Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Milan Krak
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9Er/862/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207468
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Krak
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7812207468.2
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávnenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.,
pobočky Rožňava, IČO: 35 937 874, so sídlom Janka Kráľa 3, 048 01 Rožňava, proti povinnému N. U.,
P. XX.XX.XXXX, Y. Č. XXXX/X, XXX XX Z., vedenej na Exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr.
Jána Sokola, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, o vymoženie 142,74 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
námietky zo dňa 06.10.2014, vznesené N. U., P. XX.XX.XXXX, Y. Y. XXX, XXX XX Y., matkou povinného,
dňa 08.10.2014, z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Poverením č. 5808 * 041477 zo dňa 10.08.2012 poveril Okresný súd Rožňava súdneho exekútora
vykonaním predmetnej exekúcie oprávnenej proti povinnému na základe návrhu oprávnenej na
vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 24.07.2012. Exekučným titulom je
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - výkaz nedoplatkov oprávnenej č. k. 1248127313 zo dňa
21.05.2012.
Dňa15.10.2014súdnyexekútorpredložilsúdunarozhodnutiepodaniezodňa06.10.2014označenéako
„Námietkavočivýkazunedoplatkov,“ktoréboloakonámietkyprotiexekúcii,vznesenématkoupovinného
ako jeho opatrovníčkou (ďalej len „námietky“). Súdny exekútor zároveň uviedol, že upovedomenie o
začatíexekúciepovinnémuneboloriadnedoručené,zásielkasavrátilaspoznámkou„adresátneznámy.“
Vzhľadom na uvedené má súdny exekútor za to, že námietky neboli podané v lehote určenej zákonom
na ich podanie.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor
však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1.
novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3
až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 24.07.2012, súd teda pri svojom rozhodovaní
postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný
môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi
nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne
uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46),
o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. V
zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, je lehota na podanie námietok
proti exekúcii 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pričom procesne legitimovaný
na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie je len povinný, prípadne jeho právny
nástupca, ak od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do jeho doručenia alebo v priebehu lehoty
na vznesenie námietok došlo k nástupníctvu. Zákon nepriznáva procesnú legitimáciu oprávnenému ani
iným subjektom exekučného konania. Ak sú námietky podané oneskorene, neoprávnenou osobou, bez
odôvodnenia alebo sú neopodstatnené, súd ich uznesením zamietne.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a skutočnosť, zrejme vyplývajúcu z okolností prípadu,
že námietky proti exekúcii boli podané inou osobou než povinným, súd pred zaoberaním sa
samotným obsahom a odôvodnenosťou podaných námietok skúmal splnenie procesných podmienok
vyžadovaných pre uplatnenie námietok proti exekúcii citovaným ustanovením § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku. Ako vyplýva zo samotných námietok zo dňa 06.10.2014, námietky proti exekúcii boli podané
matkoupovinnéhoakojehoopatrovníčkou.Zustanovenia§50ods.1Exekučnéhoporiadkunepochybne
vyplýva, že procesnú legitimáciu na podanie námietok proti exekúcii (upovedomeniu o začatí exekúcie)
Exekučný poriadok priznáva výlučne povinnému. V danom prípade boli námietky proti exekúcii podané
opatrovníčkou - zástupkyňou - povinného, preto v ďalšom sa súd zaoberal otázkou účinnosti zastúpenia
povinného pri danom úkone jeho matkou ako opatrovníčkou.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Nakoľko Exekučný poriadok neobsahuje osobitnú právnu úpravu zastúpenia účastníkov v konaniach
vedených podľa Exekučného poriadku (t.j. v exekučných konaniach), súd v zmysle citovaného
ustanovenia § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku pri posudzovaní procesnej legitimácie
opatrovníčky povinného na podanie predmetných námietok vychádzal z právnej úpravy zastúpenia
účastníkov obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku.
Podľa § 29 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka,
ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(2) Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je
známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti
v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo
ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
(3) Súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou, ak jej nie je možné
doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa
nie je súdu známa; ak sa nepodarilo doručiť písomnosť na jej známu adresu v cudzine.Podľa § 192 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona
musia mať.
