Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slavoj Sendecký

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010134
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214010134.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného T. N., pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 11. februára 2015, prejednal
sťažnosť obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 18.12.2014 sp.zn.
3T/11/2014 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 3 Tr. por. s poukazom na ust. § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd u obžalovaného T. N.
n e n a h r á d z a väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

II. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného T. N. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 18.12.2014 sp.zn. 3T/11/2014 bola podľa § 79 ods.

3 Tr. por. zamietnutá žiadosť obžalovaného T. N., nar. XX.XX.XXXX, o prepustenie z väzby na slobodu a
súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. nebol prijatý písomný sľub obžalovaného zo dňa 15.12.2014.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obžalovaný. V
písomnýchdôvodochuviedol,žesrozhodnutímprvostupňovéhosúdusanestotožňuje.Zdôraznil,žesúd
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jeho trestná vec nie je právoplatne ukončená a je nutné ponechať

ho naďalej vo väzbe, keďže bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Poznamenal,
že dôvodom trvania jeho väzby nemôže byť tá skutočnosť, že bol neprávoplatne odsúdený rozsudkom
súdu prvého stupňa, pričom platí tzv. prezumpcia neviny s tým, že proti rozsudku súdu prvého stupňa
podal odvolanie on, ako aj prokurátor. Poznamenal, že v jeho prípade mala mať prednosť ochranná
liečba, ktorá mu bola nariadená a ktorú nenastúpil len z dôvodu, že bol vzatý do väzby. Pokiaľ by ho
súd prepustil z väzby, mohol mu uložiť ochranné opatrenie, napríklad nepribližovať sa k poškodeným,

pretože z ich výpovedí bolo zrejmé, že títo sa ho neboja a nemajú obavu, že by akýmkoľvek spôsobom
mohol pokračovať v trestnej činnosti.

Záverom dodal, že v každom štádiu trestného konania orgány činné v trestnom konaní musia skúmať,
či dôvody väzby tak, ako boli postavené pri jeho vzatí do väzby trvajú a v prípade, že tak nie, mal by byť
prepustený na slobodu. Pripomenul, že začiatkom mesiaca február uplynie doba jedného roka od jeho

vzatia do väzby s tým, že aj dĺžka trvania väzby má byť určitým aspektom, ktorým sa musí súd zaoberať
z hľadiska dôvodnosti trvania väzby. Vyslovil názor, že ani odôvodnenie uznesenia ohľadne neprijatia
jeho sľubu, nie je také, ktoré by zodpovedalo zákonu.

Navrhol, aby bol z väzby prepustený na slobodu.

Krajský súd v Banskej Bystrici primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou
osobou a v zákonom stanovenej lehote podľa § 192 ods. 1 Tr. por., preskúmal správnosť výrokovnapadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, týmto výrokom
predchádzajúce a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne, avšak z iných
dôvodov, na ktoré súd poukázal.

V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie trvania väzby z dôvodov, ktoré uviedol
prvostupňovýsúdvnapadnutomuznesení,ktorýmzamietolžiadosťobžalovanéhooprepusteniezväzby
na slobodu za súčasného neprijatia písomného sľubu, a to, že bol na hlavnom pojednávaní uznaný za
vinného a bol mu uložený v zmysle § 183 ods. 2 Tr. zák. niekoľkoročný úhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody (aj keď vzhľadom k odvolaniu procesných strán, tento rozsudok nie je právoplatný), nie
je v súlade so zákonom tak, ako to na to správne poukázal obhajca v dôvodoch sťažnosti obžalovaného.

Na druhej strane možno plne akceptovať tvrdenie prvostupňového súdu v tom, že väzba ako procesný
zabezpečovací prostriedok slúži na to, aby bol obžalovaný obmedzený na slobode vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný,

má znaky trestného činu, existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho
konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava z možného konania uvedeného
v ust. § 71 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný T. N. bol dňa 07.02.2014 Okresným súdom vo Veľkom

Krtíši sp.zn. 0Tp/3/2014 podľa § 72 ods. 1 písm. a) Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzatý
do väzby, ktorá začala dňom 05.02.2014 o 16.45 hod. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
11.02.2014.

Od uvedenej doby v danej trestnej veci bolo niekoľkokrát rozhodnuté o zamietnutí žiadosti obžalovaného

o prepustenie z väzby na slobodu, na čo poukázal prvostupňový súd v napadnutom uznesení, a to
vždy z dôvodu, že v prípade obžalovaného existuje reálny predpoklad, že v prípade prepustenia z
väzby na slobodu by mohol pokračovať v protispoločenskej činnosti. V tejto súvislosti boli zvažované aj
inštitúty nahradenia väzby sľubom, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka s negatívnym
výsledkom.

