Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/813/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212211526
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212211526.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Mesto Komárno, Nám. gen. Klapku 1, Komárno, IČO: 00
306 525, zast. Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, 811 01 Bratislava, proti
žalovanému: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60
Nitra, IČO: 36 550 949, zast. JUDr. Annou Polonyovou, advokátkou so sídlom Chorvátska 12, 811
08 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno č. k. 6C/159/2012-448 zo dňa 30.09.2014 o nepripustení vstupu vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného do konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že vstup Fondu národného majetku Slovenskej
republiky do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného n e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nepripustenie vstupu Fondu

národného majetku, Trnavská cesta 100, Bratislava, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovanéhosodkazomnaustanovenie§93ods.1,3,4Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“).
V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva k viacerým
nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Komárno. N. 28.11.2012
v rámci vyjadrenia ku žalobe navrhol pripustiť vstup Fondu národného majetku Slovenskej republiky
(ďalejaj„FNM“)dokonaniaakovedľajšiehoúčastníkanajehostrane,čoodôvodniltým,žeFNMakojeho

zakladateľ vložil ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného sporné nehnuteľnosti. Fond
národného majetku so vstupom do konania súhlasil. Nesúhlas však prejavil žalobca, ktorý argumentoval
tým, že vedľajším účastníkom v konaní môže byť len ten, kto má právny záujem na výsledku konania z
hmotnoprávneho hľadiska. Súd pôvodne uznesením zo dňa 29.4.2013 č.k. 6C 159/2012-406 zamietol
návrh na nepripustenie vstupu Fondu národného majetku ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu,
no na odvolanie žalobcu odvolací súd toto uznesenie zrušil uznesením č. k. 7Co 167/2013-429 a vec

vrátil na ďalšie konanie. Žalobca opakovane vyjadril nesúhlas so vstupom FNM do konania, lebo tento
subjekt dostatočne nepreukázal svoj právny záujem na výsledku sporu. Súd rozhodujúc nanovo dospel
k záveru, že žalobcom vyslovený nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
nie je dôvodný. Fond národného majetku je subjektom, ktorý má hmotnoprávny záujem na výsledku
konania, keďže rozhodnutie vo veci samej v súlade s podaným návrhom (t.j. v prípade úspechu žalobcu
v konaní) bude mať reálny dopad na vzájomný vzťah žalovaného a Fondu národného majetku ako

zakladateľa žalovaného, ako aj na všetky právne úkony s týmto vzťahom súvisiace. Žalovaný by si v
prípade úspechu žalobcu mohol uplatniť náhradu vzniknutej škody od FNM a touto skutočnosťou je
podľa názoru súdu daný právny záujem tohto subjektu na výsledku tohto konania. FNM je zákonom
splnomocnený na uskutočnenie prevodu vlastníctva štátu na iné osoby v súlade s privatizačnými
projektmi a svojou účasťou v tomto konaní môže prispieť k zisteniu skutkového stavu veci predovšetkým
bezodkladným predkladaním listín,ktorémôžumaťvýznamprerozhodnutievovecisamej.Žalobcasvoj

nesúhlas vyjadril len vo všeobecnosti a neozrejmil, z akého konkrétneho dôvodu účasť FNM považuje
za nežiaducu. V prejednávanej veci pritom nejde o konanie, v ktorom zákon vylučuje účasť vedľajšiehoúčastníka; procesným záujmom žalobcu môže byť tiež len to, aby sa skutkový a právny stav veci čo
najúplnejšie mohol zistiť. Vzhľadom na to súd návrh žalobcu na nepripustenie vstupu FNM do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie súdu
prvého stupňa zmeniť a nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka FNM do konania na strane žalovaného.
Nesúhlasil so záverom súdu, že skutočnosťou osvedčujúcou daný právny záujem FNM na výsledku
konania je to, že žalovaný v prípade úspechu žalobcu by si mohol uplatniť voči FNM náhradu vzniknutej
škody. Tiež nie je pravda, že by žalobca len vo všeobecnosti vyjadril svoj nesúhlas so vstupom FNM

