Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708205170
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2708205170.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, Cintorínska
21, proti povinnej: M & M Privat spol. s r. o., Kopčany, Bratislavská č. 45, o 664,71 eur s
príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Šajánek, Senica, Sadová 621, o odvolaniach
oprávnenej a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 13. decembra 2013 č. k.
2Er/4323/2008-48, EX 203/2001 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd obe odvolania o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa (reprezentovaný sudkyňou) I/ zastavil exekúciu a II/
oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“) náhradu trov exekúcie v
sume 35,05 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti takéhoto uznesenia. Rozhodnutie o zastavení exekúcie

odôvodnil právne ust. § 57 ods. 1 písm. g/a h/ a § 58 ods. 1 E. p. (Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.
z. v znení neskorších zmien a doplnení); § 19, § 20, § 103, § 104 ods. 1 vety prvej a § 107 ods. 4 O.
s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 18 ods.
1 a § 20a ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení)
a poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2013 sp. zn. 3 M Cdo
5/2012azneuvedenéhodňasp.zn.5MCdo16/2011;vecneodkazomnanávrhexekútoranazastavenie

exekúcie pre nemajetnosť povinnej a zánikom povinnej jej výmazom z obchodného registra dňom 20.
mája 2010 (potom, ako bol rozhodnutím konkurzného súdu zrušený konkurz vyhlásený na jej majetok
z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre konkurz) bez právneho nástupcu, z ktorých dôvodov exekúcia
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ E. p. aj bola zastavená. Rozhodnutie v časti trov exekúcie odôvodnil právne
ust. § 37 ods. 1 vety druhej, § 196, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 vety prvej E. p., z ktorých podľa ostatného
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený. Preto uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, argumentujúc
tiež ust. § 14, § 15, § 22, § 23 a § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do 30. apríla 2008 (tzv. exekútorskej tarify) a tým, že
exekútorovi oproti ním požadovanej sume náhrady trov exekúcie 50,99 eur bolo možné priznať len časť
a to 35,05 eur (z dôvodov bližšie rozvedených v uznesení).

Proti tomuto uzneseniu len voči výroku o trovách exekúcie podali včas odvolania oprávnená a exekútor.

Oprávnenánavrhlauznesenievnapádanejčastizmeniťnepriznanímexekútorovináhradytrovexekúcie,

namietajúc pritom najmä nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Poukázala na
ust. § 235 ods. 2 E. p., podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sadokončia podľa doterajších predpisov, teda i podľa ust. § 203 E. p. v znení účinnom k 31. januára 2002
(v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy
exekúcie, pričom súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či

moholprináležitejopatrnostipredvídaťdôvodzastaveniaexekúcie).Podľatejtoodvolateľkykzastaveniu
exekúcie nedošlo jej zavinením, ale z dôvodu zániku povinnej bez právneho nástupcu (jej výmazom z
obchodného registra, ktorý nemožno predvídať). Záverom vyjadrila i nesúhlas s poučením súdu prvého
stupňa v napadnutom uznesení ohľadom neprípustnosti odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekúcie,
nakoľko z výkladu ustanovení § 202 ods. 2 O. s. p. a § 58 ods. 6 E. p. v aktuálnom znení vyplýva len

nemožnosť podania mimoriadneho dovolania voči rozhodnutiu takéhoto charakteru a nie nemožnosť
podania odvolania.

Exekútor navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie zmeniť uložením oprávnenej
povinnosť zaplatiť mu „trovy“ (?) exekúcie vo výške ním požadovanej už vo vyčíslení trov exekúcie
(50,99 eur) s navýšením tejto sumy aj o „trovy“ odvolacieho konania predstavujúce sumu poštovného
vo výške 1,92 eur. Taktiež dôvodil nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, keď

jednotlivéúkonyexekučnejčinnostinímbolivykonanéúčelneapatrímuzanetakpaušálna,akoičasová
odmena, keďže exekučnou činnosťou je aj čas strávený pri realizácii paušálne odmeňovaných úkonov.
Ním predložené vyčíslenie trov exekúcie bolo preto v súlade s exekútorskou tarifou a exekučný súd by
ním mal byť viazaný.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu

sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (ktorým
osobitným predpisom sa podľa poznámky č. 31 v O. s. p. rozumie exekučný poriadok - pozn. odvolacieho
súdu). Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak (ktorým osobitným zákonom sa tu

opätovne podľa poznámky č. 31 v O. s. p. rozumie exekučný poriadok) a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (v tomto prípade je inak osobitným zákonom
zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).

