnej neúčinnosti dôkazu
získaného takýmto výsluchom a k jeho nepoužiteľnosti pre ďalšie konanie. Vypočúvajúci má formulovať
otázku tak, aby svedok nemohol na ňu uviesť inú než pravdivú informáciu. Ak má byť výpoveď svedka
objektívna, musí vypočúvaný pre odpoveď na otázku čerpať len zo svojej pamäti.

Prípadov kladenia najmä sugestívnych otázok a otázok, v ktorých už boli obsiahnuté skutočnosti, ktoré
mali byť zistené až z výpovede svedka, sa vyskytlo v prípravnom konaní ale aj pred súdom značné
množstvo. Išlo o otázky napríklad typu: „Myslíte si, že osoby D. X. a T. M. možno označiť pojmom biely
kôň ...?“, „vysvetlenie“ svedkyni H. K., že vyšetrovateľ má vedomosť o tom, že D. X. býval u nich doma
na N č. XX a práve k tomuto potrebuje od nej vysvetliť niektoré skutočnosti, týkajúce sa D. X. (úvodná

otázka vyšetrovateľa z č. l. 851), „Pán svedok, prosím uveďte, odkiaľ ste sa dozvedeli o skutočnostiach,
súvisiacich s vraždou D. X., popíšte podľa možnosti čo najpresnejšie, kedy to bolo, za akých okolností
a čo tomu predchádzalo“ - išlo o úvodnú otázku vyšetrovateľa na svedka R. T., ktorý v predchádzajúcej
výpovedi uviedol, že sa sám zúčastnil na vražde D. X..

Dôkazom je len výsluch svedka o okolnostiach, ktoré majú byť v trestnom konaní zistené a ktoré svedok
sám vnímal vlastnými zmyslami. Hodnotenie skutočností samotným svedkom dôkazný význam nemá.

Takéto znenie otázok bolo sčasti napadnuté námietkami procesných strán, s čím sa súd procesne
vysporiadal. Súd pri ustaľovaní skutkového základu, na základe ktorého po vykonaní celého

dokazovania potom vo veci rozhodoval, na tieto skutočnosti nepochybne prihliadol.

Na výpoveď svedka vystupujúceho pod legendou „H.“ súd neprihliadal, pretože išlo o svedka
stotožneného so D. K.. Nie je procesne prípustné, aby jedna osoba - v procesnom postavení svedka,
bola vypočutá ako svedok, chránený svedok a svedok, ktorého totožnosť je utajená. Podľa názoru súdu

je použitie tohto dôkazu v konaní pred súdom vylúčené.
K trestným oznámeniam R. T., ktoré sú obsiahnuté v trestnom spise, súd poznamenáva, že
trestné oznámenie je spravidla dostatočným podkladom na začatie trestného stíhania a vznesenie
obvinenia, slúžiace aj prokurátorovi na to, aby mal relevantné informácie na preskúmanie zákonnostia dôvodnosti vzneseného obvinenia. V ďalšom konaní však trestné oznámenie nemôže slúžiť ako
dôkazný prostriedok (ani ako listinný dôkaz).

K znaleckému posudku, ktorý predniesla na hlavnom pojednávaní znalkyňa Mgr. T. O. súd
poznamenáva, že znalec - psychológ je oprávnený vyjadrovať sa najmä k črtám osobnosti obvineného,
ktoré môžu mať vplyv na jeho hodnovernosť.

Znalec je povinný podať posudok výlučne o otázkach skutkových, pričom je obmedzený svojou

konkrétnou znaleckou odbornosťou, ktorú nesmie prekročiť. Nemá kompetenciu ani právomoc riešiť
otázky právne.

Podľa názoru súdu znalkyňa Mgr. T. O. napríklad prekročila svoje kompetencie, keď sa v znaleckom
posudku vyjadrovala aj k motívu konania obžalovaného K. C.. Motív - príčiny a podmienky spáchania
činu je otázka právna (§ 119 ods. 1 písm. c) Tr. por.) a je predmetom dokazovania.

Znalecký posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho oprávnenia
a v rozpore s ustanovením § 145 Tr. por. hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy alebo rieši
právne otázky. Skutočnosť, že znalec zaujme vo svojom posudku stanovisko aj k otázke, ktorej
zodpovedanie prislúcha výhradne súdu, nerobí tento posudok celkom nepoužiteľným, pokiaľ obsahuje

odborné poznatky a zistenia, z ktorých znalec také závery urobil a ktoré súčasne umožňujú súdu, aby
si totožný alebo iný záver o takejto otázke urobil sám (R 82/2001).

Súd preto v rámci dokazovania posudok znalkyne Mgr. T. O. ako celok neodmietol.

______________

Súd v trestnej veci obžalovaného K. C. vykonal na základe návrhu procesných strán rozsiahle
dokazovanie, a to najmä ku skutku jeden obžaloby. V situácii, keď obžalovaného usvedčoval podľa

obžaloby jeden priamy dôkaz (výpoveď svedka D. K.), boli na súd kladené zvýšené požiadavky tak
z pohľadu jednoduchého práva, ako aj z pohľadu práva ústavného (čl. 6 Zmluvy o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), a to v súvislosti s vyvodením záverov o tom, ktoré skutočnosti zobrať za
preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprieť a akými úvahami sa riadiť pri hodnotení
vykonávaných dôkazov. Tomu zodpovedala aj dĺžka konania pred súdom.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že skutky v bodoch
jeden až sedem obžaloby sa stali, aj keď niektoré skutočnosti uvádzané v skutkových vetách obžaloby
neboli preukázané.

Ku skutku jeden obžaloby

Skutočnosť, že k usmrteniu D. X. došlo, je preukázaná výsledkami vykonanej ohliadky miesta činu s

fotodokumentáciou z č. l. 250 až 331. Pri vykonanej ohliadke miesta činu bol vykopaný kostrový nález.
Tento kostrový nález bol predmetom znaleckých skúmaní.

Zo znaleckého skúmania znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva vyplynulo, že
kostrové pozostatky patria mŕtvole mužského pohlavia, ktorého výška postavy bola približne 180 cm a

vek v čase smrti bol približne 25 až 30 rokov. Krvná skupina nebohého bola AB, Rh pozitív. Pri pitve
bol odobratý biologický materiál na DNA analýzu.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Slovenská Ľupča z č. l. 242 až 248
vyplynulo, že na základe analýzy možno konštatovať, že kostrové pozostatky patria D. X..

Vonkajšou obhliadkou a pitvou bolo zistené jednostranné poranenie, a to priestrel hlavy. Pitvou hrudného
koša zistili znalci roztrieštenie na ľavom spodnom rebre, pričom časť tela rebra na strane hrudnej
kosti bola oddelená samostatne v dĺžke 5,3 cm. Vznik tohto poranenia je možné vysvetliť ako následokstrelného poranenia hrudníka, avšak vzhľadom na neprítomnosť mäkkých tkanív a orgánov hrudníka
nie je možné z forenzného hľadiska jednoznačne vylúčiť ani vznik poranenia iným mechanizmom, napr.
úderomtupýmpredmetom, s pomernemalou kontaktnou plochou.Jednoznačnesmrteľnýmporanením

bol priestrel hlavy, a to vzhľadom na poranenie pre život nevyhnutného orgánu - mozgu.

Vzhľadomnastupeňvyvinutiaposmrtnýchzmienavzhľadomnaprostredie,vktoromsatelonachádzalo,
bolo telo v zemi niekoľko rokov.

Skutočnosť, že sa skutok stal, je preukázaná aj výpoveďou chráneného svedka D. K.. Súd tú časť
výpovede svedka, v ktorej popísal usmrtenie D. X. strelnou zbraňou (nie však už skutočnosť, kto zbraň
použil a za akých okolností), považuje za hodnovernú. Je totiž v súlade aj s inými vykonanými dôkazmi,
ktoré preukazujú objektívny fakt, že k usmrteniu D. X. naozaj došlo. Napokon, k nálezu kostry D. X.
prispel práve D. K., prostredníctvom R. T., keď popísal, ako ku skutku došlo a kde bolo telo zakopané.

Na základe vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že sa na usmrtení D. X. podieľali iné
nestotožnené osoby, v úmysle zabrániť svedeckej výpovedi D. X. v trestnej veci ČVS:OÚV-781/02-
ZA-97.

Jednoznačný motív usmrtenia D. X. vykonanými dôkazmi preukázaný nebol. Taktiež neboli preukázané

ani všetky okolnosti súvisiace s týmto skutkom (najmä vylákanie obeti na benzínovú čerpaciu stanicu
v Ružomberku, podanie nezisteného uspávacieho prostriedku, použitie strelnej zbrane v nelegálnej
držbe).

Strelná zbraň, ktorou bol usmrtený D. X. (použitie strelnej zbrane je preukázané kostrovým nálezom a

znaleckým skúmaním, ako aj výpoveďou chráneného svedka D. X.) sa nenašla. Nebolo teda taktiež
jednoznačne preukázané, komu zbraň patrila a či ju táto osoba mala v nelegálnej držbe. K tejto
skutočnosti hodnoverné dôkazy vykonané neboli.

Ku skutku dva obžaloby

Spáchanie skutku dva obžaloby je preukázané predovšetkým svedeckými výpoveďami a listinnými
dôkazmi.

Skutočnosť, že Štefan Gažúr sa stal konateľom spoločnosti PPL, s.r.o. Žilina vyplýva predovšetkým
z listinných dôkazov, ako aj výpisu z obchodného registra, zmluvy o prevode obchodného podielu z
č. l. 39 až 39 z trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ Žilina ČVS: OÚV-611/2-ZA -98. Obchodnú
spoločnosť kúpil Štefan Gažúr od Emanuela Lovíška.

Predmet podnikania obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o., ktorá vznikla v roku 1992 vyplýva z výpisu z
obchodného registra u č. l. 1595 a 1596.

Z tohto trestného spisu taktiež vyplýva, že sa voči D. X. začalo v roku 1997 trestné stíhanie pre trestný

čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. Predmetom konania bolo neuhradenie splatných
faktúr, ktoré vystavila obchodná spoločnosť KON-RAD, s.r.o., obchodnou spoločnosťou PPL, s.r.o.

Predmetom uznesenia o vznesení obvinenia D. X. je skutok, v podstate totožný so skutkom v bode dva
obžaloby. Pôvodne bol trestne stíhaný aj U. E, Ing. R. P., Ing. N. S, R. D. a O. C.. Trestné konanie bolo

v dôsledku smrti D. X. voči nemu následne zastavené (č. l. 2047 až 2049).

Skutočnosť, že firma KON-RAD, s.r.o. v minulosti obchodovala so spoločnosťou PPL, s.r.o. vyplýva
z výpovede svedka - poškodeného Doc. Ing. Z. S., CSc. Svedok vo výpovedi uviedol, že pokiaľ bol
konateľom firmy PPL, s.r.o. Emanuel Lovíšek, spolupráca obidvoch firiem bola korektná. V prípravnom

konaní si uplatnil škodu vo výške 906 179, 90 Sk, ktorá mu bola zo strany obchodnej spoločnosti PPL,
s.r.o. spôsobená.Vznik záväzku obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. voči firme KON-RAD, s.r.o. je preukázaný rámcovou
kúpnou zmluvou s mimoriadnym dodatkom z č. l. 57 až 60, 75 až 77, dispozíciami pre sklad a faktúrami
z č. l. 61 až 74 z trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ Žilina ČVS: OÚV-611/2-ZA -98.

Zrámcovejzmluvyzodňa25.8.1997 uzavretej medzifirmamiKON-RAD,s.r.o.aPPL,s.r.o.adodatkuz
č. l. 57 a faktúr, vrátane dodacích listov vyplýva, že firmou PPL, s.r.o., v zastúpení konateľom Štefanom
Gažúrom bol objednaný rôzny tovar v celkovom finančnom objeme 906 179,90 Sk, ktorý bol aj dodaný v
dňoch 28. 8. 1997 až 12. 9. 1997 (napr. faktúry z č. l. 56 až 65 trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ

Žilina ČVS: OÚV-611/2-ZA -98.). V stanovenej lehote úhrada tovaru nebola realizovaná. Faktúry neboli
zaplatené ani na základe urgencií svedka R. X..

Následne bol tovar rozpredaný. Podľa výpovede svedka R. X., keď prišiel do firmy PPL, s.r.o. urgovať
nezaplatené faktúry, tovar už v sklade nebol.

Svedok R. X. vo výpovedi uviedol, že v obchodnej spoločnosti KON- RAD, s.r.o. v minulosti pracoval ako
obchodný zástupca. Firma KON-RAD, s.r.o. dodávala firme PPL, s.r.o. alkohol. Spočiatku bol obchodný
vzťah bezproblémový, faktúry boli uhrádzané riadne a včas. Následne došlo k zmene majiteľa firmy
PPL, s.r.o. Potom došlo k problémom v obchodných vzťahoch. Faktúry za dodávky značného množstva
alkoholu neboli zaplatené.

Svedok U. E. sa vyjadril k obchodovaniu firiem PPL, s.r.o. a KON-RAD, s.r.o. Firma PPL, s.r.o. tovar
z firmy KON-RAD, s.r.o. objednala a faktúry nezaplatila. Napriek tomu, firma PPL, s.r.o. aj naďalej
vystavovala objednávky a tovar bol dodávaný (konateľom bol vtedy Štefan Gažúr).

Svedkyňa H. Y. vo výpovedi potvrdila, že k odoberaniu tovaru z firmy KON-RAD, s.r.o., obchodnou
spoločnosťou PPL, s.r.o. dochádzalo. Potvrdila aj pravosť faktúr, ktoré jej boli v súvislosti s
obchodovaním týchto firiem vystavené.

Po nahliadnutí do faktúr z č. l. 67 až 74 z vyšetrovacieho spisu OÚV -611/02-ZA-98 (trestná vec

obvineného D. X.), svedkyňa uviedla, že ide o faktúry vystavené firmou KON- RAD, s.r.o. obchodnej
spoločnosti PPL, s.r.o., za dodaný alkohol. Na faktúrach je jej podpis.

K obchodovaniu s firmou KON - RAD, s.r.o. sa vyjadril svedok R. D. tak, že celé to bolo nejaké
čudné. PPL, s.r.o. vraj objednala tovar z firmy KON - RAD, s.r.o., avšak vystavené faktúry nezaplatila.

Obchodná spoločnosť KON - RAD, s.r.o. napriek tomu tovar stále dodávala. Obchodná spoločnosť PPL,
s.r.o. vystavovala objednávky za takéhoto stavu vtedy, keď bol konateľom Štefan Gažúr.

SvedkyňaO.C.vovýpovediuviedla,žeobžalovanéhoK.C.vobchodnejspoločnostiPPL,s.r.o.nevidela.

Relevantné skutočnosti vyplývajú aj z listinných dôkazov z trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ
Žilina ČVS: OÚV-611/2-ZA -98, konkrétne z č. l. 61 až 74 a 85 až 91, 498 až 499 a 204 až 531.

Aj Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline v rozsudkoch z č. l. 1 577 až 1581 konštatoval, že skutok
sa stal (aj keď súd v tomto trestnom konaní týmito rozhodnutiami nie je bezpodmienečne viazaný).

Z vykonaných dôkazov však nebolo preukázaná participácia obžalovaného K. C. na týchto obchodných
aktivitách firmy PPL, s.r.o., ani iných nezistených osôb tak, ako to prokurátor konštatuje v skutku dva
obžaloby.

Nebola preukázaná ani skutočnosť, že obžalovaný K. C. pracoval v obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o.
ako vedúci skladu, ktorý by organizoval obchodnú činnosť tejto spoločnosti.

Súd nemal ani jedným dôkazom preukázané, že obžalovaný bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti
PPL, s.r.o. či už ako vedúci skladu, alebo na inej pracovnej pozícii. V tejto súvislosti súd poukazuje na

prehľad zamestnávateľov obžalovaného, ktorý poskytla Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina z č. l. 1671.
Bolo naopak preukázané výpoveďami svedkov, že v sklade občas kupoval predávané produkty.Na základe vykonaného dokazovania taktiež nebolo preukázané zosnovanie a riadenie spáchanie
skutku páchateľom, ako členom organizovanej skupiny.

Ku skutku tri, štyri, päť a šesť obžaloby

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané (najmä listinnými dôkazmi), že v roku 1997 bol

konateľom obchodnej spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., SIPEX, s.r.o. Boris Ondák.

Konateľom obchodnej spoločnosti SOLID HOLDING, s.r.o. bol Tibor Barčík. Tibor Barčík vystupoval aj
ako živnostník pod obchodným menom Tibor Barčík - TIBI. Tieto skutočnosti boli preukázané výpismi
z obchodného registra a živnostenského registra..

Skutočnosť, že k spáchaniu skutkov tri až šesť obžaloby došlo, je preukázaná svedeckými
výpoveďami zamestnancov daňových úradov, ktorí vykonávali daňové kontroly a zástupcov dotknutých
firiem, ktorí potvrdili, že s obchodnými spoločnosťami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., SIPEX, s.r.o.,
SOLID HOLDING, s.r.o. a živnostníkom vystupujúcim pod obchodným menom Tibor Barčík - TIBI
neobchodovali. Taktiež túto skutočnosť preukazujú aj listinné dôkazy, predovšetkým protokoly z

vykonaných daňových kontrol, ktoré boli zamerané na uplatňovanie nadmerného odpočtu DPH
uvedenými daňovými subjektmi.

Chránený svedok D. K. uviedol, že na požiadanie obžalovaného vyhotovoval falošné faktúry, a to pre
firmu PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., SOLID HOLDING, s.r.o., PANDA, s.r.o., SIPEX, s.r.o. a Tibora

Barčíka, ktorý vystupoval pod obchodným menom Tibor Barčík- TIBI. Popísal, aké faktúry, z akých
podkladov a akým systémom faktúry vyhotovoval, a to za účelom následného uplatnenia nadmerného
odpočtu DPH na príslušnom daňovom úrade.

Prostredníctvom známeho, ktorého mal mať obžalovaný na daňovom úrade, sa u týchto daňových

subjektov nemala vykonať daňová kontrola.

D. K. ďalej vo výpovedi uviedol, že peniaze, ktoré boli zaslané daňovým úradom, si väčšinou vyberal
majiteľ účtu. K dokladom z č. l. 548 až 551, 558 až 569, 576 a 577, 586 až 591 a 815 až 818 z trestného
spisu Krajského riaditeľstva PZ, ÚJKP PZ Žilina ČVS:KRP -1/OVK-ZA-2008 sa svedok vyjadril tak, že

je možné, že ich vystavil.

Svedok Tibor Barčík vo výpovedi uviedol, že si založil živnosť s názvom Tibor Barčík - TIBI. D. K. mu
dával inštrukcie, ako má ďalej postupovať. Ďalej vo výpovedi uviedol, že reálne podnikateľskú činnosť
nevykonával, iba podpisoval papiere, ktoré mu nosil D. K.

K výsledkom daňovej kontroly vykonávanej Daňovým úradom I Žilina sa vyjadrovali svedkovia R. J.,
O. T. a Ing. R. J.. Z výpovede svedkov vyplynulo, že obchodná spoločnosť SIPEX, s.r.o. si uplatnila
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 480 602,- Sk a daňový subjekt SOLID HOLDING,
s.r.o., vo výške 431 393 Sk. Tieto deklarované nadmerné odpočty DPH neboli vyplatené, pretože

na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky (nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia a
neboli vystavené platné daňové doklady).

K výsledkom daňovej kontroly vykonávanej Daňovým úradom II Žilina sa vyjadrila svedkyňa H. J.. Z
jej výpovede vyplynulo, že u daňového subjektu Tibor Barčík - TIBI bola vykonaná daňová kontrola

v roku 1997. Predmetom kontroly bol uplatnený nadmerný odpočet DPH, ktorej výsledkom bod daňový
protokol z č. l. 335 až 341 z trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ, ÚJKP PZ Žilina ČVS:KRP -1/
OVK-ZA-2008. Uplatnený nadmerný odpočet nebol vyplatený.

K výsledkom daňovej kontroly vykonávanej Daňovým úradom v Púchove sa vyjadrovala svedkyňa Ing.

E. S. a P. Y.. Vykonanou kontrolou vo firme PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. bolo zistené, že tento daňový
subjekt si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 480 602,- Sk,
ktorý však taktiež nebol vyplatený.Účtovné doklady, ktoré boli za týmto účelom vystavené, konatelia firiem, ktorých sa tieto doklady
týkali, ich vyhlásili za falošné a uviedli skutočnosti, ktoré ich k takémuto konštatovaniu viedli (napríklad
nesprávny názov firmy, nesúhlasil odtlačok pečiatky firmy a podobne).

Svedkyňa M. L. nepotvrdila, že by obchodovala s firmami PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., PROTEX,
s.r.o., ani Tibor Barčík - TIBI. Faktúry ktoré jej boli na hlavnom pojednávaní predložené označila za
falošné. Obdobne sa vyjadrili svedkovia Ing. J. N., Ing. Jj. O., P. Q., Ing. R. K., M. Q., Z. H., Ing. N. E..

