Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2010

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/128/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5607205619
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2010:5607205619.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcov: 1.)

B. M., O.. XX. X. XXXX, V. X. G. U., P. Č.. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Geškom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Velehradská č. 33 a Mgr. Tomášom Mikelkom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Ľubinskáč.3,2.)U.M.,O..X.XX.XXXX,V.X.G.U.,P.Č..XXX/X,právnezastúpenéhoJUDr.Richardom
Hulínom, advokátom so sídlom v Bratislave, Velehradská č. 33, IČO: 35 922 907 proti žalovaným: 1.)
TSconsult, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Hlavná č. 94, IČO: 36 329 576, 2.) U. S., O.. XX. XX. XXXX, V.
Š. - Z. Š., Š. Č.. XX/XX a 3.) Ľ. S., E.. U., O.. X. X. XXXX, V. Š. - Z. Š., Š.O. Č.. XX/XX, žalovaní v 2. a
3. rade právne zastúpení FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. M. Pišúta

č. 936/16, IČO: 36 861 251, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva, o určenie, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 2106 zo dňa 27. 10. 2006 a zmluva o zabezpečení
prevodom práva zo dňa 27. 10. 2006, s a z a m i e t a.

II. U r č u j e s a, že žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti a to bytu č. X, nachádzajúceho F. O. Y. P. V. Y. F.. Č.. XXX, Č.F. X. X O. H. P. X. G.

U., bytový dom postavený na pozemku parc. č. 422/88 a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu súp. č. XXX, vo veľkosti 7050/169410-ín, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom
Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš pre k. ú. D., obec Liptovský Mikuláš,
okres Liptovský Mikuláš.

Žalobcom v 1. a 2. rade s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 9. 7. 2007 domáhali určenia
neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 27. 6. 2006,

ktorú uzavreli so žalovaným. Konateľ spoločnosti žalovaného (C.. Z. F.) uviedol žalobcov do omylu pri
podpisovaní zmluvy, keďže žalobcovia sa domnievali, že podpisujú ručiteľské vyhlásenie k zmluve o
úvere s L. P. (známou žalobcov). Namiesto ručiteľského vyhlásenia im žalovaný dal podpísať zmluvu o
úvere č. 2106 zo dňa 27. 10. 2006, v ktorej vystupujú žalobcovia ako dlžníci voči žalobcovi ako veriteľovi.
Keďže žalobcovia dôverovali svojej známej L.. P. (ktorá požiadala žalobcov, či sú ochotní zabezpečiť
pohľadávku jej veriteľa - žalovaného ručením), pred podpisom si zmluvu neprečítali a nepovažovali
za potrebné sa s týmto dokumentom bližšie oboznámiť. Žiadne finančné prostriedky od žalovaného

nikdy neprevzali. Zmluva je preto neplatná podľa § 49a Občianskeho zákonníka, keďže bola urobená
v omyle. Ďalším dôvodom neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Celá zmluva je koncipovaná spôsobom, ktorý vzbudzuje vážne pochybnosti o čestnosti úmyslov osôb,
konajúcich v mene žalovaného. Jednotlivé zmluvné ustanovenia sú extrémne nevyvážené, sú výhradnev prospech veriteľa (žalovaného). Žalovaný vyzval žalobcov dňa 2. 4. 2007 na vypratanie nehnuteľnosti,
tvrdiac, že podľa neho došlo k zániku vlastníckeho práva žalobcov k bytu. Keďže nebolo v možnostiach
žalobcov dlžnú sumu vrátiť, boli nútení predmetný byt vypratať. Podaním, doručeným súdu dňa 17.

12. 2007, žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu, so súhlasom žalobcu v 2. rade,
navrhli zmenu žaloby tak, že sa domáhajú určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
evidovaných na LV č. XXXX, Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš, k. ú. D.,
obec Liptovský Mikuláš a to bytu č. X O. Y. P. V. Y. F.. Č.. XXX, D. Č. X, O. H.. P. X. G. U., bytový
dom postavený na parc. č. 422/88, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach

domu súp. č. XXX vo veľkosti 7050/169410-ín. Zmenu žaloby odôvodnili tým, že z výpisu z LV č. XXXX
zistili, že vlastníkmi nehnuteľností sa medzičasom titulom kúpnej zmluvy a vkladu vlastníckeho práva č.
V 2877/2007 stali U. S. R. Ľ. S., V. Š. Č.. XX/XX, Š. - Z. Š.Z., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1.
Právo k nehnuteľnostiam bolo teda dotknuté ďalšou právnou zmenou a príslušné rozhodnutie súdu o
neplatnosti právnych úkonov by nemohlo byť podkladom k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
do katastra nehnuteľností (podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností).

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 1. 2008 súd pripustil zmenu žaloby. Prvé
dva výroky o neplatnosti právnych úkonov sami osebe nie sú spôsobilé dosiahnuť iné postavenie
žalobcov, avšak v spojení s určovacím výrokom je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Žalobcovia nikdy neprevzali plnenie - úver od žalovaného v 1. rade.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že obsah
žalobného petitu je pre potreby zápisu do katastra nehnuteľností nevykonateľný. Tvrdenie žalobcov,
že ich vôľou bolo spísanie ručiteľského vyhlásenia je nepravdivé. Uzavretie predmetnej zmluvy bolo
dojednané vopred, pričom na účely písomného vyhotovenia zmluvy žalobcovia odovzdali žalovanému
zmluvu o nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu. Suma 350.000,- Sk, predstavujúca istinu úveru, bola

odovzdaná v hotovosti do rúk žalobcov dňa 27. 10. 2006 prostredníctvom pracovníka žalovaného (F..
M.). Predmetná zmluva bola uzavretá slobodne, bez nátlaku, po tom, ako si žalobcovia zmluvu prečítali.

Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili a navrhli ju zamietnuť. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli
kúpnou zmluvou v dobrej viere, že predávajúcemu vlastnícky patria. Vklad vlastníckeho práva bol

povolený. Spolupracovali s realitnou kanceláriou. Za predmetnú nehnuteľnosť zaplatili a investovali do
nej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: F. M., L. P., listinami:
zmluvou o úvere č. 2106 zo dňa 27. 10. 2006, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere zo dňa 27.

10. 2006, výpisom z LV č. XXXX, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva zo dňa 27. 10.
2006, kúpnou zmluvou zo dňa 15. 8. 2007, pokladničnými dokladmi, zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa
27. 10. 2006, notárskou zápisnicou N 177/2006, NZ 42545/2006, zapožičaným spisovým materiálom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ sp.
zn. ČVS: ORP-249/ODV-LM-2007, zistiac nasledovné:

Výsluchom žalobkyne v 1. rade bolo zistené, že podpísala zmluvu, ako aj záložné právo, teda listiny,
ktoré boli priložené k žalobe. Na žiadosť svojej bývalej kolegyne L.. P. súhlasila, že sa so žalobcom
zaručia bytom za pôžičku pre uvedenú kolegyňu vo výške 350.000,- Sk. K podpisu došlo v budove
katastra nehnuteľností, u notára, ktorý tam sídlil. Po príchode uvideli listiny rozložené na stole. Zmluva

nebolaroztvorená.Osoba,predktoroulistinypodpisovali,saspýtala,čiviežalobkyňa,čoidepodpisovať.
Žalobkyňa odpovedala, že ide ručiť bytom. Bolo jej povedané, že p. P. podpíše listiny v rovnaký deň.
Nasledovali postupné upomienky adresované žalobcovi v 2. rade, že splátky nie sú platené. Začiatkom
mája v roku 2007 žalobcov prišli z firmy žalovaného v 1. rade vyhodiť z bytu. Zbalili im veci do vriec
a vyložili ich pred bytovku. Bolo to päť alebo šesť mužov. Jeden z nich sa telefonicky skontaktoval so

žalovaným v 1. rade, ktorý mu povedal, že keď žalobkyňa zaplatí za L. P. sumu stotisíc korún, nechajú
žalobcov v byte bývať. Žalobcom požičal uvedenú sumu priateľ ich dcéry, ktorý sumu stotisíc korún
odovzdal uvedeným mužom, ktorí mu vydali potvrdenie. Koncom mája prišli žalobcov opäť vysťahovať.
Muž, s ktorým boli podpisovať zmluvy, sa vyjadril, že žalobkyňa musí byť veľmi dobrá kamarátka s p.
P., keď jej ručí bytom. Koncom mája 2007 žalobcov deložovali. Žalobcovia si našli vylomené dvere. Veci

mali pobalené vo vreciach. Bola privolaná aj televízia Liptov. Celý byt vysťahovali. Byt zamkli a odišli
s kľúčom. So žalobcom nemali vo svojej dispozícii ani zmluvu, ktorú podpísali. Dala im ju p. P., keď ju
vyhľadali. Dcérin priateľ sa pozrel na zmluvu a spýtal sa žalobcov, či mali úver. Žalobkyňa odpovedala
záporne. Nikdy neprevzala od žalovaného v 1. rade peňažné plnenie. P. potvrdila prevzatie peňazí odmuža, ktorý s nimi spisoval zmluvy. Žalobkyňu požiadala, či by jej nešla ručiť bytom. Žalobkyňa sa preto
domnievala, že na základe zmlúv ide ručiť bytom. Po podpise zmlúv cestovala so žalobcom do Levíc.
P. s mužom, s ktorým podpisovali zmluvu, prišli pred vchodom za žalobkyňou na autobusovú stanicu v

Liptovskom Mikuláši a P. odovzdala žalobkyni sumu 10.000,- Sk za to, že jej ručiť bytom šla.

