Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010153
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814010153.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Dany Wänkeovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2015 v Žiline,
o odvolaní obžalovaných C. W. a S. J. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/80/2014
zo dňa 21.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaných C. W. a S. J. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaný C. W. a obžalovaný S. J. uznaní vinnými z prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe
ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tento prečin bol obžalovanému C. W.
uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere
500,- Eur a obžalovanému S. J. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák.,

§ 36 písm. j) Tr. zák. peňažný trest vo výmere 500,- Eur. Každému obžalovanému bol podľa § 57 ods. 3
Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovený náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 20 dní.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný C. W. i obžalovaný S. J..

Obžalovaný C. W. písomným podaním zo dňa 22.12.2014 odvolanie odôvodnil. Uviedol, že rozsudok
považuje za tendenčný, vecne nesprávny a vychádzajúci zo zlého hodnotenia vykonaných dôkazov.
Týmto rozhodnutím boli porušené jeho ústavné a zákonné práva, najmä právo na spravodlivý proces
a právo predkladať všetky dôkazy na jeho obhajobu. Poukázal na vzťah znalca MUDr. Jelenčíka k
poškodenému, pre ktorý mal byť znalec z trestného procesu vylúčený. Práve znalec, ktorý bol zaujatý
sa zjavne tendenčne a účelovo vyjadroval k zraneniu poškodeného. Namietal postup súdu, keď sa

nezaoberal jeho námietkou, že poškodený bol jednorázovo ošetrený po údajnom incidente, ale na druhý
deň bol už i hospitalizovaný, pričom v listinných dôkazoch chýba prijímacia správa z NsP Trstená. Táto
skutočnosť podľa konajúcej samosudkyne nebola dôležitá. Podľa odvolateľa prvostupňový súd vecne
nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Za dôveryhodné, logické a nadväzujúce považoval výpovede
svedkov - kamarátov poškodeného, ktorých pôvodné výpovede, tesne po údajnom napadnutí, sú plné
odlišných a protichodných tvrdení. V ďalšom poukázal na rozpory vo výpovedi poškodeného, najmä

pokiaľ ide o jeho účasť na polícii a tiež pokiaľ ide o zabezpečenie kamerového záznamu. Samosudkyňa
pochybila, keď prijala kamerový záznam ako dôkaz jeho viny. Tento mohol byť dodatočne upravený
obrazom aj zvukom. Tým, že samosudkyňa nepripustila ním navrhnutých svedkov - W. U. a X. F. porušila
jeho práva na obhajobu. Naproti tomu svedkovia, ktorých navrhol poškodený boli vypočutí všetci, a to
napriek tomu, že sa jednalo o partiu zohratých a vopred dohodnutých kamarátov. Poukázal na výpoveď
svedka W. K., ktorý v súvislosti s kamerovým záznamom zjavne klamal. Výpoveď tohto svedka je v

rozpore s výpoveďou poškodeného o údajnom čase získania kamerového záznamu. Podľa odvolateľa
kamerový záznam bol získaný nezákonným spôsobom a nemal byť hodnotený ako dôkaz v konaní predsúdom. Poukázal tiež na výpovede svedkov D. a F., ktoré nie sú v zhode s výpoveďou poškodeného. O
nedôveryhodnosti svedkov a poškodeného svedčí aj to, že boli pod značným vplyvom alkoholu. Úradné
záznamy preukazujúce stav opitosti poškodeného i svedkov nie sú súčasťou trestného spisu, čo vníma

ako poškodenie jeho práv na spravodlivý proces. Prvostupňový súd odmietol sa zaoberať otázkou jeho
vážneho zranenia pravej ruky, a to i napriek tomu, že touto rukou mal údajne udierať poškodeného a
ešte s ňou stihnúť zdvihnúť ťažký popolník. Ak by bol vo veci vedený spravodlivý proces, musela by byť
preukázaná jeho nevina. Namietal, že konajúci súd u neho nekonštatoval, že pred spáchaním skutku
viedol riadny život a to i napriek tomu, že predchádzajúci trest mu bol zahladený. Žiadal, aby vzhľadom

na uvedené krajský súd ako súd odvolací zrušil odsudzujúci rozsudok a aby vec vrátil tomuto súdu na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný S. J. odvolanie písomne odôvodnil podaním zo dňa 22.12.2014. Dôvody odvolania
obžalovaného S. J. uvedené pod bodom 1/ až 8/ sú úplne identické s dôvodmi odvolania obžalovaného
C. W.. I obžalovaný S. J.iadal odvolací súd, aby postupom podľa § 321 Tr. por. zrušil odsudzujúci

rozsudok pre dôvody uvedené pod písmenom a), b), c), d). Navrhol, aby vec bola znovu prejednaná.

