Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/84/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712219721
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712219721.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: ZAGRO Michalovce, spol. s r.o., so sídlom
Farska 32, 071 01 Michalovce, IČO: 31 676 359, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Radoslavom
Sotákom, advokátom, so sídlom G.. A. 7, XXX XX M., proti žalovaným: 1/ M. A., bytom B. 3, XXX XX
B., 2/ K. W., bytom I. 5, XXX XX M., obom žalovaným zastúpeným právnym zástupcom JUDr. Milanom
Hablákom, advokátom, so sídlom M. R. Z. XX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 9.294,25 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 217/2012-115 zo
dňa 14.11.2013 v s spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/217/2012-173 zo
dňa 26.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 217/2012-115 zo dňa 14.11.2013 v s spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/217/2012-173 zo dňa 26.02.2014 v napadnutom výroku
o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c
i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“) okresný súd (prvým
výrokom) zaviazal žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ (ďalej aj „žalovaný 1/“ a „žalovaný 2/“)
povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,75 Eur spolu s úrokom z omeškania
v sadzbe 8,75 % ročne zo sumy 6.638,75 Eur odo dňa 13.03.2013 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (druhým výrokom) žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
(tretím výrokom) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu (doručenú súdu 27.12.2012), ktorou sa žalobca
domáhal proti žalovaným v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.933,- Eur
so zákonným ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia návrhu žalovaným
v rade 1/ a 2/ do zaplatenia a trovy konania. Podľa žaloby žalobca na základe Zmluvy o obchodnej
spolupráci zo dňa 02.03.2007, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou SALIM v.o.s., dodával
žalobca tejto spoločnosti mraziace boxy a mraziarensky tovar. Dňa 08.12.2009 došlo k ukončeniu
spolupráce so SALIM v.o.s. výpoveďou zo strany žalobcu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v tom čase
spoločníkmi SALIM v.o.s., ktorá zmenila dňa 17.03.2010 právnu formu na s.r.o. V čase vzniku záväzkov
SALIM v.o.s. prevádzkovala činnosť ako verejná obchodná spoločnosť v zmysle § 86 Obchodného
zákonníka (ďalej len „OBZ“), za záväzky spoločnosti ručia žalovaní v rade 1/ a 2/ zo zákona, boli
spoločníkmi v.o.s. od 28.01.1994 do 16.03.2010. Od 17.03.2010 boli vzhľadom na zmenu právnej formy
spoločnosti na s.r.o. spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným, 30.12.2010 previedli obchodné
podiely na A. P.. Žalobca poukázal na čl. 9.10. a 13.3. zmluvy o obchodnej spolupráci a uplatnil
proti žalovaným v rade 1/ a 2/ za nesplnenie povinnosti podľa čl. 9.10. v období od 01.01.2009 do
10.12.2009 zmluvnú pokutu vo výške 1.327,75 Eur - 12 x 1.327,75 = 15.933,- Eur, dohodnutú v čl.
13.3. Zmluvnú pokutu uplatnil v nižšej sume, ako bolo zmluvne dohodnuté. Nesplnenie povinnosti (9.10
zmluvy) spoločnosť SALIM v.o.s. nenamietala vo vyjadrení k výpovedi v zmysle prílohy. Výzvu žalobcu
zo 16.11.2012 na zaplatenie zmluvnej pokuty sa nepodarilo doručiť SALIM s.r.o., vzhľadom na už

uvedené, preto žalobca uplatňuje s poukazom na § 306 OBZ zmluvnú pokutu titulom ručenia priamo
voči bývalým spoločníkom. Spoločnosti SALIM s.r.o. bola zaslaná výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty
za porušenie čl. 9.10 zmluvy. Zásielka sa vrátila s výsledkom „adresát neznámy“. Už v konaní vedenom
pod sp.zn. 16Cb/60/2010 pred Okresným súdom Martin vyplynulo, že žalovaní v rade 1/ a 2/ previedli
svoje obchodné podiely na p. P. bez toho, aby táto vôbec vedela, aké zmluvy uzavrela, pričom sama
uviedla, že ona nie je žiadnou spoločníčkou ani konateľkou spoločnosti SALIM s.r.o. Pasívna legitimácia
žalovaných v rade 1/ a 2/ je daná ust. § 86 druhá veta OBZ. Okresný súd v prvostupňovom konaní vykonal
dokazovanie navrhnuté účastníkmi okrem výsluchu svedkov E. I. a T.. O. E. - v tejto časti návrhy na
dokazovanie zamietol. Uviedol, že tak rozhodol z dôvodu hospodárnosti konania - svedkovia nepreberali
zásielky súdu (č.l. 81, 82, čl. 109, 109b), primárne však z dôvodu, že z vykonaného dokazovania písomne
uzatvorenou zmluvou, s dôrazom na zmluvné dojednanie podľa čl. 14 bodu 14.2 zmluvy, v spojení s
ust. § 272 ods. 2 OBZ, bolo vykonanie dôkazov výsluchom týchto svedkov v zmysle návrhu žalovaných
v rade 1/, 2/ o obsahu ústne uzatvorenej dohody so žalobcom, že plnenie predmetného zmluvného
dojednania nebude vyžadovať a k okolnostiam, že išlo o technicky nemožné plnenie, právne irelevantné
vo vzťahu k čl. 14 bodu 14.2 zmluvy a k ust. § 272 ods. 2 OBZ, nakoľko pre platnosť dohody ohľadne
vylúčenia plnenia zmluvnej povinnosti podľa čl. 9 bodu 9.10 zmluvy, sa vyžadovala písomná forma a
k namietanej nemožnosti plnenia - z obsahu zmluvy (č.l. 13 a nasl.) nevyplýva, že došlo k vylúčeniu
aplikácie ust. § 300 OBZ.

