Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201867
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115201867.3

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., N. XXX/X, proti
odporcovi H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., N. XXX/X, o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.02.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky vo veci samej, ktorým sa domáha,
aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 500,- € mesačne, od podania
návrhu a nahradil trovy konania. Uviedla, že ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č.k. 31P/344/2013-39 zo dňa 02.10.2014, právoplatným dňa 26.11.2014. Z manželstva
účastníkov pochádzajú 2 deti, syn P., nar. XX.XX.XXXX a dcéra A., nar. XX.XX.XXXX. Za trvania
manželstva jej odporca prispieval na domácnosť iba sumou 550,- € mesačne. Dcéra bola na čas po

rozvode zverená do výchovy navrhovateľky, pričom na ňu bolo určené výživné zo strany odporcu 450,- €
mesačne, z toho 250,- € bežné výživné a 200,- € tvorba úspor. V súčasnosti je nezamestnaná, evidovaná
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Na dávku v hmotnej núdzi nemá nárok z dôvodu, že je
posudzovaná s oboma deťmi, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Okrem spoluvlastníckeho podielu
na byte, v ktorom s deťmi býva, nemá iný majetok ani príjem. Odporca je zamestnaný, dosahuje čistý
mesačný príjem asi 2 600,- € až 2 800,- €, vyživovaciu povinnosť má určenú zatiaľ iba voči dcére A.. Jej

náklady na bývanie predstavujú 370,- € až 380,- € mesačne. Od januára 2015 jej odporca posiela na
účet iba výživné na dcéru a synovi na jeho účet posiela výživné 300,- € mesačne. Odporca je vlastníkom
nehnuteľnosti v obci D. a v tejto obci bude dediť nehnuteľnosti. Odporca jej v januári 2015 oznámil, že
už jej nebude poskytovať žiadne finančné prostriedky, okrem výživného. Vzhľadom na to, že v jej veku
je veľký problém uplatniť sa na trhu práce v akejkoľvek pracovnej pozícii a vzhľadom k tomu, že sa stará
o domácnosť a deti, navrhla, aby súd jej návrhu vyhovel.

Súčasne s návrhom navrhovateľka žiadala, aby súd k popísaným skutočnostiam vydal predbežné
opatrenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300,- € mesačne, ihneď,
do právoplatného skončenia vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým,
že je ohrozené jej život a zdravie.

Na základe uznesenia súdu č.k. 27C/53/2015-7 zo dňa 10.02.2015 doplnila svoj návrh tak, že uviedla,
že má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa na právnickej fakulte UK v W., odbor právo. Od
08.02.2010 je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce, pričom jej posledným zamestnávateľom

bola F., so sídlom v S.. Po prepustení zo zamestnania prostredníctvom úradu práce dostala jedinú
ponuku práce, pričom zo 40 uchádzačov bol vybratý niekto iný. Okrem tejto ponuky jej nebola ponúknutá
iná práca zodpovedajúca jej kvalifikácii. Za dané obdobie pravidelne osobne, telefonicky aj e-mailom
oslovovala viacerých zamestnávateľov, avšak neúspešne. Osobné výdavky špecifikovala ako nákladyna stravu 200,- € mesačne; náklady na oblečenie, obuv, hygienické potreby, výdavky u lekára a lieky,
nevyhnutné opravy (čistiareň, oprava obuvi a podobne), MHD, vreckové 100,- € mesačne, 2/3 nákladov
na bývanie, energie, Orange doma, daň z nehnuteľností, poplatok za smeti, internet, mobil, nevyhnutné

výdavky na domácnosť (napr. čistiace prostriedky, pracie prášky, nevyhnutné opravy) 260,- € mesačne.
Odporca podľa svojich vyjadrení mieni prestať platiť výdavky na bývanie za byt, v ktorom sa zdržuje
spolu s deťmi. Podotkla, že sa sama stará o domácnosť aj deti. Svoje výdavky od januára 2015 uhrádza
z príspevkov, ktoré jej požičiava rodina. Jej bývalý manžel v súčasnosti platí výživné na dcéru A. 450,-
€, z toho 250,- € bežné výživné a 200,- € tvorbu úspor; dobrovoľné výživné na syna P. 300,- € mesačne,

ktoré výdavky potrebuje na štúdium v 2. ročníku vysokej školy; ďalej stále platí poplatky za byt a energie,
v ktorom sa zdržuje ona s deťmi vo výške asi 380,- € mesačne. Ona sa však vzdala nároku na výživné
na manželku do rozvodu. Ostatné odporcove výdavky jej nie sú známe. Stal sa majiteľom pozemku, k.ú.
D., zapísanom na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, ktorý kúpil bez jej vedomia
20.10.2011. Od januára 2015 je vlastníkom nového automobilu zn. Hyundai, má usporené finančné
prostriedky v III. dôchodkovom pilieri za posledných asi 20 rokov a je spoluvlastníkom bytu, v ktorom žije