do konania a že podrobnejšie neozrejmil dôvody tohto nesúhlasu. Uviedol, že napadnuté uznesenie nie
je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné. Vedľajší účastník sa zúčastňuje konania preto, že chce
pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov, lebo na jeho úspechu v konaní má právny záujem;
procesné úkony vykonáva svojím menom. O právny záujem vedľajšieho účastníka ide spravidla vtedy,
ak rozhodnutím vo veci môže byť dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, jeho práva a
povinnosti, vyplývajúce z hmotného práva. Fond národného majetku SR vystupoval jednak v pozícii

prevodcu podľa zmluvy o prevode privatizovaného majetku na mesto Komárno zo dňa 28.11.1997
uzatvorenej so žalobcom ako nadobúdateľom a jednak v pozícii zakladateľa podľa zakladateľskej
listiny o založení akciovej spoločnosti zo dňa 01.12.2002, ktorou bol založený žalovaný. Aj žalobca
by teda mohol žiadať vedľajšie účastníctvo FNM na jeho strane na podporu svojho víťazstva v spore.
Teda v podstate obaja účastníci môžu požadovať, aby FNM vystupoval ako vedľajší účastník na ich

strane a podporoval ich záujmy na úspechu v tomto konaní. Pri navrhovaní dôkazov sa žalobca bude
odvolávať predovšetkým na vyjadrenia, stanoviská, doklady a archívne dokumenty FNM, preto ak by
FNM vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného s cieľom „pomôcť v spore“ žalovanému,
výrazne sa tým sťaží a znevýhodní procesná pozícia žalobcu. Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím
založil procesnú nerovnosť účastníkov konania a sťažil postavenie žalobcu, čo je v rozpore so zásadou

rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania.
V odvolaní žalobca ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia nie je uvedené, ako
žalovaný preukázal danosť právneho záujmu na vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Súd
konštatoval, že FNM má právny záujem na výsledku konania, lebo pre prípad vyhovenia žalobe bude
mať reálny dopad na vzájomný vzťah žalovaného a FNM ako zakladateľa žalovaného, ako aj na všetky

právne úkony s tým súvisiace, ktoré však súd prvého stupňa ani príkladom nekonkretizoval. Čo sa
týka súdom predpokladaného záveru o možnom práve žalovaného uplatniť si voči FNM náhradu škody,
tak takýto záver je predčasný a nedostatočne odôvodnený. FNM bol síce zakladateľom žalovaného,
ale súčasne bol prevodcom majetku na žalobcu. Je teda zrejmé, že obaja účastníci odvodzujú svoje
nároky a úspech v tomto konaní od vzťahov s FNM. Neobstojí ani záver o možnom nároku žalovaného

na náhradu škody voči FNM, lebo v prípade neúspechu v konaní si aj žalobca môže voči FNM
uplatniť náhradu vzniknutej škody. Vstup FNM teda nemožno pripustiť do konania, lebo FNM môže
mať záujem na úspechu tak žalovaného ako aj žalobcu, a vstupom FNM ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného do konania sťaží a znevýhodní procesné postavenie žalobcu, ktorý svoje nároky
taktiež odvodzuje od zmluvného vzťahu s FNM. Takýto postup súdu je v hrubom rozpore so zásadou

rovnosti účastníkov konania, a teda je prejavom arbitrárnosti a svojvôle, ktorú v právnom štáte nemožno
tolerovať.
Napokon žalobca v podanom odvolaní namietal aj ďalšiu skutočnosť, o ktorú oprel súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie, t.j. že FNM môže svojou účasťou prispieť k zisteniu skutkového stavu veci
predovšetkým bezodkladným predkladaním právne významných listín. V tomto smere poukázal na § 128

