Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/628/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410209595
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:6410209595.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa - Z. U., bytom F. č. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, proti odporcovi - POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, o ochrane spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného
obohatenia, na základe odvolania vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa HOOS, so sídlom v

Prešove, proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 10C/3/2011-272 zo dňa 26.9.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie v časti týkajúcej sa nárokov uplatňovaných
navrhovateľom z úverovej zmluvy č. 5331360 zo dňa 20.6.2007. Postupoval tak podľa § 103, § 104 ods.
1 prvá veta O.s.p., v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p. Preskúmaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v

spise okresný súd zistil, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 9182/07 zo dňa 11.12.2007,
právoplatným dňa 7.1.2008 a vykonateľným dňa 10.1.2008, bol navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní
v procesnom postavení odporcu) zaviazaný voči odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom
postavení navrhovateľa) na zaplatenie sumy 876,42 eur (26 403 Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania
denne zo sumy 853,08 eur (25 700 Sk) od 5.9.2007 do zaplatenia a nahradenie trov konania, a to
z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o úvere č. 5331360 zo dňa 20.6.2007. Navrhovateľ v

aktuálnom konaní vedenom pod sp. zn. 10C/3/2011 sa domáha okrem iného aj určenia, že úver na
základe zmluvy č. 5331360 zo dňa 20.6.2007 uzavretý medzi navrhovateľom a odporcom je bezúročný
a bez poplatkov, a určenia, že zmluvné podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach úverovej
zmluvy č. 5331360, konkrétne článok 04, 06, 08 Všeobecných obchodných podmienok a článok 17, 19
sú neprijateľné a vydania bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy v sume 778 eur. V danom prípade
podľa názoru okresného súdu v oboch konaniach ide o totožný predmet konania - nároky uplatňované

z tej istej úverovej zmluvy č. 5331360 a totožné sú aj osoby účastníkov konania, nakoľko predmetná
úverová zmluva bola uzavretá dňa 20.6.2007 medzi odporcom v postavení veriteľa a navrhovateľom v
postavení dlžníka. Okresný súd poukazuje na inštitút prekážky veci právoplatne rozhodnutej, uvedená
prekážka sa vzťahuje aj na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, nakoľko v zmysle § 35
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu. V konkrétnej súdenej veci rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 9182/07 zo dňa
11.12.2007, ktorým bolo rozhodnuté o plnení z úverovej zmluvy č. 5331360 zo dňa 20.6.2007, vytvára
prekážku rozhodnutej veci pre konanie o ochrane spotrebiteľa a vydaní bezdôvodného obohatenia, a
to v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha určenia neprijateľných podmienok v predmetnej úverovej
zmluve, určenia, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, a z tohto
titulu vydania bezdôvodného obohatenia z predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko jednotlivé nároky

vychádzajú z rovnakého skutkového základu (z rovnakej úverovej zmluvy), ktorej platnosť, či neplatnosť
prejudiciálne skúmal rozhodcovský súd pri rozhodovaní o plnení z tejto zmluvy.Ustanovenie § 33 ods. 2 zákona. č. 244/2002 Z.z. ukladá rozhodcovskému súdu priamo povinnosť
skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko nemôže prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov

na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže vydaný
rozhodcovský rozsudok nebol napadnutý žiadnym opravným prostriedkom, ktorý zákon č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní pripúšťa (ako žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku podľa § 37
zákona č. 244/2002 Z.z. alebo žaloba o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.), rozhodcovský rozsudok v zmysle § 35 z. č. 244/2002 Z.z.

nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922
761 č. SR 9182/07 zo dňa 11.12.2007 je právoplatný a vykonateľný exekučný titul a vytvára prekážku
právoplatne rozhodnutej veci pre toto konanie.

Vzhľadom na horeuvedené úvahy okresný súd konštatoval existenciu prekážky veci rozsúdenej v časti,

v ktorej si navrhovateľ uplatňuje nároky z úverovej zmluvy č. 5331360 zo dňa 20.6.2007, a to určenia,
že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov, určenia, že zmluvné podmienky vo Všeobecných
obchodných podmienkach tejto úverovej zmluvy, konkrétne článok 04, 06, 08, 17 a 19 sú neprijateľné a
vydania bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy v sume 778 eur. Prekážka veci rozsúdenej je pritom
neodstrániteľnou prekážkou konania, a je dôvod na jeho zastavenie podľa § 103 O.s.p. v spojení s §

104 ods. 1 O.s.p.