Svedkyňa O. T. sa vyjadrila k vykonanej daňovej kontrole u daňového subjektu PPL, s.r.o., ktorá si
taktiež neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 684 211,- Sk

Vypočutí zamestnanci daňových úradov uviedli, že na zisťovanie oprávnenosti, resp. neoprávnenosti
deklarovaných odpočtov DPH v daňových priznaniach daňových subjektov PROTEKTOR HOLDING,
s.r.o., SIPEX, s.r.o., SOLID HOLDING, s.r.o. a Tibor Barčík - TIBI použili aj dožiadania na príslušné

daňové úrady. V daňovom konaní bolo zistené, ktoré predložené daňové doklady sú falošné, pričom
sú špecifikované v príslušných protokoloch z vykonaných daňových kontrol.

Z listinných dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie skutkov v bodoch 3 až 6 obžaloby, súd poukazuje
najmä na rozsudok Okresného súdu Žilina z č. l. 2050 až 2051 z trestného spisu sp. zn. 1 T 22/2008,

listiny preukazujúce priebeh a výsledky daňovej kontroly u daňového subjektu Tibor Barčík - TIBI z č. l.
4 273 až 4350, doklady z č. l. 560 až 273, 303 až 317, 238, 247 až 362, 369 až 400, 404 až 410, 415
až 428, 432 až 444, 447 až 458, 463 až 477, 922 až 944, 945 až 952 z vyšetrovacieho spisu Krajského
riaditeľstva PZ, ÚJKP PZ Žilina ČVS:KRP -1/OVK-ZA-2008.

Naopak, nebolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že by sa na riadení firmy
PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., SIPEX, s.r.o., SOLID HOLDING, s.r.o. a Tibor Barčík - TIBI podieľal
obžalovaný K. C. aj s ďalšími nestotožnenými osobami (ktoré zostali nestotožnené až do konca
dokazovania na hlavnom pojednávaní).

Taktiež bez pochybností nebolo preukázané, že práve obžalovaný dával pokyny nestotožnenej osobe
na vyhotovovanie fiktívnych faktúr. Skutočnosť, či T. M. odovzdával peniaze z nelegálnej podnikateľskej
činnosti obžalovanému, už z dôvodu jeho vyhlásenia za mŕtveho nemožno priamo overiť.

Skutočnosť, že sa skutky v bodoch tri až šesť stali sú preukázané aj nasledovnými dôkazmi,

obsiahnutými v trestnom spise a k prílohám k nemu:

Z fiktívnych faktúr a dokladov od dodávateľov - obchodných spoločností V+S, a.s., Liptovský Mikuláš č.
170297, ACROSS, s.r.o. Martin č. 79/97, 62/97, DIMOKON, s.r.o. Prievidza č. 32/97, ANCORA, s.r.o.
Levice č. 71/97, 86/97, 129/97, APLEX, s.r.o. Šaľa č. 178/97, SMS, s.r.o. Martin č. 139/97, TRANSBET,

s.r.o. Dolný Kubín č. 69/97, 96/97, 112/97 vyplýva, že obchodnej spoločnosti PROTEKTOR HOLDING,
s.r.o. nevznikol nárok na odpočet dane na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo výške 480.602,-
Sk (15953,06 EUR).

Z fiktívnych faktúr a dokladov od dodávateľov - obchodných spoločností V+S, a.s. Liptovský Mikuláš č.

170297, ACROSS, s.r.o. Martin č. 79/97, 62/97, DIMOKON, s.r.o. Prievidza č. 132/97, ANCORA, s.r.o.
Levice č. 71/97, 86/97, 129/97, APLEX, s.r.o. Šaľa č. 178/97, SMS, s.r.o. Martin č. 139/97, TRANSBET,
s.r.o. Dolný Kubín č. 69/97, 96/97, 112/97 vyplýva, že obchodnej spoločnosti SIPEX, s.r.o. nevznikol
nárok na odpočet dane na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo výške 480.602,- Sk (15 953,06
EUR).

Z fiktívnych faktúr a dokladov od dodávateľov - obchodných spoločností PPL, s.r.o. Žilina č. 828/97 a
PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Púchov č. 374/97 vyplýva, že nevznikol obchodnej spoločnosti SOLID
HOLDING, s.r.o. nárok na odpočet dane na vstupe deklarovanej v daňovom priznaní vo výške 431.393,-
Sk (14 319,62 EUR). Tovar týkajúci sa faktúry č. 374/97 neexistoval, a preto nemohlo dôjsť k dodaniu

tovaru konateľom obchodnej spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Borisom Ondákom a teda ani
k prevodu vlastníckeho práva k tovaru z predávajúceho na kupujúceho.Svedkyňa H. J. sa podrobne vyjadrila k protokolu z č. l. 335 až 341 ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho
spisu ČVS: KRP-1/OVK-ZA-2008, ktorý tvorí prílohu trestného spisu tak. Ide o protokol, ktorým bola
ukončená daňová kontrola u daňového subjektu Tibor Barčík- TIBI za obdobie august 1997.

Svedkyňa Ing. O. C. predložila v trestnom konaní doklady z č. l. 260 až 273 z trestného
spisu Krajského riaditeľstva PZ, ÚJKP PZ Žilina ČVS:KRP -1/OVK-ZA-2008, ktoré taktiež preukazujú
spáchanie uvedených skutkov. Rovnako relevantné sú aj doklady z tohto spisu, konkrétne z č. l. 303
až 317, 305 až 306, 328, 338 až 342, 247 až 362, 337 až 338, 404 až 410l 415 až 428, 432 až 444,

447 až 458, 463 až 477.

Svedkyňa Ing. E. S. vo výpovedi uviedla, že daňový subjekt PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. uplatnil
nadmerný odpočet DPH vo výške 480 000,- Sk. Na základe vykonanej daňovej kontroly bolo zistené,
že tento subjekt naň nemal nárok a preto nebol vyplatený. Následne mu bola uložená pokuta 10 %
z uplatneného nadmerného odpočtu DPH.

Svedok Ing. H. Z. sa vo výpovedi vyjadril k protokolu z kontroly vykonanej u daňového subjektu
PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., so sídlom v Púchove. Na základe vykonanej kontroly bolo zistené, že
bol uplatňovaný nadmerný odpočet DPH firmou PROTEKTOR HOLDING, s.r.o. Tento daňový subjekt
nespĺňal podmienky na to, aby bol odpočet vyplatený.

Svedok Ing. R. J. vo výpovedi uviedol, že kolegom robil daňovú kontrolu aj vo firme SOLID HOLDING,
s.r.o., a to za obdobie jún 1997. Táto firma požiadala o vrátenie DPH vo výške 335 000,- Sk. Tejto firme
neuznali daň na vstupe vo výške 431 000,- Sk a následne boli voči nej uplatnené aj sankcie.

Spáchanie týchto skutkov je teda preukázané okrem listinných dôkazov najmä výpoveďami svedkov
(z hlavného pojednávania alebo prípravného konania) Ing. J. N. , Ing. J. O., P. Q., Ing. N. S., M. Q, Z.
H., Ing. N. E., Ing. R. S., Ing. R. K. a P. Y..

Ku skutku sedem obžaloby

Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obchodná spoločnosť SIPEX, s.r.o. bola založená v roku
1997 a jej jediným konateľom bol Boris Ondák.

Boris Ondák, ako konateľ obchodnej spoločnosti SIPEX, s.r.o. podpísal dve obchodné zmluvy s
firmou SK- AUTO LEASING, s.r.o. Táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov z č. l. 123 až
200 vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline, ČVS:KRP-1/OVK-ZA-2008 (pôvodné číslo
ČVS:OÚV-139-ZA-98).

Skutočnosť, že motorové vozidlá prebral T. M. vyplýva z protokolov o prevzatí vozidla a príslušnými
faktúrami. Z listinných dôkazov taktiež vyplýva, že T. M. pri uzatváraní leasingových zmlúv poskytol
spoločnosti SK-AUTO LEASING, s.r.o. sčasti nepravdivé údaje.

Skutočnosť, že sa skutok v bode sedem obžaloby stal, je preukázaná aj svedeckou výpoveďou svedka
Mgr. P. Y.. Svedok vo výpovedi v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní popísal, ako došlo k
uzatvoreniu dvoch leasingových zmlúv medzi obchodnými spoločnosťami SK- AUTO LEASING, s.r.o. v
roku 1997 a obchodnou spoločnosťou SIPEX, s.r.o. Žilina. Pri prvom motorovom vozidle AUDI A8 4,2
Quatro bola uhradená akontácia vo výške 10% splátka a spracovateľský poplatok v celkovej výške 324

118,70 Sk. Motorové vozidlo malo obstarávaciu hodnotu 2 235 000,- Sk.

Potom už splátky neboli uhrádzané, a nebol dodržiavaný ani splátkový harmonogram. Prvá splátka bola
uhradená vo výške 62 098,10 Sk. Uhradenie tejto splátky bolo podmienkou uzavretia ďalšej leasingovej
zmluvy, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf 1,6, s obstarávacou hodnotou

631 69,30 Sk. V súvislosti s týmto vozidlom bol uhradený iba spracovateľský poplatok a prvá splátky
vo výške 30 377,80 Sk. Následne už ďalšia splátka nebola uhradená.Zmluvy boli následne vypovedané. Motorové vozidlá neboli firme SK-AUTO LEASING, s.r.o. vrátené.
Celkovo bola tejto obchodnej spoločnosti spôsobená škoda vo výške 2 866 469,30 Sk.

Svedkyňa Ing. E. D. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila, že podpis na predloženom protokole
o prevzatí vozidla z č. l. 157 z trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ, ÚJKP PZ Žilina ČVS:KRP -1/
OVK-ZA-2008 (pôvodne ČTS:OÚV -139//02-ZA -98) je jej.

Svedok G. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že vedel o tom že firma SK- AUTO LESING,

s.r.o. má klienta s menom T. M., ktorý si riadne neplnil svoje záväzky vyplývajúce z toho, že mal prenajaté
dve motorové vozidlá.

Svedkyňa J. T. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že leasingovú zmluvu z
č. l. 205 a 210 trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ, ÚJKP PZ Žilina ČVS:KRP -1/OVK-ZA-2008
vlastnoručne vypísala.

Svedok Y. F. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v minulosti ho určití ľudia požiadali o prevoz
motorového vozidla na Ukrajinu. Na konkrétne skutočnosti si nepamätal.

Svedok D. K. vo výpovedi uviedol, že na T. M. bolo vybrané vozidlo Audi A8 na leasing, ktoré určitú

dobu používal obžalovaný. Potom bolo predané do Ruska. Takto bolo asi zadovážené aj vozidlo Golf.
Tieto autá boli kupované vo firme GALIMEX, s.r.o. Žilina, kedy sa zaplatila iba akontácia. Pri motorovom
vozidle Audi A8 bola nafingovaná krádež vozidla, ale na tento podvod sa prišlo.

Svedkyňa J. M. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že jej manžel T. M. začiatkom roku 1998 bol

kupovať tmavozelené motorové vozidlo zn. Volkswagen a kúpil aj auto značky AUDI. Faktúry na úhradu
splátok chodili na adresu I., ul. L. XX aj po jeho smrti.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Boris Ondák ako konateľ obchodnej spoločnosti
SIPEX, s.r.o. uzatvoril s firmou SK- AUTO LESING, s.r.o. leasingové zmluvy. Okrem prvých splátok

za prevzaté motorové vozidlá ďalšie splátky neplatil a motorové vozidlá po vypovedaní zmlúv nevrátil.
Pre tento skutok bolo voči nemu vedené aj trestné stíhanie pre trestný čin podvodu (ako to vyplýva z
trestného spisu Krajského riaditeľstva PZ, ÚJKP PZ Žilina ČVS:KRP -1/OVK-ZA-2008), ktoré však bolo
v dôsledku jeho vyhlásenia za mŕtveho súdom zastavené.

Naopak nebolo preukázané, že tento skutok vykonala skupina osôb (ktorej členom mal byť K. C. a
ďalšia nestotožnená osoba) - že by páchateľ zosnoval a riadil spáchanie skutku ako člen organizovanej
skupiny a že by následne boli obidve vozidlá prostredníctvom ďalšej osoby (nestotožnenej) predané do
zahraničia nezistenej osobe za sumu 600 000,- Sk.

Spáchanie tohto skutku je preukázané aj dokladmi z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ,
ÚJKP PZ Žilina ČVS:KRP -1/OVK-ZA-2008, z č. l. 123 až 200.

Podľa názoru súdu, výpoveď svedka Y.F. nie je dostačujúca na vyslovenie nepochybného záveru,
že uvedené motorové vozidlá boli predané do zahraničia za sumu 600 000,- Sk. Y. F. vo výpovedi

nešpecifikoval motorové vozidlo, ani osoby, ktoré ho o takúto službu požiadali, čas a okolnosti prevozu
motorového vozidla, ani sumu, za ktorú malo byť auto predané.

Výpoveď svedka D. K. sa aj vo vzťahu k tomuto skutku sa súdu javila nehodnoverná, odkazujúc na
odôvodnenie vo vzťahu ku skutku jeden obžaloby.

Rovnako mal súd preukázané, že skutky v bodoch jeden až sedem obžaloby majú znaky trestných
činov (nie však všetkých tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu).

Ku skutku jeden obžalobyZ výsledkov znaleckého skúmania znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva vyplýva,
že príčinou smrti D. X. bolo strelné poranenie spôsobené výstrelom z ručnej zbrane kalibru najviac
8 mm. Vstrel strelného poranenia sa nachádzal na ľavej strane čela, tesne vedľa stredovej osi hlavy

vo vzdialenosti 3 cm nad horným okrajom očí. Strelný kanál na hlave prebiehal spredu dozadu, mierne
zhora nadol, mierne sprava doľava, pričom s predozadnou rovinou hlavy uzatváral uhol 25 stupňov a s
horizontálnou rovinou uhol 30 stupňov. Znalci taktiež nevylúčili ani strelné poranenie hrudníka, pričom
počet strelných poranení hrudníka nie je možné exaktne určiť.

Jednoznačne smrteľným poranením bol priestrel hlavy, a to vzhľadom na poranenie pre život
nevyhnutného orgánu - mozgu.

Ďalšie zranenia znalci jednoznačne (s poukázaním na výsledky znaleckých skúmaní) nemohli vylúčiť
ani potvrdiť.

Z hľadiska spôsobu vykonania vraždy D. X. išlo o vraždu pripravenú. O tom svedčí napr. pripravená
jama,doktorejbolotelozakopanéazabezpečeniezbrane.Takétovraždysaprejavujúznačnýmstupňom
premyslenosti konania páchateľa, dôslednosti, dômyselnosti a plánovitosti ich prevedenia a utajenia.
Medzi rozhodnutím niekoho usmrtiť uplynie dlhšia doba, v ktorej páchateľ vyvíja rôzne aktivity k
vytvoreniu vhodných podmienok pre uľahčenie vykonania vraždy a jej utajenia.

D. X. zrejme o pripravovanej vražde nič nevedel. Aj svedok Z. X. uviedol, že z jeho správania pred
zmiznutím nevycítil, že by mal z niekoho strach, alebo že by mu niečo hrozilo. Taktiež nehovoril, že by
ho k predaju bytu niekto nútil.

Objektom trestného činu je ochrana ľudského života. Z hľadiska objektívnej stránky možno konštatovať,
že v dôsledku strelného poranenia spôsobeného inou osobou, došlo k úmyselnému usmrteniu D. X..

Z hľadiska subjektívnej stránky bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že zo strany páchateľa išlo
u úmyselné konanie - úmyselné usmrtenie.

Zavinenie je podľa Trestného zákona vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám
trestného činu. Zavinenie je ako podstatná zložka subjektívnej stránky trestného činu vybudované
na zložke vedomostnej (intelektuálnej) a zložke vôľovej. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým
chcenie, ale aj uzrozumenie. K nepriamemu úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. treba, aby páchateľ

bol s ohrozením, alebo poruchou chráneného záujmu uzrozumený pre prípad, že ich spôsobí. Následok
konania sa tu javí ako vedľajší, nepriamy, eventuálny výsledok konania.

Okolnosti subjektívneho charakteru je spravidla možné dokázať len nepriamo, z okolností objektívnej
povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usúdiť na vnútorný vzťah páchateľa k

porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených trestným zákonom.

Úmysel páchateľa spôsobiť D. X. smrť možno vyvodiť z objektívne zistených okolností a to najmä:

- z povahy použitého predmetu, ktorým bol usmrtený (strelná zbraň),

- zo spôsobu použitia zbrane,

- z lokalizácie miesta zásahu náboja na tele poškodeného (najmä priestrel hlavy),

- následného naloženia s telom poškodeného (zahrabanie do pripravenej jamy).

Páchateľ (páchatelia) si teda jednoznačne musel byť vedomý toho, že použitím strelnej zbrane a

následným zakopaním tela, privodí smrť D. X. a túto aj privodiť chcel. V jeho konaní preto bez
pochybností možno konštatovať priamy úmysel.Zavinenie smrti D. X. konaním inej osoby (obžalovaným) popísal vo výpovedi aj chránený svedok D. K.,
ktorýsamalvraždynedobrovoľnezúčastniť.AjvtejtočastipovažujesúdvýpoveďchránenéhosvedkaD.
K.zahodnovernú(vovzťahukzavineniusmrtiD.X.inouosobou),pretožejevsúladesinýmivykonanými

dôkazmi, ktoré túto dokazovanú skutočnosť objektívne preukazujú.

Zistenie motívu vraždy má pre objasnenie veci zásadný význam. Nepochybne je dôležité poznať
kriminogénnu atmosféru (ako súhrn objektívnych a subjektívnych činiteľov) pred trestným činom, ktorá
viedla k spáchaniu trestného činu.

Aj preukazovanie motívu konania páchateľa je v podstate tak obtiažne ako preukazovanie zavinenia,
a to najmä v prípadoch, keď chýba priznanie páchateľa, lebo motív konania je súčasťou subjektívnej
stránky trestného činu a nemožno ho priamo pozorovať. V dôsledku toho sa motív trestného činu môže
zisťovať len z nepriamych dôkazov.

Na motív - rovnako ako na myšlienky a ciele - možno dobre usudzovať napr. zo správania sa páchateľa
za danej situácie a jeho výrokov. Je však nevyhnutné vziať do úvahy všetky okolnosti v súhrne, najmä
osobnosť páchateľa, jeho život pred spáchaním činu, výchovu, názory, aj spôsob vystupovania na
verejnosti prípadne aj v súkromí. Na motív možno usudzovať aj z interpersonálnych vzťahov páchateľa
ku konkrétnym osobám.

Dôležité sú aj okolnosti prípravy vraždy, najmä či obžalovaný mal k obeti nejaký vzťah, čo bolo príčinou
konfliktu medzi obžalovaným a obeťou, v čom spočívala príprava na vraždu a podobne.

Na základe vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne bez pochybností preukázané, že D. X. bol

usmrtený z dôvodu zabránenia jeho svedeckej výpovede v inom trestnom konaní. Tento motív potvrdil
predovšetkým D. K., keď vo výpovedi uviedol, že D. X. bol „bielym koňom“ obžalovaného.

Z kriminogénnej situácie pred spáchaním trestného činu nevyplýva jednoznačný záver, že práve
obžalovaný a iba práve on, mal by mať záujem na fyzickej likvidácii D. X..

Nie je totiž jednoznačne vylúčený ani iný motív usmrtenia D. X. (so zreteľom na jeho spôsob života v
kriminálnom prostredí).

Súd v tejto súvislosti poukazuje napríklad na konanie D. X. - svojvoľné naloženie s peniazmi z účtu,

ktoré mal odovzdať organizátorom podvodného konania, v súvislosti s DPH. Táto skutočnosť vyplýva
z výpovede obžalovaného, podľa ktorého mal D. X. vybrať z účtu peniaze, na ktoré si robil nárok D. K..
Túto skutočnosť, tvrdenú obžalovaným K. C., potvrdil vo výpovedi aj svedok D. J..

D. M. okrem iného vo výpovedi uviedol, že sa hovorilo o tom, že D. K. bol nahnevaný na D. X., že

vybral z účtu peniaze, a to bez jeho vedomia. Rovnako sa hovorilo, že D. X. je „bielym“ koňom nielen
obžalovaného ale aj D. K.. Taktiež svedok F. T. uviedol skutočnosti, ktoré ilustrujú sčasti vzťah D. K. a
D. X., keď svedok uviedol, že D. K. pred ním zbil D. X.. Svedok R. P. uviedol, že u D. K. boli na prvom
mieste peniaze a kvôli ním by bol schopný ublížiť. Bol pri tom, keď niekto nevrátil D. K. peniaze a ten
na neho preto fyzicky zaútočil.

