Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710203971
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7710203971.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. M., a.s., K. 7, XXX XX K., T.: XX XXX
XXX, zastúpený spoločnosťou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662,
proti povinnej: Q. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom G. G. XXX, XXX XX B. vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad 29. augusta 2, 811 07 Bratislava, o vymoženie 1.680,94 eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 29.5.2014, č. k.

22Er/131/2010-22 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 29.5.2014, č. k.
22Er/131/2010-22 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Mgr.

Kamilom Líškom, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, 29. augusta 2 a oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 7.4.2010 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinnej na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je
rozhodcovský rozsudok, sp. zn. 0808033 zo dňa 20.11.2009. Súd prvého stupňa vec právne posúdil
podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 57 ods. 2, §
58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“), § 52 ods. 1 a 2 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“)
a podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd ďalej uviedol, že medzi
oprávneným a povinnou bola uzatvorená dňa 11.9.2007 zmluva o úvere č. XXXXXXXX. Na uvedený
právny vzťah použil súd prvého stupňa spotrebiteľské právne normy, t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS, nakoľko zo

zmluvy bolo zrejmé, že oprávnený poskytol povinnej dočasne finančné prostriedky, pričom konal v rámci
svojej obchodnej činnosti a povinná za zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok
za poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom
nevyplýva, že povinná konala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súčasťou tejto
zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky, v ktorých v bode 5.38 sa účastníci dohodli, že všetky spory
rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava. Ako súd

ďalej uviedol, nakoľko v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky
nesmú byť dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd mal za to, že rozhodcovská doložka,na základe ktorej založil rozhodca svoju právomoc, nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a
tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ
bol nútený tieto obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť. V rozhodcovskej doložke bol

vopred ustanovený rozhodcovský súd, ktorý mal v prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť.
Na základe uvedeného sa povinná vopred vzdala práva na účinnú procesnú obranu. Spôsob, akým
bola doložka koncipovaná, napĺnila podľa názoru súdu prvého stupňa podmienku uvedenú v ustanovení
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je táto rozhodcovská doložka podľa ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc

rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo
ide o nulitný právny akt. Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu zastavil a v zmysle § 14
a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“)
a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške
39,83 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného, čo odôvodnil tým, že oprávnený zavinil zastavenie

exekúcie, keďže predložil súdu rozhodcovský rozsudok, ktorý je nespôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil.

Oprávnený v odvolaní nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v článku 5.38 Obchodných podmienok pre úver je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských

zmluvách. Poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorej ak by niektoré z ustanovení zakladalo právomoc rozhodovať spor výlučne v rozhodcovskom
konaní, považuje sa takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti
celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči

dodávateľovi uplatňovať aj v občianskoprávnom konaní. Podľa odvolateľa v zmysle tejto dôvodovej
správy je rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni
dlžníkovi, aby svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje
veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto
rozhodcovskej doložky. Na základe vyššie uvedeného bol oprávnený presvedčený, že rozhodcovský

rozsudok bol vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku a nedochádza tu teda k
vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia boli v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom, o čom svedčí
aj poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi riadne vydané.

Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej

lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Podľa obsahu odvolania odvolací súd v
zmysle§41ods.2O.s.p.posúdil,žeoprávnenýnapádavýrokozastaveníexekúcieanieajvýrok,ktorým
bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Tento výrok teda nadobudol
právoplatnosť. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie

je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:Oprávnený v podanom odvolaní namietal vyhodnotenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o
úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 11.9.2007 ako neplatnej v celom rozsahu a v dôsledku
toho nedôvodné zastavenie exekúcie.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 11.9.2007 zmluvu o úvere
a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver
vo výške 995,82 eura, ktorú sumu sa povinná zaviazala vrátiť v 48 mesačných splátkach vo výške
35,02 eura, t.j. v celkovej sume 1.680,94 eura (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto
konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 20.11.2009, č. 0808033, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
7.12.2009 a vykonateľnosť dňa 11.12.2009.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú
z nej výnimky. Takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu, a to umožniť

exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného

súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne a v ustanovení § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak
to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Pre účely exekučného konania je osobitným
zákonom zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý v § 45 ods. 1, 2 stanovuje prípady, kedy exekučný súd

exekučné konanie zastaví.

Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie
je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný
postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

V posudzovanom prípade súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 5.38
Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) za rozpornú s § 53 ods. 4 písm. r/
Občianskeho zákonníka, čo oprávnený namietal.

Rozhodcovská doložka sa nachádzala v časti V bode 5.38 Obchodných podmienok úverových
produktov. Podľa tohto ustanovenia sa účastníci dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory

z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť,
výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho základných vnútorných predpisov.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky
zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda

charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito
neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie
§ 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na

ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre
nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.
Ako vyplynulo z obsahu spisu, Obchodné podmienky úverových produktov (verzia 2/2006), v ktorých

je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto obchodné
podmienky nie je možné považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve - zmluve o úvere a
ďalších úverových produktoch. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy
rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v Obchodných podmienkach úverových produktov ako neprijateľnej, a teda neplatnej
podmienky v celom rozsahu. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie, a preto neboli splnené podmienky pre pokračovanie exekúcie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokutohtouzneseniaauznesenievnapadnutomvýrokupotvrdil
ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. mu

nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnej takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.