Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Deák
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Majetok
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/54/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304010183
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6304010183.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí dňa 31.júla 2012 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Slavoja Sendeckého o odvolaní
obžalovaného C. H. proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 2 T 42/04 zo dňa 14.11.2008 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 258 ods.1 písm.e), ods.2 Tr.por.č.140/1961 Zb. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o
treste vo vzťahu k obžalovanému C. H..
Rozhodujúc podľa § 259 ods.3 Tr.por.č.140/1961 Zb. o d s u d z u j e obžalovaného C. H. podľa § 235
ods.2, § 40 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody na 3 ( tri ) mesiace.
Podľa § 58 ods.1 písm.a), § 59 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb. sa obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu 1( jeden ) rok.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. H. spoločne s ďalšími obžalovanými uznaný vinným pod
bodom 4 z pokračovacieho trestného činu vydierania podľa § 235 ods.1,2 písm.a), b) Tr.zák.č.140/1961
Zb. v štádiu pokusu podľa § 8 Tr.zák.č.140/1961 Zb. na tom skutkovom základe, že
ako členovia organizovanej skupiny po vzájomnej dohode a rozdelení si úloh za účelom získania
finančných prostriedkov pod hrozbou fyzického násilia nútili poškodeného B. R. platiť im finančné
prostriedky a to tak, že v mesiaci apríl 1997 v poludňajších hodinách ho H. H., C. H. a C. I. vylákali do
bývalej kancelárie SECURITY 3 s.r.o. Banská Bystrica, ktorá sa nachádzala v starom dome v časti L.
v R. R., kde už boli prítomní obžalovaní W. L., E. D., D. H., C. R., C. H., pričom hneď po príchode ho
napadol W. L., ktorý ho kopol do hlavy a povedal mu, že kedy už začne plniť ich príkazy, riadne platiť
a čo mu hovorí meno W.,
-k fyzickému útoku na poškodeného B. R. sa pridali i ďalšie osoby s tým, že do piatka musí zložiť
1.000.000,-Sk alebo odovzdať svoje motorové vozidlo zn. Felícia, s čím poškodený B. R. nesúhlasil a
preto ho opätovne napádali baseballovými palicami tak, že ho bili po celom tele a obžalovaný W. L. sa
mu vyhrážal prestrelením kolena, držiac v ruke pištoľ a C. R. mu prikladal nôž ku krku, na základe čoho
poškodený z obavy o svoj život prisľúbil zabezpečiť sumu 1 milión Sk, čo však nevykonal, ale
potom, ako ho obžalovaní pustili, začal sa ukrývať i so svojou rodinou.
Bol za to odsúdený podľa § 235 ods.2 Tr.zák.č.140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody na dva roky, pričom
podľa § 58 ods.1 písm.a), § 59 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb. mu bol výkon trestu podmienečne odložený
na skúšobnú dobu dva roky.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu odvolanie. V
písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že od spáchania trestného činu, ktorého sa mal dopustiť
ubehlo viac ako 13 rokov. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktoré považujú trestné konanie presahujúce šesť rokov za neúmerné a porušujúce jeho práva v zmysle
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a tiež Ústavy SR. V zmysle týchto právnych
noriem má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej dobe prejednaná. On sám
nenesie vinu na neúmernej dobe prejednania jeho trestnej veci. Poukázal na rozhodnutia súdov SR,
ktoré v niektorých prípadoch neúmerných prieťahov v trestnom konaní trestné stíhanie zastavovali.
Zastáva tiež názor, že odstup času mal vplyv aj na kvalitu vykonaných dôkazov, keď vypočutí svedkovia
sa na hlavnom pojednávaní vyjadrovali len hmlisto. Vyslovil názor, že uložený trest nekorešponduje s
vykonanými dôkazmi, ktoré sú nepresvedčivé. Ak súd nevyhovie jeho návrhu na zastavenie trestného
stíhania, navrhol, aby ho odvolací súd po preskúmaní dôvodnosti zákonnosti výrokov spod obžaloby
oslobodil.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku a tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, najmä čo sa týka dĺžky konania a z toho vyplývajúcich
záverov.
Hneď na úvod je potrebné uviesť, že preskúmaným rozsudkom boli odsúdení aj ďalší obžalovaní.
Krajský súd odvolania ostatných obžalovaných prejednal a ich trestné veci boli právoplatne rozhodnuté.
Obžalovanému C. H. však nebolo možné doručiť predvolanie na verejné zasadnutie, ani ho predviesť.
Jeho trestná vec bola potom v záujme urýchleného konania vylúčená zo spoločného konania. V rámci
samostatného konania bolo zistené, že políciou ani orgánmi verejnej správy sa nepodarilo zistiť, kde
sa obžalovaný zdržiava, pretože sa dlhodobo nekontaktuje ani s najbližšími príbuznými. Bolo potom
vedené voči nemu konanie ako proti ušlému.