Súd na základe vykonaného dokazovania, s poukázaním najmä na:

- príčinu smrti D. X. (priestrel hlavy a následné poranenie mozgu),

- spôsob použitia zbrane ktorý vyplýva najmä z ustáleného strelného kanála a lokalizácie vstrelu,

- následného naloženia s telom - zakopania do pripravenej jamy,

- s prihliadnutím na časť výpovede svedka D. K,mal preukázané, že smrť D. X. bola spôsobená úmyselným konaním inej osoby a teda že boli naplnené
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. (základnej
skutkovej podstaty).

Naopak, bez rozumných pochybností neboli preukázané zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej
podstaty trestného činu vraždy - § 219 ods. 2 písm. f) Tr. zák. - teda úmysel zakryť alebo uľahčiť iný
trestný čin. Súd poukazuje aj na to, že uvedené kvalifikačné znaky sú uvedené v právnej vete obžaloby
alternatívne („zakryť alebo uľahčiť“), čo je neprípustné.

Z výpovede svedka Ing. N. S. na hlavnom pojednávaní nevyplynulo, že by rokoval pri uzatváraní zmlúv
s firmou PPL, s.r.o., ktorú by zastupoval D. X. aj v roku 1998. Naopak, podľa čiastočného popisu, ktorý
urobil na hlavnom pojednávaní, o D. X. nešlo.

Rovnako nebolo na hlavnom pojednávaní preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov trestného

činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.

Zbraň použitá pri usmrtení D. X. sa nenašla. Nebolo ani jednoznačne zistené, akou zbraňou mal byť D.
X. usmrtený. Taktiež nebolo preukázané komu zbraň patrila a či ju osoba, ktorá ju použila pri usmrtení
D. X. , mala alebo nemala v nelegálnej držbe.

Na hlavnom pojednávaní teda nebol preukázaný zákonný znak tejto skutkovej podstaty - zadováženie,
prechovávanie alebo vyrobenie zbrane, a to „bez povolenia“.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v dome obžalovaného v roku 1997 (č. l. 1607 až 1643)

vyplýva, že v dome obžalovaného boli nájdené náboje, nábojnice a hlaveň, skrátená pažba.

Súd poukazuje na to, že išlo o iné trestné konanie. Len z tohto dôkazu nemožno jednoznačne
vyvodzovať, že pri skutku v bode jeden obžaloby bola použitá zbraň, ktorá bola zaistená pri uvedenej
domovej prehliadke a že ju mal v nelegálnej držbe práve obžalovaný.

Ku skutku dva obžaloby

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutkom v bode dva obžaloby boli z hľadiska objektívnej stránky
naplnené všetky zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného
do 31. 12. 2005, s poukázaním na § 88 Tr. zák., pretože páchateľ na škodu majetku obchodnej
spoločnosti KON-RAD, s.r.o. sa obohatil tým, že si objednal tovar v celkovej v hodnote 906 179,90 Sk,
a napriek tomu, že sa zaviazal tovar uhradiť, uviedol dodávateľa do omylu, pretože už pri objednávaní

tovaru nemal úmysel vystavené faktúry zaplatiť, následne dodaný tovar rozpredal a získané finančné
prostriedky použil pre svoju potrebu s spôsobil tak na cudzom majetku škodu vo výške 906 176,90 Sk.

Majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva.

Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi, alebo výlučne jemu.

Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Obsahom škody môže byť peňažná suma, vec,
ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu.

Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho
rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené.

Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len
nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu.

Uvedenímdoomylujekonanie,ktorýmpáchateľpredstieraokolnosti,ktoréniesú vsúladesoskutočným
stavom veci.Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že páchateľ ochranu tohto objektu porušil.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že páchateľ
konal v priamom úmysle (§ 4 ods. Tr. zák.), pretože vedel, že takýmto konaním poruší záujem chránený
trestným zákonom (majetok právnickej osoby) a tento záujem aj porušiť chcel - konal cielene, v úmysle

obohatiť sa o sumu 906 179,90 Sk.

Podvodný úmysel páchateľa jednoznačne vyplýva z toho, že už prvé splatné faktúry neuhradil a napriek
tomu objednávanie tovaru gradoval. Tovar následne predával, avšak peniaze z predaja tovaru nepoužil
na úhradu dlhu - zaplatenie splatných faktúr. Urgencie o úhradu splatných faktúr zo strany R. X. boli
bezúspešné. Konateľ obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. Štefan Gažúr sa stretnutiu so zástupcom firmy

KON-RAD, s.r.o. úmyselne vyhýbal.

Princíp zodpovednosti za zavinenie vyžaduje, aby sa aj k okolnostiam podmieňujúcim použitie vyššej
trestnej sadzby, taktiež vzťahovalo zavinenie.

Podľa § 6 Tr. zák. na priťažujúcu okolnosť, alebo okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby
sa prihliadne, ak ide o

a) ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc prípady, že Trestný zákon

vyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné,

b) inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje
osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť), vyjmúc prípady, v ktorých Trestný zákon
vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel (vedomá nedbanlivosť).

Ťažší následok je kvalitatívna kategória, vyjadrujúca väčšiu (vyššiu) mieru toho istého následku,
oproti miere požadovanej v základnej skutkovej podstate, na ktorú kvalifikovaná skutková podstata,
požadujúca ťažší následok, nadväzuje.

Pri trestnom čine podvodu je ťažším následkom v predmetnej veci väčšia škoda.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vo vzťahu k okolnosti podmieňujúcej
použitie vyššej trestnej sadzby (väčšia škoda), konal páchateľ minimálne v nepriamom úmysle. Na
hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že páchateľ vedel, že suma 906 179,60 Sk je natoľko vysoká,

že predstavovala z hľadiska trestného práva značnú škodu (v čase spáchania skutku) a pre prípad,
že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 441/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma
minimálnej mzdy, predstavuje suma minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou

307,70 EUR (ku dňu rozhodovania súdu).

Podľa § 89 ods. 11 Tr. zák. škodou značnou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok
minimálnej mzdy.

Suma 906 179,90 Sk (30 079,66 EUR) predstavuje v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. škodu väčšiu (ku dňu
vyhlásenia rozsudku). Značná škoda, v dôsledku nárastu minimálnej mzdy medzi obdobím spáchania
skutku a rozhodovaním súdu, už ku dňu vyhlásenia rozsudku nebola spôsobená.

Ku dňu rozhodovania súdu teda páchateľ spôsobil väčšiu škodu, a preto bez ďalších zohľadnených

okolnosti (materiálneho posudzovania trestného činu), by naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zák.Trestný zákon v období august až september 1997 neobsahoval kvalifikovanú skutkovú podstatu
trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák., ak páchateľ spôsobil škodu väčšiu (obsahoval len
kvalifikovanúskutkovúpodstatupri trestnomčinepodvodu,akpáchateľspôsobilškodunienepatrnú,nie

malú, značnú a škodu veľkého rozsahu.) Preto v tom čase prichádzalo do úvahy právne kvalifikovanie
skutku iba podľa § 250 ods. 2 Tr. zák. (v prospech páchateľa).

Následne sa súd zaoberal aj materiálnou stránkou trestného činu podvodu a konštatoval, že stupeň
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorého sa dopustil páchateľ je vyšší ako nepatrný (§ 3 ods. 2 Tr.

zák.), keďže Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov vychádza z materiálneho
chápania trestného činu.

Stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť vyplýva najmä z významu chráneného záujmu,
ktorý bol činom dotknutý (záujem na dodržiavaní pravidiel poctivého obchodného styku a na ochrane
majetku právnických osôb), spôsobu vykonania činu, následku (výškou škody), miery zavinenia (priamy

úmysel) a pohnútky (obohatenie sa na úkor iného).

Podľa § 88 Tr. zák., na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby sa prihliadne len
vtedy, ak pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

Okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby na rozdiel od všeobecných priťažujúcich
okolností vyjadrujú tzv. kvalifikovanými skutkovými podstatami vyšší typový stupeň nebezpečnosti činu
pre spoločnosť. Tieto okolnosti sú formálnymi znakmi skutkovej podstaty, ktoré tým, že pristupujú k
základnej skutkovej podstate, zvyšujú typový stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť.

Ustanovenie § 88 Tr. zák. vyjadruje požiadavku zákona, aby boli okolnosti podmieňujúce použitie vyššej
trestnej sadzby posudzované materiálne, to znamená, aby sa na ne prihliadlo len vtedy, keď podstatne
zvyšujú nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť. K vyššej trestnosti preto nestačí iba naplnenie
formálnych znakov okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby, pretože zároveň musí byť
splnený materiálny predpoklad, t. j. podstatne zvýšený stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť (R

34/1982). Zásada materiálneho posudzovania uvedená v § 88 Tr. zák. platí bez výnimky pre všetky
okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby.

Súd celkový stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť posudzoval aj z hľadísk uvedených v § 3 ods.
4 Tr. zák. (R 4/1965).

V konkrétnom prípade súd prihliadal ku všetkým okolnostiam prípadu a pri skúmaní, či je splnená
materiálna podmienka okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby, konštatoval, že táto
materiálna podmienka pri posudzovaní kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 3 Tr. por. už najmä pre odstup času - (viac ako 13 rokov od spáchania skutku), nie je

splnená.

Súd preto konštatoval, že páchateľ svojím konaním naplnil základnú skutkovú podstatu trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák., poukazujúc práve na ustanovenie § 88 Tr. zák.

Organizátor je ten, kto trestný čin zosnoval alebo riadil, ak bol trestný čin dokonaný, alebo sa páchateľ
oň aspoň pokúsil. Je účastníkom, ktorý sa podieľa na spáchaní trestného činu rozhodujúcim spôsobom
v skupinových veciach bez toho, aby sa ho priamo zúčastnil ako spolupáchateľ.

Zosnovanie trestného činu je činnosť spočívajúca v iniciovaní dohody o spáchaní trestného činu,

vymyslení plánu jeho spáchania, vyhľadávaní osôb, ktoré by sa na ňom mali podieľať, zaisťovaní ich
vzájomného styku, rozdelení úloh jednotlivým osobám pred spáchaním trestnej činnosti, zabezpečovaní
utajenej činnosti a podobne.

Riadenie trestného činu sú úkony, spočívajúce v usmerňovaní všetkých osôb podieľajúcich sa na

trestnej činnosti, vydávaní konkrétnych pokynov jednotlivým osobám a vyžadovaní ich splnenia a
podobne.Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že páchateľ spáchal skutok ako organizátor, a to jeho
zosnovaním a riadením ako člen organizovanej skupiny podľa § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Dôkazy,
podporujúce takýto jednoznačný záver, vykonané neboli.

Z uznesenia z č. l. 2047 až 2049 vyplýva, že trestné stíhanie D. X. pre trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. (v podstate pre skutok dva obžaloby), bolo z dôvodu jeho smrti zastavané.

_____________

Súd na skutočnosti uvedené v odôvodnení vo vzťahu ku skutku dva obžaloby (že skutok je trestným
činom) primerane poukazuje aj vo vzťahu ku skutkom 3 až 6 obžaloby.

Primeranýodkazspočívavtom,žesaodôvodnenievovzťahukuskutkudva,lenvnevyhnutnomrozsahu

prispôsobí odchýlkam vyplývajúcim z rozdielnej povahy skutkov tri až sedem obžaloby, a ak takých
rozdielov niet, použije sa toto odôvodnenie (ku skutku dva obžaloby) bez zmien.

_____________

Ku skutku tri, štyri, päť a šesť obžaloby

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutkami v bode tri, štyri, päť a šesť obžaloby boli z hľadiska
objektívnej stránky naplnené všetky zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1
Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. s poukázaním na § 88 Tr. zák., pretože minimálne
dvaja páchatelia na škodu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky sa pokúsili seba obohatiť tým, že

si neoprávnene uplatnili v daňových priznaniach nárok na nadmerný odpočet DPH, hoci vedeli, že naň
nemajú právny nárok, pričom ak by im bol vyplatený, boli by spôsobili škodu vo vzťahu ku skutku tri a
štyri obžaloby vo výške 480 602,- Sk, vo vzťahu ku skutku päť obžaloby škodu vo výške 431 393,- Sk
a vo vzťahu ku skutku 6 obžaloby škodu vo výške 470 179,- Sk.

Sumy 480 602,- Sk (15 953,06 EUR), 431 393 Sk (14 319,62 EUR) a 470 179 Sk (15 607,08 EUR)
predstavujú v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. škody väčšie (ku dňu rozhodovania súdu). Značná škoda
už ku dňu rozhodovania súdu nebola spôsobená.

Priebeh daňovej kontroly za rok 1997 u daňového subjektu B. T. a jej výsledok vyplýva z protokolu z
daňovej kontroly, ktorá je preukázaná listinnými dôkazmi z č. l. 4 237 až 4350.

Podvodný úmysel páchateľov bol preukázaný najmä výpoveďou svedka D. K., ktorý uviedol, že
vedome vyrábal falošné daňové doklady, v úmysle následne získať zo štátneho rozpočtu finančné

prostriedky formou nadmerného odpočtu DPH. Svedok F. T. uviedol, že vedome falšované daňové
doklady podpisoval.

Podvodné konanie je preukázané aj výpoveďami svedkov, ktorí uviedli, že faktúry, ktoré im boli
predložené, či už pracovníkmi daňových úradov alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, sú falošné,

ako aj výsledkami daňových kontrol.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žeskutkovvbode3až6obžalobysadopustili
minimálne dvaja páchatelia. Skutočnosť, že skutkov v bode 3 až 6 obžaloby sa dopustili minimálne
dvaja páchatelia mal súd preukázané výpoveďami svedkov, z ktorých vyplynulo, že T. M. ani F. T.

(tento svedok túto skutočnosť aj potvrdil) sa v ekonomických záležitostiach nevyznali, iba podpisovali
predložené dokumenty a podávali daňové priznania, a preto minimálne ešte jedna osoba daňové a
účtovné doklady vyhotovovala (k tejto činnosti sa napokon chránený svedok D. K. aj priznal).Preto súd konania v bodoch 3 až 6 obžaloby kvalifikoval ako konanie v spolupáchateľstve podľa § 9
ods. 2 Tr. zák., kde si páchatelia úlohy rozdelili.

Konanie páchateľov dospelo iba do štádia pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., pretože k následku -
vyplateniu nadmerného odpočtu zo strany daňových úradov nedošlo.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že páchateľ spáchal skutok ako organizátor, a to jeho
zosnovaním a riadením ako člen organizovanej skupiny podľa § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Dôkazy

podporujúce takýto jednoznačný záver vykonané na hlavnom pojednávaní neboli.

Z uznesenia z č. l. 2044 až 2046 vyplýva, že trestné stíhanie T. M. pre trestný čin podvodu podľa § 250
ods.1,3písm.b)Tr.zák.(vpodstate skutoktri,štyri,päť obžaloby), bolozdôvodujeho smrtizastavané

Ku skutku sedem obžaloby

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutkom v bode sedem obžaloby boli z hľadiska objektívnej
stránky naplnené všetky zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona

účinnéhodo31.12.2005,spoukázanímna§88Tr.zák., pretožepáchateľ naškodumajetkuobchodnej
spoločnosti SK- AUTO LEASING, s.r.o. sa obohatil tým, že pri podpisovaní leasingových zmlúv uviedol
nepravdivé kontaktné údaje, splátky ku ktorým sa zaviazal neuhrádzal (uhradil len prvé splátky), aby
mohol motorové vozidlá prevziať (teda uviedol prenajímateľa do omylu), následne po vypovedaní zmlúv
motorové vozidlá napriek výzve nevrátil, čím spôsobil na cudzom majetku - obchodnej spoločnosti SK

AUTO LEASING, s.r.o. škodu vo výške 2 286 469,30 Sk.

Suma 906 179,90 Sk (30 079,66 EUR) predstavuje v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. škodu väčšiu.
Značná škoda už ku dňu rozhodovania súdu nebola spôsobená.

Naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. vyplýva
z listinných dôkazov z č. l. 123 až 200 z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline
ČVS.:KRP-1/OVK-ZA-2008.

Podvodný úmysel páchateľa bol preukázaný v tom, že páchateľ prevzal na základe leasingovej

zmluvy motorové vozidlo, pričom zaplatil iba prvé splátky, ktoré boli nevyhnutné pre odovzdanie vozidla.
Následne ďalšie splátky neuhrádzal, napriek výzvam prenajímateľa.

Napriek tejto situácii, páchateľ si prenajal aj druhé motorové vozidlo od tej istej firmy, zaplatil prvú
splátku, ktorá umožňovala sa automobilu zmocniť a splátky taktiež napriek mnohým výzvam nesplácal.

Naviac, pri podpise leasingových zmlúv uviedol nepravdivé kontaktné údaje. Ani dohodnuté splátkové
harmonogramy nedodržiaval. Po vypovedaní zmlúv zo strany prenajímateľa motorové vozidlá nevrátil.

Zo zmlúv a z preberacích protokolov vyplýva, že motorové vozidlá prevzal práve T. M..

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že páchateľ spáchal skutok ako organizátor, a to jeho
zosnovaním a riadením ako člen organizovanej skupiny podľa § 10 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Dôkazy
podporujúce takýto jednoznačný záver vykonané na hlavnom pojednávaní neboli.

_____________

Súd aplikoval v predmetnej trestnej veci vo vzťahu ku skutkom v bode jeden až sedem obžaloby
ustanovenia zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením
rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.V konkrétnej trestnej veci nastal prípad, že v čase medzi spáchaním činov a vynesením rozsudku
nadobudli účinnosť viaceré zákony. Súd preto skúmal, ktoré zákony sú pre páchateľa priaznivejšie.

Trestný zákon účinný od 1. 1. 2006 v osobitnej časti ustanovuje pri trestnom čine vraždy (najprísnejšie
trestný) podľa § 145 ods. 1 trest odňatia slobody vo výmere 15 až 20 rokov a pri kvalifikovanej skutkovej
podstatepodľa§145ods.2Tr.zák.trestodňatiaslobody20až25rokovalebotrestodňatia nadoživotie.

Trestný zákon účinný do 31. 12. 2005 (ku ňu, keď mal byť skutok v bode jeden obžaloby spáchaný)
ustanovuje v osobitnej časti pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 1 trest odňatia slobody vo výmere
10 až 15 rokov a pri kvalifikácii podľa § 219 ods. 1, 2 trest odňatia slobody vo výmere dvanásť až pätnásť
rokov alebo výnimočný trest (výnimočným trestom sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť
až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody na doživotie).

Obdobnú situáciu zistil súd aj pri skúmaní obidvoch Trestných zákonov aj vo vzťahu k ekonomickej
trestnej činnosti.

Súd preto konštatoval, že po posúdení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ako celku, teda ako
z hľadiska ustanovení osobitnej časti, tiež so zreteľom k ustanoveniam všeobecnej časti (najmä § 88

Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, § 38 a § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného od 1. 1.
2006), tento nie je pre páchateľa priaznivejší a preto aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona
účinného do 31. 12. 2005.

_____________

Na základe vykonaného dokazovania však nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaný spáchal skutky uvedené v bodoch jeden až sedem obžaloby.

Obžalovaný K. C. spáchanie všetkých skutkov, ktoré mu prokurátor kladie za vinu, jednoznačne poprel.

Na svoju obranu uviedol, že mal k D. X. priateľský vzťah. Nemal dôvod ho usmrtiť. Poznali sa od detstva.
Bol to práve D. K., ktorý realizoval nelegálne aktivity v súvislosti s DPH.

D. K. aj jeho nahováral na takúto trestnú činnosť, čo však odmietol, pretože mal svoju živnosť a podnikal.
Rovnako nahováral na „robenie DPH-čky aj D. X., čo on spočiatku odmietal, avšak nakoniec ho D. K.
presvedčil. D. K. založil na Štefana Gažúra firmy, s čím sa mu D. X. aj zdôveroval.

Celú nelegálnu činnosť realizoval D. K.. Koncom augusta roku 1997 mu D. K. povedal, že nemôže nájsť
D. X., pretože mu vzal nejaké veci. Od P. sa dozvedel, že D. X. vybral D. K. z účtu asi 500 000,- Sk.
Túto skutočnosť mu potom potvrdil aj D. X., keď spolu telefonovali. Keď presvedčil D. X., aby sa vrátil z
Prahy domov (kam ušiel), D.K. a P. D. X. zbili. Potom D. K. rozhodol, že pokiaľ mu D. X. nevráti peniaze,
bude bývať u jeho rodičov v obci N.

Zbrane, ktoré boli u neho nájdené pri domovej prehliadke, patrili podľa jeho tvrdenia D. K.. Naviac, tento
dôkaz je podľa neho použitý v tejto trestnej veci nezákonne.

O tom, že konateľom obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o. je Štefan Gažúr, obžalovaný nevedel. Nikdy

D. X. nedával podpisovať faktúry alebo daňové priznanie. Do tejto firmy chodil iba nakupovať, nebol
tam ani zamestnaný. Obchodné spoločnosti PROTEKTOR HOLDING, s.r.o., PROTEX, s.r.o., SIPEX,
s.r.o. nepoznal.

