Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/113/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010170
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314010170.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanému I. R., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 09.07.2014 sp. zn. 3T/31/2014, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 13.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného I. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný I. R. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe, že

dňa 20.03.2012 v Seredi na ulici Cukrovarskej ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky
Škoda Octavia, ev. č. GA 778 CN, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej
motorizovanej jednotky KR PZ v Trnave, z dôvodu spáchania dopravného priestupku, pri ktorej kontrole
predložil vodičský preukaz, ktorý mal odovzdať na príslušnom dopravnom inšpektoráte, pretože mu
bol rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č. 1T/18/2010-240 zo dňa 23.01.2012, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.01.2012, okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 15 mesiacov, od právoplatnosti rozsudku.

Za to súd obžalovanému podľa 348 odsek 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l/, § 37 písm. m/,
§ 38 odsek 2, § 54 Trestného zákona uložil trest povinnej práce vo výmere 180 hodín.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne,
ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a jeho oslobodenia spod obžaloby okresného
prokurátora v zmysle § 285 písm. a/ Trestného poriadku. V dôvodoch písomného odvolania poukázal
na to, že trestného činu sa nemohol dopustiť, nakoľko v čase spáchania skutku nebol právoplatne
odsúdený, nakoľko písomné vyhotovenie rozsudku Okresného súdu v Galante sp.zn. 1T/18/2010
zo dňa 23.01.2012 obsahovalo nesprávne poučenie, ktoré bolo odlišné od poučenia po vyhlásení v
rozsudku dňa 23.01.2012 a táto nezrovnalosť vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania konanom
vo veci, pričom predmetný rozsudok na základe opravného uznesenia nadobudol právoplatnosť až dňa
28.04.2012. Za takéhoto stavu preto nebolo možné, aby sa dňa 20.03.2012 dopustil prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d/ Trestného zákona, nakoľko trestná vec
súvisiaca s konaním pod sp.zn. 1T/18/2010 bola právoplatne skončená až dňom 28.04.2012.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ
podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a tak
zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré
z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu
to kladie za vinu obžaloba a I. stupňový rozsudok.

Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.

Pokiaľ ide o otázku viny obžalovaného, je potrebné uviesť, že všetky vykonané dôkazy v predmetnej veci
preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané zákonným spôsobom. Krajský súd v tomto smere nezistil
žiadne pochybenia ani porušenie zákona. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku vykonané
dôkazy veľmi podrobne rozoberá, pričom z vykonaných dôkazov je nepochybné, že obžalovaný
v kritickom čase jazdil motorovým vozidlom, hoci rozsudkom Okresného súdu v Galante zo dňa
23.01.2012 sp.zn. 1T/18/2010 mu bol okrem podmienečného trestu odňatia slobody uložený i trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 15 mesiacov. Skutočnosť, že
obžalovaný v čase plynutia skúšobnej doby, ako i trestu zákazu činnosti, riadil motorové vozidlo,
nespochybňuje v konečnom dôsledku ani sám obžalovaný, ktorá skutočnosť vyplýva i zo zápisnice
resp. zo záznamu poriadkovej polície PMJ v Trnave zo dňa 20.03.2012, kedy hliadka polície zastavila
obžalovaného, nakoľko tento porušil ustanovenia v zmysle § 4/1b zák.č. 8/2009 o cestnej premávke, čím
naplnil skutkovú podstatu priestupku v zmysle § 22/1 zák.č. 372/90 Zb., za čo mu bola udelená sankcia,
a to bloková pokuta vo výške 30 Eur, ktorú obžalovaný namieste zaplatil. Zo záznamu vyplýva, že
lustráciou z evidenčnej karty vodiča nebolo zistené, že by mal menovaný zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá.