OSP,ktoréukladápovinnosťkaždémunapožiadaniesúdubezzbytočnéhoodkladuoznámiťskutočnosti,
ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu za náhradu vecných nákladov, a poukázal aj na
ustanovenie § 129 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz,
aby ju predložil, alebo ju obstará sám. Aj keď by FNM nebol vedľajším účastníkom v konaní, je povinný
prispieť k zisteniu skutkového stavu v zmysle uvedených zákonných ustanovení. Napadnuté uznesenie

je nepreskúmateľné, nie je riadne odôvodnené a v tom žalobca vidí odňatie možnosti konať pred súdom.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že rozhodnutie súdu vo veci samej v prípade úspechu žalobcu vytvára reálnu možnosť, že
žalovaný, u ktorého by tým došlo k zmenšeniu nehnuteľného majetku využívaného na plnenie jeho
základného predmetu činnosti, si uplatní voči FNM nárok na náhradu škody. FNM bol zriaďovateľom

žalovaného a zároveň nehnuteľný majetok, ktorý je predmetom konania, vložil dňa 02.12.2002 ako
nemajetkový vklad do založenej akciovej spoločnosti žalovaného v súlade s privatizačným projektom
a rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu NM SR č. 801 zo dňa 28.03.2002. Nehnuteľnosti
žalovaný zápisnične prevzal a využíva ich ako vlastník od svojho vzniku nerušene na plnenie svojejzákladnej činnosti. Keďže v prípade úspechu žalobcu by žalovaný prišiel o tieto nehnuteľnosti, nesporne
by si voči FNM uplatnil náhradu škody. Takýto výsledok sa priamo dotkne hmotnoprávneho postavenia
FNM ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a preto má FNM skutkový a právny záujem na

podpore žalovaného. Výsledok sporu v prípade úspechu či neúspechu žalobcu sa ani priamo nedotkne
právneho postavenia FNM voči žalobcovi. Ak by bol žalobca v konaní neúspešný, pre FNM nevzniknú
žiadne práva ani záväzky.
Fond národného majetku Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť bez bližšieho zdôvodnenia.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.
Žalobca sa v konaní vo veci samej domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
kat. úz. L. (v spise na liste č. 15 - 19) na tom základe, že ide o nehnuteľnosti, ktoré nadobudol zmluvou
uzavretou dňa 28.11.1997 s FNM o prevode privatizovaného majetku, pôvodne v časti nehnuteľností

vedeného na liste vlastníctva č. XXXX na meno Západoslovenských vodární a kanalizácií, š.p. Táto
zmena však nebola riadne zapísaná do evidencie katastra nehnuteľností, čím došlo k tomu, že
nehnuteľnosti zostali vedené ako vlastníctvo štátneho podniku Západoslovenské vodárne a kanalizácie.
Následne boli opätovne predmetom privatizácie a rozhodnutím č. 801 o privatizácii štátneho podniku
zo dňa 28.03.2002 boli vložené ako súčasť nepeňažného vkladu do základného imania žalovaného.

Nehnuteľnosti boli teda dvakrát predmetom privatizácie a následného prevodu vlastníckeho práva na
rozdielne subjekty. Žalovaný vlastnícke právo žalobcu poprel, so žalobou nesúhlasil a navrhol pripustiť
vstup do konania na jeho strane ako vedľajšieho účastníka Fondu národného majetku Slovenskej
republiky so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 17 333 768. Žalobca vzniesol námietku
neprípustnosti tohto vedľajšieho účastníka a súd prvého stupňa prvýkrát rozhodol uznesením č. k.