Tvrdenia svedkov D. K., R. T. , ale aj svedka vystupujúceho pod legendou „P. “ sú vymyslené, s úmyslom

zakryť trestnú činnosť niekoho iného. Poukázal aj na skutočnosti (najmä svedecké výpovede a znalecké
posudky, zmenu výpovedí svedkov D.K., R. T. o podstatných skutočnostiach), ktoré spochybňujú
hodnovernosť týchto svedkov, ako aj na osobnú zainteresovanosť D. K. na výsledku trestného konania.Obžalovaný K. C. taktiež namietal spôsob vykonania a zabezpečovania jednotlivých dôkazov v
prípravnom konaní a najmä medializáciu celého prípadu.

Podľa prokurátora obžalovaný K. C. je osobou dobre známou zo Žilinského podsvetia a dopúšťajúcou
sa v druhej polovice deväťdesiatych rokov rôznej trestnej činnosti. Ide o osobu, ktorá nebola verejnosťou
prijímaná pozitívne pre jej životný štýl, spôsoby správania a vystupovania, prípadne pre jej vzťahy s
okolím.

Z výpovede svedkov vyplýva, že ide o osobu, ktorej sa väčšina slušných ľudí radšej vyhla. Sám
obžalovaný potvrdil, že mal vzťahy s nebohým J. Q. - nekorunovaným kráľom Žilinského podsvetia. Mal
teda povesť človeka, ktorý má veľmi dobré kontakty a styky v podsvetí. Na jednej strane vzbudzoval
strach a na strane druhej mal okolo seba ľudí, ktorí sa tiež dopúšťali trestnej činnosti, a ktorí sú aj s
odstupom času ochotní pre neho uviesť čokoľvek. Pri páchaní trestnej ekonomickej činnosti nekonal
sám, ale mal vždy spoločníka, resp. spoločníkov.

Na základe vykonaného dokazovania bolo podľa prokurátora preukázané, že v období rokov 1997 až
1998 bol jeho najväčším dôverníkom D. K.. Nespájali ich však rodinné putá ale páchaná trestná činnosť.
Väčšina rozhovorov prebehla medzi nimi dvomi, bez prítomnosti svedkov. Mali rovnocenný vzťah a
navzájom si dôverovali.

Okrem osoby obžalovaného a jeho vzťahov, najmä k D.K., prokurátor poukázal aj na spôsob obhajoby,
ktorý obžalovaný zvolil. Na hlavnom pojednávaní nevypovedal, pretože sa zrejme obával, že by si
mohol vo svojich výpovediach protirečiť a povedať niečo, čo by mu mohlo priťažiť. Namiesto výpovede
sprevádzal takmer všetky výpovede svedkov vlastnými pripomienkami, obsahovo zodpovedajúcimi jeho

vzťahom ku konkrétnemu svedkovi a k obsahu konkrétnej výpovede.

Podľa prokurátora, K. C. zo skutku jeden obžaloby priamo usvedčuje chránený svedok D. K.. Tento
svedok podrobne popísal prečo, kedy a za akých okolností k spáchaniu skutku došlo, kto D. X. zastrelil
a ako jeho telo uložili v pripravenej jame. D. K. vysvetlil, ako sa R. T. o mieste zakopania tela D. X.

dozvedel.

Chránený svedok vysvetlil, prečo v niektorých fázach trestného konania klamal. Nikdy to však nebolo o
podstatných skutkových okolnostiach. Toto vysvetlenie je podľa prokurátora dostatočné a presvedčivé.
Podrobne popísal spáchanie skutku obžalovaným a to aj s tým vedomím, že môže byť za spoluúčasť

v budúcnosti trestne stíhaný.

ZmenyvovýpovediachD.K.sanetýkalipodstatnýchokolností. Svedkovia,ktorísanegatívnevyjadrovali
k osobe D. K., sú čiastočne členovia jeho širšej rodiny, s ktorými nemá dobré vzťahy. Jedine svedkyňa
J. uviedla, že so D. K. nemala problémy.

Aj keď svedok R. T. v prvých fázach vyšetrovania tvrdil, že bol pri vražde D. X., následne v krátkom
časovom slede uviedol, že skutočnosti týkajúce sa vraždy D. X. sa dozvedel sprostredkovane od D. K..
Dostatočne jasne vysvetlil zmenu svojej pôvodnej výpovede.

Výpoveď R. T. korešponduje s výpoveďou D. K. a má podporný charakter. Bez ohľadu na to, ako
sa obžalovaný a ním prizvaní svedkovia snažili svedka R. T. vykresliť v očiach súdu, jeho výpoveď
zodpovedala zisteným faktom.

Výpovede svedkov, ktorí sa vyjadrovali k osobám svedkov R. T. a D. K. nepovažuje prokurátor za

relevantné, pretože sú to ľudia, ktorí mali dobré vzťahy s obžalovaným, prípadne sú to ľudia, ktorí sa
obžalovaného boja a nechcú s ním mať konflikt. Obžalovaný nebol v kolúznej väzbe a mohol z väzby
telefonovať a kontaktovať sa, s kým chcel.

Taktiež dôvod vraždy je podľa prokurátora spoľahlivo preukázaný. D. X., ale aj T. M. robili obžalovanému

tzv. bielych koňov, prostredníctvom ktorých priebežne odčerpával neoprávnené daňové odpočty DPH.
Túto skutočnosť potvrdil svedok D. K., ale aj ďalší svedkovia - R. P. a J. M.. Svedok Z. X. (brat D.
X.) potvrdil, že sa D. X. poznal s obžalovaným. Taktiež potvrdil, že D. X. mal učňovské vzdelanie a
účtovníctvom sa nezaoberal.V podstate všetci svedkovia uviedli, že D. X. o podnikaní nemal žiadne predstavy ani skúsenosti. Je teda
nelogické, aby sám, z vlastnej iniciatívy a patričného zázemia uplatňoval na svoje obchodné spoločnosti

nadmerné odpočty DPH a nebol pri tom podrobený žiadnej kontrole zo strany daňových orgánov.
.
Prokurátor osobitne poukázal na obchodnú spoločnosť PANDA, s.r.o., kde v priebehu niekoľkých rokov
boli odčerpané peniaze v sume presahujúcej 5, 5 milióna Slovenských korún.

Výpovede svedkov R. K. a M. K. nepovažuje prokurátor za hodnoverné, pretože majú úzky vzťah k
obžalovanému a chcú mu pomôcť. Taktiež chcú spochybniť svojho úhlavného odporcu a rodinného
nepriateľa - D. K..

Obžalovaného taktiež usvedčuje aj svedkyňa A. K., ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní. Svedkyňa
popísala pobyt osoby menom D. vo N., v období pred jeho smrťou v roku 1997. Telefonický rozhovor,

ktorý mala H. K. so D. K., nemožno hodnotiť ako navádzanie svedkyne na nepravdivú výpoveď.

Aj samotné prevzatie obchodnej spoločnosti PPP, s.r.o. Štefanom Gažúrom vzbudzuje podozrenie,
že bolo spáchané podvodom, zrejme v dôsledku vydierania voči pôvodným majiteľom spoločnosti a
konateľom, svedkom P. a Lovíškovi.

Existuje podozrenie, že títo svedkovia predali uvedenú obchodnú spoločnosť pod nátlakom a boja sa o
tejto záležitosti čokoľvek uviesť. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď F. T., ktorý sa nebál vypovedať o
svojej trestnej činnosti v rámci jeho vlastného trestného konania, pričom popísal aj podiel obžalovaného
K. C. a D. K. na skutkoch, ktorých sa dopustil. Túto výpoveď potvrdil aj v prípravnom konaní v trestnej

veci obžalovaného K. C., ale na hlavnom pojednávaní dostal strach z možných trestných následkov za
skutky, za ktoré už bol odsúdený.

Niektoré pochybenia príslušníkov policajného zboru pri ohliadke miesta činu nemajú podľa prokurátora
žiadny vplyv na zákonnosť a hodnovernosť úkonov.

Prokurátor poukázal aj na nedôveryhodnosť osoby obžalovaného, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
dostatočne vykreslená. Z vypracovaného psychologického znaleckého posudku vyplýva, že sa u neho
prejavili najmä tendencie ku klamstvu, manipuláciám, alibistickému spracovaniu situácie.

Ku skutku jeden obžaloby

Na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu ku skutku jeden obžaloby súd dospel k záveru, že
jediným priamym usvedčujúcim dôkazom vo vzťahu k obžalovanému je výpoveď chráneného svedka

D. K..

Svedok D.K. bol viackrát vypočutý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Ide o jediný
priamy dôkaz, preto bolo mimoriadne dôležité na hlavnom pojednávaní preveriť hodnovernosť tohto
svedka.

Vo výpovedi zo dňa 6. 9. 2007 svedok D. K. v prípravnom konaní najskôr uviedol, že pri usmrtení D.
X. nebol. Na úvod tejto výpovede výslovne okrem iného uviedol, že sa necíti byť ohrozený na živote
a zdraví. V neskoršom štádiu trestného konania uviedol, že takto vypovedal pre obavu o seba a svoju
rodinu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka PhDr. N. X., ktorý uviedol, že ponúkal D. K.

ochranu, keď vypovedal proti obžalovanému, ten ju však odmietol s tým, že obavu nemá. Svedok mjr.
Ing. O. L. uviedol, že svedkovia D. K. a R. T. sami nenavrhli, aby boli zaradení do programu ochrany
svedka.

Vo výpovedi zo dňa 11. 12. 2007, už v procesnom postavení svedka, ktorý vystupoval pod legendou „H

“, D. K. taktiež uviedol, že sa nevie vyjadriť k smrti D. X., pretože nevie, za akých okolností to prebiehalo,
avšak je si vedomý a istý toho, že obžalovaný zastrelil D, X,. Takto vypovedal napriek tomu, že bol
vyšetrovateľom poučený, že jeho identita je pre obžalovaného neznáma. Vyjadril sa aj k motívu, pre
ktorý by mal obžalovaný zastreliť D. X. - bol pre neho nepohodlný, keby začal D. X. vypovedať.Svedok D. K. pripustil, že aj v tejto procesnej pozícii („utajeného svedka“) nehovoril pravdu, aby nebola
prezradená jeho identita a nie preto, že sa bál o seba a svoju rodinu.

Svedok hodnoverne a logicky nezdôvodnil, prečo nehovoril pravdu v pozícii „utajeného svedka“,
keď z dôvodu jeho utajenia nehrozilo nebezpečenstvo jemu a jeho rodine. Taktiku výsluchu svedka
vystupujúceho pod legendou možno podľa názoru súdu zvoliť tak, aby svedok mal možnosť vypovedať
pravdu a jeho identita môže napriek tomu zostať neodhalená.

V ďalšej výpovedi zo dňa 21. 2. 2008 už v procesnom postavení chráneného svedka D. K. podstatným
spôsobom zmenil výpoveď, keď uviedol, že sa zúčastnil vraždy D. X. a popísal, ako ku skutku došlo.

Pri stretnutí na benzínovej pumpe v Ružomberku, ktoré malo predchádzať usmrteniu D. X., mali byť
prítomní obžalovaný, D. X, F. T. a Z. C.. Svedka R. T. nespomínal, že by tam mal byť prítomný.

F. T. ani Z. C. túto verziu D. K. nepotvrdili. Z. C. nepotvrdil výmenu áut ani skutočnosť, že spolu s F. T.
odchádzali na motorovom vozidle zn. VW Sharan. F. T. vylúčil, že by mu D. K. požičal motorové vozidlo
VW Sharan, pretože jeho bral ako niečo menejcenné.

Vysvetlenie, že v prípravnom konaní D. K. neuviedol skutočnosť, že obžalovaný na benzínovej pumpe v
Ružomberku dal D. X. niečo do piva, a spomenul si na ňu až na hlavnom pojednávaní, nepovažoval súd
pre jej zásadnosť (omámenosť D. X. totiž vo verzii D. K. bola podstatným faktorom pri jeho usmrcovaní),
za hodnoverné. V prípravnom konaní na priamo položenú otázku D. K. uviedol, že nevie, či D. X. niekto
niečo nasypal do piva. Hovoril len o tom, že zo D. X. bol cítiť alkohol. Okrem toho, svedok R. T. uviedol,

že mu D. K. o Rohypnole výslovne hovoril, keď mu popisoval, ako k vražde D. X. došlo.

Taktiež svedok, vystupujúci pod legendou „P.“ vypovedal o niektorých skutočnostiach odlišne, ako
chránený svedok D.K.. Napríklad svedok „P.“ vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že D. K. mu
povedal, že keď odchádzali z benzínovej pumpy v Ružomberku, D. K odišiel na aute sám a do druhého

auta nastúpil obžalovaný, D. X., F. T. a Z. C.. Teda prezentoval inú verziu odchodu z benzínovej pumpy
v Ružomberku, akú uviedol D. K..

Chránený svedok D.K ďalej uviedol, že R. T. neukázal presne, kde ku skutku došlo. Z miesta, kde stáli,
ukázal R. T. iba smer, miesto zakopania tela zo vzdialenosti 50 až 60 metrov.

Svedok D. K. vo výpovedi uviedol, že obžalovaný usmrtil D. X., a to tromi strelami. Jednou do hlavy
a dvomi do hrudníka.

Znalci jednoznačne potvrdili priestrel hlavy, ďalšie dva výstrely, ktoré smerovali do hrude jednoznačne

nepotvrdili. Znalci nevylúčili so 100 % istotou ani ďalšie strelné poranenie hlavy. Znalci jednoznačne
neurčili, z akého dôvodu bol nájdený projektil v lebke D. X., čo je dôležité z hľadiska odpovede na
otázku, koľkokrát bol D. X. strelený do hlavy, respektíve, koľkokrát bolo do jeho tela strelené, aby sa
tento údaj mohol porovnať s výpoveďami svedkov.

Roztrieštenie ľavého rebra, ktoré bolo podrobené skúmaniu mohlo byť spôsobené strelným poranením,
ale aj iným mechanizmom, napríklad prudkým tupým úderom s pomerne malou kontaktnou plochou.
Znalec Ing. Z. S. uviedol vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, že sa nepodarilo preukázať, že skúmané
rebrobolo poškodenépriamymprienikomprojektilu. LebkapatriacaD.X.nabalistickúexpertízuzaslaná
nebola.

Znalci taktiež nevylúčili prítomnosť poranení prípadne ďalších životne dôležitých orgánov - mäkkých
tkanív, ktoré mohli byť ľahké, stredné až život ohrozujúce.

Znalci sa vyjadrili aj k dĺžke času, ktorý uplynul od zakopania tela D. X. do zeme tak, že to bolo niekoľko

rokov, hornú ani dolnú hranicu presne neurčili. K dobe smrti D. X. však znalci uviedli, že D. X. mohol
zomrieť v tom čase, ako to vo výpovedi popísal R. T..

Znalci ďalej nevylúčili ani možnosti:- že k priestrelu hlavy mohlo dôjsť už vtedy, keď D. X. nežil,

- prípadne mohol byť D. X. (odhliadnuc od priestrelu hlavy usmrtený aj iným mechanizmom, napríklad
nožom alebo inou bodnou zbraňou).

Znalci teda jednoznačne neodpovedali na otázku, koľko strelných poranení a v akých lokalizáciách D.
X. utrpel.

Ani v súvislosti s deštrukciu rebra, ktoré bolo podrobené skúmaniu, znalci s istotou nemohli prijať záver,
že zlomenie bolo spôsobené prienikom projektilu. Jednoznačne nemožno ani potvrdiť, či úlomky rebra
predtým tvorili jeden celok.

Defekt zistený na spodine lebky, v oblasti ľavej pyramídy, nebol zaslaný na expertízu tak, ako tomu
bolo v prípade ľavého spodného rebra.

Vo vzťahu k prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní chránený svedok D. K. uviedol, že v prípravnom

konaní nehovoril pravdu, lebo sa bál o seba a svoju rodinu. Zámerne neuvádzal niektoré skutočnosti
v prípravnom konaní.

Z obžalovaného mal následne strach, pretože sa mu vyhrážal. Vraždy D. X. sa zúčastnil z donútenia.
Videl zbraň v rukách obžalovaného, avšak nevedel ju popísať, hoci sa v zbraniach vyznal veľmi dobre.

V prípravnom konaní tvrdil, že išlo o zbraň typu ČZ. Jeho vzťah k zbraniam dokumentuje aj zoznam
zbraní z č. l. 2511, ktoré boli evidované na jeho meno.

Podľa názoru súdu takáto výpoveď svedka neobstojí, pretože z vykonaných dôkazov bolo preukázané,
že D. K. je expert na zbrane. Nie je hodnoverné tvrdenie svedka, že nevedel určiť typ zbrane, ktorá mala

byť použitá pri usmrtení D. X.. Jeho motivácia, k zbrani sa nevyjadrovať (aj keď najskôr uviedol, že ide
o zbraň typu ČZ), je zrejme iná a z jeho pohľadu pochopiteľná.

Vysvetlenie D. K., že sa mu po smrti D. X. obžalovaný vyhrážal, ich vzťah sa tým narušil, ale napriek
tomu s ním potom spolupracoval, sa nezdá súdu hodnoverné ani logické.

V ďalšej výpovedi D. K. uviedol, že D. X. previezli do obce N. , do chalupy jeho rodičov, kde bol D. X.
2 až 3 mesiace. Koncom októbra alebo začiatkom decembra mal byť podľa výpovede D. K.. D. X.
obžalovaným odvezený a následne zastrelený. H. K. D. X, keď bol vo N., varila. Obžalovaný mal dať
D. X. peniaze, aby jej za stravu platil. Svedok D. K. neuviedol, kto konkrétne mal D. X. odviesť do obce

N., keď uviedol, že D. X.„... previezli“.

Uvedené tvrdenia svedka D. K. nie sú v súlade s výpoveďou svedkyne H. K.. H. K. vo výpovedi (ktorá
je zaťažená vadami vo forme sugestívnych otázok zo strany vyšetrovateľa) uviedla, že keď ku nej do
domu vo N. prišiel Z.- pred desiatimi až dvanástimi rokmi (svedkyňa vypovedala 10. 1. 2008), bolo teplo,

leto. Nehovorila o konci roku, ako to uviedol vo výpovedi D. K.. Bol u nich 2 až 3 týždne, možno mesiac.
Teda nie dva až tri mesiace, ako tvrdil D. K.. Z. nevarila. Bolo ešte teplo, keď sa za Z. zastavil chalan
na aute. Nepopísala, že ho odviezol z N. práve obžalovaný. Z. nasadol a odvtedy ho nevidela.

Z. H. K. popísala ako špinavého blondiaka. D. X. tomuto popisu nezodpovedal. Mal inú farbu vlasov.

Svedkyňa H. K. teda nepotvrdila, že Z. nasadol koncom októbra alebo začiatkom novembra do auta,
keď sa už stmievalo a v aute mali sedieť D. K. , obžalovaný a cestou sa k nim mali pridať Z. C. a F.
T.. Z výpovede svedkyne nemožno jednoznačne ustáliť, že Z., o ktorom hovorila, bol skutočne D. X..
Nesúhlasí (oproti výpovedi D. K.) ani ročné obdobie ani doba, po ktorú sa mal D. X. zdržiavať vo N..Pokyn prokurátora vyšetrovateľovi, aby opätovne vypočul svedkyňu H. K. k stotožneniu osoby
„Z.“ (keďže predchádzajúci výsluch bol sčasti zmätočný), realizovaný nebol (svedkyňa zomrela).
Zostalo teda nie jednoznačne objasnené, o akej osobe svedkyňa vypovedala, keď uvádzala meno „Z.“.

Z výpovedí svedkov Z. C., R. K. a M. K. naviac vyplynulo, že nikoho cudzieho v kritickom čase
ubytovaného v dome H. K. nevideli, ani im o tom H. K. nehovorila. Taktiež svedok F.T. uviedol, že
nemá vedomosť o tom, že by sa D. X. zdržiaval vo N.. Z výpovede R. T. na hlavnom pojednávaní zasa
vyplynulo, že to bol práve D. K. a obžalovaný, ktorí mali D. X. zobrať zo Žiliny pred jeho smrťou do

Liptovského Mikuláša.

D. K. poprel, že by inštruoval svoju matku H. K., ako má vo veci obžalovaného K. C. vypovedať.

V druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní už svedok D. K. pripustil, že sa pred výsluchom so svojou
matkou H. K. stretol, avšak nehovoril jej, ako má vypovedať. V tejto súvislosti súd poukazuje na

záznam telekomunikačnej prevádzky - rozhovoru D. K. a H. K.. Po oboznámení sa s jeho obsahom
nemožno jednoznačne vylúčiť, že D. K. ovplyvňoval svedkyňu, ako má vypovedať (zjavná sugestívnosť
až manipulatívnosť svedka D. K. voči H. K. pri ich telefonickom rozhovore).

