Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010015
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714010015.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.03.2015 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Mariána Sninského v trestnej
veci obž. G. X. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 5/14 zo dňa
18.6.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. X..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad napadnutým rozsudkom sp. zn. 5T 5/14 zo dňa 18.6.2014 uznal obž. G. X. vinným
zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
-dňa 10.11.2012 v čase okolo 23.30 hod. v pohostinstve „X. vežou“ v Z. E. č. XX, okres X., po

predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte s poškodeným F. B., tohto fyzicky napadol tak, že
ho udrel sklenenou fľašou a následne skleneným pohárom do oblasti tváre, čím poškodenému F. B.
spôsobil dve rezné rany tváre vľavo v blízkosti oka a ľavej ušnice a pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy
s dobou liečenia 10-14 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v obmedzení pri
hygienických návykoch a v spoločenskom styku z dôvodu rán a sterilného prekrytia v oblasti viditeľnej
časti tváre a v bolesti v oblasti ošetrených rán pri dotyku cca 10 dní

Za to mu súd uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 39 ods. 1,3 písm. e/ Tr. zák., § 38 ods. 2,3
Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil a
zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 28 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. mu uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť poškodenému F. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. E., ul. J. Q. č. XX bolestné vo výške 314,40 €.

Dňa 24.6.2014 obžalovaný G. X. prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie proti rozsudku.

Odvolanie odôvodnil obhajca obžalovaného podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.10.2014. V
odôvodnení odvolania konštatuje, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy, priklonil sa kuverzii, ktorú prezentoval poškodený F. B. a jeho príbuzní. Nedostatočne sa vysporiadal súd v odôvodnení
s výpoveďami V. X. st. a neuviedol, že nevidel, aby G. X. nejakým spôsobom porezal poškodeného, aby
sa vôbec k nemu priblížil, tak ako ho mohol porezať. Naviac sám popísal útoky F. B. na obžalovaného

G. X.. Podobne vypovedal vo veci aj V. X. ml., ktorý potvrdil, že poškodený zranenia utrpel pri páde na
zem, kde bolo množstvo črepov alebo od fľaše, ktorá sa rozbila. Ani svedok nepotvrdil, že by mal G.
X. napadnúť poškodeného. Ďalší svedkovia boli príbuzní, kamaráti poškodeného F. B., ktorí jeho verziu
potvrdili, prípadne sa nevedeli vôbec k predmetnému skutkovému deju vyjadriť. Obhajca zdôraznil, že
obžalovaný popiera spáchanie skutku, ktorý je aj nesprávne právne kvalifikovaný, nakoľko v danom

prípade úmysel páchateľa nesmeroval na následok a účinok v hmotnom predmete útoku, t.j. poranenie
oka. Poukázal na judikát R 17/2003, z ktorého vyplýva, že trestne zodpovedný je nielen za následok,
ale aj za účinok, ktorý spôsobil iba ak ho zavinil. Zavinenie musí zahŕňať príčinný priebeh aspoň v
podstatnýchčrtáchmedzikonanímpáchateľaanásledkomaleboúčinkom.Páchateľomnepredvídateľný
príčinný priebeh však nie je v zavinení zahrnutý. Páchateľ preto nezodpovedá za účinok, ktorý takto
vzíde. Skutok, ktorý je popísaný v rozsudku by podľa ich názoru bolo možné kvalifikovať, samozrejme

v prípade, ak by bolo preukázané, že ho spáchal obžalovaný, ako súbeh dokonaného úmyselného
trestnéhočinuublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr.zák.anedbanlivostnéhotrestnéhočinuublíženia
na zdraví podľa § 157 Tr. zák., pretože nedbanlivostným konaním bola spôsobená ťažká ujma na zdraví.
V priebehu dokazovania nebolo preukázané, žeby obžalovaný mal úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na
zdraví a pokiaľ by aj odvolací súd vyhodnotil vykonané dokazovanie tak ako prvostupňový súd, bolo