Príslušný prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaných nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí obžalovaní C. W. i S. J. trvali na dôvodoch písomne podaného odvolania i na

návrhu v ňom uvedenom. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovanými, po zistení, že v predloženej veci niet
dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri

preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli
byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolania boli podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektmi, avšak sú nedôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní predloženej veci zistil, že konajúci súd v rámci procesného postupu

rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä zásadu
zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa § 2 ods.
9 Tr. por., zásadu náležitého zistenia skutkového stavu podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a tiež zásadu
kontradiktórnosti konania podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Dokazovanie vykonal v rozsahu v akom mal
a mohol a vykonané dôkazy v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr.

por. správne vyhodnotil. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia veľmi podrobne popísal
skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre uznanie viny obžalovaných a odvolací súd poukazuje na
správne, vyčerpávajúce a logicky podložené dôvody na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie. V
odôvodnení rozhodnutia presvedčivo, jasne a zrozumiteľne uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení. Vysvetlil a odôvodnil ako sa vysporiadal s

obhajobou obžalovaných, najmä prečo zamietol ich návrhy na doplnenie dokazovania. Pri odôvodnení
rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Závery okresného súdu prezentované
v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade na
odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

S odvolacími námietkami obžalovaných, ktoré prezentovali v podanom odvolaní sa krajský súd
nestotožnil. To, že odvolatelia hodnotia vykonané dôkazy inak ako súd prvého stupňa ešte neznamená,
že záver, ktorý vyvodil okresný súd o ich vine, je nesprávny a nezákonný. Obžalovaní v odvolaní
neuviedli žiadne nové, a ani iné dôkazy a skutočnosti oproti tým, ktoré uvádzali pred prvostupňovým
súdom. Ich nespokojnosť s ich vyhodnotením a tiež ich vlastné predstavy záverov, ktoré by mali

vyplynúť z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom sú síce prejavom ich práva na
obhajobu, ktoré vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 9 Tr. por., avšak s týmito ich obhajobnými tvrdeniami
sa dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací
súd pri plnení preskúmavacej povinnosti nezistil, že by okresný súd pochybil v procese hodnotenia
dôkazov a nezistil ani pochybenia v právnom závere, ktorý prvostupňový súd z týchto dôkazov vyvodil.

Výpoveď poškodeného I. U., v ktorej popísal správanie obžalovaných v rozhodnom čase je podporená
i inými dôkazmi preukazujúcimi správny a zákonný záver súdu prvého stupňa o ich vine. Výpoveď
poškodeného týkajúca sa okolností, ktoré majú vzťah k trestnému činu a týkajúca sa skutočností, ktoré
sú významné pre trestné konanie bola od začiatku nemenná. Na hlavnom pojednávaní bez odlišnostíod predchádzajúcich výpovedí tvrdil, že bol napadnutý obžalovanými. Najprv ho udrel päsťou do tváre
obžalovaný S. J. a následne obžalovaný C. W., ktorý pri útoku voči nemu použil i popolník, ktorým
ho udrel do oblasti hlavy. Fyzický útok proti poškodenému zo strany obžalovaných potvrdili svedkovia

Mgr. S. F., X. D., K. C., T. D., ktorí boli v rozhodnom čase prítomní na mieste samom. Pravdivosť
výpovede týchto svedkov potvrdili i svedok A. B. a O. S., ktorí ako policajti, v rámci služobného
zákroku, preverovali oznámenie. Títo zhodne uviedli, že bezprostredne po udalosti za útočníkov boli
označení obžalovaní C. W. a S. J.. Poškodený krvácal z rany niekde nad okom. Zranenie poškodeného
popísal v odbornom vyjadrení, a i osobne na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Ján Jelenčík. Výhrady

odvolateľov týkajúce sa vzťahu znalca k poškodenému neboli preukázané a ani krajský súd nezistil
dôvod, pre ktorý by mal byť znalec MUDr. Jelenčík z trestného procesu vylúčený. Záver o zranení
poškodeného a mechanizmus spôsobenia zranenia korešponduje s ostatnými dôkaznými prostriedkami
vykonanými pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o vykonanie vecného dôkazu, prehratie obrazového
záznamu CD nosiča na technickom zariadení, ktorý bol získaný z kamerového systému inštalovaného
v priestoroch pohostinstva, prvostupňový súd postupoval podľa § 270 ods. 2 Tr. por. S námietkou

obžalovaných, ktorú uviedli v odvolaní, o nezákonnom spôsobe získania kamerového záznamu, sa
prvostupňový súd vysporiadal na strane 7 odôvodnenia svojho rozhodnutia a s takýmto záverom sa
odvolací súd bez výhrad stotožňuje. Naviac dodáva, že uvedený vecný dôkaz nie je jediný dôkaz, ktorý
obžalovaných z účasti na konaní usvedčuje, a bolo potrebné ho vyhodnotiť podporne vo vzájomnej
súvislosti s ostatnými dôkazmi.