D. K. taktiež uviedol, že povedal H. K., že vypovedá v neprospech obžalovaného a o skutočnosti, kde

bol D. X. schovaný. D. K. ďalej uviedol, že vtedy bol s matkou každý druhý deň, ale „... nebolo to len
kvôli X., ale aj preto, že jej rád pomáhal.“

Naopak svedok R. K. vo výpovedi uviedol, že v apríli roku 1998 sa mu H. K. sťažovala o tom, že ju D.K
navádza na to, aby krivo svedčila voči obžalovanému.

Aj M.K. vo výpovedi uviedla, že H. K. im tesne pred smrťou povedala, že ľutuje, čo vypovedala pred
vyšetrovateľom a že ani nevie, čo vypovedala.

Väčšina svedkov, na ktorých sa chránený svedok D. K. odvolával vo výpovedi, niektoré skutočnosti ním

uvádzané nepotvrdila.

Svedkovia U. E. a Ing. N. S. vo výpovedi v prípravnom konaní nepotvrdili výpoveď D. K. (na ktorých
sa vo výpovedi odvolával), že obžalovaný mal firmu PPL, s.r.o. prepísať na D. X. a že následne malo
dochádzať k neoprávnenému odpočtu DPH.

Tvrdenie chráneného svedka D. K., v ktorom uviedol, že obžalovaný podnikal prostredníctvom D. X.
preto, lebo mal záznam v registri trestov sa nepreukázalo. Obžalovaný K. C. podnikal ako živnostník
od roku 1992 do roku 1996, čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra z č. l. 1669 až 1670. Napriek
tomu, že aj Štefan Gažúr mal záznam v registri trestov z č. l. 4086, došlo k prevodu podielu na jeho

osobu v súvislosti firmou PPL, s.r.o. , a to v roku 1996.

V ďalšej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol chránený svedok D. K. mená osôb - Z. C., F. T.,
D. J., Z. D., P. D., N. S., U. E. a O. Z., ktorí môžu potvrdiť, že D. X. bol „bielym koňom“ obžalovaného.
Uvedení svedkovia však túto skutočnosť vo svojich výpovediach nepotvrdili.

Ani ďalšie tvrdenia D. K., že hlavným iniciátorom a vykonávateľom nelegálnych aktivít v súvislosti s DPH
bolobžalovaný,ktorý vpodstateajjehoriadilaovládalho,vypočutísvedkovianepotvrdili(okrem svedka
vystupujúcim pod legendou „P.“ a sčasti svedka D. J.). Naopak, podstatná časť svedkov uviedla, že D.
K. mal takú povahu, že by sa ovládať nenechal. Napokon, takúto črtu jeho osobnosti popísali aj znalci.

Emanuel Lovíšek (ako pôvodný vlastník firmy PPL, s.r.o.) potvrdil, že v roku 1996 sa stal konateľom firmy
PPL, s.r.o. Štefan Gažúr. Nepotvrdil však, že sa obžalovaný zúčastňoval na riadení firmy PPL, s.r.o.
Občasvofirme videlobžalovaného akokupujúceho. KvzťahuobžalovanéhoaŠtefanaGažúra svedok
nevedel uviesť žiadne skutočnosti, ani to, či sa poznali. Svedok Emanuel Lovíšek taktiež nepotvrdil

vyjadrenie D. K. , že mu z neoprávnených odpočtov DPH D. K. dával časť zisku.

Taktiež Ing. N. S. potvrdil, že obžalovaný chodil do firmy PPL, s.r.o. iba nakupovať. Svedok nemal
vedomosť o tom, že by obžalovaný zasahoval do vedenia firmy.Ing. R. P., ako bývalý manažér firmy PPL, s.r.o. uviedol vo výpovedi na hlavnom pojednávaní, že sa s
obžalovaným, D. X. ani D.K. nestretol. Rovnako vypovedala aj svedkyňa O. C..

Svedok R. D. uviedol, že obžalovaného vo firme PPL, s.r.o. videl, chodieval za N. S. a U. E. . Či chodieval
aj za Štefanom Gažúrom si už nespomenul.

Taktiež svedok J. S. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného videl vo firme PPL,

s.r.o. iba nakupovať. Nepotvrdil, že by bol vo firme zamestnaný.

Ing. Z. P. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že prenajal obchodnej spoločnosti PPL, s.r.o.
obchodné priestory v Žiline, na ul. Hviezdoslavovej č. 33. Pamätal si na osoby U. E., N.S., R. P., ale
meno obžalovaného mu nič nehovorilo.

Svedkovia H. X., Z. X., R. F., C. S., H. C., R. J., F. P., R. S., U. S., J. D., H. Q., Ing. J. T., R. D., Ing. R.
Y., Y. F., N. H., S. Z., Ing. Z. Q., Ing. Z. J.uviedli, že meno K. C. im nič nehovorí. Svedkyňa O. T. uviedla,
že pri daňovej kontrole vykonávanej vo firme PPL, s.r.o. v roku 1997 sa s obžalovaným nestretla.

Svedok D. J. okrem iného uviedol, že bol svedkom toho, ako T. M., keď bol v T. L. T, obliekol D. K. do
obleku a išli do Žiliny vybrať peniaze. Večer T. M. doviezol naspäť. Ďalej svedok uviedol, že D. K. mal
kufrík, kde mal doklady a pečiatky a vybavoval veci v rôznych inštitúciách, napríklad aj na daňovom
úrade.

Keď v priebehu hlavného pojednávania vypočutí svedkovia nepotvrdzovali to, čo uvádzal chránený
svedok, D. K. sa už začal vyjadrovať v ďalších výpovediach tak, že 80 % vecí sa odohralo iba medzi
ním a obžalovaným. Svedkov, ktorí by mohli potvrdiť ním tvrdené skutočnosti už neuvádzal.

Dôveryhodnosť svedka D. K. nepodporujú ani vyjadrenia svedkyne Y. K., rod. V., ktorá sa vyjadrila k

sfalšovanému overeniu podpisu obžalovaného na zmluvách. Svedkyňa potvrdila skutočnosti, ktoré v
tejto súvislosti uvádzal obžalovaný. Aj svedok R. B. uviedol, že D. K. doniesol v súvislosti s prevodom
nehnuteľností nejaký overený doklad.

Napríklad súd poukazuje, pri hodnotení dôveryhodnosti svedka D. K. aj na rozpor medzi jeho tvrdením

na hlavnom pojednávaní, že vie o tom, že obžalovaný bol trestne stíhaný s R. J. kvôli alkoholu a kráteniu
daní a následne, a keď svedok R. J. uviedol, že vypovedal v trestnom konaní, o ktorom hovoril D. K.,
ale iba ako svedok, D. K. v ďalšej výpovedi uviedol, že on takú skutočnosť na hlavnom pojednávaní
neuviedol a ide asi o „preklep“.

D. K. sa sám na hlavnom pojednávaní priznal, že o určitých okolnostiach v konaní pred súdom nehovoril
pravdu. V skutočnosti obchodoval s firmou TELEKÁBEL, s.r.o., avšak vo výpovedi túto skutočnosť
poprel, lebo chcel zistiť, kto mu odcudzil z rodičovského domu doklady.

Svedok E. Z. , ktorý pomáhal D. X. v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou, vo výpovedi na

hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného K. C. nikdy nevidel komunikovať so D. X., ani ho vo
firme PPL, s.r.o. nevidel.

Taktiež svedkyňa F. D., ktorá v minulosti pracovala vo firme PPL, s.r.o., nikdy na pracovisku
obžalovaného nevidela. Rovnako sa vyjadril aj bývalý pracovník tejto firmy Y. K.. Títo svedkovia taktiež

nepotvrdili výpoveď D. K. v tom, že obžalovaný riadil firmu PPL, s.r.o.

Svedok Z. S. nepotvrdil výpoveď D. K., týkajúcu sa D. X. a T. M., v súvislosti s ich „umiestnením“ v T.
L. T.. Svedok vo výpovedi uviedol, že videl dvoch mladých mužov, ktorí istý čas bývali v okáli v T. L.
T.. Jeden sa vola D.a druhý T.. Chodili voľne, nezdalo sa mu, že by boli v niečom obmedzovaní. Nič

podozrivé si nevšimol.

Svedkovia JUDr. O. J., G.H., Ing. Z. P. nepotvrdili skutočnosti, že by bol D. X. niekým nútený predať
svoj byt v I..Svedok D. K. sa nepriamo vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (spontánne) vyjadril aj k priebehu

znaleckého skúmania, ktorému sa podrobil. Súdu nie je zrejmé, akým spôsobom a z akého dôvodu
(dokonca celkom sám) sa bol chránený svedok D.K. „informovať “ u iných psychiatrov a psychológov,
v súvislosti so znaleckým skúmaním jeho osoby, najmä, ak z trestného spisu nevyplýva, že by sa
oficiálne mal možnosť oboznámiť s výsledkami znaleckého skúmania. Vysvetlenie svedka, že tak urobil
„... pre svoju zaujímavosť...“ preto, lebo sa mu vyšetrenie realizované znalcami zdalo prikrátke, oproti

vyšetreniu jeho duševného stavu v súvislosti so žiadosťou o udelenie zbrojného preukazu, sa javí súdu
nedostatočným a nepresvedčivým.

D. K. sa taktiež rozporne vyjadroval na hlavnom pojednávaní vo výpovediach, kde hovoril o tom, akým
spôsobom udržiava kontakt so svojou rodinou (č. l. 3744).

D.K.hodnovernenevedel vysvetliť aniskutočnosť, zakéhodôvoduzasielalpeniazenaúčetobchodnej
spoločnosti PANDA, s.r.o., ktorej konateľom bol Štefan Gažúr. Vysvetlenie, že si chcel znížiť daňový
základ, je podľa názoru súdu nepresvedčivé a nelogické o to viac, keď táto firma pre neho nerobila
žiadne služby.

Chránený svedok v podstate podporil tvrdenia obžalovaného, že R. T. v kritickom čase nepoznal, keď
uviedol, že ich nikdy spolu nevidel, ani mu obžalovaný toto meno nespomínal. Chránený svedok taktiež
uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný vyrábal daňové podania alebo iné daňové doklady.
Obžalovaný bol podľa neho so D. X. kamarát. Nikdy ho do ničoho nenútil.

So zmenou výpovede chráneného svedka D. K. (v súvislosti s osobnou účasťou na skutku jeden
obžaloby), úzko súvisí zmena výpovede svedka R. T..

R. T.pripustil, že sa pred tým, ako podal trestné oznámenie vo veci poškodeného D. X., stretol so D. K..

Svedok R. T. vo výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 22. 8. 2007 uviedol, že bol pri usmrtení D.
X.. Podrobne popísal, ako k usmrteniu D. X. došlo a ako ho potom spolu s obžalovaným zahrabali do
pripravovanej jamy. Predtým sa zastavili na benzínovej pumpe v Ružomberku a okrem neho tam bol
obžalovaný, D. X. a Z. C.. Svedka D. K. nespomínal, že mal byť prítomný na benzínovej pumpe (rovnako
tak D. K. nespomínal vo svojej verzii R. T.). Na benzínovej pumpe podľa jeho verzie nebol ani F. T..

R. T. vo výpovedi uviedol, že pripravená jama mohla mať asi 1, 5 metra, pričom D. K. uviedol, že mu
pripravenú jamu nepopísal.

D. X. podľa R. T. obžalovaný zastrelil preto, lebo bol jeho kôň alebo ovca. Za mlčanie mu dal obžalovaný
50 000,- Sk. Na uvedených tvrdeniach zotrval až do výsluchu, ktorý sa konal v ÚVTOS a ÚVV v

Ružomberku dňa 27. 3. 2008.

Vovýpovedizodňa273.2008už R.T.(pozmenevýpovedeD.K.)nasugestívnuotázkuvyšetrovateľauž
zásadným spôsobom zmenil dovtedajšie výpovede, keď uviedol, že sám sa na vražde D. X. nezúčastnil,
ale dozvedel sa o nej od D. K., v jeho „slabšej chvíľke“. D. K. mu ukázal všetko a podrobne, vrátane

miesta zastrelenia, ako aj miesta, kde bolo telo zakopané. Porozprával mu aj detaily. D. K. mu povedal
aj typ zbrane, ktorou bol D. X. usmrtený - zbraň typu ČZ, kaliber 7,65 s tlmičom. V tejto výpovedi už
svedok uviedol, že D. X. dal obžalovaný do piva Rohypnol.

Zaujímavá je odpoveď svedka R. T. , kto bol iniciátorom usmrtenia D. X. , keď svedok uviedol, že to bol

obžalovaný, „ale bolo to tak nejako spoločne“.

Vysvetlenie svedka R. T., že v predchádzajúcich výpovediach klamal, keď tvrdil, že sa zúčastnil vraždy
D. X., lebo sa bál, že sa mu niečo stane je nelogické a nehodnoverné. V čase, keď urobil túto výpoveď
sa mu nikto nevyhrážal. Tomu nasvedčuje aj ďalšie jeho vysvetlenie, že „... aj tak by sa na to bolo

prišlo ...“, že nebol pri vražde D. X..

R. T. ďalej uviedol, že sám oslovil listom vyšetrovateľa, že chce zmeniť výpoveď. Tento list, napriek
výzve, súdu nikdy nebol predložený. Ďalej vysvetlenie R. T. doplnil tým, že nechcel do veci nikoho inéhozaťahovať. Možno sa pomýlil, keď sa mu obžalovaný vyhrážal v súvislosti so zavraždením J. O.. Ak by
on nevypovedal, vecou by sa nikto nezaoberal a následne svoje vysvetľovanie predchádzajúcej lživej
výpovede uzavrel tým, že sa bál o D. K.. Podľa nasledujúceho vysvetlenia R. T., k zmene výpovede

došlo aj na podnet obhajcu obžalovaného.

Vo výpovedi na hlavnom pojednávaní sa priznal aj k tomu, že klamal, keď uviedol, že mu dal obžalovaný
za vraždu D. X. peniaze.

Po zmene výpovede svedka R. T., že sa nezúčastnil vraždy D. X., jeho výpoveď už nemožno považovať
za priamy usvedčujúci dôkaz. Keďže svedok reprodukoval to, čo počul od svedka D. K., ide o dôkaz
odvodený.

K zmene výpovede svedka R. T. došlo až potom, čo zmenil výpoveď D. K.. List, ktorým R. T. požiadal
o zmenu výpovede, nebol súdu predložený s tým, že sa u vyšetrovateľa vo vyšetrovacom spise

nenachádza. Napríklad ani bývalý vyšetrovateľ - svedok R. D. uvedený list nikdy nevidel. Prepojenie
D. K. a R. T. teda aj s prihliadnutím na túto skutočnosť nemožno vylúčiť.

Svedok R. T. a D. K. teda zmenili v prípravnom konaní svoje pôvodné výpovede a nahradili ich inými,
diametrálne odlišnými, ale vzájomne koordinovanými.

Podľa názoru súdu, lživo vypovedajúci svedkovia zrejme zistili, že zotrvanie na pozícii pôvodne lživých
výpovedí je neúčelné a neudržateľné, vzhľadom k existujúcej dôkaznej situácii.

Svedok R. T. ďalej vo výpovedi okrem iného uviedol, že sa s obžalovaným pozná dlhú dobu, vyrastali

spolu. Je však zaujímavé, že napríklad nevedel, do akých škôl obžalovaný chodil, nepoznal ani jeho
rodičov a nevedel uviesť ďalšie skutočnosti týkajúce sa obdobia mladosti obžalovaného. Aj brat
obžalovaného - svedok Z. C. uviedol, že R. T. nepozná.

Ku vzťahom obžalovaného a D. K. R. T. uviedol, že tvorili silnú dvojicu a robili spolu obchody. Koncom

90 - tych rokov už spolu nekomunikovali. Svedok ďalej uviedol, že nevidel, že by obžalovaný niečo
prikazoval D. K..

Trestné oznámenie na obžalovaného podal R. T. preto, lebo sa jemu aj rodine obžalovaný vyhrážal, ale
aj preto, lebo ho „hrýzlo svedomie“. Neskôr doplnil motív, prečo o veci vypovedal aj o skutočnosť, že sa

bál, že obžalovaný niečo urobí D.K..

Vzhľadom na to, že R. T. je osobou ľahko ovplyvniteľnou (podľa znaleckého posudku), nie je vylúčené,
že bol na svoje výpovede niekým navedený a riadený.

Svedok PhDr. N. X. objasnil okolnosti zaradenia svedka R. T. do programu ochrany svedkov (nie na
základe konkrétnej hrozby jemu, alebo osobám blízkym).

Napriek svedkom uvádzaným obavám o svoj život a svojich blízkych zo strany obžalovaného, bolo dňa
22. 5. 2009 na žiadosť R. T. ukončené vykonávanie programu ochrany jeho osoby (č. l. 3740).

Vzhľadom na zmeny výpovedí chránených svedkov R. T. a D. K., charakter týchto zmien a ich časovú
postupnosť, nie je vylúčená ani ich dohoda na výpovediach, tak ako to vyplýva aj z výpovedí niektorých
svedkov.

Svedok - bývalý policajt N. X. okrem iného uviedol, že D. K. a R. T. sa pred ním chválili, že si miesto
zakopania tela navzájom poukazovali. Svedok D. S. vo výpovedi uviedol, že keď bol R. T. vo väzbe, D.
K. za ním chodil pod okná ÚVV Žilina a hovoril mu, ako má vypovedať.

Svedok J. D. vo výpovedi uviedol, že mu začiatkom roka 2008 E. T. povedal, že videl, ako sa D. K. a R.

T. za asistencie polície stretli a dohadovali si výpovede v trestnej veci obžalovaného.

Svedok E. T. na hlavnom pojednávaní popísal situáciu, keď niekedy v roku 2008 videl z auta, keď
prechádzal z Višňového do Trnového pri lese „kukláčov“ a niekoho v civilnej nepriestrelnej veste. Potomprišiel do Žiliny, kde sa náhodou stretol so D. K. , ktorý mu povedal, že za asistencie polície dal R. T.
inštrukcie, ako má vypovedať vo veci obvineného K. C..

Súd konštatuje, že podozrenie, že chránení svedkovia svoje výpovede mohli koordinovať, vyplýva aj z
toho, že používajú niektoré rovnaké slovné spojenia na opis situácie, za ktorej mal D. K. porozprávať
R. T. o usmrtení D. X., napr. že D. K. mal „slabú chvíľku.“

Aj niektoré skutočnosti, tvrdené svedkom R. T. a D. K. sú navzájom rozporné. Napríklad D. K. uviedol,

že neukázal presne R. T. , kde ku skutku došlo. Tvar pripravenej jamy mu nepopisoval. Vyjadril sa tak,
že on sám (napriek tomu, že sa skutku mal zúčastniť) by hrob nenašiel. R. T. však ukázal miesto, kde
bolo nájdené telo D. X. s presnosťou niekoľkých metrov.

Viacerí svedkovia sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovali k osobe chráneného svedka D. K. a R. T..

Podstatná časť z vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní vypovedala tak, že spochybnila ich
hodnovernosť.

Vzhľadom k tomu, že obidvaja svedkovia v prípravnom konaní zásadným spôsobom zmenili výpoveď,
ich výpovede boli nielen vnútorne rozporné, ale neboli aj v súlade s ďalšími dôkazmi vykonanými

na hlavnom pojednávaní, naviac sa svedkovia na hlavnom pojednávaní sami priznali, že o niektorých
skutočnostiach klamali, súd pribral do konania dvoch znalcov, aby znalecky preskúmali duševný stav
svedkov D. K. a R. T. a najmä vyjadrili sa črtám ich osobnosti.

Zo záverov znaleckých posudkov vo vzťahu k osobe svedka D. K. vyplynuli predovšetkým tieto

skutočnosti:

- má sklon nadmerne uplatňovať svoju vôľu, vyššie city, najmä sociálne sú málo vyvinuté, vzťah k ľuďom
je založený na báze prospechu a vždy jedná z pozície dominujúceho, citové väzby k druhým ľuďom

sú plytké alebo negatívne,

- ide o osobnosť polymorfne abnormnú, s ťažiskom poruchy v oblasti charakteru,

- je egocentrický, agresívny, neúprimný, s tendenciou nadmerne uplatňovať svoju vôľu, nemá problém

niekoho udrieť, kapacita tvorby zábran je u neho nízka,

- v dotazníkoch mal najvyššie výsledky v škále „L“ - tzv. lži skóre,

- vystupuje voči druhým ľuďom sugestívne a manipulatívne, snaží sa presadiť svoju vôľu, správa sa k

ľuďom ako k šachovým figúrkam,

- má sklon skresľovať údaje o sebe a mystifikovať,

- znalec konštatoval, že by neodporúčal udeliť svedkovi zbrojný preukaz (ak by mal on vypracovať

psychologický posudok pre tento účel), a to pre jeho agresivitu a poruchu charakteru - mal by obavy, že
by mohol použiť túto zbraň nelegálnym spôsobom, avšak nie v afekte, pretože sa dokáže kontrolovať,
ale premyslene.

