Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4Er/784/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211205043
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8211205043.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka
Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému EUROGREEN & Cio
Slovakia, spol. s r.o., Rhodyho 14, 085 01 Bardejov, IČO: 36 508 462, o vymoženie 74,02 €, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Bardejove č.k. 4Er/784/2011, takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi, Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad

Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 47,66 € v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Nanávrhoprávnenéhoaexekučnéhotitulu-rozhodnutiač.700-2810259707-GC04/07zodňa10.8.2007
vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov sa dňa 12.7.2011 začalo exekučné konanie proti
povinnému.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie č. 5701 *044155 zo dňa
29.7.2011.

Súd uznesením č.k. 4Er/784/2011-10 zo dňa 24.7.2014 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/
zákona č. 233/1995 Z.z. a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi

vo výške 62,28 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Oprávnený podal v zákonnej lehote proti uzneseniu č.k. 4Er/784/2011-10 odvolanie v časti výroku o
trovách exekúcie. V odvolaní oprávnený uviedol, že nesúhlasí s výškou priznaných trov exekúcie. Tvrdí,
že priznaná suma za poštovné nie je dostatočne špecifikovaná a preto je nepreskúmateľná. Taktiež
poukazuje na ustanovenie § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého sú

od dane oslobodené univerzálne poštové služby, a preto nie je suma 20 % DPH z odmeny a náhrady
hotových výdavkov priznaná správne. Oprávnený nesúhlasí ani s priznaním náhrady za administratívne
náklady, považuje tieto náklady za nepreskúmateľné a teda ich priznanie za nesprávne, a zároveň
poukazuje na § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v zmysle
ktorého je v odmene exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s
exekučnou činnosťou.

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje

protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.V dôsledku odvolania podaného proti výroku o trovách exekúcie sa uznesenie v uvedenej časti zrušilo
a vo veci trov exekúcie je potrebné rozhodnúť znova.

Otrováchexekúciesúdrozhodolpodľa§243c,§196,§200ods.2a§203ods.2zákonač.233/1995Z.z.
a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., t.j. paušálnu
sumu vo výške 33,19 €.

Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 cit. vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v
celkovej sume 6,53 €. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe
skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za
doručenie 8-mich zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (žiadosť o udelenie poverenia -
0,04 €; upovedomenie o začatí exekúcie - oprávnený - 1,40 €, povinný - 0,09 €; žiadosť o poskytnutie

súčinnosti - OR PZ -0,40 €;, ODI - 0,40 €; návrh na zastavenie exekúcie - 1,40 €; vrátenie poverenia
- 1,40 €; žiadosť o vyznačenie doložky právopl. a vykonateľnosti na uznesenie o zastavení exekúcie -
1,40 €). Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie
poverenia a upovedomenia o začatí exekúcie povinnému priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej
výške, a to vo výške 0,04 € pri žiadosti o udelenie poverenia (1/36 požadovanej náhrady), 0,09 € pri

upovedomení o začatí exekúcie povinnému (1/18 požadovanej náhrady), keďže z exekučného spisu
vyplýva, že doručované boli jednou zásielkou - 36 žiadostí o udelenie poverenia a 18 upovedomení
o začatí exekúcie povinnému, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú
náhradu, ale len jej zodpovedajúcu časť.

Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať
DPH, čo predstavuje 7,94 €. Súd priznal exekútorovi náhradu trov vo výške 47,66 €.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovú zásielku - odblokovanie vozidla, nakoľko v zmysle
správy OR PZ, ODI Bardejov, povinný nebol vlastníkom resp. držiteľom žiadneho vozidla v posledných
troch rokoch.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 7,81,-€ súdnym exekútorom

špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, papier, toner, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov
exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale
o náklady vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor
súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 7,81-€ súdnemu exekútorovi

priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;

táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou

úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že
všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen vsúvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že
náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu

exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade §
22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom,
za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky
a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie
spomínanénákladyvrátanenákladovzakancelárskepotrebydovýpočtunákladov,náhradaktorýchpatrí

súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z
odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov
v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo
značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický
exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom
uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti SR

akopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňaťvyhláškač.288/1995Z.z.oodmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,

poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových

výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22
bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu:
„Administratívnenákladyniesúsúčasťouadministratívnychprác“.Vdôvodovejspráveknávrhuvyhlášky

predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli
a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v
odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly,
obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy

si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo
súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní
exekúcie pre oprávneného. Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou

administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť

právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu
uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany

zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08
posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť

právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sapredpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by

sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I. ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,

keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za
bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo

možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky

materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu
exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti

dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013
sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene

súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 7,81 € súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z
dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom

konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod.. Podloženie
týchtovýdavkovpríslušnýmidokladmibybolopotrebnéužlenztohodôvodu,žesúdnyexekútorpredložil
súdu vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách, kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu
požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného
spisu v presne tej istej výške 7,81 €, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva

tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola reálna alebo len
spriemerovaná paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať
len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu
náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.