S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery, za aplikácie ust.
§ 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“),
§ 300 OBZ, § 301 OBZ, § 302 OBZ, § 306 ods. 1 OBZ, § 312 OBZ, § 76 OBZ, § 86 OBZ, § 69b
ods. 1 OBZ, § 544 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), § 393 ods. 1 OBZ, § 397 OBZ, okresný súd konštatoval len čiastočnú dôvodnosť
žaloby. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že žalobca označený ako predávajúci
uzatvoril so spoločnosťou SALIM v.o.s., označenou ako kupujúci, zmluvu, ktorú vyhodnotil ako platne
uzatvorenú nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2 OBZ. Zmluvné strany dostatočne určili
predmet svojich záväzkov, podľa čl. 1 určili predmet - obsah obchodnej spolupráce pri umiestňovaní a
predaji zmrzlinových boxov tretím osobám zo sortimentu firmy P.P.L. KORAL Jozef Koral sp.j. Poľsko
(ďalej len „KORAL“), kde predávajúci mal postavenie výhradného zástupcu a dovozcu KORAL na
území Slovenskej republiky. Upravili podmienky opakovaných dodávok zmrzlinových výrobkov KORAL,
špecifikáciu sortimentu v zmysle prílohy zmluvy, ako aj podmienky pri umiestňovaní mraziacich boxov a
reklamného materiálu poskytnutého firmou KORAL. V čl. 2 zmluvy dohodli cenu tovaru, v čl. 3 zmluvy
spôsob a miesto dodania, v čl. 4 zmluvy nadobudnutie vlastníckeho práva, v čl. 5 zmluvy nebezpečenstvo
škody na tovare, v čl. 6 zmluvy akosť a označovanie tovaru, v čl. 7 zodpovednosť za vady tovaru,
v čl. 8 platobné podmienky, v čl. 9 podmienky ďalšieho predaja tovaru tretím osobám a prenájom
mraziacich boxov a reklamného materiálu, v rámci ktorého bola dohodnutá v bode 9.10. sporná zmluvná
povinnosť kupujúceho - podať predávajúcemu súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených predajoch,
ktorej presný obsah je uvedený vyššie. V čl. 13 dohodli zmluvné pokuty, v bode 13.3, že kupujúci pri
nedodržaní svojich povinností uvedených v tejto zmluve pod bodom 7.8, 7.9, 9.3, 9.6, 9.7, 9.10, 9.11,
10.3, 11.1., 14.4, 14.6, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk) za každé
jednotlivé porušenie, a to aj opakovane. V čl. 14 bod 14.2 dohodli, že zmeniť obsah tejto zmluvy je
možné iba písomným súhlasom oboch zmluvných strán. Podľa okresného súdu samotné preukázanie
ústnych rokovaní SALIM v.o.s. so žalobcom, ohľadne netrvania na plnení povinnosti v zmysle dojednania
čl. 9. bod 9.10 zmluvy, je v spojení so zmluvným dojednaním podľa čl. 14. bodu 14.2, podľa ktorého
zmeniť obsah tejto zmluvy je možné iba písomným súhlasom oboch zmluvných strán, pri aplikácii ust.
§ 272 ods. 2 OBZ právne irelevantné pre platnosť akejkoľvek ústnej dohody ohľadne zmeny Zmluvy o
obchodnej spolupráci. Ústna dohoda o vylúčení plnenia tejto zmluvnej povinnosti nemohla byť platne
uzavretá. Hodnotu zabezpečovaného záväzku okresný súd posudzoval podľa ročného obratu za predaj
mraziarenských výrobkov a vychádzal z vyjadrenia žalovaných zo dňa 04.10.2013 (č.l. 98 spisu), že
tento obrat bol na úrovni 10 až 12 mil. Sk ročne a z vyjadrenia konateľky žalobcu (č.l. 96 spisu) v r.
2007 SALIM v.o.s. nakúpila produkty vo výške 10 mil. Sk (353.072,28 Eur), v r. 2008 11.489.454,61
Sk (381.380,02 Eur) a v r. 2009 už len za 209.663,45 Eur, čo žalovaní v konaní nerozporovali. Z
uvedeného vyplýva, že mesačný obrat bol minimálne v roku 2007-2008 1 mil. Sk mesačne. Potom
hodnotu zabezpečovaného záväzku možno chápať podľa okresného súdu ako vyhodnotenie rentability
jednotlivých mraziacich boxov, t.j. obraty na jednotlivé mraziace boxy, čo vyplynulo z vyjadrenia žalobcu
na pojednávaní dňa 26.09.2012, že: „Mesačné prehľady boli veľmi dôležité kvôli vyhodnoteniu rentability
jednotlivých mraziacich boxov.“ Podľa mesačného prehľadu by žalobca vedel, či konkrétny box môže

zostať na prevádzke, alebo bude umiestnený na novú prevádzku, resp. do iného regiónu alebo pre
iného distribútora a v tomto spočíval význam zabezpečovaného záväzku. Pre vyhodnotenie primeranosti
dohodnutej zmluvnej pokuty okresný súd vychádzal aj z podmienok kupujúceho, ktoré pri plnení zmluvy
mal, podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 26.09.2012. Pokiaľ žalovaní uvádzali dôvody ohľadne
prepadu tržby v r. 2009, uvedené ostalo len v teoretickej rovine bez predloženia, resp. označenia dôkazov
tvrdených dôvodov na prepad tržby. Hodnota zabezpečovaného záväzku predstavuje sumu 367.226,15
Eur za rok - ako priemerný obrat za roky 2007 a 2008 (353.072,28 + 381.380,02 Eur = 734.452,30 : 2 =
priemerný obrat za rok t.j. 367.226,15 Eur) a za mesiac predstavuje hodnota zabezpečovaného záväzku
30.602,18 Eur (367.226,15 : 12). Vo väzbe na hodnotu zabezpečovaného záväzku bol aj význam
zabezpečovanej povinnosti. Vo vzťahu ku kritériu hodnoty zabezpečovanej povinnosti potom peňažné
vyjadrenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú mala druhá zmluvná strana zaplatiť pri porušení tejto povinnosti,
t.j. sumu 1.659,70 Eur pri porušení povinnosti dodať súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených
predajoch tovaru tretím osobám s obsahom: presné označenie tretej osoby, číslo mraziaceho boxu a
sumu, za ktorú bol tretej osobe dodaný tovar, pri hodnote zabezpečeného záväzku vo výške 30.602,18
Eur/mesiac, sa dohodnutá zmluvná pokuta podľa okresného súdu nejaví ako neprimerane vysoká z
pohľadu kritéria významu zabezpečovaného záväzku, keď zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie
splnenia záväzku, ktorý bol spomedzi záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, kľúčovým záväzkom, mal vplyv
na zisk, čo je podstatou a cieľom podnikateľskej činnosti a žalobca je podnikateľom; mesačné prehľady
boli dôležité z hľadiska vyhodnotenia rentability jednotlivých mraziacich boxov, čo sa javí ako logickým
záverom/cieľom, ktorý bol sledovaný uzatvorením Zmluvy o obchodnej spolupráci medzi žalobcom a
SALIM v.o.s. Podľa mesačného prehľadu žalobca by vedel, či konkrétny mraziaci box môže zostať na
prevádzke, alebo bude umiestený na novú prevádzku, resp. do iného regiónu pre iného distribútora,
ako o tom vypovedal žalobca na pojednávaní dňa 26.09.2012. Pri neplnení tejto povinnosti žalobca
rentabilitu jednotlivých boxov vyhodnotiť nemohol, ktorá skutočnosť vo väzbe na podstatný pokles obratu
v roku 2009 (209.663,45 Eur) bola dôvodom výpovede zmluvy žalobcom zo dňa 08.12.2009 (č.l. 4-5
spisu). Ak žalovaní tvrdili iné dôvody ukončenia zmluvy, okresný súd vychádzal z výpovede na č.l. 4,
kde sú jednoznačne dôvody výpovede uvedené „pre opakované porušenia povinností vyplývajúcich zo
zmluvy najmä z ust. čl. ... 9.10 ...“ Pokiaľ sa žalovaní bránili, že patrili medzi najlepších distribútorov
žalobcu a nemalo význam pre žalobcu plnenie namietanej zmluvnej povinnosti, že aj bez jej plnenia
zabezpečovali dostatočné obraty, z ktorého dôvodu ani p. I. - konateľka žalobcu, netrvala na plnení tejto
povinnosti, právny zástupca žalobcu zdôraznil, že práve pre počet boxov, ktoré mala spoločnosť SALIM
v.o.s. k dispozícii - 700 ks, bolo dôležité plnenie uvedenej povinnosti, t.j. pre získanie prehľadu obchodu,
s ktorým stanoviskom sa okresný súd stotožnil. Z pohľadu žalobcu možno konštatovať, že dohodnutá
zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie splnenia podstatného záväzku, aj od jeho plnenia bolo možné
ovplyvňovať výsledok podnikateľskej činnosti žalobcu (zisk).

