Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/601/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212214376
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212214376.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu F.. S. G., bytom v H., S. XX, proti žalovanému F.. S. I.,
bytom v H., H. XX, v konaní o zaplatenie 18 225 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 13C/297/2012-240 z 29.1.2014

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie žalobcu.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca je
povinný nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 1 093 € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 2 896,45 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Písomne podaným návrhom sa dožadoval žalobca zaplatenia 18 225 €, teda 50% finančných
prostriedkov nevyhnutne poskytnutých na podnikanie spol. SLOVECO, s.r.o. a to žalobcom F.. G.. Žiadal

aj priznať trovy konania.

Výrok vo veci samej odôvodnil súd prvého stupňa (ďalej len súd) so zreteľom na § 511 ods.3 Obč.zák.,
aleaj§30,31a32ods.1zák.č.191/1950Zb.zákonazmenkovéhoašekového,lebonebolopreukázané,
aby plnil finančné prostriedky žalobca na účet spol. SLOVECO, s.r.o., a aby kontokorentný úver pre spol.
SLOVECO zostal v splatnosti, keďže žalobca zaplatil finančné prostriedky a nemal pritom preukázaný
žiadenprávnydôvodaanižalobcomtvrdenýaaniiný,abynazaplateniežalobcovi1/2-icenímzaplatenej

sumy bolo možné vyhovieť návrhu proti žalovanému, preto súd návrh zamietol. Ďalšie dokazovanie už
nevykonával výsluchom zamestnanca Tatrabanky.

Výrok o trovách konania odôvodnil § 142 ods.1 O.s.p. a ich výšku ust. § 10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
ako aj § 18 ods.3 cit. vyhl., keď právny zástupca žalovaných vykonal sedem úkonov a za jeden úkon
nebola priznaná suma žiadaná ako účelné trovy.

V podanom odvolaní žalobca žiadal výrok o trovách konania zrušiť a použiť § 150 ods.1 O.s.p., aby

nebola priznaná náhrada žiadnej zo sporových strán. Ak by odvolací súd dôvody neuznal v tomto
odvolaní, pri absencii dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadal náhradu trov konania s poukazom na
§ 147 ods.1 O.s.p. nepriznať žalovanému za pojednávania uvedené v bode 1/ tohto odvolania z dôvodov
v tomto bode uvedených. Súd vo svojom rozsudku nespochybnil poskytnutie peňažných prostriedkov
spol.SLOVECO,s.r.o.zostranyžalobcu.Žalobcanikdynepristupovalkužalovanémutak,abypovinnosti
a záväzky spoločnosti neplnil a je presvedčený, že konal správne, keď mu záležalo na spol. SLOVECO,s.r.o., čo si myslí, že sú dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by nemali byť priznané trovy
nikomu. Súd nebral do úvahy skutočnosť, že na prvé dve pojednávanie 13.2. a 17.4.2013 sa žalovaný
nedostavil, lebo uviedol nepodložený dôvod, že bol služobne odcestovaný, pričom oficiálne zamestnaný

vtedy nebol. Tu platí § 147 ods.1 O.s.p., lebo opačne mali byť uložené a uhradené trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, teda žalovaný má ich uhradiť žalobcovi.

Žalobca podal ešte jedno odvolanie č.l. 262, 263, ktoré došlo súdu 4.4.2014, ktoré však odvolanie bolo
podané po zákonom stanovenej lehote a odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny, namietal, že
celé konanie pred súdmi je zo strany žalobcu vypočítavé, neoprávnené, keď on si nárokuje od

neho neopodstatnené finančné prostriedky cieleným a premysleným, špekulatívnym spôsobom.
Nie hospodárska kríza negatívne ovplyvnila chod spoločnosti, ale pravá kríza bola zapríčinená
samotným žalobcom, vplyvom celej jeho blízkej rodiny na ekonomiku spoločnosti, jeho neodbornosťou,
chamtivosťou a benevolenciou, preto svojim konaním spôsobil diverziu v odčerpaní finančných
prostriedkuzkontokorentnéhoúčtuspoločnostivoviacako110000€.Vcelomprocesežalobcazavádza

súd fiktívnou stratou. Dal žalovanému výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca, ktorú vykonštruoval,
na pojednávanie 17.4.2013 sa nedostavil z dôvodov intenzívneho hľadania práce u potenciálnych
zamestnávateľov, keď mal neodkladné stretnutia mimo svojho bydliska a časovo nebolo možné sa včas
vrátiť na miesto konania pojednávania, o tom jeho právneho zástupcu aj informoval, že musel vycestovať
za prácou, preto on povedal, že služobne je odcestovaný, keď ústne sa dosť dobre nepochopili. Záznam

