Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Barbora Sopková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225520
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114225520.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Ing. Justína Bacigála, s miestom podnikania
Kaplna 418, Kaplna, IČO: 35 262 273, proti odporcovi v 1. rade MIVAR, spol. s r. o., so sídlom Rudlovská
cesta 98, Banská Bystrica, IČO: 36 638 188, a odporcovi v 2. rade Vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome PANORÁMA DONOVALY č. 1026, o určenie povinnosti, o oprave a doplnení
podania zo dňa 03. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd podanie navrhovateľa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 03. 12. 2014 domáhal toho, aby súd rozhodol, že náklady,
ktoré sa priamo viažu na opravy a údržbu, ale tak isto aj na fond prevádzky spoločných častí domu a
spoločných zariadení domu je správca domu povinný rozúčtovať podľa spoluvlastníckych podielov na
spoločných častiach a zariadeniach domu vlastníkmi bytov, nebytových priestorov a garáží v dome, lebo

len táto metóda rozúčtovania v tomto bytovom dome je najbližšia k spôsobu aplikácie § 10 ods. 1 a ods. 6
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Zb.“),
teda zohľadnenia miery využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov a garáží v dome a ďalej, aby súd rozhodol, že správca domu je povinný vyúčtovať
a rozúčtovať náklady za poskytnuté služby súvisiace s užívaním bytu za obdobie od 01. 11. 2011 do
31. 12. 2013 v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. a podľa § 8a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. a

v súlade so zmluvou o výkone správy, ale hlave vyúčtovať vlastníkom bytov, nebytových priestorov a
garáží skutočné náklady, teda použitie fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v dome podľa
riadne vedeného účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Ďalej navrhovateľ uviedol
(resp. domáhal sa), že všetky tovary a služby, ktoré obstaral v rámci zabezpečenia prevádzky, údržby,
opravy,rekonštrukcieamodernizácieaprivšetkýchinýchčinnostiachspojenýchsosprávoudomu,alebo
zabezpečil vo vlastnej réžii, je povinný v ročnom zúčtovaní špecifikovať, vrátane vyčíslenia skutočne

vynaložených nákladov pri obstaraní. V ďalšom období, až na základe skutočne vynaložených nákladov
na prevádzku domu v danom roku, predloží vlastníkom bytov a garáží zálohový list samostatne za bytový
priestor a samostatne za garáž. Uvedené náklady spojené s prevádzkou domu, ktoré sa priamo viažu
na opravy, údržbu a prevádzku spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a garáží je správca
domu povinný rozúčtovať podľa spoluvlastníckych podielov

Súd uznesením č. k. 8C/4/2015 - 38 zo dňa 20. 01. 2015 vyzval navrhovateľa, aby svoje podanie doplnil

a opravil v lehote 10 dní a to tak, aby uviedol, či navrhovateľom je fyzická osoba alebo fyzická osoba -
podnikateľ, aby označil odporcov a doplnil alebo opravil petit tak, aby bol jasný, určitý a zrozumiteľný,
pričom skutkový stav opísaný v návrhu na začatie konania musí korešpondovať s petitom v návrhu.
V odôvodnení súd ďalej uviedol, že nie je jasný okruh účastníkov konania a ich procesné postavenie,
v dôsledku čoho nie je jasný petit v tom smere, ako je správca domu povinný rozúčtovať podľa
spoluvlastníckych podielov (t. j. či sa jedná iba o spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a v akej veľkosti

alebo aj o spoluvlastnícky podiel ostatných spoluvlastníkov - v tomto prípade je potrebné špecifikovaťpresne jednotlivé spoluvlastnícke podiely), vrátane presného určenia spôsobu rozúčtovania (odkaz na
zákonné ustanovenie je neurčitý a nevykonateľný). Podobne ani ďalší petit nie je určitý, zrozumiteľný
a vykonateľný, pretože nie je jasný okruh účastníkov konania a odkaz na všeobecne záväzný predpis

je neurčitý a nevykonateľný, pretože nie je zrejmé, akou metódou (resp. spôsobom) má byť vykonané
vyúčtovanie.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie

vykonať.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo
nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by
mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené
v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie
odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a

rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Predmetné uznesenie navrhovateľ prevzal dňa 27. 01. 2015. Na výzvu súdu navrhovateľ svoje podanie
neopravil a ani nedoplnil. Lehota na opravu - doplnenie náležitostí návrhu navrhovateľovi márne uplynula
dňa 07. 02. 2015.

