Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/33/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011811
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011811.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu JUDr.
Petra Tótha a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému N. Q., nar. XX.XX.XXXX
v M. K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS
Trenčín, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú
podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1PP/101/2014 zo dňa 18.12.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného N. Q. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 1PP/101/2014 zo dňa 18.12.2014 podľa §
415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh
odsúdeného N. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: 1T/68/2009 zo dňa 17.12.2009 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f) Trestného zákona a iné, v trvaní 36 mesiacov so zaradením do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
odsúdený N. Q.. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne
z 24.6.2014 priznaný starobný dôchodok a tak má pravidelný mesačný príjem na to, aby v prípade
podmienečného prepustenia mal z čoho žiť a nie je odkázaný páchať trestnú činnosť. Zároveň má
záujem nájsť si popri dôchodku i prácu. Má záujem o svoju rodinu, i rodina o neho, deti ho pravidelne
navštevujú vo výkone trestu. Zodpovednosť za rodinu mu dáva predpoklady, že nebude páchať trestnú
činnosť. Následne poukázal na to, že trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn.: 1T/68/2009 bol zrušený výrok o treste, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Nové Mesto nad
Váhom sp. zn.: 2T/17/2009. Následne však Okresný súd Piešťany v konaní pod sp. zn.: 2T/125/2009
znovu zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn.:
2T/17/2009. Teda druhýkrát ho potrestal za ten istý skutok. Tým boli porušené jeho ľudské práva podľa
Európskeho dohovoru o ľudských právach, protokol č. 7, článok 4, odsek 1. Preto na záver požiadal,
aby jeho sťažnosti bolo vyhovené.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 1PP/101/2014 zo dňa
18.12.2014 podľa § 415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona
zamietol návrh odsúdeného N. Q. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: 1T/68/2009 zo dňa

17.12.2009 pre prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f) Trestného zákona a iné, v trvaní 36 mesiacov
so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený začal trest vykonávať dňom 14.07.2013 a jeho koniec je určený na 14.07.2016. Správanie a
vystupovanie odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni.
Rešpektuje pokyny príslušníkov ZVJS, jeho správanie je v súlade s ústavným poriadkom. Disciplinárne
odmenený bol dosiaľ 6 krát. Disciplinárne potrestaný nebol. Odsúdený si plní svoje povinnosti a
stanovené ciele a úlohy programu zaobchádzania. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na
základe stredného rizika sociálneho zlyhania. V minulosti bol 26 krát súdne trestaný v priebehu rokov
1969 až 2014, vrátane aktuálneho odsúdenia, a to prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Odsúdený
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho podmienečné
prepustenie odporúča.

Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej
sa vyžaduje preukázanie polepšenia počas výkonu trestu a dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného na slobode. Poukázal pritom na hodnotenie ústavu z ktorého vyplynulo, že resocializačná
prognóza odsúdeného je menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený
bol v čase rozhodovania o jeho žiadosti 23 krát súdne trestaný. Hoci sa vo viacerých prípadoch na neho
hľadí ako na netrestaného, i zahladené odsúdenia poskytujú obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom
správaní. Žiadny z opakovane uložených trestov u odsúdeného neviedol k náprave. V minulosti už
bol podmienečne prepustený, avšak následne opakovane páchal trestnú činnosť. Riziko recidívy je
preto podľa súdu prvého stupňa príliš vysoké. U odsúdeného preto nebolo preukázané polepšenie a
neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v
súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie
nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností
návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne
zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenie totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za
dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po
vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje
pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je
nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne
i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú
vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom
zasadnutí vyplýva, že odsúdený sa síce správa v súlade s ústavným poriadkom a získal i niekoľko
odmien, no je osobou dosiaľ 24 krát súdne trestanou. Ani opakované ukladanie podmienečných či
nepodmienečných trestov u odsúdeného neviedlo k náprave. V minulosti už bol dvakrát podmienečne
prepustený, avšak ani toto poskytnutie možnosti, aby spoločnosti preukázal polepšenie, neviedlo
k žiadanému cieľu, pretože opakovane zrecidivoval a dopustil sa novej trestnej činnosti. Možno
skonštatovať, že odsúdený je recidivistom, ani predchádzajúce početné pobyty vo výkone trestu odňatia
slobody na neho nemali prevýchovný vplyv. Vo vzťahu k materiálnym podmienkam potrebným na
podmienečné prepustenie možno skonštatovať, že odsúdený ich neplní. Doterajším výkonom trestu
odňatia slobody síce preukazuje polepšenie, avšak nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Riziko recidívy je u odsúdeného vysoké. Pri rozhodovaní o jeho žiadosti bolo tiež správne
prihliadnuté i na už zahladené odsúdenia, pretože i tie dávajú komplexný obraz o osobnosti odsúdeného,
jeho spôsobe života a môžu poslúžiť ako podklad pri úvahách o jeho schopnosti viesť v budúcnosti
riadny život. Samotné skutočnosti, že odsúdený získal viacero odmien, udržiava kontakt s rodinou a že
získal nárok na starobný dôchodok, ešte samé osebe nemôžu slúžiť ako výlučný podklad na rozhodnutie
o podmienečnom prepustení. Uvedené skutočnosti musia byť konfrontované s doterajšími poznatkami o

živote a kriminálnej narušenosti (či minulosti) odsúdeného a následne potom musia byť takto komplexne
posúdené.

Ak obžalovaný namietal, že mu dvomi rôznymi rozhodnutiami bol pri ukladaní súhrnného trestu zrušený
jeden a ten istý výrok o treste (pôvodne uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
spod sp. zn.: 2T/17/2009) tak krajský súd zistil, že toto tvrdenie sa zakladá na pravde. Avšak zároveň
nebolo zistené, že by to malo dopad na zákonnosť trestu, ktorý si aktuálne vykonáva a ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn.: 1T/68/2009 zo dňa 17.12.2009.
V tomto prípade totiž súd správne ukladal súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Nové
Mesto nad Váhom spod sp. zn.: 2T/17/2009. V každom prípade možno skonštatovať, že rozhodnutie
Okresného súdu Piešťany sp. zn.: 2T/125/2009, ktorým bol duplicitne zrušený výrok o treste uloženom
Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom spod sp. zn.: 2T/17/2009, nebolo zatiaľ v predpísanom
(mimoriadnom) opravnom konaní zrušené. Podľa názoru krajského súdu, aj ak by bol niektorý z minulých
trestov do nových trestov dvakrát nesprávne zarátaný pri ukladaní súhrnného trestu, nemohlo by to mať
vplyv na porušenie práv odsúdeného tak, ako to v sťažnosti namietal.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie materiálnej podmienky. Svoje rozhodnutie pritom
náležite a fundovane zdôvodnil.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa
podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov
preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.