6C/159/2012-406 zo dňa 29.04.2013. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd toto uznesenie zrušil
uznesením č. k. 7Co/167/2013-429 zo dňa 30.12. 2013 s tým, že prvostupňové uznesenie nebolo
preskúmateľné najmä pre nezdôvodnený právny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania.
V ustanovení § 93 ods. 1, 3, 4 OSP sa uvádza: (1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie

o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. (3) Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. (4) V konaní má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom
účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Zmyslom vedľajšieho účastníka je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov - jednej zo strán, a to
za predpokladu, že vedľajší účastník má právny záujem na výsledku sporu, t. j. na určitom výsledku
konania, ktorý sa prejaví víťazstvom účastníka, ku ktorému pristúpil. O právny záujem ide vtedy, ak
rozhodnutím vo veci bude vo svojich dôsledkoch dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka

- jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma splnenie
podmienok na vstup vedľajšieho účastníka; ak nebola podaná námietka neprípustnosti vstupu vznesená
účastníkom konania, stáva sa tretia osoba vedľajším účastníkom bez toho, aby jej v tom súd svojím
rozhodnutím mohol zabrániť. Ak bola vznesená námietka neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka,
je potrebné tvrdiť a preukázať právny záujem na výsledku sporu, teda na víťazstve toho účastníka

v spore, ku ktorému pristupuje. Právny záujem na výsledku sporu medzi účastníkmi má ten, ktorého
právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v tomto spore.
Rozhodnutie súdu o pripustení tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na niektorej z
procesných strán teda predpokladá možnosť existencie záväzku, ktorý je v spojitosti s predmetom
daného konania, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Ak je právny záujem vedľajšieho účastníka

podľa hmotného práva na výsledku konania k pristupujúcemu účastníkovi opodstatnený, je oprávnený
pristúpiť k nemu do konania ako vedľajší účastník.
V zmysle § 18 prvej a tretej vety OSP: „Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.“ V zásade rovnosti
účastníkov je premietnuté rovnaké postavenie subjektov vzťahov v sporoch a v iných právnych veciach,

ktoré súdy prejednávajú v občianskom súdnom konaní. Táto zásada súčasne vyjadruje, že všetci
účastníci majú pred súdom rovnocenné právne postavenie a že žiadny z účastníkov konania nemôže
byť voči ostatným akokoľvek zvýhodnený. Rozhodnutie súdu vydaného v konaní, v ktorom nebola
rešpektovanárovnosťúčastníkov,občianskysúdnyporiadokpovažujezanesprávne;možnohoúspešnespochybniť prípustným riadnym aj mimoriadnym opravným prostriedkom. Výsledok konania sám o
sebe neporušuje rovnosť účastníkov pred súdom. Nesplnenie uvedenej zásady sa neponecháva len na
samotných účastníkoch, ale zákon priamo súdu ukladá, aby zabezpečil u účastníkov v konaní rovnaké,

t.j. rovnocenné možnosti na uplatnenie ich práv a na splnenie ich povinností, a to tak v rovine procesnej
ako aj v oblasti hmotnoprávnej. Zásada rovnosti účastníkov je významným interpretačným pravidlom pri
výklade procesnoprávnych predpisov. Žiadne ustanovenie OSP nemožno vykladať, a teda ani v konaní
aplikovať tak, aby bol niektorý z účastníkov zvýhodnený na úkor iného alebo aby mal priaznivejšie,
výhodnejšie postavenie najmä pri prejednávaní veci, pri dokazovaní, pri hodnotení dôkazov alebo pri

rozhodovaní vecí.
Vtomtoprípadejenesporné,žesúdprvéhostupňavznesenejnámietkežalobcunanepripustenievstupu
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zdôvodnil tým, že právny záujem FNM na výsledku sporu
je daný, lebo:
1. Rozhodnutie vo veci samej v prípade úspechu žalobcu bude mať reálny dopad na vzájomný vzťah
žalovaného a FNM ako jeho zakladateľa, ako aj na všetky bližšie nešpecifikované právne úkony s týmto

