Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/669/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713201700
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713201700.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci CETELEM SLOVENSKO a s., so sídlom Panenská
7, Bratislava I, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporkyni D. U.,
narodenej XX. XX. XXXX, naposledy bytom A. O. XX, I., zastúpená opatrovníčkou Ivetou Kováčovou,
tajomníčkou Okresného súdu Brezno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne OZ právna

pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr.
Ladislavom Miklušom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Baštová 2, Košice, IČO: 35
569 298, o zaplatenie 1.558,09 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 12C/32/2013-154 zo dňa 11. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 237,54 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr.

Ladislava Mikluša, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 43,73 € na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 1.558,09 € s
príslušenstvom, ktorú sumu si navrhovateľ uplatňoval titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému
uzatvoreniu revolvingového úveru, aj keď navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, potom
medzi účastníkmi konania vznikol vzťah, ktorý je potrebný posúdiť podľa zásad o bezdôvodnom
obohatení. V dôsledku, že odporkyňa vrátila navrhovateľovi peňažné prostriedky vo vyššej sume, než

ktoré od navrhovateľa vyčerpala, okresný súd mal za to, že dlh v celom rozsahu splnením v súlade
s § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol, v dôsledku čoho na strane odporkyne nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu, preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Odporkyňa bola úspešná, navrhovateľ neúspešný. Odporkyni preto vzniklo právo na náhradu trov
konania, ktoré jej však v konaní nevznikli, preto súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania
voči navrhovateľovi nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporkyne bol úspešný, vzniklo mu právo na

náhradu trov konania, preto mu ich okresný súd priznal, a to vo výške 237,54 €, ktoré trovy konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby : prevzatie a príprava veci, vyjadrenie
k návrhu, vyjadrenie na výzvu súdu dňa 23. 09. 2013, ku ktorým úkonom pripočítal aj 3x režijný paušál
á 7,81 €,. Vzhľadom na tieto skutočnosti celkové trovy konania vo výške 237,54 € uložil navrhovateľovinahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na účet jeho právneho zástupcu, advokáta, do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie

navrhovateľ, a to v rozsahu rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne. Konkrétne navrhovateľ napadol výrok o jeho povinnosti zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 237,54 €. Uvedené trovy konania považoval
navrhovateľ za priznané neoprávnene s tým, že nejde o účelne vynaložené trovy. Zdôraznil, že vedľajší
účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo

strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Uvedené
združenie na ochranu spotrebiteľa má v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.
z. ) možnosť využívať aj podporu ministerstva vnútra SR, v dôsledku čoho má úkony v konaní prioritne
vykonávať samotný vedľajší účastník a nie jeho právny zástupca. Poukázal i na ust. § 150 ods. 1 O.
s. p.. Na záver poukázal na to, že v danom prípade je vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu z
hľadiska jeho obsahu rovnaké, ako vyjadrenia v ostatných spotrebiteľských veciach, čo znamená, že na

jeho vypracovanie nevynaložil vedľajší účastník na strane odporkyne žiadnu mimoriadnu námahu, preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania neprizná. Taktiež uviedol, že na vedľajšieho účastníka HOOS je vedené konkurzné konanie.

Vedľajší účastník na strane odporkyne k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že
v radoch svojich členov nemá osoby s právnickým vzdelaním a nie je naňho vedené konkurzné

konanie. Uvedené skutočnosti sa týkajú iného združenia na ochranu spotrebiteľov. Následne poukázal
na rozsudok súdneho dvora zo dňa 14. 06. 2012 vo veci BANCO ESPAŃOL C 618-10, v zmysle
ktorého musí aj súd pri aplikácii práva aplikovať vnútroštátne právo spôsobom, aby urobil všetko,
čo je v jeho právomoci, aby zabránil súvislému uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok. V
danom konkrétnom prípade je preto súd povinný priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania

v plnej výške, lebo aj náhrada trov konania v plnej výške je jedným u prostriedkov, ako možno odstrašiť
navrhovateľa od podávania ďalších nedôvodných žalôb a môže pri jej dôslednom uplatnení zo strany
súdov zabrániť ďalšiemu súvislému a masívnemu uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok
proti spotrebiteľom. Na aplikáciu ust. § 150 O. s. p. nie je daný žiadny dôvod, trovy konania boli účelne
vynaložené a prípadná aplikácia tohto ustanovenia (§ 150 O. s. p. - pozn. odvolacieho súdu), by bolo

v rozpore s čl. 169 zmluvy o fungovaní Európskej únie a v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora
EÚ COFIDIS C - 473/00, pretože jeho použitím sa zoslabuje preventívny účinok náhrady trov konania
a navrhovateľa / dodávateľa v plnej miere neodstrašuje uplatňovať si v súdnom konaní neprijateľnú
zmluvnú podmienku od spotrebiteľov. Vedľajší účastník na strane odporkyne má za to, že dôvodom na
znižovanie náhrady trov konania nie je ani skutočnosť, ktorú uviedol navrhovateľ, že ide o opakované,

právne nenáročné podania. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu ČR Cpjn
201/2008. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a zaviazal
navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.

