Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/17/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228203
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114228203.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. Z. J., nar. XX. X. XXXX, bytom J. - R., J. G. XX, 2. P. J.,
nar. XX. X.. XXXX, bytom J. - R., J. G. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Čurillom, advokátom
so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 11, proti žalovaným: 1. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., B. X/A, 2.
J. H., nar. XX. X.. XXXX, bytom J., B. X/A, 3. A.. E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., R. XX, 4. A.. J. F.,
nar. XX. X. XXXX, bytom J., B. X, 5. H. P., nar. XX. X. XXXX, bytom J., R. XX, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. - 5. rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č.k. 25C/323/2014 - 18 zo dňa 10. 11. 2014, takto :

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

Z a v ä z u j e žalobcov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. až 5. rade náhradu trov konania
v sume 33,- eur pozostávajúcich z náhrady za súdny poplatok, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým predbežným opatrením zakázal žalovaným v 1. - 5. rade uskutočniť akékoľvek
opatrenia alebo úkony, ktorými by žalobcom znemožnili pešo alebo motorovým vozidlom prechod cez
nehnuteľnosti C KN XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R., C KN
XXXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. R. a C KN XXXX/XX - orná pôda
o výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. R., a to do právoplatného skončenia konania vo veci
samej o zriadenie práva vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň uložil žalobcom
v 1. a 2. rade v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh o zriadenie práva
vecného bremena prechodu pešo a motorovým vozidlom cez vyššie uvedené nehnuteľnosti.

Poukazujúc na ust. § 74 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. napadnuté
uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky, za
ktorých bolo potrebné, aby dočasne boli spôsobom navrhnutým žalobcami upravené pomery účastníkov
tak, ako to má na mysli § 74 ods. 1 O.s.p. alebo, že by bola obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. V danom prípade, podľa súdu prvého stupňa, žalobcovia osvedčili danosť práva a existenciu
hroziacej ujmy, preto sa súd so

skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s § 76 ods. 4
O.s.p. stotožnil.

Zo samotného návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností C KN XXXX/X o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v k.ú. R., ako
aj to, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti C KN XXXX/X o výmere XXX m2,
pričom žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. číslom XXXX stojacím na

uvedenej parcele nachádzajúcej sa v k.ú. R.. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
C KN XXXX/XX o výmere XXX m2 a C KN XXXX/XX o výmere XXX m2, obe nachádzajúce sa v k.ú. R.
a každý zo žalovaných v 1. - 5. rade je v ideálnom podiele XXX/XXXX spoluvlastníkom nehnuteľnosti C
KN XXXX/XX o výmere XXX m2 nachádzajúcej sa v k.ú. R.. Podľa žalobcov pozemky C KN XXXX/XX,
C KN XXXX/XX a C KN XXXX/XX tvoria v prírode verejne prístupnú komunikáciu a jedinú prístupovú
cestu k nehnuteľnostiam žalobcov a tieto tvoria komunikáciu, ktorá je mestom Prešov vedená ako
ulica ,,J.G.. Ďalej žalobcovia uviedli, že nehnuteľností, ktorých sú žalovaní podielovými spoluvlastníkmi,
resp. žalovaný v 1. rade výlučným vlastníkom, jedinou možnou prístupovou cestou k ich rodinnému
domu, ako aj k ostatným rodinným domom na ul. J. G., pričom táto ulica je riadne registrovaná v registri
ulíc mesta J. a od dávna využívaná obyvateľmi mesta J. ako prístup k nehnuteľnostiam vlastníkov
rodinných domov a zároveň jedinou prístupovou cestou vo vzťahu k poskytovaniu služieb, prístupu
hasičského a záchranného zboru, rýchlej zdravotnej pomoci a pod.. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa
29. 9. 2014, ako vlastník vyššie uvedených parciel, poukázal na skutočnosť, že jeho nehnuteľnosti sú
žalobcami užívané bez jeho súhlasu a na týchto nehnuteľnostiach hodlá do budúcna realizovať terénne
úpravy s následným oplotením a využívaním týchto nehnuteľností na záhradkárske účely. Obdobný
zámer podľa žalobcov prejavili aj žalovaní v 2. - 5. rade ohľadne nehnuteľností, ktorých sú podielovými
spoluvlastníkmi. Žalobcovia vo veci samej sa chcú domáhať ochrany svojich práv a oprávnených
záujmov formou žaloby a o zriadení vecného bremena prechodu pešo a motorovým vozidlom cez
inkriminované nehnuteľnosti.

Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie všetci žalovaní. Žalovaní v 2., 4. a 5. rade toto odvolanie
podali po uplynutí 15 dní od doručenia napádaného uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Je
však potrebné konštatovať, všetci žalovaní ako podieloví spoluvlastníci sú v postavení nerozlučných
spoločníkov, v dôsledku čoho včas podaným odvolaním žalovaného v 1. rade bolo napadnuté uznesenie
aj vo vzťahu k ostatným žalovaným.

Žalovaný v 1. rade mal za to, že návrh na vydanie predbežného opatrenia je bezdôvodný, nakoľko
žalobcovia do dnešného dňa neprejavili žiaden záujem upraviť akokoľvek právny vzťah medzi
účastníkmi tohto konania o užívaní predmetných nehnuteľností, keď ich tvrdenia uvádzané v návrhu,
že uvedené nehnuteľnosti v prírode tvoria verejne prístupovú komunikáciu a jedinú prístupovú cestu
k nehnuteľnostiam žalobcov, sú podľa žalovaného v prvom rade nepravdivé a zavádzajúce. Z kópie
pozemkovej mapy má byť preukázateľné, že žalobcovia majú k uvádzanej nehnuteľnosti C KN XXXX/
X zrejme samostatný prístup po parcele C KN XXXX/X, ktorá bola zriadená delením
veľkoplošnej záhrady č. XXXX výslovne za účelom prístupu k nehnuteľnosti žalobcov č. XXXX/X z ulici
D.. K nehnuteľnosti č. C KN XXXX/X, ktorá vznikla tak isto rozdelením veľkoplošnej

záhrady č. XXXX a k rodinnému domu číslo súp. XXXX, majú žalobcovia legitímny prístup tiež z ulice
D. tak, ako uvádzajú v žiadosti o vydanie stavebného povolenia na výstavbu predmetného rodinného
domu. Na tomto základe a s touto podmienkou im bolo vydané stavebné povolenie a následne aj
povolenie užívať stavbu rodinného domu. Uvedené vyplýva podľa žalovaného v 1. rade z opatrenia
mesta J. - list č. B/XXXXX/XXXX zo dňa 10. 7. 2013, v ktorom sa okrem iného uvádza, že na ul. ,,J. G.“
mesto J. nevydalo stavebné povolenie a ani neurčilo žiadne podmienky a pozemky v danej lokalite sa
nachádzajú v súkromnom vlastníctve. Prístup k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov
pod tzv. ulicou ,,J. G.“, ktoré v registrácii podľa žalovaného v 1. rade plní výlučne informatívny charakter
a nijako neupravuje majetkovoprávne vzťahy vlastníkov dotknutých nehnuteľností, je možné aj cez
prepájaciu komunikáciu medzi ulicou D. a ulicou ,,J. G.“ na č. parc. XXXX, ktorá bola za týmto účelom
vybudovaná mestom J.. V ďalšom žalovaný v 1. rade uviedol, že prístup cez parcelu vo vlastníctve
žalovaných v 1. - 5. rade, ktorého sa žalobcovia vo svojom návrhu dožadujú, je podmienený prechodom
aj cez ďalšie nevysporiadané parcely súkromných vlastníkov č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX a XXXX. Týmito parcelami sa súd vo svojom konaní nezaoberal, pretože ich žalobcovia vo
svojom návrhu neuviedli. Prístup týmto smerom bol vyústený na ulicu B., ktorá je evidovaná ako
cesta III. triedy, na čo je potrebný súhlas správcu - S. J.. Takýto súhlas je podmienený absolvovaním
komplexných legislatívnych procesov a následne investičným zámerom v zmysle stavebných úprav v
oblasti zabezpečenia bezpečnosti a plynulosti premávky na pozemných komunikáciách. Takýto zámer
môže absolvovať iba investor, t.j. vlastník dotknutých nehnuteľností alebo investor, ktorý na tento
účel takýto súhlas týchto vlastníkov získal. Z toho podľa žalovaného v 1. rade jasne vyplýva, že
žalobcovia vo svojom návrhu uvádzajú nepravdivé a zavádzajúce informácie a doposiaľ neprejavili

