Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202105
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413202105.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s. r. o., Mliekarenska 10, 820 05
Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpený Advokátskou kanceláriu GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Klincová 37/B, Bratislava proti žalovanému: C. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, E. E. H., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so
sídlom Sofijská 13, Košice, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach,

Stará Baštová 2, doručovacia adresa, Budapeštianska 8, Košice, o odvolaní vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16. 09. 2013, č. k. 2C/72/2013-25
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 1 112,45 Eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 21. 02. 2009 a úrokom vo
výške 0,05 % denne od 21. 02. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 173,78 Eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník
- Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13, ktorému
súd prvého stupňa doručil rozsudok dňa 03. 12. 2013. Vedľajší účastník na strane žalovaného podal

proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol
napadnutý rozsudok zamietnuť.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného navrhol, aby
odvolací súd v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol odvolanie ako podané neoprávnenou
osobou.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a zistil, že podané odvolanie je potrebné odmietnuť.

Podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností..Pretože v zmysle citovaného ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, môže dôjsť postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom aj vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi. Vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo podať odvolanie alebo

dovolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje alebo sám. Pokiaľ sa jeho úkony dostanú do
rozporu s úkonmi účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a
vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník bez ďalšieho, t. j. bez ohľadu na postoj účastníka, na
strane ktorého vystupuje podať odvolanie (§ 201 veta druhá O. s. p.).

Ak nejde o situáciu vyplývajúcu z ust. § 201 veta druhá O. s. p., nesúhlas účastníka s odvolaním

vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného
vedľajším účastníkom, okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr.,
ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo
nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie
znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastníka

je dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného
vedľajším účastníkom.

Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania
napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho
strane, v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva) zostane

nečinný. V zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka sa zásadne
prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Vedľajšiemu účastníkovi
zostáva možnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predložil vyjadrenie účastníka
obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním.

Vpreskúmavanejveciodvolacísúdkonštatuje,ženejdeoprípad,keďzprávnehopredpisuvyplývaurčitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi žalovaným a vedľajším účastníkom. Preto v prípadoch, ak z právneho
predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, je pre
posúdenie oprávnenosti vedľajšieho účastníka podať odvolanie významné, či s ním súhlasí účastník,
ktorý sám odvolanie nepodal.

Odvolací súd výzvou zo dňa 10. 10. 2014 (č. l. 50 spisu) vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od

doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a či súhlasí s podaným
odvolaním vedľajšieho účastníka. Žalovaný zostal nečinný, a preto odvolací súd podaním zo dňa 12.
11. 2014 (č. l. 63 spisu) vyzval vedľajšieho účastníka, resp. jeho právneho zástupcu, aby sa v lehote 15
dní do spisu obstaral a predložil vyjadrenie účastníka - žalovaného obsahujúce jeho súhlas s podaným
odvolaním vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník na výzvu súdu nijako nereagoval.

Pretože v prejednávanej veci nejde o situáciu vyplývajúcu z ust. § 201 veta druhá O. s. p.,
nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok
odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom, okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti
výnimočne odôvodňujú iný postup, napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva
na úkor iných v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada charakterizujúca sporové

občianske súdne konanie znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného
účastníka konania a nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolanie
podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky je potrebné
vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným
vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane v rozpore so zásadou „nech si každý stráži svoje

práva“ zostane nečinný. V zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka
sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Za tejto situácie,
keď vedľajší účastník po doručení výzvy, aby sa vyjadril, či súhlasí s podaným odvolaním vedľajšieho
účastníka zostal nečinný, odvolací súd umožnil vedľajšiemu účastníkovi výzvou zo dňa 12. 11. 2014,
aby sám obstaral a predložil do spisu vyjadrenie účastníka - žalovaného obsahujúceho jeho súhlass podaným odvolaním vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník podobne ako žalovaný na výzvu
odvolacieho súdu nijako nereagoval. Preto za takejto situácie rozhodol o odvolaní vedľajšieho účastníka
v zmysle ust. § 201 ods. 1 a § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. tak, že odvolanie odmietol. V danom

prípade z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom - žalovaným
a vedľajším účastníkom, a preto nie je dané oprávnenie vedľajšieho účastníka v takej veci podať
odvolanie. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako odvolanie podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V konaní došlo k odmietnutiu podaného odvolania, preto platí prioritne, že žalobca podľa ust. § 146 ods.

2 veta druhá O. s. p. má právo na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok však v ust. § 150 fixuje aj moderačné absolučné právo zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak
sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Zákon teda umožňuje prihliadať pri

rozhodovaní o trovách konania aj na charakter procesnej situácie, na okolnosti ktoré viedli k uplatneniu
práva na súde, i na postoj účastníkov v konaní.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do konania až po vyhlásení rozsudku súdom prvého
stupňa. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal premlčanie uplatneného
nároku, a preto odvolací súd je toho názoru, že je treba túto skutočnosť mať na zreteli aj pri rozhodovaní

o náhrade trov konania.

Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že možno pri náhrade trov konania aplikovať ust. § 150
O. s. p. a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.