s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne ( v poradí tretí) podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Vozvyšku,tedavovýrokoch,ktorýmiokresnýsúdnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuzamietol(vporadí
prvý) a vo výroku, ktorým okresný súd odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal
(v poradí druhý), zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý v zmysle ust. § 206 ods. 2, 3 O. s. p.,

nakoľko uvedené výroku rozsudku okresného súdu neboli napadnuté odvolaním.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia o náhrade trov konania uviedol, že pri rozhodovaní
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní, pričom vedľajší účastník
na strane odporkyne bol v konaní úspešný vzhľadom na skutočnosť, že v konaní bola úspešná i samotná

odporkyňa. Odvolací súd sa s jeho právnym záverom stotožňuje. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne preto vznikol nárok na náhradu trov konania ako úspešnému v konaní.Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu došlo v dôsledku kvalifikovanej
obrany vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, ktorý v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom
zaslal súdu podanie zo dňa 25. 06. 2013, v ktorom jednoznačne uviedol skutkové tvrdenia, na

základe ktorých považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť.
Predovšetkým zdôraznil spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania a existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej si navrhovateľ svoj nárok
uplatňoval voči spotrebiteľovi. Na základe uvedených skutkových tvrdení, ktoré boli následne v konaní
aj preukázané, došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci

zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje
zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
78/03.

Je nepochybné, že vedľajší účastník bol v konaní úspešný. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ,

pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z
Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,
osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej
úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak
v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie

alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší
účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom prípade nešlo o paušálny
vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zamietnutiu návrhu došlo práve v dôsledku
kvalifikovane poskytnutej obrany odporcu vedľajším účastníkom. Odvolací súd už konštatoval, že trovy
právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom

vedľajšieho účastníka k predmetu konania, ak bol návrh zamietnutý. K uvedenému argumentu odvolací
súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu
v prípade, ak bol následne navrhovateľom v celom rozsahu vzatý späť, a teda, sám navrhovateľ
zamietnutie návrhu zavinil v celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje odvolací súd výrok rozsudku o náhrade

trov konania vedľajšieho účastníka za vecne správny a súčasne konštatuje, že náhrada trov konania
pozostávajúca z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní pozostávajúca z odmeny
za tri úkony právnej pomoci v celkovej sume 237,54 € bola vyčíslená v súlade s vyhláškou.

Nazáverodvolacísúdpoznamenáva,ževdanomkonaníokresnýsúddôvodneneaplikovalaniust.§150
O. s. p., na ktoré navrhovateľ poukazoval v odvolaní. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o

náhrade trov konania totiž prichádza do úvahy výlučne v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, teda aj ich účelnosť, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže
spočívať tak v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Táto aplikácia však nie je možná z dôvodu, že trovy konania nie sú účelné, keď platí, že účelnosť trov

konania je jedným z predpokladov, aby tieto trovy mohli byť vôbec priznané, vznikol na ne nárok, a len
v prípade, ak táto podmienka je splnená, prichádzajú eventuálne do úvahy celkom výnimočné okolnosti
osobitného zreteľa spočívajúce v individualitách konania alebo jednotlivých jeho účastníkov, pre ktoré
okolnosti možno celkom výnimočne účelne vynaložené trovy úspešnému účastníkov konania nepriznať.
Navyše, ako už odvolací súd uviedol vyššie trovy vynaložené vedľajším účastníkom považuje za účelnevynaložené, navrhovateľ neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným
dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhrada trov konania
priznaná výnimočne nebola, a tieto dôvody nezistil ani odvolací súd.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že iné odvolacie súdy, na ktoré navrhovateľ poukázal
rozhodovali vo veciach za účasti vedľajšieho účastníka, ktorým bolo združenie na ochranu spotrebiteľa,
inak, nie je pre toto rozhodnutie relevantná, pretože tunajší odvolací súd nie je takýmto rozhodnutím (t.
j. rozhodnutím iného okresného, či odvolacieho súdu) viazaný.

Okresný súd preto rozhodol správne, keď zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov prvostupňového konania, ktoré predstavujú trovy jeho

právneho zastúpenia. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy konania ako vecne správne potvrdil.

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne aj odvolací

súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, vychádzal z ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p.. Vedľajší účastník na strane odporkyne bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie
citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania takto :

Vedľajší účastník na strane odporkyne si právo na náhradu trov odvolacieho konania uplatnil riadne a
včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe uvedeného odvolací súd zaviazal

navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy odvolacieho konania v celkovej výške 43,73 € za jeden úkon právnej služby, a to
podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa spolu s paušálnou náhradou výdavkov ( režijný
paušál za uvedený úkon právnej služby). Hodnota jedného úkonu predstavuje sumu 35,69 € (§ 10 ods.
1 s použitím § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky), spolu s režijným paušálom vo výške 8,04 € (§ 16 ods. 3

vyhlášky), ktoré trovy odvolacieho konania je navrhovateľ povinný nahradiť na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, advokáta, v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.