absolútne žiadny záujem upraviť akékoľvek právne vzťahy k užívaniu nehnuteľností, ktoré nie sú v ich
vlastníctve. Neboli splnené zákonné podmienky na vydanie napádaného predbežného opatrenia, keď
sa žalobcom nepodarilo osvedčiť existenciu tých predpokladov, ktoré v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku sú potrebné na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobcom sa nepodarilo hodnoverným
spôsobom osvedčiť naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a tým ani nutnosť
predbežného zásahu do ich vlastníckeho práva. Podkladom pre rozhodnutie okresného súdu tak mali
byť skutočnosti osvedčované žalobcami, pričom tieto skutočnosti musel okresný súd vnímať ako vysoko
nepravdepodobné. Žalobcovia boli povinní v návrhu preukázať, že potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov je naliehavá a aktuálna a že hrozba ujmy na právach žalobcov je bez nariadenia predbežného
opatrenia bezprostredne hroziaca. Žalobcovia v návrhu uviedli, že žalovaní prejavili záujem naložiť s
nehnuteľnosťou žalovaných tak, aby tým žalobcom znemožnili prechádzať cez predmetnú nehnuteľnosť
k svojim pozemkom. Túto tvrdenú skutočnosť však žalobcovia podľa žalovaných nijakým spôsobom
neosvedčili a nepredložili žiaden dôkaz, ktorým by podporili pravdivosť svojho tvrdenia. Žalovaným nie
je jasné, na základe akých skutočností mal okresný súd za osvedčené, že žalobcom bezprostredne
hrozí ujma na ich právach, v dôsledku čoho je vydanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia
nevyhnutné. Každý zo žalovaných je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pričom žalovaní ako
podieloví spoluvlastníci spoločne nikdy ani len nerokovali o možnosti takého spôsobu naloženia s ich
nehnuteľnosťou, z ktorého sú obviňovaní žalobcami. Žiadny zo žalovaných nemal záujem na oplotení
nehnuteľnosti žalovaných, ani využívanie na záhradkárske účely. Preto nebolo a ani nie je, čo i len v
teoretickej rovine, možné nájsť medzi žalovanými väčšinu podľa veľkosti podielov,

