Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/162/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218160
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2211218160.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: H. Y., Q.. XX.XX.XXXX, K.Č., K. Y. XXX R. Q. S. Y.,
Q.. XX.XX.XXXX, M.. XX.XX.XXXX, Q. U. K. Y. XXX, K. za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený: HKP

Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1.036,12 eur s príslušenstvom, o
trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania
165,70 eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania 46,04
eur na trovách právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde je vedené konanie o zaplatenie 1.036,12 eur s príslušenstvom. Dňa 08.06.2012 súd
vydal uznesenie č.k. 11C/162/2011-42, ktorým konanie zastavil, odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi cestou Daňového úradu Bratislava
V. vrátil súdny poplatok za návrh krátený o 6,63 eur vo výške 56,37 eur. Proti výroku uznesenia, ktorým
súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal, podal vedľajší účastník
odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 24Co/219/2014-98 zo dňa 12.11.2014 tak,
že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 O.s.p. každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne,
a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené,

d) začalo na návrh prokurátora.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal od odporcu zaplatenia
žalovanej sumy na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ktorú uzatvoril právny predchodca
navrhovateľa VÚB a.s. s odporcom dňa 01.04.2005, ktorá zmluva ako bolo v konaní nesporné, je

spotrebiteľskou zmluvou. Pred uskutočnením prvého pojednávania na prvostupňovom súde vedľajší
účastník v zastúpení spoločnosťou HKP Legal s.r.o. oznámil svoj vstup do konania, vzniesol námietku
premlčania a zároveň si uplatnil náhradu trov konania za dva úkony právnej služby. Po tom, ako
navrhovateľovi bolo doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, navrhovateľ
podaním zo dňa 31.05.2012 doručeným prvostupňovému súdu dňa 5.6.2012 zobral návrh na začatie

konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia.
Zároveň predostrel svoju argumentáciu v dôsledku ktorej navrhol, aby súd náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi s použitím § 150 O.s.p. nepriznal.

Z obsahu spisu teda nesporne vyplýva, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo po vznesení

námietky premlčania vedľajším účastníkom, čo viedlo napokon k zastaveniu konania. V dôsledku toho
je nutné uzavrieť, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol účelný a zastavenie konania a tým
faktický úspech odporcu v spore je v priamej príčinnej súvislosti s námietkou premlčania vznesenou
vedľajším účastníkom v podaní, ktoré v mene vedľajšieho účastníka urobil jeho právny zástupca.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa §
25 ods. 1 O.s.p. potom ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z vyššie citovaných ustanovení teda nesporne vyplýva, že vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké

práva ako účastník konania, pričom všetci účastníci v občianskom súdnom konaní majú rovnaké
postavenie a musia mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, má nesporne právo dať sa v konaní
zastupovaťzástupcom,ktoréhosizvolí,ktorýmmôžebyťiadvokát.Zožiadnehozákonnéhoustanovenia
pritom nevyplýva, že by takéto oprávnenie vedľajší účastník nemal mať. Na základe vyššie uvedeného
potom súd uzatvára, že vedľajší účastník ako organizácia za účelom ochrany práv spotrebiteľa má

nesporne právo v konaní sa dať zastúpiť advokátom.
Ani samotná skutočnosť, že združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie, nie je
sama osebe dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konaní zastúpené advokátom.
Uplatnenie základného práva na zastúpenie účastníka v občianskom súdnom konaní advokátomnepredpokladá, že v danom prípade vedľajší účastník nie je schopný uplatniť svoje základné právo na
súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že je právnickou
osobou založenou za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Preto len zo zamerania na ochranu

spotrebiteľa nie je možné vyvodzovať, že také združenie je schopné zabezpečiť realizáciu základného
práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby aj
účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa mohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nadväzne mohla byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

Súd je tiež toho názoru, že v danom prípade zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom bolo i
účelné,keďžeprávevdôsledkupodaniaprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníkavdôsledkuvznesenej
námietky premlčania, došlo následne navrhovateľom k späťvzatiu návrhu na začatie konania v celom
rozsahu a napokon k zastaveniu konania, čím bol odporca v konaní fakticky úspešný. Neobstojí preto
tvrdenie navrhovateľa, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
bránenie práva, čo má byť dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. Súd v danej veci

nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by vedľajšiemu účastníkovi
nemal náhradu trov konania či už celkom alebo sčasti v zmysle § 150 O.s.p. priznať.

Keďže navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, v zmysle §
146 ods. 2 veta prvá O.s.p. navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na druhej

strane sporu stojacim odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi. Odporca si náhradu trov konania návrhom
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil. Inak tomu bolo ale na strane vedľajšieho účastníka, ktorý si
uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu z trov právneho zastúpenia už vo svojom oznámení o vstupe
do konania a to za dva úkony právnej služby, ktoré ale v tomto podaní nevyčíslil. Trovy konania však
boli vyčíslené v podaní zo dňa 28.01.2014, ktorým si vedľajší účastník uplatnil náhradu trov konania na

trovách právneho zastúpenia za dva úkony v prvostupňovom konaní a jeden úkon v odvolacom konaní
v celkovej výške 211,70 eur.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú z vyčíslených trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní
zadvaúkonyprávnejslužbyprevzatieaprípravazastúpeniavrátaneprvejporadysklientomavyjadrenie

vo veci samej zo dňa 17.4.2012 (§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v účinnom
znení) po 61,41 eur, pričom k obom úkonom prislúcha tzv. režijný paušál v zmysle § 15a a § 16 ods.
3 citovanej vyhlášky v roku 2012 po 7,63 eur. Odmena v prvostupňovom konaní tak spolu predstavuje
138,08 eur, k čomu je potrebné v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky pripočítať 20% DPH, keďže
právny zástupca vedľajšieho účastníka v konaní preukázal, že je platcom DPH, teda sumu 27,62 eur.

Celková odmena advokáta vedľajšieho účastníka v prvostupňovom konaní tak predstavuje sumu 165,70
eur, na ktorých náhradu súd zaviazal navrhovateľa k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Vedľajší účastník bol plne úspešný i v odvolacom konaní a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení

s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu tiež trov odvolacieho konania. Trovy vedľajšieho
účastníka v odvolacom konaní tvoria opätovne trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
- odvolanie v časti o náhrade trov konania (§ 13a ods. 2 písm. b) citovanej vyhlášky vo výške polovice
paušálu), teda v sume 30,71 eur, k čomu prislúcha režijný paušál (§ 15 písm. a) a § 16 ods. 3 cit. vyhl.) vo
výške 7,63 eur. Spolu odmena advokáta vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavuje sumu

38,34 eur, k čomu je potrebné v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. pripočítať 20% DPH, teda sumu 7,67
eur. Odmena advokáta vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní tak predstavuje celkovo sumu 46,01
eur. Trovy odvolacieho konania zaviazal súd zaplatiť navrhovateľa vedľajšiemu účastníkovi opätovne k
rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( § 204
ods. 1/ O.s.p. ). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 3 O.s.p.).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).