Výsluchom žalobcu v 2. rade bolo zistené, že v plnom rozsahu súhlasí s výpoveďou žalobkyne v 1. rade.
Ona mu navrhla, aby šli ručiť bytom. Súhlasil. Poznal p. P..

Výsluchom žalovaného v 1. rade bolo zistené, že so žalobcami uzavrel dve zmluvy. Osobitné oddelenie
sa zaoberalo poskytovaním peňazí. Úver žalobcom bol poskytnutý vo výške 350.000,- Sk. V deň
uzavretia zmlúv F. M. mal k dispozícii finančné prostriedky (časť hotovosti 480.000,- Sk a druhú časť na
účte 310.000,- Sk). Peniaze poskytovali v rámci predmetu činnosti sprostredkovanie obchodu a služieb
v rozsahu voľných činností, keďže poskytovanie pôžičiek nebankovým spôsobom je vykonávanie voľnej
živnosti. V rovnaký deň bola uzatvorená ďalšia zmluva s L. P., ktorej bola požičaná suma 425.000,- Sk.

Záležitosť vybavoval F.. M.. P. neposkytla na túto zmluvu v lehote splatnosti ani čiastočné plnenie. Na
zmluvu, uzavretú so žalobcami, P. poskytla čiastočné plnenie a to dve platby vkladom na firemný účet
pod variabilným symbolom: 2106 (t. j. číslo zmluvy o úvere so žalobcami), obidve peňažné plnenia boli
vovýške12.800,-Sk.Vočižalobcom,ktorínesplnilisvojzáväzokzozmluvy,sazačalauplatňovaťzmluva
o zabezpečení záväzku prevodom práva. V čase uplatnenia tohto zabezpečovacieho záväzku dlh

žalobcov predstavoval sumu 520.492,- Sk. Nehnuteľnosť žalobcov bola následne predaná žalovaným
v 2. a 3. rade kúpnou zmluvou v hodnote 900.000,- Sk. Pohľadávka voči L.. P. bola zabezpečená
notárskou zápisnicou. V tom čase majetkové pomery u L.. P. žalovaného v 1. rade ani nezaujímali. Každý
klient bol schvaľovaný individuálne. Postup ako v prípade L.. P. bol len v niekoľkých prípadoch. Každý
obchodný zástupca musí zisťovať platobnú históriu klienta, ako aj platobnú dostupnosť. Na otázku,

prečo postačovalo v prípade L.. P. podpísanie len notárskej zápisnice bez vyžadovania zabezpečenia,
žalovaný nevedel podať vysvetlenie.

Výsluchom žalovaného v 2. rade bolo zistené, že prvýkrát bol v byte až po kúpe. Byt vyberala žalovaná v
3. rade, ktorá je jeho manželkou, spolu s dcérou. Keď byt uvidel, napadlo ho, že ide o byt po neplatičoch.

Považoval to za normálne, keďže ľudia si na chvíľu chcú zvýšiť životnú úroveň, naberú si pôžičky, ktoré
nevládzu splácať. Napadlo ho, že takéto osoby si mohli byť vedomé, že do bytu sa nevrátia, preto
sa snažili zobrať z neho, čo sa dalo. Byt bol vyprázdnený, boli vytrhané podlahy, zásuvky, vypínače,
zdemolované dvere, WC, umývadlo. Bolo potrebné do neho investovať pol milióna korún, k čomu aj
došlo. Po roku bol byt obývateľný. Žalovaný predpokladal, že ak bol byt kúpený prostredníctvom realitnej

kancelárie, bude právne v poriadku. O cene bytu bol informovaný manželkou a dcérou. Tie si nevedeli
predstaviť, koľko obnáša investícia. Cena a zdala byť primeraná. Po kúpe bytu prišla žalobkyňa, ktorú
žalovaný nepoznal. Vyjadrila sa, že v byte bývala a o byt prišla. Je možné, že mu povedala, že ručila
bytom.

Výsluchom žalovanej v 3. rade bolo zistené, že začiatkom roku 2007 so žalovaným v 2. rade a dcérou
sa snažili zohnať byt. Realitnú kanceláriu, ktorá ponúkala byty na Liptove (Kalypso) oslovili a bol im
ponúknutý predmetný byt. Šli ho pozrieť. Bol voľný, úplne vyprázdnený, určitým spôsobom poškodený.
Keďže sa byt nachádzal v peknom prostredí, uzavreli dohodu o zložení zábezpeky so zálohou 150.000,-
Sk a pre realitnú kanceláriu 50.000,- Sk. Byt bol ponúkaný za sumu 900.000,- Sk. Žalovaná sa

informovala v realitnej kancelárii, či je všetko v poriadku. Bola takto ubezpečená. Po kúpe bytu žalobkyňa
prišla zobrať skriňu, kedy sa vyjadrila, že o byt prišla. Pred kúpou o tom nevedeli. Žalovanej pripadalo
zvláštne, že spoločnosť v Trenčíne je vlastníkom bytu, nie súkromná osoba. Vysvetlila si to tak, že
žalovaný v 1. rade ujal neplatičov. Keďže všetko bolo v poriadku na liste vlastníctva, plne dôverovala
realitnej kancelárii.

Výsluchom svedka F. M. bolo zistené, že za žalovaného v 1. rade uzatváral zmluvy so žalobcami v 1.
a 2. rade a L.. P.. Bol kontaktovaný na základe inzerátu, v dôsledku čoho šiel do bytu žalobcov, spolu s
P. nafotiť byt. P.Š. ho doviedla k žalobcom. Žalobkyňa chcela úver. Vypísal dotazník, číslo občianskeho
preukazu. Prítomnosť P. v byte nevedel vysvetliť. Dotazník a fotky z bytu žalobcov poslal žalovanému v

1. rade. Žalovaný v 1. rade sa zrejme telefonicky skontaktoval so žalobcami. Odpoveď bola asi kladná,
pretože následne svedkovi boli zaslané zmluvy a peniaze. Svedok so žalobcami prišiel k notárovi. Na
chodbe im vysvetlil, čo všetko je v zmluvách. Povedal im, nech si zmluvy prečítajú. Tie odovzdal do rúk
žalobcom.Svedoknevedeluviesť,čisiichprečítali,alevrukáchichmali.Vedeli,žezakladajúbyt,poznalimesačné splátky úveru. Žalovaným v 1. rade boli už zmluvy podpísané. U notára žalobcovia zmluvy
nečítali. Po vyjdení na chodbu odovzdal v obálke žalobkyni v 1. rade v hotovosti sumu 350.000,- Sk. Pri
tomto úkone boli prítomní len oni traja (svedok a žalobcovia). Žiaden doklad nespísali. Následne svedok

podal na kataster návrh na vklad. V rovnaký deň uzavrel zmluvu o úvere s L. P. na sumu 425.000,- Sk. U
notárkysaspísalanotárskazápisnica.NotárkasapýtalaL..P.Š.,čivie,dočohoide,žejetoznačnásuma
a stanovená doba vrátenia do pol roka. P. odpovedala kladne. Svedok odovzdal P. peniaze vonku na
chodbe, nik nebol prítomný. Finančné prostriedky získal od žalovaného v 1. rade, bola to jeho pokladňa.
Pred stretnutím si vybral z účtu 310.000,- Sk, ráno mal finančnú hotovosť do 500.000,- Sk. Svedok

vykonával obchodného zástupcu, spolupracoval so žalovaným v 1. rade. Do jeho náplne patrili ohliadky
a podpisovanie zmlúv. Jeho telefónne číslo bolo uvedené v inzeráte. Po kontaktovaní zo strany klientov
postupuje tak, že svedok komunikuje s nimi, akú sumu potrebujú, či majú predmet ručenia a to byt, garáž.
Následne sa ide na ohliadku. V prípade P. nebolo potrebné fotiť. U P. svedok nezisťoval nič. Prvýkrát
takto svedok postupoval, firma to schválila. Bolo to z dôvodu, že P. nevlastnila nič. Svedok uviedol,
že nevie, prečo by žalobcovia boli mali ručiť bytom za záväzok P.. Žalobcovia a P. boli rôzne prípady,

nesúviseli spolu. Žalovaný v 1. rade doručil svedkovi už pripravené zmluvy. Svedok neskôr uviedol, že
nevie, či žalobcovia mali ručiť, zabezpečiť pôžičku P. svojim bytom. Vyjadril sa, že nemá vedomosť o
tom, že vypovedal v trestnom konaní, že žalobcov pozná prostredníctvom vybavovania pôžičky L. P.,
ktorá mala ručiť bytom M.. Svedok na otázku, či pre žalovaného v 1. rade vykonával činnosť zadarmo,
odpovedal kladne. Neskôr uviedol, že vykonal nejakú fakturáciu. So žalobcami sa v rozhodný deň stretol

dopoludnia, s P. okolo obeda, popoludní. Svedok pri konfrontácii so žalobkyňou v 1. rade (na súdnom
pojednávaní), ktorá jednoznačne popierala prevzatie peňazí, položil otázku, prečo žalobkyňa nešla na
políciu. Svedok tiež uviedol, že sa nepamätá na svoju výpoveď v trestnom konaní, že po nejakom čase
mu telefonovala P. druhýkrát, povedala mu, že žalobkyňa by bola ochotná jej ručiť bytom.