ktorá by rozhodla, že s nehnuteľnosťou žalovaných bude naložené tak, ako deklarujú žalobcovia.
Na uvedený účel nemôže byť nehnuteľnosť žalovaných využívaná aj na základe toho, že tento
nezodpovedá spôsobu využívania pozemku zapísaného na LV nehnuteľnosti žalovaných. Žalovaní
považovali za potrebné zdôrazniť, že žalobcom nebolo a ani nie je bránené v prechode, resp. prejazde
cez nehnuteľnosť žalovaných, pričom zo strany žalovaných je žalobcom umožnené prechádzať cez
nehnuteľnosť žalovaných aj napriek tomu, že žalobcovia nemajú k nehnuteľnosti žalovaných zriadené
vecné bremeno práva cesty a na prechádzanie cez nehnuteľnosť žalovaných nesvedčí žalovaným
ani žiadny iný právny titul. Podľa žalovaných je ulica ,,J. G.“ tvorená pozemkami, ktoré nie sú vo
vlastníctve mesta, ale sú predmetom súkromného vlastníctva. Na tejto ulici sa nenachádza žiadna
infraštruktúra a túto ulicu nemožno považovať za verejnú komunikáciu. Ide o bývalú poľnú cestu, ktorá
v minulosti slúžila ako prístup pre obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich
sa v danej lokalite. Táto poľná cesta však ani v minulosti nebola určená na prístup k nadrozmerným
záhradám na ulici D. a stavbám na nich postaveným. Evidovanie tejto poľnej cesty mestom J. ako
ulici má podľa žalovaných len evidenčný charakter. Ulica ,,J. G.“ začína v mieste, kde nehnuteľnosť
žalovaných nadväzuje na B. ulicu a pokračuje pozdĺž nadrozmerných záhrad nachádzajúcich sa na
ulici D.. Ulica ,,J. G.“ sa tiahne aj popri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade č. C KN XXXX/
X vo výmere XXX m2 nachádzajúcej sa v k.ú. R. a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov č. C KN XXXX/X o výmere XXX m2 v k.ú. R.. Ulica ,,J. G.“ nekončí pri pozemkoch žalobcov,
ale pokračuje ďalej, a to pozdĺž záhrad na D. ulici. Ulica,, ,,J. G.“ pokračuje až na pozemok C KN
XXXX o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v k.ú. R., pričom z výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že
ide o mestský pozemok vo vlastníctve mesta J. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, pričom v
súlade s uvedeným spôsobom využívania pozemku ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska
stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia. Cesta nachádzajúca sa na tomto pozemku vytvára
podľa žalovaných prepojenie medzi ulicami D. a ,,J. G.“ a predstavuje verejnú komunikáciu. Vďaka
existencii tejto cesty majú vlastníci stavieb vybudovaných v nadrozmerných záhradách pozdĺž ulice ,,J.
G.“ umožnený prístup z D. ulice a nie sú odkázaní na prístup zo B. ulici. Poukazujúc na uvedené
mali žalovaní za to, že ich nehnuteľnosť nie je súčasťou jedinej prístupovej cesty, prostredníctvom
ktorej sa žalobcovia môžu dosť na verejnú komunikáciu, ktorá v tomto prípade predstavuje B. ulica.
Ďalšou prístupovou cestou na ich pozemky je cesta pozostávajúca z ulice ,,J. G.“, z ktorej sa môžu
prechodom cez mestský pozemok dostať na D. ulicu, ktorá je taktiež verejnou komunikáciou. Ak by
teda aj žalovaní bránili žalobcom v prechode cez nehnuteľnosť žalovaných, žalobcovia by mali naďalej
reálnu možnosť prístupu k ich nehnuteľnostiam. Ďalej poukazujúc na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka sa môže podľa žalovaných zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu domáhať len
vlastník stavby, ktorý na to, aby sa dostal od svojej stavby k verejnej komunikácii, potrebuje prechádzať
cez pozemky patriace nevlastníkom. Prostredníctvom autoritatívneho rozhodnutia súdu je teda v zmysle
zákona možnosť zriadenia vecného bremena práva prechodu výlučne v prospech vlastníka stavby.
Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka podľa žalovaných neumožňuje zriadiť vecné bremeno

práva cesty v prospech vlastníka pozemku, nakoľko vlastníkovi pozemku z uvedeného ustanovenia
toto právo nevyplýva. Žalobcovia sa domáhali vydania predbežného opatrenia aj z titulu vlastníctva
nehnuteľnosti - pozemku č. C KN XXXX/X o výmere XXX m2 nachádzajúcej sa v k.ú. R., ktorý je v ich
bezpodielovom spoluvlastníctve a nehnuteľnosti pozemku C KN

