Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714208152
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714208152.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: F. H., J.. X.X.XXXX, G. E. Š., XXXXX E. Š., proti
odporcovi: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08, IČO: 35 697 270, právne zastúpenému
URBANY Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o návrhu
navrhovateľa na obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10Ro/354/2010, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

10Ro/354/2010 zamieta.

II. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu
Martin č.k. 10Ro/354/2010-27 zo dňa19.5.2011 zamieta.

III. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 13.6.2014 ( č. l. 1 súdneho spisu ) domáhal povolenia obnovy
konaniavedenéhonaOkresnomsúdeMartinpodsp.zn.10Ro/354/2010podľa§228ods.1písm.a/,b/a
e/Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“).Súčasnežiadalodkladvykonateľnostipredmetného
platobného rozkazu. V dôvodoch návrhu uviedol, že dňa 28.5.2014 sa od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS dozvedel o dôvode obnovy a to existencii rozhodnutí Európskeho súdneho dvora,

ktorými boli rozhodované obdobné spory ako bolo konanie 10Ro/354/2010, v ktorom bol odporcom.
Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza z 14.3.2011 sp. zn. 15C/7/2011, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.5.2011 sp. zn. 18Co/136/2010 a ďalšie rozhodnutia slovenských
súdov, kde boli posudzované rovnaké spotrebiteľské zmluvy a v súvislosti s nimi neprijateľné zmluvné
podmienky, na základe ktorých mala byť zmluva vyhlásená za absolútne neplatnú, a preto nemal byť
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. nárok priznaný. Odkázal tiež na čl. 6 ods. 1 Smernice 93/73/EHS

a čl. 38 Charty základných práv a rozsudky Európskeho súdneho dvora v spotrebiteľských sporoch.
Ďalej žalobca poukázal na ust. § 228 ods. 1 písm. a/, b/ a e/ OSP a uviedol, že sú tu skutočnosti a
dôkazy, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré zakladajú dôvod obnovy. A ďalej poukázal
na skutočnosť naliehavosti a oprávnenosti povolenia obnovy konania nakoľko v samotnom exekučnom
konaní sa mu už nepodarí zvrátiť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm g/ Exekučného poriadku, nakoľko
platobný rozkaz je rozhodnutím súdu a je právoplatný. K návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy.

Súd v súvislosti s uvedeným návrhom na obnovu konania si pripojil k nahliadnutiu spis sp. zn.
10Ro/354/2010 a oboznámil sa s platobným rozkazom č.k. 10Ro/354/2010-27 zo dňa 19.5.2011,
právoplatným dňa 15.6.2011.
K návrhu sa ďalej vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
súdu dňa 9.7.2014 (č.l. 14 súdneho spisu), v ktorom navrhol návrh na obnovu v celom rozsahu

zamietnuť. Ako dôvod uviedol nesplnenie subjektívnej 3 mesačnej premlčacej lehoty navrhovateľom
na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. Súčasne uviedol, že podľa Nálezu Ústavného súduSlovenskej republiky sp. zn. II ÚS 108/2012-12 nemôže byť judikatúr slovenských súdov považovaná
za skutočnosť, na základe ktorej možno požiadať o obnovu konania. Ďalej poukázal na to, že inštitút
obnovy konanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a odporca sa mal prednostne domáhať zmeny

rozhodnutia podaním odporu ako riadneho opravného prostriedku. Záverom ešte poukázal na to, že
navrhovateľ nedisponuje žiadnymi novými dôkazmi, ktoré nemohli byť použité v pôvodnom konaní a
naopak argumentuje dôvodmi, ktoré ešte len nastanú a to do úvahy pripadajúcou exekúciou.

K vyjadreniu odporcu sa opätovne vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 11.8.2014 (č.l.

22 súdneho spisu), v ktorom poukázal už len na dôvody obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. e/ OSP.
Na preukázanie dôvodnosti svojho návrhu použil rozsudok Európskeho súdneho dvora C 618/10
Banco Espaňol de Crédito SA/Joaquin Calderón Camino ako aj uznesenie Okresného súdu Trebišov
zo dňa 8.8.2013 sp. zn. 13C/115/2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach 4Co/312/2013 zo dňa
31.10.2013.

Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie za účasti právneho zástupcu odporcu, ktorý na pojednávaní
zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k návrhu na obnovu a žiadal návrh zamietnuť.
Navrhovateľ a odporca sa pojednávania nezúčastnili. Navrhovateľ mal vykázané doručenie predvolania
dňa 10.11.2014, svoju neúčasť neospravedlnil.

Súd sa na pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi doručenými účastníkmi, spisom 10Ro/354/2010
ako aj uznesením Okresného súdu Trebišov zo dňa 8.8.2013 sp. zn. 13C/115/2013 a uznesením
Krajského súdu v Košiciach 4Co/312/2013 zo dňa 31.10.2013.