Otázku trov konania okresný súd posudzoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., konštatuje procesnú
zodpovednosť za náhradu trov na strane účastníka, ktorý zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
odporcovi však žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podalo odvolanie Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, vystupujúci ako vedľajší
účastník na strane navrhovateľa. Domáhal sa zrušenia uznesenia a žiadal pokračovať v dotknutej
časti konania. Prioritne dáva do pozornosti závery rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Cdo 135/2012,

podľa ktorých ak je rozhodcovská zmluva neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak nejde o prekážku
rozsúdenej veci. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa názoru odvolateľa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z pohľadu § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p.
Odvolateľ mal za to, že zmluvy sú absolútne neplatné. Na túto neplatnosť musí súd prihliadnuť ex
offo. Je nesporné, že rozhodnutia rozhodcovského súdu sú nezákonné, pretože zmluvy o úvere sú

neplatné a nevykonateľné, pričom jeden z dôvodov ich neplatnosti je práve dohoda o rozhodcovskej
doložke, ktorá je podľa ustálenej súdnej praxe neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolateľ poukázal
ďalej na to, že Stály rozhodcovský súd spoločnosti Rozhodcovská, a.s. Bratislava v konaniach o
spotrebiteľských úveroch opakovane rozhoduje v rozpore so zákonom a ustálenou súdnou praxou,

hoc na také rozhodovanie nemá právomoc. Odvolateľ zdôraznil, že navrhovateľ predmetný úver splatil,
ba dokonca zaplatil viac ako mal. Je preto daný naliehavý právny záujem navrhovateľa z pohľadu
ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. na podanej určovacej žalobe a rozhodnutím o zastavení konania mu
súd bráni toto právo využiť a fakticky mu odmieta Ústavou zaručené právo na súdnu ochranu. Z týchto
dôvodov sa domáhal zrušenia uznesenia a pokračovania v predmetnom konaní.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť pre vecnú
správnosť. Odvolanie hodnotil ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, poukazuje na § 93 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku. Vedľajší účastník môže podať odvolanie len v prípadoch, ak ho
zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Ak by

hlavný účastník súhlas nevyjadril, prípadne ho odvolal, bude sa táto situácia posudzovať ako nesplnenie
subjektívnej podmienky na podanie odvolania, čo znamená že v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Odporcovi nie je známe nielen to,
žeby navrhovateľ dal súhlas s podaním odvolania vedľajším účastníkom, ale ani to, že by on sám
(navrhovateľ) podal odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu, za tejto situácie treba potom uzavrieť,

že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou a ako také by ho odvolací súd mal v zmysle § 218
O.s.p. odmietnuť.
Odporca zaujal stanovisko aj k otázke rozhodcovskej doložky, jeho platnosti/neplatnosti. Argumentoval
tým, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi navrhovateľom a odporcom je tzv. nevýhradnourozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od navrhovateľa, aby spory s odporcom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní. Podľa § 19 zákona o rozhodcovskom konaní podanie žaloby na rozhodcovský
súd má rovnaké právne účinky ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania
nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená
to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci a to aj v obrátenom procesnom
postavení. Odporca poukazuje aj na obsahové znenie ustanovenia § 106 ods. 3 O.s.p. Podľa odporcu

skutočnosť, že rozhodcovská doložka dávala navrhovateľovi reálnu možnosť obrátiť sa na všeobecný
súd potvrdzujú aj viaceré súdne konania, v ktorých on bol účastníkom a ktoré iniciovali jednotliví dlžníci a
tak privodili splnenie rozväzovacej podmienky rozhodcovskej doložky. Čísla jednotlivých súdnych konaní
vedených pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky odporca aj konkrétne uvádza v písomnom
vyjadrení. Prijatie navrhovateľovej argumentácie podľa odporcu by znamenalo pre neho len jediné a
to úplne znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom aj z ustanovenia § 53 ods. 4 písm.

r/ Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale
iba ho obmedziť. V súdenej veci rozhodcovské konanie má oporu v zákone o rozhodcovskom konaní
( Zákon č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov
nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej
sa spotrebiteľských úverov. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva

jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných a orgány zodpovedné za
mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov.

Exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní môže preskúmavať rozhodcovský
rozsudok len po tej stránke, či je ako exekučný titul vykonateľný v súlade s príslušnými ustanoveniami

Exekučného poriadku. Preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
však oprávnený nie je. Vychádzajúc z úpravy § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní,
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na exekúciu na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodnutia rozhodcovského rozsudku, exekučné

konanie zastaví. V každom prípade však takýto rozhodcovský rozsudok ostáva právoplatným a bude
vytvárať prekážku rozsúdenej veci pre akékoľvek ďalšie konanie, ktorého predmetom by bola tá istá vec.
Neexistuje teda žiaden zákonný podklad, ktorý by exekučnému súdu dával právomoc zrušiť právoplatné
rozhodnutie, posudzovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky rozhodcovského konania,
ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku, či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Ak však

prebieha nové právo nachádzacie konanie (ako v predmetnej právnej veci), v ňom všeobecný súd nemá
k dispozícii žiadne podobné ustanovenie oprávňujúce ho rozhodcovský rozsudok preskúmať.

Súhrnom všetkých uvedených dôvodov sa odporca domáhal potvrdenia uznesenia okresného súdu pre
vecnú správnosť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 214 ods. 2
O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na

ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Ustanovenie § 201 O.s.p. rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov. Prvým je vedľajší účastník, ktorý
v konaní vystupuje popri navrhovateľovi alebo odporcovi v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. s rovnakými
právami a povinnosťami ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a druhým v zmysle novelizovaného

znenia ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. (s účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z.z. ) je
vedľajší účastník, ktorému z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a
účastníkom konania. V druhom z uvedených typov (t.j. ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším účastníkom) je vedľajší účastník oprávnený
podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka konania, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj

proti jeho vôli, samozrejme za predpokladu, že preukáže, že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania.Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda v zásade má právo podať
odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania je však obmedzená účastníkom, na strane
ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto

oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú
legitimáciu na podanie odvolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa
vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje.
Vedľajší účastník môže podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podá odvolanie len
vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas.