K namietanej skutočnosti, že žalobca uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty na súde za porušenie
zmluvnej povinnosti za rok 2009 až v roku 2012, okresný súd poukázal, že pre vznik povinnosti uhradiť
zmluvnú pokutu je podstatné posúdenie, či došlo k platnej a účinnej dohode ohľadne zmluvnej pokuty
a k porušeniu zaistenej povinnosti spôsobom, ktorý predpokladá dohoda o zmluvnej pokute, ktoré
podmienky pre vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty boli splnené. Okresný súd vo vzťahu k
hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti vychádzal z účelu zmluvy. Zmluvné dojednanie podľa
čl. 13 bod 13.3 Zmluvy o obchodnej spolupráci okresný súd vyhodnotil ako platné zmluvné dojednanie
v zmysle ust. § 544 OZ. Dojednanie čl. 9 bod 9.10 bolo vyhodnotené ako platné zmluvné dojednanie,
ktorého neplatnosť namietal právny zástupca žalovaného v zmysle § 37 ods. 2 OZ, podľa ktorého právny
úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Za súčasnej právnej úpravy zmluvnej pokuty
v obchodno-záväzkových vzťahoch možno vyvodiť podmienky vzniku práva na zaplatenie zmluvnej
pokuty, a to platné a účinné dojednanie o zmluvnej pokute a porušenie zaistenej povinnosti spôsobom
predvídaným v dojednaní o zmluvnej pokute. Naopak, irelevantnými, pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v
obchodno-záväzkových vzťahoch, sú skutočnosti, ktoré v rámci obrany tvrdil žalovaný, t.j. že plnenie
povinnosti podľa zmluvného dojednania čl. 9 bodu 9.10 zmluvy bolo nemožné a že na strane žalobcu
nevznikla žiadna škoda. Podľa dispozitívnej úpravy § 300 OBZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§
374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Okresný súd vo vzťahu k tejto argumentácii
žalovaných uviedol, že Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka pri právnej úprave
zmluvnej pokuty preferuje objektívny princíp, upravuje teda povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na
princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez možnosti liberácie (absolútna objektívna zodpovednosť).
Vyplýva to z dikcie § 300 OBZ, ktorá vylučuje vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374) na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu, t.z., že dlžník sa v obchodných vzťahoch nemôže zbaviť povinnosti

zaplatiť zmluvnú pokutu preukázaním, že porušenie zabezpečenej povinnosti nezavinil. Ust. § 300
OBZ má dispozitívnu povahu, strany preto môžu aplikáciu tohto ustanovenia vylúčiť a v konkrétnom
prípade platenie zmluvnej pokuty upraviť inak, čo sa však, vychádzajúc z obsahu zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a SALIM v.o.s., nestalo. Preukázaným porušením zabezpečovaného záväzku vznikol
medzi účastníkmi záväzkového vzťahu nový právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému
zabezpečovanému záväzku akcesorickú povahu a na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečovaného
záväzku vplyv. K namietanému premlčaniu podľa príslušných ustanovení OZ, nakoľko podľa žalovaných
zmluvná pokuta je uplatnená voči fyzickým osobám - okresný súd aplikoval ust. § 397 OBZ, podľa
ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Na záväzkový
vzťah medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ bolo aplikované ust. § 261 ods. 4 a 5 OBZ účinného
v čase vzniku záväzkového vzťahu. Vychádzajúc z povahy účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu,
zmluvy označenej ako „Zmluva o obchodnej spolupráci“ medzi žalobcom a SALIM v.o.s., bol tento
zmluvný vzťah vyhodnotený ako obchodno-záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 1 OBZ, podľa
ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. V zmysle ust. § 261 ods. 4
OBZ sa ustanoveniami Obchodného zákonníka spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia
záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich
odsekov, keď podľa ust. § 261 ods. 1 OBZ sa pôsobnosť Obchodného zákonníka vzťahuje na zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a SALIM v.o.s. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/
a 2/ vznikol pri zabezpečení plnenia záväzkov zo záväzkového vzťahu - zmluvy o obchodnej spolupráci
uzatvorenej medzi žalobcom a spol. SALIM v.o.s., keď preukázateľne žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ v čase
vzniku predmetného zmluvného vzťahu boli spoločníkmi spoločnosti SALIM v.o.s. a podľa § 76 OBZ ako
spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým
svojim majetkom. Bolo preukázané okresnému súdu listinným dôkazom, výpisom z obchodného registra,
že SALIM v.o.s. zmenila právnu formu od 17.03.2010 (č.l. 51 spisu) a bolo preukázané naplnenie
zákonného predpokladu podľa § 306 ods. 1 prvá veta OBZ - zaslanie výzvy dlžníkovi už po zmene
právnej formy doručenkou (č.l. 7 spisu), preto podľa okresného súdu žalobca dôvodne uplatnil nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu ručenia voči bývalým spoločníkom, žalovaným v rade 1/ a 2/, v
súlade s ust. § 76 OBZ v spojení s § 306 ods. 1 OBZ, keď podľa ust. § 312 OBZ, ustanovenia § 305 až
311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona. Podľa § 69b ods. 1 OBZ, spoločnosť môže
zmeniť svoju právnu formu na inú právnu formu spoločnosti alebo na družstvo, ak zákon neustanovuje
inak. Po tom, ako žalobca vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty SALIM s.r.o., došlo touto výzvou k
naplneniu zákonného predpokladu ust. § 306 ods. 1 prvá veta OBZ. Pokiaľ sa predmetná zásielka vrátila
späť s poznámkou „neprevzal v odbernej lehote“ (č.l. 7-8 spisu) a o problémoch s doručovaním pre
SALIM s.r.o. vypovedal právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.04.2012 (č.l. 56 rub spisu)
aj v konaní sp.zn. 15Cb/60/2010, čo žalovaní nerozporovali, potom vo vzťahu k naplneniu zákonných
predpokladov § 306 ods. 1 OBZ (písomná výzva uskutočnená veriteľom vo vzťahu k dlžníkovi) okresný
súd uviedol, že podmienka písomnej výzvy, t.j. prioritného uplatnenia u dlžníka, nie je podľa tohto
zákonného ustanovenia absolútna. V dvoch osobitných prípadoch je veriteľovi umožnené domáhať sa
splnenia záväzku priamo od ručiteľa, v prvom prípade, ak veriteľ nemôže vyzvanie uskutočniť, alebo ak
je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. V zmysle prvej výnimky ide
výlučne o prípady, keď za nemožnosť doručenia výzvy nezodpovedá veriteľ, ale dlžník, čo sa s ohľadom
na vrátenú zásielku (č.l. 7-8 spisu) v konajúcej veci a problémy s doručovaním dlžníkovi aj v konaní
sp.zn. 15Cb/60/2010, preukázateľne stalo.

Za porušenie zmluvnej povinnosti za obdobie január 2009 až december 2009 začala premlčacia lehota
na zaplatenie zmluvnej pokuty plynúť v zmysle zmluvného dojednania čl. 9 bodu 9.10 posledná veta
(splnenie povinnosti do 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca), 11.02.2009 (za 1/2009) a v
zmysle ust. § 397 OBZ uplynula 11.02.2013. Žaloba bola podaná na okresný súd dňa 27.12.2012, t.z.,
že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá z uplatnených nárokov by bola najskôr premlčaná, by
uplynula až po podaní žaloby na súd dňa 11.02.2013 (každý ďalší nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
by bol premlčaný neskôr 11.03.2013, 11.04.2013 .... posledná 11.01.2014).

K návrhu žalovaných na zníženie zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 301 OBZ okresný súd konštatoval,
že neboli naplnené podmienky pre zníženie dohodnutej zmluvnej pokuty. Nebolo dôvodné uplatniť
moderačné právo súdu ani s ohľadom na argumentáciu žalovaných, že na strane žalobcu nedošlo
k vzniku škody, nakoľko samotný vznik škody nie je podmienkou na uplatnenie moderačného práva,
ale je iba okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty, k čomu neboli naplnené

predpoklady ust. § 301 OBZ. S ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti nebola
účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Pre vznik práva na
zmluvnú pokutu sa zásadne nevyžaduje vznik škody. Ust. § 544 ods. 1 OZ pripúšťa vznik práva na
úhradu zmluvnej pokuty i v situácii, kedy porušením zaisťovanej povinnosti nevznikla žiadna škoda a
úhrada zmluvnej pokuty v takomto prípade nezakladá bezdôvodné obohatenie, lebo právnym titulom na
jej zaplatenie je práve dohoda o zmluvnej pokute, ktorú platná právna úprava pripúšťa (§ 544 a nasl.
OZ, § 300 OBZ). Dojednanie o zmluvnej pokute podľa čl. 13 bodu 13.3 zmluvy neviaže vznik práva na
zaplatenie zmluvnej pokuty na vznik škody, bez ohľadu na jej výšku.

