Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010278
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713010278.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Farkaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca 2015,
v trestnej veci obž. M. W. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaných M. W. a E. O. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/75/2013 zo dňa
14.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných M. W. a E. O..

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduPopradsp.zn.6T/75/2013zodňa14.05.2014bolobžalovanýM.W.vbode
1/ uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a obžalovaný
E.O.vbode2/zprečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr.zákona,natomskutkovomzáklade,že

1/ obžalovaný M. W. dňa 19.5.2012 v čase okolo 22.30 hod. v obci Z. na ulici A., okr. O., fyzicky
napadol poškodeného E. O. tak, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti ľavého spánku tváre, na čo
sa poškodený O. otočil a vtedy ho obvinený W. kopol zboku do kolena pravej nohy, v dôsledku čoho
poškodenýO.spadolaakopadal,zachytilobvinenéhoW.aobajaspadlidotrávy,kdehoobžalovanýešte
niekoľkokrát udrel do tváre, čím takto obžalovaný W. spôsobil svojím konaním poškodenému E. O., nar.
XX.X.XXXX,trvalobytomK.-V.G.Z.,Z.C.XXXX/XX,roztrhnutievnútornéhopostrannéhoväzupravého

kolena s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 8 týždňov, počas ktorej doby bol obmedzovaný pri
činnostiach vyžadujúcich si pohyb spojený s bežnou chôdzou, rýchlejším pohybom, pohybom pri chôdzi
hore a dolu schodmi, šoférovaním, pričom až do 26.6.2012 si pri chôdzi pomáhal krátkymi barlami a dva
týždne po vzniku poranenia kvôli bolestiam užíval bežné dostupné lieky na tlmenie bolesti v pravidelnom
režime, neskôr už len podľa potreby, ktoré obmedzenia závažne ovplyvňovali obvyklý spôsob života
poškodeného po dobu kratšiu ako 42 dní,

2/ obžalovaný E. O. dňa 19.5.2012 v čase okolo 22.30 hod. v obci Z. na ulici A., okr. O., fyzicky napadol
poškodeného M. C., nar. X.X.XXXX, trvalo bytom O., J. XXXX/X tak, že ho haluzou stromu udrel do
pravéhokolenaaspôsobilmupomliaždeniepravéhokolenasnatiahnutímvnútornéhopostrannéhoväzu
pravého kolena s dobou liečenia a práceneschopnosti 14 dní, počas ktorej doby bol obmedzovaný v
obvyklom spôsobe života tým, že pravé koleno mal ošetrené bandážou - elastickým obväzom, čo ho

obmedzovalo pri pohybe, chôdzi a počas rovnakej doby mal bolesti kolena, ktoré si vyžadovali užívanie
liekov na ich tlmenie v pravidelných intervaloch.

Za to bol obžalovanému M. W. uložený podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. j/, 38 ods.
2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods.1 písm.
a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený so skúšobnou dobou na 15 mesiacov.Obžalovanému E. O. bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona uložený trest odňatia
slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený so skúšobnou dobou na 15 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd uložil obž. M. W. nahradiť E. O. škodu vo výške 1.257,60 Eur a obž.
E. O. nahradiť pošk. M. C. škodu vo výške 471,60 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. s nárokom na

náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol pošk. M. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja obžalovaní. Obžalovaný M. W. popiera

spáchaniepredmetnéhokonania.Súdtendenčnevyhodnotilvýpovedevovzťahuktzv.zraneniupošk.O.
anevzaldoúvahyskutočnostisvedčiacevjehoprospech.Popiera,abyiniciovalaspôsobilútoknaosobu
poškodeného O. spôsobom ním uvádzaným. Nie je pravdou, aby poškodzoval majetok poškodenému
a tohto napádal päsťou, kopal do nohy a spôsobil mu zranenia kladenému za vinu. Je nesporne
preukázané, že O. spolu s C. napadli jeho a spoluobž. O., jeho dobili do bezvedomia, pričom z neho ho

dostala až privolaná záchranárka. Z predmetných ľudí bol to on, čo mal najväčšie zranenia. O. musel
svoje zranenie získať jedine aktívnym konaním v čase, kedy na neho zaútočil, buď zlým našliapnutím
alebo iným aktívnym konaním, čo nebolo vysporiadané v rámci trestného konania. Jeho tzv. ublíženie na
zdraví je opreté len o zranenie, ktoré si zrejme, svojím aktívnym konaním, v snahe útočiť na jeho osobu a
osobu O., spôsobil sám. Poukazuje aj na výpoveď svedkyne W.. Súd správne vyhodnotil zranenie O. ako

