Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114221660
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114221660.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza, so
sídlom Žilina, Jána Kalinčiaka 1, IČO: 42 063 043, zastúpenej: Advokátska kancelária STOKLASA §
STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 25, IČO: 36 856 282, za ktorú koná JUDr. Jiří Stoklasa,
proti odporkyni: IMA INVEST s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Hviezdoslavova 41, IČO: 36 520 349,
o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Nitra zo dňa 1. októbra 2014 pod č. k. 17C/146/2014-136 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil odporkyni, aby sa akýmkoľvek spôsobom zdržala
akéhokoľvek dobývania nevyhradených nerastov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. území

H., obec I., zapísaných na Okresnom úrade I. F., katastrálny odbor LV č. XXXX ako parcela registra C,
číslo 956/10 lesné pozemky vo výmere 19893 m2 až do právoplatného skončenia konania vedeného
vo veci Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 28Cb/15/2013.V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia
poukázal na obsah návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a listinné dôkazy ňou
predložené, na základe ktorých dospel k záveru, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia je
potrebnévyhovieťvcelomrozsahu.Poukázalnaprebiehajúcesúdnekonaniepodsp.zn.28Cb/15/2013,

v ktorom sa odporkyňa domáhala neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy. V konaní súd nariadil
predbežné opatrenie uznesením zo dňa 01.03.2013 pod č. k. 28Cb/15/2013-77 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.05.2015 pod č. k. 26Cob/47/2013-376, ktorým bolo navrhovateľke
uložené zdržať sa akýmkoľvek spôsobom brániť odporkyni v užívaní, vo vykonávaní poľnohospodárskej
činnosti a v hospodárení v lesoch. Z predložených dôkazov navrhovateľky mal za preukázané, že za
roky 2010, 2011 vyťažila odporkyňa podstatne vyššie množstvo kameňa, než priznala. Ďalej uviedol,

že vo vyššie citovanom predbežnom opatrení sa neriešil dodatok č.1 k nájomnej zmluve, rozhodol o
zákaze dobývania odporkyni, čo jej nebráni v užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Návrhu na vydanie
predbežného opatrenia bolo potrebné vyhovieť z dôvodu, aby nedošlo ku škode, o ktorú opiera právny
zástupca navrhovateľky svoj návrh, a preto s poukazom na ustanovenia § 76 ods.1 písm. e/, f/ OSP
návrhu vyhovel.
Odporkyňa napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil a návrh zamietol. Poukázala na dodatok č.1 nájomnej zmluvy č. 1/2009 z ktorého
jej nevyplýva povinnosť zaplatiť navrhovateľke za vykonávanie dobývania nevyhradených nerastov
akúkoľvek odplatu nad rámec v zmluve dohodnutého nájomného. Navrhovateľka neosvedčila základnú
skutočnosť umožňujúcu prijať záver o pravdepodobnosti nároku (neosvedčila jej povinnosť platiť odplaty
za dobývanie nevyhradených nerastov). Odplata bola dohodnutá len ústne. Došlo k vypracovaniu
dodatku č.2, kde bola ponúknutá odplata 0,20 eur/1 tona, ale z dôvodu nečinnosti navrhovateľky k

jeho podpísaniu nedošlo. Za užívanie nehnuteľnosti riadne platí nájomné 8.299,99 eura. Nestotožnila
s dôvodmi odvolania, že predbežným opatrením vydaným v konaní pod sp. zn.28Cb/15/2013 bolanavrhovateľka povinná zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania nehnuteľností vylučujúcich ťažbu.
Uvedeným rozhodnutím bolo navrhovateľke uložené akýmkoľvek spôsobom brániť v užívaní, vo
vykonávaní poľnohospodárskej činnosti a v hospodárení v lesoch. Z toho je zrejmé, že má právo