Výsluchom svedkyne L. P. bolo zistené, že si prečítala v novinách, že poskytujú pôžičky. Bola to
spoločnosti TSconsult. Telefonicky bola informovaná, že pôžičky poskytujú vo výške priemeru, polovice
hodnoty bytu, ktorým sa ručí. Keďže svedkyňa požiadala žalobkyňu, keďže si chcela požičať peniaze, o
ručenie bytom a žalobkyňa súhlasila, svedkyňa sa vyjadrila v telefonáte, že ručiť bytom môže. Hovorili
o pôžičke 300.000,- Sk. Muž v telefóne sa vyjadril, že príde. Šli spolu do bytu žalobkyne. Fotil byt.

Žalobkyňa mu odovzdala listiny od bytu. Na mestskom úrade sa za žalobkyňu zaplatila suma 11.000,-
Sk. Prevziať peniaze mala žalobkyňa, pôžičku vo výške 300.000,- Sk. Na listine bola napísaná suma
350.000,- Sk. Zmluvu o pôžičke uzavrela svedkyňa. Svedkyňa sa so žalovaným v 1. rade dohodla, že
jej požičajú sumu 350.000,- Sk s tým, že po dobu jedného roka bude platiť úrok vo výške 12.800,- Sk
mesačne, pričom pôžičku vo výške 350.000,- Sk vráti žalovanému v 1. rade na konci lehoty. Žalobkyňa

neprevzala od muža, s ktorým bola zmluva spísaná, peniaze. Svedkyňa zaplatila tri splátky, každú vo
výške 12.800,- Sk, vložením na účet v banke. Svedkyňa s mužom z firmy žalovaného v 1. rade šla za
notárkou JUDr. Geškovou. Myslela si, že peniaze jej budú odovzdané u notárky, nestalo sa tak. V aute
jej bola odovzdaná suma 300.000,- Sk. Pýtala sa, kde je zostávajúca časť 50.000,- Sk, na ktoré boli
dohodnutí. Muž jej povedal, že sú to náklady. Keďže žalobkyňa cestovala k dcére do Levíc, svedkyňu

viezol uvedený muž na stanicu. Tam odovzdala žalobkyni sumu 10.000,- Sk za to, že jej bola ochotná
ručiť bytom. Neskôr ju žalobkyňa kontaktovala, že jej idú zobrať byt, že chcú od nej stotisíc korún.
Svedkyňa peniaze na splácanie pôžičky už nemala. Snažila sa zabezpečiť byt žalobkyni, ktorej bol
pridelený mestom komunálny byt. Svedkyňa nemá z čoho pôžičku splácať. Niekoľko dní po prevzatí
peňazí žalobkyni dala ešte sumu 20.000,- Sk za jej ochotu. Zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 27. 10.

2006 svedkyňa podpísala, ako aj listiny, ktoré jej boli u JUDr. Geškovej, notárky, predložené. Tá suma
425.000,- Sk bola aj s úrokmi. Svedkyňa v skutočnosti prevzala len sumu 300.000,- Sk v aute. Bolo jej
povedané, pred uzavretím zmluvy o pôžičke, že jej bude poskytnutá pôžička bez problémov, keď bude
daný ako zábezpeka predmetný byt. Žalobkyňa nemala v úmysle zobrať pôžičku. Skôr, než oslovila
žalobkyňu, bola dohodnutá svedkyňa s inou osobou, že jej pôjde ručiť bytom, čo všaknevyšlo. Keďže

svedkyni zrážajú pôžičku z dôchodku v prospech žalovaného v 1. rade, žalobkyni by mali vrátiť byt späť.
Zo zmluvy o úvere č. 2106 zo dňa 27. 10. 2006 bolo zistené, že žalobcovia v 1. a 2. rade podpísali
uvedenú zmluvu ako dlžníci so žalovaným ako veriteľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru
vo výške 350.000,- Sk s mesačnými poplatkami vo výške 12.800,- Sk. Podľa čl. II. zmluvy štvrtina
poplatkov predstavuje dohodnuté úroky a zvyšok zahŕňa náklady na uzatvorenie zmluvy o úvere,

administratívu spojenú s úverom a ostatné náklady. Poplatky v sebe nezahrňujú splátky istiny. Podľa
čl. III. bod 1 sa dlžníci zaviazali do 27. 10. 2008 uhradiť istinu spolu s paušálnymi nákladmi, ktoré
spolu činia 435.000,- Sk. Istina a aj paušálne náklady úveru sú splatné 27. 10. 2008 s možnosťou
predčasného splatenia. Splátky z úveru sú splatné mesačne k 27. dňu (počnúc dňom 27. 11. 2006)vo výške 12.800,- Sk mesačne. Dlžník sa zaväzuje splácať tieto poplatky formou vkladu na účet,
vedený vo X., forma splatenia úveru môže byť finančnými prostriedkami alebo prevodom nehnuteľného
majetku. Pri nedodržaní podmienok dohodnutých v zmluve je veriteľ oprávnený po predchádzajúcom

písomnom upozornení uplatniť svoje práva vyplývajúce zo zabezpečenia úveru. Podľa čl. III. bod 2 v
prípade omeškania splatenia mesačného poplatku dlžníkmi sa žalobcovia zaviazali zaplatiť veriteľovi
úrok z omeškania vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania. V prípade omeškania splatenia
mesačného poplatku o desať dní a viac sa zaviazli zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Sk.
Pokiaľ nebudú uhradené dve po sebe idúce mesačné splátky, stáva sa splatnou aj istina úveru a

pokiaľ nebude splatená finančnými prostriedkami, je daný postup na uplatnenie práva, vyplývajúceho
zo zabezpečenia úveru podľa čl. IV.. Podľa čl. IV. zmluvy návratnosť úveru je zaručená v zmysle §
553 Občianskeho zákonníka zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom práva. Podľa čl. IV. bod 2 sa
účastníci zmluvy dohodli, že ak dlžníci porušia zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, stáva sa
veriteľ definitívne vlastníkom bytu č. 4 na druhom poschodí bytového domu súp. č. XXX, D. Č. X, O.
H.. P. X. G. U., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXX vo

veľkosti 7050/169410-ín a veriteľ je oprávnený uvedenými nehnuteľnosťami plne vlastnícky disponovať.
V prípade, ak dlžník znemožní veriteľovi disponovať s nehnuteľným majetkom a to podaním súdnej
žaloby, návrhom na vydanie opatrenia a iné, zaväzujú sa dlžníci zaplatiť veriteľovi po dobu súdneho
sporu, resp. inej prekážky, platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z celkovej sumy denne. Ak dlžníci
neodstránia v lehote uvedenej v rozhodnutí Správy katastra nedostatky, veriteľ je oprávnený vyhlásiť

úver za okamžite splatný v celom rozsahu spolu s príslušenstvom. Podľa čl. III. bod 4 definitívnym
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku na veriteľa zaniká nárok dlžníkov na vrátenie
uhradenej časti zabezpečovanej pohľadávky. Podľa čl. IV. bod 2 ak dlžníci porušia zmluvné povinnosti,
veriteľ sa stáva definitívne vlastníkom nehnuteľného majetku a je oprávnený s ním plne vlastnícky
disponovať. Podľa čl. V. bod 1 v prípade úmrtia alebo straty spôsobilosti dlžníkov sa stáva dlh splatný

v celom rozsahu. Podľa čl. VII. bod 1 na definitívny prevod vlastníctva na veriteľa stačí, ak budú dlžníci
v omeškaní s dvomi po sebe idúcimi mesačnými poplatkami, resp. s časťou týchto poplatkov alebo ak
neuhradia čo i len časť istiny. Nadobúdacia cena sa rovná výške nesplatenej časti úveru. Podľa čl. VII.
bod 2, 3 v prípade porušenia povinnosti vysťahovať sa z nehnuteľnosti je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 20 % z aktuálneho zostatku poskytnutého úveru. Dlžníci súhlasili s tým, aby bola použitá

svojpomoc podľa § 6 Občianskeho zákonníka, ak bezodkladne nevypracú nehnuteľný majetok, ktoré
náklady znášajú dlžníci v celom rozsahu.

Podľa splátkového kalendára k zmluve č. 2106 zo dňa 27. 10. 2006 sa dlžníci zaviazali splácať poplatky
formou vkladu 12.800,- Sk mesačne od 27. 11. 2006 do 27. 10. 2007 s variabilným symbolom 2106

na účet: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo X.. V prípade omeškania splatenia mesačného poplatku sa
dlžníci zaväzujú veriteľovi platiť úrok z omeškania vo výške 0,25 % zo sumy mesačného poplatku za
každý deň omeškania. V prípade omeškania splatenia mesačného poplatku od desať dní a viac, dlžník
sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Sk. Dlžník obdrží poštou do 10. 9. 2007 splátkový
kalendár na nasledujúce obdobie až do splatenia úveru. Pokiaľ dlžník neuhradí dve po sebe idúce

mesačné splátky, stáva sa splatnou aj istina úveru a pokiaľ nebude splatená finančnými prostriedkami,
veriteľ je oprávnený postupovať podľa čl. III. bod 3 zmluvy o úvere. Aj pri omeškaní splatenia istiny úveru
vzniká veriteľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,23 % z dlžnej sumy denne.