ľahké, avšak nesprávne vyhodnotil príčinnú súvislosť vzniku predmetného zranenia. Nebola naplnená
subjektívna stránka, pretože nemal úmysel ublížiť na zdraví predmetnej osobe. Namieta výpovede pošk.
C. a svedkyne N., ktorá v tom čase bola družkou poškodeného a ktorí jediní potvrdzovali verziu O. a C.,
pretože išlo o zamestnancov a blízkych rodinných príslušníkov. Skutkový stav je ustálený nesprávne,
neúplne a na jeho základe bolo preto nesprávne rozhodnuté. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec

vrátiť okresnému súdu na nové prejedanie a rozhodnutie, resp. ho spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný E. O. taktiež popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Poukazuje na tendenčné
vyhodnotenie výpovedí vo vzťahu k tzv. vzniknutému zraneniu pošk. C., pričom súd nevzal do úvahy
všetky okolnosti a veci zistené v rámci trestného konania svedčiace v jeho prospech. Nie je pravdou

tvrdenie tzv. poškodeného, žeby mal vykonávať akési vstupy a poškodzovať majetok pošk. O., pretože
nebolizistenéanizaistenéžiadnedôkazyotom.Popieranapadnutiepošk.C.haluzoustromuaudieranie
ňou do pravého kolena. On spoločne s obž. W. boli napadnutí pošk. O. a C., pričom práve C. už predtým
aktívne vyhľadával ich osoby a mal záujem vyvolať konflikt a pobiť sa. On sa iba bránil pred jeho útokmi a
nikoho fyzicky nenapádal, neudieral ani nekopal. Namieta výpovede svedkov v prospech poškodených

a to najmä výpoveď N.. Nemal úmysel nikomu ublížiť na zdraví, na predmetnú osobu neútočil, už vôbec
nie haluzou, ktorá nebola nikde zadržaná ani identifikovaná a to aj napriek tomu, že na miesto činu bola
privolaná hliadka polície. O. a C. si svoje zranenia „vykonštruovali a udržiavali“ v rámci trestného konania
v snahe ublížiť ich osobám. Skutkové zistenia, o ktoré súd opiera svoje tvrdenia, sú neúplné a nejasné
a podľa jeho názoru nepreukázateľné a má za to, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie, resp. ho spod obžaloby oslobodiť.

Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k týmto odvolaniam uviedol, že považuje rozsudok okresného
súdu čo do viny a trestu za zákonný a navrhuje odvolania obžalovaných zamietnuť.

Na základe podaných odvolaní obžalovanými krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pretože odvolanie obžalovaných
smerovalo proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, súd preskúmal napadnutý rozsudok v

celom rozsahu a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že okresný súd vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v
rozsahu dostatočne postačujúcom na ustálenie skutkových okolností. Zabezpečené dôkazy boli súdomI. stupňa vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. a skutkové zistenia uvedené
v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto
považuje za správne. Rozsudok prvostupňového súdu obsahuje rozsiahle odôvodnenie, v ktorom je

vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa okresný súd opieral a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom
rozsahu naň odkazuje.

Odvolací súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli

zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz
tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaní M.
W. a E. O. spáchali skutky, ktoré im boli obžalobou kladené za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných

prostriedkovvytvorilavovecinevyhnutnýzákladnazáverečnúmyšlienkovúčinnosťajodvolaciehosúdu,
ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 Trestného
poriadkuanavytvoreniezáverovotom,či,akoakakémuskutkudošlo.Zobsahuodôvodneniarozsudku
vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Záver o vine obžalovaných je možné konštatovať predovšetkým na základe výpovede poškodených E.
O., M. C. a svedkyne M. N., ktorí vypovedali o začatí a priebehu konfliktu s obžalovanými. Obžalovaný
W. napadol pošk. O. päsťou do oblasti spánku ľavej časti tváre a po tom, ako sa poškodený otočil, aby
sa bránil pred ďalšími útokmi, ho obžalovaný zboku kopol do pravej nohy, čím mu spôsobil roztrhnutie
vnútorného bočného väzu. Poškodeného C. napadol obž. O., na čo sa on začal brániť, pričom bol udretý

päsťou do tváre a potom, ako začal pošk. O. kričať, že mu obž. W. zlomil nohu, ho títo dvaja útočníci
opätovne napadli, pričom obž. O. zobral do ruky haluz zo stromu a udrel ho do kolena pravej nohy, čím
muspôsobilodreniny,pomliaždeniepravéhokolenaanatiahnutievnútornéhopostrannéhoväzupravého
kolena. Samotný mechanizmus vzniku zranení popisovaný obidvoma poškodenými korešponduje aj
zo závermi znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor chirurgia a traumatológia,

spracovanýchznalcomMUDr.V.O.,ktorýkonštatoval,žeuobidvochpoškodenýchideoľahképoranenia
a zodpovedá spôsobu tak, ako ho prezentovali poškodení. Hoci znalec pripustil aj inú možnosť vzniku
zranení, k tomu je ale potrebné dodať, že znalec podávajúci posudok skúma a popisuje skutočnosti
a okolnosti, pri ktorých nebol bezprostredne prítomný a to na základe svojich odborných vedomostí,
pričom to automaticky (okrem existencie ďalších relevantných dôkazov) neznamená vznik odôvodnenej

pochybnosti o mechanizme vzniku zranení, ale len pripustenie možností iných variant, pričom pri
hodnotení dokazovanej skutočnosti je nevyhnutné brať do úvahy aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy.
Taktiež svedkyňa M. N. uviedla, že videla ako obž. W. udrel päsťou pošk. O. do tváre, ktorý sa otočil
a následne bol kopnutý do kolena pravej nohy. Tiež potvrdila incident medzi pošk. C. a obžalovanými.
Správne poukazuje okresný súd aj na jednotlivé rozpory vo výpovediach obžalovaných, najmä o

časovom slede udalostí a kto mal kým byť prvý napadnutý, čo svedčí o ich účelovej snahe vyviniť sa
zo súdenej trestnej činnosti. Zároveň zdokumentované zranenia utrpené obžalovanými mohli vzniknúť
pri obrane poškodených voči ich útokom. Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu
obžalovaných a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov,
ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaných skutkov a usvedčuje z ich

spáchania obžalovaných M. W. a E. O..

Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine
napadnutého rozsudku a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaných, keď
takéto konania posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Obžalovaní tým,

že napadli poškodených, ktorí v dôsledku toho utrpeli vyššie popísané zranenia, naplnili po objektívnej
aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obž. W. vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/

Tr. zákona (obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život), bez zistenia priťažujúcich
okolností, pričom pri ukladaní trestu postupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona, v zmysle
ktorého sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vo vzťahu k obž.
E. O. okresný súd nezistil ani poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.Krajský súdu pri preskúmavaní druhu trestu, jeho výmery u obžalovaných M. W. a E. O. poukazuje na
argumentáciu a odôvodnenie uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a z dôvodu neopakovania tam

uvedených okolností a skutočností v celom rozsahu naň odkazuje. Má za to, že tresty uložené týmto
obžalovaným boli ukladané v súlade so zásadami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zákona, pričom
spĺňajú všetky kritéria individuálnej a generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie okresného súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.

Obžalovaný M. W. doposiaľ nebol súdne trestaný. Podľa odpisu z registra trestov obž. E. O. bol v
minulosti jedenkrát súdne trestaný, a to za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Tr. zákona (rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/138/09 zo dňa 21.10.2009),
pričom sa dňa 6.9.2011 osvedčil. Zo správy o povesti Obce Z. na obžalovaných vyplývajú len skutočnosti
všeobecného charakteru, pričom ich správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Na základe uvedeného preto rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uložených trestov odňatia
slobody u obž. W. vo výmere 9 mesiacov a obž. O. vo výmere 7 mesiacov sa podmienečne odkladá,
pričom bola určená skúšobná dobu na 15 mesiacov, považuje odvolací súd taktiež za zákonné. Krajský
súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu, aj vzhľadom na osoby
obžalovaných a dovoľujú uzavrieť, že účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu.

Obžalovaní v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním
preukážu, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s výrokmi o náhrade škody, ktoré považuje za vecne správne
a zákonné, a keďže okresný súd tieto vyčerpávajúco odôvodnil, odvolací súd z dôvodu neopakovania

už uvedeného na ne poukazuje.

K jednotlivým odvolacím námietkam krajský súd poukazuje na vyššie uvedené hodnotenie dôkazov,
o ktoré oprel svoj záver o vine obidvoch obžalovaných. K samotnému mechanizmu vzniku zranenia
je potrebné uviesť, že aj keď príslušný znalec pripustil možnosť vzniku zranenia aj iným spôsobom,

automaticky to neznamená nevinu útočiacej osoby. Znalec predsa nemôže so stopercentnou istotou
uviesť,akodošlokusamotnémuskutkovémudeju,pretoženebolpriamympozorovateľomposudzovanej
udalosti. Znalec na základe svojich odborných vedomostí a skúsenosti vyslovuje svoj názor, akým
spôsobom a za akých okolností mohlo dôjsť k vzniku zranenia, berúc do úvahy jednotlivé subjektívne
výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov a objektívne dôkazy, ako sú napr. lekárske správy

o rozsahu zranenia, vlastné vyšetrenie poškodeného, stopy na mieste činu a pod. Znalecký posudok
a výpoveď znalca je len jedným z dôkazov, na ktoré prihliada súd pri svojom rozhodovaní. Preto,
ak znalec nevylúčil spôsob vzniku zranenia tak, ako to uvádza poškodený, pričom mechanizmus
jeho vzniku podporujú aj ďalšie dôkazy (napr. výsluch svedkyne N.), ako je to v tomto prípade,
možno na základe takejto dôkaznej situácie spoľahlivo vyvodiť záver, že ku skutku došlo spôsobom

prezentovanýmpoškodeným.Súhrnjednakpriamychakoajnepriamychdôkazovbezpečnepreukazoval
vinu obžalovaných. Pokiaľ ide o namietanú nedôveryhodnosť uvedenej svedkyne krajský súd uvádza,
že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby táto svedkyňa uvádzala skutočnosti o priebehu
incidentu v prospech poškodených práve z dôvodu bližšieho vzťahu k jednému z nich, prípadne, že bola
zamestnancom pošk. O.. Vo vzťahu k úmyslu je potrebné konštatovať, ako to ustálil aj prvostupňový súd,

že obžalovaní sa dopustili trestnej činnosti vo forme priameho úmyslu a medzi ich konaním a vznikom
zranení u poškodených je príčinná súvislosť.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaných M. W. a E.
O. vyhodnotil ako nedôvodný a ich odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.