Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Er/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212205807
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dubivská
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8212205807.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka
Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému Eurobuild-Sk s.r.o.,
Pod Papierňou 66, Bardejov, IČO: 36 717 100, o vymoženie 2 753,37 Eur a trov exekúcie, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Bardejove zo dňa 8.7.2014 číslo konania
8Er/101/2012-22 takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad
Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 48,70 Eur v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.7.2012 adresovaného súdnemu exekútorovi sa
dňa 17.7.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na

vykonanie exekúcie označil Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov číslo 700-2810501112-
GC04/12 zo dňa 4.7.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2012 a stalo sa vykonateľným dňa
30.6.2012. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 2 753,37 Eur a
trov exekúcie.

Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie

č. 5701*048819.

Súd uznesením zo dňa 8.7.2014 číslo konania 8Er/101/2012-22 zastavil exekúciu podľa § 57 odsek 1
písmeno h) zákona číslo 233/1995 Z.z. a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 61,80 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Oprávnený podal v zákonnej lehote proti citovanému uzneseniu odvolanie v časti výroku o trovách
exekúcie. V odvolaní oprávnený uviedol, že nesúhlasí s výškou priznaných trov exekúcie, pretože súd
okrem paušálnej odmeny a náhrady hotových výdavkov na poštovné priznal súdnemu exekútorovi
ešte aj náhradu za náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis,
obal, etikety, papier, toner, obálky vo výške 7,81 Eur. Poukázal na § 25 vyhlášky číslo 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v zmysle ktorého je v odmene súdneho exekútora

zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Náklady
administratívy sú podľa oprávneného zahrnuté už v odmene súdneho exekútora. Oprávnený namietal
aj priznanie poštovného za blokáciu vozidle, nakoľko zo spisu podľa názoru oprávneného nevyplýva, že
súdny exekútor blokáciu vozidiel vykonal.

Podľa § 374 odsek 4 zákona číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok proti rozhodnutiu súdneho

úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktoréhorozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 200 odsek 5 zákona číslo 233/1995 Z.z., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj

o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 zákona číslo 233/1995 Z.z., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 odsek 2 veta prvá zákona číslo 233/1995 Z.z. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 odsek 5 a § 203 odsek 2 veta prvá zákona číslo

233/1995 Z.z. a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov podľa § 5 ods. 1 a § 16 ods.2 vyhlášky č.
288/1995 Z.z., t.j. odmenu vo výške 33,19 Eur bez DPH.

Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 cit. vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v
celkovej sume 7,39 Eur bez DPH. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v

súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na
základeskutočnostízistenýchzospisusúdnehoexekútorapozostávajúzpoštovnéhozaplatenéhopošte
zadoručeniesiedmichzásieloksúdnehoexekútoraspojenýchsexekúciou(žiadosťoudeleniepoverenia
- 0,04 Eur; upovedomenie o začatí exekúcie povinný - 1,70 Eur; žiadosť o poskytnutie súčinnosti -
OR PZ - 0,05 Eur; návrh na zastavenie exekúcie - 1,40 Eur; vrátenie poverenia - 1,40 Eur; žiadosť o

vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti - 1,40 Eur, odblokovanie vozidla - 1,40 Eur). Na
rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia
a žiadosti o poskytnutie súčinnosti OR PZ priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej výške, a to
vo výške 0,04 Eur pri žiadosti o udelenie poverenia (1/34 požadovanej náhrady), vo výške 0,05 Eur
pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti - OR PZ (1/8 požadovanej náhrady), keďže z exekučného spisu

vyplýva, že doručované boli jednou zásielkou - 34 žiadostí o udelenie poverenia,8 žiadostí o poskytnutie
súčinnosti OR PZ, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale
len jej zodpovedajúcu časť.

Keďže súdny exekútor preukázal, že je jej platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je

potrebné ešte prirátať DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, pričom základom pre výpočet je
suma 40,58 Eur a DPH predstavuje 8,12 Eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške
48,70 Eur.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.