nehnuteľnosti užívať a predmetom užívania je podľa zmluvy č.1/2009 Dodatku č. 1 i vykonávanie
dobývania nevyhradených nerastov, preto má právo realizovať ich dobývanie. Ďalej poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10.2013 pod č. k. 7Co/751/2013-391, ktorým súd zamietol
návrh navrhovateľky na vydanie predbežného opatrenia z tých istých dôvodov a poukázala na dôvody
zamietajúceho uznesenia. V závere odvolania uviedla, že navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy, pretože nájomné jej riadne platí. Okrem toho jej zložila kauciu 83.000
eur, z ktorej by mohla uspokojiť svoje nároky. Disponuje nehnuteľným majetkom značnej hodnoty,
a preto poukaz navrhovateľky na jej majetkové pomery nie je namieste. Súdom vydané predbežné
opatrenie nemá vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej, ktorým sa
navrhovateľka domáha náhrady škody a predbežné opatrenie bolo nariadené do skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 28Cb/15/2013. Predbežné opatrenie má vzťah ku konaniu

vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/233/2013, v ktorom sa navrhovateľka domáha
vypratania nehnuteľnosti. V závere odvolania odporkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia a poukázala na chyby, ktorých sa prvostupňový súd
dopustil pri písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Odporkyňa zaslala odvolaciemu súdu podanie dopĺňajúce dôvody odvolania, na ktoré odvolací súd
neprihliadol s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 3 OSP.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila písomným podaním navrhovateľka. Uviedla, že nájomná zmluva
č. 1/2009 stanovila výšku odplaty za nájom a dodatok č.1 iba rozšíril rozsah nájmu, nezmenil výšku

nájomného. Nárok na odmenu jej vyplýva z dodatku č.1 v ktorom sa uvádza, že prenajímateľovi vznikne
právo na odplatu podľa týchto predpisov. Zmluvné strany sa dohodli ne cene za 1 tonu 0,40 eura a
na základe tejto dohody boli vystavené faktúry. Odporkyňa má z ťažby jej pozemkoch značný zisk a
je nemysliteľné, aby jej nič neplatila. Predložením dodatku č. 2 odporkyňou len potvrdila nepravdivosť
svojho tvrdenia, že v cene nájmu je dohodnutá aj výška odplaty za ťažbu. Nestotožnila sa s názorom

odporkyne, že predmetom užívania je aj ťažba nevyhradených nerastov, pretože užívaním je také
hospodárske uplatnenie veci, ktoré nevyžaduje osobnú hospodársku činnosť a organizovanie užívania
zo strany nájomcu. Svoj nárok na vydanie predbežného opatrenia osvedčila, pretože odporkyňa ťaží
nerasty a neplatí za ne. Jej ekonomická situácia nie je dobrá, nehnuteľnosti, na ktoré sa odvoláva má
zaťažené v prospech bánk, ktoré sa prihlásili v konkurznom konaní ako veritelia. Zložená zábezpeka je

zanedbateľná s odplatou, ktorú mal zaplatiť. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti

§ 205 a nasl. OSP, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo byť
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, a preto
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 102 ods.1 veta prvá OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods.1 písm. e/, f/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitým vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie nie je rozhodnutie konečné a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakterupredbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy alebo ohrozenia budúceho výkonu
rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia
by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí
byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre

nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého
dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak
podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998).
Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre
vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 OSP dáva zreteľne najavo, že nemôže

ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa
vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním

nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia
o predbežnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie
nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva
a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie

na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní
neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o

vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola
rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie
týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa
neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa
na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a

nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom
konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135).
Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľka domáhajúca sa
nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, tieto základné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia osvedčila.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia 02.09.2014.
Svoj návrh odôvodnila zistením vykonávanej ťažby odporkyňou na novovzniknutej parcele č. 956/10,
ktorú na základe povolenia Banského úradu Bratislava začala od 24.05.2013 využívať za účelom
dobývania nevyhradených nerastov. Poukázala na nájomnú zmluvu č.1 a dodatok č. 1 k nájomnej
zmluve, ktorými ponechala odporkyni pozemky na účely dobývania nevyhradených nerastov. Odporkyňa

ju podviedla hrubým spôsobom a za roky 2010, 2011 oznámila množstvo vyťaženého kameňa
nezodpovedajúce skutočne vyťaženému množstvu, čím sa na jej úkor obohatila. Od nájomnej zmluvy
odstúpila, odstúpenie od zmluvy je predmetom súdneho konania. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa
naďalej vykonáva podnikateľské aktivity, narastá škoda, ktorá jej vzniká. Aby nevznikali ďalšie nezvratné
škody na majetku jedného z účastníkov, čo by v prípade ťažby zo strany odporkyne vzniklo a na

