Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/145/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010203
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614010203.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému Q. Z., stíhanému pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní okresného
prokurátora Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/78/2014 zo dňa 08.10.2014,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie Okresného prokurátora Malacky sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

obžalovaný Q. Z. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr.
zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 07.11.2013 v čase okolo 20.50 hod. v obci G., na ulici P. č. XX/XX preskočil plot a vnikol na pozemok,
na ktorom sa nachádza tzv. dvojdom s popisným číslom XX a XX slúžiaci ako víkendová chalupa,
neznámym predmetom rozbil okno, cez ktoré sa dostal dnu, tu však nič nezobral, následne prešiel
k domu č. XX, kde za pomoci tyče otvoril okno, cez ktoré sa dostal dnu, tu zvnútra vypáčil vnútorné
vchodové dvere a potom vykopol vonkajšie vchodové dvere, cez ktoré vyniesol na dvor starší televízor
značky W., komínovú rúru, obraz, k dverám si priniesol z vonkajšej izby kachle neznámej značky, ktoré
však nestihol vyniesť z domu, nakoľko bol vyrušený hliadkou PZ, následne sa dal na útek, na ktorom ho
zastavil až varovný výstrel do vzduchu, čím takto svojím konaním spôsobil podľa odborného vyjadrenia
poškodenej J. B., nar. XX.XX.XXXX škodu poškodením sklenenej výplne okna, vchodových dverí a rámu
okna spolu v sume 800,- €, škodu na veciach, ktoré odcudzil podľa odborného vyjadrenia v sume 400,- €,
pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa
05.03.2012 pod č.k. 2T/59/2011, právoplatným dňa 05.03.2012 odsúdený za prečin krádeže vlámaním
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zák. a v súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového
priestoru podľa § 218 ods. 2 Tr. zák.

Súd I. stupňa pre uvedené prečiny odsúdil obžalovaného Q. Z. nasledovne:

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. v spojení § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. k úhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený s probačným
dohľadom na skúšobnú dobu 3 roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. mu bol uložený zákaz v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. mu bola uložená povinnosť, aby v skúšobnej dobe nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenej J. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXXX/XX, O. vo výške 800,- €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 10.10.2014 na č.l. 76 odvolanie okresný prokurátor
a to proti výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania najskôr citoval napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa vo výroku o treste. Následne odvolateľ skonštatoval, že je toho názoru, že v prípade
osoby obžalovaného uloženie podmienečného trestu odňatia slobody si nesplní svoj potrebný účel v
intenciách § 34 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na jeho osobu, ako aj jeho trestnú minulosť je evidentné, že,
predchádzajúce odsúdenia (doposiaľ bol 5 krát právoplatne odsúdený za obdobie 2010-2013) nemali na
obžalovaného výchovno-preventívny vplyv. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že obžalovaný je toho času
na OO PZ W. pod ČVS: ORP-32/SA-MA-2014 stíhaný za rovnakú trestnú činnosť (§ 2012/2a Tr. zák.
v súbehu s § 218/2 Tr. zák.), ktorej sa mal dopustiť v období 06.01.2014-08.01.2014. Odvolateľ preto
navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok súdu vo výroku o treste a uložil primeraný úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.12.2015 prokurátorka krajskej prokuratúry sa v plnom rozsahu
pridržala písomne podaného odvolania, ktoré nemienila žiadnym spôsobom modifikovať a navrhla
rozhodnúť v súlade s ním.

Poškodená J. B. nemala čo povedať.

Obžalovaný Q. Z. uviedol, že sa chce zmeniť, začal pracovať, poškodenej chce nahradiť škodu, narodilo
sa mu dieťa, ktoré má teraz desať mesiacov. Preto navrhol odvolanie zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania proti výroku o treste (306 ods. 1 Tr. por.) a preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého
výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k
záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. vyhodnotil.

Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že na obžalovaného Q. Z. Okresná prokuratúra
Malacky pod sp. zn. 2Pv 1056/13/12 dňa 10.06.2014 podala obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.
1 Tr. zák. a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., na rovnakom skutkovom
základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.10.2014 učinil obžalovaný Q. Z. vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por., že sa cíti byť vinný. Následne na všetky otázky uvedené v § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr.
por. obžalovaný odpovedal áno a napokon po návrhu prokurátora súd I. stupňa uznesením podľa § 257
ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu v akom
sa obžalovaný priznal, nevykoná. Napokon súd I. stupňa vyhlásil vyššie uvedený napadnutý rozsudok

Odvolací súd si teda prehlásenie obžalovaného podľa § 257 ods.1 písm. b/ Tr. por. a z nich vyvodené
právne posúdenie, s poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por., v celom rozsahu osvojil a odkazuje
na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať.

Okrem toho odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. obmedzený revíznym princípom, pretože odvolanie bolo podané len proti výroku
o treste. Čo sa týka napadnutého výroku o treste odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenia a ani v
spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku. Súd I. stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu
v zmysle § 34 ods. 1 Tr .zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods.
4 Tr. zák.

Obžalovaný Q. Z. bol uznaný za vinného z najprísnejšieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., kde základná trestná sadzba odňatia slobody je daná rozpätím 6 mesiacov
až 3 roky.

Správne postupoval súd I. stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti
uvedenej v § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že sa obžalovaný doznal a svoje konanie aj oľutoval.