spôsobenie ťažkej ujmy spôsobené nedbanlivostným zavinením. Na základe týchto skutočností navrhol,
aby odvolací súd preskúmal zákonnosť, odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a následne podľa § 321 ods. 1 písm. b/,c/,d/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Dňa 7.11.2014 prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad zaujala stanovisko k predmetnému odvolaniu
a konštatuje, že bol zistený skutkový stav, skutok bol podradený pod správnu právnu kvalifikáciu.
Prokurátorka navrhla, aby krajský súd odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Dňa 12.11.2014 bolo súdu doručené stanovisko poškodeného F. B. k odvolaniu obžalovaného. V prvom
rade konštatuje, že je si vedomý toho, že ako poškodený má právo sa vyjadrovať iba k ním uplatnenému
nároku na náhradu spôsobenej škody. Vyčíslenie tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. I. O.
považuje za správne. Ďalej konštatuje, že aj
rozhodnutie okresného súdu považuje za správne a zákonné, podľa jeho názoru skutok bol správne

právne kvalifikovaný ako pokus zločinu ublíženia na zdraví a trest, ktorý bol uložený obžalovanému je
zákonný, aj keď použil súd ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Rovnako navrhol, aby odvolací
súd odvolanie obž. G. X. zamietol.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..

Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Súd prvého stupňa postupoval tak, že bol zistený skutkový stav o veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňoval
okolnosti svedčiace proti obžalovaného, ako okolnosti svedčiace v jeho prospech, v oboch smeroch
vykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa takýmto postupom

plne rešpektoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por.

Pri rozhodovaní súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne,
nezávisle od toho, ktorá zo strán ich zaobstarala. Takýmto postupom došlo k naplneniu základnej zásady

trestného konania vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por.

Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom obž. G. X., výsluchom poškodeného F.
B., svedkov T. V., V. X. st., V. X. ml., P. A., E. V., J. K., E. K., F. B., D. V., F. T., X. A., X. X., MUDr. D.B., znalca I. O., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie - traumatológie, ako aj
ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania.

Súdprvéhostupňapodrobnevosvojomrozhodnutírozobraljednotlivédôkaznéprostriedkyaskutočnosti
vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

Na jednej strane je výpoveď obžalovaného G. X., ktorý poprel spáchanie skutku tak, ako je uvedený v
obžalobe. Jeho stanovisko je podporované svedeckou výpoveďou V. X. st., V. X. ml., ktorí konštatovali,

že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, no jednoznačne uviedli, že obžalovaný neudrel
poškodeného a k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi nimi nedošlo. V. X. ml. pripustil, že poranenia
na tvári poškodeného mohli vzniknúť po zasiahnutí črepinami, alebo pádom na črepiny, ktoré sa v tom
čase nachádzali na dlážke.

Svedkyňa T. V. uviedla, že ona bola v pohostinstve, chcela obžalovaného odviesť domov a že už vtedy
sa poškodený vulgárne vyjadroval na adresu otca obžalovaného. Obžalovaný na jej výzvy nereagoval
a keďže doma mala maloleté dieťa ona odišla, po druhýkrát, keď sa vrátila, videla už iba zakrvaveného
obžalovaného a otca V. X. st.. Nevedela sa vyjadriť k priebehu udalosti.

Obrana obžalovaného je vyvracaná svedeckou výpoveďou poškodeného, ktorý popísal priebeh udalosti.
Priebeh udalosti opakovane uvádzal vo svojich výpovediach v štádiu prípravného konania, kde pri prvej
výpovedi konštatoval, že po incidente, ktorý nastal slovný, nasledoval útok a označil, že obžalovaný
pri útoku rozbil pivovou fľašou jeho hlavu a následne rozbitým pohárom ho porezal v oblasti ľavého
oka, ľavého ucha, načo on ho udrel dlaňou po tvári. Následne bol opakovaný výsluch, konštatoval, že

nepamätá si, kto ho udrel po hlave, až neskôr skutočnosť, že bol udretý obžalovaným, mu potvrdili jeho
kamaráti. Súd prvého stupňa sa rozpormi vo výpovedi poškodeného zaoberal, snažil sa ich odstraňovať
a dával výpovede poškodeného do vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, ktoré boli vykonané.

Tvrdenia poškodeného sú podporované predovšetkým svedeckou výpoveďou E. V., ktorý uviedol, že on

videl ako obžalovaný po vzájomnom konflikte slovnom fyzicky napadol poškodeného tak, že udrel ho
zozadu fľašou po hlave a potom aj pohárom po tvári, poškodený začal krvácať z líca. Tieto skutočnosti
potvrdil aj svedok P. A., E. K..

Konflikt medzi poškodeným a obžalovaným popísal aj svedok F. B., D. V., X. X. a rovnako táto skutočnosť

vyplýva aj z prečítanej svedeckej výpovede X. A..