Okresný súd v súlade s ust. § 105 ods. 1 OSP skúmal miestnu príslušnosť na námietku žalovaných v
podaní zo dňa 04.04.2013 (č.l. 35 spisu). Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na ust. § 84 OSP a
na označených žalovaných v rade 1/ a v rade 2/, ktorí obaja majú bydlisko v obvode Okresného súdu
Martin; podľa § 85 ods. 1 OSP, všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje. Potom v súlade s § 84 OSP je na toto konanie
príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje. Všeobecným súdom žalovaných v
rade 1/ a 2/, proti ktorým návrh smeruje, je Okresný súd Martin.

Okresný súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie, kedy mal
zmluvný partner žalobcu, SALIM v.o.s., povinnosť vyhotoviť súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených
predajoch tovaru tretím osobám, t.j. za obdobie mesiacov, kedy plnenie zo zmluvy sa reálne
uskutočňovalo, a to od mája 2009 do septembra 2009, ako to uviedol právny zástupca žalovaných v
rade 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 04.10.2013 (č.l. 99). Uvedené logicky vyplýva aj z charakteru
predmetu zmluvy opísaného v čl. 1 (umiestňovanie a predaj zmrzlinových výrobkov), ktoré je sezónne,
z ktorého dôvodu okresný súd nemal dôvod neveriť žalovaným, že po sezóne mraziarenské výrobky
nedistribuovali. Plnenie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou sa týkalo podávania súhrnných
mesačných prehľadov o uskutočnených predajoch tovaru tretím osobám, t.j. v mesiacoch, v ktorých
sa uskutočňoval predaj, mesačné prehľady potom nebola zmluvná povinnosť podávať v mesiacoch,
v ktorých nedošlo k uskutočňovaniu predaja a v týchto mesiacoch potom ani nebola porušovaná
predmetná zmluvná povinnosť. Preto okresný súd návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za
obdobie mesiaca január až apríl 2009 a október, november, december 2009 zamietol ako nedôvodný,
keď v týchto mesiacoch nedošlo k porušovaniu tej zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viazala zmluvná
pokuta uplatnená v žalobe proti žalovaným v rade 1/ a 2/. Iba porušenie zmluvného záväzku je
podmienkou vzniku záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu, pokiaľ nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti,
nebola naplnená základná podmienka pre vznik záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu.

Nárok na zmluvnú pokutu žalobca uplatnil za porušenie zmluvných povinností za mesiac január
až december 2009, kedy preukázateľne, podľa výpisu z obchodného registra, žalovaní v rade 1/ a
2/ boli spoločníkmi SALIM, v.o.s. a v zmysle § 86 OBZ ručia za záväzky tejto spoločnosti celým
svojim majetkom spoločne a nerozdielne. Ručenie spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti sa týka
záväzkov spoločnosti. Záväzok spoločnosti SALIM v.o.s. preukázateľne vznikol v čase účasti žalovaných
v rade 1/ a 2/ v tejto spoločnosti, t.j. za obdobie celého roka 2009, kedy boli spoločníkmi verejnej
obchodnej spoločnosti, ktorej tento záväzok vznikol. Ich účasť ako spoločníkov verejnej obchodnej
spoločnosti bola od 28.01.1994 do 16.03.2010, a teda ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti
ručia za záväzky verejnej obchodnej spoločnosti, ktoré vznikli počas ich účasti v tejto verejnej obchodnej
spoločnosti. Predmetom konania sú záväzky spoločnosti SALIM v.o.s. v čase, keď bola verejnou
obchodnou spoločnosťou a žalovaní v rade 1/ a 2/ boli jej spoločníkmi. Je teda daná pasívna vecná
legitimácia žalovaných v rade 1/ a 2/.

K námietkam žalovaných k výpovedi zmluvy listom zo dňa 08.12.2009 v podaní zo dňa 04.04.2013 (text
na č.l. 36 spisu) okresný súd poukázal, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania bol vyhodnotený ako
nepomenovaná zmluva v zmysle ust. § 269 ods. 2 OBZ s konštatovaním, že zmluvné strany dostatočne
určili predmet svojich záväzkov, a to aj pokiaľ išlo o zmluvné dojednanie čl. 13 bodu 13.5 zmluvy, podľa
ktorého každé opakované porušenie povinnosti na strane kupujúceho uvedené v bode 13.3 a 12.1 je
dôvodom na vypovedanie tejto zmluvy s okamžitou účinnosťou. Zmluvu môže predávajúci okamžite
vypovedať aj v prípade, ak kupujúci poruší povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení bodu 9.12 tejto
zmluvy. Vychádzajúc z obsahu dojednania čl. 13 bodu 13.3 zmluvy sa opakované porušenie povinnosti
týka aj porušenia povinnosti podľa čl. 9 bodu 9.10 zmluvy, a teda v zmysle ust. čl. 13 bodu 13.5 zmluvy je
opakované porušenie povinnosti na strane kupujúceho podľa čl. 9 bodu 9.10 dôvodom na vypovedanie

zmluvy s okamžitou účinnosťou, čo sa stalo listom žalobcu zo dňa 08.12.2009. Z označenia, ako aj z
obsahu samotného listu je nesporné, že žalobca dáva spoločnosti SALIM v.o.s. výpoveď v súlade s čl.
13.5 Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej dňa 02.03.2007, keď podľa obsahu čl. 13.5 zmluvy je
nesporné, že tento upravuje výpoveď s okamžitou účinnosťou. Z ďalšieho textu výpovede je preukázané,
že výpoveď s okamžitou účinnosťou je daná pre opakované porušenia povinností vyplývajúcich zo
zmluvy, najmä z ust. čl. 7. 8, 9.6., 9.10, 9.11, 9.12, 10.1, a teda nebolo okresným súdom vyhodnotené
toto podanie ako odstúpenie od zmluvy. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že aj v prípade, ak by sa
jednalo o odstúpenie od zmluvy podľa § 349 ods. 1 OBZ, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane;
po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
Podstatný je teda moment zániku (zrušenia zmluvy), zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je
doručené druhej zmluvnej strane (ex nunc). Ak odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka
má účinky ex nunc, nie je potrebné sa vysporiadavať s problematikou zániku zaisťovanej povinnosti
od samého začiatku, t.j. ešte pred vznikom práva na zmluvnú pokutu, ako je to vo vzťahoch podľa
Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že pri zániku zmluvy výpoveďou zmluvy s účinkom
doručenia tejto výpovede došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti pred účinkami výpovede, a teda v
okamihu, kedy bola zaistená povinnosť zmluvne predpokladaným spôsobom porušená, vzniklo právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty ako právo samostatnej povahy, ktoré má svoj vlastný právny osud, nezávislý
na ďalšom osude zaisťovanej povinnosti, preto nie je dôvodné sa vysporiadavať s problémom zániku
zaisťovanej povinnosti v dôsledku výpovede, príp. odstúpenia od zmluvy s dôsledkom zániku zmluvy, a
tým zaisťovanej zmluvnej povinnosti, keď právo na zmluvnú pokutu vzniklo pred zánikom zmluvy.