Dôvodom, prečo súd, či už prvostupňový, ale aj odvolací, týmto spôsobom postupovali, bolo nielen
to, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť aj násilnej povahy,
pričom v ostatnej trestnej veci Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/60/2008 pre trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., a to k trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý vykonal
28.01.2010 a že pri výsluchu dňa 07.02.2014 uviedol, že pácha trestnú činnosť vtedy, keď požije väčšie
množstvo alkoholických nápojov, kedy sa prestane ovládať a rozpoznávať následky svojho konania,
pričom si uvedomuje aj to, že je závislý od alkoholu a liekov a týmito látkami umocňuje účinky požitých
alkoholických nápojov a pod vplyvom iných osôb sa dopúšťa páchania trestnej činnosti, ale aj charakter

a spôsob trestnej činnosti, z ktorej je stále podozrivý a ktorá je predmetom tohto konania.

Aj keď prvostupňový súd v danej veci vydal, ako je už vyššie uvedené, rozsudok, ktorým okrem
oslobodzujúcej časti uznal obžalovaného T. N. vinným, a to v bode 1/ z prečinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., v bode 2/ z prečinu obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ zo
zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a osem mesiacov,

predmetné rozhodnutie nie je právoplatné, pretože tak obžalovaný, ako aj prokurátor voči nemu podali
opravný prostriedok.

Pre posúdenie, či v danom prípade existujú u obžalovaného v danom čase konkrétne dôvody väzby v
zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., právoplatnosť predmetného rozhodnutia nie je podstatná. Podstatné

všakje,čihodnotenieosobyacharakterprotispoločenskejčinnostiobžalovanéhoumožňujeprijaťzávery
o tom, či v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu by existovala záruka (včítane záruky vo forme
sľubu,resp.dohľaduprobačnéhoamediačnéhoúradníka)vtom,žebynepokračovalvprotispoločenskej
činnosti.Zhrnúc všetky konkrétne okolnosti, zakladajúce dôvody väzby, odvolací súd dospel k presvedčeniu,
že preventívnu väzbu, do ktorej bol obžalovaný vzatý, nie je možné v súčasnej dobe nahradiť nielen

písomným sľubom, ale ani dohľadom probačného a mediačného úradníka, za súčasného uloženia
primeraných povinností a obmedzení (§ 82 Tr. por.). Táto substitúcia väzby s poukazom na charakter
trestnej činnosti, kladenej obžalovanému za vinu v spojitosti s konkrétnymi skutočnosťami, zakladajúcimi
dôvody väzby, sa javí v danom prípade ako celkom nedostatočná. Jeho prepustenie na slobodu by
jednak zmarilo účel trestného konania a zvýšilo riziko z pokračovania v páchaní trestnej činnosti. V

posudzovanom prípade nie je možné konštatovať celkom zjavnú neprimeranosť väzby v porovnaní s
tým, čo by hrozilo v prípade jeho prepustenia.

Po zvážení všetkých relevantných skutočností dospel teda odvolací súd, vzhľadom na kriminálnu
minulosť obžalovaného, ako aj jeho prehlásenie o užívaní alkoholických nápojov a liekov a ich vplyvu
na jeho osobu k presvedčeniu, že preventívna väzby u neho aj v tomto čase existuje naďalej, nakoľko

hrozí obava v zmysle protiprávneho konania, uvedeného v ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Odvolací súd zvážil aj skutočnosť, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody
obžalovaného, a preto je potrebné dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti a vždy by mali byť využité
opatrenia, ktoré najlepšie budú viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania a nebudú neprimerane

zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú v medziach daných povahou
príslušného obmedzenia, avšak berúc v úvahu všetky okolnosti, za ktorých bol jednak obžalovaný vzatý
do väzby, ako aj jej trvanie v súčasnej dobe, odvolací súd sa stotožnil so súdom prvostupňovým, a to v
tom, keď žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

K argumentácii obžalovaného v súvislosti s ochrannou liečbou odvolací súd v predchádzajúcich
rozhodnutiach zaujal stanovisko a na tomto stanovisku zotrváva aj doposiaľ.

Krajský súd, keďže neboli dôvody na prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu podľa § 193 ods. 1
písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol. Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c)

Tr. por. nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to s poukazom aj na nález
Ústavného súdu SR II.ÚS 167/2013, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že pri každom rozhodovaní o
väzbe je potrebné zvážiť, či u obžalovaného neprichádza v úvahu nahradenie väzby týmto inštitútom
ex offo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.