Súd prvého stupňa vykonal dôkaz znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie
a výsluchom znalca MUDr. I. O.. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že poškodený F. B. utrpel
dve rezné rany tváre vľavo, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy. Z medicínskeho hľadiska sa jedná o

poranenie ľahké. Ku vzniku týchto poranení mohlo dôjsť pri fyzickom incidente, a to k pomliaždeniu
mäkkých tkanív hlavy mohlo dôjsť po úderoch alebo údere inou osobou malej až strednej intenzity.
Rezné rany v oblasti tváre vľavo mohli byť spôsobené ostrým predmetom, ktorým celkom dobre mohlo
byť sklo. Z medicínskeho hľadiska sa nedá určiť, či išlo o úlomky skleneného pohára, alebo fľaše.
Rezné rany sa nachádzajú na ľavej časti tváre poškodeného v blízkosti ľavého oka, ľavej ušnice, z čoho

vyplýva, že úder fľašou alebo pivovým pohárom smeroval na oblasť životne dôležitého orgánu - mozgu,
resp. oka. Znalec sa vyjadril k spôsobu obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného, ktorý
musel absolvovať aj neurologické vyšetrenie pre bolesti hlavy a krčné vyšetrenie pri zhoršenom počutí
na ľavé ucho. Tieto ťažkosti vylúčil, žeby boli v priamej súvislosti s úrazom s utrpenými poraneniami,
pretože bol diagnostikovaný ľahký zápal stredného ucha. Poškodený bol obmedzený pri hygienických

návykoch a spoločenskom styku. Bolesti v oblasti ošetrených rám mohol pociťovať pri dotyku po dobu
cca 10 dní, no nevyžadovali si tlmenie liekmi. Pri nekomplikovanom priebehu hojenia doba liečenia je
individuálna, závisí od pracovného zaradenia, pohybuje sa v rozmedzí od 10 do 14 dní. Zhodnotil, že
doba práceneschopnosti
stanovená ošetrujúcim lekárom je neadekvátna, nezodpovedá charakteru a závažnosti poranení,

ktoré poškodený v posudzovanom prípade utrpel. Práce-neschopnosť mala byť podľa názoru znalca
ukončená na druhý deň po odstránení stehov dňa 23.11.2012. Na druhej strane znalec zdôraznil, že
poranenia, a to dve rezné rany tváre vľavo, zanechajú trvalé následky v zmysle jaziev, pričom väčšia
jazva sa nachádza vo viditeľnej časti tváre a môže sa považovať aj za trvalý následok v zmyslepoškodenia, ktoré vzbudzuje súcit. Presné posúdenie jaziev bude možné až po špeciálnom odbornom
vyšetrení po roku od úrazu. Zároveň znalec stanovil bodovú hodnotu úrazu. Na hlavnom pojednávaní
znalec bol vypočutý dôslednejšie k mechanizmu vzniku poranení a konštatoval, že išlo o reznú ranu,

pričomreznárananemôževzniknúťpripádeosobynastôl,ináčbydošloktržno-reznejrane.Hypoteticky
jemožné,žereznáranamôževzniknúťajpoodrazeníúlomkusklazrozbitejfľaše,noznaleckonštatoval,
že je to iba málo pravdepodobne, aby takýmto mechanizmom vzniklo poranenie na tvári poškodeného.

Súd prvého stupňa ustálil správne skutkový stav, no je potrebné dať za pravdu aj odvolateľovi, ktorý

konštatuje, že skutková veta neobsahuje vyjadrenie úmyslu, smerujúceho k spôsobeniu následku tak,
ako je to vyjadrené v právnej vete. Krajský súd sa stotožňuje s tým, že skutková veta mala obsahovať
aj uvedené skutočnosti týkajúce sa intenzity útoku, spôsobu vedenia útoku, predmetu, ktorým útok bol
vedený a následku, ktorý bol spôsobený. V danom prípade ide iba o odvolanie obžalovaného, preto
krajský súd dospel k záveru, že tieto okolnosti nemôže dopĺňať a naopak bude ich konkretizovať práve v
odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný viedol útok najprv fľašou, následne, či