Úroky z omeškania okresný súd priznal podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ v spojení s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods.
1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ,
sadzba priznaného úroku zodpovedala uvedeným zákonným ustanoveniam a doba omeškania odo dňa
13.03.2013 je v zmysle návrhu žalobcu, ktorý žiadal priznať úrok z omeškania za dobu odo dňa doručenia
žaloby žalovaným. Vychádzajúc z doručenky na č.l. 31 rub spisu, žaloba bola prevzatá 11.03.2013,
povinnosť plniť nastala v zmysle § 340 ods. 2 OBZ bez zbytočného odkladu po tom, čo boli žalovaní
vyzvaní (doručením návrhu), do omeškania sa teda dostali dňom 13.03.2013. Okresný súd s ohľadom
na skutočnosť, že úspech účastníkov konania bol približne rovnaký (zmluvná pokuta uplatnená za 12
mesiacov, priznaná za 5 mesiacov), v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu (vo výroku druhom a treťom) podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 131-138 spisu), a to z dôvodov podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP. Primárne žalobca namietol nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť
napadnutého rozsudku, keďže z jeho odôvodnenia nebolo zrejmé, ako okresný súd vyhodnotil vykonané
dôkazy v zmysle § 132 OSP, akou úvahou dospel ku skutkovému a právnemu záveru o opodstatnenosti
obrany žalovaných. V tomto smere žalobca poukázal i na dvojinštančnosť súdneho konania, aby na
podstatné právne otázky nedal odpoveď až odvolací súd. Konkrétne žalobca považoval za nedostatočne
odôvodnený názor okresného súdu (vyjadrený na str. 13 písomného vyhotovenia rozsudku), že „nemal
dôvod neveriť žalovaným, že po „sezóne“ sa mraziarenské výrobky nedistribuovali“, a teda povinnosť
vyhotoviť mesačný prehľad bola len za obdobie, kedy plnenie zo zmluvy sa reálne uskutočňovalo od
mája 2009 do septembra 2009 a že mesačný prehľad nebolo povinné predkladať v mesiacoch, v ktorých
nedošlo k uskutočňovaniu predaja. Žalobca zdôraznil, že takýto extenzívny výklad čl. 9.10 v konaní
neprezentovali ani účastníci konania. Podľa žalobcu samotní žalovaní v prvostupňovom konaní uvádzali
úplne iné skutočnosti, pre ktoré by súd nemal priznať žalovanú zmluvnú pokutu, ako takýto extenzívny
výklad súdom článku 9.10. a požadovali znížiť uplatnenú zmluvnú pokutu z úplne iných dôvodov, ako
to urobil okresný súd. Aj vo vyjadrení zo 04.04.2013 žalovaní potvrdili povinnosť predkladať výkazy, aj
keby bol predaj nulový; potvrdili tak porušenie zmluvného dojednania čl. 9.10. zmluvy za obdobie celého
roka 2009. Žalovaní teda vôbec neuvádzali, že by túto povinnosť podľa čl. 9.10. mala spoločnosť SALIM
v.o.s. len za obdobie máj až september, ako si to vysvetlil samotný súd, len tvrdili, že by tieto výkazy
nemali význam pre žalobcu. Okresný súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom
neodôvodnil svoju úvahu, ako dospel k tomuto extenzívnemu výkladu čl. 9.10 a žiadnym zrozumiteľným
spôsobom nevysvetlil, prečo podľa súdu mala spoločnosť SALIM v.o.s. uloženú povinnosť iba za
mesiace máj až september 2009 a prečo práve iba za tieto mesiace. Z tohto dôvodu je preto rozsudok
v tejto časti nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Dané ustanovenie zmluvy 9.10 je potrebné vykladať
v celkovom kontexte samotnej zmluvy o obchodnej spolupráci a najmä v kontexte toho, ako si dané

ustanovenie vykladali zmluvné strany. Samotná zmluva o obchodnej spolupráci nebola koncipovaná ako
zmluva na sezónne obdobie, ale na celý rok, resp. na dobu neurčitú. Žalobca zdôraznil, že v uzavretej
zmluve sa ani v jednom jej ustanovení neuvádza pojem „sezónny predaj“ či „sezóna“. Zmluva takéto
pojmy nepozná a ani ich neupravuje. Práve naopak, v zmluve je viacero ustanovení, z ktorých je zrejmé,
že práva a povinnosti z nich vyplývajúce platia po celý rok a nie iba v nejakom vymedzenom čase. V
niektorom období platnosti zmluvy dochádza iba k úprave času - lehoty na splnenie povinnosti, doby
splatnosti a pod., ale v žiadnom prípade nedochádza k zrušeniu plnenia si povinností vyplývajúcich
zmluvným stranám zo zmluvy. Svedčí o tom aj bod 8.4. zmluvy - platobné podmienky, kde bola upravená
splatnosť faktúr na celý rok podľa jednotlivých období a to od 01.04. - 30.05., od 01.6.-15.09. a obdobie
16.09. až 30.03., čiže je tu upravené obdobie celého roka. Svedčia o tom aj vyjadrenia žalovaných,
kde nikdy v priebehu dokazovania v tomto konaní neuvádzali, aby zmluva bola uzavretá len na obdobie
máj až september a nikdy nespochybňovali porušenie záväzku 9.10. spoločnosťou SALIM v.o.s. Taktiež
ustanovenie bodu 3.5. zmluvy, v zmysle ktorého predávajúci je povinný dodať kupujúcemu tovar podľa
objednávky do 7 dní, v dobe od 01.06. - 15.09. do 5 dní od potvrdenia objednávky, konštatuje povinnosť
žalobcu dodávať tovar na základe objednávky počas celého roku a nie iba v niektoré mesiace či nejakej
„sezóne". Rovnako o tom svedčí aj ustanovenie bodu 9.11, v zmysle ktorého mala spoločnosť SALIM
v.o.s. ako kupujúci vykonávať 2x mesačne kontrolu umiestnených mraziacich boxov a reklamného
materiálu, za tým účelom, aby v boxoch nebol umiestňovaný konkurenčný tovar, teda nielen za obdobie
máj až september. Pre vyvodenie vyššie spomínaného extenzívneho výkladu súdu, neboli v rámci
vykonaného dokazovania produkované zo strany žalovaných žiadne dôkazy preukazujúce ich tvrdenie
o trvaní „sezóny" od mája do septembra, teda o uskutočnených predajoch iba a výlučne v tomto období.
Žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, aby výlučne iba v tomto období vykonávala spoločnosť SALIM
v.o.s. predaj tretím osobám za základe uzavretej zmluvy so žalobcom. Naopak, žalobca aj na poslednom
pojednávaní uviedol, že zmrzlina sa predávala tretím osobám po celý rok, aj keď objem predaja bol
rôzny za jednotlivé mesiace a toto tvrdenie žalovaní nijakým spôsobom nenamietali.

Rovnako nesprávny bol podľa žalobcu výklad ustanovenia bodu 9.10 Zmluvy zo strany súdu,
ktorý v rámci extenzívneho výkladu toto ustanovenie a z neho vyplývajúcu povinnosť vyložil tak,
že spoločnosť SALIM v.o.s. mala povinnosť podávať mesačné prehľady výlučne o uskutočnených
predajoch. Vychádzajúc z tohto výkladu spoločnosť SALIM v.o.s. takúto povinnosť nemala, ak predaj
v mesiaci neuskutočnila. Takýto výklad však nezodpovedá vôli zmluvných strán vyjadrenej v samotnej
zmluve. Pre žalobcu bolo zásadné, aby spoločnosť SALIM v.o.s. podávala pravidelné mesačné prehľady
o predajoch tretím osobám počas celého roka (teda aj keď sa žiaden predaj v tom - ktorom mraziacom
boxe neuskutočnil), aby bolo zrejmé, či k predaju v tom - ktorom mesiaci skutočne došlo. Iba v tomto
prípade bolo možné zo strany žalobcu vyhodnotiť splnenie povinnosti zo strany spoločnosti SALIM v.o.s.
a konštatovať, či došlo k porušeniu jej povinnosti vyplývajúcej mu z bodu 9.10 alebo nie. Ustanovenie
9.10 malo v rámci úpravy zmluvných vzťahov zabezpečiť, aby žalobca mal po celý čas platnosti zmluvy
prehľad o uskutočnených predajoch tretím osobám, teda aby mal prehľad, po celý čas platnosti zmluvy,
o rentabilite predaja a využiteľnosti zapožičaných mraziacich boxov. Nešlo o predaj tzv. „kopčekovej
zmrzliny“, ktorej predaj je takmer výlučne viazaný na letné obdobie, ale o predaj zmrzlinových výrobkov
aj v obaloch, ktoré sa predávajú celoročne. Podľa žalobcu konštatovanie o „sezónnom“ umiestňovaní
a predaji zmrzlinových výrobkov nie je podložené žiadnym relevantným dôkazom, či už zo strany
žalovaných alebo žalobcu alebo inou skutočnosťou, o ktorú sa okresný súd pri tomto svojom tvrdení
opieral. Okresný súd nijakým spôsobom neodôvodnil, na základe čoho hodnotí predaj a umiestňovanie
mraziacich boxov ako „sezónnu“ činnosť, viažucu sa výlučne na mesiace máj až september. Žalobca
zdôraznil, že spoločnosť SALIM v.o.s. bola povinná zasielať výkazy za každý mesiac bez ohľadu na
výšku predaja a táto povinnosť zo strany SALIM v.o.s. splnená nebola za celé žalované obdobie. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd „zrušil napadnutý rozsudok“, vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ v písomnom podaní ich právneho zástupcu
(č.l. 157-158 spisu). Nestotožnili sa s odvolacími dôvodmi žalobcu. Vyjadrili názor, že napadnutý
rozsudok okresného súdu je jasný a zrozumiteľný a ani voči nemu nepodávali odvolanie najmä z
ekonomických dôvodov. Žalovaní uviedli, že vedia preukázať, že predaje sa reálne uskutočňovali od
mája 2009 do septembra 2009. Doložili to zmluvami, ktoré boli uzatvorené s jednotlivými šoférmi ako
živnostníkmi, ktorí rozvážali tovar a ktorí boli sezónni, a to v čase od mája do septembra každoročne,
tak to bolo aj v roku 2009. V roku 2009 sa jednalo o dodávateľov prác J. W., B. J. a O. C.. V prílohe
predložili zmluvu o výhradnom zastúpení s p. B. J., ktorý robil distribúciu s dvoma mraziarenskými