onasdeťmi.Odpočiatkuichvzťahu,ajčasťdobyjejnezamestnanostijejžiadnepríspevkyneposkytoval,
spotrebovávala iba svoju mzdu a podporu v nezamestnanosti. Isté obdobie počas nezamestnanosti jej
odporca prispieval vreckovým 100,- € mesačne, pretože už nemala žiaden príjem. Od septembra 2012
jej začal pravidelne posielať na bežný chod domácnosti sumy podľa osobitnej prílohy k návrhu. Od
januára 2015 jej odporca neposkytol titulom výživného na rozvedenú manželku žiadnu sumu.

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/344/2013-39 zo
dňa 02.10.2014, právoplatným dňa 26.11.2014 s tým, že mal. A. bola zverená do osobnej starostlivosti
matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 450,- € mesačne, z toho 250,- € mesačne ako
bežné výživné a 200,- € mesačne na tvorbu úspor.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Trenčín zo dňa 11.02.2010 vyplýva, že navrhovateľka bola zaradená do

evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 08.02.2010. Pred týmto dňom bola zamestnaná v W.,
so sídlom v S., z ktorého pracovného pomeru jej bola daná výpoveď datovaná dňom 23.09.2009. V
roku 2010 si podala 11 žiadostí o prijatie do pracovného pomeru na rôzne úrady, Allianz - Slovenskú
poisťovňu, a.s., Slovenskú poštu, a.s.; v roku 2012 žiadosť o prijatie pracovného pomeru na Trenčiansky
samosprávnykraj,vroku2014žiadosťoprijatiedopracovnéhopomerunaÚPSVaRTrenčín,vroku2015

4 žiadosti o prijatie do pracovného pomeru do ASKO NÁBYTOK Trenčín, KENVELO, OC Laugaricio
Trenčín, Trenčiansky samosprávny kraj. Podľa výpisu z účtu navrhovateľky jej odporca v roku 2013 na
účet posielal priemerne sumu 710,90 € mesačne, v roku 2014 priemerne 576,73 € mesačne. Zo spisu
sp. zn. 31P/344/2013 súd zistil, že priemerný čistý mesačný zárobok odporcu bol za rok 2014 v sume
2 577,24 € mesačne. Odporca s navrhovateľkou sú spoluvlastníkmi bytu, v ktorom žije navrhovateľka s

deťmi; odporca vlastní aj pozemok v k.ú. D., zapísaný na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X záhrady o výmere
XXX m2, ktorý nadobudol v roku 2011.

Podľa ust. § 74 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len „O.s.p.“) môže súd
pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery
účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 veta prvá O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods.
1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého

dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá
nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie
do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov.Podľa § 76 ods. 1, písm. a/ O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
ods. 1 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z nasledujúcich dvoch dôvodov: jedným je
dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia,
ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný

(dočasný) charakter.

V danom prípade je zrejmé, že navrhovateľka sa po začatí súdneho konania domáha nariadenia
predbežného opatrenia z dôvodu tvrdenej potreby dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov.

Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia v takom prípade musí byť jednak osvedčenie
nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jednak osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy. Osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy znamená,
že oprávnený (navrhovateľka) musí tvrdiť a osvedčiť, že povinný (odporca) koná tak, že nároku
oprávneného, ktorému sa predbežným opatrením má poskytnúť ochrana, objektívne a bezprostredne
hrozí konkrétna ujma. Tieto skutočnosti nemusia byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia
preukázané, postačí, ak sú aspoň osvedčené, t.j. javia sa ako pravdepodobné.

Po preskúmaní veci súd zistil, že na nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení neboli
splnené zákonné podmienky.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia platí zásada, že predbežným opatrením sa nesmie
vytvoriť nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. V súvislosti s tým sa uplatňuje princíp,
že výrok predbežného opatrenia nemôže byť zásadne totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej.

Táto zásada ale neplatí bezvýnimočne. Vzťahy, ktoré sú upravené zákonom č. 36/2005 Z.z. o rodine,
spravidla vylučujú, aby sa obsah predbežného opatrenia vo veciach výživy aspoň približne nezhodoval s
výrokom rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu mal súd za to, že nariadenie predbežného opatrenia
v takom znení, v akom navrhovateľka navrhla, v zásade nie je vylúčené.