Zo záverov znaleckých posudkov vo vzťahu k osobe svedka R. T. vyplynuli predovšetkým tieto
skutočnosti:

- ide o osobnosť abnormnú, histriónsku (histrión je z gréckeho herec), ide o človeka sugestibilného,

ľahko ovplyvniteľného, nezodpovedného,

- nedomýšľa dôsledky svojho konania, je bezzásadový, za momentálny prospech vymení budúce
problémy,- je u neho podozrenie na počínajúcu depraváciu osobnosti (zníženie osobnostnej úrovne v
dôsledku chorobného procesu, napr. po prekonanom zápale mozgu alebo užívaní psychotropných

látok, alkoholu), ktorá sa prejaví znížením hygienického štandardu, neporiadnosťou, hrubosťou,
nedodržiavaním slova, klamaním atď.,

- bola u neho zistená vyššia sugestibilita a ovplyvniteľnosť inými osobami.

Závery znalcov podľa názoru súdu potvrdzujú skôr skutočnosti uvádzané obžalovaným K. C. (vo vzťahu
k osobe chráneného svedka D. K. a svedka - pôvodne chráneného - R. T. ).

Závery znalcov sú aj v súlade s výpoveďami väčšiny svedkov, ktorí vypovedali k osobe D.K..

Svedok Z. C. uviedol, že D. K. sa spával povýšenecky, arogantne, často napádal cudzích ľudí. Vždy sa
pozeral sám na seba. Nemal pocit, že by sa obžalovaného bál, alebo že by ho obžalovaný riadil. Mal
manipulatívnu a násilnícku povahu.

Svedok D. S. uviedol, že D. K. si nedal rozkazovať, bol povýšenecký, všetko vedel, všade bol.

Obžalovaný mu robil poskoka. Poprel tvrdenia D. K., že pre obžalovaného páchal trestnú činnosť.

Svedok R. Z. vo výpovedi uviedol, že D. K. mal vodcovskú povahu. Bol pri tom, keď riadil obžalovaného
a diktoval mu, čo má robiť. Je to podľa neho chrapúň, akého ešte nestretol. Má sklony k agresivite
a nadpriemerné schopnosti vymýšľať si. Videl, ako D. K. viackrát zbil obžalovaného. Obžalovaného

charakterizoval pozitívne.

Svedok U. Q. považuje D. K. za falošného a agresívneho.

Svedok R. Z. uviedol, za akých okolností musel platiť zamestnancom, ktorých mu „dohodil“ D. K..

Svedok R. P. uviedol, že D. K. bol posadnutý dvoma vecami: zlatom a zbraňami. Kvôli peniazom bol
schopný niekomu ublížiť. Vyťahovanie zbraní voči ľuďom je u neho normálne. V jeho spore so D. K., D.
K. zmanipuloval svedkov, aby krivo vypovedali. Medzi nimi bol aj obžalovaný. Bol schopný kohokoľvek
krivo obviniť.

Svedok popísal situácie, keď D. K. fyzicky zaútočil na obžalovaného. Keď obžalovaný v niečom
nevyhovel D. K., dostal od neho ranu. D.K. nebol typ človeka, ktorému by bolo možné rozkazovať.
Popísal, ako sa mu D. K. pokúsil pomstiť postriekaním auta a zbitím detí.

Svedok Z. T. popísal, ako sa mu D. K. vyhrážal, aby nevypovedal na polícii o jeho konflikte s
obžalovaným.

Svedok E. T. považoval D. K. za takého, že by najradšej každého riadil. Pravdu si upravoval tak, ako
sa mu to hodilo.

Podľa svedka R. J. bol D. K. arogantný a mal výbušnú povahu. Svedok D. J. vo výpovedi uviedol, že
v súvislosti s daňovými odpočtami robil podklady D. K., ktorý vedel vybaviť aj nelegálne veci. V noci
robil D. K. faktúry a dával ich podpisovať T. M. alebo D. X.. Takéto niečo od obžalovaného nepočul. Bol
svedkom toho, ako D. K. obliekol T. M. a išli vyberať peniaze. On ich viezol autom.

Svedok Ing. G. O. uviedol, že pri jednom stretnutí D. K. ohováral obžalovaného a chcel ho očierniť.

Podľa F. T. bol D. K. arogantný a nechcel sa s nikým deliť. Išlo o nechutného a vulgárneho človeka, ktorý
nevedel dodržať to, čo sľúbil. Zopárkrát ho oklamal a vymýšľal si. Chválil sa pred ním, že má na daňovom

úrade známosti. Jednoznačne poprel tvrdenia D. K., že by ho obžalovaný fyzicky napádal, alebo vytiahol
na neho zbraň. Svedok taktiež uviedol, že mu svedok D. K. dával inštrukcie, ako má na polícii vypovedať.
Dokonca D. K. vedel, kedy ho policajti zavolajú na výsluch. Povedal mu, o čom výsluch bude a skutočneto tak bolo. Svedok nepotvrdil skutočnosti, ktoré sa mali stať na benzínovej pumpe v Ružomberku, ktoré
mali predchádzať usmrteniu D. X., a ktoré uviedol D. K. vo výpovedi, aj na hlavnom pojednávaní.

Svedok F. T. ďalej uviedol, že koncom roku 2008 alebo začiatkom roku 2009 na neho D. K. kričal, keď
išiel z výsluchu od policajtov Žiline. D. K. mu začal rozprávať „... o veciach, čo sa týka tohto prípadu K.
C..“ (č. l. 3595) Svedok však utiekol preč.

D. K. napríklad stretnutie s F. T. aj sčasti potvrdil (č. l. 3648) s tým, že išlo o rok 2007, keď mal F. T.

okrem iného povedať, že bol vypočúvaný v súvislosti s K. C..

Svedok P. D. poprel tvrdenia D. K., že by ho obžalovaný žiadal o odstránenie D. K. . Taktiež uviedol, že
nemá informácie o tom, že by obžalovaný riadil D. K..

Svedok Z. C. uviedol, že D. K. bol povýšenecký a nepriateľský. Vždy sa pozeral sám na seba. Nikdy

nevidel, že by sa obžalovaného bál.

Svedok R. K. uviedol, že D. K. neustále napádal obžalovaného, bil ho, a to aj bez príčiny. D. K. je
agresívny a arogantný človek, viackrát ho v minulosti oklamal.

Svedkyňa M. K. vo výpovedi uviedla, že ak sa D. K. niekto vzoprie, potom je veľmi agresívny. Každého
ponižuje a klame. Od nikoho si nedá rozkazovať. Vyvyšuje sa, akoby bol nadčlovek. Ak chce niečo
dokázať, ide aj cez mŕtvoly. Väčšinou máva pri sebe zbraň. Nikdy nevidela, že by mal z obžalovaného
strach.

Svedok P. J. uviedol, že nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný rozkazoval D. K. alebo ho riadil.
N. J. uviedol, že D. K. je dominantný a arogantný jedinec, ktorý si nedá skákať po hlave.

O skutočnosti, že medzi obžalovaným a D. X. boli rovnocenné priateľské vzťahy vypovedali svedkovia
F. T., Z. C., D. J., ale aj D. K..Naopak, svedkyňa J. M. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že

videla, ako majú T. M. a D. X. z obžalovaného strach, keď obžalovaný prišiel raz neskoro v noci do
okálu v T.L. T..

Taktiež závery znalcov sú aj v súlade s výpoveďami svedkov, ktorí vypovedali k osobe R. T..

Svedok K. S. považuje R. T. za „najväčšieho bastarda a špinavca, akého stretol“.

Svedkovia U. J., U. Q. popreli, že by kradli pre obžalovaného autá, ako to tvrdil R. T..

Svedok D. S. uviedol, že obžalovaného v prítomnosti R. T. nikdy nevidel. Charakterizoval ho ako klamára

a podvodníka. R. T. mu povedal, že s policajtmi urobil dohodu. Ak bude svedčiť proti obžalovanému K.
C., bude mať výhody.

Svedok J. D. uviedol, že väčšieho klamára, ako je R. T. v živote nestretol. Žil na úkor iných a pre vlastný
prospech by predal aj svoju matku.

Svedok P. Q. považuje R. T. za „feťáka“. Poprel, že by pre obžalovaného páchal trestnú činnosť. Z. T.
uviedol, že obžalovaného v prítomnosti R. T. nikdy nevidel.

Svedok E. T. považuje R. T. za „feťáka“ a potkana, falošného človeka, ktorý si vymýšľa. Taktiež nevidel

obžalovaného v prítomnosti R. T.. Keď bol R. T. prepustený z väzby, povedal mu, že sa budú diať veľké
veci.

Svedok Z. Z. uviedol, že R. T. začal robiť „cigánstva“ na kamarátov. Nikdy sa mu R. T. nesťažoval,
že by mal z obžalovaného strach. Charakterizoval ho ako vypočítavého a intrigánskeho. Nedá sa mu

dôverovať. Keď sa začal stretávať so D. K., zmenil sa k horšiemu o 50 %. So D. K. si stále niečo
vymýšľali, na koho by niečo nahrali. D. K. bol dominantný a R. T. bol jeho kôň.Svedok Z. S. charakterizoval R. T. ako nedôveryhodného človeka, ktorý stále klamal. O tom, že by mal
pre obžalovaného niečo kradnúť, svedok nič nevedel.

Svedok E. N. poprel tvrdenia R. T., že sa s obžalovaním stretával v Dome odborov v Žiline.

Matka R. T. - J. T. uviedla, že nevie o tom, že by sa jej syn R. T. poznal s obžalovaným. Keď mal
problémy s drogami, stále jej klamal.

Sestra R. T. - E. T. vo výpovedi uviedla, že s bratom R, mala veľmi dobrý vzťah, hovorili si úplne všetko.
Ak by sa brat zúčastnil na nejakej vražde, určite by jej to povedal, alebo aspoň naznačil. V spoločnosti
obžalovaného ho nevidela.

Z. C. poprel, že by sa poznal s R. T.. P. J. uviedol, že R. T. nikdy nevidel v prítomnosti obžalovaného. R. T.
považuje za podvraťáka, ktorý každého dokáže zneužiť a podraziť. Vzťah R. T. a D. K. charakterizoval
ako vzťah narkomana a osoby, ktorá má peniaze.

Svedok J. N. poprel, že by s ním chodieval obžalovaný v minulosti na ryby, ako to tvrdil R. T..
Obžalovaného v prítomnosti R. T. nikdy nevidel.

Svedok C. Y. (bývalý policajt) uviedol, že sa s R. T. spoznal počas výkonu väzby v ÚVV Žilina. Počul R.
T. vykrikovať, že sa chce dostať domov za každú cenu. Charakterizoval ho jedným slovom - špinavec,

ktorý klame. Často komunikoval cez okno budovy so D. K..

Svedok N. J. charakterizoval R. T. ako „feťáka“, ktorý robí intrigy a podvody. Bol to v Žiline známy dealer
drog. Je to bezcharakterný človek, ktorý bol závislý na drogách a bol by schopný urobiť čokoľvek,
len aby si zadovážil dávku. Poprel, že by pre obžalovaného páchal trestnú činnosť, ako to tvrdil R. T. a

uviedol, že ho s obžalovaným nikdy nevidel.

Vzorce správania chránených svedkov D. K. a R. T., ktoré súd zohľadnil pri hodnotení ich hodnovernosti,
uviedli teda nielen znalci v znaleckých posudkoch, ale ich závery sú v súlade s väčšinou svedeckých
výpovedí.

Utajený svedok vystupujúci pod legendou „P.“ vo výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná 25 rokov. R.
T. a obžalovaný sa poznali. R. T. pre obžalovaného kradol autá. Tieto skutočnosti môže podľa tvrdenia
svedka „P.“ potvrdiť J. D., Z. T., D. J. a ďalší. Obžalovaný nosil vždy a všade zbraň typu ČZ 78, 85 a 100.

Obžalovaný mu mal povedať, že D. X. už nežije a že ho „upratali“. Svedok citoval aj posledné slová D.
X., ktoré mal povedať, keď ho obžalovaný strelil do hlavy.

Podľa názoru súdu, s utajeným svedkom vystupujúcim pod legendou „P.“ by musel mať obžalovaný
veľmi dobrý a dôverný vzťah, keď sa mu mal obžalovaný zdôveriť o usmrtení D. X., a to pri bežnom

rozhovorevaute. Utajenýsvedoknevysvetlil,zakéhodôvodumuobžalovanýhovorilajtaképodrobnosti
o usmrtení D. X., ako boli napríklad posledné slová D. X. pred smrťou.

Svedok vystupujúcipodlegendou„P.“pripustil,ženiektoréokolnostitýkajúcesavraždyD.X.mupovedal
aj D. K.. Po debate so D. K. sa mu zdalo, že by to mohlo byť tak, že D. X. zabil obžalovaný.

Súd konštatoval, že nemožno ani vylúčiť, že svedok vystupujúci pod legendou „P.“ uvádza všetky
okolnosti, týkajúce sa usmrtenia D. X. preto, lebo mu ich povedal výlučne D. K..

Výpoveď svedka vystupujúceho pod legendou „P.“ nie je dôkazom priamym, ktorý by obžalovaného K. C.
usvedčoval. Keďže aj tento svedok reprodukoval to, čo počul od svedka D. K. a údajne aj obžalovaného,
ide o dôkaz odvodený.Súd pri hodnotení výpovede svedka vystupujúceho pod legendou „P.“ (vrátane jeho hodnovernosti),
poukazuje vo všeobecnosti aj na to, že v prípade výsluchu utajených svedkov dochádza k značnému
obmedzeniu práva obvineného na obhajobu najmä v tom, že obžalovaný ani obhajca nemajú možnosť

preveriť hodnovernosť utajených svedkov (najmä konfrontovať ho).

Svedok mjr. Ing. O. L. sa na hlavnom pojednávaní nevyjadril na položenú otázku súdom (s odvolaním
sa na utajenie totožnosti svedka), či svedok vystupujúci pod legendou „P.“ bol vypočutý aj v inom
procesnom postavení tak, ako tomu bolo v súvislosti so svedkom, vystupujúcim pod legendou „H.“.

Súd, na základe vykonaných dôkazov, mal dôvodné pochybnosti o hodnovernosti svedka vystupujúceho
pod legendou „P.“. Napríklad jeho tvrdenie, že obžalovaný riadil D. K., že obžalovaný vždy nosil zbraň,
ako aj vyjadrenia k osobe svedka D. K. (pokojnej povahy, bez vedomostí o jeho agresivite alebo
klamstve), je v rozpore s výpoveďami väčšiny svedkov, ako aj so závermi znaleckého posudku o
duševnom stave svedka D. K.. Svedok „P.“ vo výpovedi uviedol aj svoju verziu usmrtenia D. X., ktorá

sa sčasti odlišovala od popisu skutku D. K., ale aj R. T.. Napríklad uviedol, že na benzínovej pumpe v
Ružomberku odišiel D. K. sám na aute a D. X. nastúpil do auta, ktoré riadil obžalovaný. V tomto aute
mal byť ešte F. T. a Z. C..

Svedkovia P. J., U.J., D. S., Z. C., U. Q., J. D., D. S., Z. T., O.Z. a F. T. niektoré podstskutočnosti

uvádzané svedkom vystupujúcim pod legendou „P.“ nepotvrdili.

Napríklad svedok U. J. poprel, že by mal páchať pre obžalovaného trestnú činnosť tak, ako to uviedol
svedok „P.“. Nikdy u obžalovaného zbraň nevidel.

Rovnako sa vyjadrili aj svedkovia P. J., D. S., U. Q., J. D., Z. T..

Svedok O. Z. si nespomenul na to, že by obžalovaný predkladal D. X. faktúry na podpis, ako to tvrdil „P.“.
Z. C. poprel tvrdenia svedka „P.“, že by na neho niekedy obžalovaný vytiahol zbraň alebo na niekoho
iného, alebo by ho fyzicky napádal. Nebol svedkom ani toho, že by mal obžalovaný mieriť zbraňou na

D. X..

Svedkyňa U. J. jednoznačne poprela tvrdenia svedka vystupujúceho pod legendou „P.“, že by pre
obžalovaného vypracúvala daňové alebo iné podklady.

Súd po komplexnom zhodnotení dôkazov, vykonaných vo vzťahu ku skutku jeden obžaloby konštatoval,
že nie je možné vysloviť jednoznačný záver o vine obžalovaného.

_____________

Súd sa zaoberal pri hodnotení skutkového stavu veci aj možnosťou, či niektorí z rozhodujúcich svedkov,
mohli mať záujem na priebehu a výsledku trestného konania v trestnej veci obžalovaného K. C. a aký
bol vzťah medzi obžalovaným a rozhodujúcimi svedkami. Aj tieto skutočnosti majú nezanedbateľný
vplyv pri hodnotení hodnovernosti týchto svedkov.

Na základe vykonaného dokazovania vyplynulo, že chránení svedkovia R. T. a D. K. majú určitý vzťah
k prejednávanej veci.

Svedok PhDr. N. X. (bývalý policajt) uviedol, že R. T. a D. K. spolupracovali s políciou „za istých

podmienok“, ktoré si stanovili.

Aj svedok R. D. vo výpovedi uviedol, že R. T. oslovil prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina, že chce
spolupracovať s políciou, ale chce za to nejaké výhody. Rovnako aj D. K. si stanovil určité podmienky
spolupráce s políciou. Skutočnosť, že sa R. T. v prípravnom konaní priznal, že v prvej výpovedi klamal,

svedok považoval za malú pomstu z jeho strany, pretože R. T. mal nejaké výhrady k dohode s
prokurátorom v jeho trestných veciach.Aj rýchlosť, s akou bolo o žiadosti R. T. o prepustenie z väzby na slobodu rozhodnuté, mnohému
nasvedčuje. Z listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že R. T. bol z väzby prepustený
dňa 11. 7. 2007 (č. l. 2575), pričom o nahradenie väzby požiadal písomne dňa 10. 7. 2007 (č. l. 3395).

Žiadosť o prepustenie z väzby bola doručená na prokuratúru osobne a bola napísaná na počítači.

Svedok D. S. uviedol, že mu R. T. povedal, že urobil dohodu s policajtmi, že keď bude svedčiť proti
obžalovanému K. C., bude mať výhody.

Vzťah obžalovaného K. C. a svedka D. K. vykresľuje aj vykonaný listinný dôkaz - vyšetrovací spis
Okresného riaditeľstva PZ Žilina, ČVS:OUV-215/10-ZA-2002, z ktorého vyplýva, že D. K. mal nútiť
obžalovaného K. C. , aby vypovedal v jeho prospech v jeho trestnej veci (vyhrážka ujmy manželke
obžalovaného). Skutok bol právne kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. d)
Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. V tejto trestnej veci bolo trestné stíhanie D. K. zastavené.
Listinné dôkazy z č. l. 723 až 725 v tejto súvislosti ilustrujú aj istý fragment obchodnej „spolupráce“

medzi D. K. a R. P..

Napríklad svedkovia R. P., R..Z., D. S., Z. C., R. C., M. K. vo výpovediach uviedli, že videli ako D. K.
zbil obžalovaného. Obžalovaný mal zo D. K. podľa týchto výpovedí strach.

Z trestného spisu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3 Nt 422/2002 vyplýva, že okresná
prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina podala na Okresný súd Žilina návrh na obnovu konania v
neprospech svedka D. K., a to v súvislosti s trestným konaním, vedeným na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 5 T 374/1999. V tomto trestnom konaní bola na D. K. podaná obžaloba pre trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005. V pôvodnom konaní bol D. K. oslobodený.

Z listinného dôkazu z č. l. 1678 vyplýva, že prokurátor dal vyšetrovateľovi súhlas na dočasné odloženie
vznesenia obvinenia D. K. podľa § 205 ods. 1 Tr. por., a to pre pomoc k trestnému činu vraždy podľa
§ 10 ods. 1 písm. c) k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a iné, a
to v priamej súvislosti s jeho svedeckými výpoveďami v trestnej veci obžalovaného D. K..

Je pravdou, že svedkovia Z. C., M. K. a R. K. sú príbuznými obžalovaného a vypovedali v jeho prospech.
Súd ich výpovede vyhodnotil v kontexte so všetkými ostatnými vykonanými dôkazmi.

Príbuzenský pomer svedka k obžalovanému je totiž iba jednou z okolností, na ktorú súd prihliadne,

pri hodnotení hodnovernosti svedeckej výpovede a nemožno preto len z tejto okolnosti, bez uváženia
všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, urobiť bezpečný záver o hodnovernosti svedka (B
3/1984-30).

_____________

Súd posudzoval hodnovernosť podstatných svedkov, na ktorých sa odvolával prokurátor, aj
oboznámením sa s vedením ich doterajšieho života.

Svedok R. T. bol doposiaľ 10 - krát odsúdený, a to od roku 1995. Jeho doterajšiu pestrú kriminálnu
kariéru dostatočne dokumentujú listinné dôkazy - vykonané trestné spisy týkajúce sa jeho trestných
stíhaní.

Svedok D. K. nemá záznam v registri trestov, čo sa zdá súdu nepochopiteľné, vzhľadom na jeho

doterajší život, spôsob a formu, akou si zadovažoval finančné prostriedky.

