Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/274/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3509207531
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Gáborík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3509207531.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava 851 02, IČO 35724803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava 851 02, IČO 36613843, proti povinnej: S. A., bytom O. N. XXX, o vymoženie 1.520,58 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 7. apríla 2014, č. k. 5Er/646/2009-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Svoje
rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na
zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/

EHS. Uviedol, že Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora poverením č. 5304*009255 zo dňa
16.12.2009 vykonaním exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Rozsudok Rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. pod sp. zn. EP 71442/09 zo dňa 09.09.2009.
Súd prvého stupňa mal za to, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Žiadosti o
aktiváciu H. č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinným, pričom sa na ňu
vzťahuje režim ustanovení Obchodného zákonníka. Ustanovenia Obchodného zákonníka však v danom

nemožno aplikovať, pretože v zmysle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. I keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa Občiansky zákonník, zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov za spotrebiteľské priamo
neoznačuje, treba mať na zreteli, že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter. Vyššie

uvedená zmluva o úvere je v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ak sa jedná o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o
prípady v zmysle § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o prípady
kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Súd prvého stupňa zistil, že vo

všeobecných obchodných podmienkach (článok XI., bodu 59.) je obsiahnutá neprijateľná podmienka -
rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako
inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto ak je takéto

ustanovenie o rozhodcovskej doložke obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, bude toto ustanovenie vždy
v rozpore s dobrými mravmi, a teda exekučný súd bude podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. orozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, a to pre rozpor vymáhaného plnenia
s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu preexekučný
titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania
prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde (bod 59. všeobecných obchodných podmienok). Rozhodcovská doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s

ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti považoval súd prvého stupňa za dostačujúce na
záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky

na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa exekúciu zastavil tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd v prejednávanej veci

prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Oprávnený namietal, že exekučný súd nie je
v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu
a preskúmavaniu okolností prípadu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté
vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre

opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je
spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Poukázal na to, že slovenský exekučný súd by bol podľa
rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by
slovensképrocesnéprávoumožňovaloexekučnémusúdu,abyvyhodnotilrozhodcovskúdoložkuvrámci
exekučného konania ako neplatnú z hmotnoprávneho dôvodu. Oprávnený mal za to, že neprijateľnosť

rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/
EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q). Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno
hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného
procesu a je súčasťou civilného práva. Tiež dôvodil, že z európskeho práva za súčasného právneho
stavunemožnovyvodzovaťzáver,podľaktoréhobyexekučnýsúdmalpovinnosťpreskúmavaťexekučný

titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.
Oprávnený uviedol, že postupom a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho
základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty. Záverom poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť, pretože je vo
výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.
2 OSP.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1

alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktoréhopredmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona

použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní,
má pre účastníkov rozhodcovského konania skutočne rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný podľa
osobitných predpisov. Súd prvého stupňa však mohol v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť
postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňovalo mu to ustanovenie § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), v zmysle ktorého môže súd exekučné
konanie zastaviť buď na návrh (odsek 1) alebo aj bez návrhu účastníka konania (odsek 2), ak rozsudok
trpí zmätočnosťou, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Rovnako môže exekučný súd postupovať, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2014). V tomto prípade ide o
protiprávnosť výroku rozsudku rozhodcovského súdu.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa

má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu,
v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajúscieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľ
nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej

schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok, týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Správny bol záver súdu prvého stupňa v tom smere, že Žiadosť o aktiváciu Karty Y. zo dňa
23.02.2006 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou
bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva
vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
účinného v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho práva v
oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou
občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala

špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka povinnosťou účastníkov právneho vzťahu subsidiárne aplikovať ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, obsiahnuté v Občianskom zákonníku, aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Súčasťou
uvedenej žiadosti boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, obsahujúce v článku XI. bod
59. rozhodcovskú doložku a tieto povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre

veľký počet spotrebiteľov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa potom opodstatnene poukázal nato, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej, a ako taká je absolútne neplatná.

V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ani neprípustné nahrádzanie procesnej
pasivity povinnej.

S ohľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.