z ústneho pojednávania z 22.4.2012, kde potvrdil jeho skutočnú nezamestnanosť, záznam je jedným z
dôkazov hlavne o agresivite rodinných príslušníkov žalobcu voči jeho osoby, predmetom pojednávania
bol priestupok a to urážka na cti voči jeho osobe použitej prítomnosti úradnej osoby vyrieknutá synom
žalobcu Z.. S. G. „že on je blázon“. Bol aj za tento výrok uznaný za vinného.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa a zistil, že výrok o náhrade trov konania je vecne správny, súd správne a
úplne zistil skutkový stav vo veci, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie v napadnutom výroku
je presvedčivé, preto odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa
a tento výrok potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v

konaní (§ 142 ods.1 O.s.p.). Predpokladom použitia ust. § 150 ods.1 O.s.p. je existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia
výnimočnosti daného prípadu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov
konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych

noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania.

Ustanovenie § 150 ods.1 O.s.p. pritom dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na
náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom
konania alebo k určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie

účastníkov. V takomto prípade treba pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by
postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku
a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou vzniku sporu,

však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi
konania, súd náhradu trov konania nepriznal.

Ust. § 150 ods.1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či vprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,kuktorýmtrebapristanovení
povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Preto nie je možné vykladať ho tak, že je naň
možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

Odvolací súd preskúmajúc napadnutý výrok o trovách konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa
správne nepoužil § 150 O.s.p., nie je možné, aby žalobca, ktorý v niekoľkoročnom spore nezvládne
dôkazné bremeno, je neúspešný v konaní, aby bez pomerov tak žalovaného ako aj žalobcu, t.j. bez
uvedenia svojich majetkových, sociálnych, osobných pomerov žiadal zmeniť výrok o trovách konania
tak, aby bolo aplikované ust. § 150 O.s.p. Treba vziať do úvahy nielen pomery toho, ktorý by mal trovy

konania zaplatiť, ale zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného
účastníka.Uprednostneniezáujmovžalobcuprináhradetrovkonaniabybolobezprecedentnéporušenie
zásady rovnosti účastníkov, pretože v každom prípade žalovaný bol úspešný v konaní a platí tu teda
aplikácia § 142 ods.1 O.s.p. Žalobca neurobil v priebehu konania žiadny pokus, aby sa mohol alebo mal
dohodnúť so žalovaným, vzťahy medzi nimi sú riadne narušené. Súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď poukázal na plný úspech žalovaného v konaní, nejde tu o výnimočný prípad, kedy by mala byť

použitá aplikácia § 150 ods.1 O.s.p. Ani jeden argument, ktorý používa v odvolaní žalobca nie je
spôsobilý privodiť zmenu rozhodnutia a ovplyvniť úvahu súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú
skutočne dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods.1 O.s.p.

Taktiež ust. § 147 ods.1 neprichádza do úvahy v tejto veci, lebo súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil a aj v rozsudku uviedol všetky úkony, ktoré vykonal právny zástupca a treba súhlasiť

s ním, že ide všetko o účelne vynaložené trovy konania podľa § 9, § 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Nešlo v
žiadnom prípade o zavádzanie súdu a žalobca ak potom aj podal odvolanie, sám sa rozhodol pokračovať
v konaní s tým, že musel rátať s ďalšími výdavkami a účelnými trovami konania vo vzťahu k žalovanému,
ktorý sa musel vyjadriť k odvolaniu, nie je možné, aby odôvodňoval aplikáciu § 150 ods.1 O.s.p.
zaťažením rodinného rozpočtu žalobcu, ktorý konsoliduje svoju spol. SLOVECO, s.r.o. Súd prvého

stupňa správne neaplikoval ani § 147 ods.1 O.s.p. a skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neboli
preukázané tak v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní, aby úmyselne žalovaný
zavádzal, resp. spôsobil zavinením trovy konania pri absencii svojej osoby na pojednávaní.

Podľa § 218 ods.1 písm.a/ O.s.p., keďže zjavne po 15-dňovej lehote podal odvolanie ako ďalšie
odvolanie (čo do veci samej) žalobca a 4.4.2014, nebolo možné inak rozhodnúť odvolacím súdom

len odmietnuť odvolanie žalobcu, keďže ten prevzal rozsudok súdu prvého stupňa prostredníctvom
advokáta 5.3.2014, posledným dňom lehoty na podanie odvolania je 21.3.2014, odvolanie podané až
4.4.2014 muselo byť odmietnuté ako oneskorene podané.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p., lebo
žiadne trovy si za vyjadrenie k odvolaniu nežiadal žalovaný a žalobca bol neúspešný v odvolacom

konaní.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.