Sám vo výpovediach popísal rozsiahle protiprávne konanie, ktorého sa dopúšťal, pričom na základe
vykonaného dokazovania môže byť rozsah a závažnosť jeho latentnej kriminality ďaleko väčší. V roku
2002 bol uznaný za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a v roku 2007 z priestupku

proti verejnému poriadku.

______________Niektoré dôkazy, ktoré predložil prokurátor, vzbudzovali u súdu dôvodné pochybnosti najmä z hľadiska
spôsobu ich obstarania, alebo obsahu a teda ich použiteľnosti ako zákonného dôkazu v konaní pred

súdom.

Najmä pri výsluchu svedkyne H. K. bola v značnej miere nezvládnutá analytická (najmä analýza
doposiaľ zhromaždených materiálov a dôkazov) a syntetická fáza prípravy výsluchu (najmä forma

výsluchu, určenie predmetu a cieľa výsluchu, voľba taktického postupu a jeho usporiadanie). Napríklad
vyšetrovateľ mjr. Ing. O. L. sám vo výpovedi uviedol, že na obsah telefonického záznamu medzi
svedkyňou a D. K. sa nespýtal - ako sám uviedol, asi nedopatrením. Nemal pripravený ani fotoalbum
a nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo v úvodnej otázke výsluchu svedkyne povedal priamo meno D. X..
Pred výsluchom svedkyne si nezabezpečil fotografiu D. X. (uviedol, že asi mal k dispozícii jeho popis
od jeho bratov).

V súvislosti s výsluchom svedkyne H. K. súd poukazuje na zásadu zákazu deformácie dôkazu - teda
vyvodzovania skutkových zistení (v konkrétnom prípade skutkové zistenie, že v kritickom čase bol u H.
K. ubytovaný práve D. X. a nikto iný), ktoré jednoznačne nevyplývajú z vykonaného dôkazu. Informácia
z hodnoteného dôkazu musí zostať zachovaná bez akejkoľvek deformácie v celom procese jeho

hodnotenia a aby výlučne len taká, premietla sa do vlastného hodnotenia ako konečného úsudku.

Súd poukazuje napríklad aj na to, že v prípravnom konaní, keď obžalovaný nevyužil svoje procesné
právo nevypovedať, nebol zisťovaný detailný popis, čo robil obžalovaný K. C. v čase, keď malo dôjsť
najmä ku skutku jeden obžaloby tak, aby bolo možné jeho tvrdenia prípadne overiť inými dôkazmi.

Pochybnosti súdu vzbudil spôsob vykonania previerky výpovede svedka R. T. na mieste, kde bolo
nájdené telo D. X., najmä kto, kedy a za akých okolností ukázal policajtom miesto kostrového nálezu.

Svedok Ing. R. D. uviedol vo výpovedi, že R. T. ukázal polícii miesto, kde mal byť zakopaný D. X.. Miesto

ukázal s presnosťou 12 metrov. Priebeh tohto úkonu mal byť zadokumentovaný.

Svedok uviedol, že od začiatku bol R. T. pri výkopových prácach, po dvoch hodinách s niekým odišiel.
Keď svedok na hlavnom pojednávaní zistil, že v zápisnici o ohliadke mieste činu nie je zmienka o R. T.,
vysvetlil to tak, že sa asi uvažovalo, že bude mať štatút utajeného svedka.

Svedok Ing. Z. S. uviedol, že sa zúčastnil ohliadky miesta činu, pri ktorej bolo nájdené telo D. X. , spolu
s vyšetrovateľom O. L.. R. T.registroval, keď označoval miesto, kde boli nájdené pozostatky tela D. X..
Všetko by malo byť zapísané v zápisnici o ohliadke miesta činu. R. T. tam nie je uvedený preto, lebo
sa nezúčastnil celého úkonu.

V ďalšej časti výpovede potom uviedol, že R. T. sa ohliadky miesta činu nezúčastnil a nebola vyhotovená
zápisnica o tom, keď R. T. ukazoval miesto, kde bolo telo D. X. zakopané. Boli však vyhotovené fotografie
z tohto úkonu, ktoré má k dispozícii kriminalistický technik.

Svedokmjr.Ing.O.L.vovýpovediuviedol,žedňa10.8.2007sastretolsR.T.vC.,namieste,kdeneskôr
bolo nájdené telo D. X.. Ohliadka miesta činu sa pripravovala o 8.00 alebo 9.00 hod. Telo bolo nájdené
10 metrov od miesta, ktoré ukázal R. T.. Pri tomto úkone bol R. T. fotografovaný alebo nakrúcaný.

Po oboznámení sa s trestným spisom na hlavnom pojednávaní svedok mjr. Ing. O. L. uviedol, že tieto

fotografie nie sú súčasťou fotodokumentácie. Fotografie nedali do spisu preto, aby tento procesný úkon
nemohol byť namietaný, pretože k nemu nebol prizvaný obhajca.

Skutočnosť, že R. T. nie je uvedený v zápisnici o ohliadke miesta činu svedok vysvetlil tak, že R. T. bol na
mieste prítomný ešte pred týmto úkonom, alebo sa ohliadky miesta činu nezúčastnil. Následne svedok

uviedol, že je možné, že R. T. ukazoval miesto, kde mal byť D. X. zakopaný, až po vykonanej ohliadke
miesta činu, alebo predtým.Ďalšiu verziu priebehu procesného úkonu - previerky výpovede svedka R. T. na mieste uviedol vo
výpovedi Z. V..

Podľa jeho tvrdenia, ohliadke miesta činu, kde bolo nájdené telo D. X. predchádzala previerka výpovede
svedka R. T. na mieste. Pri tomto úkone bol vyšetrovateľ, pravdepodobne O. L. a operatívci. Podľa
neho utajený svedok ukazoval, kde má byť telo D. X. zakopané, čo bolo priebežne dokumentované. V
konkrétnom prípade nahral digitálne údaje z kamery a fotoaparátu do počítača a následne ich zálohoval
na CD alebo DVD nosiči. Fotodokumentáciu vyhotovil až potom, keď mal čas a odovzdal ju na príslušné

pracovisko. O takýto postup ho požiadal vyšetrovateľ, aby chránil dáta. V knihe výjazdov pod položku
1309 „schoval“ dva úkony- ohliadku miesta činu aj previerku výpovede na mieste, aj keď sa väčšinou
každý úkon zapisuje samostatne. O takýto postup ho taktiež požiadal vyšetrovateľ.

Svedok Z. V. ďalej vo výpovedi uviedol, že previerka výpovede svedka R. T. sa konala v ranných
hodinách a čas uvedený na fotografiách je nesprávny, lebo vo fotoaparáte nebol prestavený letný čas

(po niekoľkých mesiacoch od prechodu na letný čas). Výkopové práce začali o 8.29 hod., aj keď reálny
čas je uvedený 9.20 hod. Previerka výpovede na mieste trvala do 8.00 hod. Následne sa chcel vrátiť na
útvar autom, kde bol pravdepodobne aj vyšetrovateľ O. L., ale zastavili sa na parkovisku (2 minúty od
miesta, odkiaľ vyšli). Potom sa vrátili na miesto, ktoré označil R. T. a začali sa výkopové práce. Počas
výkopových prác utajeného svedka nevidel.

V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť námietke obžalovaného, že súčasné technické možnosti
umožňujú úpravu dát, ako je napríklad informácia a dátume a hodine vzniku fotografickej snímky, takže
s istotou nemožno tvrdiť, že časové údaje neboli ovplyvňované.

Svedok PhDr. N. X. uviedol, že pri výkope D. X. R. T. nebol, ale predtým ukázal polícii - v priebehu
týždňa, kde bolo telo zakopané, a to viac- menej presne.

Aj zo skutočností uvedených v knihe výjazdov z č. l. 2929 b až 2929 c vyplývajú mnohé nezrovnalosti, v
kontexte vypočutýchsvedkovkprocesnémuúkonu-previerkevýpovedechránenéhosvedka namieste.

Po komplexnom zhodnotení realizácie previerky výpovede svedka R. T. (ktorá sa mala uskutočniť
dňa 10. 8. 2007) a následnej ohliadke miesta činu, javí sa súdu takýto priebeh chaotický s
uspokojivo nevysvetlenými časovými následnosťami jednotlivých čiastkových procesných úkonov, kde
sú popisované minimálne tri zásadne rôzne verzie priebehu tohto procesného úkonu.

Súdu teda nebola predložená zápisnica o vykonanej previerke výpovede svedka R. T., iba
fotodokumentácia. Fotodokumentácia naviac nebola predložená obžalovanému a obhajcovi pri
oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania.

V akýchto prípadoch sa na procesné zadokumentovanie vykonaného dôkazu (previerky výpovede
svedka na mieste) kladú striktné procesné požiadavky, ktorých porušenia môže mať za následok až
absolútnu neúčinnosť dôkazu.

Nezodpovedaná zostala aj otázka, odkiaľ svedok R. T. s takou presnosťou vedel určiť miesto, kde je

telo D. X. zakopané, keď podľa svedka D. K. mu tento s takouto presnosťou uvedené miesto neukázal
a ako sám uviedol svedok D. K., už si ho pre odstup času ani on nepamätal celkom presne, sám by
ho nenašiel.

Na hlavnom pojednávaní nebol taktiež uspokojivo vysvetlený spôsob a úplný obsah výsluchu

chráneného svedka D. K. vyšetrovateľom mjr. Ing. O. L. zo dňa 21. 2. 2008 (súd poukazuje najmä
na úvodnú otázku vyšetrovateľa - okrem iného nezákonne sugestívnu), kedy mal svedok začať hovoriť
spontánne pravdu (dovtedy uvádzal, že o skutku v bode jeden nič nevie).

Takáto sugestibilita otázok však nie je v predmetnom konaní (najmä v štádiu prípravného konania)

výnimočná. Svedok D. K. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (č. l. 3925) sčasti objasnil, čo tomuto
výsluchu predchádzalo, keď uviedol, že pred výsluchom vyšetrovateľovi „naznačil“, aká je pravda, čo
však v zápisnici o výsluchu zaznamenané nie je.Svedok mjr. Ing. O. L. postup pri uvedenom výsluchu na hlavnom pojednávaní vysvetlil tak, že D. K. mu
povedal, že R. T. nebol pri vražde D. X.. Keďže chcel odstrániť rozpory vo výpovediach, začal posledný
výsluch v prípravnom konaní otázkou, odkiaľ sa R. T. dozvedel o usmrtení D. X..

Aj postup orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, vo vzťahu k niektorým procesným
úkonom, nebol na hlavnom pojednávaní uspokojivo vysvetlený.

Ide predovšetkým o nasledovné skutočnosti:

- „dvojaké“ procesné postavenie svedka D. K. - ako svedka a súčasne ako svedka, ktorého totožnosť
bola utajená (svedok vystupujúci pod legendou „H.“),

- nepreukázanie listu svedka R. T., ktorým mal požiadať vyšetrovateľa o výsluch, pri ktorom chce zmeniť
výpoveď a následné promptné prepustenie svedka R. T. z väzby (zrejmá motivácia svedka),

- niektoré nepresnosti a skreslenia, ktoré vznikli pri protokolácii výpovedí svedka D. X. v prípravnom
konaní, na ktoré poukázal obžalovaný na hlavnom pojednávaní (zrejme neúmyselné).

V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť aj nevyhnutnosť dodržiavania etického
aspektu procesných úkonov, ktorý má svoj fundamentálny základ v trestnoprávnych zásadách,
priamo vyjadrených v trestnoprávnych predpisoch. Musí byť okrem iného dodržaná principiálnosť a
objektívnosť pri vykonávaní dôkazov, s vylúčením tendenčnosti a predpojatosti.

Pochybenia orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní pripustil aj prokurátor.

Nie je úlohou súdu takéto nedostatky odstraňovať (niektoré sa ani odstrániť na hlavnom pojednávaní
nedali), pretože by došlo (okrem iného) k porušeniu základnej zásady trestného konania - rovnosti strán.

Treba obžalovanému prisvedčiť, že spôsob informovania masovokomunikačných prostriedkov mal
negatívny vplyv na priebeh trestného konania nielen v prípravnom konaní (reportáž z ohliadky miesta
činu, najmä popis a lokalizácia zranení na kostrových pozostatkoch poškodeného), ako aj v konaní
predsúdom(zverejňovanievýpovedísvedkov,sčastidoslovných,predvýsluchomdoteraznevypočutých
svedkov - § 261 ods. 2 Tr. por.).

Súd sa snažil zabrániť tomu, aby dochádzalo k ovplyvňovaniu výpovedí ešte nevypočutých svedkov
a to vylúčením verejnosti, čo bolo bezprostredným priamym dôsledkom neprofesionálnej činnosti
niektorých masovokomunikačných prostriedkov.

Súd považoval za povinnosť chrániť obžalovaného pred nepriaznivou publicitou oznamovacích
prostriedkov (bulvárneho charakteru), najmä v súvislosti so zverejňovaním dôkazov, ktoré boli už
vykonané, alebo ktorých vykonanie bolo možné očakávať a pred naznačovaním, že obžalovaný je vinný,
a to ešte pred rozhodnutím súdu.

Podľa názoru súdu nebolo dôsledne dodržané ustanovenie § 6 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého pri
poskytovaníinformácií, súorgányčinnévtrestnomkonaníasúdoprávneníutajiťtieskutočnosti,ktoréby
mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinné dbať aj na zásadu prezumpcie
neviny.

Predčasné zverejnenie jednotlivých dôležitých skutočností a čiastkových výsledkov trestného konania
by mohlo sťažiť alebo dokonca zmariť objasnenie celej trestnej veci. Toto ustanovenie nebolo v
priebehu celého trestného konania v celom rozsahu rešpektované. Zásada zdržanlivosti, ktorá má v
tejto súvislosti podstatný význam, rešpektovaná v niektorých fázach trestného konania nebola.

Aj vyšetrovateľ mjr. Ing. O. L na hlavnom pojednávaní uviedol, že tento spôsob informovania verejnosti
nebol vhodný. Rovnako bývalý policajt PhDr. N. X. sa k medializácii prípadu vyjadril tak, že to “... pokazilo
celú robotu, ktorá by bola v súčasnosti úplne iná“.Napriek závažnosti a rozsiahlosti trestnej činnosti, ktorá je predmetom trestného konania, a
ktoré sleduje aj široká verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, nie je možné
pristupovať k veci s osobitným zreteľom a zvláštnym ohľadom, pretože zákaz princípu tzv. výberovej

spravodlivosti je nevyhnutné rešpektovať bezvýnimočne.

Tieto skutočnosti musia mať a aj mali vplyv pri hodnotení dôkazov, ktoré sú dotknuté uvedeným
postupom orgánov činných v trestnom konaní.

Súd však konštatoval, že zákonnosť vykonaného prípravného konania ako celku zachovaná bola a na
tom nič nemenia ani čiastkové pochybenia orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní.

Ku skutku dva obžaloby

Súd na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu ku skutku dva obžaloby konštatuje, že vykonané
dôkazy nepreukazujú, že práve obžalovaný zosnoval a riadil spáchanie tohto trestného činu. Priamy
dôkaz (dôkazy), ktoré by usvedčovali obžalovaného vykonané neboli.

Svedok D. X. už nemohol byť vypočutý k tomu, že ho mal obžalovaný naviesť na to, aby uzatvoril so
spoločnosťou KON-RAD, s.r.o. kúpnu zmluvu.

Taktiež nebolo preukázané, že by bol K. C. vedúcim skladu PPL, s.r.o. Ani jeden z vypočutých svedkov
túto skutočnosť nepotvrdil. Táto skutočnosť nevyplýva ani z listinného dôkazu z č. l. 1671 až 1672

(prehľad zamestnávateľov obžalovaného vystavený Sociálnou poisťovňou Žilina). Niektorí zo svedkov
uviedli, že obžalovaného videli v sklade firmy PPL, s.r.o., avšak iba ako zákazníka.

Taktiež nebolo preukázané, že by práve obžalovaný organizoval odpredaj dodaného tovaru a získané
peniaze použil pre vlastnú potrebu a že by dal podnet Štefanovi Gažúrovi, aby obchodnú spoločnosť

PPL, s.r.o. zrušil.

Aj prokurátor konštatuje, že vypočutí svedkovia nepotvrdili, že by videli alebo počuli , ako obžalovaný
dával pokyny D. X..

Len zo skutočnosti, že D. X. nevedel podnikať, čo niektorí svedkova skutočne potvrdili, nemožno
vyvodzovať, že obžalovaný sa skutku dopustil. V tomto zmysle ani výpoveď svedka E. Z. na hlavnom
pojednávaní a jeho čiastočná zmena výpovede oproti prípravnému konaniu, nie je dôkazom, ktorý by
obžalovaného usvedčoval.

VýpoveďsvedkaD.K.ktomutoskutkuobžaloby(najmävovzťahukúčastiobžalovanéhokriadeniufirmy
PPL, s.r.o.) súd vyhodnotil taktiež ako nehodnovernú, a to s poukázaním na hodnotenie hodnovernosti
svedka vo vzťahu ku skutku jeden obžaloby.

Svedok Y. K. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v obchodnej spoločnosti PPL. s.r.o. robil

ako vodič. Po zmene majiteľov z firmy odišiel. Obžalovaného nikdy vo firme nevidel.

Prečítaná výpoveď svedka Y. K. z prípravného konania v inej trestnej veci, na ktorú sa prokurátor
odvoláva (keď svedok uviedol, že po prevzatí firmy PPL, s.r.o. sa v nej začali objavovať cudzí ľudia, ktorí
sa snažili zamestnať), je v konaní pred súdom ako dôkaz absolútne nepoužiteľná.

Svedok U. E. vo výpovedi uviedol, že nevie o tom, že by sa obžalovaný zúčastňoval na riadení firmy
PPL, s.r.o. Občas sa vo firme objavil ako kupujúci. Takto vypovedal aj svedok Ing. N. S..

Ku skutku tri, štyri, päť a šesť obžalobySúd na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu ku skutku tri až šesť obžaloby konštatuje, že
vykonané dôkazy nepreukazujú, že práve obžalovaný zosnoval a riadil spáchanie týchto trestných činov.
Priamy dôkaz (dôkazy), ktoré by usvedčovali obžalovaného vykonané neboli - okrem výpovede D. K..

T. M. ani D. X. nemohli byť k týmto skutkom vypočutí.

Výpoveď svedka D. K. k týmto skutkom obžaloby (ako priamy usvedčujúci dôkaz) súd vyhodnotil taktiež
ako nehodnovernú, a to s poukázaním na jeho hodnotenie vo vzťahu ku skutku jeden obžaloby.

SvedokF.T.obžalovanéhozoskutkov5a6obžalobyneusvedčuje.Akoorganizátorauviedolnahlavnom
pojednávaní práve chráneného svedka D. K.. Mal to byť práve D. K, ktorý mu vysvetlil, ako by mohol
zarobiť peniaze. Spôsob popísal tak, že si založí živnosť a následne mu dá (D.K.) inštrukcie. Nepamätal
si na to, že by sa obžalovaný do tohto rozhovoru zapájal.

Z jeho výpovede vyplýva, že veci týkajúce sa fiktívneho založenia živnosti a následné nezákonnosti skôr
riadil D. K., ako obžalovaný. Svedok ďalej uviedol, že peniaze, ktoré vyberal v banke, dal následne D.
K.. Výpoveď F. T. preto súd nemohol vyhodnotiť ako priamy usvedčujúci dôkaz obžalovaného K. C..

Aj keď v prípravnom konaní F. T. uviedol, že o fungovaní firmy, ktorá bola na neho napísaná nevedel

prakticky nič a že podpisoval doklady, ktoré mu predložil obžalovaný, na hlavnom pojednávaní tieto
skutočnosti nepotvrdil. Nemožno vylúčiť, že na takúto výpoveď bol navedený zo strany D. K. tak, ako to
uviedol svedok na hlavnom pojednávaní. Pred výsluchom v prípravnom konaní svedok nebol výslovne
poučený o jeho práve odoprieť výpoveď vo vzťahu ku skutkom, v ktorých bol sám obvinený. Výpoveď,
ktorú urobil ako obvinený v prípravnom konaní, je v konaní pred súdom v trestnej veci obžalovaného K.

C. ako dôkaz absolútne nepoužiteľná.

Svedkovia U. E. a Ing. N. S. nepotvrdili vo výpovediach v prípravnom konaní, že by niečo vedeli o
fiktívnych faktúrach, ani o tom, že D. X. bol „biely kôň“.

Taktiež nebolo dôkazmi objasnené, o akú ďalšiu nestotožnenú osobu sa malo jednať, ktorú prokurátor
uvádza v skutku tri, štyri a šesť obžaloby, a ktorej mal dávať obžalovaný pokyny.

Ku skutku sedem obžaloby

Súd na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu ku skutku sedem obžaloby konštatuje, že
vykonané dôkazy nepreukazujú, že práve obžalovaný zosnoval a riadil spáchanie tohto trestného činu.
Priamy dôkaz (dôkazy), ktoré by usvedčovali obžalovaného vykonané neboli.