S hodnotením dôkazov tak ako ich hodnotil súd prvého stupňa sa krajský súd bez výhrad stotožňuje.
Pri hodnotení dôkazov postupoval prvostupňový súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov
podľa § 2 ods. 12 Tr. por. Vykonané dôkazy hodnotil z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti
a vierohodnosti. K odvolacím argumentom obžalovaných krajský súd poznamenáva, že hodnotenie

dôkazov spôsobom, ktorý odporuje ich predstavám ešte neznamená, že musí ísť o dôkazy vykonané
nezákonným spôsobom. Rovnako nevykonanie dokazovania v rozsahu v akom ho predpokladajú
odvolatelia ešte nepredstavuje porušenie ich práv na obhajobu.

S poukazom na zameranie a obsah podaného odvolania krajský súd považuje za potrebné k

argumentom obžalovaných dodať nasledovné:

Obžalovaní C. W. a S. J. sa dňa 21.11.2013 v čase okolo 23.00 hod. v pohostinstve zvanom „Stará
krčma“, ktoré sa nachádza v Tvrdošíne na Starom Medvedzí spoločným konaním dopustili fyzicky,
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli poškodeného I. U. tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti rozsudku. Žiada sa uviesť, že zo strany obžalovaných išlo o násilný prejav takého
charakteru a takej intenzity, ktorý vzbudzoval obavy o bezpečnosť zdravia. Výtržnosťou sa rozumie
konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typické zjavne neúctivý
a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Miestom verejnosti prístupnom
je každé miesto kam má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa tiež spravidla viac

ľudí zdržuje tak, že hrubá neslušnosť alebo výtržnosť môže byť postrehnutá viacerými ľuďmi, hoci tam
v čase činu nemusia byť prítomní.

S poukazom na uvedené právny záver súdu prvého stupňa, že obžalovaní C. W. a S. J. sa spoločným
konaním dopustili fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného je správny

a zodpovedá dôkaznej situácii. Ak obžalovaní v odvolaní vytýkali súdu prvého stupňa, že nevykonal
dôkazy, ktoré navrhli vykonať a tieto v odvolaní opakovane uvádzali, krajský súd poznamenáva, že
postup okresného súdu a dôvody, pre ktoré odmietol vykonať tieto dôkazy je zákonný. Išlo o okolnosti
nepodstatné a pre právnu kvalifikáciu trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
bezvýznamné. Argumenty, pre ktoré súd prvého stupňa postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol

vykonať navrhované dôkazy sú podložené dôkaznou silou iných vykonaných dôkazov a krajský súd
sa s takýmto procesným postupom okresného súdu stotožňuje. Rovnako ako okresný súd má za to,
že dôkazná situácia bola v predloženej veci tak jednoznačná a presvedčivá, že bolo možné o vine
obžalovaných rozhodnúť aj bez vykonania týchto dôkazov.

Vzhľadom na uvedené považoval krajský súd odvolacie výhrady obžalovaných za nedôvodné a
nemajúce takú silu a váhu, aby mali za následok zmenu napadnutého rozhodnutia o ich vine.Odvolací súd preskúmal i správnosť výroku o treste, ktorý bol obžalovaným uložený a zistil, že
prvostupňový súd postupoval pri ukladaní trestu v súlade so základnými zásadami ukladania trestov,
ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 Tr. zák. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Peňažný trest vo výmere 500,- Eur, pre každého obžalovaného, považuje aj krajský
súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v plnej miere
odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti spáchaného prečinu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a

pomery obžalovaných. Pokiaľ ide o náhradný trest odňatia slobody, krajský súd jeho výmeru považuje
za adekvátnu s ohľadom na výšku uloženého peňažného trestu.

V závere krajský súd poznamenáva, že výhrada obžalovaného C. W. týkajúca sa nesprávneho postupu
okresného súdu, keď u neho nebral do úvahy poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., sa
javí opodstatnená. V odpise registra trestov má 1 záznam o odsúdení, a to z roku 1991 pre trestný

čin rovnakej povahy. Vzhľadom na odstup času a na to, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený a
tiež vzhľadom na to, že iné závady v správaní obžalovaného zistené neboli, možno vyvodiť záver, že
obžalovaný C. W. pred spáchaním trestného činu viedol riadny život tak, ako má na mysli ustanovenie §
36 písm. j) Tr. zák. Na túto nesprávnosť krajský súd v tomto opravnom konaní len poukazuje a dodáva,
že toto pochybenie okresného súdu nebolo tak zásadnej povahy, že by u obžalovaného prichádzalo do

úvahy uloženie iného druhu trestu a inej výmery.

S poukazom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.