Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233905
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113233905.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni:
Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V. J. I. XXX, XXX XX K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Námestie Josipa Andriča 1,

900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom advokátom,
so sídlom Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, v konaní o zaplatenie 1 226,19 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Vracia navrhovateľovi krátený súdny poplatok za návrh vo výške 87,30 Eur cestou príslušného

daňového úradu, po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ (Profidebt Slovakia, s.r.o..) sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 21.11.2013
domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1 226,19 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj

nahradiť mu trovy konania.

Vzhľadom na to, že došlo k prevodu práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, a
to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 uzatvorenej medzi Profidebt Slovakia,
s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922 a spoločnosťou Intrum Justitia
Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266 a

spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG so vstupom do konania výslovne súhlasila, súd uznesením
zo dňa 11.6.2014, č.k. 7C/66/2014-52 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa
ProfidebtSlovakia,s.r.o,sosídlomMliekarenská10,82109Bratislava,IČO:35925922,vstúpilakonový
navrhovateľ Intrum Justitia Debt Finance AG so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko,
IČO: CHE-100.023.266.

Podaním zo dňa 10.6.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.6.2014, Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ oznámilo vstup do konania na strane odporcu.

Písomným podaním zo dňa 7.1.2015, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 9.1.2015, vzal
navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu návrh v celom rozsahu späť. Zároveň navrhol, aby súd
konanie zastavil a požiadal o vrátenie časti kráteného zaplateného súdneho poplatku. Taktiež požiadal

súd, aby vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nepriznal, nakoľko trovy vedľajšieho účastníkanie sú trovami účelné vynaloženými na uplatňovanie a bránenie práva, čo potvrdzuje aj ustálená
judikatúra viacerých krajských súdov.

Podľa§96ods.1,ods.2aods.3O.s.p.,navrhovateľmôževziaťzakonaniaspäťnávrhnajehozačatie,a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie,

alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na to, že k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu došlo späť ešte pred začatím pojednávania,
súd konanie s poukazom na § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania medzi navrhovateľ a odporcom súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. veta prvá.
Ak navrhovateľ vezme návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 O.s.p. veta

druhá,zprocesnéhohľadiskazásadneplatí,žezavinilzastaveniekonania.Prespäťvzatienávrhunebolo
možné posúdiť, či tento bol podaný dôvodne, a preto podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. právo na
náhradu trov konania vzniklo odporcovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil a ani
mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Vedľajší účastník, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, prostredníctvom právneho
zástupcu písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2014 vzniesol námietku
premlčania celej pohľadávky navrhovateľa. Zároveň si týmto podaním uplatnil náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslil vo výške 138,90 Eur za dva úkony právnej
služby.

Nakoľko navrhovateľ späťvzatím svojho návrhu zavinil zastavenie konania, vzniklo právo na náhradu
trov konania popri odporcovi aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jeho strane.

O náhrade trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom Občianske združenie

slovenských spotrebiteľov AZ súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. tak, že vedľajšiemu
účastníkovi ich náhradu nepriznal. Aj keď to bol navrhovateľ, ktorý zavinil, že sa konanie muselo
zastaviť a vedľajší účastník v konaní vystupoval na strane odporcu, vedľajšiemu účastníkovi Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ súd ich náhradu nepriznal preto, lebo ich vznik nepovažoval za
účelný. Súd vychádza z úvahy, že právnu pomoc má poskytovať samotné združenie, ktoré má vo svojich

radoch členov s právnickým vzdelaním, a preto na tento účel nemusí využívať právnu pomoc advokáta
(splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých takého združenie vstúpilo); pokiaľ tak
urobí, vzniknuté trovy musí znášať zo svojich prostriedkov. Navyše, v predmetnej veci ani nešlo o zložitý
spor a nie je možné, ani spravodlivé očakávať, že súd prizná náhradu trov konania všetkým vedľajším
účastníkom, ktorí vstúpia do konania.

Súd však považuje za potrebné uviesť, že združenia ako vedľajší účastníci opakovane vstupujú
do súdnych sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o akú
konkrétnu vec ide, a či je vôbec potrebné do konania vstúpiť. Ich vstup do konania aj s poukazom
na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax súdov, s uvedením, že súdy prihliadajú na neprijateľné zmluvné

podmienky, súd považuje zastúpenie vedľajšieho účastníka právnym zástupcom za účelové, ktoré samo
o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa, podľa názoru súdu narúša hospodárnosť konania a je
nadbytočné. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, súd považoval za úkon, ktorý je
zo strany vedľajšieho účastníka paušálny a vedľajší účastník tak postupuje v stovke ďalších prípadov.Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, kde poukázal na premlčanie uplatneného nároku
navrhovateľa, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, súd na premlčanie prihliada ex offo, aj z tohto dôvodu súd vyjadrenie vedľajšieho účastníka

považoval za neúčelné.

Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a
neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo
samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie

uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj
procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených
trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či
skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia
jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to
týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä

personálnym obsadením (napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe
čoho môže svoje práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa nadbytočným
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo
vylúčenie zastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov
právneho zastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní,

rovnako ako aj so samotným právom každého účastníka (aj vedľajšieho) súdneho konania nechať sa
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade
súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v
kompetencii súdu a ktorá nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Nemožno preto zamieňať
ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov

konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu
toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady
trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej
kompetencii súdu.

Súd uzavrel, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné.
Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany
spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho
účastníka a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto
združeniemohlonapĺňaťsvojecieleavykonávaťsvojučinnosť,musíreálnedisponovaťzodpovedajúcou

materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania
základných proklamovaných cieľov.

Z úradnej činnosti súdu je známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej
stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva

bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach.

Súd z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko ich
považoval, ako už bolo vyššie uvedené, za nehospodárne a neúčelné.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 94,00 Eur.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb."), poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie

vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred
prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 Eur.

Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb., ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3
zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvaléhopobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo

prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa
osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním, v

zmysle § 11 ods. 3 a ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh
krátený o 6,70 Eur, čo predstavuje sumu 87,30 Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.