Podľa § 228 ods. 1 OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky toho porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych

spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 229 OSP obnova konania nie je prípustná proti rozsudkom

a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;
b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 OSP po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom

súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestno-právnych predpisov zrušený,
b) podľa §228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré
v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) podľa § 228 ods. 1 písm. c),
d) podľa § 228 ods. 1 písm. d)

e) podľa § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 3 OSP navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.Podľa § 232 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 230 ods. 2 OSP pre konanie obnovy platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa § 234 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Podľa § 234 ods. 2 OSP, ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný alebo preto,

že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie.

Súd z pripojeného platobného rozkazu Okresného súdu Martin č. k. 10Ro/354/2010-27 zo dňa 19.5.1011
zistil, že v tom konaní súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 778,29 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 778,29 eur odo dňa 18.9.2009 do zaplatenia a

nahradiť mu trovy konania. V súlade s § 228 ods. 1 a § 229 OSP súd konštatuje, že je prípustné podanie
návrhu na obnovu konania žalobcom voči právoplatnému výroku platobného rozkazu Okresného súdu
Martin.

Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,

ktoré OSP pre podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov
lehôt - subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o
dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania
uplatniť a objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.
Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší

moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti
napadaného rozhodnutia s taxatívne stanovenými výnimkami v § 230 ods. 2 OSP.

Návrh na obnovu konania bol podaný v trojročnej objektívnej lehote. Právoplatnosť platobného rozkazu
Okresného súdu Martin č. k. 10Ro/354/2010-27 zo dňa 19.5.2011, pri ktorom navrhuje navrhovateľ

obnovu konania, nastala dňa 15.6.2011 a návrh bol podaný na súde dňa 13.6.2014 (č. l. 1 súdneho
spisu).

Súd pri posudzovaní, či bola zachovaná subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu
konania podľa § 230 ods. 1 OSP mal za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie tejto lehoty. Začiatok

trojmesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy
konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. Z obsahu
spisu súd síce zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 13.6.2014 a navrhovateľ v podanom
návrhu na obnovu konania presne uviedol okamih, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel, t.j.
konkrétne dňa 28.5.2014, keď ho Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odkázalo na stránku

Ministerstva spravodlivosti SR na prístupné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Súd však toto
tvrdenie navrhovateľa nepovažoval za preukázané. Rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ poukázal boli
zverejnené na viacerých webových sídlach už v čase ich právoplatnosti, napr. rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove z 29.6.2011 sp. zn. 2Co/137/2010 bolo uverejnené už 29.6. 2011.
().

Na základe uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľ mal možnosť oboznámiť sa s rozhodnutiami už v
čase ich zverejnenia a prehlásenie, že sa o nich dozvedel až dňa 13.6.2014 súd jednoznačne považoval
za nepreukázané a tendenčné.

Súd ďalej poukazuje na to, že navrhovateľ mal možnosť v pôvodnom konaní podať odpor proti

platobnému rozkazu a uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia i dôkazy, ktorými spochybňuje uplatnený
nárok. Z vydania platobného rozkazu proti navrhovateľovi ako spotrebiteľovi, nie je možné vyvodiť, že
uvedené je dôvod pre obnovu konania. Prípadné porušenie § 172 ods. 9 OSP súdom, nie je takou
skutočnosťou, ktorú účastník pôvodného konania, nemohol použiť bez svojej viny.

Pokiaľ ide o navrhovateľom v priebehu konania predložené rozsudky súdov Slovenskej republiky, tieto
nie sú pre predmetnú vec právne významné, keďže sudcovia Slovenskej republiky rozhodujú nezávisle
v súlade s čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Všetky ostatné rozhodnutia, na ktoré navrhovateľ poukazoval,satýkajúpovinnostíčlenskýchštátovEurópskejúniedosiahnuť,abypovinnostiuloženéSmernicouRady
č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách boli plnené.
Navrhovateľ neoznačil rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu

Európskych spoločenstiev, s ktorým by mal byť v rozpore právoplatný platobný rozkaz.

Čo sa týka tvrdenia navrhovateľa, že ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol v
pôvodnom konaní použiť bez svojej viny, súd konštatuje, že navrhovateľov interpretovaný názor,
nemožno považovať za právne relevantný.

Po právoplatnosti platobného rozkazu síce niektoré všeobecné súdy v obdobných konaniach, na ktoré
odvolateľ poukázal vyslovili, že zmluvná pokuta dojednaná v zmluvách spoločnosti odporcu je neplatná,
avšaktototvrdenieniejetakouskutočnosťou,rozhodnutímčidôkazom,ktorébezsvojejvinynavrhovateľ
nemohol použiť v pôvodnom konaní.

Na základe uvedeného mal súd za to, že nie sú splnené podmienky na obnovu konania v zmysle § 228

ods. 1 OSP v spojení s § 234 ods. 1 OSP, a preto návrh navrhovateľa na obnovu konania zamietol.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd zamietol aj návrh navrhovateľa na odklad vykonateľnosti
platobného rozkazu 10Ro/356/2010, a to práve z dôvodu, že nebol daný dôvod na nariadenie obnovy
konania a platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.