autami a on mal na starosť regióny Žilina, Čadca, Považie, Kysuce, Trenčín a Rajecké Teplice. V
bode 7 Zmluvy zo dňa 01.04.2009 je dohodnutá podmienka, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú
od 01.04.2009 do 30.09.2009. Od 01.04.2009 bola uzatvorená iba z toho dôvodu, že v období apríla
sa vykonávala iba podružná činnosť, ako rozvoz mraziacich boxov do predajní, inventúra zmluvných
partnerov na jednotlivé boxy a príprava na letnú sezónu. Samotná distribúcia sa však vykonávala v
mesiacoch máj - september. P. J. garantoval rozvoz i ďalšími osobami. Nebol problém dať vypočuť
týchto živnostníkov, ktorí by boli svedeckými výpoveďami dokladovali, že rozvoz a dodávky výrobkov sa
uskutočnili v ohraničenom období piatich mesiacov každoročne. Žalobca toto obdobie nenamietal, keď
sa viedlo dokazovanie ohľadne tejto skutočnosti na prvostupňovom súde. Túto prax v prípade námietok
zo strany žalobcu by vedeli žalovaní zdokladovať i ďalšou právnou skutočnosťou, nájomnou zmluvou,
ktorú uzatvárala SALIM v.o.s. so žalobcom a na základe ktorej sa vždy po ukončení sezóny ukladali
nerozdistribuované mrazené výrobky žalovaných v mraziarenských priestoroch žalobcu, ktorý mal na to
vytvorené podmienky, veľké mraziarenské sklady. Žalobca aj účtoval skladné spoločnosti za uskladnenie
týchto výrobkov. O tomto existujú aj účtovné doklady. Taktiež šoféri ako živnostníci sa mohli vyjadriť o
tom, že kedy sa distribuovali výrobky, dokonca bol vypočutý aj šofér B. J. a žalobca sa nedotazoval
jeho osoby, ani nespochybňoval sezónnosť prác. Záver Okresného súdu Martin, že plnenie sa reálne
uskutočňovalo od mája 2009 do septembra 2009, označili žalovaní za správny. Poukázali na skutočnosť,
že zmluvná pokuta bola vyúčtovaná až po štyroch rokoch, odkedy nastala právna skutočnosť na jej
vznik v roku 2009, pričom za predchádzajúce obdobia 2007, 2008 nebola účtovaná. To len dokladuje
nemožnosť plnenia zo strany SALIM, v.o.s., o ktorej účastníci vedeli a boli takto dohodnutí. Je predsa
neprirodzené, že pokiaľ niekto má povinnosť, ktorá je pod sankciou, ktorú druhá strana striktne požaduje
plniť, v dôsledku neplnenia tejto povinnosti účtuje zmluvnú pokutu len za určité obdobie, ako sa to stalo
v tomto prípade. Poukázali tiež, že za predchádzajúce obdobie dvoch rokov zmluvná pokuta medzi
dodávateľmi nebola ani predmetom sporu, pretože vôbec nebola spomínaná ani vyúčtovaná. Žalovaní
uviedli, že okresný súd mal „zamietnuť návrh v celom rozsahu“; uplatnili si i náhradu trov konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa ust. § 212
ods. 1 OSP postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách prvostupňového konania
podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Primárne k rozsahu podaného odvolania žalobcu krajský súd uvádza, že bol žalobcom napadnutý
len výrok o zamietnutí zvyšku žaloby a tým aj výrok o trovách prvostupňového konania. Vyplýva to
tak z úvodu odvolania ako aj jeho dôvodov. Preto ak v závere žalobca navrhol, aby „odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok“, bolo potrebné tento odvolací návrh vnímať v kontexte celého obsahu
podaného odvolania, ktorým žalobca nepochybne napádal tú časť prvostupňového rozhodnutia, ktorá
vyznela v jeho neprospech. V tomto smere krajský súd primerane postupoval v zmysle § 41 ods. 2
OSP, aplikovateľného aj na odvolacie konanie cez ust. § 211 ods. 2 OSP, podľa ktorého každý úkon
posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Keďže žalovaní 1/, 2/ odvolanie
voči prvému, zaväzujúcemu výroku rozsudku odvolanie nepodali, čo potvrdili aj vo svojom písomnom
vyjadrení (č.l. 157-158 spisu) k žalobcovmu odvolaniu, predmetom odvolacieho konania zostal nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 9.294,25 Eur, uplatnenej podľa Zmluvy o obchodnej
spolupráci medzi žalobcom a SALIM v.o.s., Osloboditeľov 1, 038 53 Turany, IČO: 31 599 648, (neskôr
SALIM s.r.o.) zo dňa 02.03.2007, pričom skutkovým a právnym dôvodom uplatneného nároku voči
žalovaným 1/ a 2/ je ich solidárne zákonné ručenie za záväzky uvedenej verejnej obchodnej spoločnosti,
ktorej boli spoločníkmi (§ 76, § 86 OBZ).

K procesnému postupu v odvolacom konaní krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ vo
vyjadrení ich právneho zástupcu k odvolaniu žalobcu uvádzali nové skutočnosti a doložili nový dôkaz
(č.l. 157-160 spisu) vo vzťahu k zmluvám s jednotlivými šoférmi a ich sezónnosti, tak uvedenými novými
skutočnosťami a dôkazmi sa odvolací súd pri rozhodovaní nezaoberal, keďže žalovaní boli poučení
podľa § 120 ods. 4 OSP (napr. na č.l. 32 spisu) a nebolo tvrdené ani preukázané splnenie niektorej z
podmienok taxatívne stanovených v § 205a ods. 1 OSP, len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať
v odvolacom konaní na nové skutočnosti a nové dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa. V tomto prípade nešlo len o reakciu na odvolacie dôvody žalobcu, ale aj o dopĺňanie novej
argumentácie (skutkových tvrdení i dôkazov).

Žalobca napadol nesprávnosť rozsudku okresného súdu v zamietnutej časti v procesnej i vecno-právnej
rovine. Primárne sa odvolací súd zaoberal procesnými dôvodmi odvolania. Tie smerovali k námietke
nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia.