Súd priznal náhradu hotových výdavkov len za jednu žiadosť o poskytnutie súčinnosti (OR PZ), nakoľko
ostatné dožiadania boli urobené elektronicky. Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko sa v spise súdneho exekútora nenachádza
doručenka preukazujúca toto doručovanie a súd tak nemal podklad na priznanie týchto hotových

výdavkov. Čo sa týka skutočnosti, ktorú namietal oprávnený v odvolaní, že súdny exekútor nevykonal
blokáciu vozidiel a preto mu nepatrí náhrada hotových výdavkov na poštovné za odblokovanie vozidla,
súd sa s týmto názorom oprávneného nestotožnil, nakoľko súčasťou spisu súdneho exekútora je
zoznam vozidiel povinného, ktorého súčasťou je aj blokácia vozidiel vo veci vedenej pred súdnym
exekútorom pod spisovou značkou EX 4001/2012 a pred Okresným súdom Bardejov pod spisovou

značkou 8Er/101/2012.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 7,81 Eur súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.obal, etikety, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto
náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady
vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho

exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 7,81 Eur súdnemu exekútorov priznať
nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene

aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívnestanovuje,ževodmenesúdnehoexekútorajezahrnutáajnáhradazaadministratívnepráce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady

na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske
vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne,
písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor
zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej - ktorej
individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na

prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, obálky, na
ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1
vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť
k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada
patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 vyhlášky, § 25 vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu

exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul vyššie spomínané náklady vrátane nákladov za
kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto,
lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne
aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení
v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých

prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej
úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012, sp. zn.
17CoE/199/2012, v zmysle
ktoréhoMinisterstvospravodlivostiSRakopredkladateľnávrhuvyhlášky,ktorousamalameniťadopĺňať
vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006

Z.z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,

fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“ V navrhovanom znení § 22
bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj
návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné

konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá
len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady)
alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax
súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. Vprípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny
exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa

vyhlášky č. 288/1995 Z.z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady). Kancelárske potreby pritom možno považovať za
nevyhnutné a bez vynaloženia prostriedkov na ich zabezpečenie by ani nebolo možné exekúciu

uskutočniť. Vzhľadom na ich význam pre možnosť vedenia exekúcie, je súd toho názoru, že zo strany
zákonodarcu nemohlo dôjsť k ich opomenutiu pri uvedení príkladného výpočtu jednotlivých položiek
hotových výdavkov.

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol na Ústavnom súde SR, a to v konaní I.ÚS 157/08

posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť
právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci (jednalo sa o právny
názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č.k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že
„bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa

predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí
preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať
za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne

identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti
alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS
157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické a preto aj celkom legitímne s
tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací
súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný

kancelárskymateriál.Znamietanéhouzneseniakrajskéhosúdupodľanázoruústavnéhosúdunevyplýva
jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský
súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení a preto
nemožnokonštatovať,žebyskutkovéaleboprávnezáverykrajskéhosúduvpredmetnejvecibolomožné

kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky

materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu
exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte, nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti

dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013
sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučnéhospisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 7,81 Eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu,
a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod..
Podloženie týchto výdavkov príslušnými dokladmi by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny

exekútor predložil súdu v období máj až august 2014 aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách
(napr. vo veci sp. značky súdu 8Er/5/2013, spisová značka exekútora EX 7013/2012 a vo veci sp.
značky súdu 8Er/75/2012, spisová značka exekútora EX 3342/2012), kde pri odlišnom rozsahu svojho
exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a
vedením exekučného spisu v presne tej istej výške 7,81 Eur, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných
nákladov a vyvoláva tak pochybnosti či v tomto konaní požadovaná výška vynaložených nákladov bola

reálna alebo len spriemerovaná paušálna výška. Tu súd
pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne
vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných
exekučných konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 202 odsek 2 zákona číslo 99/1963Zb.)