Nakoľko navrhovateľ doposiaľ neodstránil vady návrhu tak, ako bol vyzvaný a tieto nedostatky bránia

vecnému rozhodovaniu o jeho návrhu, súd rozhodol o odmietnutí návrhu, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia, keďže pre uvedené vady nemožno v konaní pokračovať.

Aj napriek tomu, že navrhovateľovi márne uplynula lehota na doplnenie a opravu podania, ktoré by
mohlo byť návrhom na začatie konania, a táto skutočnosť je aj dôvodom na odmietnutie podania,
súd navyše uvádza, že podanie navrhovateľa nespĺňa náležitosti riadneho návrhu na začatie konania.

Navrhovateľ sám seba v návrhu označil ako fyzickú osobu - podnikateľa, hoci na liste vlastníctva č.
3223 je označený ako fyzická osoba. Okruh účastníkov z podania navrhovateľa nie je možné určiť,
nakoľko subjekt „vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome PANORÁMA DONOVALY č.
1026“ neexistuje. Petit podania je nevykonateľný a nezrozumiteľný, čo však vyplýva aj z toho, že nie je
určený ani okruh účastníkov konania. Na jednej strane sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil povinnosť

správcovi - odporcovi v 1. rade len vo vzťahu k navrhovateľovi, ale tiež aj toho, aby predložil vlastníkom
bytov a garáží zálohový list samostatne za bytový priestor a samostatne za garáž. Podanie navrhovateľa
je tak nejasné, neurčité a nezrozumiteľné.

V občianskom súdnom sporovom konaní ovládanom zásadou dispozičnou nesie zodpovednosť za
výsledok uplatnenia svojho práva v prvom rade samotný účastník konania (navrhovateľ). Práve on

vymedzuje svojím žalobným návrhom hmotnoprávny i procesnoprávny
rámec, v ktorom sa konajúci všeobecný súd pri rozhodovaní o uplatnenom práve môže pohybovať.
(rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/2010) Zároveň ústavný súd konštatuje, že z
ustanovenia § 101 O.
s. p. vyplýva pre účastníka konania procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania, poskytnutím náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní.
V sporovom konaní, akým sú aj posudzované konania, nesie procesnú zodpovednosť za podanie
kvalifikovaného návrhu na začatie konania, predkladanie dôkazov a včasnú realizáciu iných úkonov
potrebných na dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník (obdobne napr. IV.
ÚS 381/04 , III. ÚS 347/04 ). (rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IV.
ÚS 27/09)Navrhovateľ vo svojom podaní nevymedzil skutkové okolnosti tak, aby bolo jasné, akého nároku sa
domáha a z akých skutočností svoje právo odvodzuje. Aj napriek výzve súdu, aby špecifikoval skutkové
okolnosti návrhu a aby uviedol, čoho sa svojím návrhom domáha tak, aby bol petit zrozumiteľný a

vykonateľný, navrhovateľ tieto vady podania neodstránil.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ vady podania neodstránil v súdom ustanovenej lehote a v
návrhu nie je uvedený okruh účastníkov konania a nie je ani jasné, čoho sa navrhovateľ svojím podaním
domáha (t. j. petit), súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd nerozhodol vzhľadom na to, že pri postupe v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 O.
s. p. a § 43 O. s. p. nevznikajú trovy žiadnemu z účastníkov konania s výnimkou, ak by súd napríklad

podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, zaslal odporcovi na vyjadrenie. V danom prípade nevznikli trovy
ani navrhovateľovi, pretože v konaní nebol zaplatený žiadny súdny poplatok a navrhovateľ nie je ani
zastúpený právnym zástupcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v

dvoch vyhotoveniach na tunajší súd. (§ 374 ods. 4 O. s. p.)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis.

Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods.
1 O. s. p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.