majetkové pomery odporkyne žiadala vydať predbežné opatrenie. Navrhovateľka sa domáhala vydania
predbežného opatrenia v konaní vedenom vo veci samej, ktorou sa domáhala od odporkyne zaplatenia
náhrady škody v sume 102.412 eura. Svoj nárok odvodzovala z nájomnej zmluvy č.1 zo dňa 01.06.2009
uzavretej s odporkyňou, ktorým prenechala odporkyni nehnuteľnosti do užívania. V dodatku č. 1 čl. 4
sa dohodli, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi predmet nájmu na prípadné vykonávanie dobývania

nevyhradených nerastov, ktoré sú súčasťou pozemkov tvoriacich predmet nájmu parc. č. 956/4, 956/5
kat.územieH.,ktorésúvzmysleidentifikácieparcielč.j.366/97zodňa04.08.1997zlúčenédoparcelyč.
956/1 vo vlastníctve prenajímateľa. V bode 5 dodatku je uvedené, že nájomca si je vedomý, že prípadné
využitie predmetu nájmu na účely dobývania nevyhradených nerastov je podmienené získaním súhlasovpodľa zákona č. 44/1988 Zb. a č. 51/1988 Zb. a že prenajímateľovi vznikne právo na odplatu podľa
osobitných predpisov. Toto ustanovenie čl. 5 dodatku žiadnym spôsobom nezmenilo ustanovenie čl. IV
nájomnej zmluvy, v ktorej si účastníci dohodli nájomné za užívanie nehnuteľnosti vo výške 83.000 eur

bez DPH ročne. Navrhovateľka nepreukázala v priebehu konania svoje tvrdenie, že sa s odporkyňou v
bode 5 dodatku č. 1 dohodla na odplate 0,40 eura za tonu bez DPH. Nepreukázala tak hodnoverným
spôsobom výšku vzniknutej škody domáhajúcej sa vo veci samej a neosvedčila naliehavosť dočasnej
úpravy vydaním predbežného opatrenia spočívajúcom v zákaze ťažby. Je potrebné vziať do úvahy,
že odporkyňa vykonáva ťažbu na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Bratislave č.

13-1039/2011 od 24.05.2013. Tým vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, do ktorej vložila nemalé
finančné prostriedky a zákazom ťažby by došlo k znemožneniu jej podnikateľských aktivít, čím by na jej
strane mohla vzniknúť oveľa väčšia škoda, akej sa domáha navrhovateľka. Navrhovateľka v návrhu ani
neuviedla majetkové pomery navrhovateľky, od ktorých odvodzovala svoj nárok, z obsahu spisu vyplýva,
konkurzné konanie bolo zastavené.

Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odporkyne, že predbežné opatrenie nemá súvis s vecou
do právoplatnosti ktorého bolo nariadené. Navrhovateľka odvodzovala svoj nárok na nariadenie
predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia o náhrade škody, preto mal
súd vydať predbežné opatrenie v tejto prejednávanej veci.

V závere odvolací súd dodáva, že nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa
osvedčí danosť práva, preukáže, že medzi účastníkmi sú právne vzťahy, ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu, a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov konania, alebo
tretích osôb. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je dočasná právna úprava
pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, alebo slúžiť

ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia
predbežného opatrenia je osvedčenie danosti práva na vydanie predbežného opatrenia. Významným
atribútom, ktorý sa uplatňuje v súvislosti s predbežnými opatreniami je zásada proporcionality.
V súvislosti s predbežnými opatreniami dochádza k zásahom do ústavou garantovaných práv. Pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak musí súd posudzovať rovnováhu

individuálnych záujmov a zároveň porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť nariadením predbežného
opatrenia dotknuté. Odvolací súd dospel k záveru, že pre daný prípad nie je akceptovateľný výrok
predbežného opatrenia vydaný prvostupňovým súdom pretože by ním došlo k prekročeniu účelu
predbežného opatrenia.

Odvolací súd na základe predložených dôkazov nepovažoval návrh na nariadenie predbežného
opatrenia za dôvodný, pretože neboli preukázané žiadne relevantné dôvody a skutočnosti, z ktorých by
vyplývala potreba jeho nariadenia.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.