XXXX/X o výmere XXX m2, k.ú. R., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade. Žalobcovia
teda zjavne vyvodzujú svoj nárok vo veci samej aj z vlastníctva týchto nehnuteľností, ktoré sú
pozemkami. Vlastníctvo k týmto pozemkom však žalobcom nezakladá hmotnoprávny nárok vo veci
samej. Okresný súd vo svojom rozhodnutí, ktorým predbežné opatrenie nariadil, sa s touto skutočnosťou
vôbec nevysporiadal, pričom medzi nariadením predbežného opatrenia a návrhom vo veci samej musí
byť súvislosť a predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu týkajúcemu sa veci samej.
Žalobcovia z titulu vlastníctva pozemkov nemajú nárok na zriadenie vecného bremena a ich návrh
na zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti žalovaných, ktorý by bol odôvodnený vlastníctvom
pozemkov by bolo nutné chápať ako šikanózny, resp. zjavne bezúspešný spôsob uplatňovania práva. V
kontexte vyššie uvedeného je potrebné skúmať formu odôvodnenia uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia za zásadnú chybu tohto súdneho rozhodnutia. Na to, aby súd vyhotovil skrátené odôvodnenie
je nevyhnutne potrebné, aby sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu. Zákonnou
podmienkou ust. § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka je podľa žalovaných taktiež skutočnosť, že
prístup vlastníka k stavbe nemôže zabezpečiť inak, ako rozhodnutím o zriadení vecného bremena
práva prechodu prostredníctvom súdu. Pod iným spôsobom zabezpečenia prístupu je potrebné chápať
predovšetkým umožnenie prístupu na základe zmluvy. Žalobcovia nikdy nekontaktovali žalovaných
tým, aby medzi nimi došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorá by bola pre žalobcov právnym titulom na
prechádzanie cez nehnuteľnosť žalovaných. Žalovaní sa nebránia tomu, aby medzi nimi a žalobcami
došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorej obsahom by bolo zriadenie vecného bremena práva cesty k
nehnuteľnosti žalovaných. Za takýto zásah do ich vlastníckeho práva požadujú žalovaní samozrejme
primeranú náhradu. Právo na náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva vyplýva žalovaným priamo
z ustanovenia čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Iniciatíva smerujúca k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného
bremena by mala vychádzať od žalobcov, pričom skutočnosť, že žalobcovia sa ani len nepokúsili
zabezpečiť si prístup k stavbe iným spôsobom, ako prostredníctvom súdu, je podľa názoru žalovaných
dôvodom, pre ktorý by nebolo možné vyhovieť návrhu vo veci samej. Ak má byť súvislosť predbežného
opatrenia a návrhu vo veci samej, by podľa názoru žalovaných bolo potrebné, aby okresný súd pred
nariadením predbežného opatrenia považoval za nevyhnutné osvedčiť skutočnosť, či naozaj nie je
možné zabezpečiť prístup žalobcov inak, ako rozhodnutím súdu. Na základe uvedeného preto žalovaní
navrhli, aby krajský súd uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zrušil.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. - 2. rade popreli tvrdenia žalovaných s
tým, že mali snahu riešiť právny vzťah odkúpením určitého podielu na dotknutých nehnuteľnostiach
žalovaných, a to od podielového spoluvlastníka - žalovaného v 4. rade, resp. zriadením vecného
bremena, pričom nedošlo k dohode zo strany tohto

podielového spoluvlastníka s tým, že zároveň sa pokúšali aj o odkúpenie podielu od žalovanej v 5.
rade. Ďalej popreli tvrdenia žalovaných, že majú zriadený prístup k nehnuteľnostiam C KN č. XXXX/X
na parcelu C KN č. XXXX/X. Uviedli, že výlučným vlastníkom parc. č. XXXX/X sú žalobcovia v 1. a
2. rade, pričom výlučnými vlastníkmi parciel č. XXXX/X a XXXX/X a rodinného domu je R. J., pričom
uvedené parcely sú bez ťarchy, čo preukazuje skutočnosť, že žalobcovia nemajú zriadený žiadny prístup
po parcele č. XXXX/X. Ďalej popreli tvrdenie, že prístup k nehnuteľnosti C KN č. XXXX/X majú žalobcovia
cez pozemok č. XXXX/X, keď výlučným vlastníkom tohto pozemku je O. E.. Zároveň čestne prehlásili,
že jediná prístupová cesta k nehnuteľnostiam C KN č. XXXX/X a XXXX/X je po ulici J. G. na

hlavnú B. a späť. Iný žiadny prístup podľa tvrdenia žalovaných v 1. - 5. rade nie je možný. Rovnako
prehlásili, že na R. L. žiaden vlastník pozemku nemá ťarchu na prístup k nehnuteľnostiam žalobcov C
KN XXXX/X a XXXX/X z D. ulici. Zároveň uviedli, že vlastníci parciel C KN č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX a XXXX nekladú žalobcom žiadne prekážky na prechod, pričom toho času prebieha
jednanie s uvedenými vlastníkmi. Podľa žalobcom s vlastníkom parc. č. XXXX došlo k dohode o odkúpení
podielu o výmere XX m2 za účelom riešenia prístupovej cesty. V ďalšom žalobcovia popreli tvrdenia
žalovaných, že žiadnym spôsobom nebránia v prechode cez svoje pozemky a nemajú záujem o ich
oplotenie a ich využívanie na záhradkárske účely a to s poukazom na výzvu žalovaného v 1. rade,
ak aj na tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade neoprávnene osadil dopravnú značku zákaz vjazdu,

pričom zároveň bol ním vyzvaný obyvateľ X. na zákaz prechodu cez pozemky C KN XXXX/XX ako pešo
tak aj dopravnými prostriedkami. Ďalším dôkazom v bránení práva prechodu žalovaným v 2. rade je
skutočnosť, že dňa 7. 9. XXXX synovi žalobcov J. J. s jeho dcérou osobne žalovaný v 2. rade a žalovaný
v 1. rade bránili v prechode po parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutí o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zák.
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včasnosť podaného odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu
prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky
na potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa.