(2) V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností.
Z citovanej právnej úpravy je zrejmé, že (procesné) zastúpenie účastníka v konaní, vrátane konania
vedeného podľa Exekučného poriadku, opatrovníkom vzniká na základe rozhodnutia súdu o ustanovení
opatrovníka účastníkovi, u ktorého je splnený niektorý z predpokladov predvídaných pre ustanovenie
opatrovníka citovanými ustanoveniami § 29 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Takéto
rozhodnutie súdu má konštitutívne účinky. Rovnako zastupovanie osoby opatrovníkom ustanoveným
v opatrovníckom konaní podľa ustanovení § 192 Občianskeho súdneho poriadku vzniká na základe
konštitutívneho rozhodnutia súdu.
Matka povinného, podávajúca predmetné námietky ako jeho opatrovníčka, neuviedla, na základe akého
rozhodnutia súdu, respektíve akej inej právnej skutočnosti, vystupuje v predmetnom exekučnom konaní
ako opatrovníčka povinného, a také rozhodnutie súdu, respektíve inú listinu preukazujúcu jej postavenie
akoopatrovníčkypovinného,vprílohenámietoknepredložila.Súdlustráciouvcentrálnejdatabázesúdov
tiež nezistil, že by sa voči povinnému v minulosti alebo v súčasnosti viedlo opatrovnícke konanie podľa
citovaného ustanovenia § 192 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, či iné súdne konanie, v ktorom
by bolo vo vzťahu k povinnému rozhodnuté o ustanovení opatrovníka podľa citovaného ustanovenia §
192 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Z vlastnej činnosti súdu je súdu známe, že matka povinného bola uznesením tunajšieho súdu č. k.
9Er/124/2014-31 zo dňa 28.07.2014 podľa ustanovenia § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
ustanovená za opatrovníčku povinného na jeho zastupovanie v exekúcii vykonávanej na tunajšom súde
pod sp. zn. 9Er/124/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu pod sp. zn. EX 99/2014.
V súvislosti s týmto zistením súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 29 Občianskeho súdneho
poriadku upravuje možnosť ustanoviť účastníkovi konania opatrovníka, a to iba na riešenú vec, ak sa
procesne spôsobilý účastník nemôže zúčastniť na konaní z dôvodov uvedených v odseku 2 uvedeného
ustanovenia. Opatrovník ustanovený z niektorého z dôvodov uvedených v § 29 Občianskeho súdneho
poriadku je činný, pokiaľ tento dôvod trvá; jeho zánikom funkcia opatrovníka zaniká.
Z uvedeného vyplýva, že hoci má súd z vlastnej činnosti za preukázané, že matka povinného bola
ustanovená za jeho opatrovníčku, a teda má oprávnenie a povinnosť svojho syna zastupovať, zároveň,
ako to vyplýva z výroku samotného uznesenia, ktorým bola za opatrovníčku povinného ustanovená
(uznesenie tunajšieho súdu č. k. 9Er/124/2014-31 zo dňa 28.07.2014), ako aj zo zákonných ustanovení
(§ 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), upravujúcich procesné zastúpenie účastníka konania, je
nepochybné, že súdom ustanovené procesné zastúpenie povinného jeho matkou ako opatrovníčkou
sa vzťahuje len na konanie, v ktorom bola za opatrovníčku povinného ustanovená, t.j. len na konanie
vedené na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9Er/124/2014. To znamená, že zastupovanie povinného
jeho matkou ako opatrovníčkou v iných, než tomto konaní nie je účinné, a preto ani jej podania
adresované súdu alebo súdnemu exekútorovi či iným orgánom verejnej moci v mene povinného nemôžu
vyvolať účinky, ktoré právny poriadok s takýmito podaniami spája v prípade, ak boli urobené na to
oprávnenou osobou.
Vychádzajúc z uvedeného, súd v súlade s citovanou zákonnou úpravou dospel k záveru, že námietky
proti exekúcii zo dňa 06.10.2014 boli v danej veci podané neoprávnenou osobou, a preto nemohol o
námietkach vznesených matkou povinného rozhodnúť inak, než ich zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.