vzťahom súvisiace.
2. Žalovaný by si v prípade úspechu žalobcu v konaní mohol voči FNM uplatniť náhradu škody.
3. FNM ako vedľajší účastník môže prispieť k zisteniu skutkového stavu veci, a to predovšetkým
bezodkladným predkladaním listín, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie vo veci samej.
V týchto bodoch podľa názoru súdu prvého stupňa má byť na výsledku sporu medzi účastníkmi daný

záujem FNM, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom
vydaným v tomto spore.
Z obsahu spisu vyplýva, že FNM vystupoval pri právnych úkonoch s obidvomi účastníkmi nasledovne:
1. K žalobcovi vystupoval vo vzťahu prevodcu na základe zmluvy o prevode privatizovaného majetku
na žalobcu zo dňa 28.11. 1987, ktorej súčasťou mali byť podľa tvrdenia žalobcu aj sporné nehnuteľnosti.

2. K žalovanému vystupoval FNM vo vzťahu zakladateľa na základe zakladateľskej listiny o založení
akciovej spoločnosti zo dňa 01.12.2002, ktorou bol založený žalovaný, pričom súčasťou tejto zmluvy
malo byť aj vloženie sporných nehnuteľností do založenej akciovej spoločnosti.
Tieto skutočnosti znamenajú, že výsledok sporu môže mať reálny dopad nielen na vzájomný vzťah
žalovaného a FNM, ale aj na vzájomný vzťah žalobcu a FNM. Preto bolo potrebné zaoberať sa aj tým,

ako sa za takýchto okolností dodrží zákonná zásada rovnakého postavenia oboch účastníkov bez toho,
aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor iného alebo aby mal priaznivejšie a výhodnejšie
postavenie oproti druhej strane. Posudzujúc túto okolnosť odvolací súd konštatoval, že obrana žalobcu
v tomto smere proti vstupu FNM do konania na strane žalovaného je namieste. Nemožno považovať
za dôležité, že by FNM len v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného mohol

bezodkladne predkladať právne významné listiny, čo by viedlo k zisteniu skutkového stavu. V tomto
smere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, podľa ktorého na uvedený účel dostatočne
pamätáObčianskysúdnyporiadokvustanoveniach§128a§129ods.2tak,akojetocitovanévyššie.Ak
by FNM mohol byť pre súdom prvého stupňa odôvodnený právny záujem na výsledku sporu vedľajším
účastníkom na strane žalovaného, z rovnakého dôvodu by mohol byť aj vedľajším účastníkom na strane

žalobcu,pretožetakistobyajjemumoholztýchistýchdôvodovposkytovaťpomocvspore.Ideozvláštnu
procesnú situáciu, ktorá sa v súdnych konaniach takmer vôbec nevyskytuje. V takejto situácii odvolací
súd primárne riešil dodržanie zákonnej zásady rovnakého postavenia účastníkov konania tak, ako je z
právneho hľadiska vyššie vysvetlená.
Z toho vychádzajúc odvolací súd dospel k záveru, že námietke žalobcu na nepripustenie vstupu

vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného bolo potrebné vyhovieť. Žalovaný môže v
rámci svojho práva (zároveň aj povinnosti) návrhu dôkazov navrhovať súdu vykonanie dokazovanie
listinami, ktoré má k dispozícii práve FNM, a tomuto subjektu následne uložiť predloženie týchto
listín na oboznámenie v konaní. Žalovaný z tohto pohľadu nebude znevýhodnený. Práve naopak -
znevýhodnený by bol z procesného hľadiska žalobca, proti ktorému by vystupoval FNM ako vedľajší

účastník žalovaného, hoci na základe právneho úkonu uzavretého s ním sporné nehnuteľnosti mohol
nadobudnúť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k tomu, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a
ani na zrušenie napadnutého uznesenia. Preto posudzujúc odvolanie ako dôvodne podané rozhodol o
odvolaní podľa § 220 OSP tak, že napadnuté uznesenie zmenil a vstup vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného nepripustil.
Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.