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli
upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74
ods. 1 O.s.p.). Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečo
sa zdržal alebo niečo znášal (§ 56 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Podľa čl. 20 ods. 1 prvá a druhá veta Ústavy
SR každý má právo vlastniť majetok,

vlastnícke právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstaty a zmysel. Takéto obmedzenia
sa môžu použiť len ustanovený cieľ.

Podstatným znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný a dočasný charakter, to znamená, že
dočasne budú upravené pomery účastníkov, aby bol zabezpečený budúci výkon rozhodnutia do doby,
než sa vo veci vydá konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie je potrebné nariadiť všade tam, kde by
jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. To sa týka najmä
tých prípadov, kde je treba obmedziť možnosť prevodu nehnuteľností alebo hodnotných hnuteľných
vecí. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť nárok voči odporcovi
alebo o porušení práva odporcom a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. naliehavej
situácii alebo obavu o ohrozený výkon rozhodnutia. Zároveň z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia musí vyplývať, ktorý v zákone uvedený účel má navrhované predbežné opatrenie plniť. Z
dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Ale nie je možné nariadiť predbežné
opatrenie bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa zabezpečuje predbežná ochrana, ako aj
osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej hroziacej ujmy.

Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi s dôrazom na konkrétne právo alebo nárok. Potreba dočasnej úpravy, ktorá
je obsahom predbežného opatrenia, súvisí s dočasnosťou takéhoto rozhodnutia súdu.. Ako to vyplýva zo
samotnej povahy ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. toto právo má zabezpečovací a preventívny charakter.
Ide o povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. Miera predbežného opatrenia
pritom môže znieť na dočasný individuálny zákaz niektorej z aktivít. V prípade aplikácie uvedeného
zákonného ustanovenia je potrebné prihliadať na možné následky nariadenia predbežného opatrenia,
najmä hrozby vzniku neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná z nariadeného predbežného opatrenia.

Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto
súd nepreskúmava vecnú opodstatnenosť návrhu vo veci samej, ktorého podanie je podmienkou
pretrvávania nariadenia predbežného opatrenia. Súd vyhovie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, ak navrhovateľ osvedčí aspoň tvrdenia o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi a
osvedčí potrebu dočasnej úpravy týchto právnych vzťahov. Nariadiť predbežné opatrenie je však možné
až po zistení, že sa ním medzi účastníkmi nevytvorí nezvratný stav a neprimeraným spôsobom sa
nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

V prejednávanej veci odvolací súd má za to, že neboli splnené základné podmienky pre vyhovenie
žalobcom navrhovanému predbežnému opatreniu. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
a aj vydanom predbežnom opatrení došlo k presnému označeniu osôb (žalobcov v 1. a 2. rade),
ktorým jediným by bolo v zmysle navrhovaného predbežného opatrenia umožnené prechádzať cez
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. V danom prípade, ak by odvolací súd ponechal v platnosti
navrhované predbežné opatrenie v znení tak, ako o tom rozhodol prvostupňový súd, by paradoxne nič
nebránilo žalovaným, aby znemožnili ostatným osobám právo prechodu cez tieto svoje nehnuteľnosti.

Pre rozhodnutie vo veci má podstatný význam stanovisko Mesta J. zo dňa 11.2.2013 č. R-XXX/XXXX,
podľa ktorého nebol schválený návrh plánu výstavby miestnej komunikácie na ul. J. G.. Má sa jednať
o nespevnenú plochu - poľnú cestu, ktorá v minulosti slúžila ako prístup pre vlastníkov pozemkov, ktorí
v tejto lokalite obhospodarovali poľnohospodársku pôdu. V ďalšom podaní H. J. v liste č. B/XXXXX/
XXXX zo dňa 10. 7. 2013 po preverení požiadavky prednesenej okrem iného aj žalobkyňou v 2. rade,
po preštudovaní podkladov a vykonaní ohliadky zistilo, že pozemky pod ulicou „J. G.“ sa nachádzajú
v súkromnom vlastníctve. Rodinné domy, ktoré sú vybudované v nadrozmerných záhradách pozdĺž
plánovanej cesty „J. G.“ majú legitímny prístup z ulice D., tak, ako to je uvedené trvalými adresami a
v rozhodnutí pre povolenie a užívanie stavieb rodinných domov. Jedná sa o rozhodnutie stavebného
úradu ako správneho orgánu, z ktorého je súd povinný vychádzať (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Podľa týchto
rozhodnutí správneho orgánu žalobcovia mali a majú zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti -
rodinnému domu inak, ako cez nehnuteľnosti - pozemky žalovaných.

