Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/515/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312201230
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4312201230.7

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporkyni : A., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova č. 9, 851 01 Bratislava, IČO:
42 260 086, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 76,53 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 87,23
eura a ostatných trov konania vo výške 16,50 eura, a to v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia.

Odporkyni súd náhradu trov konania v zastavenej časti n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/515/2012 súd meritórne rozhodol rozsudkom
vyhláseným dňa 03.06.2014, č. k. 12C/515/2012-208, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2014.
Týmto rozsudkom súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 76,53 eura s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 40,35 eura od 01.10.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 36,18 eura od 20.05.2010 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd rozhodol o tom, že o trovách konania rozhodne samostatným

uznesením.

Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 28.05.2014 žiadal priznať trovy konania v celkovej
sume 132,82 eura. Trovy konania vyčíslené právnym zástupcom navrhovateľa pozostávajú zo súdneho
poplatku vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 116,32 eura (vrátane DPH)
pozostávajúcich z odmeny za 4 úkony : prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie
protistrane - pokus o zmier, podanie žaloby, čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania; t.j. 4 x

19,92 eura + 4 x režijný paušál á 9,16 eura.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP), o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia.Podľa§151ods.3OSP,vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaalebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov

1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 20c Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za úkony právnych služieb,
ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna
2013.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej len Vyhlášky),

odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná
odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o
tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto

vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura.

Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania

právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o
ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby :

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena

za každé dve skončené hodiny,d) vypracovanie právneho rozboru veci okrem trestnoprávnej veci,

e) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, podnet na podanie sťažnosti
pre porušenie zákona,

f) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky, odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom
sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci.

Podľa § 15 Vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§17).

Podľa § 16 odsek 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby („režijný paušál“). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej
náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Uznesením vydaným dňa 11.03.2013 pod č. k. 12C/515/2012 - 111, právoplatným dňa 18.06.2013, súd
na základe čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom, zastavil konanie v časti

istiny o sumu vo výške 13,54 eura a úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13,54 eura od
01.10.2008 do zaplatenia. Súd o trovách konania v zastavenej časti nerozhodol.

Podľa§146ods.1O.s.p.,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,
ak konanie bolo zastavené (podľa písm. c/).

Podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy.

Ak navrhovateľ vezme návrh späť, zásadne platí, že tým zaviní zastavenie konania a je povinným na
náhradu trov odporcu. To neplatí, ak návrh berie späť ako následok správania sa odporcu po začatí
konania.

Predpokladom priznania náhrady trov konania účastníkovi voči druhému účastníkovi je uplatnenie

nároku na náhradu trov konania, pričom vyčíslenie trov konania je zase predpokladom na to, aby boli
účastníkovi priznané všetky trovy, ktoré v konaní účelne vynaložil. Ak účastník nepožiada o náhradu trov
konania, súd mu nemôže priznať náhradu trov konania, aj keby mu inak podľa zákona patrila a aj keby
výška trov vyplývala zo spisu.

Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania

nahradiť druhému, resp. ostatným účastníkom konania buď celkom, alebo sčasti trovy konania, ktoré
v priebehu konania druhý, resp. ostatní účastníci už zaplatili. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti
za zavinenie alebo náhodu.V predmetnej veci došlo k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu
na začatie konania navrhovateľom bez uvedenia dôvodu dňa 26.06.2012. Tento dispozitívny úkon
navrhovateľa nasledoval po vstúpení vedľajšieho účastníka do konania oznámením doručeným

tunajšiemu súdu dňa 03.05.2012.

Pokiaľ ide o právo na náhradu trov konania v prípade ak procesným následkom je zastavenia konania,
platí vo všeobecnosti pravidlo, že žiaden z účastníkov v tomto prípade nemá právo na náhradu trov
konania. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, ktoré sú vyjadrené v citovanom ustanovení § 146 ods.
2 prvá a druhá veta O.s.p..

Ustanovenie druhého odseku § 146 O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto

pred rozhodnutím súdu o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., treba skúmať, či nie sú
splnenépredpokladynapoužitieustanovenia§146ods.2O.s.p..Vprípade,aksúdzistíexistenciutýchto
predpokladov, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z
účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 vyžaduje zodpovednosť
za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia

podľa prvej vety uvedeného ustanovenia sa však hodnotí iba podľa procesného výsledku.

Ak navrhovateľ vezme návrh na začatie konania späť, pričom sa nejedná o prípad § 146 ods. 2 druhej
vety O.s.p., z hľadiska procesného platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
odporcovi trovy konania.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci oznámil vstup do konania vedľajší účastník

Spotrebiteľské združenie OSA prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to oznámením zo dňa
24.04.2012, doručeným súdu dňa 03.05.2012, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania, pričom
žiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s prílohami. Vedľajší účastník na strane odporkyne vstup do
konania odôvodnil tým, že je subjektom oprávneným podľa § 25 ods. 1 písm. a) podať návrh na začatie
konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele

hlavnou náplňou jeho činnosti. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov
právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
O.s.p.).

Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 výslovne stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania v zastavenej časti mal za to, že navrhovateľ zavinil čiastočné
zastavenie konania tým, že vzal návrh na začatie konania čiastočne späť a nešlo o späťvzatie návrhu
pre správanie sa odporcu, a preto podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. mu vyplýva povinnosť uhradiť
odporkyni, ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jej stranu do konania vstúpil, trovy konania potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odporkyni súd však náhradu trov konania nepriznal,

pretože si trovy súdneho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli. Z uvedeného je zrejmé, že súd
v zmysle citovaných rozhodnutí súdov mal možnosť priznať vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
(spotrebiteľa) náhradu trov tohto súdneho konania, nakoľko nárok na ich náhradu vznikol aj samotnému
spotrebiteľovi.Súd podrobil priznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi skúmaniu z hľadiska ich účelnosti podľa
§ 142 O.s.p..

Pod pojmom účelnosť trov je potrebné rozumieť nevyhnutnosť alebo právnu možnosť vynaloženia trov

spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva sa neposudzujú ako celok, ale každý úkon a každé platenie trov treba posudzovať
samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdeniu.

Zo súdneho spisu vyplýva, že vedľajší účastník nemal náležitú vedomosť o predmete sporu, skutkových

okolnostiach prípadu a stave konania, okrem spisovej značky konania a identifikačných údajov (meno
a priezvisko) účastníka a vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu odporcu (spotrebiteľa), ktorého záujmy
mal v danom spore riadne hájiť. Takáto situácia navodzuje dojem, že sa zo strany združenia na
ochranu spotrebiteľa jedná o paušálny vstup do súdneho konania a účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho

zastúpenia, keďže už pri svojom vstupe si paušálne uplatnil náhradu trov konania za dva úkony právnej
služby.

Súd je toho názoru, že v prípade vedľajšieho účastníka na strane odporcu existujú dôvody osobitného
zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.), neumožňujúce tomuto účastníkovi priznať ním vyčíslenú náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 58,15 eura podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. V danom prípade súd

odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, keďže (ako je už vyššie
uvedené) v oznámení o vstupe vedľajšieho účastníka do konania už jeho právny zástupca automaticky
účtoval odmenu bez toho, aby mal k dispozícii návrh na začatie konania. Pokiaľ ide o druhý uplatnený
úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 23.07.2012 (v ktorom je vznesená námietka premlčania), tento
je obsiahnutý v podaní vedľajšieho účastníka zo dňa 24.04.2012 (súčasne s oznámením o vstupe

do konania), pričom je sformulovaný vo všeobecnej rovine, bez aspoň jedného špeciálneho prvku
odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných. Z týchto dôvodov súd nepovažuje trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu za účelne vynaložené na uplatňovanie a bránenie
práva odporcu (spotrebiteľa), a preto o trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. V súvislosti s uvedeným je taktiež potrebné

uviesť, že do dnešného dňa nevyjadrila odporkyňa súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jej stranu, pričom tento súhlas je jedným zo základných podmienok vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, ak jeho vstup nenavrhol samotný účastník.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov konania spolu vo výške 103,73 eura, ktorá pozostáva zo súdneho poplatku z návrhu na

začatie konania vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal vo výške vo výške
87,23 eura.

Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej služby (vykonané v roku
2012): prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na
začatie konania, písomné podanie na súd vo veci samej - čiastočné späťvzatie návrhu /t. j. 3 x tarifná

odmena 16,60 eura/ a z troch režijných paušálov /3 x 7,63 eura/; spolu 72,69 eura + 20 % DPH 14,54
eura. Súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby zo dňa 29.11.2011 - pokus o zmier, nakoľko ho
súd nepovažuje za úkon právnej pomoci, za ktorý by bolo možné v súdnom konaní priznať náhradu trov
právneho zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (a ani podľa ustanovenia §

14 ods. 8 citovanej vyhlášky), nakoľko tento úkon bol uskutočnený ešte pred začatím súdneho konania a
navyše súd nemá doručenie pokusu o zmier odporkyni za preukázané. Zároveň je potrebné poukázať na
skutočnosť, že právny zástupca navrhovateľa ešte pred vydaním platobného rozkazu v predmetnej veci
na základe výzvy súdu opravil vyčíslenie trov právneho zastúpenia v časti uplatneného úkonu - pokusu
o zmier, preto vyznieva rozporuplne, že v následnom konaní si ho opätovne uplatňoval (s poukazom

na ust. § 172 ods. 6 O.s.p.)Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam, rozhodol súd o
trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.