Z pokladničného vkladového dokladu X. zo dňa 28. 11. 2006 bolo zistené, že L. P. vložila na účet č.

XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 2106, sumu 12.800,- Sk, dňa 28. 12. 2006 sumu 12.800,- Sk a dňa 28. 2.
2007 sumu 12.800,- Sk (VS: 3).

Výzvou zo dňa 19. 2. 2007 žalovaný v 1. rade vyzval žalobcov na uhradenie splátky vo výške 12.800,-
Sk; výzvou zo dňa 28. 2. 2007 žalobcov vyzval na zaplatenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva

vo výške 520.495,- Sk (splátky podľa splátkového kalendára do 28. 2. 2007 suma 25.600,- Sk, penále
za omeškanie suma 38.095,- Sk, zmluvné pokuty suma 7.000,- Sk, istina úveru s paušálnym poplatkom
suma 435.000,- Sk, technicko-administratívne poplatky 14.800,- Sk). Listom zo dňa 16. 3. 2007 žalovaný
v 1. rade oznámil, že sa stáva definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti (bytu) a listom zo dňa 2. 4. 2007
vyzval na vypratanie nehnuteľnosti.

Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 25. 10. 2007 bolo zistené, že bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností - bytu č. X O. Y. poschodí bytového domu súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na pozemku
parc. č. 422/88, v Liptovskom Mikuláši - Okoličné, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločnýchčastiach a zariadeniach domu vo výške 7050/169410-ín, sú U. S. R. Ľ. S., E.. U., V. Š. Č.. XX/XX, Š. -
Z. Š., na základe kúpnej zmluvy č. V 2877/2007. Zo zapožičaného spisového materiálu Katastrálneho
úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš č. V 2877/2007 bolo zistené, že dňa 14. 9. 2007 bol

povolený vklad kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva, uzavretej dňa 15. 8. 2007 medzi žalovaným v 1.
rade ako predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi (byt č. X O. Y. P. V. Y. F.. Č.. XXX,
Č.. X. X, O. H. P. X. G. U., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
vo veľkosti 7050/16941-ín), dohodnutá kúpna cena predstavovala sumu 900.000,- Sk.

Zo zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 27. 10. 2006 bolo zistené, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ uzavrel s
L. P. ako dlžníčkou zmluvu o pôžičke, ktorou jej požičal sumu 425.000,- Sk (odovzdaná pred podpisom
zmluvy) na dobu siedmych mesiacov od 27. 10. 2006 do 27. 5. 2007, s celkovým úrokom 45.000,-
Sk, splatným na konci. Dohodnuté úroky z omeškania predstavovali 2 % za každý aj začatý mesiac.
Poskytnutú pôžičku a úroky sa dlžníčka zaviazala vrátiť v lehote do 27. 5. 2007. Z notárskej zápisnice č.
N 177/2006, NZ 42545/2006 bolo zistené, že notárka JUDr. Milena Gešková dňa 27. 10. 2006 spísala

do notárskej zápisnice vyhlásenie L. P. o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s vykonateľnosťou listiny podľa
zákona č. 233/1995 Z. z.. L. P. vyhlásila, že je na základe zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 27. 10. 2006
dlžníčkouapovinnouosobou,ktorýdlhsazaväzujezaplatiťnajneskôrdo27.5.2007,čojedeňsplatnosti
pôžičky. Tento svoj dlh v celom rozsahu uznáva a súhlasí, aby v prípade nesplnenia tohto záväzku voči
spoločnosti TSconsult, s. r. o., Trenčín, sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon

rozhodnutia. Podľa výdavkového bankového dokladu TSconsult, s. r. o. zo dňa 27. 10. 2006 bola na
úver č. 2106 poskytnutá suma 310.000,- Sk, dňa 17. 10. 2006 presun z hlavnej pokladne (pokladňa F.
M.) suma 200.000,- Sk, dňa 24. 10. 2006 presun z hlavnej pokladne (pokladňa F. M.) suma 280.000,- Sk
a dňa 27. 10. 2006 presun z hlavnej pokladne (pokladňa F. M.) suma 470.000,- Sk. Podľa písomného
vyúčtovania žalovaného v 1. rade k sume 520.495,- Sk (na ktorú boli žalobcovia vyzvaní za účelom

úhrady listom zo dňa 28. 2. 2007) žalovaný v 1. rade uviedol ďalšiu položku: vysťahovanie 120.000,-
Sk a úroky dopredaja: 60.000,- Sk.

Z obsahu zapožičaného vyšetrovacieho spisového materiálu Okresného riaditeľstva PZ Liptovský
Mikuláš, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, sp. zn. ČVS: ORP-249/ODV-LM-2007 bolo zistené,

že uznesením zo dňa 18. 7. 2007 bolo začaté trestné stíhanie za prečin podvodu podľa § 221 ods.
1, 2 Trestného zákona na základe oznámenia B. M. zo dňa 20. 6. 2007 a 18. 7. 2007, že doposiaľ
nestotožnená osoba, vystupujúca pod menom C.. Z. F., predložil B. M. R. U. M. k podpisu zmluvu o úvere
č.2106,predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške350.000,-SkspoločnosťouTSconsult,s.r.o.,
so sídlom v Trenčíne, pričom B. M. podpisovala zmluvu v domnení, že sa jedná iba o ručenie k úverovej

zmluve, ktorú mala podpísať L. P., ktorá požiadala B. M. o ručenie jej bytom k poskytnutému úveru od
spoločnosti TSconsult, pričom uvedená suma B. M. vyplatená nebola a následne na základe uvedenej
zmluvy boli manželia M. dňa 31. 5. 2007 deložovaní z ich bytu č. X O. H. P. Č.. XXX/X X. G. U., čím bola
spôsobená škoda manželom M. vo výške najmenej 350.000,- Sk. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo
dňa 20. 6. 2007 bolo zistené, že B. M. (žalobkyňa v 1. rade) uviedla, že začiatkom mesiaca október roku

2006 prišla za ňou jej bývalá kolegyňa, známa L. P., pričom jej povedala, že si chce zobrať úver od jednej
spoločnosti a potrebuje niečím ručiť, ale nemá čím. Požiadala ju, či by jej neručila za daný úver svojim
bytom. Žalobkyňa v 1. rade súhlasila, keďže tento úver mala P. zaplatiť z peňazí, ktoré získa za predaj
domu, získaný v dedičskom konaní po bývalom manželovi. O týždeň neskôr jej P. telefonovala, či môže
prísť k nej domov s pánom, ktorý vybavuje úver, že si potrebuje odfotiť byt. Žalobkyňa súhlasila. Muž byt

pofotil, zobral si list vlastníctva. Dohodli sa, že dňa 27. 10. 2006 podpíšu ručenie úveru. Šli k notárovi
JUDr. M. Durišovi v Liptovskom Mikuláši. Muž vošiel dnu, o päť minút ich zavolali, asi zamestnankyňa
notárskeho úradu im predložila listiny a ukázala, kde to majú podpísať. Žalobkyňa, ako ani jej manžel,
listiny nečítali, mysleli, že sa jedná o ručenie úveru P.. Kópie listín neobdržali. S manželom žalobkyňa
cestovala do Levíc, na stanicu za ňou prišla P.Á., ktorú doviezol uvedený muž a dala jej 10.000,- Sk

za to, že žalobkyňa jej ručila. Žalobkyňa peniaze od spoločnosti TSconsult neprevzala, začali jej chodiť
upomienky. P. jej povedala, že v aute jej uvedený muž vyplatil sumu 300.000,- Sk s tým, že 50.000,-
Sk si stiahol za vybavenie úveru. Dňa 4. 5. 2007 žalobkyni oznámili, že ju prišli vysťahovať. Ak zaplatí
stotisíc korún, môže zostať bývať. Priateľ dcéry žalobkyne zaplatil stotisíc korún. Dňa 31. 5. 2007 však
žalobkyňu opäť vysťahovali. Zo zápisnice o konfrontácii B. M. R. F. M. bolo zistené, že žalobkyňa

namietala prevzatie peňazí a M. tvrdil, že po vyjdení z kancelárie notára JUDr. Duriša osobne odovzdal
žalobkyni sumu 350.000,- Sk. Zo zápisnice o výsluchu svedka L. P. zo dňa 20. 7. 2007 bolo zistené, že
koncom mesiaca október 2006 potrebovala peniaze na odkúpenie domu v Štrbe. V inzercii v novinách
našla informáciu o spoločnosti TSconsult, s. r. o., ktorá dávala pôžičky. Muž pri telefonickom kontaktejej povedal, že poskytnutú pôžičku mu musí zaručiť nejakou nehnuteľnosťou. Neskôr sa stretla v meste
so žalobkyňou, požiadala ju, či by jej neručila bytom pôžičku. Žalobkyňa súhlasila. Muž zo spoločnosti
TSconsult, s. r. o., prišiel fotiť byt žalobkyne. Dohodol sa so žalobkyňou, že jej zavolá a dohodnú sa

na termíne, kedy pôjdu na kataster podpísať nejaké listiny. Uvedený muž šiel so žalobkyňou za JUDr.
Geškovou podpísať zmluvu o pôžičke, bolo to dňa 27. 10. 2006. Pôžička bola na sumu 350.000,- Sk.
Všetky listiny svedkyňa nečítala. Podpísala zmluvu. Potom si všimla, že má zaplatiť sumu 470.000,- Sk
za sedem mesiacov. V aute svedkyni odovzdal uvedený muž hotovosť 300.000,- Sk, zmluvu o pôžičke
a splátkový kalendár k zmluve. Svedkyňa sa pýtala, prečo jej neodovzdal 350.000,- Sk, muž odpovedal,

