Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Belko

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/73/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201278
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7012201278.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. M., bytom XXX XX G., H. C. č. XX,
korešpondenčná adresa: I. X., N. X, XXX XX N., právne zastúpená advokátkou ustanovenou Centrom
právnej pomoci: JUDr. Miriam Jachymová, AK Košice, Pražská 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vrátenie preplatku invalidného dôchodku, o odvolaní
navrhovateľkyprotiuzneseniuKrajskéhosúduvKošiciachz9.augusta2013,č.k.7Sd/78/2012-33,takto

r o z h o d o l :

NajvyššísúdSlovenskejrepublikynapadnutéuznesenieKrajskéhosúduvKošiciachz09.augusta2013,
č. k. 7Sd/78/2012-33, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach uznesením z 9. augusta 2013, č. k. 7Sd/78/2012-33, odmietol opravný
prostriedok navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 z 21. júna 2012, ktorým
jej bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v celkovej sume 4.023,50 Eur

podľa § 236 ods. 1 písm. a) a b) Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení /ďalej len „zákon"/.
Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že súd musel opravný prostriedok navrhovateľky ako
oneskorene podaný podľa § 250p prvá veta O.s.p. odmietnuť. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie
odporkyne bolo navrhovateľke v zmysle ust. § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení doručené dňa
09.08.2012, t. j. tretí deň od uloženia zásielky na pošte dňa 06.08.2012 (tzv. fikcia doručenia). Opravný

prostriedok podala navrhovateľka osobne na krajský súd dňa 05.11.2012, teda zjavne po 30 - dňovej
lehote stanovenej na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia, ktorá uplynula už dňa 10.08.2012.
Poukázal tiež na to, že navrhovateľka a ani jej právna zástupkyňa v opravnom prostriedku a ani na
pojednávaní konanom dňa 09.08.2013 neuviedli žiadne skutočnosti, ktorými by vyvrátili nesplnenie
podmienok pre fikciu doručenia preskúmavaného rozhodnutia.
Uznesenie krajského súdu napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka. Poukázala predovšetkým

na dôvody priznania invalidného dôchodku, diagnostikovanie schizoafektívnej poruchy, depresívneho
typuastratypamäte,vdôsledkučohonavrhovateľkaniejeschopnáplnohodnotnéhoživota,nakoľkosvoj
duševný stav nevie plne ovplyvniť. V zmysle uvedeného si ani nepamätá, že jej bolo doručené akékoľvek
oznámenie o uložení zásielky od odporcu. Navrhla preto rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., taktiež, že súd neúplne zistil skutkový stav potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a

teda na základe vykonaných dôkazov dospel k neprávnym skutkovým zisteniam a takisto vec nesprávne
právne posúdil, keď opravný prostriedok navrhovateľky odmietol.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené a navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského

súdu je potrebné zrušiť.Z obsahu pripojeného súdneho spisu vyplýva, že súd prvého stupňa navrhovateľku na pojednávanie
riadne predvolával (č. l. 16, 28a spisu) a vyzýval na preukázanie plnej moci (č. l. 21, 24 spisu) a
na pojednávaní dňa 9.8.2013 ju, jej právnu zástupkyňu aj poverenú zástupkyňu odporkyne k meritu

veci vypočul, následne však podaný opravný prostriedok uznesením odmietol ako oneskorene podaný.
Urobil tak procesným rozhodnutím s hmotnoprávnymi účinkami znamenajúcim neprípustnosť ďalšieho
preskúmanianapadnutéhorozhodnutiaodporkyne,ktorézadanýchokolností(povýsluchochúčastníkov
na pojednávaní) bolo nepochybne rozhodnutím prekvapivým, keďže predchádzajúci postup súdu takýto
záver, aj s poukazom na obsah ust. § 250q ods. 1 O.s.p. (ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku

spôsobom uvedeným v § 250p, nariadi súd pojednávanie) nenaznačoval. Ak teda súd mal pochybnosti
o dodržaní lehoty na podanie opravného prostriedku, bolo žiaduce aj z dôvodu dodržania princípu
právnej istoty (ako jedného zo základných princípov právneho štátu, ktorého súčasťou je i legitímna
predvídateľnosťpostupuorgánuverejnejmoci)navrhovateľkeprítomnejnapojednávaníumožniťvyjadriť
sa k takémuto záveru, vypočuť ju na okolnosti doručenia napadnutého rozhodnutia a podania opravného
prostriedku proti nemu aj z hľadiska jeho včasnosti v kontexte psychickej poruchy, ktorou navrhovateľka

trpí (a je diagnózou, pre ktorú jej bol priznaný dôchodok) a umožniť jej na podporu svojich tvrdení
(uvádzaných v odvolaní) predložiť prípadné dôkazy.
Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko k otázke doručovania
rozhodnutia odporkyne (aj jeho opätovného doručovania odporkyňou) aj pasivity navrhovateľky resp. jej
právnej zástupkyne na pojednávaní, v tomto štádiu konania je však následok uvedeného postupu súdu

prvého stupňa predčasný a jeho zdôvodnenie nepresvedčivé.
Pokiaľ teda krajský súd v predmetnej veci bez ďalšieho odmietol opravný prostriedok navrhovateľky z
dôvodu, že bola podaná oneskorene, odňal tým navrhovateľke možnosť konať pred súdom (§ 221 ods.
1, písm. f/ O.s.p.).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných
mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto
postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania
podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie opravného prostriedku ako oneskorene
podaného v prípade, že podmienky pre takýto postup súdu neboli ešte splnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu
postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní krajský súd odstráni vytýkaný nedostatok a po vyhodnotení relevantných skutkových

okolností následne zvolí ďalší procesný postup vo veci. V novom rozhodnutí krajský súd znovu rozhodne
aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.