už črepinou z fľaše alebo pohára spôsobil rezné rany na tvári poškodeného F. B.. Tak, ako to vyplynulo
zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie, útok bol vedený silou malej až
strednej intenzity a rezné rany boli spôsobené predmetom ostrým, ktorým mohlo byť sklo. Tu je potrebné
zdôrazniť, že útok smeroval na hlavu a tvárovú časť hlavy, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány
tak, ako to zdôraznil znalec z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie. Krajský súd musí k samotnej

kvalifikácii dodať, že skutok bol právne kvalifikovaný ako konanie v štádiu pokusu, kedy obžalovaný
sa dopustil konania smerujúceho k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Znalec z odboru zdravotníctva,
odvetvia traumatológie vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že po rezných ranách ostali na tvári
poškodeného trvalé následky v zmysle jaziev, pričom tieto jazvy sa nachádzajú vo viditeľnej časti tváre
a môžu sa považovať za trvalý následok v zmysle poškodenia, ktoré vzbudzuje súcit. Presné posúdenie

jaziev bude možné až po špeciálnom odbornom vyšetrení po roku. Krajský súd zdôrazňuje, že k tomuto
útoku došlo dňa 10.11.2012, v čase rozhodovania už uplynula ročná doba, na ktorú poukazoval znalec,
v tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôsledne nevysporiadal následkom,
ktorý bol spôsobený, pretože mal mať na zreteli ust. § 142 ods. 1 Tr. zák., z ktorého vyplýva, že ťažkou
ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedené v § 123 ods. 3 Tr. zák. Z tohto ust. § 123

ods. 3 písm. f/ Tr. zák. vyplýva, že ťažkou ujmou na zdraví sa na účely trestného zákona rozumie vážna
porucha zdravia, vážne ochorenie, ktorou je aj zohyzdenie. V danom prípade súd prvého stupňa sa mal
dôslednejšie zaoberať, či práve rezné rany po tom, čo boli ošetrené a ostali po nich trvalé následky
vo forme jaziev, nespadajú do tejto kategórie. Krajský súd opätovne konštatuje, že odvolanie podal iba
obžalovaný,

teda nemohol sa touto otázkou zaoberať, pretože bolo by to v neprospech obžalovaného, keby sa
zaoberal otázkou, či došlo k dokonaniu trestného činu alebo išlo o konanie v štádiu pokusu tak, ako to
ustálil súd prvého stupňa.

Krajský súd sa stotožnil aj s právnou kvalifikáciou uvedenou v napadnutom rozsudku, že obžalovaný G.

X. svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky objektívnej a subjektívnej stránky zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu. Vzhľadom na spôsob vedenia útoku obžalovaný si
musel byť vedomý, že takýmto konaním spôsobí aj následok, ohrozuje životne dôležité orgány na tele
poškodeného, teda jednoznačne krajský súd sa stotožňuje, že obžalovaný konal s úmyslom priamym
podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.

Po ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie, súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou ukladania
trestu obžalovanému. Zohľadnil základné zásady vyjadrené v § 34 Tr. zák., poukázal na pomery
obžalovaného, kde použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom vo výmere 4-10 rokov by
bolo neprimerane prísne. Tu je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa bližšie nezaoberal, okrem

tejto konštatácie, okolnosťami pre použitie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.,
no krajský súd sa stotožnil s tým, že ide o obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život, nedostal
sa do rozporu so zákonom, k celému incidentu došlo po vzájomnom verbálnom útoku obžalovaného
a poškodeného a v neposlednom rade je potrebné mať na zreteli, že aj poškodený bol ten, kto, ako
sám priznal, dal prvú facku obžalovanému. To sú okolnosti prípadu, ktoré je potrebné zohľadniť pri

rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Krajský súd sa stotožnil, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u obžalovaného po aplikácii
ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu dosiahne trestom odňatia slobody v trvaní28 mesiacov. Vzhľadom na doterajší bezúhonný život obžalovaného súd prvého stupňa postupoval
správne,keďvýkontrestupodmienečneodložilsprobačnýmdohľadomaurčilskúšobnúdobuvtrvaní28
mesiacov. Rovnako vzhľadom na charakter trestnej činnosti a vzhľadom na osobnostnú charakteristiku

obžalovaného krajský súd sa stotožňuje s tým, že je potrebné uložiť obžalovanému povinnosť podrobiť
sa počas skúšobnej doby psychoterapii alebo psychologickému poradenstvu.

Krajský súd nezistil ani pochybenie pri rozhodnutí o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.