že 50.000,- Sk si stiahol ako výdavky. O prevzatí peňazí nespísali doklad. S uvedeným mužom odišli
na autobusovú stanicu, kde mala byť žalobkyňa, ktorej odovzdal svedkyňa 10.000,- Sk za to, že jej
umožnila zobrať si pôžičku. Podľa splátkového kalendára zaplatila svedkyňa tri splátky po 12.800,-
Sk. So štvrtou splátkou meškala, lebo nemala peniaze. Začiatkom mája jej telefonovala žalobkyňa,
že ju prišli vysťahovať z bytu, lebo nie sú zaplatené splátky. Keď prišla za ňou žalobkyňa, odovzdala
jej zmluvu o pôžičke a splátkový kalendár. Žalobkyňa v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného zo

dňa 13. 9. 2007 uviedla tvrdenia, uvedené v zápisnici o trestnom oznámení. Listiny, ktoré podpisovala,
nečítala. Pred zobratím úveru jej sľúbila P. 50.000,- Sk za to, že jej pôjde ručiť bytom, pričom jej dala len
20.000,- Sk, keďže viac nemala. Zo zápisnice o výsluchu svedka F. M. zo dňa 8. 8. 2007 bolo zistené,
že pracuje v spoločnosti TSconsult, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, ako sprostredkovať pre uzatváranie
zmlúv. Začiatkom mesiaca október 2006 mu na základe inzerátu telefonovala L. P. s tým, že si chce od

spoločnosti požičať peniaze. Povedala, že potrebuje hotovosť tak do jedného milióna. Svedok sa spýtal,
či môže ručiť, ona odpovedala, že nemá nič na ručenie. Po nejakom čase telefonovala druhýkrát, kde
povedala, že má nejakú známu, ktorá by bola ochotná ručiť jej bytom. Potom sa svedok s P. dohodli na
stretnutívLiptovskomMikuláši,žesvedokurobíohliadkutohtobytu,ktorýmmáručiťjejznáma.Okolo20.
10. 2006 bol v Liptovskom Mikuláši, stretol sa s P., šli spolu k manželom M., ktorých dovtedy nepoznal.

Po príchode urobil fotodokumentáciu bytu a vypýtal si doklady. Podklady potrebné pre zmluvu odoslal
do Trenčína do sídla spoločnosti. Dňa 27. 10. 2006 mu prišla z firmy zmluva o pôžičke, ktorá už bola
podpísaná konateľom spoločnosti C.. Z. F., čo je štandardný postup. Spolu s touto zmluvou na P. prišla
zo spoločnosti aj zmluva na p. M. a jej manžela U. M.. Telefonoval M., dohodli sa, že s manželom prídu
pred kataster. Stretli sa v dopoludňajších hodinách, M. si na chodbe prečítali zmluvu o úvere, svedok im

vysvetľoval splátkový kalendár, dokedy musia splácať uvedené splátky. Šli k notárovi, kde v kancelárii
podpísali uvedenú zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva. Potom vyšli von,
kde im odovzdal hotovosť vo výške 350.000,- Sk. Pri odovzdaní peňazí boli prítomní len oni traja. Svedok
šiel na kataster, kde podal návrh na vklad. Od tej doby s manželmi M. nebol. Po ich vybavení sa spojil
s P., šli k JUDr. Geškovej, pred budovou dal P. zmluvu o pôžičke peňazí, ktorá si ju prečítala, nemala

námietky, podpísala a preto jej tam na mieste odovzdal finančnú hotovosť 425.000,- Sk. Boli prítomní len
oni dvaja. Potom šli k JUDr. Geškovej, požiadali o spísanie notárskej zápisnice. JUDr. Gešková sa po
prečítaní zmluvy spýtala P., či si je vedomá toho, že uvedenú sumu peňazí má splatiť do troch mesiacov,
že ak to nesplatí, že môže prísť o svoj majetok v rámci exekúcie. P. začala rozmýšľať, že tri mesiace je
krátka doba, svedok zatelefonoval C.. F., P. sa s ním dohodla, doba splatnosti pôžičky bola dohodnutá

na šesť mesiacov. Bola spísaná notárska zápisnica k zmluve o pôžičke. Svedok uviedol v zápisnici zo
dňa 26. 9. 2007, že určitú sumu vyberal z účtu dňa 27. 10. alebo 26. 10. 2006. Určite nevyberal celú
sumu 775.000,- Sk, ale určitú časť doviezli z firmy. Peniaze na účet sú vkladané spoločnosťou TSconsult
podľa toho, aké sumy je potrebné vyplatiť. Mal poverenie na disponovanie s účtom. Zo zápisnice o
výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 13. 9. 2007 U. M. (žalobca v 2. rade) bolo zistené, že od

manželky vie, že sa dohodla s P., že jej pôjde ručiť ich bytom k úveru, ktorý si chce zobrať. Neskôr šli
na kataster v Liptovskom Mikuláši podpísať listiny ohľadom ručenia úveru P.. V kancelárii u notára boli
na stole pripravené listiny, žalobca sa nepýtal, čo podpisuje, muž im nič nevysvetľoval. Podpísali päť
alebo šesť listín, ktorých obsah si žalobca neprečítal. Myslel si, že to je nejaké ručenie k úveru P.. Od
nikoho nepreberal žiadne peniaze, ani kópie papierov, ktoré podpísal. V ten deň s manželkou cestovali

do Levíc. Manželka mu neskôr telefonovala, že ich idú vysťahovať. Dôvodom bolo, že P. nesplácala svoj
úver. Zo zápisnice o výsluchu svedka U.. U. V. zo dňa 3. 8. 2007 bolo zistené, že pracuje v spoločnosti
TSconsult, s. r. o., so sídlom v Trenčíne. Zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 27. 10. 2006 podpisoval
konateľ spoločnosti C.. Z.. F., ktorú následne zaslal F. M., ktorý je poverený spoločnosťou pri uzatváraní
zmlúv. M. mu povedal, že P. po podpise zmluvy a notárskej zápisnice odovzdal hotovosť 425.000,- Sk.

Zmluva bola uzatvorená na dobu troch mesiacov. Dňa 27. 10. 2006 bola podpísaná zmluva o úvere
č. 2106 manželmi M.. Bola podpísaná najprv konateľom spoločnosti C.. Z.. F., ktorý ju zaslal F. M., od
ktorého vie, že suma 350.000,- Sk bola odovzdaná po podpise zmluvy manželom M.. Keďže zo strany
M. nedošlo k úhrade úveru, bolo im oznámené, že spoločnosť sa stala vlastníkom nehnuteľnosti. Dňa4. 5. 2007 telefonoval budúci zať M. a spýtal sa, či je možné predísť vysťahovaniu. Svedok zavolal
konateľovi spoločnosti, C.. Z.. F. svedkovi povedal, že pokiaľ M. uhradí sumu 100.000,- Sk v ten deň,
sú ochotní počkať s vysťahovaním do konca mesiaca máj 2007. Na sumu 100.000,- Sk bolo vystavené

potvrdenie. K vysťahovaniu nehnuteľnosti došlo 31. 5. 2007, M. zavolala nejakého advokáta a políciu.
Zo zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 27. 10. 2006, uzavretej medzi TSconsult, s. r. o. ako veriteľom a
L. P. ako dlžníčkou bolo zistené, že pôžička vo výške 425.000,- Sk bola dohodnutá na tri mesiace od
27. 10. 2006 do 27. 1. 2007. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 4. 5. 2007 bolo zistené, že
od žalobcu v 2. rade bola prijatá suma 100.000,- Sk pre TSconsult, s. r. o. v Trenčíne, s označením

náklady na vysťahovanie bytu. Zo zápisnice o výsluchu svedka Z. F. zo dňa 31. 1. 2008 bolo zistené, že
je konateľom spoločnosti. Postup pri uzatváraní zmlúv, keďže spoločnosť poskytovala úvery a pôžičky
na základe dopytu klientov, bol taký, že po kontaktovaní sa klienta obvykle zisťujú možnosť ručenia zo
strany klienta a to v závislosti od požadovanej výšky pôžičky peňazí. Čím väčšia suma, tým viac žiadajú
zabezpečenie ručenia zmluvy. Žiadny limit na výšku sumy nie je stanovený. Závisí od individuálnosti
prípadov. Po overení majetku na ručenie, ktorý si overili, dochádza k schváleniu úveru. Vo firme sa

vypracuje kompletná zmluva, konateľ ju podpíše a následne ju zašle pracovníkom, ktorí sú poverení
na konkrétne uzatvorenie zmluvy a vyplatenie peňazí. Spoločnosť má viacero účtov. Pracovníci, ktorí
pracujú v teréne ako napr. p. M., majú právo disponovať iba s účtom, vedeným v X., a. s.. Z účtu v
priebehu jedného dňa možno vybrať hotovosť asi vo výške 300.000,- Sk. Zmluva o úvere č. 2106 a
zmluva o pôžičke peňazí s p. P. boli schválené individuálne.

Súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol aj v neprítomnosti
žalovaného v 1. rade, ktorý bol predvolaný na súdne pojednávanie prostredníctvom jeho právneho
zástupcu (§ 49 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže štatutárny zástupca žalovaného v
1. rade už v konaní vypočutý bol). Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,

doručuje sa písomnosť (predvolanie) len tomuto zástupcovi. Žalovaný v 1. rade v danom procesnom
štádiu nemal žiadnu povinnosť vykonať niečo osobne. Doručením predvolania na súdne pojednávanie
právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade (dňa 11. 3. 2010) je vyrozumený aj zastúpený účastník
konania. Zánik právneho zastúpenia po uvedenom období je bez právneho významu vo vzťahu k
úkonu predvolania (keďže účinky predvolania už nastali). Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a

doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie
a žiadna z procesných strán nevzniesla dôkazné návrhy. Nebol preto dôvod na odročenie súdneho
pojednávania. Podľa publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ZSP č. 42/1996) súd neodňal
účastníkom možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, hoci
rozhodol v neprítomnosti účastníkov, ktorým doručil predvolanie prostredníctvom zástupcu pre celé

konanie. Riadnym doručením písomného vyrozumenia o nariadení pojednávania zástupcovi účastníka
s plnomocenstvom pre celé konanie je vyrozumený aj ním zastúpený účastník konania. Z hľadiska
účinkovdoručenianiejeprávnevýznamné,čizástupcasplnilsvojupovinnosťonariadenompojednávaní
účastníka včas informovať. Právo na nové vyrozumenie o termíne pojednávania súdu účastníkovi
nevznikne ani po tom, čo plnomocenstvo udelené zástupcovi odvolal (rozhodnutie NS ČR RNs C

309/2001; komentár k OSP J. Krajčo a kolektív).

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku:
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (v znení do 31. 12. 2007):
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 553 Občianskeho zákonníka:
Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací
prevod práva).

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (v znení do 31. 12. 2008):
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:
Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zamietol žalobu v časti
o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má
za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcov skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu

alebo práva. Nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už porušené boli a kde je
potrebné sa domáhať ochrany inou žalobou. V danom prípade súd riešil neplatnosť uvedených dvoch
zmlúv ako predbežnú otázku vo vzťahu k určovacej žalobe o určenie vlastníckeho práva žalobcov k
predmetnej nehnuteľnosti. Ak právna otázka - platnosť zmluvy, o ktorej má byť rozhodnuté na základe
žaloby na určenie, má povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ak je možné priamo žalovať na určenie samotného práva,
v danom prípade o určenie vlastníctva žalobcov. Naliehavý právny záujem žalobcov na žalobe o
určenie vlastníckeho práva bol daný, keďže bez predmetného určenia nie je možné docieliť zmenu
zápisu v katastri nehnuteľností, pričom dané súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre takýto zápis
vlastníckeho práva žalobcov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (žalovanou stranou tiež kvalifikované), že predmetné dve
zmluvy vykazujú znaky spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú bolo potrebné považovať každú zmluvu,
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný v 1. rade
jednoznačne potvrdil poskytovanie peňažných prostriedkov (ako nebankovým subjektom v rámci výkonu

podnikateľskej činnosti) spotrebiteľom, ktorí nemohli individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred
pripravenému návrhu na uzavretie zmluvy. Aj výsluchom svedka M.Á. (ktorý uzatváral za žalovaného
v 1. rade predmetné zmluvy), bolo preukázané zaslanie už podpísaných zmlúv pred ich predložením
žalobcom. Skutočnosť, že ide o absolútny obchodnoprávny vzťah (zmluva o úvere a dojednanie o voľbe
práva podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), nespôsobuje vylúčenie právnych noriem určených

na ochranu spotrebiteľa. Len takýto postup je súladný s požiadavkou eurokonformného výkladu práva.
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V danom prípade nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade (ktorý ho následne previedol

kúpnou zmluvou na žalovaných v 2. a 3. rade) bolo odôvodňované zabezpečovacím prevodom práva
dohodnutým na zabezpečenie vrátenia pôžičky, poskytnutej vo výške 350.000,- Sk s 56 % ročným
navýšením, čo predstavovalo sumu 196.100,- Sk, teda dvojročné navýšenie 392.200,- Sk. Popri tom boli
dohodnuté sankcie za omeškanie vo výške 91 % ročne a zabezpečenie pohľadávky, že veriteľ sa stáva
trvalým a výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v prípade omeškania s plnením dlhu. Dohodnutá zmluvná

pokuta predstavovala 7.000,- Sk. V zmysle zmluvných dojednaní žalovaný v 1. rade mal poskytnúť
peňažné prostriedky vo výške 350.000,- Sk za podmienky, že žalobcovia v 1. a 2. rade mu vrátia okrem
požičanej sumy (350.000,- Sk) sumu 307.200,- Sk (24 mesačných splátok krát 12.800,- Sk), ako aj
sumu 85.000,- Sk, predstavujúcu paušálne náklady úveru, t. j. spolu 742.000,- Sk. Uvedená suma jevýslovne v tejto výške vymedzená aj v zmluve o zabezpečovacom prevode práva. Odplata z predmetnej
zmluvy o úvere, pozostávajúca z úrokov za požičanie peňazí a nákladov spojených s poskytnutím
úveru, tak predstavovala viac ako dvojnásobok poskytnutej peňažnej sumy (112 %). Vzhľadom na zákaz

retroaktivity nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení novely,
účinnej od 1. 1. 2008. Je potrebné však na ne prihliadať pri definovaní prípustnej hranice z hľadiska
dobrých mravov (z uvedených ustanovení je zrejmá predstava zákonodarcu o primeranosti odplaty
pri poskytovaní peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch). Odplata v predmetnej zmluve o
úvere (skrytá vo forme úrokov a poplatkov, rozlíšených v rámci mesačnej splátky 12.800,- Sk na jednu

štvrtinu úrokov a tri štvrtiny poplatkov), predstavovala náklady (bez úrokov) vo výške 315.400,- Sk, t.
j. 90 % (pričom maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za prvý štvrťrok 2008
predstavovala 25 %). Vykonávanie ďalšieho dokazovania v uvedenom smere nebolo možné, keďže by
predstavovalo retroaktívnu aplikáciu noriem.

Stodvanásťpercentné (112 %) navýšenie, ktoré pri sume 350.000,- Sk predstavuje 742.000,- Sk,

súd posúdil ako neprimerane vysoké a odporujúce dobrým mravom. Je preto odôvodnený záver, že
takáto odplata za prenechanie prenechanie peňazí z predmetného úveru je neprimeraná a priečiaca
sa dobrým mravom. Významnou skutočnosťou bolo tiež, že sa jednalo o dva roky trvania pôžičky,
pričom od uzatvorenia predmetných zmlúv úrokové miery pri spotrebiteľských úveroch (podľa bankovej
úrokovej štatistiky) predstavovali maximálne 15 % ročne. Primeranosť je potrebné odvíjať aj od výšky

poskytnutých peňazí. Argument, že právne predpisy nestanovovali limity a odplata bola vecou dohody,
nie je náležitý. Ak sa dohoda prieči dobrým mravom, je absolútne neplatná a súd je povinný vyvážiť
zmluvnúneprimeranosť.Žalobcoviapritomnamietaliznačnúazjavnúnevyváženosťzmluvy,obsahujúcu
dojednania, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade bolo preukázané, že ide o viac ako
stopercentné navýšenie oproti bankám (112 % - 115 %). Dvojnásobok úrokovej sadzby O. V. F. pritom

v rozhodnej dobe predstavoval 9,5 % ročne.

Obidve predmetné zmluvy však obsahujú ďalšie zjavne neprimerané podmienky (všetky v neprospech
žalobcov), okrem neprimerane vysokej odplaty. Odplata, ktorá podstatne prevyšuje odplatu uplatňovanú
bankami za spotrebné úvery niekoľkonásobne, pritom predstavuje úžerné plnenie (tzv. civilnoprávna

úžera). Zmluva o úvere a zmluva o zabezpečovacom prevode práva vykazovali značný počet vád z
hľadiska primeranosti, v dôsledku ktorých prichádza do úvahy len záver o ich neplatnosti pre rozpor s
dobrými mravmi (do úvahy preto neprichádza teória zachovania aspoň čiastočnej platnosti právneho
úkonu). Zmluvné dojednania v danom prípade umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním
poskytnuté plnenie v prípade zániku zmluvy. Požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Zjavne hrubý rozpor s
dobrýmimravmipredstavujúdojednaniaozabezpečovacomprevodepráva,rámcovoupravenévzmluve
o úvere (čl. VII. bod 1). V zmysle týchto dojednaní na definitívny prevod vlastníctva na veriteľa stačí, ak
budú dlžníci v omeškaní s dvoma po sebe idúcimi splátkami (resp. čo i len s časťou týchto poplatkov).
Osobitne neprijateľné je dojednanie, že nadobúdacia cena (nehnuteľnosti) sa rovná výške nesplatenej

časti úveru, ako aj dojednanie, že definitívnym prevodom vlastníctva na veriteľa zaniká nárok dlžníkov
na vrátenie uhradenej časti zabezpečovaného záväzku. Neprimeraná je aj zmluvná pokuta vo výške 20
% zo zostatku úveru (čl. VII. bod 2 zmluvy). Nemravné je dojednanie o svojpomoci, ktoré je v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 6), upravujúceho uvedený inštitút. Žalovaný v 1. rade pritom
vyúčtoval žalobcom za nedovolenú svojpomoc (násilné vysťahovanie, vypratanie nehnuteľnosti, ktoré

je prípustné len na základe súdneho rozhodnutia v prípade namietania dobrovoľného vypratania) sumu
100.000,- Sk.