V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho
účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.

V konkrétnej súdenej veci je navrhovateľ (hlavný účastník konania) má právo podať odvolanie proti
rozhodnutiu okresného súdu. Má teda procesnú legitimáciu na podanie odvolania. Je jednoznačné, že
odvolanie proti uzneseniu okresného súdu hlavný účastník (navrhovateľ) nepodal. Odvolanie podal len

vedľajší účastník. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie vedľajšieho účastníka okresný súd doručil
navrhovateľovi i s výzvou, aby sa vyjadril, či súhlasí s podaným odvolaním. Navrhovateľ v dotknutom
štádiu konania nepredložil žiadne stanovisko, nereagoval. Tento jeho postoj hodnotil odvolací súd za
konkludentný prejav jeho vôle - ako súhlas s podaním odvolania. Nakoľko hlavný účastník neodmietol
súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka právne účinné. Napokon

podanie odvolania vedľajším účastníkom je v záujme hlavného účastníka na procesnej strane ktorého
vystupuje. O to viac, že predmetom odvolacieho prieskumu je otázka dotýkajúca sa spotrebiteľskej veci
a ochrany práv spotrebiteľa.

Za tejto existujúcej procesnej situácie odvolací súd uzavrel, že vedľajší účastník na strane navrhovateľa

bol procesne oprávnenou osobou na podanie odvolania.

Preskúmaním spisu krajský súd ďalej zistil, že navrhovateľ podaným návrhom (po pripustení jeho zmeny
uznesením OS Martin 10C/3/2011-134 zo dňa 5.2.2013) žiada určiť (okrem iného): 1/ že úver na základe
zmluvy č. 5331360 zo dňa 20.6.2007 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je bezúročný a

bez poplatkov, 2/ určiť, že zmluvné podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach úverovej
zmluvy č. 5331360 zo dňa 20.6.2007, konkrétne článok 04, 06, 08, 17 a 19 Všeobecných obchodných
podmienok sú neprijateľné a vydať bezdôvodné obohatenie z tejto zmluvy v sume 778 eur.
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 9182/07 zo dňa 11.12.2007, právoplatný 7.1.2008
a vykonateľný 10.1.2008 bol navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení odporcu)

zaviazaný voči odporcovi (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení navrhovateľa) na zaplatenie
sumy 876,42 eur (26.403 Sk) spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 853,08 eur (25.700 Sk)
od 5.9.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a to z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy
o úvere č. 5331360 zo dňa 20.6.2007.

Ako je zrejmé, súd prvého stupňa v písomných dôvodoch svojho rozhodnutia vyargumentoval čo bolo
predmetom konania pred rozhodcovským súdom a akých nárokov sa v aktuálnom konaní navrhovateľ
domáha. Okresný súd svoje závery k opodstatnenosti čiastočného zastavenia konania viaže k existencii
prekážky rozsúdenej veci, zvýrazňujúc totožný predmet konania pred rozhodcovským súdom, totožný
predmet konania v aktuálne súdenej veci, navyše tak ako v rozhodcovskom konaní tak aj v aktuálne

súdenej veci sa dotknutý nárok vychádza z totožných skutkových tvrdení.

Odvolací súd však v dôvodoch rozhodnutia nenachádza odpoveď, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal
s otázkou prijateľnosti/neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky, či na vydanie
rozhodcovského rozhodnutia existovala/neexistovala právomoc rozhodcovského súdu, či boli splnené

všetky zákonné podmienky pre rozhodovanie veci v rozhodcovskom konaní rozhodcom. V tejto časti
je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru odvolacieho
súdu otázka prijateľnosti / neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je prioritnou, základnou otázkou pre
ustálenie záveru, či rozhodcovský súd mal právomoc v rozhodcovskom konaní riešiť nárok uplatňovaný
zo spornej zmluvy. Tento chýbajúci záver zároveň zakladá aj predčasné rozhodnutie v otázke existencie

prekážky rozsúdenej veci.

V ďalšom štádiu konania súd prvého stupňa prioritne ustáli podstatnú otázku, či účastníci dotknutého
zmluvnéhovzťahuuzatvorilirozhodcovskúdoložkuprijateľnú/neprijateľnú,čirozhodcovskádoložkabolauzatvorená platne/neplatne, a či existovala/neexistovala právomoc rozhodcovského súdu pre vydanie
rozhodcovského rozsudku. Až po ustálení týchto otázok bude môcť súd prvého stupňa prijať záver o
tom, či rozhodcovský rozsudok v súdenej veci vo vzťahu ku konkrétne riešenému nároku predstavuje

exekučný titul právoplatný a vykonateľný alebo nie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne
aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.