Ani zo skutočností, že T. M. nemal toľko finančných prostriedkov, aby mohol uzatvoriť dve leasingové
zmluvy na relatívne drahé vozidlá, a že v tom čase úzko spolupracoval s K. C., ako aj z toho, že sám K.
C. sa zaujímal o kúpu áut vo firme SK-AUTO LEASING, s.r.o., nemožno vyvodzovať vinu obžalovaného.
Zo skutočnosti, že T. M. takto postupoval, možno iba konštatovať preukázanie podvodného úmyslu pri

tejto obchodnej transakcii.

Vinu obžalovaného nepreukazujú ani výpovede svedkýň R. P. a J. M..

Svedkyňa R. P. jednoznačne neusvedčuje obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v

obžalobnom návrhu. Vyjadrila sa predovšetkým k svojmu bratovi T. M.. Potvrdila spoluprácu T. M. s
obžalovaným, vrátane poškodeného D. X.. Rovnako vo výpovedi potvrdila, že T. M. a D. X. stavali okál
v T. L. T., za čo dostávali odmenu.

Skutočnosť, že by obžalovaný poskytol T. M. finančné prostriedky na akontáciu, v súvislosťou s

prenájmom áut nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Z listinného dôkazu z č. l. 138 trestného
spisuKrajskéhoriaditeľstvaPZŽilinaČVS:KRP-1/OVK-ZA-2008znejúcinasumu62098,10Sk vyplýva,
že vkladateľom je Z. C.. Obžalovaný k tejto skutočnosti uviedol, že o nej nič nevie. Z. C. takýto vklad
na účet firmy SK-AUTO LEASING, s.r.o. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní poprel.Taktiež nebolo objasnené, o akú ďalšiu nestotožnenú osobu, ktorú prokurátor uvádza v skutku sedem
obžaloby, sa malo jednať.

Z výpovede svedka Y. F. jednoznačne nevyplýva, že objednávateľom predaja auta v Ukrajine bol práve
K. C..

______________

V závere hodnotenia dôkaznej situácie súd konštatuje, že jediným priamym dôkazom, ktorý usvedčuje
obžalovaného K. C. vo vzťahu ku skutkom jeden až 6 obžaloby je výpoveď chráneného svedka D. K..

S vyhodnotením výpovede svedka D. K. sa súd vysporiadal v predchádzajúcej časti odôvodnenia

rozsudku. Ostatné dôkazy sú odvodené a nepriame.

Usvedčujúce dôkazy, na základe ktorých má byť vina preukázaná, sa musia vyznačovať určitou kvalitou.

Predovšetkým, musia byť:

- zákonné a prípustné,

- nezaťažené vadami (procesnými, hmotnoprávnymi), ktoré majú za následok ich absolútnu, či relatívnu
neúčinnosť,

- pravdivé a hodnoverné,

- nespochybniteľné,

- vnútorne a navzájom nerozporné.

Vprípade,akmáslúžiťvýpoveďjediného priamehosvedka ako dôkazpreukazujúcivinuobžalovaného
musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, hodnoverný a zároveň

nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Nesmie vzbudzovať dôvodné
pochybnosti.

Výpoveď svedka D. K. ani R. T. (ani svedka vystupujúceho pod legendou „P.“) však nespĺňa uvedené
požiadavky na kvalitu dôkazu, ktorý má byť rozhodujúcim pri uznaní viny obžalovaného K. C..

Svedok D.K.:

- sa podľa vlastnej výpovede dopúšťal rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti (ako sám uviedol,
vystavoval fiktívne faktúry na rôzne firmy, dokonca aj po smrti D. X.),

- je sám určitým spôsobom na výsledku trestného konania obžalovaného K. C. zainteresovaný
(odloženie vznesenia obvinenia),

- v prípravnom konaní zásadným spôsobom zmenil obsah výpovede, pričom ku korekciám v jeho
výpovediach dochádzalo aj na hlavnom pojednávaní (podľa názoru súdu zmeny a korekcie vo
výpovediach dostatočným a akceptovateľným spôsobom nezdôvodnil),

- rôzne vypovedal aj v rozdielnom procesnom postavení (ako svedok a aj svedok, ktorého identita bola
utajená - svedok vystupujúci pod legendou „H.“),

- na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že o niektorých skutočnostiach nehovoril pravdu,- skutočnosti, ktoré uvádzal, ako aj jeho osoba (pri hodnotení jeho hodnovernosti ako svedka) bola
zásadnýmspôsobomspochybnenávýpoveďamiinýchsvedkovačrtyjehoosobnostiboliobjektivizované

závermi znalcov.

Rovnaký náhľad mal súd aj na výpoveď svedka R. T. , ktorý sa súdu javil na základe vykonaných
dôkazov ešte menej dôveryhodný ako svedok D. K.. Rovnako možno konštatovať aj jeho zaujatosť pri

výpovediach, najmä v prípravnom konaní, keďže spolupracoval s políciou „za istých podmienok“.

Naopak, v prospech obžalovaného vypovedali viacerí svedkovia, najmä Z. C. , R. K. a M. K. - rodinní
príslušníci, ale aj svedkovia bez takéhoto vzťahu, ktorí sú uvedení v predchádzajúcej časti odôvodnenia
tohto rozhodnutia.

Čo sa týka hodnotenia D. K. a R. T., tvrdenia obžalovaného sú z veľkej časti v súlade s výpoveďami
uvedených svedkov, ale aj so závermi znalcov.

Retrospektívne konštrukcie skutkov tak, ako ich prezentoval prokurátor sú síce možné, ale na základe
zisteného skutkového stavu veci súd konštatoval, že je možný aj iný priebeh skutkových dejov

špecifikovaných v obžalobnom návrhu.

K spôsobu obhajoby obžalovaného K. C., na ktorý poukázal prokurátor súd uvádza, že ani zo zvolenej
taktiky obrany obžalovaného nemožno robiť úsudky o jeho vine alebo nevine, ani mu nemôže byť
nijakým spôsobom na ujmu (ak je v súlade s právnymi predpismi). Obžalovaný má aj podľa čl. 6 ods.

3 písm. d) Dohovoru okrem iného právo spochybňovať výpovede svedkov, a to v okamihu výpovede
svedka, ako aj v neskoršom štádiu konania.

Rovnako hodnotenie osoby obžalovaného na základe jeho doterajšieho života (predchádzajúce
odsúdenia, aktuálne vedené trestné konania, jeho povesť) nemôže mať vplyv na posudzovanie jeho

viny. Tieto okolnosti majú význam pri hodnotení osoby obvineného, ak by jeho vina bola preukázaná bez
rozumných pochybností, a pri následnom ukladaní trestnoprávnych sankcií.

Závery znalcov o duševnom stave obžalovaného K. C. a o črtách jeho osobnosti, ani v spojení
s nepriamymi dôkazmi (keďže existenciu hodnoverného priameho usvedčujúceho dôkazu súd

nekonštatoval) netvoria logickú a ničím nerušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaných skutkov (vrátane subjektívnej
stránky) a usvedčujú obžalovaného z ich spáchania, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného
záveru. Ani doterajšia kriminálna kariéra obžalovaného nemôže byť podkladom na uznanie viny
obžalovaného.

Stupeň pravdepodobnosti spáchania trestného činu (činov) obžalovaným musí byť nepochybne iný
v štádiu trestného konania, keď prokurátor skúma, či výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú
postavenie obvineného pred súd, pri predbežnom prejednaní obžaloby a pri rozhodovaní súdu po
vykonaní celého dokazovania.

Prokurátor je povinný podať obžalobu aj vtedy, ak sú medzi dôkazmi rozpory a zistenie, ktorý dôkaz
alebo ktorá skupina dôkazov je pravdivá, závisí od ich zhodnotenia súdom a ich vykonaním na hlavnom
pojednávaní podľa zásad bezprostrednosti a ústnosti (R 28/1977). Aplikácia zásady in dubio pro reo sa
v takomto prípade neuplatní.

Preukázaný stupeň pravdepodobnosti spáchania trestných činov obžalovaným pri predbežnom
prejednaní obžaloby je taktiež iný, ako sa vyžaduje pri rozhodovaní súdu o vine. Súd v tomto štádiu
trestného konania konštatoval (pri predbežnom prejednaní obžaloby), že výsledky prípravného konania
odôvodňovali postavenie obžalovaného K. C. pred súd.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd uvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne
(skúmal, či výpovede svedkov sú logické, či sa neodchyľujú od predchádzajúcich výpovedí - postupom
podľa § 264 Tr. por. na návrh procesných strán), pričom vychádzal vždy z celej výpovede svedkov,zobral do úvahy aj ostatné vykonané dôkazy, posúdil rozpory medzi nimi a takto získal bezpečný základ
pre skutkové zistenia a pre záver o vine obžalovaného.

Po vykonaní hlavného pojednávania, s plným uplatnením zásady ústnosti a bezprostrednosti však súd
nekonštatoval, že vina obžalovaného K. C. (vo vzťahu ku všetkým skutkom obžaloby) bola zistená
bez akýchkoľvek rozumných pochybností (či praktickej istoty o existencii relevantných skutkových
okolností).

Za rozumnú pochybnosť súd považoval takú pochybnosť, ktorá spôsobí, že člen senátu po starostlivom,
objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých dôkazov je taký nerozhodný, že nemôže povedať, že
získal ustálené presvedčenie o vine obžalovaného.

V konkrétnej trestnej veci súd pri posudzovaní viny obžalovaného vo vzťahu ku všetkým skutkom
obžaloby k takýmto pochybnostiam dospel.

Existencia rozporov medzi dôkazmi sama o sebe neznamená, že by nebolo možné uznať obžalovaného
za vinného zo spáchania skutkov, ktoré boli predmetom obžaloby, a že by akékoľvek rozpory medzi
dôkazmi museli nevyhnutne viesť k uplatneniu pravidla „in dubio pro reo“.

Aj napriek určitým rozporom medzi dôkazmi môže súd podľa konkrétnej dôkaznej situácie dospieť k
spoľahlivému záveru o spáchaní trestných činov obžalovaným.

Rozhodnúť v prospech obžalovaného je možné len za predpokladu, že existujúce rozpory sú
tak zásadné, že vina obžalovaného nie je nepochybná ani po starostlivom vyhodnotení všetkých

vykonaných dôkazov, každého jednotlivo a všetkých vo vzájomnej súvislosti. Pravidlo „in dubio pro
reo“ je na mieste použiť len vtedy, ak sú pochybnosti o vine dôvodné, t. j. rozumné v podstatných
skutočnostiach, takže v konfrontácii s nimi by výrok o spáchaní trestného činu (činov) obžalovaným
nemohol obstáť.

Zo zásady prezumpcie upravenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva, že obžalovaný nie je povinný svoju nevinu
dokazovať. Ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také
tvrdenie je nepravdivé.

Práve prokurátor, ako orgán činný v trestnom konaní, je povinný navrhnúť vykonať na hlavnom

pojednávaní také dôkazy, ktoré budú postačovať na uznanie viny obžalovaného (nesie teda dôkazné
bremeno). Obžalovaný takúto povinnosť nemá.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy.

Povyhodnotenívšetkýchvykonanýchdôkazovsúdnezískalustálenépresvedčenieovineobžalovaného
K. C..

Po vykonaní celého dokazovania, ak sa vyskytnú pochybnosti o vine obžalovaného, ktoré neboli
rozptýlené vykonanými dôkazmi, je povinnosťou súdu aplikovať pravidlo „in dubio pro reo“ a rozhodnúť

v prospech obžalovaného.

Z pravidla „in dubio pro reo“ vyplývajú predovšetkým tieto právne dôsledky:

- vina obžalovaného musí byť preukázaná,

- obžalovaný nemá povinnosť dokazovať žiadnu skutočnosť, ani svedčiacu v jeho prospech,

- len zo skutočnosti, že obžalovaný nejakú okolnosť nepoprel, nemožno vyvodzovať, že táto okolnosť
zodpovedá skutočnosti,

- nepreukázaná vina má rovnaký význam ako preukázaná nevina.Uplatnenie zásady „in dubio pro reo“ je namieste iba vtedy, ak súd po vyhodnotení všetkých vykonaných
dôkazov dospeje k záveru, že nie je možné sa jednoznačne prikloniť k žiadnej zo skupín odporujúcich
si dôkazov, takže zostávajú pochybnosti o tom, ako sa skutkový dej odohral.

Ak súd dospeje k záveru, že jedna zo skupiny dôkazov je pravdivá, že jej hodnovernosť nie je ničím
spochybnená, nie sú splnené podmienky pre uplatnenie zásady „v pochybnostiach v prospech“, lebo
v takomto prípade by súd pochybnosti nemal.

Súd po vykonaní a vyhodnotení dôkazov nekonštatoval, že jedna skupina dôkazov (či už predložených
prokurátorom alebo obžalovaným) je pravdivá a nie je ničím spochybnená. Ak by tomu tak bolo, súd by
neaplikoval pravidlo „in dubio pro reo“.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že tak, ako mal pochybnosti o záveroch prokurátora týkajúcich sa
skutkových okolností a viny obžalovaného, rovnako mal pochybnosti aj o tvrdeniach obžalovaného,

ktorými preukazoval svoju nevinu.

Súd nekonštatuje, že obrana obžalovaného je taká, že jej hodnovernosť nie je ničím spochybniteľná.

Obžalovaný K. C. sa v kritickom čase pohyboval v prostredí, ktoré malo úzku spojitosť s prejednávanými

skutkami.

Viacerí svedkovia potvrdili, že obžalovaný sa poznal so D. X. aj T. M.. K týmto okolnostiam sa vyjadrovali
aj svedkyne J. M. a R. P.. T. M. vo výpovedi uviedla, že keď telefonovala obžalovanému kvôli synovi T., v
telefóne sa jej ozvala nejaká pani. R. P. však uviedla, že jej matka telefonovala priamo s obžalovaným.

Ani tento rozpor sám o sebe neznamená, že k telefonátu nedošlo, a že T. M. im skutočne následne
nezatelefonoval.

V kritickom čase obžalovaný úzko spolupracoval so D. K.. Vzťahy obžalovaného a D.K. sčasti
dokumentujú aj listinné dôkazy z č. l. 463 až 495, ktorých autorstvo bolo znalecky overené.

Na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že T. M. nebol v ekonomických veciach zdatný, preto je
logické, že mu napríklad pri uzatváraní leasingových zmlúv musel niekto radiť. Rovnako tak aj D. X. a
F. T. pri ich podnikaní.

F. T. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že ho so D. K. zoznámil obžalovaný. V
súvislosti s jeho podnikaním mu niekedy za podpisovanie dokumentov dával peniaze D. K. a niekedy
aj obžalovaný. Pochopil, že D. K. a obžalovaný majú k nemu taký vzťah, ako k D. X. V prípravnom
konaní uviedol, že istý čas vlastnil firmu, ktorá sa neskôr previedla na Štefana Gažúra. Túto skutočnosť
mu oznámil obžalovaný.

Aj výpoveď F. T. nepriamo naznačuje, že obrana obžalovaného nie je celkom nespochybniteľná, avšak
podľa názoru súdu, ani táto výpoveď sama o sebe, ani v spojení s inými dôkazmi, nestačí na uznanie
viny obžalovaného. Ide o dôkaz nepriamy. Nie je však vylúčené ani ovplyvnenie svedka zo strany D.
K., ako má vypovedať (ako to sám svedok vo výpovedi uviedol, že ho D. K. vo výpovediach usmerňoval

a on mu dôveroval) a na zreteľ treba zobrať aj svedkovu zaangažovanosť v niektorých skutkoch, ktoré
sa obžalovanému kladú za vinu (a za ktoré bol aj odsúdený).

Aj svedok D. J. vo výpovedi uviedol, že sa hovorilo, že obžalovaný a D. K. majú „biele kone“ a jedným
z nich mal byť D. X.. Tento záver vydedukoval z rozhovoru obžalovaného a D. K.. Žiadne konkrétnosti

však neuviedol. Vedel aj o tom, že obžalovaný a D. K. mali kúpiť sklad s liehom. Lieh potom rozpredali.

Tento svedok vypovedal aj o kradnutých veciach, ktoré sčasti mal odkupovať aj obžalovaný. Podľa
svedka sa hovorilo, že obžalovaný a D. K. majú príjem z daňových odpočtov a že D. K. k tomu robí
podklady. Tento dôkaz možno hodnotiť iba ako dôkaz nepriamy a v značnej časti odvodený.

Nezodpovedaná zostala aj otázka, prečo je na pokladničnom doklade z č. l. 138 trestného spisu
Krajského riaditeľstva PZ Žilina ČVS:KRP-1/OVK-ZA-2008 znejúci na sumu 62 098,10 Sk, uvedený
ako vkladateľ Z. C..Dokazovanie pomocou nepriamych a odvodených dôkazov (na ktoré sa prokurátor odvoláva vo vzťahu
ku skutkom dva a sedem obžaloby) je mimoriadne náročné. Nepriamy dôkaz totiž nadobúda svoj

význam len v spojitosti s inými dôkazmi. Tieto dôkazy musia vytvoriť ucelenú sústavu, systém, ktorého
jednotlivé články (dôkazy) do seba zapadajú. Naviac, musí ísť o uzavretý systém, ktorý pripúšťa len
jediný záver. Inak nepriame dôkazy nemôžu byť podkladom pre odsúdenie obžalovaného.

Súhrn vykonaných nepriamych a odvodených dôkazov v prejednávanej trestnej veci však nemá taký

charakter a kvalitu, aby bolo možné bez rozumných pochybností konštatovať, že sa obžalovaný skutkov
dopustil tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu a vylučoval by iný záver.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že existujú dôvodné pochybnosti o vine
obžalovaného K. C. vo vzťahu ku všetkým skutkom obžaloby.

Ani po vykonaní všetkých dôkazov navrhnutých procesnými stranami (ktoré bolo možné vykonať)
nebolo možné jednoznačne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, a preto
zvolil ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší (R 46/63). To platí aj v prípadoch, v ktorých pri
objasňovaní veci došlo k nedostatkom, ktoré sa už odstrániť nedajú, hoci pri správnom postupe by
mohli byť zistené okolnosti, svedčiace v neprospech obvineného - napríklad výpoveď svedkyne H. K.

(R 56/1994).

Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe (bez dostatočných a hodnoverných dôkazov) nie je
spôsobilý vytvoriť spoľahlivý a najmä zákonný predpoklad pre odsudzujúci výrok súdu.

Výsledky dokazovania síce pripúšťali možnosť záverov týkajúcich sa viny obžalovaného, ktoré
prezentoval prokurátor, avšak na druhej strane z výsledkov dokazovania nie je vylúčená možnosť iného
alebo opačného záveru.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a jeho výsledky súd konštatoval, že prokurátor dôkazné bremeno

vo vzťahu ku všetkým skutkom obžaloby neuniesol.

Súd dáva v tejto súvislosti za pravdu prokurátorovi v tom, že dokazovanie bolo podstatne ovplyvnené
(sťažené) aj dĺžkou času, ktorý uplynul od spáchania skutkov.

Súd teda aplikoval pravidlo „in dubio pro reo“ (pochybnosti v prospech obvineného), ktoré vyplýva zo
zásady prezumpcie neviny ustanovenej v § 2 ods. 4 Tr. por., pretože pochybnosti o vine obžalovaného
K. C. trvali aj po vykonaní dokazovania, v rozsahu navrhnutom procesnými stranami.

Preto súd obžalovaného K. C. podľa § 285 písm. c) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom na to, že poškodené strany - Z. X. , Daňový úrad I Žilina, Daňový úrad II Žilina, Daňový
úrad Púchov, obchodné spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, KON-RAD, s.r.o., so sídlom v Bratislave, neuplatnili nárok na náhradu škody (č. l. 962, 977,
2035, 2039), súd nevykonal v rámci trestného konania adhézne konanie.

Súd v súlade s ustanovením § 567b Tr. por., keďže obžalovaný sa mal dopustiť trestných činov do 31.
12. 2005 a rozsudok bol vyhlásený po 1. januári 2009, uviedol výšky škôd, ktoré mal obžalovaný
spôsobiť (alebo sa mal pokúsiť o konanie, ktorým by bol spôsobil škody) v Slovenských korunách a
tiež v eurách, po prepočte podľa konverzného kurzu a zaokrúhlení podľa pravidiel zaokrúhľovania a

ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, a to iba
v odôvodnení rozsudku.

Keďže súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok a prokurátor neupravil skutkové vety obžaloby v zmysle
ustanovenia § 567b Tr. por., súd vo výrokovej časti rozsudku do popisov skutkov, pre ktoré sa viedlo

konanie podľa Trestného poriadku účinného od 1. 1. 2006 nezasahoval (popis skutkov súd upravil iba
v zmysle navrhnutých doplnení skutkov v obžalobnom návrhu prokurátorom, pri prednese záverečnej
reči - skutky 3 a 4 obžaloby).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno
podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Riadne a včas podané odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.