Strohá úprava zabezpečovacieho inštitútu (zabezpečovacieho prevodu práva) zvádzala veriteľov k
neprimeraným postupom. Najmä pri výkone tzv. prepadnej klauzuly za súčasného nepomeru úveru

a hodnoty predmetu zabezpečenia. Legislatívny vývoj uvedeného ustanovenia definitívne zakázal
voči spotrebiteľom aplikáciu tohto inštitútu pri nehnuteľnostiach. Ten nemôže slúžiť k sankcionovaniu
(potrestaniu) dlžníka. V prípade strohej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva je súdnej praxi
odporúčaný reštriktívny výklad, pričom obsahu tohto inštitútu by sa nemali pripisovať dôsledky, ktoré
nie sú v právnom poriadku rozpoznateľné (rozsudok NS ČR 31Odo/495/2006 zo dňa 15. 10. 2008).

Jedným z podstatných rozdielov medzi platnou zmluvou o zabezpečovacom prevode práva a neplatným
dojednaním o tzv. prepadnom zálohu je okamih, kedy dochádza k prevodu práva. Pri zabezpečovacom
prevode na základe zmluvy, uzavretej podľa § 553 Občianskeho zákonníka, nositeľom práva sa stáva
podmienečne veriteľ a splnenie záväzku dlžníkom má za následok obnovenie jeho práva. V prípadeprepadného zálohu zostáva právo aj po uzavretí zmluvy zachované dlžníkovi a okamihom, kedy má bez
ďalšiehodôjsťkprevoduprávanaveriteľa,jeokamihomeškaniadlžníkasosplnenímzáväzku.Takzvaná
prepadná klauzula je neprijateľná aj pri zabezpečovacom prevode práva, ako aj pri iných druhoch

zabezpečenia záväzkov. Dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že si veriteľ ponechá
predmet zabezpečenia, odporuje účelu ust. § 553 Občianskeho zákonníka v znení pred 1. 1. 2008 a je v
rozpore s dobrými mravmi. Takáto prepadná klauzula popiera oprávnený záujem dlžníka na čo najlepšie
speňaženie veci. Za platný spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu (naplnenie uhradzovacej
funkcie) nie je možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly. Tá vytvára protiprávny stav, pričom

svojpomoc pri vyprataní bytu podstatne hodnotnejšieho oproti pohľadávke veriteľa, predstavuje výkon
práva, ktorý sa prieči dobrým mravom. Na základe výkonu podľa prepadnej klauzuly sú neplatné aj
následné prevody z veriteľa na iné osoby. Viazanosť súdu zákonom neznamená bezpodmienečne
nutnosť doslovného výkladu aplikovaného ustanovenia, ale súčasne viazanosť zmyslom a účelom
zákona. V prípade konfliktu medzi doslovným znením zákona a jeho zmyslom a účelom je dôležité
stanoviť podmienky priority výkladu ratione legis pred výkladom jazykovým (ÚS ČR Pl. ÚS - st. - 1/96

zo dňa 21. mája 1996). Sankciou absolútnej neplatnosti (§ 39 Občianskeho zákonníka) bude postihnuté
také dojednanie o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého síce bola dojednaná
rozväzovacia podmienka, avšak omeškanie dlžníka s riadnym a včasným splnením zabezpečenej
pohľadávky má privodiť ten následok, že veriteľ sa bez ďalšieho stane trvalým vlastníkom prevedeného
majetku. Obdobne je nutné prihliadať aj na dojednanie, podľa ktorého by mal ten istý následok privodiť

jednostranný úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, napr. oznámením, že si prevedený majetok ponechá
v trvalom vlastníctve ako protihodnotu nesplatenej pohľadávky (rozsudok NS ČR 31Odo/495/2006 zo
dňa 15. 10. 2008).

Hodnota nehnuteľnosti použitej na zabezpečenie predstavovala približne trojnásobok výšky pôžičky

(keďže kúpna cena bytu zaplatená žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi žalovanému v 1.
rade ako predávajúcemu činila sumu 900.000,- Sk), pričom neadekvátnosť hodnoty predmetu krytia
prevyšujúcej úver, je daná aj v prípade primeraného príslušenstva, dojednaného v súlade s dobrými
mravmi (primeraná miera nákladov zahrňujúca úroky za požičanie peňazí a poplatky spojené s
poskytnutím úveru v rozsahu 30 %, t. j. 450.000,- Sk). Nová právna úprava zabezpečovacieho prevodu

práva vymedzuje právne postavenie prevodcu a nadobúdateľa práva, pričom veriteľ uplatňuje výkon
zabezpečovacieho prevodu najmä predajom na dražbe. Teda veriteľ je oprávnený majetok speňažiť a
vrátiť dlžníkovi prebytok speňaženia, tzv. hyperochu. V danom prípade všetky dojednania, týkajúce sa
prepadnej klauzuly, vytvárali protiprávny stav. Predmetné dojednania nielenže nemali za cieľ speňaženie
majetku, ale bez ohľadu na výšku splatenej časti úveru nadobúdacia cena nehnuteľnosti sa mala rovnať

výške nesplateného zostatku úveru (znemožniť vrátenie prípadného prebytku peňazí). Zaniknúť mal aj
nárok dlžníka na vrátenie uhradenej časti zabezpečovaného záväzku (veriteľ okrem prijatého plnenia,
predstavujúceho splatenú časť úveru definitívnym prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti, nadobudol
celú hodnotu predmetu zabezpečovacieho prevodu práva). V tejto súvislosti nemožno prehliadať
prijaté peňažné plnenie zo strany žalovaného v 1. rade, vyúčtovaného ako náklady na svojpomocné

vysťahovanie vo výške 100.000,- Sk (pričom sa jednalo o nedovolenú svojpomoc). Žalovaný v 1.
rade ako veriteľ vytvoril uvedeným postupom protiprávny stav svojpomocným vyprataním podstatne
hodnotnejšej nehnuteľnosti (bytu) oproti výške jeho pohľadávky. Zjavnosť rozporu s dobrými mravmi
viedla žalovaného v 1. rade k snahe výslovne odobriť súlad s dobrými mravmi výslovným dojednaním,
že takéto dojednania považujú aj dlžníci (žalobcovia v 1. a 2. rade) za súladné s dobrými mravmi. Tým

však ku konvalidácii vadnosti zmluvných dojednaní nedošlo.

Súd prejudiciálne vyriešil neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a
dospel k záveru, že obidve zmluvy sa priečia dobrým mravom z dôvodu, že dosahujú značnú intenzitu
nevyváženosti a výskytu zmluvných podmienok v rozpore s dobrými mravmi, ako aj neprijateľných

podmienok.

V prípadoch, ak je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa)
obmedzená, pretože nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, je nevyhnutné zvážiť
proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Z

nevyvážených zmluvných dojednaní žalovanému v 1. rade ako veriteľovi nemohli ani vzniknúť legitímne
očakávania. Normy spotrebiteľského práva predstavujú kogentné zákonné ustanovenia, ktoré nemožno
obchádzať neprimeraným skrytým navýšením mesačných splátok, do ktorých sú včlenené úroky a
poplatky (navýšenie výšky úveru, ktorý majú žalobcovia vrátiť o úroky a poplatky). Podľa rozsudkuSúdneho dvora (ES) v prípade 106/89 Marleasing v La Comercial International de Alimentation, pri
použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny
súd je povolaný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere vo svetle znenia a účelu smernice, aby sa

dosiahol cieľ sledovaný smernicou. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C 168/05 zo dňa 26.
10. 2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Movil Millenium nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom (rozsudok Oceano Gruppo Editorial).

Prioritná aplikácia spotrebiteľských právnych noriem znamená, že sa musia aplikovať ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov
bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Dohoda o voľbe práva podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ako ani skutočnosť, že ide o zmluvu predstavujúcu tzv. absolútny obchod, nespôsobuje
vylúčenie noriem určených na ochranu spotrebiteľa (vrátane komunitárneho práva a rozsudkov ESD,
predstavujúce prameň práva, majúce prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami). Podľa § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliťodustanoveníObčianskehozákonníkavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku z hľadiska výšky úrokov z omeškania je pre
spotrebiteľa výhodnejšia. V spotrebiteľských zmluvách je poskytovateľ povinný pristupovať k tvorbe

zmluvných podmienok v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a dobrými mravmi. Výklad
každej spotrebiteľskej zmluvy musí byť v súlade s obsahom a cieľom smernice Rady č. 93/19/EHS
zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zásadou komunitárneho
práva o vysokej ochrane spotrebiteľa. V súlade s judikatúrou ESD, prostredníctvom eurokonformnej
interpretácie, je nevyhnutné uvedenú smernicu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Uvedenému zodpovedá aj legislatívny
vývoj ustanovení Obchodného zákonníka. Oblasť ochrany spotrebiteľa sa formuluje ako samostatná
politika vlastná Spoločenstvu ako celku. Vychádza sa pritom z nerovnakej pozície spotrebiteľa z hľadiska
úrovne poznania (kvalita úsudku a informovanosti) a pozície sily druhej strany (nemožnosť individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy). Spotrebiteľské normy

a eurokonformný výklad týchto noriem sledujú nahradenie formálnej rovnováhy zmluvných subjektov
rovnováhou skutočnou. Podľa rozsudku ESD vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL zo
dňa 6. 10. 2009 je vnútroštátny súd povinný ex offo preskúmať nekalé podmienky (rozhodcovskej
zmluvy) v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v
rámciobdobnýchopravnýchprostriedkovvnútroštátnejpovahy.Vnútroštátnemusúdunásledneprináleží

vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol nedovoleným plnením viazaný.