Rovnako z predloženého geometrického plánu je zistiteľná skutočnosť, že poľná cesta ,,J. G.“ začína
v mieste, kde nehnuteľnosť žalovaných v 1. - 5. rade nadväzuje na B. ulicu a pokračuje pozdĺž
nadrozmerných záhrad nachádzajúc sa na ulici D.. Je nesporné, že poľná cesta „J. G.“ ide aj popri
nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade C KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, ako
aj nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade C KN č. XXXX/X o výmere
XXX m2, pričom pokračuje až na pozemok C KN č. XXXX o výmere XXX m2, z ktorého vyplýva
to, že z predloženého LV č. XXXX je výlučným vlastníkom Mesto J., pričom ako spôsob využívania
pozemku je uvedené, že ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná miestna
účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Zároveň je
z predloženého geometrického plánu zrejmé, že tento pozemok vo výlučnom vlastníctve Mesta J. tvorí
prepojenie medzi ulicami D. a „J. G.“. Z toho nepochybne vyplýva, že pozemky vo výlučnom vlastníctve
žalovaného v 1. rade, resp. vo bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. - 5. rade nie sú jedinou
prístupovou cestou, od ktorej sa môžu, okrem iného žalobcovia, dostať na verejnú komunikáciu, v tomto
prípade B. cestu.

Dňa 30.12.1993 vydal Obvodný úrad životného prostredia v Prešove kolaudačné rozhodnutie č. ŽP ŠSS
XXXX/XX, ktorým povolil užívanie stavby rodinného domu postaveného na D. ulici na parc. č. XXXX/X.
Kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe (§ 81b písm.
c) z. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku).

Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobcovia mali už od roku 1993 legitímny prístup na svoj
pozemok p. č. XXXX/X, na ktorom majú postavený rodinný dom. Jedná sa pritom o prístup iný, než cez
pozemky žalovaných.

Pre nariadenie predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či dôsledkom predbežného opatrenia nevznikne
neprimeraná ujma niektorému z účastníkov. Ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode, ktoré
nariadeným predbežným opatrením získa navrhovateľ a tiež, že s ním možno niekoho obmedziť vo
výkone jeho práv a povinností tak, aby nariadené predbežné opatrenie nevyvolalo hoci len dočasne taký
stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Z tohto hľadiska odvolací súd skúmal
návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovaným v 1. - 5. rade, či predbežné opatrenie je
opodstatnené z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť predbežným
opatrením dočasne obmedzené.

V prípade, ak by odvolací súd potvrdil vydané predbežné opatrenie súdom prvého stupňa, došlo by
tým fakticky k znemožneniu vlastníkom dotknutých pozemkov, ktorých by sa navrhované predbežné
opatrenie týkalo, nielen vykonávať na týchto akékoľvek opatrenia znemožňujúce prechod a prejazd
žalobcov cez dotknuté nehnuteľnosti, ale súčasne užívať tieto pozemky obvyklým spôsobom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol (§ 220 O.s.p.).

Zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa konanie končí. Preto v súlade s § 151 ods.
1 O.s.p. musí byť rozhodnuté o náhrade trov tohoto konania.

Žalovaní v podanom odvolaní si uplatnili náhradu bližšie nešpecifikovaných trov. Keďže neboli zastúpení
advokátom, môže im byť priznaná len náhrada iných trov vyplývajúcich zo spisu. V preskúmavanej veci
vznikla žalovaným solidárna povinnosť zaplatiť súdny poplatok 33,- eur za podané odvolanie.

Vzhľadom k úspechu žalovaných boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne túto sumu
žalovaným (§ 140 ods. 1 O.s.p.), resp. ktorémukoľvek z nich.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.