Z obsahu spisového materiálu bolo nepochybné, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v rozsahu spolu 15.933,- Eur za nesplnenie zmluvnej povinnosti SALIM v.o.s. dojednanej v čl. 9.10
zmluvy o spolupráci a vo výške v zmysle čl. 13.3 zmluvy o spolupráci za každý (kalendárny) mesiac
roka 2009, t.j. 12 x 1.327,75 Eur = 15.933,- Eur. Hoci čl. 13.3 zmluvy o spolupráci umožňoval za
nesplnenie predmetnej zmluvnej povinnosti vyžadovať sumu 50.000,- Sk, t.j. 1.659,696 Eur za každé
jednotlivé porušenie, žalobca sa sám rozhodol uplatňovať zmluvnú pokutu v nižšej sume 1.327,75 Eur
(uvedená suma zodpovedá cca sume 40.000,- Sk). V čl. 13.3 zmluvy o spolupráci sa teda SALIM
v.o.s. (ako kupujúci) zaviazal pri nedodržaní svojich povinností uvedených v tejto zmluve, o. i. aj
pod bodom 9.10, zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 50.000,- Sk za každé jednotlivé porušenie, a
to aj opakovane. Predmetnú povinnosť SALIM v.o.s. definoval čl. 9.10 zmluvy o spolupráci tak, že
„kupujúci je povinný podať predávajúcemu súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených predajoch tovaru
tretím osobám, s ktorými bola podpísaná zmluva o prenájme mraziaceho boxu. Tento súhrn musí
obsahovať presné označenie tretej osoby, čisto mraziaceho boxu a sumu, za ktorú bol tretej osobe
dodaný tovar. Uvedený mesačný súhrn je kupujúci povinný zaslať predávajúcemu najneskôr do 10-ho
dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca“. Spornou otázkou medzi účastníkmi bol výklad uvedeného
zmluvného dojednania, čo sa rozumelo pod pojmom „súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených
predajoch tovaru tretím osobám, s ktorými bola podpísaná zmluva o prenájme mraziaceho boxu“, teda či
išlo o povinnosť kupujúceho mesačný prehľad žalobcovi ako predávajúcemu zaslať bez ohľadu na to, či
predaj tovaru bol alebo nebol uskutočnený (nulový obrat), alebo či takáto povinnosť bola len v prípade, ak
k predaju tovaru v danom mesiaci reálne došlo. Okresný súd (hoci pri citácii čl. 9.10 zmluvy o spolupráci
(str. 4 rozsudku) nesprávne zamenil pojem „predávajúcemu“ za „kupujúcemu“), posúdil predmetné
dojednanie ako platné; celú zmluvu o spolupráci vyhodnotil ako platne uzatvorenú nepomenovanú
zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2 OBZ. K uvedenému dojednaniu uviedol, že išlo o dohodu v
rámci podmienok ďalšieho predaja tovaru tretím osobám a prenájmu mraziacich boxov a reklamného
materiálu a poukázal, že v bode 9.10 bola dohodnutá „sporná zmluvná povinnosť kupujúceho“. Ďalej
sa okresný súd venoval posúdeniu hodnoty zabezpečovaného záväzku s tým, že je možné ju chápať
ako vyhodnotenie rentability jednotlivých mraziacich boxov, t.j. obraty na jednotlivé mraziace boxy.
K významu zabezpečovacej povinnosti uviedol, že zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie splnenia
kľúčového záväzku, ktorý mal vplyv na zisk; mesačné prehľady boli dôležité z hľadiska vyhodnotenia
rentability jednotlivých mraziacich boxov - podľa mesačného prehľadu žalobca by vedel, či konkrétny
mraziaci box môže zostať na prevádzke, alebo bude umiestnený na novú prevádzku, resp. do iného
regiónu pre iného distribútora. Okresný súd uviedol, že pri neplnení tejto povinnosti žalobca rentabilitu
jednotlivých boxov vyhodnotiť nemohol, ktorá skutočnosť vo väzbe na podstatný pokles obratu v roku
2009 (209.663,45 Eur) bola dôvodom výpovede zmluvy žalobcom zo dňa 08.12.2009. Vo väzbe na
účel zmluvy o obchodnej spolupráci vyhodnotil hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Návrh
žalovaných na zníženie zmluvnej pokuty v zmysle § 301 OBZ okresný súd posúdil ako nedôvodný,
keď konštatoval, že neboli naplnené podmienky pre zníženie dohodnutej zmluvnej pokuty. Napriek
uvedenému okresný súd prijal záver, že povinnosť vyhotoviť súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených
predajoch tovaru tretím osobám mal kupujúci (SALIM v.o.s.) len za obdobie mesiacov, kedy plnenie zo
zmluvy sa reálne uskutočňovalo, a to od mája 2009 do septembra 2009, ako to uviedol právny zástupca
žalovaných v rade 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 04.10.2013 (č.l. 99 spisu). Uvedené podľa
okresného súdu logicky vyplývalo aj z charakteru predmetu zmluvy opísaného v čl. 1 (umiestňovanie
a predaj zmrzlinových výrobkov), ktoré je sezónne, „z ktorého dôvodu súd nemal dôvod neveriť
žalovaným, že po sezóne mraziarenské výrobky nedistribuovali“. Plnenie povinnosti zabezpečenej
zmluvnou pokutou sa týkalo podávania súhrnných mesačných prehľadov o uskutočnených predajoch
tovaru tretím osobám, čo podľa okresného súdu sa týkalo (len) mesiacov, v ktorých sa uskutočňoval
predaj a potom nebola zmluvná povinnosť podávať mesačné prehľady v mesiacoch, v ktorých nedošlo
k uskutočňovaniu predaja a v týchto mesiacoch potom ani nebola porušovaná predmetná zmluvná
povinnosť. Preto okresný súd žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty za mesiace roka 2009 január až
apríl, október až december zamietol so záverom, že v týchto mesiacoch nedošlo k porušovaniu tej
zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viazala zmluvná pokuta.

Vo vzťahu k uvedeným dôvodom napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd po
preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), konštatoval

opodstatnenosť odvolania v námietke odňatia možnosti žalobcovi konať pred súdom pre čiastočnú
nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, a tým nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, a tiež
v námietke, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP). Uvedené konštatovanie sa týka predovšetkým nosného záveru
okresného súdu, z ktorého žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu za mesiace máj - september
2009 (5 x 1.327,75 Eur = 6.638,75 Eur s príslušenstvom), a to, že povinnosť vyhotoviť súhrnný mesačný
prehľad o uskutočnených predajoch tovaru tretím osobám, sa týkal len sezóny, ktorá bola v roku 2009
od mája do septembra. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo možné vyrozumieť, z ktorých
dôkazov mal tento skutkový a následne i právny záver vychádzať; okresný súd v tomto smere poukazoval
len na písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 04.10.2013 (č.l. 99 spisu),
ktoré však nemožno považovať za dôkaz v zmysle § 125 a nasl. OSP, išlo len o procesný úkon,
vyjadrenie účastníkov v prvostupňovom konaní, vymedzujúce obranu, postoje a názory účastníkov
na žalovanej strane. Tvrdenie účastníka konania, poskytnuté vo vyjadrení jeho právneho zástupcu
v priebehu občianskeho súdneho konania nie je možné súdom hodnotiť ako dôkaz o (ne)existencii
určitej (tvrdenej) skutočnosti; resp. vyjadrenie právneho zástupcu účastníka podané súdu v občianskom
súdnom konaní a obsahujúce určité tvrdenia v rámci uplatňovania alebo bránenia práv účastníka, je
len procesným úkonom adresovaným súdu a nemožno ho zamieňať a súdom hodnotiť súčasne ako
dôkazný prostriedok preukazujúci tvrdenú skutočnosť.