Na druhej strane súd I. stupňa správne ustálil existenciu dvoch priťažujúcich okolností a to uvedenej v §
37 písm. h/ Tr. zák., t.j. že spáchal viacero trestných činov, v tomto prípade celkovo tri, ako aj uvedenú
v § 37 písm. m/ Tr. zák., t.j. že už bol v minulosti odsúdený a to celkovo 5 krát.

Z uvedeného teda vyplýva, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 1:2, v dôsledku čoho
podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. sa dolná hranica najprísnejšej trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky zvyšuje
o jednu tretinu na upravené rozpätie 1 rok a 4 mesiace až 3 roky.

V súlade so zákonom teda postupoval súd I. stupňa, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky, čo pri upravenom rozpätí 1 rok a 4 mesiace až 3 roky je v dvoch tretinách uvedeného
upraveného rozpätia trestnej sadzby.

Taktiež súd I. stupňa postupoval v súlade s § 51 ods. 1 Tr. zák., keď obžalovanému Q. Z. výkon uloženého
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov, čo pri rozpätí
stanovenom v § 51 ods. 2 Tr. zák. 1 až 5 rokov, je v hornej polovici uvedeného rozpätia.

Taktiež možno konštatovať, že súd I. stupňa postupoval v súlade s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., keď
obžalovanému uložený zákaz v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia požívať alkoholické nápoje
a iné návykové látky.

Napokon súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanému uložil v súlade s § 51 ods.
4 písm. c/ Tr. zák. povinnosť, aby v skúšobnej dobe nahradil spôsobenú škodu.

Skúšobná doba začína obžalovanému Q. Z. plynúť v súlade s 51 ods. 2 veta druhá Tr. zák. deň
nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a počas jej plynutia bude povinný
viesť život riadneho občana, nedopustiť sa trestnej činnosti, priestupku alebo iného protispoločenského
konania a uhradiť poškodenej spôsobenú škodu, v opačnom prípade súd vysloví, že sa neosvedčil a
trest vykoná.

Čo sa týka námietok odvolateľa, že na osobu obžalovanej je potrebné pôsobiť výlučne uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, odvolací súd konštatuje nasledujúce:

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

V prvom rade trest odňatia slobody uložený takým spôsobom, ako ho uložil súd I. stupňa, zabezpečí
kontrolu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V prípade
akceptácie takého druhu a výmery trestu a spôsobe jeho výkonu, aký navrhoval odvolateľ, by sa
obžalovaný nenachádzal na slobode, nežil a ani by nepracoval, resp. netrávil by na nej svoj voľný čas. Po
prepustení z takto navrhovaného výkonu trestu, by však spoločnosť stratila možnosť reálnej kontroly nad
správaním sa obžalovaného na slobode. Preto sa aj odvolaciemu súdu javí účelnejším a spravodlivejším
uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom,
ktorý omnoho efektívnejšie vyvolá kontrolu jeho správania sa po dobu najmenej 3 rokov.

V druhom rade uložený trest odňatia slobody odradí iných od páchania takéhoto druhu trestných činov.
Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný stíhaný, je v súčasnej
dobe mimoriadne rozšírená, takže uloženie trestu odňatia slobody spôsobom, akým bol uložený súdom
I. stupňa, ostatných možných páchateľov odradí od súčasného trendu a nesprávneho a nezákonného
spôsobu vedenia svojho života.

V treťom rade uložený trest odňatia slobody súdom I. stupňa dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie
osoby obžalovaného spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje na totožnú či
obdobnú trestnú činnosť páchanú práve takým spôsobom a najmä trest uložený súdom I. stupňa určite
v spoločnosti vyvolá pozitívnu odozvu.

Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že trest uložený súdom I.
stupňa korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd sa nestotožnil s návrhom odvolateľa na uloženie trestu nepodmienečného, pretože zastáva
názor, že v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť vzhľadom na osobu obžalovaného a jej doterajší
život a prostredie v ktorom žije, ako aj s prihliadnutím na okolnosti tohto konkrétneho prípadu, aj uložením
trestu v danej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný bol doteraz síce 5 krát súdne
trestaný, avšak u posledných troch odsúdení bolo podľa § 44 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného
trestu. V neposlednej rade je potrebné vziať do úvahy podstatnú skutočnosť, že obžalovaný prejavil
snahu začať žiť usporiadaným rodinným životom, pretože si založil rodinu a v súčasnosti má 10 mesačné
dieťa a napokon začal aj riadne pracovať.

Čo sa týka odvolacej námietky, že sa voči osobe obžalovaného v súčasnosti vedie trestné stíhanie na
OO PZ SR Stupava pre rovnakú trestnú činnosť, odvolací súd dáva do pozornosti jednu zo základných
zásad trestného práva uvedenú v § 2 ods. 4 Tr. por., podľa ktorej sa každý, proti ktorému sa vedie trestné
konanie, považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa
je zákonné a dostatočným spôsobom správne zdôvodnené, v súlade s § 168 ods.1 Tr. por., na ktoré
aj odvolací súd v podrobnostiach poukazuje. Uložený trest s podmienečným odkladom jeho výkonu s
probačným dohľadom aj s uloženým zákazom a povinnosťou je trestom zákonným, spravodlivým a
dostatočným a vonkoncom nie neprimeraným, nielen pre potrestanie obžalovaného, ale aj jeho nápravu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.