Aj krajský súd chce poukázať na to, že obžalovaný od počiatku využíval svoje právo a odmietal
vypovedať. Napriek tomu bol usvedčovaný najmä výpoveďou svedka - poškodeného B. R., ktorý
ako oznamovateľ podrobne a chronologicky popísal konanie, do ktorého sa v určitej fáze zapojil aj
obžalovaný C. H.. Popísal ako bol na neho stupňovaný nátlak aj za účasti tohto obžalovaného v súvislosti
tzv. ochranou, za ktorú musel poskytovať požadované finančné čiastky. Čo sa týka predmetného
skutku, svedok R. popísal ako ho obžalovaný v spoločnosti ďalších vylákal do priestorov patriacich
spoločnosti SECURITY 3, kde boli prítomní ďalší obžalovaní, ktorí ho potom bili a požadovali zloženie
veľkej finančnej čiastky alebo odovzdanie vozidla. Svedok a zároveň poškodený obžalovaného riadne
opoznal. Výpovedi tohto svedka zodpovedali aj svedecké výpovede Q. R. a C. R., ktorí popísali, že
na poškodenom opakovane videli znaky násilia a rôzne zranenia na tvárovej časti hlavy. V súlade s
výpoveďou svedka boli aj ďalšie listinné dôkazy.
Správne si počínal potom okresný súd, keď uznal obžalovaného C. H. vinným z pokračovacieho
trestného činu vydierania podľa § 235 ods.1,2 písm.a), b) Tr.zák.č.140/1961 Zb. v štádiu pokusu podľa §
8 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb., pretože sa dopustil spolu s ďalšími obžalovanými konania nebezpečného
pre spoločnosť spočívajúceho v nútení iného, aby niečo konal, taký čin spáchal ako člen organizovanej
skupiny a so zbraňou. K plneniu vymáhaného konania však nedošlo.
Čo sa týka námietky obžalovaného, že konanie v jeho trestnej veci trvalo neprimerane dlho bez jeho
zavinenia, čím boli porušené príslušné ustanovenia Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd, v tomto smere mu krajský súd dáva za pravdu. Obžalovaný navrhol, aby trestné
stíhanie vedené voči nemu bolo zastavené argumentujúc niektorými rozhodnutiami súdov. Krajský súd
však tento návrh čo sa týka zastavenia trestného stíhania nemohol akceptovať. Je faktom, že ojedinele
sa vyskytli rozhodnutia súdov, ktoré prieťahy v konaní riešili týmto spôsobom, avšak v súdnej praxi sa
ujal názor, že v takýchto prípadoch možno túto skutočnosť pripočítať v prospech páchateľov, najmä čo
sa týka ukladania trestov.
Obžalovanému bolo pritom možné uložiť za spáchanie trestnej činnosti trest odňatia slobody na dva
roky až osem rokov.
Podľa § 2 ods.4 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní ( okrem iného ) musia trestné veci prejednávať
čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovať občianske práva zaručené ústavou.
Podľa § 48 ods.2 Ústavy SR každý má právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných
prieťahov. Je faktom, že už prvotné rozhodnutia v danej veci nemožno považovať za konanie bez
prieťahov. Tieto skutočnosti viedli súd k úvahe, že trest uložený obžalovanému čo aj na samej spodnej
hranici zákonom určenej trestnej sadzby by bol zrejme neprimeraný vzhľadom na dĺžku konania
nezavinenú obžalovaným.
Bolo potom potrebné aplikovať ust. § 40 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb., kde má súd na zreteli súdnu
prax, podľa ktorej nemožno znížiť trest odňatia slobody z dôvodu okolnosti prípadu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby uvedenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu. Táto súdna prax však
zohľadňuje v zmysle § 3 ods.4 Tr.zák. predovšetkým tie okolnosti prípadu, ktoré súvisia so skutkom
ako takým a s jeho právnym posúdením. Ide teda o okolnosti činu v užšom zmysle slova. V zmysle
zaužívanej súdnej praxe sa však pod okolnosťami prípadu rozumejú aj okolnosti v širšom zmysle slova
súvisiace v konkrétnom prípade so spôsobom jeho prejednávania a dĺžkou konania. Od spáchania
trestnej činnosti počas priebehu celého trestného konania nebolo zistené, aby obžalovaný sa dopustil
nejakej protispoločenskej činnosti. Uloženie trestu odňatia slobody čo aj na dolnej hranici zákonom
určenej trestnej sadzby by preto v tomto prípade nebolo v súlade s ustanovením o účele trestu a jeho
zásadami pre ukladanie v zmysle § 23 ods.1 a § 31 ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb., pričom účel trestu môže
byť dosiahnutý aj trestom kratšieho trvania. Krajský súd potom pri zrušení výroku o treste odvolateľa
čo sa týka napadnutého rozsudku sám uložil obžalovanému C. Varhaníkovi podľa § 235 ods.2, § 40
ods.1 Tr.zák.č.140/1961 Zb. trest odňatia slobody na tri mesiace. Vzhľadom na to, že obžalovaný sa v
ďalšej dobe nedopustil nejakého protispoločenského konania i vzhľadom na odstup času, výkon trestu
bol obžalovanému uložený podľa § 58 ods.1 písm.a) a § 59 dos.1 Tr.zák. na skúšobnú dobu jeden rok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať riadny opravný
prostriedok
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.