Podľa § 37 ods. 1 E. p. účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,

účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Z prvého zo zhora citovaných ustanovení vyplýva zásada podpornej použiteľnosti ustanovení O. s. p.
aj v tých prípadoch, v ktorých E. p. neobsahuje inú (rozumej odchylnú) alebo za určitých okolností i

žiadnu úpravu (v ktorom prípade však treba zvažovať ešte i účel a konštrukciu oboch takýchto právnych
úprav a ich prípadnú kompatibilitu - zlučiteľnosť). Druhé z citovaných ustanovení potom zakotvuje
pravidlo nenapadnuteľnosti rozhodnutí vydávaných v exekučných konaniach odvolaniami a tiež potrebu
ustanovenia každej prípadnej výnimky z takéhoto pravidla práve v osobitnom zákone majúcom sa tu
primárne použiť (v E. p.). Ide tu tak o presný opak pravidla uplatňovaného v občianskom súdnom

konaní (riadiacom sa výlučne úpravou v O. s. p.), v ktorom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno
podať odvolanie takmer vždy a kde zákon vypočítava len výnimky z tohto pravidla - čiže prípady, kde
odvolanie prípustné nie je (v tejto súvislosti porovnaj i ustanovenie § 202 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ak
teda E. p. v prípade konkrétneho rozhodnutia s možnosťou odvolania nepočíta, toto je neprípustné a
na tom nič nemení, či odvolanie hodlá podať (alebo aj reálne podá) osoba na to oprávnená (účastník

konania). Jedinou možnosťou odstránenia takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak
(priodhliadnutíodmožnostínápravyzapomocidnesužtaktiežzredukovanýchmimoriadnychopravných
prostriedkovalebonaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky)prípad,kedybybolovydanévyššímsúdnym
úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by už podaním včasnéhoodvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu porovnaj aj ustanovenie
§ 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p.).

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal

§ 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v aktuálnom znení proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Ako vyplýva z práve uvedeného, novelou E. p., vykonanou s účinnosťou od 1. novembra 2013 (zákonom
č. 299/2013 Z. z.), bola zákonodarcom vylúčená skôr uzákonená prípustnosť odvolania voči výroku o
náhrade trov konania (správne zrejme „exekúcie“) v rozhodnutí podľa § 57 E. p.

Ak potom zo súčasného znenia § 58 ods. 6 E. p. nemožno vyvodiť, že by bolo prípustné odvolanie proti
uzneseniu súdu, ktorým tento rozhodol o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p. a takéto
rozhodnutie v prejednávanej veci vydala sudkyňa, pri uplatnení už uvedených úvah musí byť zrejmé, že
odvolania oboch odvolateľov (snažiace sa o zvrátenie spôsobu vyporiadania sa súdom prvého stupňa s
otázkou náhrady trov exekúcie súdneho exekútora) neboli prípustné a ako také museli byť odmietnuté.

Odvolací súd preto o oboch odvolaniach, trpiacich takýmto nedostatkom, po prejednaní veci bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. (nešlo tu o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad
potreby prejednania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol podľa § 251 ods. 4 a § 218
ods. 1 písm. c/ O. s. p. spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.

Výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu tak zavinili neprípustnými odvolaniami

oprávnená i súdny exekútor. Keďže povinná v čase odvolacieho konania už neexistovala, nebol tu ani
účastník, ktorému by v takomto konaní vznikli trovy majúce sa nahradiť. Preto odvolací súd o náhrade
trov odvolacieho konania rozhodol podľa pravidla uvedeného v ust. § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.
c/ O. s. p. (i tu pre obsah úpravy z ust. § 251 ods. 4 O. s. p.), teda tak, že žiaden z účastníkov tohto
odvolacieho konania nemá právo na náhradu jeho trov.

K prijatiu uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.