Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010769
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714010769.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovanej U. Y. K. proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 5T/172/2014 z 12.12.2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej U. Y. K. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná U. Y. K. uznaná vinnou z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorý spáchala tak, že

Vystupujúc pod vymyslenou identitou právničky ako „L.. U. K.“ s úmyslom obohatiť sa na škodu
poškodenej F. M.

- dňa 28.04.2014 v cestovnej kancelárii Globtour na Trhovej ulici vo Zvolene, okres Zvolen, pod
zámienkou,žejejpomôžesvyporiadanímBSMvylákalaodpoškodenejF.M.finančnúhotovosťvovýške
1.300,- Eur do osobnej úschovy, s tým, že následne odovzdá bývalému manželovi F. M., P. M., ako podiel
zo spoločného bytu v rámci dohody o vyporiadaní BSM, ktoré peniaze jej poškodená dňa 28.04.2014 v
pobočke Slovenskej sporiteľne, a. s., nachádzajúcej sa v obchodnom centre Európa Zvolen odovzdala,

avšak obvinená P. M. doposiaľ neodovzdala a poškodenej napriek opakovaným výzvam nevrátila,

- dňa 28.04.2014 v pobočke Slovenskej sporiteľne, a. s., nachádzajúcej sa v obchodnom centre Európa
Zvolen, okres Zvolen, pod zámienkou, že nemôže zo svojho bankového účtu realizovať úhrady skôr ako
25.08.2014, vylákala od poškodenej F. M. zaplatenie dovolenky v Bulharsku vo výške 1.027,50 Eur pre
dve osoby, pričom jej zároveň prisľúbila, že uvedenú finančnú hotovosť jej vráti dňa 25.08.2014, ktorú

poškodenej napriek opakovaným výzvam nevrátila,

- dňa 05.05.2014 v pobočke Slovenskej sporiteľne a. s., nachádzajúcej sa v obchodnom centre Európa
Zvolen, okres Zvolen, pod zámienkou, že nemôže zo svojho bankového účtu realizovať úhrady skôr
ako 25.08.2014 vylákala od poškodenej F. M. pôžičku finančnej hotovosti vo výške 500,- Eur za účelom
zámeny EURO meny na bulharskú menu LEV v súvislosti s plánovanou dovolenkou v Bulharsku, pričom

jej zároveň prisľúbila, že jej uvedenú finančnú hotovosť vráti dňa 25.08.2014, ktorú poškodenej napriek
opakovaným výzvam nevrátila,

- dňa 12.05.2014 v pobočke Slovenskej sporiteľne a. s., nachádzajúcej sa v obchodnom centre Európa
Zvolen, pod zámienkou, že nemôže zo svojho bankového účtu zrealizovať úhrady skôr ako 25.08.2014
vylákala od poškodenej F. M. pôžičku finančnej hotovosti vo výške 500,- Eur za účelom vkladu uvedenej

hotovosti na účet svojho priateľa P. Y. do Stavebnej sporiteľne a. s., pričom jej zároveň sľúbila, žejej uvedenú finančnú hotovosť vráti dňa 25.08.2014, ktorú poškodenej napriek opakovaným výzvam
nevrátila,

čím týmto svojím konaním poškodenej F. M., nar. XX.XX.XXXX vo K., trvale bytom V. E. XXXX/XX, K.,
spôsobila škodu v celkovej výške 3.327,50 Eur.

O treste a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Tr. zák. odsúdil obžalovanú
na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§287ods.1Tr.por.súduložilobžalovanejpovinnosťnahradiťpoškodenejF.M.,nar.XX.XX.XXXX
vo K., trvale bytom V. E. XXXX/XX, spôsobenú škodu vo výške 3.327,50 Eur.

V odôvodnení tohto rozsudku sa okresný súd bližšie otázkou viny obžalovanej nezaoberal, pretože
obžalovaná vinu priznala a okresný súd takéto vyhlásenie prijal.

Pri určovaní druhu a výmery trestu okresný súd prihliadol na zásady uvedené v § 34 Tr. zák., vrátane
jednej poľahčujúcej okolnosti (obžalovaná sa priznala k trestnej činnosti a túto úprimne oľutovala) a k
jednej priťažujúcej (v minulosti už bola za trestnú činnosť odsúdená).