Predbežnéopatreniepodľaust.§76ods.1,písm.a/O.s.p.pritommožnonariadiťbezohľadunato,oaké

výživné ide (príspevok na výživu rozvedeného manžela nevynímajúc); podmienkou je len to, aby právny
nárok na výživné vyplýval zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Aktívne legitimovaný je ten, komu patrí
zákonný nárok na výživné a osvedčí to spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, t.j. uvedie a osvedčí rodinný
vzťah, ktorý odôvodňuje platenie výživného. Pasívne legitimovaný je ten, kto je podľa zákona o rodine
povinný výživné platiť. Osvedčenie vyžadujú aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné, pričom

výživné určené predbežným opatrením má len nevyhnutnú mieru a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného. Nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie
dávky výživného. Rozhodnutím o predbežnom opatrení sa nerozhoduje o tom, že je daný aj základ pre
určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej.

Navrhovateľka v konaní osvedčila, že je aktívne legitimovanou na podanie návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, pretože je rozvedenou manželkou, pričom odporca je jej bývalým manželom.
Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené 26.11.2014. Odporca je v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia pasívne legitimovaný, pretože z ust. § 72 až 73 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine vyplýva
zákonná možnosť rozvedeného manžela (tu navrhovateľka), ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať
od bývalého manžela, aby mu tento prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahumedzi účastníkmi a zákonného nároku, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia
predbežného opatrenia.

Podľa názoru súdu však navrhovateľka v konaní neosvedčila existenciu nevyhnutnej potreby dočasnej

súdnej úpravy pomerov účastníkov.

Z tvrdení navrhovateľky a z ňou predložených dokladov vyplýva, že jej osobná a majetková situácia,
v ktorej sa nachádza, nie je náhlym a nečakaným stavom, ktorý je nevyhnutné riešiť formou súdneho
zásahu do práv a povinností účastníkov. Navrhovateľka je nezamestnaná dlhodobo, už od roku
2010, pričom sama potvrdila, že odporca jej už za trvania manželstva na chod domácnosti, vrátane
starostlivosti o deti, prispieval mesačnou sumou asi 550,- €, čo napokon vyplýva i z ňou pripojených

výpisov z jej bankového účtu (v roku 2013 priemerne 710,90 € mesačne, v roku 2014 priemerne 576,73
€ mesačne). Po rozvode manželstva v novembri 2014 sa situácia podľa názoru súdu nezmenila, skôr
naopak, pretože odporca, podľa tvrdení samotnej navrhovateľky, platí na výživu svojej dcéry sumu
450,- € mesačne, na výživu syna prispieva dobrovoľne sumou 300,- € mesačne a tiež hradí všetky
náklady na byt a energie, v ktorom býva len navrhovateľka s deťmi (bez odporcu) v sume 380,- €

mesačne. Takouto formou odporca potom nesporne, okrem výživy svojich detí, zabezpečuje aj bývanie
pre samotnú navrhovateľku. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že odporca sa mal podľa navrhovateľky
vyjadriť tak, že jej na bývanie prestane prispievať, pretože nebolo zistené a navrhovateľka ani netvrdí,
že odporca tak už ku dňu vyhlásenia tohto uznesenia učinil. V tejto súvislosti súd poukazuje i na znenie
ust. § 2 písm. a/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, z ktorého vyplýva, že životné minimum fyzickej

osoby, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, predstavuje sumu 198,09 eur, pričom do príjmu fyzickej
osoby sa na účely určenia sumy životného minima započítava u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem,
u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy rodiča a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s ním
v domácnosti (§ 3 cit. zákona). Aj vzhľadom na uvedené nie je možné konštatovať, že je naliehavá
potreba dočasne upravovať pomery účastníkov a ukladať odporcovi povinnosť platiť výživné nariadením

predbežného opatrenia v priebehu súdneho konania. Ako je uvedené vyššie, nie je tiež rozhodujúce,
že odporca vzhľadom na svoj príjem by bol teoreticky schopný na zabezpečenie potrieb navrhovateľky
platiť aj vyššiu sumu; touto skutočnosťou sa totiž súd bude zaoberať v konaní vo veci samej. V konaní
teda nebolo osvedčené, že by odporca akýmkoľvek spôsobom konal tak, že by oprávneným nárokom
navrhovateľky hrozila bezprostredná ujma.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v navrhovanom znení, a preto návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosledujeamusíbyťpodpísanéadatované.Podanietrebadoložiťpotrebnýmpočtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí odvolanie obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a
čoho sa odvolateľ domáha.