Je nepochybné, že v prípravnom konaní obžalovaný spáchanie uvedeného skutku jednoznačne priznal
a uviedol, že o plynutí zákazu činnosti, v čase, kedy viedol motorové vozidlo, vedel a svoju výpoveď
na hlavnom pojednávaní zmenil až vzhľadom na zmenu svojho obhajcu. Tiež potvrdil, že nakoľko
nemal na rozsudku vyznačenú právoplatnosť, vodičský preukaz na ODI v Galante mu neprevzali, ale
bol si vedomý, že v čase zákazu nesmie jazdiť motorové vozidlá a pri kontrole policajti na to neprišli
len preto, že im predložil vodičský preukaz, ktorý neodovzdal na ODI. Tiež tejto výpovedi ako súčasť
jeho obrany bolo to, že uvádzal, že v čase plynutia zákazu činnosti riadil motorové vozidlo len ten
1-krát, pričom sa nechal voziť svojimi priateľmi. Takéto vyjadrenia obžalovaného teda v konečnom
dôsledku nepochybne svedčia o tom, že obžalovaný, v čase, kedy riadil motorové vozidlo, jednoznačne
musel vedieť o tom, že také konanie je v rozpore so zákonom a že motorové vozidlo riadi napriek
tomu, že mu bol uložený rozsudkom okresného súdu zákaz činnosti. Pokiaľ ide o obhajobné tvrdenia
obžalovaného v prednesenej jednak na hlavnom pojednávaní a ktoré sú svojim spôsobom kopírované
aj v dôvodoch odvolania v tom smere, že obžalovaný sa nemohol trestnej činnosti dopustiť vzhľadom k
tomu, že rozsudok okresného súdu 1T/18/2010, ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti, nadobudol
právoplatnosť až dňom 28.04.2012, a teda keď obžalovaný riadil motorové vozidlo dňa 20.03.2012, bol
na to plne oprávnený, nakoľko bol držiteľom vodičského preukazu a nebol rozsudok okresného súdu v
tomto smere právoplatný, sú neopodstatnené a vyvrátené výsledkami vykonaného dokazovania.

Krajský súd takúto argumentáciu nemohol prijať, pričom v celom rozsahu sa stotožňuje so závermi
I. stupňového súdu, ktorý v rozsiahlych a veľmi podrobných dôvodoch obranu obžalovaného
jednoznačným spôsobom vyvracia. V tomto smere je potrebné v celom rozsahu dať za pravdu
okresnému súdu v tom smere, že rozsudok okresného súdu sp.zn. 1T/18/2010 nadobudol právoplatnosť
dňa 27.01.2012. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v tomto konaní bol prítomný pri
vyhlásení rozsudku ako obžalovaný, tak aj jeho obhajca, pričom zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný bol správne poučený o možnosti podania odvolania proti
predmetnému rozsudku. I napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný ani jeho obhajca po
poučení k opravnému prostriedku nevyjadril pred doručením písomného vyhotovenia rozsudku však dňa
27.1.2012 obhajca obžalovaného, doručili súdu vyhlásenie o vzdaní sa práva podania odvolania proti
predmetnému rozsudku. Táto skutočnosť podľa názoru krajského súdu je pre vyznačenie právoplatnosti
predmetného rozsudku rozhodujúcou. V tomto smere je potrebné poukázať na ustanovenie § 183 odsek
1 písm. b/ Trestného poriadku, podľa ktorého rozsudok je právoplatný a ak neustanovuje tento zákon
niečo iné, aj vykonateľný ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale odvolanie v lehote podané
nebolo, oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť alebo podané
odvolanie bolo zamietnuté. Vychádzajúc z predmetného ustanovenia je teda zrejmé, že rozhodujúcou
okolnosťou pre vyznačenie právoplatnosti rozsudku v danom prípade bolo vyhlásenie obžalovaného
a jeho obhajcu zo dňa 27.01.2012, ktorým jednoznačne dali najavo, že rozsudok okresného súdu
sp.zn. 1T/18/2010 považujú za správny a zákonný a proti nemu odvolanie nepodávajú. Okresný
súd v tomto smere preto správne vyznačil doložku právoplatnosti na rozsudku dňom 27.01.2012,
pričom rozsudok, ktorý bol obžalovanému doručený s nesprávnym poučením a následne jeho opravné
uznesenie, v danom prípade na právoplatnosť predmetného rozsudku nemali žiaden vplyv. Na základe
tejto skutočnosti preto argumentácia obžalovaného vyslovená v dôvodoch odvolania ale i vzhľadom na
celkovú dôkaznú situáciu je neprijateľná.

Keďže krajský súd nezistil ani žiadne iné dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.