V rozhodujúcej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd doslova uviedol: „Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov.
Uvedený trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu
generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, zároveň zabráni obžalovanej v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a dostatočne zabezpečí jej prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného

činu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na to, že obžalovaná sa k trestnej činnosti priznala a túto
úprimne oľutovala. Zároveň súd ale prihliadol na to, že od posledného odsúdenia sa obžalovaná po
šiestich mesiacoch dopustila ďalšej trestnej činnosti, a to štyroch čiastkových útokov pokračovacieho
prečinu podvodu. Obžalovaná sa taktiež trestnej činnosti dopustila v čase plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, preto naprichádzalo do úvahy uloženie iného ako nepodmienečného

trestu odňatia slobody. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude
obžalovanej premenený aj podmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov (uložený jej
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/64/2013), keďže sa v čase plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia dopustila ďalšej trestnej činnosti, teda neviedla riadny život, preto súd
považoval v tomto prípade za postačujúci trest odňatia slobody vo výmere tridsiatich mesiacov“.

Keďže obžalovaná doposiaľ nevykonávala nepodmienečný trest odňatia slobody, bola zaradená do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná bola tiež zaviazaná uhradiť poškodenej F. M. spôsobenú škodu.

Proti výroku napadnutého rozsudku o treste odňatia slobody podala obžalovaná v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne odôvodnila a navrhovala, aby pri zrušení
výroku o treste odňatia slobody jej bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici aplikovanej trestnej
sadzby.

Obhajoba argumentovala najmä tým, že: výmera trestu je v tomto prípade vzhľadom na okolnosti
neprimerane vysoká (lebo zrejme dôjde k premene predchádzajúceho podmienečného trestu odňatia
slobody); uložený neprimeraný trest odporuje aj článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ktorý má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a

slobôd); obžalovaná ponúkla absolútnu súčinnosť, doznala svoju vinu, ktorú oľutovala a má záujem jej
konaním spôsobenú škodu poškodeným uhradiť; nie je dôvod, aby obžalovanej nebola daná šanca na
dokázanie toho, že chce ďalej pokračovať v riadnom spôsobe života; trest má postihovať len páchateľatak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby (obžalovaná má 2
maloleté deti).

Nazákladepodanéhoodvolaniapreskúmalkrajskýsúdnapadnutývýrokotresteodňatiaslobody,pričom
dospel k právnemu názoru, že odvolanie obžalovanej v tomto smere nie je dôvodné a treba ho zamietnuť
podľa § 319 Tr. por.

Treba poukázať predovšetkým na to, že obžalovaná bola predtým v troch prípadoch subjektom trestného

stíhania, pretože sa dostala do rozporu s Trestným zákonom.

V roku 2005 za prečin krádeže došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania voči nej, pričom
v skúšobnej dobe sa osvedčila (konanie Okresnej prokuratúry Bratislava II sp. zn. 2Pv 160/2005).

V roku 2009 jej bol za prečin podvodu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 2 mesiacov, so

skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčila (konanie Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 5T/116/09).

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/64/2013 z 11.10.2013 (ktorý nadobudol právoplatnosť v
ten istý deň) bola obžalovaná uznaná vinnou zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. c) Tr.

zák., ktorého sa dopustila v siedmych prípadoch v priebehu rokov 2012 a 2013, za čo jej bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov (to znamená na dolnej hranici aplikovanej trestnej sadzby, ktorá
činí 3 - 10 rokov odňatia slobody), pričom výkon tohto trestu bol podmienečne odložený a uložený aj
probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 rokov.

Pokiaľ sa obžalovaná v priebehu označenej skúšobnej doby (pol roka po začatí jej plynutia) dopustila
teraz prejednávanej trestnej činnosti - v štyroch prípadoch, prichádzalo do úvahy ukladať jej trest odňatia
slobody v rámci aplikovanej trestnej sadzby v zmysle § 221 ods. 2 Tr. zák., ktorá činí 1 - 5 rokov.

Keď jej okresný súd uložil trest odňatia slobody bližšie ku stredu tejto aplikovanej trestnej sadzby,

to znamená v trvaní 30 mesiacov, konal primerane, zohľadňujúc všetky relevantné okolnosti prípadu
(vrátane pomerov obžalovanej, ako aj skutočnosti, že v minulosti uložený podmienečný trest odňatia
slobody bude vykonaný).

Keďže aj zaradenie obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia je správne, napadnutý výrok o treste v rozsudku okresného súdu považoval krajský súd za
správny a zákonu zodpovedajúci, odvolanie obžalovanej proti nemu za nedôvodné a ako také ho preto
zamietol podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.