Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Ernestová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/141/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612203127
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612203127.2
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávnenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému J. H., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX,
X. L. Z., L. XXXX/XX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca, Exekútorský úrad so
sídlom v Prešove, Slovenská 13, pod sp. zn. Ex 620/12, o vymoženie istiny 50,98 Eur, takto
r o z h o d o l :
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi, Exekútorský úrad Prešov,
Slovenská 13, trovy exekúcie vo výške 56,96 Eur a u k l a d á oprávnenej, aby tieto trovy uhradila
súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávnenej na
vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 10-70/2115-1 zo
dňa 8.10.2010 vydaného oprávnenou z titulu neodvedeného preddavku na verejné zdravotné poistenie
za obdobie 02.2006 do 04.2006, vydal dňa 1.3.2012 poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810
064397* pre súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca, Exekútorský úrad Prešov, na vymoženie
uloženej povinnosti - istiny 50,98 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom
podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd zvážil postup
v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") a zastavil exekúciu. Dôvodom pre takýto postup má byť
skutočnosť, že podľa oznámenia oprávnenej mal povinný zomrieť dňa 12.72013. Uznesením tunajšieho
súdu sp. zn. 1D 131/2013 zo dňa 10.10.2013 bolo dedičské konanie po povinnom zastavené, keďže
poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Súdny exekútor si v prílohe podnetu na zastavenie exekúcie
uplatnil nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 62,-- Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“).
-2- 4Er/141/2012
Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenej. Vo vyjadrení doručenom
súdu dňa 30.9.2014 oprávnená nevyjadril nesúhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie
exekučného konania. Oprávnená namietala výšku trov exekučného konania, pričom výška poštovného
sa jej zdala vysoká.Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania.
Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná,
to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky
súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti
neexistujúcemu subjektu.
Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2D/131/2013, preukázané, že povinný zomrel
dňa 12.7.2013, t. j po začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom 8.2.2012. Po nebohom prebehlo
dedičské konanie, ktoré bolo uznesením č. k. 2D 131/2013-21 zo dňa 10.10.2013 zastavené v zmysle
§ 175h ods. 1 O.s.p., keďže poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Uznesenie č. k. 2D 131/2013-21
nadobudlo právoplatnosť dňom 15.12.2013, čo do zastavenia konania a dňom 3.12.2013, čo do trov
konania.Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňom 8.2.2012, t.
j doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenej súdnemu exekútorovi, súd sa nestotožnil s
právnou kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor. Súd po
právnom posúdení veci dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje,
ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom
(procesnú spôsobilosť). Keďže povinný zomrel dňa 12.7.2013, t. j. po začatí exekučného konania, v
danom prípade sa jedná o absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania,
ktorá by eventuálne bola odstrániteľná, a to uplatnením procesného nástupníctva v konaní (§ 37 ods.
3 Exekučného poriadku), t. j. návrhom na pripustenie zmeny účastníka v exekučnom konaní, avšak v
tomto prípade povinný zomrel bez zanechania majetku, a teda do práv a povinností nebohého poručiteľa
nevstúpili jeho dedičia, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá za jeho dlhy
len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník),
tým pádom procesné nástupníctvo v exekučnom konaní nie je možné uplatniť. Vzhľadom na to, že
povinný zomrel počas exekučného konania a bez zanechania majetku, je podľa právneho názoru súdu
nesporné, že v takomto prípade sa jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť, keďže majetok
povinného by nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Súd na podporu svojho právneho názoru odkazuje
aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 7/2012 zo dňa 30.4.2012, sp.
zn. 1 M Cdo/7/2011 zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 30.5.2011 a iné.
Vzhľadom na uvedené a zistený skutkový stav, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu voči povinnému
zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena,náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasu.Akjeexekútorplatiteľomdane zpridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 203 ods. 2 alinea prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho
exekútora,atovzmyslevyššiecitovanýchzákonnýchustanovení.Súdnemuexekútorovipriznalnáhradu
trov exekučného konania a uložil oprávnenej, aby tieto trovy konania uhradila súdnemu exekútorovi
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie
v tomto konaní je skutočnosť, že povinná zomrela po začatím exekučného konania, pričom dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť, súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú. V zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení a konštantnej judikatúry vyšších súdov v danom prípade sa
jedná o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného.Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 62,-- Eur vrátane DPH vo vyčíslení trov exekúcie.
Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 56,96 Eur a v takejto
sumeichsúdnemuexekútorovipriznalaplikujúcpritomustanoveniavyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších
predpisov.
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora za jednotlivé paušálne
úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 a ods. 2 s použitím § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 36,52
Eur, t. j. za získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 Eur, za zisťovanie majetku povinného 5 x
3,32 Eur, za doručenie upovedomenia o začatí a spôsobe vykonania exekúcie 3,32 Eur, za zisťovanie
účtu povinného 3,32 Eur, za zisťovanie platiteľa mzdy povinnej 3,32 Eur, za doručenie príkazu na začatie
exekúcie 3,32 Eur, za ďalšie zisťovanie majetku povinnej 3,32 Eur. V rámci trov exekúcie súd priznal
súdnemuexekútorovináhraduhotovýchvýdavkovvzmysle§22ods.1poštovného10,95Eurzapoštové
služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 47,47 Eur
bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázala, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196
veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 9,49 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda
súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 56,96 Eur vrátane DPH.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky spočívajúce v poštovnom za doručenie zásielky
exekútorským úradom 3 x 1,40 Euro, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. Ex 620/2012
preukázané doručovanie písomností prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a
doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom
za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie. Súd poznamenáva, že z povahy
úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Občianskeho súdneho poriadku,
nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, aj
napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Pri hotových výdavkoch na poštovné za zaslanie žiadosti o
vyznačenie právoplatnosti a vrátenie poverenia má súd pochybnosti o ich účelnom vynaložení, keďže
súdu je z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú žiadosti o vyznačenie právoplatnosti
a vracajú poverenia hromadne, t. j. zasielajú takýchto podaní v jednej zásielke viacero.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203
Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové
pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo vecisamej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.