Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010149
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214010149.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, na verejnom zasadnutí 11. februára 2015, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, prejednal
odvolanie obžalovaného W. S. I. A. I., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 24.09.2014 sp.zn.
9T/78/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obhajcu obžalovaného W. S. I. A. I. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od 10.09.2013 do konca mája 2014 neplnil na presne nezistenom mieste vyživovaciu povinnosť k svojim
maloletým deťom T. T., nar. XX.XX.XXXX, T. T., nar. XX.XX.XXXX a Q. T., nar. XX.XX.XXXX, rozsah

ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 12.08.2013 sp.zn. 7P/65/2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť 09.09.2013, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé z detí,
výživné je splatné do 25. dňa v mesiaci vopred do rúk starej matky detí K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, za uvedené obdobie obvinený dlhuje na výživnom pre všetky tri maloleté deti čiastku 817,56 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na

trest odňatia slobody vo výmere jedného roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na dva roky.

Proti rozsudku okresného súdu podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, ktorým sa
domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a zastavenia celého trestného stíhania, pretože tento skutok
nie je trestným činom. Uvedený rozsudok považuje za nezákonný a nepreukázaný, pretože nebolo

preukázané ani jeho nedbanlivostné alebo úmyselné zavinenie zo žalovaného činu a nemala preto
vzniknúť ani žiadna trestná zodpovednosť v zmysle § 207 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. Poukázal na to,
že vo Veľkej Británii neplnenie vyživovacej povinnosti nie je trestným deliktom, ale len civilnoprávnym
sporom. Keďže maloleté deti sú občania Veľkej Británie a on má tiež pobyt na území Veľkej Británie,
mala by sa na nich vzťahovať ich legislatíva a nie legislatíva Slovenskej republiky, a to na základe § 3
Trestného poriadku. Okrem toho mu nebol doposiaľ doručený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z

12.08.2013 sp.zn. 7P/65/2013 ohľadne uloženia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V úvode
odvolací súd musí konštatovať, že voči obžalovanému celé trestné konanie je vedené v konaní proti

ušlému, vrátane konania na odvolacom súde v zmysle opatrenia krajského súdu podľa § 358 ods.
1 Tr. por. a nasledujúcich. Z celého dokazovania je zrejmé, že sa nepodarilo zistiť súčasný pobytobžalovaného, tento sa pohybuje po neznámych miestach na celom svete, je narodený v Portugalsku,
naposledy však býval na konkrétnej adrese vo Veľkej Británii, ale na druhej strane podľa dokazovania
sa na týchto miestach nezdržiava, mohol by sa nachádzať v Juhoafrickej republike, alebo v Austrálii,

prípadne na ktoromkoľvek inom mieste sveta, keďže je zrejmé, že nejde o prvý prípad splodenia detí,
ich opustenia a potom ďalšieho nezáujmu o ďalší život a ich vývoj a životné potreby, resp. plnenie si
zákonných povinností voči deťom.

Z pohľadu námietok odvolateľa treba vziať v úvahu tú skutočnosť, že v súčasnosti sa maloleté deti,

ktorých otcom je obžalovaný, nachádzajú v opatere u starej matky K. T. na území Slovenskej republiky, tu
bola stanovená súdom aj vyživovacia povinnosť obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš
z 12.08.2013 sp.zn. 7P/65/2013. Neobstoja námietky obhajoby, že nebol doručený predmetný rozsudok
obžalovanému, pri spôsobe života obžalovaného a jeho pohybe je zrejmé, že tento rozsudok sa má
za doručený náhradným spôsobom. Pritom je zrejmé, že akýkoľvek právny poriadok, nielen právny
poriadok v Slovenskej republike v zmysle zákona o rodine, teda aj vo Veľkej Británii a Portugalsku,

nepovoľuje taký vzťah a nezodpovednosť, akým sa správa obžalovaný nielen k týmto jeho maloletým
deťom a bez akéhokoľvek doručenia rozsudku, určujúce jeho vyživovaciu povinnosť, táto mu vyplýva
zo samotného zákona o rodine, resp. iných zákonov spomínaných štátov, kde sa obžalovaný pohybuje
alebo pohyboval, predmetný rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš je len minimálnym ohraničením jeho
inak všeobecnej zákonnej povinnosti starať sa o výživu svojich maloletých detí.

Odvolací súd považuje teda ustálený skutkový stav súdom prvého stupňa za zákonný a správne bolo
potom aj jeho konanie kvalifikované ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm.
b) Tr. zák., pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť
vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania.

Pokiaľ ide o uložený trest, tento zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák.
zmyslu a účelu trestu, uložený trest je skôr výchovný a napomína obžalovaného, že pokiaľ si nebude
naďalej plniť svoju vyživovaciu povinnosť, výkon tohto trestu môže byť nariadený.

Z týchto dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a odvolanie
odvolateľa ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.