V tomto prípade teda okresný súd nepostupoval v zmysle § 157 ods. 2 OSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril
odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Pokiaľ okresný súd prijal záver o väzbe povinnosti kupujúceho
podľa čl. 9.10 zmluvy o obchodnej spolupráci na „sezónne“ mesiace roku 2009, ktorá sezóna mala byť
od mája do septembra, tak okrem poukazovaného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/ v
odôvodnení rozsudku nevysvetlil, ako dospel k takému výkladu predmetného zmluvného dojednania,
prípadne z akých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil. V tomto smere bol opodstatnený odvolací dôvod
žalobcu o absencii dostatočných dôvodov, čiastočne i o nezrozumiteľnosti a tým nepreskúmateľnosti
napadnutej časti rozsudku.

Aj keď okresný súd poukázal na čl. 9.10 vo väzbe na čl. 1 (predmet zmluvy), tak dostatočne
nevysvetlil výklad týchto zmluvných dojednaní vo vzťahu k povinnosti kupujúceho (hlavného záväzku)
zabezpečeného zmluvnou pokutou. V tomto smere bolo potrebné, práve pre výklad medzi účastníkmi
sporných práv a povinností vymedzených inak platnou zmluvou o obchodnej spolupráci, vychádzať i
z výkladových pravidiel v § 266 OBZ; v dotknutom rozsudku tento postup zo strany okresného súdu
absentoval. Pritom článok 1.1 predmetnej zmluvy vymedzuje predmet zmluvy napr. z časového hľadiska
zrejme priebehovo - „obchodná spolupráca pri umiestňovaní a predaji zmrzlinových výrobkov tretím
osobám...“, pričom čl. 9.10 vymedzuje povinnosť kupujúceho „podať predávajúcemu súhrnný mesačný
prehľad o uskutočnených predajoch tovaru tretím osobám“. Uvedené zo strany okresného súdu nebolo
vysvetlené a zostalo bez odpovede pre záver o povinnosti kupujúceho v zmysle čl. 9.10 zmluvy len v
sezóne v trvaní od mája do septembra 2009.

Nepochybne z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie. Nevyžaduje sa, aby na každý argument účastníka sporového súdneho konania bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 12. mája 2011, sp.zn. 8Sžo/122/2010 v inej veci, na ktoré krajský súd poukazuje len podporne a
primerane, sa uvádza, že „k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý
proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti
s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š., rozsudok zo dňa 21.X..1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96,
R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo
dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03
zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS

260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. L ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008),
nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s
ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok
považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti)“. Pokiaľ v predmetnej veci okresný súd bez toho,
aby zákonnými prostriedkami vyložil zmluvnú povinnosť kupujúceho zabezpečenú zmluvnou pokutou,
posudzoval žalovanými 1/ a 2/ vznesený návrh na zníženie pokuty v rámci moderačného práva súdu
(§ 301 OBZ), tak o tejto otázke rozhodol predčasne. Podľa posúdenia krajského súdu sa okresný súd
dostatočne nezaoberal ani otázkou jednotlivých funkcií zmluvnej pokuty, ich naplnenia v podmienkach
danej sporovej právnej veci, tiež z hľadiska námietok žalovaných 1/ a 2/ o časovom odstupe medzi
prípadným vznikom nároku kupujúceho na zmluvnú pokutu a uplatňovaním nároku; v tomto smere je
potrebné zvýrazniť postup samotného žalobcu v rámci hlavného záväzkového vzťahu, keď zmluvnú
pokutu uplatnil prvýkrát až po jeho zániku a samotné plnenie povinnosti kupujúcim, ktoré mala zmluvná
pokuta zabezpečovať, počas trvania záväzkového vzťahu nevyžadoval, ani ho nevymáhal. K uvedeným
otázkam sa okresný súd dostatočne vo vecno-právnej rovine v napadnutom rozsudku nevyjadril.

Bez náležitého posúdenia a zodpovedania prejudiciálnej otázky (rozsahu) zmluvnej povinnosti
kupujúceho zabezpečeného žalovanou zmluvnou pokutou, za ktorej úhradu majú ručiť žalovaní 1/ a 2/,
nie je možné následne posúdiť tak dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu ako ani obrany žalovaných
1/ a 2/. V tomto smere, primárne pre nepreskúmateľnosť napadnutej časti rozhodnutia, a tým tiež
nedostatočné skutkové a právne posúdenie veci, bolo potrebné rozsudok okresného súdu v druhom a
treťom výroku zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) OSP).

Pre ďalšie konanie okresného súdu vo veci samej krajský súd predbežne, podľa výsledkov doterajšieho
dokazovania, súhlasí s právnym názorom okresného súdu o platnosti zmluvy o obchodnej spolupráci
medzi žalobcom a SALIM v.o.s. zo dňa 02.03.2007, vrátane dotknutých článkov 9.10 a 13.3 zmluvy.
Bude však úlohou okresného súdu v rámci ďalšieho konania opätovne posúdiť a vyložiť obsah hlavného
záväzku kupujúceho zabezpečeného zmluvnou pokutou vo vzťahu ku konkrétnemu žalovanému
obdobiu omeškania (v roku 2009). Z doterajšieho priebehu konania, dokazovania i postojov žalovaných
1/ a 2/, ktorí odvolanie voči zaväzujúcemu prvému výroku napadnutého rozsudku odvolanie nepodali,
je možné vychádzať z toho, že nerozporovali existenciu povinnosti kupujúceho podať predávajúcemu
súhrnný mesačný prehľad o uskutočnených predajoch tovaru tretím osobám, s ktorými bola podpísaná
zmluva o prenájme mraziaceho boxu, za mesiace máj, jún, júl, august a september 2009. Vo vzťahu
ku zvyšnému uplatnenému nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 9.294,25 Eur však okresný súd
v ďalšom konaní sa zameria primárne na otázku výkladu zmluvného článku 9.10 predmetnej zmluvy,
pričom bude aplikovať i výkladové pravidlá v ust. § 266 OBZ, podľa potreby v spojení s ust. § 35 a nasl.
OZ. Krajský súd dáva do pozornosti i tzv. teóriu vôle, ktorá platí pre súkromno-právne úkony. V tomto
smere krajský súd zvýrazňuje kritérium výkladu podľa spoločného úmyslu zmluvných strán (prednosť
má vôľa zmluvných strán pred prejavom, t.j. textom zmluvy), ale ak takýto úmysel nemožno zistiť, potom
sa zmluva vykladá podľa významu, ktorý by jej za tých istých okolností prikladali rozumné osoby v tom
istom postavení ako zmluvné strany.

Len pokiaľ okresný súd zistí rozsah povinnosti kupujúceho a jeho omeškanie v žalovanom období podľa
čl. 9.10 zmluvy, bude sa ďalej venovať obrane žalovaných 1/ a 2/ z hľadiska ust. § 265 OBZ. Ak okresný
súd dospeje k záveru, že žalobca uplatňuje právo, ktoré zodpovedá pravidlám poctivého obchodného
styku a poskytne mu súdnu ochranu, bude sa ďalej venovať návrhu žalovaných 1/ a 2/ na využitie
moderačného práva súdu podľa ust. § 301 OBZ.

K vyššie uvedenému krajský súd dáva do pozornosti, že samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta je
neprimerane vysoká, neodôvodňuje primárne aplikáciu ust. § 265 OBZ (ani § 39 OZ), ale postup súdu
podľa osobitnej úpravy v § 301 OBZ. Pre rozpor s poctivým obchodným stykom by bolo možné (súbežne)
odoprieť výkon práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, pokiaľ by bola zmluvná pokuta vymáhaná
spôsobom, ktorý je voči dlžníkovi zneužívajúci, napríklad šikanózny (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 27.01.2011, sp.zn. 23Cdo 3682/2008).

Okresný súd aj za vyššie uvedených východísk opätovne vec prejedná a rozhodne, pričom dôkazné
bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k obrane proti žalobe na

žalovaných 1/ a 2/. Pri novom rozhodnutí vo veci okresný súd dodrží náležitosti odôvodnenia rozsudku
podľa § 157 ods. 2 OSP.

Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, keďže došlo k zrušeniu napadnutej
časti prvostupňového rozsudku a k vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 224 ods. 3
OSP).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.