Poukaz na civilnoprávnu judikatúru Najvyššieho súdu SR nie je v zmysle uvedeného náležité, vzhľadom
na vývoj spotrebiteľského práva a viazanosť komunitárnym právom (na ktoré označená judikatúra

nemohla prihliadať). V čase uzavretia predmetnej zmluvy boli platné a účinné aj normy spotrebiteľského
práva, vrátane komunitárneho práva, ktorými sa žalovaný v 1. rade bol povinný riadiť. Súdu cez inštitút
dobrých mravov prináležalo preto usporiadať vzťah medzi účastníkmi konania do primeranej roviny,
zachovávajúc ústavný princíp proporcionality (čl. I. Ústavy SR) a naplniť tak účel komplexu právnych
noriem, vydaných za účelom ochrany spotrebiteľa, smerujúcich k tomu, aby sa poskytovateľ úveru

zdržal aj do budúcna uvádzania nemorálnych, neprijateľných zmluvných podmienok. Tento účel sa
dosiahne len tak, že sa nebude poskytovateľ spoliehať na zníženie sankcií a navýšenia dojednaného so
spotrebiteľom. V danom prípade k uvedenému pristúpili aj individuálne okolnosti prípadu, spočívajúce
v nepomere úveru a hodnoty predmetu krytia, úrokov z omeškania vo výške 91 % a nedovolený výkon
zabezpečovacieho prevodu práva (nedovolenou svojpomocou). Rozpor právneho úkonu s dobrými

mravmi vyplýva z celkového charakteru dojednania - v zmysle zahrňujúceho zohľadnenie obsahu,
pohnútky a účelu, ako aj všetkých okolností, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Podmienky,
za ktorých bola zmluva o úvere a zmluva o zabezpečovacom prevode uzavretá a samotný výkon
zabezpečovacieho prevodu práva zo strany veriteľa - žalovaného v 1. rade, nemôžu byť v demokratickej
spoločnosti a v právnom štáte uznané a nemôžu predstavovať súčasť fundamentálneho hodnotového

poriadku (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z takto vzniknutého nepráva na strane žalovaného
v 1. rade nemohlo vzniknúť právo v podobe legitímneho prevodu vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti na žalovaných v 2. a 3. rade. Z toho dôvodu aj následný prevod vlastníctva zo žalovaného
v 1. rade na žalovaných v 2. a 3. rade bol absolútne neplatný (v zmysle zásady nikto nemôže na inéhopreviesť viac práv, než má sám, podľa § 39 Občianskeho zákonníka), žalovaný v 1. rade nemohol platne
nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

Je potrebné uviesť, že v danom prípade žalovaný v 1. rade zneužil nekvalifikovaný úsudok žalobcov v 1.
a 2. rade, na čo nemá vplyv ich dohoda so svedkyňou L. P. a určitej odplate za poskytnutie zabezpečenia
jej záväzku. Dohoda žalobcov so svedkyňou L.. P. o zabezpečení jej záväzku nemohla byť platná,
keďžepreplatnosťprávnehoúkonuzabezpečeniasavyžadovalaobligatórnapísomnáforma(stanovená
zákonom). Vykonaným dokazovaním bola jednoznačne preukázaná súvislosť a spojitosť medzi zmluvou

o úvere (uzavretou medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade) a zmluvou o pôžičke, uzavretej
medzi žalovaným v 1. rade a svedkyňou L. P.. Uvedená svedkyňa, ako aj svedok F.. M., ktorí vypovedali
v trestnom konaní, zhodne a jednoznačne potvrdili rozhodujúcu skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2.
rade mali poskytnúť zabezpečenie (garanciu) záväzku L.. P., ktorá jediná prejavila vôľu k uzavretiu
zmluvy o požičaní peňazí. Obidve výpovede boli súladné s výpoveďami, ako aj tvrdeniami žalobcov v
1. a 2. rade a tvorili určitý do seba zapadajúci logický celok. K nim pristúpila aj výpoveď štatutárneho

zástupcu žalovaného v 1. rade v danom súdnom konaní, ktorý ani minimálnym spôsobom neodôvodnil
poskytnutie pôžičky L.. P. neštandardne bez akéhokoľvek zabezpečenia (notárska zápisnica v prípade
bezmajetného dlžníka predstavuje formálny úkon, pričom výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného
v 1. rade a svedka F.. M. bolo preukázané, že L.. P.Á. nevlastnila majetok). Výpoveď svedka F..
M. v danom súdnom konaní bola účelová, nehodnoverná a protirečivá s jeho výpoveďou v trestnom

konaní. Rozpor s tvrdeniami v trestnom konaní svedok nevedel hodnoverne vysvetliť, pričom počas
objasňovania jeho neverbálne správanie nasvedčovalo značnej neistote, manévrovaniu. Pri konfrontácii
so žalobkyňou jej svedok adresoval otázku, prečo vec neohlásila príslušným orgánom. Súd preto
považoval za hodnovernú výpoveď svedka F.. M. v trestnom konaní, ktorá bola realizovaná s krátkym
časovým odstupom od predmetných udalostí a bola súladná aj s ďalšími vykonanými dôkazmi. Svedok

F.. M. potvrdil, že v súvislosti so spísanou notárskou zápisnicou postupoval týmto spôsobom prvýkrát. V
konaní bolo nesporné, že L.. P. začala platiť dohodnuté mesačné platby na zmluvu o úvere, uzavretú so
žalobcamiažalovanýv1.radetietoplneniaprijímal.Nebolomožnéprehliadaťskutočnosť,žeužalobcov,
ktorým mal byť poskytnutý úver vo výške 350.000,- Sk, sa vyžadovalo zabezpečenie nehnuteľnosťou
podstatne vyššej hodnoty. Na rozdiel od dlžníčky L.. P., ktorej mala byť poskytnutá pôžička peňazí vo

výške425.000,-Skbezakejkoľvekgarancie,zabezpečeniazáväzku.Obidvezmluvybolipritomuzavreté
v rovnaký deň prostredníctvom F.. M.. Vzhľadom na uvedené žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia o prenechaní peňazí žalobcom v 1. a 2. rade (na základe zmluvy o úvere), ako
ani danosti vôle poskytnúť peňažné prostriedky žalobcom v 1. a 2. rade, vrátane zmluvného konsenzu
zmluvných strán. Bol preto daný dôvod absolútnej neplatnosti zmlúv (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva súd určil, že
žalobcoviav1.a2.radesúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostiatobytuč.X,nachádzajúceho
sa na Y. poschodí bytového domu súp. č. XXX, Č. X. X O. H. P. X. G. U., bytový dom postavený na
pozemku parc. č. 422/88 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č.

XXX, vo veľkosti 7050/169410-ín, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Žiline,
Správa katastra Liptovský Mikuláš pre k. ú. D.É., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš.

Keďže procesné strany nevzniesli dôkazné návrhy, nebol daný dôvod na vykonávanie ďalšieho
dokazovania, pričom s poukazom na vyššie uvedené dôvody absolútnej neplatnosti predmetných

právnych úkonov, nebol daný dôvod zaoberať sa inými námietkami žalovanej strany, bez relevantného
vplyvu na dané rozhodnutie súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s § 150 Občianskeho súdneho poriadku, vychádzajúc z komplexného posúdenia spravodlivého

usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len
mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite
veci. Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania
(ÚS ČR IV. ÚS 1/04). Žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešný, vznikol nárok na
náhradu trov konania, ktorú náhradu však nebolo možné priznať z dôvodov hodných osobitného

zreteľa, ktoré boli vzhliadnuté v okolnostiach prípadu. Žalobcovia v 1. a 2. rade nezachovali primeranú
mieru opatrnosti v súvislosti s uzatváraním predmetných zmlúv, ktoré podpísali a pri takto závažnom
úkone, akým je úkon týkajúci sa nehnuteľností, so zmluvami sa ani v minimálne potrebnej miere
neoboznámili. Každá zmluvná strana pred svojim podpisom zmluvy je povinná vyvinúť potrebnú mierustarostlivosti tak, aby v budúcnosti nevznikli spory. Nebolo možné prihliadať ani na nedbanlivý prístup
a nekoncentrovanosť relevantných právnych argumentov a procesných návrhov zo strany žalobcov
prostredníctvom ich právnych zástupcov. Najmä pokiaľ ide o určovanie okruhu aktívne a pasívne

legitimovaných účastníkov konania, vo väzbe na žalobný petit a predmet konania, vrátane opakovanej
neúčasti právnych zástupcov na súdnych pojednávaniach. Uvedený prístup nie je súladný ani so
zákonnou požiadavkou na priznávanie náhrady za účelne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v šiestich vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.